Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, February 3, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 15Co/301/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8812208493
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Ilčinová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8812208493.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ilčinovej a členov senátu

JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Michala Boroňa v právnej veci žalobcu: D. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom
X. XXX, zast. JUDr. Miroslavom Gogom advokátom, AK Ul. Dr. C. Daxnera 86, 093 01 Vranov nad
Topľou,protižalovaným:1.Z.I.,nar.XX.X.XXXX,bytomXXXXXH.J.č.XX,zast.Advokátskakancelária
Mgr. Peter Kavulič, Námestie slobody 2, 066 01 Humenné, 2. H. kancelária E., X. cesta XX, XXX
XX Y., o náhradu škody, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k.
9C/85/2012-92 zo dňa 28.04.2015 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia

21.031,35 Eur z titulu náhrady škody spôsobenej dopravnou nehodou zapríčinenou žalovaným v 1. rade.
Vyslovil, že o trovách konania bude rozhodnuté do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vychádzal zo skutkového zistenia, že dňa 02.09.2010 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej došlo k
poškodeniu zdravia žalobcu. Túto nehodu zavinil žalovaný v 1. rade, ktorý bol Trestným rozkazom
Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 10T/37/2011 uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví
podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že dňa 02.09.2010

v čase okolo 06.45 hod. viedol motorové vozidlo značky D.-Y., EVČ: HE-XXXAU po štátnej ceste I/18
medzi obcami Čaklov a Soľ, v smere jazdy do mesta Prešova, za neznámym vozidlom, ktoré pribrzdilo,
pričom obvinený už nestihol pribrzdiť a stočil vozidlo vľavo do protismeru, kde v tom čase prechádzala
jazdná súprava zložená z nákladného motorového vozidla značky D. s EVČ: XBXXXXX a prívesu
značky N. s EVČ: XBXXXXXX, následne došlo ku kontaktu ľavej prednej časti vozidla Mercedes s ľavým
zadným rohom návesu, v dôsledku čoho došlo k otočeniu sa osobného motorového vozidla značky
Mercedes a k nárazu jeho pravej časti do prichádzajúceho nákladného vozidla značky Iveco s EVČ: XN-

XXXBH.Podľalekárskehoposudkuobolestnomasťaženíspoločenskéhouplatneniazodňa02.01.2012
vypracovného MUDr. M. O., E.. bolo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotené počtom bodov 75
za položku 300a - obmedzenie hybnosti hrudníka. D.. G. J. bolo lekárskym posudkom zo dňa 10.01.2012
určené sťaženie spoločenského uplatnenia v počte bodov 1040 za položky 253 - vážne mozgové alebo
duševné poruchy po ťažkom poranení hlavy v počte bodov 260 bodov, zvýšených o 100 % vo výške 260
bodov, položka 305 - poúrazová paraparéza a kvadruparéza v hodnote bodov 520. Likvidáciu poistnej
udalosti realizovala spoločnosť Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., ktorá dňa 28.02.2012 poukázala

žalobcovi z titulu náhrady škody za sťaženie spoločenského uplatnenia sumu 3.153 Eur, teda za
205 bodov. Podľa posudku vyhotoveného pre potreby odškodnenia poisťovňou Allianz - Slovenská
poisťovňa, a.s. revíznou lekárkou D.. V. nebola u žalobcu diagnóza poškodenia miechy dokázaná a
zhoršenie neurologického nálezu popisovaného od 5. dňa hospitalizácie súviselo najpravdepodobnejšies prekonanou náhlou cievnou mozgovou príhodou, ktorá bola lokalizovaná vo vnútornej ľavej kapsule
mozgu, teda neurologické príznaky boli lokalizované na pravých končatinách a nie na ľavých, ako je
uvedené v neurologickom náleze v čase úrazu. Z neurologického vyšetrenia dňa 03.09.2010 D.. U.

vyplynulo, že u žalobcu sa jedná o predeliratný stav (pri abstinecii u alkoholikov sa vyvíja nepokoj,
tras, agitovanosť). Posudkovou lekárkou D.. V. bolo ďalej zistené, že v čase CT vyšetrenia mozgu mal
žalobca dokázanú miernu kôrovú atrofiu, ktorá nemôže súvisieť s akútnym úrazovým dejom, keďže išlo o
nedokrvenie časti mozgu a nie o krvácanie, či zmliaždenie mozgu traumatického pôvodu. Konštatovala,
že úraz nezanechal následky neurologického charakteru a popisovaná hemiparéza pravých končatín

nesúvisí s úrazom, nakoľko traumatické zmeny mozgu a zmliaždenie krčnej časti miechy neboli žiadnym
vyšetrením dokázané. Táto uznala za dôvodnú položku 300a s počtom bodov 75, čo predstavuje
obmedzenie hybnosti hrudníka ľahkého stupňa a z dôvodu, že úraz mohol spôsobiť rozvoj úzkosti a
neurotických prejavov, obáv o zdravie, strach, príznaky agresivity, uzatváranie sa do seba, izoláciu
navrhla odškodniť podľa položky 254 s určením bodov na dolnej hranici, teda 130.

Pre rozdielnosť posudkov súd prvého stupňa ustanovil v predmetnom konaní znalca D.. J. H., ktorý
dospel k záveru, že položka 300a - obmedzenie hybnosti hrudníka v pošte bodov 75 nemá v zdravotnom
stave a ani v zdravotnej dokumentácii žalobcu oporu. Položku 253 považoval za správnu a položku 305
za nesprávne uvedenú. Vychádzajúc zo zdravotnej dokumentácie znalec skonštatoval, že žalobca pri
dopravnej nehode dňa 02.09.2010 utrpel sériovú zlomeninu 3. - 9. rebra vpravo s posunom úlomkov

4. a 5. rebra, pohmoždenie pľúc nie závažného stupňa s maximom vpravo, nahromadenie krvi v
menšom rozsahu v pravej podhrudničnej dutine, malý tzv. plášťový pneumotorax, otras miechy v krčnej
oblasti ľahšieho stupňa. Zdravotný stav žalobcu bol zhoršený počas hospitalizácie z dôvodu, že na 5.
deň po inkriminovanom úraze došlo u žalobcu k cievnej mozgovej príhode, ktorá však nevznikla ako
priami bezprostredný následok úrazu, ale na základe poruchy prekrvenia, t.j. na podklade ischémie.

Pri vyšetrení mozgu žalobcu pomocou CT bezprostredne po úraze nebolo zistené úrazové poranenie
mozgu, ale bola u neho diagnostikovaná atrofia mozgu, t.j. zánik mozgového parenchýnu. Znalec
skonštatoval, že žalobca počas inkriminovanej dopravnej nehody neutrpel poranenie mozgu v zmysle
jeho pohmoždenia a neutrpel ani poranenie miechy, tiež v zmysle jej pohmoždenia. Pokiaľ sa u žalobcu
objavila diagnóza sekundárna epilepsia, tak táto nevznikla v súvislosti s úrazom mozgu, ale v súvislosti

s postupne sa rozvíjajúcou atrofiou mozgu a vzniknutou cievnou mozgovou príhodou. Súd prvého
stupňa vychádzajúc zo znaleckého posudku MUDr. I. H. konštatoval, že zranenia, ktoré utrpel žalobca
pri dopravnej nehode, nie sú dôvodom terajšieho zdravotného stavu žalobcu, ale tieto sú dôsledkom
cievnej mozgovej príhody. Konštatoval, že v danom prípade neexistuje príčinná súvislosť medzi terajším
zdravotnýmstavomžalobcuaúrazom,čímniejedanýjedenzozákladnýchpredpokladovzodpovednosti

za škodu. Žalobcom žiadaná náhrada za škodu nemá tak pôvod v prevádzke dopravného prostriedku,
preto žalobu v celom rozsahu zamietol. Nárok žalobcu súd prvého stupňa právne posúdil podľa § 427
ods. 1, § 428, § 429, § 444 Občianskeho zákonníka, ako aj ust. § 2 ods. 2, § 4 ods. 1, 2 písm. a), c),
§ 4 ods. 3, 4, § 11 ods. 5, 6, 7, § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých

zákonov, § 4 ods. 1, 2, § 5 ods. 1, 2, 5, § 6 ods. 1, 2, 3, § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za
bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona č. 273/1994 Z.z.

Vo vzťahu k rozhodovaniu o trovách konania súd prvého stupňa odkázal na ust. § 151 ods. 3
Občianskeho súdneho poriadku.

V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku súdu prvého stupňa odvolanie žalobca. Namietal
neúplné zistenie skutkového stavu veci, nesprávne skutkové zistenia, ako aj nesprávne právne
posúdenie veci v súlade s ust. § 205 ods. 2 písm. c), d), f) Občianskeho súdneho poriadku. Namietal
nevykonanie znaleckého dokazovania znalcom z odboru zdravotníctva - odvetvie neurológie napriek

takto predloženému návrhu na doplnenie dokazovania, ale súd sa uspokojil iba so znaleckým posudkom
znalca MUDr. I. H. s možnosťou pribrať znalca konzultanta. Poukázal na to, že tak znalec MUDr.
I. H., ako aj konzultant MUDr. G. E., nie sú znalcami v odbore zdravotníctvo - odvetvie neurológia.
Osobná konzultácia s neurológom MUDr. G. E. nie je žiadnym odborným stanoviskom, pričom takéto
odborné stanovisko by mohol podať iba znalec zapísaný v zozname znalcov, ktorým MUDr. G. E. nie

je. Nevykonaním navrhovaného znaleckého dokazovania tak súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový
stav veci a takýmto postupom sa žalobcovi odňala možnosť konať pred súdom. Vyslovil názor, že
skutkové závery súdu prvého stupňa uvedené v odôvodnení rozsudku sú protirečivé a v rozpore so
zisteným skutkovým stavom. Na jednej strane totižto súd konštatoval, že v danej právnej veci vychádzalzo znaleckého posudku MUDr. I. H., avšak na strane druhej nezohľadnil záver tohto znalca o správnosti
bodového ohodnotenia položky č. 253 uvedenej v lekárskom posudku MUDr. G. J. a o jeho zvýšení o
30 %, ak žalobu v celom rozsahu zamietol. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého

stupňa na ďalšie konanie.

K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný v 2. rade. Stotožnil sa so záverom súdu prvého stupňa, ktorý
rozhodol na základe znaleckého posudku znalca MUDr. H., ktorý uviedol rozsahu zranení, ktoré žalobca
utrpel pri dopravnej nehode vrátane priebehu liečenia, pričom bolo preukázané, že žalobca neutrpel

počas dopravnej nehody poranenie mozgu a miechy v zmysle ich pohmoždeia, preto ustálil, že u žalobcu
sa objavila sekundárna epilepsia, ktorá je viazaná na rozvíjajúcu sa atrofiu mozgu, ako aj na vzniknutú
cievnu mozgovú príhodu bez príčinnej súvislosti s úrazom pri dopravnej nehode. Znalecký posudok
vypracovaný MUDr. H. považoval za plne súladný so zákonom č. 382/2004 Z.z., pričom závery posudku
dávajú jasné a ničím nespochybniteľné odborné stanoviská, na základe ktorých konajúci súd mohol
rozhodnúť,apretoneboldôvodnanariadenieďalšiehoznaleckéhodokazovania.Navrholrozsudoksúdu

prvého stupňa potvrdiť.

Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 ods. 1
zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“)
preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z §

212 O.s.p. a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. O odvolaní bolo rozhodnuté postupom podľa
§ 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p., pričom miesto a čas vyhlásenia rozsudku boli oznámené
na úradnej tabuli súdu najmenej 5 dní pred vyhlásením.

Súd prvého stupňa v predmetnej veci vykonal potrebné dokazovanie a na jeho základe dospel k

správnym skutkovým záverom, z ktorých vyvodil aj správny právny záver. Odvolací súd poukazuje v
celom rozsahu na výstižné a vyčerpávajúce odôvodnenie napadnutého rozsudku a len vo vzťahu k
odvolacím námietkam žalobcu uvádza, že znalecký posudok MUDr. I. H. sa vyporiadal dôsledne so
všetkými znaleckými posudkami vyhotovenými pre stanovenie bolestného a sťaženia spoločenského
uplatnenia, pričom nie je možné spochybniť, že znalec z odboru traumatológie je kompetentným pre

vypracovanie znaleckého posudku vo vzťahu k poraneniam žalobcu. Je nepochybné, že žalobca svoj
nárok odvodzuje od dopravnej nehody, teda od úrazového deja, pre stanovenie rozsahu poškodenia
ktorého je práve odvetvie traumatológie kompetentným. Na tejto skutočnosti nič nemení ani to, že u
žalobcu sa po úraze vyskytli zdravotné ťažkosti neurologického pôvodu. Pre posúdenie neurologických
príčin, prípadne dôsledkov, správne znalec pribral konzultanta, ktorým však v zmysle ust. § 16

ods. 3 zákona č. 382/2004 Z.z. nemusí byť osoba zapísaná v zozname znalcov. Z tohto dôvodu
považoval odvolací súd námietku žalobcu spočívajúcu v nedostatočne odbornom znaleckom posudku
za nedôvodnú.

Odvolacou námietkou bola aj skutočnosť, že súd prvého stupňa nepriznal žalobcovi odškodnenie za

sťaženie spoločenského uplatnenia za položku 253 napriek tomu, že znalec MUDr. I. H. považoval za
správne hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia MUDr. G. J. v tejto položke a jeho navýšenie
o 30 %. Vo vzťahu k tejto odvolacej námietke odvolací súd upriamuje pozornosť na znalecký posudok
na strane 18, kde znalec MUDr. H. síce posúdil položku 253 ako uvedenú v lekárskom posudku MUDr.
J. za správnu, avšak nie ako dôsledok dopravnej nehody, ale ako následok cievnej mozgovej príhody.

Preto nebolo dôvodné toto odškodnenie, vrátené navýšenia žalobcovi priznať.

Odvolací súd považoval za správny záver súdu prvého stupňa, že mozgová cievna príhoda, ktorú
prekonal žalobca na 5. deň po inkriminovanom čase, nie je v príčinnej súvislosti so zraneniami, ktoré
utrpel žalobca pri dopravnej nehode, preto nemôže byť daná ani objektívna zodpovednosť v zmysle ust.

§ 427 Občianskeho zákonníka.

Odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny v súlade s ust. § 219 ods. 1,
2 O.s.p.

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v súlade s ust. § 224 ods. 4 O.s.p.

Rozsudok bol prijatý senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.