Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, July 26, 2017

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 9C/65/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2612202600
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Škrovanová

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2017:2612202600.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica v spore žalobcu: P.. Š. S., C. C., Z. XXXX/XX, právne zastúpený: Marko & Overton-

Fox, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Bratislava, Karpatská 18 proti žalovaným: 1.) P.. E. E., C.
K., D. XXX/X, 2.) A. E., C. K., D. XXX/X, 4.) N. Z., C. K., D. XXX/XX, 5.) P.. Z. U., C. K., D. XXX/X, 6.) H.
E., C. K., D. XXX/X, 7.) C. E., C. K., D. XXX/X, 8.) Z. U., C. K., K.. A. XXXX/XX, 9.) B. T., C. K., D. XXX/
X, 10.) A. T., C. K., B. XXXX/X, 11.) A. D., C. K., F.. H. XXXX/XX, 12.) Z.. A. Q., C. K., Š. XXX/XX, 13.)
A. O., C. C., M. XXXX/XX, 14.) S. C., C. F. H. N. Č.. XXX, 15.) A. Z., C. K., D. XXX/X, 16.) G. Z., C. K.,
D. XXX/X, 17a.) F. F., C. U. - Z.K., M.. B. N. XXXX, Č., 17b.) Z. F., C. D., K. XXX/XX, 17c.) Z. A., C. K.,
E. XXX, 17d.) Z. A., C. K., E. XXX, 17e.) Z. F., C. K., Š. XXX/XX, 17f.) A. F., C. K., D. XXX/X, 17g.) P..

C. C., C. M. X., N. XXX/XX, 17h.) P.. Z. C., C. U. K. X, U. H. Z., H., 18.) M. R., C. K., D. XXX/X, 19.) N.
E., C. K., D. XXX, 20.) A. L., C. K., D. XXX/X, 21.) B. L., C. K., D. XXX/X, 22.) P.. T. C., C. K., D. XXX/X,
23.) E. D., C. K., D. XXX/X, 24.) Z. D., C. K., D. XXX/X, 25.) P.. K. S., C. K., E. XXX/XX, 26.) B. D., C. K.,
D. XXX/X, 27a.) B. D., C. Z., Z. H. XXXX/XX, 27b.) Z. D., C. N. XXX, 27c.) C.. B. O., C. K., S. XXX/XX,
28.) Q. R., C. Č., Č. L. XXXX/XX, 29.) N. R., C. Č., Č. L. XXXX/XX, 30.) A. Q., C. K., D. XXX/X, 31.) Z..
Z. Q., C. K., D. XXX/X, 32.) F. C., C. K., K.. A. XXXX/XX, 33.) N. S., C. K., D. XXX/X, 34.) Z. S., C. K.,
D. XXX/X, 35.) Z. L., C. K., F.. H. XXXX/X, 36.) Q.. Z. Q., C. K., D. XXX/X, 37.) Z.. S. K., C. K., B. XXXX/

XX, 38.) Z.. Ľ. K., C. K., B. XXXX/XX, 39.) D. U., C. K., D. XXX/X, 40.) Z. N., C. C. Z., F. XXXX/XX, 41.)
N. Z.F., C. K., D. XXX/X, 42.) Ľ. S., C. K., D. XXX, 43.) C. E., C. K., Š. S. XXXX/XX, 44.) SLUŽBYT, spol.
s.r.o., so sídlom Hviezdoslavova 473, Senica, právne zastúpení: Advokátska kancelária Kurucová s.r.o.,
so sídlom Senica, Hurbanova 7/6/2, IČO: 36 271 268, o zaplatenie 11.950,- € s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamieta.

Súd žalovaným priznáva právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 9.3.2012 bola na tunajší súd doručená žaloba, ktorou sa žalobca voči žalovaným domáhal

zaplatenia sumy 11.950,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 10% ročne z tejto sumy od 9.3.2009
až do zaplatenia a náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom
pozemkov nachádzajúcich sa v okrese Senica, obec Senica, v k.ú. Senica, v súčasnosti zapísaných
na LV č. XXXX vedenom Správou katastra Senica, a to parciel registra „C“ evidovaných na katastrálnej
mape: S.. Č.. XXXX/X vo výmere 27 m2, zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXXX/X vo výmere
164 m2, zastavané plochy a nádvoria, parc. Č.. XXXX/X vo výmere 293 m2, ostatné plochy a parc.
č. vo výmere 379 m2, ostatné plochy a žalovaní sú podielovými spoluvlastníkmi stavby - bytový dom

súp. č. XXX, nachádzajúcej sa v okrese Senica, obec Senica, v k.ú. Senica, v súčasnosti zapísaná
na LV č. XXXX vedenom Správou katastra Senica. Uvedená stavba žalovaných je postavená aj na
pozemkoch žalobcu, konkrétne na parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX/X. Okrem toho žalovaní v súvislosti
s využívaním predmetnej stavby fakticky využívajú aj pozemky žalobcu parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX/X a to bez toho, aby žalobcovi platili akúkoľvek odplatu. Medzi žalobcom a žalovanými nebola uzavretá
žiadna zmluva, ani nájomná. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu k pozemkom vo vlastníctve
žalobcu parc. č. XXXX/X B. XXXX/X vzniklo na základe zákona a žalovaní sú povinní za toto vecné

bremeno platiť žalobcovi odplatu. Faktickým užívaním pozemkov a neplatením odplaty dochádza ku
vzniku bezdôvodného obohatenia žalovaných na úkor žalobcu. K pozemkom žalobcu parc. č. XXXX/X B.
XXXX/X žalovaným nevzniklo ani právo zodpovedajúce vecnému bremenu a užívaním týchto pozemkov
sa žalovaní na úkor žalobcu tiež bezdôvodne obohacujú. Žalobca sa tak domáha odplaty za právo
zodpovedajúce vecnému bremenu a vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 9.3.2009 do

9.3.2012.

2. Žalovaní so žalobou nesúhlasili a žiadali ju zamietnuť. Uviedli, že žalobca pri výške odplaty vychádzal
zo znaleckého posudku č. 8/2008 vypracovaného znalcom Ing. Zoltánom Rajcim, ktorý však neurčil
koľko predstavuje odplata a koľko vydanie bezdôvodného obohatenia. Znalec v posudku určoval len
výšku nájmu, ktorá však v tomto prípade neprichádza do úvahy, nakoľko k nehnuteľnostiam pod domom

súp. č. XXX na D. V. v Senici majú žalovaní zriadené zákonné vecné bremeno.
Podľa LV č. XXXX pre k.ú. Senica je na pôvodných parc. č. XXXX, XXXX, XXXX, na ktorých je dom
postavený zriadené vecné bremeno v prospech vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ktoré
jevyznačenégeometrickýmplánomč.XXXXXXXX-XX/XX.Totovecnébremenobolozriadenépriamozo
zákona pri prevode vlastníctva bytov v r. 1997, kde byty odpredávalo Mesto Senica. Toto vecné bremeno

vzniklo od účinnosti zákona č. 182/1993 Z.z., teda dňom 1.9.1993. Jedná sa o vecné bremeno „in rem“ (k
veci)avzťahujesanakaždéhovlastníkazaťaženéhopozemkubezohľadunaspôsobzmenyvlastníctva.
Nemožno teda jeho vznik posudzovať samostatne u každého nového vlastníka zaťaženého pozemku.
Finančná náhrada za vznik vecného bremena je jednorazová a nemá charakter opakujúceho sa plnenia.
Tento nárok je iba jeden a má ho len ten vlastník zaťaženého pozemku, ktorý túto nehnuteľnosť vlastnil

v čase vzniku vecného bremena, teda ku dňu účinnosti zákona č. 182/1993 Z.z. t.j. k 1.9.1993. Bolo
teda na pôvodnom vlastníkovi, aby si tento nárok na finančnú náhradu uplatnil. Žalobca je tzv. „ďalším“
vlastníkom zaťaženej nehnuteľnosti, ktorý nadobudol pozemky už s existujúcim vecným bremenom a
to na základe Osvedčenia o dedičstve XD XXX/XXXX zo dňa 22.6.2010, preto sa už nemôže domáhať
predmetnej náhrady. Podľa žalovaných ide o nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu.

Zároveň bola vznesená námietka premlčania, keďže odplatu za zriadenie vecného bremena bolo možné
uplatniť len v 3 ročnej premlčacej lehote odo dňa nadobudnutia účinnosti zák. č. 182/1993 Z.z., t.j. od
1.9.1993 a táto márne uplynula dňom 1.9.1996.
Žalobca je vlastníkom nehnuteľností v k.ú. Senica na LV č. XXXX - parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX,
XXXX/X, ktoré nadobudol na základe už vyššie uvedeného osvedčenia o dedičstve a až od tohto dňa

sa žalobca stal vlastníkom predmetných nehnuteľností, preto nemôže požadovať odplatu a vydanie
bezdôvodného obohatenia skôr ako sa stal vlastníkom.
Časť parc. č. XXXX/X tvorí priľahlý pozemok, ktorý slúži ako prístup do jednotlivých vchodov a zvyšná
časť parcely je miestna komunikácia a verejná zeleň. Rovnako i k tomuto priľahlému pozemku vzniklo
zákonné vecné bremeno podľa § 23 ods. 5 Zákona č. 182/1993 Z.z.. Čo sa týka časti parcely, na ktorej

je vybudovaná miestna komunikácia, táto je verejnosti prístupná a užívajú ju všetci obyvatelia Mesta
Senica, preto v tejto časti nie sú pasívne legitimovaní žalovaní. Časť parcely, ktorá tvorí verejnú zeleň, je
taktiež využívaná obyvateľmi Mesta Senica a navyše Mesto Senica túto zeleň udržiava, kosí a upravuje.
Parc. č. XXXX/X sa nachádza za bytovým domom súp. č. XXX a využívajú ju všetci obyvatelia ako
miestnu komunikáciu a verejnú zeleň. Platná legislatíva umožňuje užívanie chodníkov a ciest širšej

verejnosti, pričom toto užívanie má byť bezplatné. Parc. č. XXXX/X B. XXXX/X sú sčasti vyasfaltované
a sčasti zatrávnené, nie sú oplotené. Komunikácia je využívaná všetkými, je voľne prístupná pre širokú
verejnosť. Túto komunikáciu využívajú aj technické služby, obslužný personál a zásobovanie predajní.
Preto tieto nehnuteľnosti nie sú žalovanými využívané takým spôsobom, že by žalobcovi vznikalo
bezdôvodné obohatenie.

3. V priebehu konania zomreli pôvodní žalovaní B. D., Z. F. B. Ľ. Z., súd v konaní pokračoval s ich
dedičmi.

4. Súd vykonal dokazovanie obsahom spisu, výsluchom a vyjadreniami žalobcu a právnej zástupkyne

žalovaných v 1. - 44. rade, dedičským spisom OS Senica č.k. M. XXX/XX po Z. N., správou od OR PZ
Senica o skartácii požadovaného spisu č. ORP-335/OVK-SE-2004, darovacou zmluvou č. N.-XXX/XX
z 3.5.2007, notárskou zápisnicou č. H. XXX/XX, geometrickým plánom a správou Mesta Senica a zistil
tento skutkový stav veci:5. Z pripojeného dedičského spisu OS Senica č.k. M. XXX/XX po Z. N., najmä z konania o
novoobjavenom majetku vyplýva, že nehnuteľnosti v k.ú. Senica zapísané v LV č. XXX ako parc. č. XXX

dom súp. č. XXX, dvor vo výmere 399 m2 a parc. č. XXX záhrada vo výmere 464 m2 v podiele 3/8 (holé
pozemky bez stavieb) nadobudli dcéra p. G. S. Q.. N. a syn p. S. N. rovnodielne každý v 1/2 z dedičstva.

6. Z darovacej zmluvy č. N.-XXX/XX z 3.5.2007 je zrejmé, že dňa 26.3.2007 p. S. N. ako darca daroval
p. G. S. ako obdarovanej časti predmetných pozemkov teda parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/

X, všetky v podiele jedna polovica.

7. Zo správy Mesta Senica mal súd preukázané, že komunikácia, ktorá sa nachádza pri dome č.
XXX je miestna komunikácia, na ktorú je povolený vjazd len pre zásobovanie a držiteľov parkovacích
kariet, ktorými sú obyvatelia bytových domov a prevádzkovatelia prevádzok v danej lokalite. Zeleň,
nachádzajúca sa pred a za domom, udržiava Mesto Senica. Mesto Senica vyberalo daň za užívanie

verejného priestranstva za trvalé parkovanie vozidiel na pozemku parc. č. XXXX/X registra C KN v k.ú.
Senica v termíne od 1.1.1995 do 31.5.2012.

8. K námietke premlčania vznesenej žalovanými žalobca uviedol, že pôvodní vlastníci pozemku zomreli
v roku 1888-1898 a právna predchodkyňa žalobcu nadobudla vlastnícke právo k pozemkom až v roku

1998. Následne sa vyskytli nezhody vo vlastníckom práve a na základe nepravdivých skutočností bolo
vymazané vlastnícke právo právnej predchodkyne žalobcu a zapísané vlastníctvo v prospech Mesta
Senica, ktoré malo predmetné pozemky vydržať. Následne po prešetrení Generálnou prokuratúrou bola
právna predchodkyňa žalobcu opätovne zapísaná ako vlastníčka definitívne v roku 2003. Preto žalobca
namietol právnu argumentáciu žalovaných, v dôsledku ktorej by malo byť možné uplatňovať právo na

vydanie bezdôvodného obohatenia iba do roku 1996 a označil ju za argumentáciu, ktorá je v rozpore
s občianskymi zásadami a dobrými mravmi. Ak by súd prijal túto argumentáciu, v konečnom dôsledku
by to znamenalo, že vlastník by nemal šancu získať akúkoľvek odplatu za to, že mu bez jeho súhlasu a
bez akejkoľvek kompenzácie boli zastavané pozemky v centre Mesta Senica bytovým domom.

9. Podľa vyjadrenia právnej zástupkyne žalovaných v spise OR PZ Senica ORP 335/OEK-SE-2004,
ktorý je však už t.č. skartovaný, mal byť vypočutý S. N., ktorý uviedol, že po tom, čo sa stalo Mesto
Senica vlastníkom nehnuteľností, požiadal o finančné vyporiadanie, ktoré prevzal dňa 10.12.2003 vo
výške 64.720,- Sk.

10. Podľa § 2 ods. 6 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v platnom znení
(ďalej len Zákon o vlastníctve bytov) spoločnými časťami domu a príslušenstvom domu, ktoré sú určené
na spoločné užívanie a slúžia výlučne tomuto domu a pritom nie sú stavebnou súčasťou domu (ďalej
len "príslušenstvo"), sa na účely tohto zákona rozumejú oplotené záhrady a stavby, najmä oplotenia,
prístrešky a oplotené nádvoria, ktoré sa nachádzajú na pozemku patriacom k domu (ďalej len "priľahlý

pozemok").

11. Podľa § 3 ods. 2 zákona o vlastníctve bytov právne vzťahy k bytom a nebytovým priestorom v
domoch sa spravujú ustanoveniami Občianskeho zákonníka a osobitných predpisov, ktoré sa týkajú
nehnuteľností, ak tento zákon neustanovuje inak.

12. Podľa § 13 ods. 1 zákona o vlastníctve bytov s vlastníctvom bytu a nebytového priestoru v dome je
nerozlučne spojené spoluvlastníctvo spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, príslušenstva
a spoluvlastníctvo alebo iné spoločné práva k pozemku.

13. Podľa § 19 ods. 1 a 2 zákona o vlastníctve bytov spoločné časti domu a spoločné zariadenia
domu a príslušenstvo sú v spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak sa
nedohodnú vlastníci inak. S prevodom alebo prechodom vlastníctva bytu a nebytového priestoru v dome
prechádza aj spoluvlastníctvo spoločných častí domu, spoločných zariadení domu a príslušenstva, ako
aj spoluvlastnícke alebo iné spoločné práva k pozemku, prípadne ďalšie práva a povinnosti spojené s

vlastníctvom bytu a nebytového priestoru.
Práva a povinnosti pôvodného vlastníka domu a vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ktoré
sa týkajú spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, príslušenstva, pozemku zastavanéhodomom a priľahlého pozemku, najmä vecné bremeno prechádzajú na nových vlastníkov bytov a
nebytových priestorov nadobudnutím vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru.

14. Podľa § 23 ods. 1 zákona o vlastníctve bytov s vlastníctvom bytu alebo nebytového priestoru
v dome je nerozlučne spojené aj spoluvlastníctvo alebo iné spoločné právo k pozemku, na ktorom
je dom postavený, a k priľahlému pozemku. Ak je vlastník domu aj vlastníkom pozemku, prevedie
zmluvou o prevode vlastníctva bytu na vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome aj príslušný
spoluvlastnícky podiel na pozemku a na priľahlom pozemku.

15. Podľa § 23 ods. 5 zákona o vlastníctve bytov ak vlastník domu nie je vlastníkom pozemku, vzniká
k pozemku právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktoré sa zapíše do katastra nehnuteľností.

16. Podľa § 100 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) právo sa premlčí,
ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len

na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

17. Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

18. Podľa § 111 OZ zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby.

19. Podľa § 123 OZ vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať,
požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

20. Podľa § 139 ods. 1 OZ z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci
spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.

21. Podľa § 151n ods. 1 a 2 OZ vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech
niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce

vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.
Vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa.

22. Podľa § 451 ods. 1 a 2 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením

z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

23. Podľa § 3d ods. 3 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (ďalej len „cestný zákon“)
miestne komunikácie sú vo vlastníctve obcí.

24. Podľa § 4b ods. 1 zákona č. 135/1961 Zb. cestného zákona miestnymi komunikáciami sú všeobecne
prístupné a užívané ulice, parkoviská vo vlastníctve obcí a verejné priestranstvá, ktoré slúžia miestnej
doprave a sú zaradené do siete miestnych komunikácií.

25. Podľa § 6 ods. 1prvá veta a ods. 2 cestného zákona premávku na pozemných komunikáciách
upravujú osobitné predpisy; v ich medziach smie každý užívať diaľnice, cesty a miestne komunikácie
obvyklým spôsobom na účely, na ktoré sú určené (ďalej len "všeobecné užívanie").
Všeobecné užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií podlieha spoplatneniu podľa
osobitných predpisov.

26. Z vykonaného dokazovania a následne zisteného skutkového stavu veci vyvodil súd ten právny
záver, že žaloba žalobcu nebola podaná dôvodne.
V priebehu konania vyšlo najavo, že žalobca už v súčasnosti nie je vlastníkom predmetných
nehnuteľností, avšak požadovaná kompenzácia za právo zodpovedajúce vecnému bremenu a vydanie

bezdôvodného obohatenia sa týka obdobia od 9.3.2009 do 9.3.2012, počas ktorého žalobca predmetné
nehnuteľnosti vlastnil.27. Nie je spornou otázka, že žalovaní sú podielovými spoluvlastníkmi bytového domu súp. č. XXX,
nachádzajúceho sa v okrese Senica, obec Senica, v k.ú. Senica, v súčasnosti zapísaného na LV č.
XXXX vedenom Správou katastra Senica. Uvedená stavba žalovaných je postavená aj na pozemkoch

žalobcu, konkrétne na parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX/X. Okrem toho žalovaní v súvislosti s využívaním
predmetnej stavby fakticky využívajú aj pozemky žalobcu, a to parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX/X bez
toho, aby žalobcovi platili akúkoľvek odplatu. Z toho dôvodu žalobca požadoval zaplatenie odplaty za
vecné bremeno a vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 11.950,- € spolu s úrokom z omeškania
vo výške 10% ročne z tejto sumy od 9.3.2009 až do zaplatenia.

Je pravdou, že žalobca nekonkretizoval, aká suma z požadovanej sumy 11.950,- € predstavuje finančnú
náhradu za vecné bremeno a aká časť tejto sumy je bezdôvodným obohatením, treba však uviesť, že
danérozčlenenieniejenijakoproblematickýmavyplývazoskutočnostíuvedenýchvžalobe,nakoľkoako
určenie výšky odplaty, tak aj stanovenie výšky bezdôvodného obohatenia vychádza z výšky nájomného,
ktoré by v prípade existencie nájomného vzťahu boli povinní žalovaní platiť, teda ide o jednu sumu a
rozčleniťjumožnopodľavýmeryparciel,vsúvislostisužívanímktorýchpožaduježalobcajednakodplatu

(parc.č. XXXX/X B. XXXX/X), jednak bezdôvodné obohatenie (parc.č. XXXX/X B. XXXX/X).

28. V danej veci je tiež zrejmé, že vecné bremeno k pozemkom parc.č. XXXX/X a XXXX/X vzniklo, a to
priamo zo zákona v súlade s § 23 ods. 5 zákona o vlastníctve bytov, podľa ktorého, ak vlastník domu
nie je vlastníkom pozemku, vzniká k pozemku právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktoré sa zapíše

do katastra nehnuteľností. Toto vecné bremeno vzniklo od účinnosti zákona č. 182/1993 Z.z. teda dňom
1.9.1993. V prípade zákonných vecných bremien ide o úpravu, ktorá je voči úprave vecných bremien
v občianskom zákonníku špeciálna.

29. Pri právnom posúdení danej veci a následnom rozhodovaní o nároku uplatnenom žalobou sa súd

v celom rozsahu stotožnil so závermi rozhodnutia Krajského súdu v Prešove č. 6Co 41/2011, ktorý
rozhodoval obdobný prípad (žalobca sa domáhal vydania bezdôvodného obohatenia od žalovaných,
ktorí boli spoluvlastníkmi stavieb (cesta, chodník, oporný múr) postavených na jeho pozemku). Krajský
súd v Prešove konštatoval, že: v zmysle zákona o vlastníctve bytov, ak vlastník domu nie je vlastníkom
pozemku, vzniká k pozemku právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktoré sa zapíše do katastra

nehnuteľností. Zákon explicitne nereguluje právo na náhradu za takto vzniknuté vecné bremeno.
Režim zákonných vecných bremien nie je úplne totožný s režimom zmluvných vecných bremien,
pretože sa riadia špeciálnou právnou úpravou. V prípade, že špeciálne predpisy neobsahujú zvláštnu
úpravu, riadi sa ich režim všeobecnou občianskoprávnou úpravou. V prípade zákonných vecných
bremien ide o úpravu, ktorá je voči úprave vecných bremien v OZ špeciálna. (Tento záver možno

skonštatovaťajspoukazomnarozsudokNajvyššiehosúduSRz31.5.2005sp.zn.1Cdo190/2004,nález
Ústavného súdu ČR z25.1.2005/ PL. ÚS 25/04). Uplatňuje sa vzťah všeobecnej a špeciálnej normy - „lex
specialis derogatlegi generali“. Súd zastáva názor, že všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka
o vecnom bremene právo na náhradu za užívanie zabremeneného pozemku nevylučujú a pridržiava sa
judikatúry ústavného súdu. Vzhľadom na legitímnu možnosť žalovaných užívať pozemok žalobcu z titulu

zákonného vecného bremena tak súd vylúčil vo vzťahu k tomuto pozemku nároky z porušenia práva a
teda aj nároky z bezdôvodného obohatenia.
Existencia práva na náhradu za vecné bremeno na rozdiel od nárokov z porušenia práva (bezdôvodné
obohatenie, náhrada škody) však má zásadný vplyv na dôsledky spojené s plynutím času a s
oneskoreným využitím takéhoto práva. Kým pri bezdôvodnom obohatení niet dôvod na odklon od

stabilizovanej judikatúry o opakujúcom vzniku práva na jeho vydanie až kým protiprávny stav trvá (napr.
rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Cdo 52/2005), pri práve z vecného bremena niet dôvodu na
odsúvanie uplatňovania práva na náhradu. Zastáva názor, že ak už raz majetkové právo na náhradu za
užívanie pozemku z titulu vecného bremena vzniklo, mohlo sa aj relevantne uplatniť ako jednorazová
náhrada. Z hľadiska plynutia času je preto relevantný deň, keď sa ,,právo mohlo vykonať po prvý raz“,

a to sa mohlo bez akýchkoľvek zákonných prekážok vykonať na druhý deň po nadobudnutí účinnosti
zákonnej právnej úpravy o zriadení vecného bremena (§ 23 ods. 5 zákon o vlastníctve bytov). Súd teda
nijako nespochybnil právo žalobcu na náhradu za vecné bremeno k priľahlému pozemku. Po námietke
premlčania však sa toto právo posúva do roviny naturálnej obligácie (§ 455 ods.1 OZ) a súd premlčaním
oslabenému právu žalobcu nemohol vyhovieť.

Systematickým výkladom ustanovenia o právach k pozemku (§ 23 zákona o vlastníctve bytov) je možné
dospieť k záveru, že vecné bremeno dopadá aj na priľahlý pozemok. Uvedené ustanovenie komplexne
reguluje práva k pozemku vrátane priľahlého pozemku. Ciele sledované zákonodarcom by stratili na
význame v prípade, ak by sa netýkali aj priľahlého pozemku, s ktorým je vecne spojené príslušenstvodomu nachádzajúce sa ,,na pozemku patriacom k domu“ (§ 2 ods. 6 BZ). Logicky ochrana z vecného
bremena odvodzujúca od vlastníctva bytov dopadá súčasne aj na spoluvlastníctvo spoločných častí a
zariadení.

Súd je teda toho názoru, že vecné bremeno v prospech vlastníkov bytov podľa § 23 ods. 5 zákona
o vlastníctve bytov vzniká aj k priľahlému pozemku a tým je pozemok, na ktorom sa nachádzajú
spoločnéčastidomuapríslušenstvodomu,ktorésúurčenénaspoločnéužívanieaslúžiavýlučnetomuto
domu a pritom nie sú stavebnou súčasťou domu. Ide najmä o oplotené záhrady, stavby ako oplotenia,
prístrešky, oporné mury a oplotené a spevnené nádvoria. Vlastníkovi takéhoto pozemku patrí primeraná

náhrada zohľadňujúca všetky okolnosti užívania vrátane jeho zastavania stavbami. Toto právo podlieha
všeobecnej premlčacej dobe (§ 101 OZ) a ak nedošlo k inej dohode, mohlo sa uplatniť jednorazovo po
prvý raz od vzniku vecného bremena spojeného s nadobudnutím účinnosti zákona č. 182/1993 Z.z. o
vlastníctve bytov a nebytových priestorov.
Vzhľadom na osobitnú právnu úpravu lex specialis spojenú so zákonným vecným bremenom súd
uprednostnil posudzovanie predmetného práva podľa inštitútu vecného bremena podľa zákona o

vlastníctve bytov a nie podľa inštitútu neoprávnenej stavby.

30. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ ide o pozemky parc.č. XXXX/X B. XXXX/X, na ktorých je postavený
bytový dom, k týmto pozemkom vzniklo zo zákona vecné bremeno, a to s účinnosťou od 1.9.1993.
Žalovaní majú teda legitímnu možnosť užívať dané pozemky z titulu zákonného vecného bremena a v

spojitosti s týmito pozemkami sú vylúčené akékoľvek nároky z bezdôvodného obohatenia.
Vlastníkovi pozemkov vzniklo majetkové právo na náhradu za užívanie pozemku z titulu vecného
bremena, mohlo sa však relevantne uplatniť ako jednorazová náhrada. Z hľadiska plynutia času je preto
relevantný deň, keď sa toto právo mohlo vykonať po prvý raz, t.j. na druhý deň po nadobudnutí účinnosti
zákonnej právnej úpravy o zriadení vecného bremena (§ 23 ods. 5 zákon o vlastníctve bytov). Súd

nespochybňuje právo žalobcu na náhradu za vecné bremeno k priľahlému pozemku, avšak po námietke
premlčania sa toto právo posúva do roviny naturálnej obligácie a súd premlčaním oslabenému právu
žalobcu nemohol vyhovieť. Nie je právne relevantným tvrdenie žalobcu, že jeho právna predchodkyňa
bola ako vlastníčka definitívne zapísaná v KN až v roku 2003, nakoľko ku dňu účinnosti vyššie uvedenej
zákonnej úpravy bol vlastníkom predmetných nehnuteľností iný subjekt a tomuto prináležalo uplatniť si

právo na náhradu.
Nie je tiež právne relevantnou skutočnosť, že žalobca nadobudol vlastnícke právo k predmetným
pozemkom až v roku 2010, nakoľko na plynutie premlčacej doby nemá vplyv zmena v osobe veriteľa
alebo dlžníka. Premlčacia doba tak uplynula dňa 1.9.1996.

31. Čo sa týka pozemkov parc. č. XXXX/X B. XXXX/X, v zmysle Zákona o vlastníctve bytov ide o
priľahlé pozemky pred a za bytovým domom, ktoré slúžia jednak na prístup do jednotlivých vchodov
bytového domu, jednak sa na nich nachádza miestna komunikácia a zeleň, ktorú udržiava Mesto Senica.
Sčasti sú vyasfaltované a sčasti zatrávnené, pričom o zeleň sa stará Mesto Senica. Komunikácia je
využívaná všetkými obyvateľmi mesta, je voľne prístupná, využívajú ju aj technické služby, obslužný

personál a zásobovanie predajní. Podľa rozhodnutia Krajského súdu v Prešove č.k. 6Co 41/2011 Z.z.
„systematickým výkladom ustanovenia o právach k pozemku (§ 23 zákona o vlastníctve bytov) je možné
dospieť k záveru, že vecné bremeno dopadá aj na priľahlý pozemok. Uvedené ustanovenie komplexne
reguluje práva k pozemku vrátane priľahlého pozemku. Ciele sledované zákonodarcom by stratili na
význame v prípade, ak by sa netýkali aj priľahlého pozemku, s ktorým je vecne spojené príslušenstvo

domu nachádzajúce sa ,,na pozemku patriacom k domu“ (§ 2 ods. 6 Zákona o vlastníctve bytov). Logicky
ochrana z vecného bremena odvodzujúca od vlastníctva bytov dopadá súčasne aj na spoluvlastníctvo
spoločných častí a zariadení. Súd je teda toho názoru, že vecné bremeno v prospech vlastníkov bytov
podľa § 23 ods. 5 zákona o vlastníctve bytov vzniká aj k priľahlému pozemku a tým je pozemok, na
ktorom sa nachádzajú spoločné časti domu a príslušenstvo domu.“

Na pozemky parc.č. XXXX/X B. XXXX/X sa teda rovnako vzťahuje režim zákonného vecného bremena
v zmysle § 23 ods. 5 Zákona o vlastníctve bytov, ako je tomu v prípade pozemkov zastavaných bytovým
domom. Obdobne by vlastníkovi takýchto pozemkov patrila primeraná finančná náhrada za zariadené
vecné bremeno, ktorú však bolo možné uplatniť, ako už bolo uvedené vyššie, len v 3-ročnej všeobecnej
premlčacej dobe a tá márne uplynula dňom 1.9.1996.

Pre úplnosť treba dodať, že miestne komunikácie nachádzajúce sa na pozemku žalobcu sú zo zákona
vo vlastníctve obce, v danom prípade Mesta Senica a smie ich užívať každý. Pokiaľ aj je užívanie
vymedzených úsekov pozemnej komunikácie spoplatnené, tak len na základe a v medziach zákona
(mýto, diaľničná známka). V danom prípade nebolo preukázané, a žalobca uvedené ani netvrdil, žeby užívanie miestnych komunikácií nachádzajúcich sa na jeho pozemku bolo spoplatnené a ak by
aj tomu tak bolo, nebol by to žalobca, kto by bol aktívne legitimovaným subjektom na vymáhanie
takýchto poplatkov. V prípade pozemku zarasteného verejnou zeleňou obhospodarovanej mestom nie

sú žalovaní pasívne vecne legitimovaným subjektom.
Vzhľadom na vyššie uvedené s prihliadnutím k námietke premlčania vznesenej žalovanými rozhodol
súd tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku a žalobu v celom rozsahu zamietol.

32. O trovách konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane

náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko žalovaní boli v spore plne úspešní,
súd im priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie v súlade s § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave, v dvoch vyhotoveniach.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a
musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha

(odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,
že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto

vada mala vplyv na Rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov.