Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, January 12, 2018

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 13C/58/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114207227
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blažena Szpyrcová

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2018:7114207227.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Blaženou Szpyrcovou v právnom spore žalobkyne: C.. T. T.,

rodená M., nar. X.X.XXXX, trvale bytom G., C. XXXX/XX zastúpená I.. K. T., nar. XX.X.XXXX, trvale
bytom G., Š. XXXX/X proti žalovanému: O. T., nar. X.X.XXXX, trvale bytom Č., G. XXX/X v konaní o
zaplatenie 30 000 Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 30 000 Eur s 5,05 % ročným úrokom z omeškania od
20.11.2014 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti úroku z omeškania žalobu z a m i e t a .

III. P r i z n á v a žalobkyni právo na náhradu trov konania proti žalovanému vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa svojou žalobou domáhala, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť jej sumu 30 000 Eur
spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania od 31.8.2011 do zaplatenia a nahradiť jej trovy konania.

2. Svoju žalobu odôvodnila tým, že žalovaný dňa 8.2.2010 v G. E. J. L. A. I. Č.. X, v ktorom bývala
žalobkyňa v podnájme si pod vymyslenou zámienkou kúpy tovaru a jeho ďalšieho predaja so ziskom,
na ktorom sa v bližšie nešpecifikovanej sume mala podieľať i žalobkyňa, vylákal od nej sumu 30 000

Eur, ktorú sa zaviazal spolu so sľúbeným podielom na zisku vrátiť v bližšie neurčenej lehote niekoľkých
týždňov, pričom peniaze doposiaľ nevrátil a žalobkyni tvrdil, že si od nej žiadne peniaze nepožičal.
Takto poskytnuté (požičané) peniaze žalovaný žalobkyni doposiaľ nevrátil ani len sčasti, hoci bol na to
opakovane žalobkyňou vyzývaný.

3. Žalobkyňa v dôsledku uvedeného správania sa žalovaného, podala dňa 22.12.2010 na Okresnú
prokuratúru v Prešove trestné oznámenie za uvedené konanie na žalovaného. V dôsledku uvedeného

konania sa viedlo na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru v Prešove, OKP trestné konanie
ČVS:ORP-146/OEK-PO-2010. Počas predmetného trestného konania si žalobkyňa riadne a včas
uplatnila voči žalovanému podaním zo dňa 19.8.2011 doručeným na uvedené Okresné riaditeľstvo
Policajného zboru dňa 25.8.2011 nárok na zaplatenie 30 000 Eur so zákonným úrokom z omeškania vo
výške 9 % ročne zo sumy 30 000 Eur počítaným odo dňa 31.8.2011 do zaplatenia.

4. Predmetné trestné konanie skončilo v prípravnom konaní dňa 30.8.2011 procesným úkonom -

preštudovanie vyšetrovacieho spisu. Následne začalo na Okresnej prokuratúre v Prešove pod sp. zn.
1Pv/113/11 konanie o dohode o vine a treste. Počas tohto konania na prokuratúre žalovaný do zápisnice
zkonaniaodohodeovineatrestesp.zn.1Pv/113/11-15dňa30.11.2011sapredkonajúcimprokurátorom
za prítomnosti svojej obhajkyne osobne priznal k spáchaniu skutku opísaného v uznesení o vzneseníobvinenia, v zápisnici z konania o dohode o vine a treste ako aj totožne opísaného na začiatku žaloby.
Súčasne urobil súhlasné vyhlásenia k všetkým otázkam ohľadne predmetného skutku, vrátane uznania
svojej viny za jeho spáchanie a vyhlásenia, že škodu vo výške 30 000 Eur by chcel nahradiť žalobkyni

v splátkach. Túto zápisnicu žalovaný následne vlastnoručne podpísal.

5. Návrhom na schválenie dohody o vine a treste zo dňa 30.11.2011 podaným na Okresný súd Prešov
dňa 2.12.2011 navrhol prokurátor Okresnému súdu Prešov vydať na základe uzavretej dohody o vine
a treste zo dňa 30.11.2011 trestný rozsudok, ktorým by súd uznal žalovaného za vinného na tom

skutkovom základe ako je v návrhu prokurátora uvedené zo spáchania zločinu podvodu podľa § 221
ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona a okrem uloženia príslušného trestu, aby zaviazal v adhéznom
konaní žalovaného na povinnosť nahradiť poškodenej žalobkyni škodu vo výške 30 000 Eur.

6. Súd na nariadenom termíne o schválení dohody o vine a treste však vyslovil výhradu k zneniu
predloženej dohody o vine a treste zo dňa 30.11.2011 a to v časti podmienok náhrady škody vo výške 30

000 Eur, keďže podľa súdu bolo len v záujme žalobkyne a najmä v záujme dosiahnutia účelu uloženého
podmienečného trestu žalovanému, aby bol tento v zákone prinútený rozsudkom túto škodu počas
navrhovanej skúšobnej doby 3 rokov a 6 mesiacov žalobkyni aj skutočne nahradiť v celom rozsahu a
to pod hrozbou jeho neosvedčenia sa v skúšobnej dobe pre nesplnenie uvedenej rozsudkom uloženej
povinnosti podľa § 50 ods. 2 v spojitosti s § 51 ods. 4 písm. c) Trestného zákona. Uvedené neosvedčenia

sa odsúdeného (žalovaného) v skúšobnej dobe by viedlo v prípade neuhradenia škody k premene
podmienečného trestu na trest nepodmienečný spojený s jeho následným výkonom v ústave na výkon
trestu pripravený v súlade s požiadavkou súdu zapracovať do uvedenej dohody, žalovaný na uvedenom
verejnom zasadnutí pred súdom ustúpil od dohody o vine a treste a túto odmietol ako celok.

7. Zákonným následkom uvedeného neschválenia dohody o vine a treste zo dňa 30.11.2011 pre
popísané správanie sa žalovaného pred trestným súdom bolo podanie obžaloby prokuratúrou na
Okresný súd Prešov. O uvedenej obžalobe sa viedla na tomto súde trestná vec pod sp. zn. 2T/8/2012.
V uvedenej veci vyhlásil Okresný súd Prešov dňa 3.12.2012 rozsudok č. k. 2T/8/2012-227, ktorým
rozhodol tak, že žalovaného ako obžalovaného podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku oslobodzuje

spod obžaloby prokurátora, pretože skutok opísaný v obžalobe (hoci sa stal) nie je trestným činom a
podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku odkázal žalobkyňu ako poškodenú s nárokom na náhradu škody
na konanie vo veciach občianskoprávnych.

8. Proti predmetnému rozsudku podal prokurátor Okresnej prokuratúry v Prešove odvolanie, pričom o

uvedenom odvolaní sa viedlo na druhostupňovom súde pod sp. zn. 6To/12/2013 odvolacie konanie.
Krajský súd v Prešove dňa 3.12.2013 vydal uznesenie, ktorým rozhodol tak, že podľa § 319 Trestného
poriadku zamietol odvolanie okresného prokurátora.

9. Oba trestné súdy však zhodne dospeli k záveru, že skutok popísaný v obžalobe prokurátora sa stal a

to presne tak ako je v nej uvedený. V opačnom prípade by zrejme nevyhnutne došlo zo strany trestného
súdu k oslobodeniu žalovaného ako obžalovaného spod obžaloby prokurátora, ale za použitia § 285
písm. a) Trestného poriadku a teda na základe záveru trestného súdu, že nebolo pred ním dokázané, že
sastalskutok,prektorýjeobžalovanýstíhaný.Podľaodôvodneniaodvolaciehouzneseniavšakboltento
súd toho právneho názoru, že nemožno nahradzovať konanie v občianskoprávnych sporoch konaním

v trestných veciach, pri zdôraznení zásady subsidiarity trestnej represie tzv. princíp ultima ratio. Ďalším
zásadným dôkazom svedčiacim prospech dôvodnosti nároku žalobkyne je aj znenie zápisnice o dohode
o vine a treste a znenie dohody o vine a treste, všetko zo dňa 30.11.2011.

10. Tunajší súd vydal pod č. k. 17Ro/121/2014-73 dňa 12.11.2014 platobný rozkaz, ktorým uložil

žalovanému, aby zaplatil žalobkyni žalovanú sumu spolu s príslušenstvom a nahradil jej trovy konania.
Uvedený platobný rozkaz prevzal žalovaný 18.11.2014, pričom dňa 27.11.2014 podal voči nemu odpor.
V tomto odpore uviedol žalovaný, že neuznáva nárok žalobkyne, nikdy si od nej danú sumu nepožičal a
preto nie je žalobkyni dlžný žiadnu sumu. Vzniesol námietku premlčania nároku žalobkyne a poukázal na
to, že žalobkyňa ničím nepreukázala svoje tvrdenie, nepreukázala svoj nárok, pretože ňou predložené

dôkazy nie sú podľa neho dôkazy.

11. Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav:12. Žalobkyňa na preukázanie dôvodnosti svojej žaloby predložila súdu písomné uplatnenie náhrady
škody adresované Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru, odboru Kriminálnej polície dňa 19.8.2011,
ktorým si uplatnila voči žalovanému v trestnom konaní vedenom pod ČVS:ORP-146/OEK-PO-2011

náhradu škody vo výške 30 000 Eur. Uvedené uplatnenie náhrady škody bolo doručené Okresnému
riaditeľstvu Policajného zboru v Prešove, odboru Kriminálnej polície dňa 25.8.2011. Z uvedeného
uplatnenia náhrady škody súd zistil, že žalobkyňa si uplatňovala nárok proti žalovanému na náhradu
škody vo výške 30 000 Eur, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne od 31.8.2011 do zaplatenia.

13. Ďalej žalobkyňa predložila súdu návrh Okresnej prokuratúry v Prešove pod sp. zn. 1Pv/113/11-16
zo dňa 30.11.2011 adresovaný Okresnému súdu v Prešove na vydanie rozsudku vo veci obvineného O.
T. (žalovaného), ktorý je vinný, že dňa 8.2.2010 v G. L. A. I. Č. X, v byte v ktorom bývala v podnájme C..
T. T., nar. X.X.XXXX, trvale bytom G., A. C. L. Č. XXXX/XX si pod vymyslenou zámienkou kúpy tovaru
a jeho ďalšieho predaja so ziskom, na ktorom sa v bližšie nešpecifikovanej sume mala podieľať i C..
T. T., vylákal od nej sumu 30 000 Eur, ktorú sa zaviazal, spolu so sľúbeným podielom na zisku vrátiť v

bližšie neurčenej lehote niekoľkých týždňov, pričom peniaze doposiaľ nevrátil, a C.. C. T.T. tvrdil, že si od
nej žiadne peniaze nepožičal, čím jej takto spôsobil škodu v sume najmenej 30 000 Eur, teda na škodu
cudzieho majetku seba obohatil tým, že využil niečí omyl, a spôsobil tak na cudzom majetku značnú
škodu, čím spáchal zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona, za čo sa
odcudzuje podľa § 221 ods. 3 Trestného zákona, pri neexistencii priťažujúcich okolností, § 36 písm. l) k

§ 38 ods. 2, ods. 3 a § 39 ods. 2 písm. d) Trestného zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch)
rokov. Podľa § 49 ods. 1, písm. a) Trestného zákona sa výkon trestu podmienečne odkladá. Podľa §
50 ods. 1 Trestného zákona sa určuje skúšobná doba v trvaní 3 (troch) rokov a 6 (šiestich) mesiacov.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku ukladá povinnosť nahradiť poškodenej C.. T. T., nar. X.X.XXXX,
trvale bytom G., A. C. L. Č. XXXX/XX škodu v sume 30 000 Eur.

14. Ďalej žalobkyňa predložila súdu rozsudok Okresného súdu v Prešove č. k. 2T/8/2012-227 zo dňa
3.12.2012, ktorý oslobodil obžalovaného O. T. spod obžaloby, pretože skutok, ktorý bol uvedený v
obžalobe nie je trestným činom a zároveň odkázal poškodenú (žalobkyňu) s nárokom na náhradu škody
na konanie vo veciach občianskoprávnych.

15. Žalobkyňa predložila súdu aj uznesenie Krajského súdu v Prešove č. k. 6To/12/2013-249 zo dňa
3.12.2013, ktorým bolo zamietnuté odvolanie okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu
Prešov sp. zn. 2T/8/2012 zo dňa 3.12.2012.

16. Z výpovede žalobkyne súd zistil, že dňa 31.12.2009 jej bola poukázaná na jej účet suma 33 000 Eur
ako dedičstvo po jej nebohom dedovi R. M.. Uvedené peniaze jej boli poukázané na účet v Slovenskej
ľudovej banke, ktorá je v súčasnosti peňažným ústavom Sberbank a. s. V uvedenej dobe sa intenzívne
kamarátila s G. Č., ktorá bola zamestnaná ako vychovávateľka na základnej škole Bajkalská v Prešove,
ktorú navštevoval jej starší syn. Od leta 2008 sa stretávali dennodenne, pomáhali si finančne i psychicky,

pričom G. Č. vedela o jej majetkových pomeroch, pretože ju oboznámila s poukázaním sumy 33 000
Eur na jej účet. So žalovaným sa spoznala v Prešove prostredníctvom G. Č.. Žalovaný vedel, že jej boli
poukázané vyššie citované finančné prostriedky a vedel aj to, že si chcela žalobkyňa riešiť svoju bytovú
situáciu, pretože okrem finančných prostriedkov zdedila aj pozemky po svojom nebohom dedovi R. M..
Dňa 7.2.2010 ju žalovaný oslovil, že má ponuku obchodu, že má možnosť zakúpiť tovar, ktorý výhodne

predá a bude mať aj žalobkyňa z toho prospech, ak mu požičia sumu 300 000 Sk na 2 až 3 týždne,
pretože žalovaný nemal peniaze na zakúpenie tohto tovaru. Žalobkyňa s tým súhlasila a dohodli sa, že
sumu 30 000 Eur mu požičia na obdobie 2 až 3 týždňov. Žalobkyňa poukázala na to, že žalovanému
dôverovala, pretože bol partnerom jej najlepšej kamarátky, pričom mala za to, že ona dohliadne na to,
aby jej peniaze vrátil. Dňa 8.2.2010 v čase obedňajšej prestávky vybrala peniaze zo svojho účtu v banke

vo výške 30 000 Eur, stretla sa so žalovaným v byte, kde bývala v prenájme na A. I. Č.. X E. G. a
odovzdala mu osobne sumu 30 000 Eur. Pri odovzdávaní peňazí žalovanému nebol prítomný žiaden
svedok. Žalovanému tak dôverovala, že s ním neuzavrela zmluvu o pôžičke, ani mu nedala podpísať
žiaden doklad o prevzatí sumy 30 000 Eur.

17. Asi po 2 týždňoch sa jej ozval žalovaný, prišla za ním do auta, ktoré parkoval pri mieste jej bydliska
a oznámil jej, že prišla o peniaze, pretože tovar mu bol zhabaný a povedal jej, že má zohnať ďalší milión
Sk, pretože mu hrozí väzenie a ak on pôjde do väzby aj ju do toho zatiahne. Ďalšie 2 týždne jej žalovaný
písal SMS správy, aby si zobrala peniaze od nebankovky alebo aby predala pozemky a zabezpečilamu ďalšie peniaze. Žalobkyňa poukázala na to, že žalovanému chcela požičať ďalšie peniaze, aby tieto
vložil do ďalšieho obchodu a aby vrátil jej tie, ktoré požičala skôr, teda sumu 30 000 Eur, pretože to jej
tvrdil žalovaný a ona mu plne verila.

18. Žalovaný trval na ďalšom osobnom stretnutí so žalobkyňou, ktorá oslovila svedka C. S., aby sa
zúčastnil rozhovoru medzi ňou a žalovaným, ktorý jej dlžil peniaze. Žalobkyňa uviedla, že uvedený
svedok bol oboznámený o tom, prečo ho zavolala do svojho bytu.

19. Žalobkyňa vo svojej výpovedi ďalej uviedla, že v dohodnutý deň sa dostavil do jej bytu o 18:00 hod.
svedok C. S. a následne po 20 minútach sa dostavil do jej bytu aj žalovaný. Pred uvedeným svedkom
sa opýtala žalovaného, kedy jej vráti požičanú sumu 30 000 Eur, pričom žalovaný jej odpovedal, že
o peniaze už prišla a žiadal od nej ďalších 400 000 Sk. Žalobkyňa uviedla, že tieto peniaze nemá k
dispozícii, ale že sa pokúsi opýtať na predaj svojich pozemkov. Žalovaný sa pri tomto stretnutí pýtal aj
svedka C. S., či mu nemôže požičať sumu 400 000 Sk, ktorý mu však uviedol, že takéto peniaze nemá

k dispozícii. Žalobkyňa ďalej vo svojej výpovedi poukázala na to, že do konca apríla 2010 jej žalovaný
poslal ešte niekoľko SMS správ, pričom ona ho telefonicky vyzývala, aby jej peniaze vrátil, informovala
sa u žalovaného čo je s peniazmi, ktoré mu požičala. Vtedy jej žalovaný uviedol, že nevie o žiadnych
peniazochaniožiadnejpôžičke.Žalobkyňapoukázalanato,ževnovembri2011žalovanýzaprítomnosti
svojej advokátky, za prítomnosti jej i jej právneho zástupcu a prokurátora podpísal v trestnom konaní

dohodu o vine a treste, ktorú podpísal bez nátlaku, bez nejakého presviedčania. Žalobkyňa ďalej dodala,
že pred svedkom C. S. nepopieral žalovaný, že mu požičala žalobkyňa peniaze.

20. Z výpovede žalovaného súd zistil, že so žalobkyňou sa spoznal prostredníctvom G. Č., navštevoval
sa so žalobkyňou a mali aj intímny vzťah. Poprel, že by mu bola žalobkyňa požičala sumu 30 000 Eur.

Potvrdil, že písal žalobkyni SMS správy, ktorými ju žiadal, aby mu dala sumu 300 000 Sk tak ako mu
sľúbila. K odovzdaniu takejto sumy však nedošlo, naopak žalobkyňa ho začala vydierať, pretože mala
vedomosť o jeho obchodoch. Žalovaný uviedol, že dohodu o vine a treste podpísal z toho dôvodu, že
sa obával, pretože ho začala žalobkyňa vydierať, že ho udá, pretože vedela o jeho obchodoch a preto
podpísal dohodu o vine a treste. Na základe porady so svojou právnou zástupkyňou, táto mu uviedla,

aby dohodu o vine a trestne nepodpisoval. Žalovaný poprel, aby si od žalobkyne žiadal požičať ďalšie
finančné prostriedky. Žalovaný k stretnutiu medzi žalobkyňou a svedkom C. S. v byte žalobkyne uviedol,
že C. S. riešil so žalobkyňou predaj nejakých pozemkov, on sa nezaujímal o predmet tohto rozhovoru.
Do bytu žalobkyne sa dostavil z toho dôvodu, že mal žiadal od žalobkyne vrátiť pre G. Č.Ú. ošatenie
a obuv. Žalovaný sa odmietol vyjadriť k obchodom a k biznisu, pre ktorý mu mala požičať žalobkyňa

žalovanú sumu. Žalovaný takto popieral, že by si bol dňa 8.2.2010 požičal od žalobkyne žalovanú sumu
30 000 Eur.

21. Žalobkyňa písomne doplnila svoju žalobu písomným podaním zo dňa 13.1.2015. Podanie odporu zo
strany žalovaného pokladala výlučne za tendenčný a účelový postup, ktorým sa žalovaný snaží oddialiť

plnenie si svojej povinnosti vrátiť žalobkyni požičané peniaze vo výške 30 000 Eur. Poukázala na to,
že zápisnica o dohode o vine a treste, ktorá bola podpísaná žalovaným v trestnom konaní nesporne
zachycuje bezvýhradné a bezpodmienečné priznanie sa žalovaného ku skutku za spáchanie ktorého bol
prokurátorom trestne stíhaný a ktorá je toho času predmetom tohto konania ako aj ochotu žalovaného
sumu 30 000 Eur zaplatiť žalobkyni v splátkach. Táto dohoda o vine a treste podpísaná žalovaným

predstavuje právny úkon slobodne uzatvorený obvineným, ktorým tento nesporne uznáva spáchanie
skutku, teda pôžičku peňazí od žalobkyne a svoju vinu za ich úmyselné nevrátenie jej, prijíma za toto
svoje konanie aj trest a súčasne sa zaväzuje k ich vráteniu poškodenej - žalobkyni v splátkach a to
žalovaným nijako nesporovanej výške 30 000 Eur. Žalobkyňa poukázala v tomto písomnom vyjadrení
na § 558 OZ a znenie žalovaným vlastnoručne podpísanej zápisnice o dohode o vine a treste zo dňa

30.11.2011, kde žalovaný na otázku prokurátora, či priznáva svoju vinu zo spáchania skutku, žalovaný
v procesnom postavení obvineného na položenú otázku odpovedal : áno priznávam svoju vinu zo
spáchania skutku, ktorý som spáchal tak, že dňa 8.2.2010 v G. L. A. I. Č.. X som v byte, v ktorom bývala
v podnájme C.. T. T., nar. X.X.XXXX, trvale bytom G., A. C. L. Č.. XXXX/XX pod vymyslenou zámienkou
kúpy tovaru a jeho ďalšieho predaja so ziskom, na ktorom sa v bližšie nešpecifikovanej sume mala

podieľať i C.. T. T., vylákal od nej sumu 30 000 Eur, ktorú som sa zaviazal spolu so sľúbeným podielom
zisku vrátiť v bližšie nešpecifikovanej lehote niekoľkých týždňov, pričom som peniaze doposiaľ nevrátil a
C.. T. T. som tvrdil, že som si od nej žiadne peniaze nepožičal, čím som jej takto spôsobil škodu v sume
30 000 Eur. Na otázku prokurátora pod bodom 8 zápisnice o dohode o vine a treste k výške spôsobenejškody a v akej výške škodu uznáva, či je ochotný ju uhradiť naraz respektíve v splátkach za podmienky
určenia ich splatnosti, žalovaný odpovedal na položenú otázku áno, pričom dodal, že škodu by chcel
nahradiť v splátkach. Žalovaný sa po týchto vyhláseniach vyjadril k návrhu prokurátora na uloženie trestu

za skutok, ku ktorému sa už ako obvinený prokurátorovi priznal ako aj k povinnosti nahradiť poškodenej
škodu 30 000 Eur vyjadril, že súhlasím s návrhom prokurátora a teda s podmienečným trestom odňatia
slobody, ako aj s povinnosťou na náhradu škody. Žalobkyňa preto uviedla, že má za to, že žalovaný
dňa 30.11.2011 písomne do zápisnice z konania o dohode o vine a treste spísanej prokurátorom na
Okresnej prokuratúre v Prešove uznal svoj dlh voči žalobkyni na zaplatenie 30 000 Eur čo do dôvodu aj

čo do výšky, čím došlo podľa žalobkyne k vzniku právnej domnienky, že dlh žalovaného voči žalobkyni
na zaplatenie 30 000 Eur dňa 30.11.2011, t. j. v čase jeho uznania trval. Žalobkyňa ďalej uviedla, že
tento dlh ani len sčasti po uvedenom dni nezanikol žiadnym zákonným spôsobom, teda ani splnením.
Žalobkyňa sa v tomto písomnom vyjadrení vyjadrila aj k námietke premlčania, ktorú vzniesol v odpore
voči platobnému rozkazu žalovaný. Poukázala na § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za 10 rokov odo dňa, keď k uznaniu

došlo; ak však bola v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.
Žalobkyňa má za to, že označeným písomným uznaním dlhu v zápisnici z konania o dohode o vine a
trestne zo dňa 30.11.2011 začala žalobkyni plynúť v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia
Občianskeho zákonníka nová 10 ročná premlčacia doba voči žalovanému na zaplatenie sumy 30 000
Eur. Žalobkyňa k námietke premlčania poukázala aj na § 101 Občianskeho zákonníka, § 107 ods. 1,

ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 112 Občianskeho zákonníka. V ustanoveniach § 107 ods. 1, 2 sa
uvádza objektívna a subjektívna lehota na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia a v ustanovení §
112 sa uvádza, že ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu
a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie
(spočíva). Vzhľadom na ustanovenie § 112 prvá veta OZ mala žalobkyňa za to, že premlčacia doba

premlčania peňažného nároku žalobkyne na zaplatenie sumy 30 000 Eur voči žalovanému v období od
25.8.2010 do 3.12.2013 takzvane spočívala a teda vôbec neplynula v dôsledku jej riadneho a včasného
uplatnenia peňažného nároku žalobkyne voči žalovanému v takzvanom adhéznom konaní. K podaniu
návrhu na začatie konania na Okresný súd Košice I následne došlo už dňa 18.3.2014 a práve pre
uvedené nemohlo dôjsť doposiaľ ani pri prípadnom začatí premlčacej lehoty najskôr dňa 9.2.2010 (kedy

k pôžičke peňazí došlo dňa 8.2.2010) k premlčaniu peňažného nároku žalobkyne a to ani len sčasti.

22. Žalobkyňa v konaní navrhla vypočuť ako svedkov C. S., D. D. a I.. B. T.. Zároveň navrhla pripojiť
trestný spis Okresného súdu v Prešove sp. zn. 2T/8/2012.

23. Z výpovede svedka C. S. súd zistil, že pracoval v donáškovej službe, žalobkyňu pozná 10 až 15
rokov, pričom žalobkyňa ho požiadala, aby bol svedkom rozhovoru medzi ňou a žalovaným, pretože
žalovaný jej odmieta vrátiť požičanú sumu 30 000 Eur. V dohodnutý deň sa dostavil o 18:00 hod. do bytu
žalobkyne, následne o 20 minút prišiel žalovaný. Bol prítomný pri ich vzájomných rozhovoroch kedy sa
žalobkyňa opýtala žalovaného, kde má svojich 30 000 Eur. Žalovaný jej odpovedal, že nevyšiel obchod

a že prišla o peniaze. Žiadal od žalobkyne poskytnúť ďalšiu sumu a to 400 000 Sk a sľuboval jej, že tieto
peniaze „otočí“ a potom jej vráti sumu 30 000 Eur aj s dohodnutými úrokmi a neskôr „otočí“ aj sumu 400
000 Sk a takisto jej tieto peniaze vráti. Žalobkyňa vtedy uviedla, že má nejaké pozemky, ktoré zdedila,
na čo žalovaný odpovedal, že je to super a že sa pokúsia tieto pozemky predať. Svedok potvrdil, že sa
ponúkol, že pomôže žalobkyni pri predaji týchto pozemkov. Ďalej svedok potvrdil, že aj od neho žalovaný

pýtal, či nemôže požičať žalobkyni sumu 400 000 Sk, ktorá mu ju potom vráti následne po predaji svojich
pozemkov. Menovaný svedok uviedol, že nedisponoval takouto sumou a preto túto skutočnosť oznámil
žalovanému. Svedok C. S. potvrdil, že chcel pomôcť žalobkyni s predajom pozemkov, ktoré zdedila so
svojím priateľom D. D., ktorý však presvedčil žalobkyňu, aby ich nepredávala pod cenu, pretože ich
môže neskôr predať so ziskom. Svedok ďalej uviedol, že v osobnom rozhovore medzi žalobkyňou a

žalovaným žalovaný nepopieral, že nikdy neprevzal peniaze od žalobkyne, naopak suverénne povedal
na otázku žalobkyne, že prišla o peniaze, lebo mu nevyšiel „kšeft“.

24. V konaní bol vypočutý ako svedok D. D., ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že jeho známy svedok
S. ho oslovil, či nechce kúpiť pozemky vo E. Š.. Z uvedeného dôvodu sa dostavil k žalobkyni, ktorá mu

oznámila, že zdedila pozemky a že ich chce predať alebo že si chce požičať sumu 10 000 Eur od neho
pri založení týchto pozemkov. Svedok poukázal na to, že mu bolo divné, že uvedené pozemky chce
predať žalobkyňa za sumu 10 000 Eur, pretože išlo o veľmi nízku cenu. Z uvedeného dôvodu sa opýtal
žalobkyne na aký účel potrebuje peniaze 10 000 Eur. Žalobkyňa mu oznámila, že požičala nejakémuKošičanovi sumu okolo 30 000 Eur, že z toho bude mať nejaký úrok, teda úžitok a že chce tomuto
Košičanovi požičať ďalších 10 000 Sk, aby jej vrátil peniaze.

25. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa navrhla vypočuť ako svedka I.. B. T., ktorý ju zastupoval v trestnom
konaní ako advokát, menovaný svedok I.. B. T. ukončil ku dňu 11.1.2018 právne zastupovanie žalobkyne
a zároveň predložil súdu vyhlásenie o zbavení mlčanlivosti advokáta podpísané žalobkyňou v Prešove
dňa 11.1.2018. V tomto vyhlásení žalobkyňa vyhlásila, že zbavila advokáta I.. B. T. jeho zákonnej
mlčanlivosti advokáta voči nej ako klientke vo vzťahu k všetkým uvedeným konaniam a vo vzťahu k

všetkým advokátom zvereným informáciám a informáciám zabezpečených advokátom pre klienta pri jej
zastupovaní to všetko tak, aby zákonná povinnosť mlčanlivosti advokáta nijakým spôsobom nebránila
advokátovi pri podaní jeho svedeckej výpovedi v konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp.
zn. 13C/58/2015.

26. Na základe vyššie uvedeného v konaní súd vypočul ako svedka I.. B. T., ktorý zastupoval žalobkyňu

vo vyššie citovanom trestnom konaní. Menovaný svedok uviedol, že žalobkyňu pozná od roku 1994
až 1998 kedy boli spolužiakmi na strednej škole. V novembri 2009 ho navštívila žalobkyňa v jeho
advokátskej kancelárii kedy mu oznámila, že má dostať peniaze z dedičského konania, ktoré získala
predajom nejakých nehnuteľností po svojom nebohom dedovi. Mala obdržať sumu okolo 30 000 Eur.
Predložila mu kúpnu zmluvu, ktorú podpísala dňa 26.8.2009 ako predávajúca s kupujúcou R. O. o predaji

nehnuteľností v katastrálnom území Veľký Šariš, ktoré boli evidované na liste vlastníctva č. XXXX a to
rodinného domu súpisné číslo XX postaveného na parcele č. T. XXX s príslušenstvom a parcelami č.
T. XXX - ovocné sady o výmere 3 255 m2, č. T. XXX - ovocné sady o výmere 3 569 m2, č. T. XXX -
zastavané plochy a nádvoria o výmere 1 701 m2, č. T. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere
1 290 m2, č. T. XXX - záhrady o výmere 122 m2, č. T. XXX - záhrady o výmere 115 m2 v podiele

1/4. Tieto nehnuteľnosti odpredávala za dohodnutú kúpnu cenu vo výške 36 513 Eur, pričom prvú časť
kúpnej ceny vo výške 3 320 Eur mala žalobkyňa obdržať pri podpise tejto zmluvy, čo aj potvrdila svojím
podpisom a druhú časť kúpnej ceny vo výške 33 193 Eur jej mala kupujúca poslať na jej účet vedený
vo Volksbank na číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX v lehote do 31.12.2009. Svedok ďalej poukázal na
to, že žalobkyňa ho navštívila potom až v novembri 2010 kedy mu oznámila, že dňa 8.2.2010 požičala

sumu 30 000 Eur žalovanému, ktorý jej túto sumu mal vrátiť v priebehu 2 až 3 týždňov, pričom žalovaný
jej tieto peniaze nevrátil, naopak ešte ju navštívil kedy chcel požičal ďalšie peniaze, aby jej mohol vrátiť
sumu, ktorú si predtým požičal vo výške 30 000 Eur. Žalobkyňa mu vtedy uviedla, že v lete 2010 ho
kontaktovala, pretože žalovaný popieral, že mu požičala peniaze a že jej spomínal niečo o mafii, že
môžu ublížiť jej i jej maloletým deťom a že ona sa rozhodla tak, že to tak nenechá, našla odvahu

a preto ho navštívila v advokátskej kancelárii. Následne po tejto návšteve spísal trestné oznámenie
svedok I.. B. T., ktoré podal na Okresnú prokuratúru v Prešove v decembri 2010. Menovaný svedok
poukázal na to, že začalo vyšetrovanie, ktoré bolo ukončené, keď bol oboznámený ako splnomocnený
zástupca poškodenej (žalobkyne) o výsledkoch vyšetrovania a žalobkyňa si riadne v trestnom konaní
uplatnila náhradu škody voči žalovanému. V novembri 2011 obdržal spolu so žalobkyňou predvolanie

na rokovanie na Okresnú prokuratúru v Prešove na rokovanie o dohode o vine a treste. Na Okresnej
prokuratúre sa zúčastnil spolu so žalobkyňou, kde bol žalovaný so svojou obhajkyňou I.. K., prokurátor
I.. I. T. a zapisovateľka, bolo to dňa 30.11.2011. Svedok poukázal na to, že osobne počul ako sa žalovaný
priznal ku skutku, že vylákal dňa 8.2.2010 od žalobkyne sumu 30 000 Eur, že tieto peniaze jej nevrátil,
následne však v trestnom konaní popieral prevzatie. Vyhlásil prokurátorovi, že chce nahradiť škodu

žalobkyni, ale nie v splátkach, teda nie jednorázovo. Zápisnicu o konaní o dohode o vine a treste
podpísala žalobkyňa, žalovaný, jeho obhajkyňa, prokurátor i zapisovateľka. Žalovaný sa správal tak,
že odpovedal na všetky otázky, ktoré mu kládol prokurátor slovami „áno“. Menovaný svedok poukázal
na to, že nevšimol si nič zvláštne na žalovanom, tento nežiadal ani prestávku, ani poradu so svojou
právnou zástupkyňou, ktorá tam bola po celý čas a táto mala za účel sledovať, aby boli dodržiavané

práva žalovaného ako obvineného. Následne bola podpísaná dohoda o vine a treste medzi žalovaným a
prokurátorom, ktorá bola predložená Okresnému súdu v Prešove na jej schválenie. Menovaný svedok I..
B. T. ďalej vypovedal, že v decembri 2011 Okresný súd v Prešove nariadil termín verejného zasadnutia,
na ktorom sa zúčastnil jeho koncipient I.. J.Ý.. Po návrate z verejného zasadnutia mu koncipient oznámil,
že Okresný súd v Prešove k zneniu dohody o vine a treste uviedol, aby sa žalovaný zaviazal na náhradu

škody v lehote podmienečného odsúdenia, ktoré by mu Okresný súd určil, teda do skončenia podmienky,
uvedené žiadal Okresný súd. Obvinený a jeho právna zástupkyňa však s tým nesúhlasili, teda s touto
lehotou a preto Okresný súd v Prešove dohodu o vine a treste neschválil. Na hlavnom pojednávaní
Okresný súd v Prešove dospel k záveru, že skutok sa stal, len uviedol, že toto konanie žalovaného nieje trestným činom, ale že sa má doriešiť v civilnom konaní a žalobkyňa si má uplatniť v civilnom konaní
žalobou vrátenie peňazí od žalovaného. Menovaný svedok poukázal na to, že dohoda aj zápisnica o
dohode o vine a treste nie sú ničím nedotknuteľné. Sú to hmotnoprávne úkony, ktoré svedčia o tom, že

sa žalovaný priznal k spáchaniu takéhoto skutku, že prevzal peniaze od žalobkyne a že tieto peniaze
jej nevrátil. Ďalej tento svedok uviedol, že skutočnosti, ktoré vyhlásil žalovaný v trestnom konaní a to
v zápisnici o dohode o vine a treste neboli nikým spochybnené a žalovaný toto svoje vyhlásenie urobil
slobodne, určite a vážne a tieto jeho vyhlásenia sú aj ním podpísané.

27. Žalobkyňa na preukázanie svojich tvrdení, že obdržala na svoj osobný účet sumu vyše 30 000 Eur
predložila výpis zo svojho účtu vedeného vo Volksbank Slovensko a. s. zo dňa 31.12.2009, z ktorého
súd zistil, uvedeného dňa jej bola na účet zaslaná suma R. O. vo výške 33 193 Eur.

28. Súd sa oboznámil s obsahom pripojeného trestného spisu Okresného súdu v Prešove sp. zn.
2T/8/2012. Súčasťou tohto spisu je aj zápisnica z konania o dohode o vine a treste zo dňa 30.11.2011

napísanánaOkresnejprokuratúrevPrešovepodč.k.1Pv/113/2011-15.Uvedenéhorokovaniaodohode
o vine a treste sa zúčastnili obžalovaný O. T. (žalovaný), I.. T. K. - obhajkyňa žalovaného, poškodená
C.. T. T. (žalobkyňa), splnomocnenec poškodenej I.. B. T. a prokurátor Okresnej prokuratúry v Prešove
I.. I. T.. Z obsahu tejto zápisnice súd zistil, že žalovaný uviedol, že rozumie čo tvorí podstatu skutku, za
ktorý je stíhaný. Na otázku položenú prokurátorom, či priznáva svoju vinu zo spáchania skutku alebo

niektorého zo skutkov, žalovaný uviedol: áno priznávam svoju vinu zo spáchania skutku, ktorý som
spáchal ta, že dňa 8.2.2010 v G. L. A. I. Č.. X som v byte, v ktorom bývala v podnájme C.. T. T.,
nar. X.X.XXXX, trvale bytom G., A. C. L. Č.. XXXX/XX pod vymyslenou zámienkou kúpy tovaru a jeho
ďalšieho predaja so ziskom, na ktorom sa v bližšie nešpecifikovanej sume mala podieľať i C.. T. T.,
vylákal od nej sumu 30 000 Eur, ktorú som sa zaviazal spolu so sľúbeným podielom na zisku vrátiť

v bližšie nešpecifikovanej lehote niekoľkých týždňov, pričom som peniaze doposiaľ nevrátil a C.. C. T.
som tvrdil, že som si od nej žiadne peniaze nepožičal, čím som jej takto spôsobil škodu v sume 30
000 Eur. Na otázku prokurátora v akej výške škodu uznáva, či je ochotný ju uhradiť naraz, respektíve
v splátkach za podmienok určenia ich splatnosti, žalovaný odpovedal áno, pričom dodal, že škodu by
chcel nahradiť v splátkach. V tejto zápisnici o dohode o vine a treste je aj znenie dohody o vine a treste,

ktorú uzavreli žalovaný s prokurátorom za vyššie citovaný skutok ako zločin podvodu podľa § 221 ods.
1, 3 Trestného zákona, pričom túto dohodu podpísal obvinený O. T. (žalovaný) a I.. I. T. - prokurátor.
Žalovaný sa vyjadril, že súhlasí s návrhom prokurátora, teda s podmienečným trestom odňatia slobody
v trvaní 2 rokov a skúšobnou dobou v trvaní 3 rokov a 6 mesiacov, ako aj s povinnosťou na náhradu
škody. Zápisnicu z konania o dohode o vine a treste podpísali vlastnoručne žalovaný, jeho obhajkyňa I..

T. K., prokurátor I.. I. T., poškodená C.. T. T. a splnomocnenec poškodenej I.. B. T..

29. Rozsudkom Okresného súdu v Prešove č. k. 2T/8/2012-227 zo dňa 3.12.2012 bol oslobodený
žalovaný O. T. zo skutku právne kvalifikovaného ako zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a)
Trestného zákona na tom skutkovom základe, že dňa 8.2.2010 v G. L. A. I. Č.. X v byte, v ktorom bývala

v podnájme C.. T. T. si pod vymyslenou zámienkou kúpy tovaru a jeho ďalšieho predaja so ziskom, na
ktorom sa v bližšie nešpecifikovanej sume mala podieľať i C.. T. T., vylákal od nej sumu 30 000 Eur, ktorú
sa zaviazal spolu so sľúbeným podielom na zisku vrátiť v bližšie neurčenej lehote niekoľkých týždňov,
pričom peniaze doposiaľ nevrátil a C.. C. T.T. tvrdil, že si od nej žiadne peniaze nepožičal, čím jej takto
spôsobil škodu v sume najmenej 30 000 Eur, pretože skutok nie je trestným činom. Podľa § 288 ods. 3

Trestného poriadku súd poškodenú C.. T. T. odkázal s nárokom na náhradu škody na konanie vo veciach
občianskoprávnych.

30. Okresný súd v Prešove sa pri oslobodení obžalovaného O. T. spod obžaloby riadil nasledovnou
úvahou: Poškodená vo svojej výpovedi uviedla, že ona požičala obžalovanému sumu 30 000 Eur z

dôvodu, že jej mal povedať, že má možnosť nakúpiť tovar a potom ho výhodne predať, pričom by na
tom mohli dobre zarobiť. Poškodená vypovedala, že ona nevedela o aký obchod sa jedná, až následne
jej mal obžalovaný povedať, že predmetom obchodu boli drogy, pričom o požičaní peňazí nespísali
žiadny doklad, pretože mu dôverovala, pričom zároveň vo svojej výpovedi uviedla, že ho spoznala
dva mesiace predtým, dôverovala však svojej kamarátke G. Č., preto mu tieto peniaze požičala bez

dokladu. Poškodená ďalej uviedla, že sa s tým zdôverila práve G. Č., ktorá pri svojej výpovedi na súde
uviedla, že nemá vedomosť o tom, aby poškodená tieto peniaze požičala obžalovanému. Obžalovaný
O. T. jednoznačne poprel, aby mu poškodená poskytla nejaké peniaze, naopak uviedol, že práve jeho
poškodená nahovorila na predmetný obchod, pričom potom keď nevyšiel, nechcela sa spolu s nímpodieľať na strate. Táto výpoveď obžalovaného je nepriamo potvrdená aj svedkom O. Y., ktorý vypovedal
ako svedok na súde o tom, čo mu o týchto udalostiach rozprával obžalovaný, pričom potvrdil, že videl
poškodenú v aute obžalovaného v Košiciach, čo je v rozpore s výpoveďou poškodenej, ktorá uviedla, že

sa s obžalovaným stretávala len v jej byte v Prešove, resp. na parkovisku pred bytovkou, v ktorej bývala
resp. za prítomnosti G. Č.. Súd na hlavnom pojednávaní vypočul aj svedka C. S., ktorý bol raz prítomný
v byte poškodenej, keď tam prišiel obžalovaný, pričom tento svedok síce uviedol, že poškodená sa pred
ním spýtala obžalovaného kde sú jej peniaze, pričom obžalovaný jej povedal, že o ne už prišla, pričom
ju žiadal o poskytnutie ďalších peňazí, je potrebné tu však uviesť, že o tom, že poškodená mala tieto

peniazepožičaťobžalovanémupovedalapoškodenátomutosvedkovionasamaeštepredtýmnežprišiel
do jej bytu obžalovaný. Obžalovaný vo svojej výpovedi nepoprel, že bol viackrát za poškodenou, aby mu
dala sľúbené peniaze a posielal jej z toho dôvodu aj sms správy, dokonca na ňu aj dosť tlačil, ale bolo to
podľa vyjadrenia obžalovaného len z dôvodu, že na neho tlačili ľudia z podsvetia, aby tie peniaze vrátil,
pričom poškodená mu finančnú spoluúčasť na tomto obchode prisľúbila ešte predtým než sa obchod
uskutočnil. Zároveň tu treba prihliadnuť aj k výpovediam svedkov O. T. a B. I., ktorí vypovedali o zlej

finančnej situácii poškodenej v rokoch 2008 a 2009 a nie je teda zrejmé, prečo poškodené, keď zdedila
túto sumu peňazí nesplácala najprv svoje dlhy, ale poskytla ich obžalovanému. Súd na základe takto
vykonaného dokazovania vychádzajúc zo základnej zásady trestného konania „in dubio pro reo“ teda v
pochybnostiach v prospech obžalovaného, obžalovaného O. T. spod obžaloby oslobodil a poškodenú s
nárokom na náhradu škody odkázal na konanie vo veciach občianskoprávnych.

31. Z uznesenia Krajského súdu v Prešove 6T/12/2013-249 zo dňa 3.12.2013 súd zistil, že Krajský
súd v Prešove zamietol odvolanie okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp.
zn. 2T/8/2012 zo dňa 3.12.2012. S poukázaním na takúto dôkaznú situáciu a jej hodnotenie odvolací
súd sa v celom rozsahu stotožnil so záverom okresného súdu a má za to, že výsledky dokazovania

jednoznačne nepreukázali konanie obžalovaného, tak ako mu to kládla obžaloba za vinu. Krajský súd
považoval rozhodnutie okresného súdu o oslobodení obžalovaného spod obžaloby podľa § 285 písm.
b) Trestného poriadku za zákonné a správne. Podľa názoru krajského súdu úlohou orgánov činných v
trestnom konaní a súdov v takýchto prípadoch je uplatňovať prostriedky trestného práva zdržanlivo, len
ako krajný prostriedok v prípadoch, v ktorých iné, najmä súkromnoprávne prostriedky zlyhávajú, resp.

nie sú efektívne, inak by v takýchto prípadoch došlo zo strany súdov konajúcich v trestných veciach k
neúmernému nahradzovaniu konania v občianskoprávnych sporoch. Sporné otázky, ktoré vyplynú zo
vzájomného súkromnoprávneho vzťahu, a ktoré sa týkajú porušenia tohto vzťahu, majú byť riešené
súdmi v civilnom konaní, nakoľko orgány činné v trestnom konaní a ani súd v trestnom konaní nie
sú oprávnené nahrádzať ich činnosť. Práve súd v civilnom konaní zákonodarca povoláva k tomu, aby

rozhodovali všetky sporné otázky, ktoré vyplynú zo súkromnoprávnych vzťahov a ktoré sa nevymykajú
bežne sa vyskytujúcim obdobným prípadom. Trestné právo je možné použiť len v prípadoch, ktoré
možno označiť za závažné excesy zo súkromnoprávnych vzťahov, ktoré už zjavne presahujú ich rámec.
Len takémuto striktnému prístupu totiž zodpovedá to, že trestné právo má byť uplatňované len ako
najkrajnejší prostriedok k postihu typovo najvážnejších prípadov porušenia práva a tam, kde prostriedky

iných právnych odvetví už nie sú účinné (zásada substidiarity trestnej represie, tzv. princíp ultima ratio).
Prostriedky trestného práva nie je možné využiť len preto, že subjekt, ktorý sa cíti v práve, celkom
rezignoval na ochranu, ktorú ma majú poskytnúť súdy v civilnom konaní. K jednotlivým odvolacím
námietkam okresného prokurátora krajský súd poukazuje na vyššie rozvedené právne úvahy, ktorými
sa riadil pri preskúmavaní napadnutého rozhodnutia, pričom sa nestotožnil s odvolacou námietkou, že

z výsledkov dokazovania možno spoľahlivo vyvodiť záver o vine obžalovaného. Žiadnym z vykonaných
dôkazov nebolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, aby obžalovaný konal takým spôsobom, ako
mu to kládla obžaloba za vinu. Práve pri existencii takýchto rozporov, ktoré nie je možné ďalšími dôkazmi
už odstrániť, je na mieste použitie zásady in dubio pro reo.

32. Súd takto zistený skutkový stav posúdil podľa nasledujúcich právnych predpisov:

33. Podľa ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi
veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci
rovnakého druhu.

34. Podľa ustanovenia § 451 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.35. Podľa ustanovenia § 451 ods. 2 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho úkonu,
ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

36. Podľa ustanovenia § 456 OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho
sa získal. Ak toho, na úkor koho získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

37. Podľa ustanovenia § 558 OZ ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj

výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny
následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

38. Podľa ustanovenia § 100 ods. 1 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

39. Podľa ustanovenia § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba
je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

40. Podľa ustanovenia § 107 ods. 1, 2 OZ právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa

premlčí za 2 roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa
na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za 3
roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za 10 rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

41. Podľa ustanovenia § 110 ods. 1 OZ ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo

iného orgánu, premlčuje sa za 10 rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník
písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za 10 rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola
však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.

42. Podľa ustanovenia § 112 OZ ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného

príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto ustanovenia po
dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo
u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

43. Podľa ustanovenia § 517 ods. 1, 2 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak

ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z
omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania
a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

44. Podľa ustanovenia § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. výška úrokov z omeškania je o 5 %

bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

45. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že žalobkyňa súdu dostatočne preukázala, že dňa
8.2.2010 odovzdala žalovanému sumu 30 000 Eur v byte na A. I. Č.. X E. G., v ktorom bývala v

podnájme. Tieto finančné prostriedky žalovanému poskytla z dôvodu, že žalovaný jej sľúbil, že sa bude
spolu s ním podieľať na zisku z obchodov, ktoré mal žalovaný uskutočniť a to kúpou tovaru a jeho
následného predaja na zakúpenie ktorého práve potreboval tieto finančné prostriedky. Keďže žalovaný
nevracal žalobkyni poskytnutú žalovanú sumu tak ako sa dohodli, iniciovala žalobkyňa trestné stíhanie
žalovaného podaním trestného oznámenia na Okresnej prokuratúre v Prešove dňa 22.12.2010. V rámci

prípravného trestného konania žalovaný pri rokovaní o dohode o vine a treste na Okresnej prokuratúre v
Prešove dňa 30.11.2011 uznal svoju vinu zo spáchania zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm.
a) Trestného zákona voči žalobkyni, kedy priznal prevzatie sumy 30 000 Eur od žalobkyne, ktorú sumu
vylákal podvodne od žalobkyne a vyjadril vôľu vrátiť žalobkyni túto sumu. Súd mal za to, že žalovaný
teda uznal svoj dlh, čo do dôvodu i do výšky.

46. Žalovaný v konaní popieral, že by bol od žalobkyne prevzal sumu 30 000 Eur, a uviedol, že žalobkyňa
sa mu vyhrážala a vydierala ho. Tieto svoje tvrdenia však súdu žiadnym spôsobom nepreukázal. Dohodu
o vine a treste na Okresnej prokuratúre v Prešove podpísal slobodne, vážne, bez akéhokoľvek nátlakuzo strany prokurátora alebo zo strany žalobkyne ako poškodenej. Žalobkyňa preukázala súdu, že sumu
30 000 Eur mala v čase odovzdania tejto sumy žalovanému k dispozícii a to výpisom zo svojho účtu
v peňažnom ústave Volksbank Slovensko a. s. zo dňa 30.11.2009 kedy jej bola R. O. poukázaná na

tento účet kúpna cena za odpredané zdedené nehnuteľností. Nepriamymi dôkazmi o tom, že žalovaná
odovzdala žalovanú sumu žalovanému boli aj výpovede svedkov S. a D.. Svedok S. sa zúčastnil
vzájomného rozhovoru medzi žalobkyňou a žalovaným, keď žalobkyňa žiadala žalovaného o vrátenie
požičaných peňazí, ktorý namiesto vrátenia peňazí žiadal od žalobkyne poskytnutie ďalších finančných
prostriedkov. Svedok D. potvrdil súdu, že žalobkyňa mala záujem predať ďalšie svoje nehnuteľnosti,

aby mohla požičať ďalšie peniaze žalovanému. K námietke žalovaného o premlčaní nároku žalobkyne
súd uvádza, že táto je nedôvodne podaná. Žalobkyňa včas uplatnila ešte v trestnom konaní svoj nárok
na náhradu škody voči žalovanému. Premlčacia doba počas trvania trestného konania od 25.8.2010
do 27.12.2013 spočívala, pričom žalobkyňa po skončení trestného konania podala žalobu na tunajší
súd dňa 18.3.2014, teda v zákonnej dvojročnej premlčacej lehote. Súd poznamenáva, že žalovaného
námietka o premlčaní je nedôvodná aj z toho dôvodu že, uznaním dlhu čo do dôvodu i do výšky

žalovaným na Okresnej prokuratúre v Prešove začala plynúť nová 10 ročná premlčacia lehota.

47. Keďže žalovaný sa bezdôvodne obohatil na úkor žalobkyne o sumu 30 000 Eur, súd ho zaviazal
vydať toto bezdôvodné obohatenie žalobkyni, teda zaviazal ho na zaplatenie sumy 30 000 Eur žalobkyni.

48. Občiansky zákonník neustanovuje pri bezdôvodnom obohatení čas plnenia, preto je potrebné
postupovať podľa § 563 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak čas plnenia nie je dohodnutý,
ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa
po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Za výzvu na plnenie možno považovať doručenie žaloby
žalovanému, ktorú žalovaný prevzal 18.11.2014, plniť mal nasledujúci deň, teda 19.11.2014, čo neurobil,

preto je v omeškaní od 20.11.2014, pričom v tento deň bol úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne.
Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa žiadala priznať 9 % ročný úrok z omeškania od 31.8.2011, súd v
prevyšujúcej časti úroku z omeškania jej žalobu zamietol.

49. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná

strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

50. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1, 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu
súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

51. V danom prípade žalobkyňa mala úspech vo veci samej, neúspech mala v nepatrnej časti len v časti
úroku z omeškania, preto jej súd priznal plnú náhradu trov konania vo výške 100 % voči žalovanému.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do
15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd Košice I.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§127 ods. 1 CSP)
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,

z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) [§ 363 CSP].

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutievo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky
procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.