Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, June 26, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 22Co/66/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316895215
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kandriková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8316895215.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov

senátu JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Petra Straku v spore žalobcu: Prima banka Slovensko a.s., so
sídlom v Žiline, ul. Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: B. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom M.
K. XXXX/X, XXX XX P., o zaplatenie sumy 3272,19,- eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Humenné č. k. 10Csp/6/2016-82 zo dňa 07.03.2017 v spojení s dopĺňacím rozsudkom
č. k. 10Csp/6/2016-101 zo dňa 19.04.2017 a opravným uznesením č.k. 10Csp/6/2016-121 zo dňa
04.04.2018, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje sa rozsudok č.k. 10Csp/6/2016-82 zo dňa 07.03.2017 v spojení s dopĺňacím rozsudkom

č.k. 10Csp/6/2016-101 zo dňa 19.04.2017 a opravným uznesením č.k. 10Csp/6/2016-121 zo dňa
04.04.2018.

II. Náhrada trov odvolacieho konania sa stranám sporu nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Humenné (ďalej „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. 10Csp/6/2016-82 zo dňa
07.03.2017 vyslovil, cit.:
„Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 75,95 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75%
od 22.11.2012 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.
Žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.“

2. V odôvodnení uviedol, že strany sporu uzatvorili dňa 29.03.2012 Zmluvu o spolupráci pri poskytovaní
bankových produktov a služieb, na základe ktorej bol žalovanej zriadený osobný účet č. XXXXXXXXXX/
XXXX.Súčasťouzmluvybolatieždohodaovydaníapoužívaníplatobnejkarty,nazákladektorejžalobca
poskytol žalovanej na účet peňažné prostriedky, ktoré mohla čerpať do výšky poskytnutého limitu.

Žalovaná sa zaviazala čerpať peňažné prostriedky a vystavovať platobné príkazy len do výšky voľných
peňažných prostriedkov na účte. V zmluve nebolo dojednané povolené prečerpanie. Dňa 13.07.2012
bola medzi účastníkmi uzatvorená zmluva o povolenom prečerpaní. Výška povoleného prečerpania
bola 1.400 eur a bola dohodnutá variabilná úroková sadzba 16,90% ročne. V danom prípade mal súd
prvej inštancie za preukázané, že žalobca žiadal zaplatenie dlžnej sumy zo Zmluvy o spolupráci pri
poskytovaní bankových produktov a služieb, pričom išlo o zmluvu podľa § 708 ObZ a nasl. Žalobca ďalej
odvíjal svoj nárok na základe Zmluvy o povolenom prečerpaním, ktorá bola uzatvorená dňa 13.07.2012.

V predmetnom spore sa žalobca domáha zaplatenia sumy 3272,19 eur s príslušenstvom. Žalobca aj
napriek výzve súdu až do vyhlásenia dokazovania za skončené súdu nepredložil a neoznačil žiadny
dôkaz a ani nespresnil rozhodujúce skutočnosti na preukázanie dôvodnosti jeho nároku na žalované
peňažné plnenie, najmä keď žalobca v žalobe i v spresnení žaloby tvrdí, že žalovaná suma tvorí rozdielmedzi kreditnými a debetnými operáciami, pričom medzi debetné operácie patria nielen rôzne poplatky,
ale aj úrok, dôvodnosť účtovania ktorých žalobca nepreukázal. Súd prvej inštancie posúdiac zmluvu o
spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb aj zmluvu o povolenom prečerpaní zo dňa

17.03.2012 podľa § 52 a nasl. OZ ako spotrebiteľské zmluvy mal za to, že poskytnutím povoleného
prečerpania banka vlastne poskytuje úver spotrebiteľovi, pričom v zmluve o bežnom účte neboli
dohodnuté podstatné náležitosti zmluvy o úvere. Obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom
úverejeokreminéhoajúdajodobetrvaniazmluvyatermínekonečnejsplatnostispotrebiteľskéhoúveru,
ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN), výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných

poplatkov(§9ods.2písm.f),j)k)zákona).Vsúladesust.§11ods.1zákonaabsenciavyššieuvedených
údajov nespôsobuje neplatnosť uzavretej zmluvy, avšak poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a
bez poplatkov. Rovnako zmluva o povolenom prečerpaní musí obsahovať náležitosti, a to dobu trvania
zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, výšku poplatkov
spojených so spotrebiteľským úverom od uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienky, za
akých sa tieto poplatku môžu meniť. Poskytnutý spotrebiteľský úver o povolenom prečerpaní rovnako

považoval za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaná výberom hotovosti z bankomatov a platbami kartou
vyčerpala úhrnom sumu 2.313,93 eur a uhradila svojmu veriteľovi úhrnom sumu vo výške 2.237,98 eur.
Teda žalovaná svojmu veriteľovi sumu bezúročného a bezpoplatkového úveru uhradila v sume 2.237,98
eur. Žalovaná je tak na istine úveru povinná zaplatiť ešte sumu 75,95 eur (2.313,93 eur -2.237,98 eur),
teda sumu, ktorá jej bola zo strany žalobcu reálne poskytnutá. Súd prvej inštancie v tejto časti uplatnený

nárok považoval za dôvodný a žalovanú zaviazal na zaplatenie tejto sumy. Žalobca žiadal priznať
sankčný úrok vo výške 28 % ročne zo sumy 3.272,19 eur od 15.08.2015 do zaplatenia, ktorý nebol
dohodnutývZmluve,ibaodkazujenasadzobníkúrokovýchsadzieb.Sankčnéúrokynášprávnyporiadok
nepozná, neupravuje. Vo všeobecnosti sa za sankčné úroky považujú úroky z omeškania. Tie sú však
v občianskoprávnych sporoch a za takéto sa považujú aj spory zo spotrebiteľských zmlúv limitované

nariadením vlády č. 87/1995 Z. z.. Sankcia za porušenie právnej povinnosti môže byť dohodnutá aj ako
zmluvná pokuta, v takomto prípade sa však pre platnosť dohody o zmluvnej pokute vyžaduje písomná
forma s poukazom na ust. § 544 ods. 2 OZ, čo však v tomto konkrétnom prípade splnené nebolo,
nakoľko sankčný úrok resp. zmluvná pokuta je len upravená vo Všeobecných obchodných podmienkach
v bode 3.12 a nie priamo v Zmluve. Preto súd prvej inštancie nárok na sankčný úrok zamietol. Tým,

že žalovaná neuhradila dlžnú sumu riadne a včas, t.j. ani v dodatočnej lehote na zaplatenie určenej
žalobcom, dostala sa do omeškania s plnením peňažného dlhu a žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie
úroku z omeškania. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobcovi súd priznal nárok na úrok z omeškania vo
výške 8,75 % ročne iba zo sumy dlžnej istiny vo výške 75,95 eur od 22.11.2012 do zaplatenia, ktorý je v
súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka v spojení s príslušným nariadením vlády.

Úrok z omeškania priznal odo dňa nasledujúceho po dni prvého dňa nepovoleného prečerpania. Vo
zvyšnej časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2
CSP v spojení s § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).

3. Okresný súd Humenné (ďalej „súd prvej inštancie“) dopĺňacím rozsudkom č. k. 10Csp/6/2016-101 zo

dňa 19.04.2017 vyslovil, cit.:
„Žalovaná je povinná zaplatiť úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 75,95 eur od 25.11.2012
do zaplatenia a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.“

4. V odôvodnení uviedol, že vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 07.03.2017, č. k. 10Csp/6/2016-82,

ktorým žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 75,95 eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 8,75% od 22.11.2012 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V
prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol. Žalovanej náhradu trov konania nepriznal. V danom prípade súd
prvej inštancie nerozhodol o celom predmete sporu, nakoľko vo výroku, ktorým žalovanej uložil zaplatiť
žalobcovi sumu 75,95 eur opomenul uviesť, že sa jedná o ročný úrok z omeškania a rovnako opomenul

uviesť sumu, z ktorej žalovanej vznikla povinnosť zaplatiť úrok z omeškania, pričom v odôvodnení
rozsudku č. k. 10 Csp/6/2016-86 strana 9 bod 22 súd uviedol, že žalobcovi možno priznať nárok na
úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne iba zo sumy dlžnej istiny vo výške 75,95 eur od 22.11.2012 do
zaplatenia, ktorý je v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka v spojení s príslušným
nariadením vlády. Úrok z omeškania priznal odo dňa nasledujúceho po dni prvého dňa nepovoleného

prečerpania. Nakoľko predmetný rozsudok nenadobudol ešte právoplatnosť, súd aj bez návrhu doplnil
rozsudok č. k. 10Csp/6/2016-82 zo dňa 07.03.2017 a vydal predmetný dopĺňací rozsudok, ktorým
žalovanej uložil povinnosť zaplatiť úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 75,95 eur od
25.11.2012 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.5. Opravným uznesením, č.k. 10Csp/6/2016-121 zo dňa 04.04.2018 súd prvej inštancie vo výrokovej
časti dopĺňacieho rozsudku zo dňa 19.04.2017 ako zrejmú nesprávnosť opravil dátum 25.11.2012 na

dátum 22.11.2012. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 03.05.2018.

6. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, a to proti zamietavej
časti predmetného rozsudku. Namietal, že s argumentmi súdu prvej inštancie o bezúročnosti a
bezpoplatkovosti úveru (formou povoleného prečerpania) sa nestotožňuje a považuje rozsudok v

napadnutej časti za nesprávny. Podľa názoru súdu v zmluve o povolenom prečerpaní chýba informácia
o výške, počte a termíne splatnosti istiny, úrokov a iných poplatkov. Žalobca má za to, že zákon
o spotrebiteľských úveroch účinný v čase uzavretia zmluvy o povolenom prečerpaní (13.7.2012)
neustanovoval túto náležitosť ako podstatnú pre poskytnutie úveru formou povoleného prečerpania.
Zároveň uvádza, že ani zákon 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch nestanovuje, že všetky
náležitosti zmluvy musia byť uvedené v jednom dokumente. Tento výklad potvrdil aj Rozsudok Súdneho

dvora z 9.11.2016 vo veci C-42/15 (Home Credit vs. Biróová), ktorý ustálil, že zmluva o úvere nemusí
byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument. Súd nepriznal žalobcovi nárok na úrok vo výške 28%,
ale len vo výške 8,75 %, nakoľko predmetný úrok nebol dohodnutý v zmluve. Žalobca má za to, že
sa nejedná o špecifickú zmluvnú podmienku alebo princíp zavedený žalobcom a nakoľko sa opiera
o relevantnú právnu úpravu, nie je daná ani jej neprijateľnosť. Výška úroku je uvedená vo Výveske

úrokových sadzieb, ktorá je v zmysle vyššie uvedeného súčasťou zmluvy a tá bola so žalovanou
riadne dohodnutá a táto s jej výškou súhlasila, čo vyjadrila podpisom predmetnej zmluvy. Vzhľadom na
všetky vyššie uvedené skutočnosti má žalobca za to, že jeho odvolanie je dôvodné. Navrhol napadnutý
rozsudok zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť a priznať žalobcovi trovy konania.

7. Žalovaná sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadrila.

8. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v
zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu

predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania
(§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu aj
webovej stránke Krajského súdu v Prešove a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

9. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v

ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať. Nakoľko žalobca napadol len druhý a tretí výrok
rozsudku, t. j. zamietavú časť predmetného rozsudku a výšku náhrady trov konania, odvolací súd

nemohol podrobiť súdnemu prieskumu prvý výrok rozsudku, ktorým bola žalovanej uložená povinnosť
uhradiť žalobcovi sumu 75,95 eur s príslušenstvom.

10. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav

správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

11. V tejto súvislosti je právne významné ustanovenie § 220 ods. 2 CSP, podľa ktorého v odôvodnení
rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil a aké
prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany
použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty
strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov

vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil,
prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.12. Odvolací súd považuje rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietavom výroku za vecne
správny. Vo vzťahu k odvolacím námietkam žalobcu a na zvýraznenie správnosti napadnutého rozsudku
sa dopĺňa nasledovné.

13. Žalobca v odvolaní namietal, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci.

14. Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii

práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny
právny predpis, ale ho nesprávne vyložil.

15. Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon
priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie (§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

16. Ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka je ustanovením lex specialis s dopadom na všetky
spotrebiteľské zmluvy, a teda aj na odložené platby v spotrebiteľských vzťahoch vrátane úverov.
Odvolací súd sa domnieva, že ak by z pôsobnosti ustanovenia § 54 ods. 1 OZ mali byť vyňaté niektoré
typy spotrebiteľských zmlúv, zákonodarca by to explicitne upravil. To platí aj na typy upravené v

Obchodnom zákonníku. (porov. rozsudok NS SR vo veci 5MCdo 20/2009).

17. Ide pritom o veľmi zásadne nekauzistické ustanovenie zákona (,,...ani inak zhoršiť svoje zmluvné
postavenie“) sledujúce inter alia vylúčenie dopadu nepriaznivejšieho právneho následku na spotrebiteľa
oproti následku, ktorý konkurenčne dopadá na spotrebiteľa podľa ,,tohto“ zákona. Je logické sa

domnievať, že zákonodarca tým rozumel Občiansky zákonník (arg. ,,tohto zákona “ sa rovná zákona,
v ktorom je naň priamy odkaz) (porov. dôvodovú správu k § 54 ods. 1 OZ na http://www.rokovania.sk/
Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=9083,, (§ 54) Ustanovenie v ods. 1 v súlade so
Smernicouvyjadrujekogentnosťúpravyneprijateľnýchpodmienokstým,ževspotrebiteľskýchzmluvách
nie je možné dojednať také práva alebo povinnosti odchylne od zákonnej úpravy, ktoré by boli v

neprospech spotrebiteľa. Neplatné sú také dojednania v spotrebiteľských zmluvách, ktorými by sa
spotrebiteľvzdávaltýchpráv,ktorémuzákonpriznávaalebodojednaťtakéustanovenie, ktorébyzhoršili
jeho postavenie ako účastníka zmluvy....“.

18. Súd prvej inštancie uvedené ustanovenie aplikoval dôsledne a podľa názoru odvolacieho súdu v

súlade so zmyslom a cieľom predpokladaným zákonom.

19. Žalobca v odvolaní namietal, že zákon o spotrebiteľských úveroch účinný v čase uzavretia zmluvy
o povolenom prečerpaní (13.7.2012) neustanovoval informáciu o výške, počte a termíne splatnosti
istiny, úrokov a iných poplatkov ako náležitosť podstatnú pre poskytnutie úveru formou povoleného

prečerpania.

20. Podľa § 10 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva o
spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do
troch mesiacov, musí obsahovať náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a), b), d), f),g), i) a w).

21. Súd prvej inštancie však súčasne poukázal na ust. § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch, z ktorého je zrejmé, že poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1
a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

22. Odvolací súd súčasne zdôrazňuje, že súd prvej inštancie poukázal aj na absenciu ďalšej podstatnej
náležitostiuvedenejvustanovení§9ods.2písm.f)zákonač.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúveroch,
a to dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

23. Z dokazovania bolo nepochybne zistené, že samotná zmluva zo dňa 13.07.2012 neupravuje dobu
trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Žalobca
len odkazuje na bod 13. Časti T Povolené prečerpanie na účte - občania.24. V oblasti ochrany spotrebiteľa je potrebné mať na zreteli zásadu poctivosti, a to vo forme tzv. princípu
dôvery v oblasti ochrany spotrebiteľa.

25. Ústavný súd Českej republiky v nálezoch II.ÚS 3/06 zo 06.11.2007 a I.ÚS 3512/11 z 11.11.2013
uviedol, že uplatňovanie princípu dôvery v úkony ďalších osôb v sociálnom styku je základným
predpokladom pre fungovanie komplexnej spoločnosti. Dôveru je potrebné pokladať za elementárnu
kategóriu sociálneho života. V praxi sa zásada poctivosti prejavuje okrem iného v tom, že text
spotrebiteľskej zmluvy, osobitne vtedy, keď sa jedná o formulárovú zmluvu, má byť pre priemerného

spotrebiteľa dostatočne čitateľný, prehľadný a logicky usporiadaný.

26. Odvolací súd nepopiera, že spotrebiteľská zmluva môže pozostávať z viacerých dokumentov, no
zmluva musí byť pre spotrebiteľa transparentná. Možnosť uzavretia spotrebiteľskej zmluvy tvorenej
viacerými dokumentmi súd prvej inštancie nespochybňoval.

27. Zákonodarca však v zákone č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch jasne stanovil, aké
náležitosti má zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania obsahovať. Veriteľ,
ktorému citovaný zákon ukladá povinnosť konať s odbornou starostlivosťou vo vzťahu k spotrebiteľovi,
mal a má vedieť, aké následky nastanú v prípade, že ním predkladaná formulárová zmluva nebude
obsahovať všetky obligatórne náležitosti v súlade s dikciou zákona.

28. V kontexte uvedeného má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď v
súlade s dikciou zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch posúdil poskytnutý spotrebiteľský
úver o povolenom prečerpaní za bezúročný a bezpoplatkový.

29. Žalobca v odvolaní ďalej namietal, že súd prvej inštancie nepostupoval správne, keď mu nepriznal
úrok vo výške 28%, ale len vo výške 8,75 %.

30. Ročný úrok dosahujúci úroveň 28 % podstatne prevyšuje úroky obvykle požadované na finančnom
trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch (12 %), čo je v priamom rozpore so zákonom, ako

i dobrými mravmi. Vychádzajúc z ustálenej praxe súdov je preto potrebné považovať dohodu o výške
ročnéhoúrokuvmiere28%zadohodu,ktorájevrozporesdobrýmimravmiaktorájeustanovením,ktoré
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Uvedené potvrdili súdy pri svojej rozhodovacej činnosti (napr. rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo
dňa 28. 09. 2011, sp. zn. 3Co/3/2011, rozhodnutie Krajského súdu v Trnave zo dňa 13. 08. 2014, sp. zn.

10Co/325/2014, rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 09. 11. 2010, sp. zn. 17Co/313/2010).

31. Nemecký BGH v rozsudku z 13. 3. 1990 AZ XI ZR 252/89 vyhlásil úver s rozdielom o 12 %
percentuálnych bodov oproti priemeru na trhu pre obdobný úver za nemravný a žalobu zamietol pre
rozpor plnenia s dobrými mravmi (civilnoprávna úžera).

32. Švajčiarsky spolkový súd znížil v roku 1967 rozhodnutím z 1.4.1967 úrokovú sadzbu v prípadoch
úverov pre spotrebiteľov z 26 % na 18% a sadzbu 26 % vyhlásil za odporujúcu dobrým mravom.

33. Zároveň je potrebné uviesť, že úrok vo výške 28 % ročne v danom prípade predstavuje sankciu

za porušenie povinnosti spotrebiteľa. Dojednanie o takomto neúmerne vysokom plnení za stavu, že
nepovolené prečerpanie je zo strany dodávateľa možné zároveň postihnúť aj ďalšou sankciou, a to
zmluvnou pokutou, nepochybne spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán v
neprospech spotrebiteľa, čo spôsobuje jeho neprijateľnosť, neplatnosť v zmysle § 53 ods. 1 v spojení s §
53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Nakoľko je dojednanie o výške úroku v celom rozsahu neprijateľné,

nemožno ho ďalej ani moderovať.

34. V tomto smere odvolací súd poukazuje tiež na rozsudok Okresného súdu Prešov zo dňa 15. 10.
2015, č. k. 9C/113/2015-51 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 24. 11. 2016,
č. k. 21Co/10/2016-72, v ktorom súd určil, že zmluvná podmienka uvedená v bode 3.12 všeobecných

obchodných podmienok žalobcu (čl. 5) je pre svoju neprijateľnosť (pri zúčtovaní poplatkov môže
dôjsť k nepovolenému prečerpaniu bežného účtu. Po dobu nepovoleného prečerpania je majiteľ účtu
povinný platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby, úrok pri nepovolenom
prečerpaní účtu) neplatná.35. Vychádzajúc z dôvodov, ktoré uviedol, odvolací súd napadnutý rozsudok č. k. 10Csp/6/2016-82

zo dňa 07.03.2017 v spojení s dopĺňacím rozsudkom č. k. 10Csp/6/2016-101 zo dňa 19.04.2017 a
opravným uznesením č.k. 10Csp/6/2016-121 zo dňa 04.04.2018 ako vecne správny, podľa § 387 ods.
1 a 2 CSP, potvrdil.

36. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách konania,

ktorý odvolací súd podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP, stotožňujúc sa s dôvodmi v rozhodnutí o
trovách konania, potvrdil.

37. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 CSP.
Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalovaná bola úspešná, no v priebehu
odvolacieho konania jej žiadne preukázateľné trovy nevznikli a žalobcovi ako procesne neúspešnej

stranenároknanáhradutrovodvolaciehokonanianevznikol.Odvolacísúdvychádzalzčl.17Základných
princípov CSP zakotvujúceho procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP
v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom
prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní
nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho

konania.

38. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).