Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 12, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/207/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6615209299
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6615209299.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a

sudcov JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobcu M. I., nar. XX.XX.XXXX
trvale bytom L., S. XXXX/XX, zastúpený Mgr. Peter Sitarčík, advokát so sídlom Lučenec, Jókaiho 1
proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, o určenie
neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Lučenec
zo dňa 21. 12. 2016 č. k. 7C/219/2015 - 79, takto

r o z h o d o l :

I.RozsudokOkresnéhosúduLučenecč.k.7C/219/2015-79zodňa21.12.2016 potvrdzuje.

II. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v rozsahu 100% na účet právneho
zástupcu v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Lučenec, ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom určil, že dohoda o zrážkach
zo mzdy (iných príjmov) dlžníka zo dňa 23.02.2010 uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je neplatná.
Druhým výrokom určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka zo dňa 31.03.2010
uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je neplatná. Žalobcovi priznal právo na plnú náhradu trov
konania. Žalovanému uložil povinnosť nahradiť štátu súdny poplatok vo výške 99,50 Eur do 3 dní od
právoplatnosti rozhodnutia. Okresný súd považoval za preukázané, že žalobca ako dlžník, uzavrel so

žalovaným zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX a XXXXXXXXX, ktorej súčasťou boli dohody o zrážkách zo
mzdy a iných príjmov. Na základe predmetných zmlúv poskytol žalovaný žalobcovi peňažné prostriedky
zo zmluvy č. XXXXXXXXX sumu 400,-Eur a zo zmluvy č. XXXXXXXXX sumu 250,-Eur. Šlo o zmluvy
úverové podľa § 497 ObZ a zároveň zmluvy spotrebiteľské podľa § 52 a nasl. OZ, keďže zmluvy
boli uzavreté medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Zároveň šlo o spotrebiteľský úver podľa Zákona o
spotrebiteľských úveroch. Neuznal za dôvodnú námietku žalovaného, že nejde o spotrebiteľský úver.
Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 16Co/484/2016-59 zo dňa 25. 10.

2016, kde krajský súd, ako súd odvolací, rozhodoval v tejto veci a potvrdil uznesenie súdu prvej
inštancie o nariadení predbežného opatrenia s tým, že už v tomto konaní bol posúdený spotrebiteľský
charakter úverov. Obdobne Krajský súd v Prešove uznesením sp. zn. 6Co/84/2011 vyznačenie účelu
úveru na zamestnanie zo strany žalovanej posúdil ako nekalú obchodnú praktiku, ktorá je neprijateľná.
Zaškrtnutie políčka poskytnutia úveru na výkon zamestnania bez toho, aby dodávateľ spotrebiteľovi
vysvetlil dôsledky takéhoto označenia spotrebiteľovi, považoval súd za konanie v snahe vyňať zmluvu
z aplikácie Zákona o spotrebiteľských úveroch, má za to, že ide o klamlivú obchodnú praktiku, ktorá je

nekaloupodľa§7ods.4Zákonaospotrebiteľskýchúveroch.Takétodojednaniejepretoneplatnépodľa§
39 OZ, keďže odporuje zákonu, konkrétne § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Podľa zistenia
súdu prvej inštancie v oboch zmluvách o úveroch absentujú náležitosti zmluvy podľa § 4 ods. 2 písm. g),
i), j) zákona, preto sa považujú za bezúročné a bez poplatkov. V oboch prípadoch už žalobca preplatilžalovanému poskytnutú sumu úveru. Žalovaný teda uplatňovaním formulárovej dohody o zrážkach zo
mzdy, ktorú žalobca musel podpísať bez riadneho informovania o jej dôsledkoch sa dostal voči žalobcovi
akospotrebiteľdoznačnejnerovnováhy,ktorámuspôsobujeujmu.Samotnádohodaozrážkachzomzdy

podlieha súdnemu preskúmaniu podľa § 52 OZ a nasl. ako spotrebiteľská zmluva. Dohody o zrážkach zo
mzdy umožňujú žalovanému obísť dôležitý prvok unijného práva a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných
podmienok, čo spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Súd
dospel k záveru, že je potrebné poskytnúť spotrebiteľovi ochranu, pokiaľ existuje nebezpečenstvo, že
sa prostredníctvom dohody zrážok zo mzdy zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z

neprijateľnýchzmluvnýchpodmienokbezsúdnejkontroly.Súdpoukázalnačl.6smerniceRady93/2013/
EHS, ktorý sa má vykladať v tom zmysle, že bráni uplatneniu takej vnútroštátnej právnej úprave, ktorá
neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu nekalosť zmluvných podmienok v zmluve
o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy. Podľa čl. 4 a 14 smernice Rady
87/102/EHS bránia uplatneniu takej vnútroštátnej právnej úprave, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu
súdu preskúmať aj bez návrhu súdu zmluvy o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach

zo mzdy s ustanoveniami preberajúcimi do vnútroštátneho právneho poriadku čl. 4 uvedenej
smernice. Zároveň spotrebiteľ má možnosť podľa § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa domáhať
sa na súde ochrany svojho práva. Dojednania čl. 5 všeobecných podmienok poskytnutia úveru a na
základe tohto článku uzatvorené dohody o zrážkach zo mzdy súd vyhodnotil podľa § 53 ods. 1 OZ ako
neprijateľnépodmienkyzakladajúcehrubúnerovnováhuvpostavenížalobcu-spotrebiteľaažalovaného

- dodávateľa služby, keď umožňujú žalovanému v rozpore s právnymi predpismi, vyňať
z kontroly ochrany spotrebiteľského práva spotrebiteľské úverové zmluvy. Podľa § 53 ods. 5 OZ sú
neplatné. K námietke žalovaného o res iudicata uviedol, že nie sú splnené kritériá pre takéto posúdenie
podmienky konania, konkrétne totožnosť nároku. Žalovaný naviac rozhodcovské rozsudky nepredložil,
hoci mal takúto povinnosť, len uviedol, že bolo rozhodnuté v jeho prospech o nároku vyplývajúceho

z predmetných rozhodcovských zmlúv. Súd mal zato, že v tejto veci sa rozhoduje o platnosti dohôd
o zrážkach zo mzdy a nie úverových zmlúv, a preto nie je daná totožnosť veci. O trovách konania
rozhodol súd prvej inštancie podľa zásady úspechu vo veci, teda podľa § 255 ods. 1 zák. č. 160/2015
Z. z. Civilného sporového poriadku. Podľa § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť súdny poplatok z návrhu, pretože žalobca bol od poplatkovej povinnosti oslobodený, žalovaný

bol v konaní neúspešný.

2. Proti rozsudku okresného súdu podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Rozsudok
napadol v celom rozsahu. Ako prvú odvolaciu námietku označil nepreskúmateľnosť rozhodnutia s
odkazom na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, v zmysle ktorej za porušenie práva na

spravodlivé súdne konanie treba považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia
súdneho rozhodnutia. Uviedol, že súd prvej inštancie rozsudok riadne neodôvodnil, nevysporiadal sa
s argumentáciou žalovaného a iba nekriticky prevzal argumentáciu žalobcu, čím mu odňal možnosť
konať pred súdom. K dohode o zrážkach zo mzdy uviedol, že táto predstavuje samotný dokument, ide
len o jeden zo zabezpečovacích inštitútov, ktorými si veriteľ zabezpečuje, že jeho pohľadávka bude

splnená. Nie je vylúčená možnosť veriteľa zabezpečiť pohľadávku, ktorá má spotrebiteľský alebo iný
charakter.To,žedohodapredstavujesamotnýdokument,jevsúladesozákonomoochranespotrebiteľa,
ktorej zákonodarca pripustil možnosť zabezpečenia uspokojenia pohľadávky alebo splnenia záväzku
vyplývajúceho zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, ak táto dohoda
je uzatvorená vo forme osobitnej listiny. Z rozsudku nie je zrejmé, že by žalobca preukázal, že by nebol

o následkoch uzavretia tejto dohody osobitne poučený. Dohoda o zrážkach zo mzdy spĺňa základné
náležitosti vyžadované ust. § 551 Občianskeho zákonníka. Nie je ju preto možné vyhlásiť za neplatnú.
Žalobca mal možnosť súhlasiť alebo nesúhlasiť, príp. túto dohodu odmietnuť. V dohode je to jasne
uvedené a vylučuje to akúkoľvek pochybnosť o možnosti odmietnutia dohody. Súd prvej inštancie
nezdôvodnil, v čom spočíva neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy, upriamuje pozornosť na zníženú

bdelosť klientky pri podpise. To, že dohoda bola dohodnutá individuálne, dokazuje aj existencia dodatku
k zmluve o úvere a síce dodatok precizujúci použitie žalovaným poskytnutých peňažných prostriedkov
na výkon zamestnania žalobcu. Ide o dodatok vlastnoručne vyplnený a podpísaný žalobcom. Nie je
pravdou, že v prípade dohody o zrážkach zo mzdy môže dôjsť k nekontrolovanému konaniu zo strany
veriteľa, pretože právny predpis obsahuje zákonný limit výšky vykonávania zrážok tým, že zrážky zo

mzdy nesmú byť väčšie ako by boli v prípade výkonu rozhodnutia, predbežným opatrením možno uložiť
aj povinnosť platiteľa mzdy nevykonávať zrážky podľa uzavretej dohody o zrážkach zo mzdy a pokiaľ,
by sa stalo, že platiteľ mzdy by zrazil dlžníkovi viac, než bol oprávnený a tieto sumy by poukázal
veriteľovi, veriteľ by musel toto bezdôvodné obohatenie vrátiť. Zákonodarca výslovne určuje, kdepoužitie určitého právneho inštitútu v spotrebiteľských vzťahoch nepripustí. V ust. § 53 ods. 7 OZ je pri
spotrebiteľskej zmluve neprípustné zabezpečenie prostredníctvom zabezpečovacieho prevodu práva k
nehnuteľnosti. Pokiaľ teda zákonodarca v tom istom zákone zakáže použitie jedného zabezpečovacieho

prostriedku v spotrebiteľských vzťahoch a o ostatných mlčí, použitím výkladu a contrario je zrejmé,
že ostatné zabezpečovacie prostriedky sú v spotrebiteľských vzťahoch právne povolené. Rovnaký
záver platí aj pre zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Rovnako príslušné ustanovenia
smernice 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS,
ktoré boli transponované do príslušných predpisov Slovenského právneho poriadku výslovne pripúšťajú

zabezpečenie spotrebiteľských úverov. V dotknutej smernici sa neprípustnosť dohody o zrážkach zo
mzdy nespomína, naopak smernica výslovne uvádza, ktoré úvery a spôsoby zabezpečenia nie sú
prípustné (dohoda o zrážkach zo mzdy uvedená nie je). Aj sám zákonodarca v súlade s príslušnou
európskou legislatívou zabezpečenie pripúšťa, preto v žiadnom prípad nemožno námietku žalobcu o
neprijateľnosti dohody o zrážkach zo mzdy považovať za relevantnú.

3. K ďalšej námietky žalovaný k otázke naliehavého právneho záujmu uviedol, že žalobca nemal
naliehavý právny záujem na určení neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, tento naliehavý právny
záujem nepreukázal. Poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 20. 08. 2015,
keď návrh žalobcu bol zamietnutý z dôvodu nepreukázania naliehavého právneho záujmu (rozsudok
Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 20. 08. 2015 sp. zn. 13C/424/2014).

4. K posúdeniam zmlúv o úvere žalovaný tvrdí, že táto sa riadi ustanoveniami Obchodného zákonníka,
pretože bola uzavretá ako zmluva nepomenovaná. Naviac, začatiu konania bráni neodstrániteľná
prekážkavecirozhodnutejresiudicata,naktorúsúdmusíprihliadaťpočasktoréhokoľvekštádiakonania.
Dohoda o zrážkach zo mzdy bola súčasťou zmluvy o úvere a pokiaľ by bola neplatná, nebol by priznaný

nárok žalobcu v rozhodcovskom rozsudku, keďže tento skúmal nielen platnosť samotnej zmluvy o
úvere, ale aj jej oddeliteľných a neoddeliteľných súčastí (rozhodcovský rozsudok SR 02058/11 zo
dňa 07.04.2011 a SR 02059/11 zo dňa 07.04.2011). Obe zmluvy o úvere boli uzatvorené za účelom
zamestnania, nepredstavujú preto zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Napriek tomu, že súd odcitoval
ustanovenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, neuviedol jediné tvrdenie na podporu svojho rozhodnutia,

z akého dôvodu zmluvu posúdil ako spotrebiteľskú, napriek tomu, že sa dlžník jasne zaviazal, že ide o
úver vzatý za účelom zamestnania. Z tohto dôvodu je dlžník vyňatý spod statusu spotrebiteľa. Uviedol,
že zmluvné strany sa vzájomne dohodli, že zmluvy boli uzavreté podľa Obchodného zákonníka, preto
aplikácia Občianskeho zákonníka a ďalších zákonov, ktoré a priori slúžia na ochranu spotrebiteľa, je
vylúčená. Obligatórnymi náležitosťami zmluvy o úvere sú záväzok veriteľa poskytnúť úver (finančnú

čiastku) dlžníkovi a záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté prostriedky spolu s úrokmi. Domáha sa zrušenia
napadnutého rozsudku a vrátenia veci na ďalšie konanie.

5. Žalobca v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu považuje rozsudok súdu prvej inštancie za
zákonný a vecne správny. Zotrváva na svojich tvrdeniach, že z charakteru zmlúv o úvere č. XXXXXXXXX

a č. XXXXXXXXX vyplýva, že ide o spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, na
základe ktorých žalovaný poskytol žalobcovi spotrebiteľské úvery. Žalovaný poskytol tieto úvery v rámci
svojej podnikateľskej činnosti, úvery poskytuje opakovane, zmluvy sú vyhotovené ako vopred pripravený
formulár, ktorý žalobca nemá možnosť zmeniť ani nijakým spôsobom ovplyvniť. Žalobca potreboval
finančné prostriedky výlučne pre svoju potrebu a potrebu svojej domácnosti. Preto aj tieto zmluvy

uzatváral ako fyzická osoba - spotrebiteľ. Z viacerých rozhodnutí súdov je preukázané, že žalovaný
opakovane používa nekalú obchodnú praktiku aby poskytnuté úvery nespadali pod režim Zákona o
spotrebiteľských úveroch a Zákona o ochrane spotrebiteľa, resp. Občianskeho zákonníka, ale pod
Obchodný zákonník pre spotrebiteľa nepriaznivejší. Pokiaľ ide o samotné dohody o zrážkach zo mzdy,
tieto žalovaný žalobcovi vopred vnútil na pripravenom predtlačenom tlačive, šlo o iný úkon, než o iba

ten, ktorý bol v danom okamihu vo sfére jeho záujmu, dohody neboli žalobcom osobitne vyjednané a sú
súčasťou zmlúv o úvere. O tom svedčí čl. 5 všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktorý odkazuje
na dohodu o zrážkach zo mzdy, pričom v uvedenom článku sám žalovaný uvádza, že ide o súčasť zmlúv
o úvere. Z uvedeného je zrejmé, že nejde o individuálne dojednané úkony. Dohody o zrážkach zo mzdy
sú neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré sú neplatné, spôsobujúce hrubú nerovnováhu v neprospech

žalobcu ako spotrebiteľa, nakoľko umožňujú siahnuť mu na majetok bez toho, aby mohol zamedziť
zamestnávateľovi zrážky vykonávať. Dohoda o zrážkach zo mzdy závažným spôsobom zasahuje do
majetku dlžníka, a to z dôvodu, že takýto zásah nepodlieha žiadnemu posudzovaniu súdom. Na základe
týchtodohôdozrážkachzomzdysižalovanývymáhapohľadávkyvočižalobcovi,naktorénemázákonnýnárok a v prípade náležitého súdneho preskúmania nekalostí ustanovení zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, by túto požadovanú pohľadávku v súdnom rozhodnutí súd nepriznal, nakoľko žalovaný má voči
žalobcovi zákonný nárok len na istinu poskytnutú na základe spotrebiteľského úveru v zmysle § 4

ods. 3 zák. č. 258/2001 Z. z., ktorú mu už dávno uhradil. Na základe vykonávania zrážok zo mzdy
na úkor žalobcu sa žalovaný bezdôvodne obohacuje a obohacoval aj v čase podania tejto žaloby.
Uvádza, že žalovaný opakovane porušuje právo, keď nerešpektuje právoplatné rozhodnutia súdov, ktoré
v svojich rozhodnutiach rozhodli, že žalobcom uzatváraná dohoda o zrážkach zo mzdy so spotrebiteľmi
je neplatná, pretože ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Napriek týmto rozhodnutiam žalovaný

naďalej uplatňuje nezákonné pohľadávky od spotrebiteľov formou dohôd zrážok zo mzdy, čím porušuje
ust.§53aods.1Občianskehozákonníkazdržaťsapoužívaniatakejtoneprijateľnejpodmienky.Navrhuje
rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

6. V následnej replike k podanému vyjadreniu žalovaný odkazuje na dôvody svojho odvolania a
opakované tvrdenia žalobcu označil za nedôvodné.

7. Žalobca v duplike opakovane poukázal na porušenie práva - § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka,
keď žalovaný nerešpektuje viaceré právoplatné rozhodnutia súdov. Pokiaľ súd prvej inštancie svojím
rozhodnutím v tomto konaní určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzavretá medzi žalobcom a žalovaným
zo dňa 23. 02. 2010 a 31. 03. 2010 je neplatná, rozhodol v súlade so zásadou právnej istoty a

spravodlivosti.

8. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“),
preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia
pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 CSP a contrario a tento podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

9. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k
záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu, na
základe toho dospel aj k správnym skutkovým zisteniam a tieto správne právne posúdil. Z odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia je zrejmý vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami súdu pri hodnotení

dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Právo strán na spravodlivý proces súd
prvej inštancie neporušil, v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť
alebo okolnosť.

10. Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov podľa ust. § 551 Občianskeho zákonníka

je zabezpečovacím prostriedkom peňažnej pohľadávky. Uzatvára ju veriteľ s dlžníkom a slúži na
zabezpečenie pohľadávky, ako aj postupné uspokojovanie. Zo zákona musí mať takáto dohoda o
zrážkach zo mzdy písomnú formu pod následkom neplatnosti. Obsahom dohody o zrážkach zo mzdy
je súhlas dlžníka, aby platiteľ z jeho mzdy vykonával zrážky vo vopred určenej výške a vypláca ich
veriteľovi, tomuto vzniká právo, aby po splatnosti pohľadávky boli vykonávané zrážky zo mzdy dlžníka

a boli zamestnávateľom vyplácané.

11. Preskúmaním veci odvolací súd konštatuje, že uvedené dohody o zrážkach zo mzdy uzavreté medzi
stranami sporu neobsahujú výšku pohľadávky, ktorá mala byť zabezpečená. Pohľadávka je vymedzená
v čl. I. tak, že dlžník vystavil vo L. dňa 23. 02. 2010 zmenku, v ktorej sa dlžník zaviazal na rad veriteľa

zaplatiť zmenkovú sumu spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne zo zmenkovej sumy a
súčasne mu podľa ust. § 48 zák. č. 191/1995 Zb. o zmenkách a šekoch vznikla v prípade omeškania
povinnosť platiť zákonný (sankčný) úrok vo výške 6% ročne z dlžnej sumy odo dňa omeškania. Súd
prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca ako dlžník uzavrel so žalovaným obe už uvádzané zmluvy
o úvere, súčasťou týchto zmlúv boli aj dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov. Ustálil tiež, že šlo

o zmluvy spotrebiteľské, pretože boli uzavreté medzi dodávateľom a spotrebiteľom a zároveň sa na ne
vzťahoval Zákon o spotrebiteľskom úvere tak, ako uviedol okresný súd. Súd vykonaným dokazovaním,
okrem iného výsluchom žalobcu zistil, že dohody o zrážkach zo mzdy, rovnako ako aj úverové zmluvy
boli žalobcovi predložené bez akéhokoľvek vysvetlenia, žalobca sa domnieval, že podpisuje len zmluvy
o úvere na účely spotreby. Žalovaný žalobcovi nevysvetlil ani zmysel zaškrtnutia políčka „poskytnutie

úveru na výkon zamestnania“ s dôsledkami pre spotrebiteľa, žalovaný tiež nemal možnosť odmietnuť
podpísať dohodu o zrážkach zo mzdy. Správne súd uzavrel, že v tomto smere ide o klamlivú obchodnú
praktiku, ktorá je neplatná v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka, pretože odporuje zákonu,konkrétne § 7 ods. 1 zák. č. 250/2007 Z. z. z dôvodov, ktoré dostatočne a jasne vysvetlil súd prvej
inštancie v napadnutom rozsudku.

12. K jednotlivým odvolacím námietkam odvolací súd uvádza :
K posúdeniu zmluvy o úvere, kde sa žalovaný bráni tým, že zmluva o úvere uzavretá medzi sporovými
stranami v oboch prípadoch bola uzatvorená podľa Obchodného zákonníka ako zmluva nepomenovaná,
a preto spĺňala obe obligatórne náležitosti, konkrétne vymedzenie subjektov a dostatočné vymedzenie
predmetu zmluvy. S touto námietkou sa v žiadnom prípade nemožno stotožniť. Je bez akýchkoľvek

pochybností zrejmé, že v tomto prípade zaškrtnutie políčka v oboch zmluvách o úvere, kde dlžník
prehlasuje, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon zamestnania, odvolací súd nezohľadňuje,
z výsluchu žalobcu bolo jednoznačne preukázané, že k tomuto zaškrtnutiu došlo pracovníčkou
žalovaného, žalobca len podpísal predložené zmluvy na miestach, ktoré mu boli ukázané. Žalobca
pracuje ako železničiar (traťový odborník), nebol preto žiadny dôvod, aby si požičiaval peniaze pre účely
zamestnania. Takéto praktiky označovania účelu poskytnutia úveru zo strany dodávateľa v snahe vyhnúť

sa posudzovaniu zmlúv, ako zmlúv spotrebiteľských, súdna prax neakceptuje.

13. K námietke nedostatku podmienky konania, resp. vady konania spočívajúcej v prekážke veci
rozhodnutej (res iudicata) odvolací súd uvádza, že vo veciach predmetných úverových zmlúv bolo
rozhodované rozhodcovskými rozsudkami tak, že rozhodcovský súd priznal žalovanému uplatnený

nárok, čo však neznamená, že by šlo o res iudicata len z dôvodu, že uvedené dohody o zrážkach
zo mzdy sú súčasťou zmlúv o úvere. Chýba tu totiž totožnosť predmetu konania, keď predmetom
rozhodcovskéhosúdubolouplatnenéprávonaplnenieapredmetomtohtokonaniajeurčenieneplatnosti
dohôdozrážkachzomzdy.Naviac,odvolateľuvádzanérozhodcovskérozsudkyvkonaníaninepredložil.

14. K nepreskúmateľnosti rozhodnutia odvolací súd uvádza, že žalovaný síce tvrdí, že napadnuté
rozhodnutie je nepreskúmateľné, že súd sa nedostatočným spôsobom vyrovnal s jeho argumentami,
čím porušil práva žalovaného na spravodlivý proces. Odvolací súd musí poukázať na to, že odvolateľ
v konkrétnostiach neuviedol, z akých dôvodov považuje napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné.
Právo na riadne odôvodnenie rozsudku patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu a

nedostatok odôvodnenia rozsudku spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť. Odvolateľ síce uviedol, ako má
byť rozsudok odôvodnený, poukázal na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva v tomto smere,
avšak nič nekonkretizoval na danú vec. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie dostatočne
jasne vysvetlil, z akého dôvodu považoval obe dohody o zrážkach zo mzdy za neplatné. Preto túto
odvolaciu námietku nepovažoval za dôvodnú.

15. K dohode o zrážkach zo mzdy žalovaný poukazuje na to, že obe tieto dohody spĺňajú podstatné
zákonné náležitosti v zmysle ust. § 551 Občianskeho zákonníka, preto nemožno tieto vyhlásiť za
neplatné. Poukázal tiež na to, že dohody boli vypracované na samostatnej listine a klient mal možnosť
túto formulárovú listinu buď prijať alebo neprijať. K tomu odvolací súd poukazuje na všeobecné

podmienky poskytnutia úveru ako súčasti zmlúv o poskytnutí úverov, kde sa vyslovene v bode 5 uvádza,
že „dlžník s veriteľom uzatvára súčasne dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov ako formu
zabezpečenia uspokojenia pohľadávky veriteľa ...“. Zo žiadneho ustanovenia, ani zo samotného textu
dohody o zrážkach zo mzdy nevyplýva, že by mohol dlžník túto dohodu o zrážkach zo mzdy odmietnuť,
resp. vypovedať. V tomto smere musí odvolací súd konštatovať, že žalovaný nepreukázal, že by dohoda

o zrážkach zo mzdy bola dojednaná individuálne tak, ako sa to snaží tvrdiť vo svojich písomných
podaniach zdôrazňujúc tú skutočnosť, že dohoda bola uzavretá na samostatnej listine. Pokiaľ v rámci
svojho vyjadrenia k dohode o zrážkach zo mzdy žalovaný uvádza, že nie je pravdou, že by mohlo
dôjsť k nekontrolovanému konaniu zo strany veriteľa vzhľadom na skutočnosť, že ust. § 551 ods. 1
Občianskeho zákonníka obsahuje zákonný limit výšky vykonávaných zrážok zo mzdy tým, že tieto

nesmú byť väčšie ako by tomu bolo v prípade výkonu rozhodnutia, odvolací súd uvádza, že ako je zjavné
z doposiaľ zisteného skutkového stavu, obe zmluvy o úvere nachádzajúce sa v spise nemajú náležitosti
vyžadované Zákonom o spotrebiteľskom úvere, a preto správne uviedol súd prvej inštancie, že majú byť
považované za bezúročné a bezpoplatkové. Za takéhoto stavu, pokiaľ už žalobca zaplatil vyššiu sumu
ako mu bol poskytovaný samotný úver, plní viac a žalovaný sa na jeho úkor bezdôvodne obohacuje. Za

takéhotostavunemožnosúhlasiťstým,ženemôžedôjsťknekontrolovanémukonaniuzostranyveriteľa.

16. K tvrdeniu , že žalobca nemá naliehavý právny záujem na požadovanom určení, odvolací súd
uvádza, že vzhľadom na spotrebiteľský charakter predmetného zmluvného vzťahu medzi sporovýmistranami je žalobca v pozícii spotrebiteľa oprávnený domáhať sa určenia neplatnosti spotrebiteľských
zmlúv a v tomto prípade aj konkrétnych dohôd o zrážkach zo mzdy, ktoré sú ich súčasťou (§ 11 ods. 4
zák. č. 129/2010 Z. z. v spojení s § 237 písm. d/ CSP).

17. Preskúmaním veci teda dospel odvolací súd k záveru, že právne posúdenie veci zo strany súdu prvej
inštancie ohľadne záveru, že sporné dohody o zrážkach zo mzdy sú neplatné pre rozpor s predpismi
na ochranu spotrebiteľa, je správne. Odvolací súd považuje za nespornú skutočnosť, že prejednávaný
spor má spotrebiteľský charakter, sporná dohoda o zrážkach zo mzdy je obsiahnutá vo formulárovej

zmluve, v ktorej sa vypĺňa v texte len výška pravidelnej mesačnej splátky, ide o vopred pripravený
text, ktorý je možné len v celku prijať bez možnosti ovplyvniť jeho obsah. Takáto dohoda spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, ide teda
o neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako správne uviedol
súd prvej inštancie.

18. Odvolací súd preto napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil spolu so
závislým výrokom o trovách konania, ktorý bol odôvodnený plným úspechom žalobcu v spore. Správny
je aj závislý výrok o poplatkovej povinnosti žalovaného, pretože žalobca bol osobne oslobodený od
súdnych poplatkov a zo zákona v závislosti na výsledku konania prešla táto povinnosť na žalovaného
(§ 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení

neskorších predpisov).

19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 255
ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP a úspešnej strane v odvolacom konaní - žalobcovi - priznal voči žalovanému
náhradu trov odvolacieho konania, o ich výške bude rozhodnuté podľa § 262 ods. 2 CSP.

20. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).