Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, December 1, 2016

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 18C/359/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115222415
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lenka Kvasnicová
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2016:3115222415.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou Mgr. Lenkou Kvasnicovou v právnej veci žalobcu CONMETALL, spol.
s r. o., so sídlom Partyzánska 1565/18, Opava, Česká republika, IČO 49434713, zastúpeného Rödl &
Partner Advokáti, s. r. o., so sídlom Lazaretská 8, Bratislava, IČO 36855707 proti žalovanému D. H., nar.
XX.XX.XXXX, bytom O. XXX/XX, F., štátnemu občanovi SR, zastúpenému JUDr. Annou Žedényiovou,
advokátkou so sídlom Palackého 85/5, Trenčín, o zaplatenie 13.057,22 eur takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 13.057,22 €, a to do 15 dní od
právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobcovi sa priznáva náhrada trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa pôvodne podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy vo výške 13.129,66 eur
a náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu Prievidza č. k. XT/
XXX/XXXX-XXX zo dňa 21.06.2012 bola v konaní o dohode o vine a treste schválená

dohoda medzi prokurátorom a Máriom R., nar. XX.XX.XXXX, podľa ktorej bol G. R. uznaný za vinného
a zaviazaný zaplatiť žalobcovi ako poškodenému sumu vo výške 14.867,24 eur. Rozsudok nadobudol
právoplatnosť dňa 21.06.2012. Poznamenal, že výšku spôsobenej škody

-2- 18C/359/2015

uznal G. R. písomne čo do dôvodu a výšky dňa 21.11.2011. G. R. mal finančné prostriedky získať tým,
že ako nájomca družstevného bytu číslo XX nachádzajúceho sa na 7. poschodí
bytového domu súpisné číslo B.. XXX na ulici A. Q., číslo vchodu XX, D., zapísaný na
LV č. XXXX, k. ú. D., mal družstevný byt nadobudnúť do vlastníctva na základe
zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu a prevode vlastníctva k pozemku a následne
získať na predmetný družstevný byt úver z finančnej inštitúcie. Z predmetného úveru mala byť následne
vyplatená pohľadávka žalobcovi. Na podklade uvedeného zaslal G. R. žalobcovi prostredníctvom emailu

dňa 30.12.2011 podpísanú zmluvu o prevode vlastníctva družstevného bytu a prevode
vlastníctva k pozemku zo dňa 21.11.2011 medzi Okresným stavebným družstvom Prievidza
a Mestským úradom ako prevodcami a G. R. a p. R. ako nadobúdateľmi, spolu s informáciou, že finančné
prostriedky začne vybavovať od 02.12.2012. Napriek uvedeným skutočnostiam k zavkladovaniu zmluvy
o prevode vlastníctva družstevného bytu zo dňa 21.11.2011 nikdy nedošlo. Dodal, že na podklade
právoplatného a vykonateľného rozsudku Okresného súdu Prievidza sp. zn. XT/XXX/XXXX podal dňa

13.08.2012 návrh na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora A. G.. Zo spisu
súdneho exekútora bolo zistené, že p. R. previedol dňa 28.03.2012 na základe dohody
o prevode členských práv a povinností svoje členské práva spojené s nájmom družstevného bytu nažalovaného, pričom výška zostatkovej hodnoty členského podielu činila 874,10 eur. Následne došlo k
prevodu vlastníctva k družstevnému bytu z Okresného stavebného bytového družstva
na žalovaného a v roku 2013 k jeho odpredaju za trhovú hodnotu zo žalovaného na syna p.

R., G. R.. Následne sa žalobca domáhal na Okresnom súde Trenčín vyslovenia neúčinnosti predmetnej
dohody o prevode členských práv a povinností zo dňa 28.03.2012. Rozsudkom Okresného súdu Trenčín
č. k. 13C/332/2013 - 118 zo dňa 19.01.2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č. k.
19Co/255/2015 - 146 zo dňa 13.08.2015 bolo určené, že dohoda o prevode členských práv a povinností
zo dňa 28.03.2012 uzavretá medzi G. R. a N. R. ako prevodcami a žalovaným ako nadobúdateľom

je voči žalobcovi neúčinná. Rozsudok nadobudol právo platnosť dňa 28.08.2015 a vykonateľnosť dňa
01.09.2015. V zmysle nepreukázaného tvrdenia žalovaného bola p. Bošjakovi cez jednu z jeho firiem
poskytnutá pôžička vo výške 17.000 - 18.000 eur a splácanie pôžičky malo byť zabezpečené prevodom
členských práv k družstevnému bytu na žalovaného. Súd mal v predmetnom konaní za preukázané, že
aj v prípade, ak došlo zo strany žalovaného k poskytnutiu pôžičky, p. Bošjak previedol členské práva
k družstevnému bytu a vzdal sa svojho právneho nároku na získanie družstevného bytu do osobného

vlastníctva bez primeraného protiplnenia, nakoľko trhová cena obdobného
bytu sa pohybuje približne na úrovni 40.000 eur, t. j. viac ako dvojnásobok údajného poskytnutého
plnenia. Uvedeným konaním došlo k zjavnému zmenšeniu majetku p. Bošjaka a zmareniu možnosti
žalobcu na vymoženie svojej pohľadávky. Poukázal na stanovenie § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka
a zdôraznil, že s úspechom odporoval dohode o prevode členských práv a povinností. Nakoľko sa

však vec, ktorá odporovateľným úkonom ušla z majetku p. Bošjaka, t. j. družstevný byt, nenachádza vo
vlastníctve žalovaného, ale tretej osoby, nie je možné z nej požadovať uspokojenie pohľadávky žalobcu.
Z uvedených dôvodov boli naplnené zákonné podmienky § 42b Občianskeho zákonníka a žalobcovi
vzniklo právo na náhradu voči žalovanému, keďže mal z odporovateľného právneho úkonu preukázaný
prospech.Žalobcaďalejuviedol,ževýškanáhradyjeurčenávýškoupohľadávkyvočip.R.sodpočítaním

vymožených súm v rámci exekučného konania v Slovenskej republike a exekučného

-3- 18C/359/2015

konania v Českej republike v celkovej výške 1.737,58 eur. Platby v českých korunách

boli prepočítané na euro prostredníctvom výmenného kurzu 27,61 CZK/1 eur, ktorý bol stanovený
povereným súdnym exekútorom v Českej republike. Počas konania uviedol, že Mário R. už v Českej
republike nepracuje a nie je možné od neho vymáhať jeho pohľadávku. K námietke premlčania podotkol,
že rozhodnutie o neúčinnosti právneho úkonu má konštitutívne účinky, t. j. neúčinnosť právneho
úkonu nastáva až právoplatnosťou rozsudku, ktorým bolo žalobe podľa § 42a Občianskeho zákonníka

vyhovené.

2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil a túto žiadal zamietnuť. Uviedol, že G. R. v konaní o určenie
odporovateľnosti právnych úkonov uviedol: „Cez internet som hľadal nebankovku, ktorá by mi poskytla
financie, pretože som potreboval peniaze na zaplatenie svojich dlhov, ktorých bolo

viacero.“ O spôsobe použitia poskytnutých peňazí rozhodol sám. G. R. založil svoje členské práva
a povinnosti v prospech žalovaného za účelom získania finančných prostriedkov na úhradu svojich
dlhov, pričom žalovaného, resp. jeho zamestnancov neinformoval o svojich veriteľoch a výške svojich
dlhov, a teda len dlžník žalobcu vedel, v akej výške má svoje dlhy. Poskytnutá suma úveru vo výške
17.360 eur postačovala v celom rozsahu na úhradu dlhu voči žalobcovi, a teda bolo výslovne len na

rozhodnutí dlžníka, ako naloží s poskytnutými finančnými prostriedkami. Dlžník keby chcel a mal záujem
skutočne plniť žalobcovi, mal dostatok finančných prostriedkov na to, aby tak urobil. Dlžník žalobcu je
riadne zamestnaný a dosahuje príjem, ktorý pre účely exekučného konania je možné postihnúť výkonom
súdneho rozhodnutia, a preto nie je dôvod dlžnú sumu vymáhať o neho. Súčasne vzniesol aj námietku
premlčania, nakoľko uplynulo viac ako tri roky od odporovateľného právneho úkonu.

3. Vzhľadom na to, že sa v danom prípade jedná o vec s cudzím prvkom, keď žalobca má svoje sídlo v
Českej republike, zaoberal sa súd otázkou právomoci. Právomoc slovenských súdov na prejednanie a
rozhodnutie veci určil súd v súlade s kapitolou II oddiel 1 čl. 4 Nariadenia č. 1215/2012 o právomoci a
o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach.

4. Podaním zo dňa 20.05.2016 žalobca zobral žalobu v časti o zaplatenie sumy 72,44 eur späť z dôvodu
úhrady tejto časti. Súd preto uznesením č. k. 18C/359/2015-81 zo dňa 24.05.2016 v tejto časti konanie
zastavil.5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením rozsudku Okresného súdu Prievidza č. k.
1T/115/2012-127 zo dňa 21.06.2012, dohody o prevode členských práv a povinnosti zo dňa 28.03.2012,

rozsudku tunajšieho súdu č. k. 13C/332/2013-118 zo dňa 19.01.2015 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č. k. 19Co/255/2015-146 zo dňa 13.08.2015,
výpisu z LV č. 7184, výpisov z účtu žalobcu a zistil nasledovný skutkový stav:

6. Rozsudkom Okresného súdu Prievidza č. k. 1T/115/2012-127 zo dňa 21.06.2012, právoplatným dňa

21.06.2012, bola schválená dohoda o vine a treste medzi prokurátorom a G. R., podľa ktorej bol G. R.
uznaný za vinného z pokračovacieho prečinu sprenevery, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody
s podmienečným odkladom a súčasne mu bola uložená povinnosť nahradiť žalobcovi škodu vo výške
14.867,24 eur.

-4- 18C/359/2015

7. Dohodou o prevode členských práv a povinností zo dňa 28.03.2012 previedol G. R. a N. R. na
žalovaného byt č. XX vo vchode č. XX na ul. A. Q. v D.. Výška zostatkovej hodnoty členského podielu
ku dňu 28.03.2012 predstavovala sumu 874,10 eur.

8. Z výpisu z LV č. XXXX, pre k. ú. Prievidza vyplýva, že výlučným vlastníkom bytu č. XX nachádzajúceho
sa na 7. poschodí vo vchode č. XX bytového domu súp. č. XXXXX postavené na parc. č. XXXX bol ku
dňu 02.02.2013 žalovaný. Z výpisu z LV č. XXXX, pre k. ú. D. vyplýva, že výlučným vlastníkom bytu č.
XX nachádzajúceho sa na 7. poschodí vo vchode č. XX bytového domu súp. č. XXXXX

postavené na parc. č. XXXX bol ku dňu XX.XX.XXXX G. R..

9. Rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 13C/332/2013-118 zo dňa 19.01.2015 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Trenčíne č. k. 19Co/255/2015-146 zo dňa 13.08.2015, právoplatným dňa 28.08.2015,
súd určil, že dohoda o prevode členských práv a povinností zo dňa 28.03.2012 uzavretá medzi G. R. a

N. R. ako prevodcami a žalovaným ako nadobúdateľom je voči žalobcovi neúčinná.

10. Z výpisov z účtu žalobcu vyplynulo, že titulom exekúcie bola žalobcovi uhradená suma vo výške
1.737,58 eur.

11. Podľa § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka, právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je
právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným
právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto
mal z tohto úkonu prospech.

12. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

13.Podľa§101Občianskehozákonníka,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia

doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

14. Z vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná. Ustanovenie §
42b ods. 4 Občianskeho zákonníka zakladá veriteľovi priamy nárok domáhať sa náhrady voči tomu,
kto mal z odporovateľného úkonu prospech, avšak len za predpokladu, že úspešne dotknutému

právnemu úkonu odporoval. Veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej vymožiteľnej pohľadávky z
toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z majetku dlžníka. V prípade, že toto uspokojenie
formou in natura nie je dobre možné (napr. preto, že osobe, v prospech ktorej dlžník odporovateľný
právny úkon urobil, už takto nadobudnuté veci nepatria), má ukrátený veriteľ právo na peňažnú náhradu
voči tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu prospech. Náhrada je limitovaná

výškou získaného prospechu. V danom prípade žalobca úspešne odporoval právnemu úkonu - dohode
o prevode-5- 18C/359/2015

členských práv a povinností zo dňa 28.03.2012, keď rozsudkom tunajšieho súdu č.
k. 13C/332/2013-118 zo dňa 19.01.2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č. k.
19Co/255/2015-146 zo dňa 13.08.2015, právoplatným dňa 28.08.2015, súd určil, že dohoda o prevode
členských práv a povinností zo dňa 28.03.2012 uzavretá medzi G. R. a N. R. ako prevodcami a
žalovaným ako nadobúdateľom je voči žalobcovi neúčinná. Keďže, ako vyplynulo z výpisov z LV č.

XXXX, žalovaný už vec nadobudnutú z odporovateľného právneho úkonu, t. j. byt č. XX nachádzajúci
sa na 7. poschodí vo vchode č. XX bytového domu súp. č. XXXXX postavené na parc. č. XXXX,
nevlastní, vznikol žalobcovi nárok domáhať sa uspokojenia svojej vymožiteľnej pohľadávky vo forme
peňažnej náhrady od toho, kto mal z odporovateľného právneho úkonu prospech, t. j. od žalovaného.
Ako vyplynulo z odôvodnenia rozsudku tunajšieho súdu č. k. 13C/332/2013-118 zo dňa 19.01.2015 v
spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č. k. 19Co/255/2015-146 zo dňa 13.08.2015, hodnota

dotknutého bytu predstavovala sumu 40.000 eur, pričom žalovaný pravdepodobne uhradil len hodnotu
členského podielu vo výške 874,10 eur. Jeho prospech z odporovateľného právneho úkonu teda
predstavoval sumu prevyšujúcu 39.000 eur, čo je podstatne viac ako vymáhateľná pohľadávka žalobcu.
Súd preto po zistení, že boli splnené všetky zákonom predpokladané podmienky ako aj po zistení, že
žalovaného prospech z odporovateľného právneho úkonu je vyšší ako samotná pohľadávka žalobcu,

zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 13.057,22 eur žalobcovi. Žalovaný sa v konaní bránil tým, že
dlžník pracuje, a preto si žalobca môže uspokojiť pohľadávku z jeho príjmu. V kontexte ustanovenia
§ 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka je však táto námietka nedôvodná, nakoľko zákon, ako už bolo
vyššie uvedené, dáva ukrátenému veriteľovi možnosť domáhať sa náhrady aj od
toho, kto mal z odporovateľného právneho úkonu prospech bez ohľadu na to, či pôvodný dlžník má, či

nemá prostriedky na úhradu svojho dlhu. Žalovaný tiež počas konania vzniesol námietku premlčania,
ktorú súd rovnako vyhodnotil ako nedôvodnú, nakoľko právo domáhať sa peňažnej náhrady podľa § 42b
ods. 4 Občianskeho zákonníka vzniká ukrátenému veriteľovi až po tom, čo právnemu úkonu úspešne
odporoval, t. j. po tom, čo súd určí dotknutý právny úkon za neúčinný. V danom prípade nadobudol
právoplatnosť rozsudok, ktorým bola určená neúčinnosť dotknutého právneho úkonu, dňa 28.08.2015.

Od nasledujúceho dňa, t. j. od 29.08.2015 začala plynúť trojročná premlčacia lehota,
v ktorej si žalobca svoj nárok mohol uplatniť na súde. Svoj nárok si na súde uplatnil dňa 09.10.2015, z
čoho jednoznačne vyplýva, že nárok žalobcu bol uplatnený včas.

15. S poukazom na uvedené vyhovel súd žalobe v celom rozsahu.

16. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

17. V predmetnej veci mal plný úspech žalobca, preto mu súd priznal náhradu trov konania v rozsahu

100 %.

18. Lehotu na splnenie povinnosti, 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, určil súd podľa § 232 ods.
3 CSP s tým, že takto stanovenú lehotu považuje za primeranú vzhľadom na výšku plnenia.

Poučenie:

doručenia cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne, pokiaľ sa tohoto práva po vyhlásení
rozsudku účastníci výslovne nevzdali.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 132 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.