Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, June 27, 2018

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 49P/212/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1217220030
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Mužilová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2018:1217220030.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave sudkyňou Mgr. Katarínou Mužilovou vo veci starostlivosti súdu o

maloleté dieťa: A. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. F. XXX, toho času O. XX, O., zastúpené Úradom
práce sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, Vazovova 7/a, Bratislava, dieťa rodičov matky: Q. D., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom B. F. XXX, toho času O. XX, O. a otca: Q. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
Š. XX, Š., toho času U. Y. X, Š., o návrhu matky o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, takto

r o z h o d o l :

I. Maloleté dieťa A. D., nar. XX.XX.XXXX sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky.

II. Obaja rodičia budú maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.

III. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej A. D., nar. XX.XX.XXXX výživným vo výške 150,-
eur mesačne, vždy k 15. dňu v kalendárnom mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom 01.01.2018.

IV. Zročné výživné na maloletú A. D., nar. XX.XX.XXXX za obdobie od 01.01.2018 do 30.06.2018 vo
výške 900,- eur súd povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach po 50,- eur spolu s bežným
výživným pod stratou výhody splátok k rukám matky počínajúc mesiacom júl 2018.

V. Súd styk otca s maloletou A. na žiadosť rodičov neupravuje.

VI. Vo zvyšnej časti súd návrh matky z a m i e t a.

VII. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka sa návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava II dňa 14.12.2017, domáha úpravy výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletej A.. Navrhla, aby súd zveril maloletú A. do jej osobnej

starostlivosti s tým, že ona bude maloletú zastupovať a spravovať jej majetok a určil otcovi povinnosť
prispievať na dcéru výživným vo výške 200,-eur mesačne počnúc dňom 01.01.2018.

2. Návrh odôvodnila tým, že s otcom mal. A. bola približne 3 mesiace v partnerskom vzťahu, v tom čase
zostala tehotná a práve touto skutočnosťou sa ich vzťah skončil. Otec dieťaťa vedel, že ona ešte nie
je na dieťa pripravená a tehotenstvo jej spôsobil zámerne, pretože on po dieťati veľmi túžil. Keď sa
rozhodlanebyťsnímvpartnerskomvzťahu,prestalužodieťajaviťakýkoľvekzáujem.Počastehotenstva

neboli v žiadnom kontakte, nakoľko navrhol, aby išla na potrat. Všetky náklady spojené s tehotenstvom
a pôrodom si hradila sama. Od narodenia dieťaťa sa o dcéru otec vôbec nezaujímal. Otec neprispieva
na dcéru žiadnou finančnou čiastkou ani materiálnymi vecami. Z jej strany bola snaha, kontaktovala ho,
keď sa dcéra narodila. Zapísal sa na rodný list a to bolo všetko. O dcéru sa stará výlučne ona, otec sidobrovoľne neplní svoje rodičovské povinnosti. V minulosti bola zamestnaná ako predavačka v predajni
P., W..Y..R.., v súčasnosti je na rodičovskej dovolenke s príjmom 223,- eur.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca, oboznámil sa s listinnými dôkazmi založenými v
spise, vyjadrením kolízneho opatrovníka a zistil nasledovný skutkový stav:

4. Matka v konaní pred súdom uviedla, že trvá na písomne podanom návrhu, navrhuje aby súd zveril
mal. A. do jej osobnej starostlivosti a určil otcovi povinnosť prispievať na výživu sumou 200,- eur, počnúc

01.01.2018. Matka úpravu styku otca s dcérou nepožadovala, nakoľko otec sa s dcérou nestretáva.
Videl ju jeden krát, bolo to asi pred pol rokom, keď ju navštívil spolu so svojou rodinou. Návrh na
úpravu výkonu rodičovských práv a povinností podala z toho dôvodu, že s otcom dieťaťa spolu nežijú, o
dcéru sa nezaujíma odkedy sa dcéra narodila, žiadnym spôsobom neprispieva na jej výživu. Hoci otca
kontaktovala, aby prispel na dcéru, doteraz tak neurobil. Ani otcova rodina sa nezaujímala o dcéru. Nikto
sa ani len opýtal, či je dieťa v poriadku, keď sa narodilo. Hoci otec tvrdí, že jej dal peniaze na potrat,

toto vôbec nie je pravda. Rovnako nie je pravda, že jeho mama posielala dcére oblečenie. Jeho sestra
jej jedenkrát doniesla pre dcéru 2 tričká a šaty. Hoci otec tvrdí, že nemal k dispozícii jej číslo účtu, toto
číslo mu niekoľko krát dávala a na pojednávaní mu ho poskytla opätovne. Matka uviedla, že s dcérou
je na rodičovskej dovolenke, jej jediný príjem je rodičovský príspevok a prídavok na dieťa v celkovej
výške 223,- eur. Iný príjem nemá. Žije spolu so svojou mamou a 2 bratmi v spoločnej domácnosti na O.

XX, O.. Nájomné je vo výške 700,- eur. Toto z väčšej časti hradí jej matka, ktorej prispieva asi 50,- eur.
Pokiaľ ide o náklady na dieťa tie sú asi vo výške 200,- eur ( 80,- eur je strava, a zvyšok sú veci ktoré
dieťa potrebuje). Dcéra nemá zdravotné problémy, navštevuje iba pediatra. Lieky jej kupuje minimálne. K
svojím majetkovým pomerom matka uviedla, že nevlastní žiadne nehnuteľnosti, ani hnuteľné veci vyššej
hodnoty, nie je spoločníčkou ani konateľkou v žiadnej obchodnej spoločnosti.

4. Otec v konaní pred súdom súhlasil s návrhom matky v časti zverenia mal. A. do jej osobnej
starostlivosti. V priebehu konania obaja rodičia zhodne uviedli, že nateraz nie je potrebné styk otca s
mal. A. upravovať autoritatívnym rozhodnutím súdu, nakoľko matka uviedla, že kontaktu otca s dcérou
nebudebrániť.Obajarodičiaodsúhlasili,žeotecbudematkukontaktovaťztelefónusvojejmatky(vlastný

mobilný telefón nemá), jej telefónne číslo má k dispozícii a matka rovnako vie aké je telefónne číslo
otcovej matky. Keďže dieťa dlho nevidel, obaja rodičia súhlasili, že stretnutia sa budú realizovať za
prítomnosti matky dieťaťa. Otec nesúhlasil s návrhom matky o výške výživného. Navrhol určiť výživné
50,- eur, nakoľko je toho času nezamestnaný. V priebehu konania súhlasil s výživným vo výške 100,-
eur. Uviedol, že podporu v nezamestnanosti nepoberá, nie je evidovaný na úrade práce. Nezamestnaný

je asi 7 mesiacov. Nevie si nájsť robotu. Má ukončené základné vzdelanie. V minulosti pracoval v Q.
P., nevie však kedy presne to bolo. Z Q. P. odišiel do taxislužby, kde mal síce nižší príjem, ale nemusel
dlho cestovať do práce. Prácu potom opäť zmenil. Pracoval v U. D., firma viac krát zmenila svoj názov
a sídlo. V uvedenej spoločnosti mu dali okamžité skončenie pracovného pomeru, lebo sa pochytil s
kolegom. Posledné zamestnanie mal v spoločnosti K., odtiaľ odišiel sám, dal výpoveď. Odišiel kvôli

druhej robote. Po odchode robil asi mesiac taxikára. V januári 2018 odišiel do Čiech, kde pracoval 4
mesiace brigádne. Jeho príjem bol asi 8.000,- českých korún. Asi od mája 2018 je nezamestnaný. Otec
nevlastní žiadne nehnuteľnosti, je vlastníkom motorového vozidla B. B., Y..B.. XXXX. Svoje náklady na
jedlo a ošatenie vyčíslil asi vo výške 250,- eur. S týmito nákladmi mu pomáha jeho mama u ktorej aj žije.
Keďže je nezamestnaný, nemá jej ani ako prispievať na bývanie. Na výživné pre maloletú A. doposiaľ

neprispieval, jeho mama však občas poslala oblečenie pre dcéru.

6. Kolízny opatrovník navrhol zveriť dieťa do starostlivosti matky, ponechať styk otca s dieťaťom
neupravený tak, ako to deklarovali rodičia a určiť výživné vo výške 150,- eur.

7. Z dokladov doložených matkou súd zistil nasledovné:
- podľa potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta bol matke v období január až jún 2018
vyplatený každý mesiac prídavok na dieťa vo výške 23,68 eur a rodičovský príspevok 214,70 eur.
- matka vyčíslila svoje náklady na 50,- eur príspevok matke na nájomné, 110,- eur splátka úveru v
Poštovej banke, 150,- eur splátka úveru v Sperbank, mobilný telefón 50,- eur, náklady na maloleté dieťa

vyčíslila na stravu 30,- eur mesačne na umelé mlieko, 60,- eur ďalšia strava, oblečenie a obuv 20,- eur,
cestovné (MHD alebo Taxi na lekárske prehliadky) do cca 10,- eur za dva až tri mesiace, lieky 10,- eur,
drogéria 50,- eur, hračky pre dieťa 10-15,- eur.8. Podľa lustrácie v Sociálnej poisťovni, bol otec evidovaný ako zamestnanec I.-G. W..Y..R.. od
02.07.2016 do 03.10.2016, následne od 03.10.2016 do 31.07.2017 pracoval v spoločnosti U. D.,
W..Y..R.. a to na základe dohody o pracovnej činnosti, v čase od 05.10.2016 do 10.04.2017 pôsobil aj

ako zamestnanec u zamestnávateľa B. Z.. V období od 18.04.2017 do 30.06.2017 bol zamestnancom v
spoločnosti Vedia s.r.o. a od 12.07.2017 do 10.10.2017 bol zamestnancom v spoločnosti K. X W..Y..R...
VspoločnostiU.D.,W..Y..R..predstavovalvymeriavacízákladotca712,77eur,vposlednomzamestnaní
otca v spoločnosti K. X W..Y..R... bol vymeriavací základ v 07/2017 vo výške 520,- eur, v 08/2017 vo
výške 780,- eur, v 09/2017 vo výške 780,- eur a 10/2017 vo výške 267,34 eur.

9. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môže sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú primerane.

10. Podľa § 24 ods. 4 zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na

výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

11. Podľa § 25 ods. 2 zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom
podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak

rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

12.Podľa§28ods.1,2Zákonaorodinesúčasťourodičovskýchprávapovinnostísúnajmäa)sústavnáa
dôslednástarostlivosťovýchovu,zdravie,výživuavšestrannývývojmaloletéhodieťaťa,b)zastupovanie
maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja

rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

13. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

14. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine ,obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

15. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na
to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na

starostlivosť rodičov o domácnosť.

16. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

17. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

18. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

19. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými
mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.20. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie za dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú nato dôvody hodné osobitného zreteľa.

21. Podľa § 78 ods.1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

22. Poukazujúc na citované zákonné ustanovenia a vzhľadom na potrebu upraviť rodičovské práva
a povinnosti k maloletému dieťaťu, ktoré je vo veku cca 15 mesiacov, pochádza z mimomanželského
vzťahu svojich rodičov a rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, dospel súd k záveru, že návrh
matky je sčasti opodstatnený. Rozhodnutie o tom, ktorému z rodičov bude dieťa zverené do osobnej
starostlivosti zohľadňuje množstvo faktorov jednak na strane dieťaťa a jednak na strane rodičov. Vo
veciach starostlivosti o maloletých sú súdy povinné vždy prihliadať v prvom rade na záujem dieťaťa.

Zásadnými okolnosťami, ktoré majú vplyv na rozhodnutie o zverení dieťaťa do starostlivosti jednému z
rodičov sú najmä osobnosť rodiča, nakoľko pre zdravý vývoj osobnosti dieťa nevyhnutne potrebuje vzor,
vzťah rodiča k dieťaťu, charakter, morálka a štruktúra mravných noriem rodičov, rešpekt k právu dieťaťa
stýkať sa s druhým rodičom, vzťah dieťaťa ku každému z rodičov či kontinuita prostredia. Vzhľadom na
to, že matka od počiatku fakticky zabezpečuje starostlivosť o maloletú A., ako aj s ohľadom, na to že

matka a otec zhodne navrhli zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matke, súd rozhodol
tak, ako to navrhli obidvaja rodičia. Súčasne rozhodol, že obaja rodičia budú maloleté dieťa zastupovať a
spravovať jeho majetok, pretože žiaden z nich nebol obmedzený alebo pozbavený svojich rodičovských
práv a povinností. Súd styk otca s maloletou A. na žiadosť rodičov neupravil.

23. Spornou medzi rodičmi bola výška výživného, kedy matka požadovala určiť výživné vo výške 200,-
eur mesačne od 01.01.2018 a otec požadoval určiť výživné vo výške 50,- eur, resp. v priebehu konania
súhlasil s výživným vo výške 100,- eur mesačne. Súd pri rozhodovaní o výške výživného prihliadal
na rozsah vyživovacej povinnosti oboch rodičov podľa zásady úmernosti ich životnej úrovne, životnej
úrovne dieťaťa a jeho práva podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Vyživovacia povinnosť

rodičov k deťom predstavuje jeden z najzákladnejších pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať
výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky slabšej skupine osôb spoločnosti
- deťom. "Výživou" dieťaťa, na ktorú prispievajú obidvaja rodičia, sa rozumie zaobstarávanie, resp.
uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Zahrňuje teda
aj uspokojovanie iných potrieb než je strava, napr. na zdravotnú starostlivosť, lieky, ošatenie, hygienické

potreby, cestovné, školské potreby, aktivity voľného času, či bývanie. Súd pri rozhodovaní o výživnom
prihliada a berie do úvahy nielen schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov, ich životnú úroveň
ale i odôvodnené potreby dieťaťa a takisto i to, ako sa ktorý z rodičov a v akej miere o dieťa osobne
stará. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť.
Rozsah vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je upravený na základe všeobecných kritérií, ktoré sa

uplatňujú pri všetkých druhoch vyživovacích povinností. Týmito všeobecnými kritériami sú tak, ako to
vyplýva i z ustanovenia § 75 Zákona o rodine, odôvodnené potreby oprávneného, schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného. Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť rodičov k deťom, zákon o rodine
ustanovuje, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni oboch svojich rodičov, to znamená, že
vychádza z rovnakej životnej úrovne rodičov a detí. Vodiacou zásadou na strane povinného rodiča je

mierajehoschopnosti,možnostiamajetkovýchpomerov.Zaschopnostikaždéhorodičatrebapovažovať
jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia. Tento však treba pri posudzovaní
ďalej modifikovať možnosťami rodiča, ktoré rozširujú jeho reálne dosahovaný zárobok o subjektívnymi
vlastnosťami podmienené možnosti (fyzická zdatnosť, vzdelanie, zdravotný stav, pracovné ponuky,
časovýpriestor,prax,skúsenostivodboreatď.).Možnostirodičaovplyvňujúajobjektívneokolnostiakými

sú dopyt na trhu práce alebo ohodnotenie rovnakej pozície. Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná
rôznymi faktormi a to výškou mesačných nákladov, výškou položiek, ktoré nie sú pre život nevyhnutné
a ktoré signalizujú prebytok finančných prostriedkov ako napr. dovolenky, účty za mobilný telefón, či
výška hypotekárnych úverov. V tomto smere sa súd nestotožnil s vyjadrením otca, že na maloleté dieťa
môže prispievať sumou maximálne 100,- eur. Súd bol toho názoru, že otec veľmi ľahkovážne pristupuje

k plneniu svojich rodičovských povinností, neustále mení zamestnania v žiadnom z nich nevydrží dlhšiu
dobu. Ako sám otec uviedol pracovný pomer v spoločnosti U. D. bol ukončený z dôvodov na jeho strane
( po konflikte s kolegom s ním bol okamžite skončený pracovný pomer), v poslednom zamestnaní v
spoločnosti K. X W..Y..R.. , dal výpoveď on, kvôli inému zamestnaniu, v ktorom však podľa vlastnýchslov pôsobil len krátku dobu asi tri mesiace. Hoci otec uvádza, že je v súčasnosti nezamestnaný a
nemá ako prispievať na výživné, nerobil tak ani v čase, keď bol zamestnaný a podľa údajov v registri
Sociálnej poisťovne mal z pracovných pomerov dostatok finančných prostriedkov na úhradu výživného.

Otec bremeno všetkých úhrad ako aj starostlivosť o dieťa ponecháva výlučne na matku. Do dnešnej
doby na dcéru matke neprispel žiadnym výživným. Aj keď otca v súvislosťou s hľadaním práce do
istej miery limituje jeho dosiahnuté základné vzdelanie, jeho prístup k otázke zabezpečenia príjmu je
nezodpovedný. Otec sa bez vážneho dôvodu vzdal zamestnania, ktoré mu zabezpečovalo dostatočný
príjem tak, aby si plnil svoju vyživovaciu povinnosť. Otec je v produktívnom veku, nepreukázal že má

zdravotné problémy, ktoré by mu bránili pracovať a je teda jeho povinnosťou sa zamestnať a zabezpečiť
sipríjem,ktorýmzvýšisvojuživotnúúroveňnielensebe,aleajmaloletémudieťaťu. Jepovinnýzadovážiť
sipríjemzpracovnejaktivityvtakomrozsahu,abysimoholsvojuvyživovaciupovinnosťriadneplniťaaby
juneprenášalvýlučnenamatku,ktorázabezpečujeokreminéhoajosobnústarostlivosťomaloletédieťa.
Svoju vyživovaciu povinnosť si musí plniť hoc aj na vlastný úkor a je povinný usmerňovať svoje pracovné
a životné aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu nebolo ohrozené. Súd vyhodnotiac

všetky skutkové okolnosti ako aj listinné dôkazy, vychádzajúc z ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o
rodine,akoaj zozásadypotencionality,prihliadnúcna odôvodnenépotrebycca.15mesačnéhodieťaťa,
dospel k záveru, že v reálnych možnostiach a schopnostiach otca je platiť výživné vo výške 150,- eur.
V prevyšujúcej časti súd návrh matky zamietol, nakoľko matkou deklarované náklady na maloleté dieťa
nie sú v takej výške, aby odôvodňovali priznanie vyššieho výživného.

24. Súd priznal výživného za obdobie odo dňa 01.01.2018 tak ako to požadovala matka, kedy za obdobie
od 01.01.2018 do 30.06.2018 ( výživné za mesiac jún 2018 v čase rozhodovania súdu už bolo splatné)
vzniklo otcovi zročné výživné vo výške 900,- eur ( t.j. 6 mesiacov x 150,- eur). Zročné výživné v uvedenej
výške súd umožnil otcovi splácať v mesačných splátkach po 50,- eur spolu s bežným výživným počnúc

mesiacom júl 2018, nakoľko mal za to, že vzhľadom na súčasné príjmy, výdavky a majetkové pomery
otca ako i s ohľadom na sumu zročného výživného kedy by uložením povinnosti zaplatiť zročné výživné
jednorazovo mohlo dôjsť k neúmernému finančnému zaťaženiu otca, je v predmetnej veci povolenie
splátok plne dôvodné, pričom výživné by malo byť zaplatené v čo najkratšom čase.

25. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie matky a kolízneho opatrovníka nie je prípustné, nakoľko sa tohto práva
po vyhlásení rozsudku vzdali písomne do zápisnice o pojednávaní.

Otec môže podať voči uvedenému rozsudku odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave, písomne, v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie
nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do

rozhodnutia o odvolaní.Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a požadovať splnenie nároku z exekučného titulu. Ak ide

o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná
povinnosť vo vzťahu k maloletému môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.