Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Malacky

Judgement was issued by JUDr. Katarína Ondrejáková

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 6C/730/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1614208672
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Ondrejáková

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2018:1614208672.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky samosudkyňou JUDr. Katarínou Ondrejákovou, v právnej veci žalobcu: Orange

Slovensko, a.s., IČO: 35 697 270, so sídlom Metodova 8, Bratislava, zastúpená právnym zástupcom
Bobák, Bollová a spol., s.r.o. so sídlom Dr. Vl. Clementisa 10, Bratislava, proti žalovanému: E., o
zaplatenie sumy 533,47 € s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

1. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 364,47 € s úrokom z omeškania 8,05 % ročne
zo sumy 364,47 € od 08.07.2015 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

2. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

3. Žalobcovi súd p r i z n á v a náhradu trov v rozsahu 36,64 % trov konania, o ktorých rozhodne
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 24.07.2014 doručil žalobca tunajšiemu súdu žalobu, ktorou sa voči žalovanému domáhal
zaplatenia sumy 533,47 € s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 533,47 €
od 24.05.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania z titulu neuhradených služieb, poplatkov a
náhrady škody. V žalobe uviedol, že so žalovaným uzavrel zmluvu č. A6716801 ktorých neoddeliteľnou
súčasťou sú Všeobecné podmienky. V zmysle predmetnej zmluvy vypožičal žalovanému SIM kartu

za účelom umožnenia využívania telekomunikačných služieb žalobcu, keď SIM karte bolo pridelené
účastnícke číslo XXXXXXXXXX. Žalobca si uplatňuje zmluvnú pokutu vo výške 169,- €, ktorá mu
vznikla za odpredaný mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie Nokia Lumia 610 White. Dohodnutá
zmluvná pokuta nie je vyššia ako výška zľavy, ktorá bola pri predaji mobilného telefónu žalovanému
poskytnutá. Žalobca zohľadnil aj časový aspekt uloženia zmluvnej pokuty a zohľadnil čas, kedy si
žalovaný prestal plniť zmluvné povinnosti a tomu prispôsobil aj výšku uplatňovanej zmluvnej pokuty.
Žalovaný riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb vo výške 367,47 € vyfakturovaných v

období 2013/01-2013/02. Žalobca pokusom o pokonávku zo dňa 09.05.2013 oznámil žalovanému sumu
neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace a výšku zmluvnej pokuty a vyzval ho na úhradu v
dodatočnej lehote. Žalovaný na pokus o pokonávku nereagoval ani čiastočnou úhradou pohľadávky.

2. Žalovaný sa k žalobe uviedol, že je vo výkone trestu odňatia slobody a žiada o odklad úhrady dlžnej
sumy, ktorú uznáva až do času, kedy bude prepustený z výkonu trestu.

3. Podľa § 470 ods. 1, ods. 2 veta prvá Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované.4. Podľa § 297 CSP súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné
nariadiť, ak sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, ide iba o otázku

jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez
príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

5. V prejednávanej veci súd podľa § 297 CSP vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania. Podľa §
219 CSP miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil súd na svojej úradnej tabuli a webovej

stránke súdu dňa 22.02.2018.

6. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, keď zistil tento skutkový a právny
stav.

7. Zo zmluvy o poskytnutí verejných služieb č. A6716801 zo dňa 02.01.2013 (ďalej len „zmluva“) súd

zistil, že bola uzavretá medzi žalobcom ako poskytovateľom a žalovaným ako užívateľom podľa § 44 a
nasl. zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov; žalovaný
túto zmluvu uzavrel ako fyzická osoba - nepodnikateľ. Na základe tejto zmluvy poskytol žalovanému
ako užívateľovi SIM kartu za účelom umožnenia prihlásenia sa žalovaného do siete poskytovateľa
a používania služieb v programe „Nekonečno 3 - bez telefónu“. SIM karte bolo pridelené telefónne

číslo XXXXXXXXXX, SIM karta mala č. XXXXXXXXXXXXXXXXXXX.. K uvedenej zmluve bol dňa
28.01.2013 medzi rovnakými účastníkmi uzavretý dodatok, predmetom ktorého bola dohoda o aktivácii
účastníckeho programu „nekonečno 3“ na SIM karte (bod. 1.1, 1.4 dodatku), ďalej dohoda o predaji
koncového telekomunikačného zariadenia zn. Nokia Lumia 610 white so zľavou z jeho spotrebiteľskej
ceny za kúpnu cenu 1,- € (bod 1.2 dodatku) s tým, že bežná maloobchodná cena mobilného telefónu

je 170,- €, pričom žalovaný sa zaviazal, že po dobu viazanosti 24 mesiacov zotrvá v zmluvnom vzťahu
s poskytovateľom (bod 2.3 a/ dodatku), nepožiada o vypojenie SIM Karty z prevádzky alebo o dočasnú
deaktiváciu SIM karty (bod 2.3 b/ dodatku), nedopustí sa takého konania a nedá svojim konaním žiaden
taký podnet a ani neumožní také konanie, na základe ktorého by poskytovateľovi vzniklo právo odstúpiť
od zmluvy alebo právo vypovedať zmluvu zo strany nesplnenia alebo porušenia povinností zo strany

žalovaného, ku ktorým sa zaviazal v dodatku alebo v zmluve (bod 2.3 c/ dodatku), bude mať na SIM karte
aktivovaný účastnícky program a nedôjde k porušenou záväzku žalovaný uvedeného v bode 2.2 (bod
2.3 d/ dodatku) a bude riadne a včas uhrádzať cenu služieb (bod 2,3 e/ dodatku). V prípade porušenia
povinnosti riadne a včas uhradiť cenu za služby alebo iný peňažný záväzok (bod 2.5 a/ dodatku) alebo
povinnosť zotrvať a po celú dobu viazanosti užívať bez prerušenia služby a neuskutočniť žiadny úkon,

ktorý by smeroval k ukončeniu platnosti zmluvy alebo dodatku pred uplynutím doby viazanosti (bez
ohľadu na to, či naozaj dôjde k ukončeniu jeho platnosti strany), dojednali účastníci zmluvy povinnosť
žalovaného uhradiť poskytovateľovi zmluvnú pokutu v sume 169,- € (bod 2.5 b/ dodatku), pričom pokiaľ
k porušeniu povinnosti dôjde v období posledných šiestich mesiacov pred uplynutím doby viazanosti
(ďalej „druhá časť doby viazanosti“), výška zmluvnej pokuty sa bude postupne podľa nižšie uvedených

pravidiel znižovať v závislosti od toho, koľko mesiacov má ešte uplynúť od okamihu porušenia zmluvnej
povinnosti do konca doby viazanosti.

8. Súd zistil, že žalobca vyúčtoval žalovanému poskytnuté telekomunikačné služby faktúrou č.

2181065403 splatnou 30.01.2013 sumu 38,38 €, faktúrou č. 2184676153 splatnou 02.03.2013 sumu
347,09 €. Súčet vyúčtovaných služieb predstavuje sumu 385,47 €. Žalobca si v konaní uplatnil sumu
533,47 € (169,- € - uplatnená zmluvná pokuta, 364,47 € - cena za telekomunikačné služby).

9. Pokusom o pokonávku zo dňa 09.05.2013 žalobca vyzval žalovaného na úhradu pohľadávky

z titulu neuhradených elektronických komunikačných služieb v sume 364,47 € a úhradu zmluvnej
pokuty /náhrady škody v sume 169,- € a v prípade mimosúdneho vymáhania poplatkov za mimosúdne
vymáhanie42,68€,spolupožadovalúhradusumy576,15€najneskôrdo23.05.2013.Pozaslanípokusu
o pokonávku žalovaný neuhradil ani časť pohľadávky.

10. Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zák. č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách podnik má právo
na úhradu za poskytnutú verejnú službu.11.Podľa§43ods.12písm.b)zák.č.351/2011Z.z.oelektronickýchkomunikáciáchúčastníkjepovinný
platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby
umožňuje, až na základe predloženej faktúry.

12. V zmysle § 44 ods. 1 zák. č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, účinného v čase
uzavretia zmluvy o pripojení, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi
zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať
všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je

písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych
automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je
možnémeniťajinouakopísomnouformou,aksanatomzmluvnéstranydohodnú;toneplatíprezáväzky
účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

13. Podľa § 44 ods. 2 zák. č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách podstatnými časťami zmluvy

o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je
v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu
za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

14. Podľa § 52 ods. 1 a 2 veta prvá Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva

bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia
o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom.
Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto
ustanovenia, sú neplatné.

15. Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

16. Podľa § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa
týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,

jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa
pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

17. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou

sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

18. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

19. Podľa ustanovenia § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu
uzatvorenia zmluvy s dodatkom, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú
pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému
účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

20. Podľa ustanovenia § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu
uzatvorenia zmluvy s dodatkom zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť
určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

21. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.22. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

23. Podľa § 3 ods. 1 nar. vl. SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, v znení neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia,
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením

peňažného dlhu, keďže právny vzťah medzi účastníkmi vznikol do 01.02.2013.

24. Súd mal preukázané, že žalobca so žalovaným uzavreli zmluvu v znení dodatku k zmluve,
na základe ktorej žalobca poskytoval žalovanému elektronické komunikačné služby v ním zvolenom
programe služieb. Právny vzťah založený predmetnou zmluvou v znení dodatku medzi žalobcom,
ktorý pri uzatváraní a plnení predmetnej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej, resp.

inej podnikateľskej činnosti, ako dodávateľom v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka a ako
podnikom v zmysle § 5 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách a na druhej
strane žalovaným, ktorý pri uzatváraní a plnení predmetnej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, a teda bol spotrebiteľom zmysle § 52 ods. 4 Občianskeho
zákonníka a podľa § 5 ods. 4 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách účastníkom,

je spotrebiteľským vzťahom a predmetná zmluva o poskytovaní verejných služieb v znení dodatku je
zmluvou spotrebiteľskou. V dôsledku toho bolo na daný vzťah nevyhnutné aplikovať všetky
ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy
v znení dodatku k nej. Z dokazovania ďalej vyplýva, že žalovaný využíval služby žalobcu. Žalobca
síce doložil do spisu faktúry, ktorými vyúčtoval žalovanému cenu poskytnutých služieb v sume 385,47

€, avšak v žalobe si uplatnil cenu za poskytnuté služby v sume 364,47 €. Súd preto
uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 364,47 € ako neuhradenú cenu za poskytnuté
elektronické komunikačné služby. Nakoľko žalovaný bol v omeškaní s plnením peňažného dlhu, uložil
mu súd aj povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania v sume 8,05 % ročne zo sumy 364,47 € od
08.07.2015 do zaplatenia. Pri určení výšky úrokov z omeškania vychádzal súd zo základnej úrokovej

sadzby Európskej centrálnej banky, ktorá ku dňu 08.07.2015 predstavovala 0,05 % (0,05 % + 8% = 8,05
%). Úroky z omeškania súd priznal žalobcovi od 08.07.2015, kedy bola žaloba doručená žalovanému
a kedy mohol plniť dlh po prvý krát, keďže žalobca súdu nepreukázal v súlade s čl. 16. bod 16.2
všeobecných podmienok doklad o doručovaní pokusu o pokonávku žalovanému, v ktorej určil lehotu
splatnosti celého dlhu. Vo zvyšku preto žalobu čo do uplatneného úroku z omeškania zamietol.

25. V prejednávanej veci súd dojednanú a uplatnenú zmluvnú pokutu v sume 169,- €, ktorá žalovanému
vznikla tým, že žalovaný porušil zmluvné povinnosti vyplývajúce z dodatku k zmluve č. A6716801,
považuje za neprimeranú sankciu s poukazom na nasledovné.

26. V danom prípade si žalobca uplatňoval od žalovaného zmluvnú pokutu vo výške 169,- €. Oprávnenie
účtovať si zmluvnú pokutu vyvodzoval z ustanovení dodatku, konkrétne z článku 2.5 b/ dodatku.
K základným princípom spotrebiteľských zmlúv patrí, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda
také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Uvedené

súdkonštatuje zdôvodu,žeprávezmluvnédojednaniaobsiahnutévspornejzmluveopripojenítýkajúce
sa zmluvnej pokuty považuje súd za neprijateľné zmluvné dojednania, ktoré spôsobujú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Súd žiadnym spôsobom
nespochybňuje význam zmluvnej pokuty. Pokiaľ však ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú
zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok zo zreteľom

na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti
účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia
povinností na strane oboch účastníkov zmluvy. Je bez významu to, akú cenu služieb spotrebiteľ
nezaplatí, t.j. či nezaplatí napríklad len cenu dojednaného mesačného poplatku, alebo nezaplatí cenu
aj niekoľkonásobne vyššiu (v tomto smere dodávateľ až do prerušenia služby spotrebiteľa nijako

neobmedzuje). Z hľadiska času sa žalobca sa nesnažil dôsledne zohľadniť časový aspekt porušenia
zmluvných povinností, keď k znižovaniu výšky zmluvnej pokuty má dôjsť až v prípade porušenia
zmluvných povinností v posledných šiestich mesiacoch z celkovej 24-mesačnej doby viazanosti, čo
vôbec dôsledne nerozlišuje tento aspekt. Pri takomto dojednaní spotrebiteľ mal povinnosť uhradiťzmluvnú pokutu v plnej výške pri porušení zmluvných povinností počas prvých osemnástich mesiacov
doby viazanosti, čo nemožno označiť za primerané. Je rozdiel medzi tým, či k porušeniu povinnosti došlo
v prvom mesiaci zmluvného vzťahu alebo v osemnástom mesiaci doby viazanosti. Okrem toho nie každé

porušenie povinnosti je rovnakej intenzity a významu. Rovnako pri oneskorenej úhrade peňažného
plnenia nemôže ostať bez povšimnutia výška pohľadávky vzniknutej porušením záväzku. Paušálne
dojednanie zmluvnej pokuty umožňujúcej zníženie výšky zmluvnej pokuty jedine pri porušení zmluvných
povinností v poslednej štvrtine zmluvného vzťahu vôbec nezohľadňuje intenzitu a význam toho -
ktorého porušenia povinností, ani výšku pohľadávky vzniknutej porušením záväzku, preto predstavuje

neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko výrazne znevýhodňuje spotrebiteľa a dodávateľovi umožňuje
pri akomkoľvek i menej významnom porušení povinnosti uplatniť si voči spotrebiteľovi zmluvnú pokutu
v plnej výške v prvých troch štvrtinách trvania zmluvného vzťahu.

27. Súd zároveň poukazuje na to, že takto formulovaná zmluvná pokuta v zmluvách o pripojení
uzatváraných žalobcom bola už pred účinnosťou Civilného sporového poriadku právoplatne judikovaná

ako neprijateľná zmluvná podmienka viacerými súdmi Slovenskej republiky. Súd pri zohľadnení všetkých
týchto skutočností dospel k záveru, že dohoda účastníkov o zmluvnej pokute v dodatku k zmluve
o poskytovaní verejných služieb je neprijateľná zmluvná podmienka. Formulácia zmluvnej pokuty
uvedenej v bode 2.5 b/ dodatku predstavuje neurčitý okruh porušení zo strany spotrebiteľa, ktorý
súd chápe ako neprijateľnú podmienku. Žalobca síce v zmluve zohľadňoval dobu porušenia zmluvnej

povinnosti, toto však nastáva až v poslednom štádiu platnosti zmluvy, preto súd vyhodnotil takto
formulovanú podmienku za neplatnú, vzhľadom na jej neprimeranosť a nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán a takto určenú zmluvnú pokutu v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka
vyhodnotil ako neplatný právny úkon. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Krajského
súdu v Košiciach 02.02.2017 sp. zn. 9Co/31/2016 vo veci Okresného súdu Trebišov sp. zn.

12Csp/156/2016, z ktorého vyplýva, že dojednanie zmluvnej pokuty je neplatným právnym úkonom
podľa § 37 Občianskeho zákonníka ak zmluva obsahuje zmluvné podmienky, ktorými sa odberateľovi
ukladajú širokospektrálne povinnosti rôznej závažnosti s následkom zmluvnej pokuty, takže nespĺňajú
podmienku určitosti zmluvy tak, aby bolo možno posúdiť primeranosť výšky zmluvnej pokuty. Taktiež
poukazuje na rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 5C/441/2014-66, ktorý v dopĺňacom

rozsudku zo dňa 26.7.2016 vyhlásil zmluvné podmienky, ktoré sú súčasťou dodatku k zmluve o pripojení
a v ktorých sú zakomponované ustanovenia o zmluvnej pokute (bod 2.5 b/ dodatku ), ktoré sú úplne
zhodné s bodom 2.5 b/ posudzovaného dodatku, vyhlásil za neplatné z dôvodu ich neprijateľnosti.

28. V tomto smere sa súdna prax už ustálila v názore, že odstupňovanie zmluvnej pokuty podľa rozsahu

a intenzity porušenia povinností je v rámci spotrebiteľských vzťahov dôležité, pretože tu treba rozlišovať
situácie, kedy a za akých podmienok, v akom rozsahu dôjde k neplneniu povinností spotrebiteľa
(porovnaj rozsudok ESD vo veci C-618/10).

29. Z uvedených dôvodov súd nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty 169,- € z dôvodu jeho

neplatnosti pre spôsobenie značnej nerovnováhy vo vzájomných právach a povinnostiach účastníkov
zmluvy zamietol.

30. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

31. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

32. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

33. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

34. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP. Vo veci bol úspešnejší žalobca, ktorému
vzniklo právo na náhradu pomernej časti trov konania. Predmetom konania bolo zaplatenie sumy 533,47
€, žalobca bol úspešný v časti o zaplatenie 364,47 € t. j. 68,32 %, žalovaný v časti o zaplatenie
sumy 169,- € t. j. 31,68 %. Neúspech žalobcu je úspechom žalovaného. Žalobcovi tak vzniklo právo napomernú náhradu jeho účelne vynaložených trov v rozsahu 36,64 % (68,32 - 31,68). Súd potom priznal
žalobcovi náhradu trov konania v tejto pomernej časti 36,64 %.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
abyuskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú
prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli

uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c)
mábyťnimipreukázané,ževkonanídošlokvadám,ktorémohlimaťzanásledoknesprávnerozhodnutie

vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.