Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, July 11, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15CoP/18/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6616213253
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 07. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Gallo
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6616213253.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Galla a členov
senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Klaudie Koskovej, v konaní vo veci starostlivosti súdu o
maloletého: Z. H., nar. XX.XX.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Lučenec, zvereného do striedavej starostlivosti obidvoch rodičov, matky: S.. J. H., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom X. XX/XXXX, XXX XX X., a otca: F.. Z. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom

O. N. XXX, XXX XX X., o neurčenie vyživovacej povinnosti, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného
súdu Lučenec sp. zn. 4P/78/2016-108, zo dňa 02.02.2018, v spojení s opravným uznesením sp. zn.
4P/78/2016-115 zo dňa 19.02.2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu sp. zn. 4P/78/2016-108 zo dňa 02.02.2018 v spojení s opravným uznesením
sp. zn. 4P/78/2016-115 zo dňa 19.02.2018 z r u š u j e a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd (súd prvej inštancie) znížil vyživovaciu povinnosť
otcanamaloletéhoZ.H.naposledyurčenúrozsudkomOkresnéhosúduLučenecsp.zn.12P/14/2016-76
zo dňa 26.04.2016 zo sumy 70,- Eur mesačne na sumu 40,- Eur mesačne počnúc právoplatnosťou
vydaného rozsudku, pričom takto určené výživné je splatné k rukám matky vždy do 20. dňa toho ktorého
mesiaca vopred. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov

konania. Pri rozhodovaní o výške výživného súd vychádzal z ust. § 62 a nasl. Zákona o rodine (zák. č.
36/2005Z.z.orodineaozmeneadoplneníniektorýchzákonovvzneníneskoršíchpredpisov).Poukázal
na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov.
Otec maloletého dieťaťa podaným návrhom sa domáhal neurčenia vyživovacej povinnosti, súd pri
rozhodovaní pristúpil k zníženiu výživného zo sumy 70,- Eur mesačne na sumu 40,- Eur mesačne
s odôvodnením, že k určeniu výživného na maloleté dieťa v sume 70,- Eur mesačne došlo v čase,

keď bola matka nezamestnaná, avšak napriek tomu, že matka v čase konania na súde prvej inštancie
pracuje, v príjme rodičov naďalej zostal značný rozdiel. Určené výživné v stanovenej výške súd
považoval za primerané pomerom rodičov, ako i veku a odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa.
Pre zmenu na strane majetkových pomerov matky bolo potrebné upraviť výšku výživného, ktorou bude
po právoplatnosti rozsudku otec prispievať na výživu syna, avšak táto zmena pomerov nebola takého
rozsahu, že by odôvodňovala neurčenie výživného počas trvania striedavej osobnej starostlivosti. O

trovách konania rozhodol podľa § 52 v nadväznosti na § 57 CMP (zák. č. 161/2015 Z. z. Civilný
mimosporový poriadok). Opravným uznesením sp. zn. 4P/78/2016-115 zo dňa 19.02.2018 opravil výrok
rozsudku s poukazom na chybu v písaní v zmysle § 224 CSP (zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok).

2. Proti rozsudku okresného súdu podala odvolanie matka maloletého dieťaťa. Nesúhlasila s

rozhodnutím súdu, ktorým došlo k zníženiu výživného na syna, pretože od poslednej úpravy výživného
sa potreby syna neznížili, ale zvýšili. Poukázala tiež na to, že je práceneschopná od XX.XX.XXXX a jejpríjem pozostáva len z nemocenského v sume 25,83394 Eur/deň. Otec maloletého zarába v priemere
o 800,- Eur viac ako matka, čo je veľký finančný rozdiel, že aj pri striedavej starostlivosti odôvodňuje
určiť vyživovaciu povinnosť otca k maloletému. Vo vzťahu k odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa

uviedla, že syn v čase pôvodnej úpravy výživného navštevoval 7. ročník základnej školy, v čase
rozhodnutia súdu a podania odvolania je v 9. triede, pripravuje sa na monitor a prijímačky na strednú
školu - gymnázium, čo si vyžaduje vyššie nároky, či už na vyváženú zdravú stravu, záujmy, šport,
doučovanie, literatúru, obliekanie, kozmetiku a pod. Zdôraznila, že pri dovŕšení 15 rokov založila dieťaťu
osobný účet, na ktorý mu pravidelne sporí sumou 30,- Eur mesačne. Poukázala tiež na bežné výdavky,

tak na jej strane ako aj na strane otca.

3. Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa - Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec vo vyjadrení
sa k odvolaniu, navrhol o odvolaní matky rozhodnúť v intenciách zákona.

4.Otecmaloletéhodieťaťavovyjadrenísakodvolaniumatky navrholrozsudokokresnéhosúdupotvrdiť.

5. Konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je upravené v § 111 a nasl. Civilného
mimosporového poriadku.

6. V zmysle § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, na konania podľa tohto zákona sa použijú

ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako odvolací súd, bez viazanosti rozsahom odvolania (§ 65 CMP),
bez viazanosti odvolacími dôvodmi (§ 66 CMP) prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania (a
contrario § 385 ods. 1 CSP) a rozsudok okresného súdu zrušil (§ 389 ods. 1 písm. b/ CSP) a vec vrátil

súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 391 ods. 1 CSP.

8. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť

v konaní pred odvolacím súdom.

9. Obsahom práva na spravodlivý proces je aj právo na riadne a dostatočné odôvodnenie súdneho
rozhodnutia. Súd prvej inštancie rozhodnutie o znížení výživného na maloleté dieťa nedostatočne
odôvodnil.

10. Okresný súd Lučenec rozsudkom sp. zn. 12C/24/2011-25 zo dňa 01.03.2011, ktorým bolo
manželstvo účastníkov rozvedené, maloletého Z. H. na čas po rozvode manželstva zveril do striedavej
osobnej starostlivosti oboch rodičov. Týmto rozsudkom výživné rodičom vzájomne neurčil. Rozsudok bol
zmenený následne rozsudkom Okresného súdu Lučenec sp. zn. 12P/14/2016-76 z 26.04.2016, ktorým

bola schválená dohoda rodičov o úprave práv a povinností k maloletému Z. H. tak, že v časti určenia bol
zmenený rozsudok okresného súdu spôsobom, že otec maloletého dieťaťa sa zaviazal platiť výživné na
maloletého vo výške 70,- Eur mesačne vopred k rukám matky maloletého vždy do 20. dňa toho ktorého
mesiaca počnúc od 1. mája 2016. K dohode rodičov o výživnom došlo z dôvodu, že od 01.04.2016 bola
matka v evidencii uchádzačov o zamestnanie.

11. Maloleté dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti rodičov, pričom dĺžka striedavej osobnej
starostlivosti každého rodiča je rovnaká. V zmysle § 62 ods. 6 Zákona o rodine, ak je maloleté
dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku
striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča, alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania

striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje. Neurčenie výživného podľa právnej úpravy
má relevanciu len v prípadoch približne rovnakých pomerov na oboch stranách, teda približne rovnakých
majetkových pomerových pomeroch matky a otca, a rovnakej dĺžky osobnej starostlivosti obidvoch
rodičov v rámci striedavej osobnej starostlivosti. Ak majetkové pomery rodičov nie sú približne rovnaké,
alebo ak jednému z rodičov je určená dlhšia doba osobnej starostlivosti v rámci striedavej starostlivosti,

súd o určení výživného rozhodne, ak sa o výške výživného nedohodli sami rodičia. Pokiaľ otec
maloletého dieťaťa podal návrh na zmenu výživného počas trvania striedavej osobnej starostlivosti v
tom zmysle, aby výživné sa neurčilo, súd prvej inštancie bol povinný skúmať, či schopnosti, možnosti a
majetkové pomery oboch rodičov sú približne rovnaké.12. Z ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine jasne vyplýva, že obaja rodičia prispievajú na výživu svojich
detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na

životnej úrovni rodičov. V prvom rade je to porovnanie zárobkových schopností a možností, a to na
základe subjektívnych a objektívnych podmienok, majetkových pomerov, životnej úrovne, počtu iných
vyživovacích povinností, iných potencionálnych príjmov vzhľadom na možnosti s prihliadnutím na
vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť rodičov, ako aj majetkové pomery každého osobitne a
komplexne. Až po porovnaní schopností, možností a majetkových pomerov oboch rodičov, môže súd

pristúpiť k záveru, či v prípade, ak je dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti, je potrebné
určiť výživné niektorému z rodičov, resp. počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné
určené nebude. Záver okresného súdu pri hodnotení vykonaných dôkazov v tomto smere je však
odôvodnený nedostatočne. Okresný súd pri rozhodovaní prihliadol len na výdavky oboch rodičov
a odôvodnené potreby dieťaťa. Neposudzoval však komplexne schopnosti, možnosti a majetkové
pomery oboch rodičov. Z rozhodnutia okresného súdu vyplýva, že v čase rozhodovania matka bola

zamestnaná na dobu určitú, a v období od septembra 2017 do decembra 2017 dosahovala príjem
v sume 765,17 Eur, pričom od 06.01.2018 je práceneschopná. Okresný súd neporovnal v rámci
zárobkových schopností a možnosti priemerný ročný príjem oboch rodičov, ktorý by bol základom
pre posudzovanie výšky výživného, neporovnal majetkové pomery na strane oboch rodičov a z jeho
rozhodnutia nevyplýva, že by bol porovnal osobné a rodinné pomery na strane oboch rodičov tak,

aby jeho rozhodnutie bolo presvedčivé, prečo znížil výživné a prečo na konkrétnu sumu 40,- Eur. Len
všeobecne súd konštatoval, že výživné v stanovenej výške 40,- Eur považoval za primerané pomerom
rodičov, ako i veku a odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa. Ako sa okresný súd dopracoval k
tomuto záveru však z odôvodnenia nevyplýva. Z tohto hľadiska je preto rozhodnutie okresného súdu
nedostatočné a nepreskúmateľné. Okresný súd v odôvodnení rozhodnutia poukazuje na to, že prihliadol

aj na skutočnosť, že matke sa počas konania opätovne znížil príjem, ktorý v súčasnosti pozostáva z
nemocenského, ktoré poberá počas trvania dočasnej práceneschopnosti, ako aj konštatoval značný
rozdiel v príjmoch rodičov maloletého dieťaťa, ale aj napriek týmto konštatovaniam neodôvodnil, prečo
považoval túto zmenu pomerov na strane matky, za rozhodujúcu pre zníženie výživného .

13. Odvolací súd zrušil rozsudok okresného súdu a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie. Okresný súd v novom konaní dôsledne a komplexne porovná schopnosti, možnosti a
majetkovépomeryuobochrodičov,ajvykonanádokazovaniepreukazujúcetietopomeryaovecinanovo
rozhodne. Rozhodnutie je povinný dostatočne odôvodniť tak, aby jeho úvahy smerujúce k záverom boli
preskúmateľné.

14. Odvolací súd je povinný vytknúť okresnému súdu aj procesnú vadu, keď znížil vyživovaciu povinnosť
otca „počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku“. Z ust. § 121 CMP vyplýva, že rozsudky o úprave
výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení
rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez

návrhu, ak sa zmenia pomery. Rovnako z ust. § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine vyplýva, že
dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Z citovaných ustanovení
jasne vyplýva, že rozsudky o výžive maloletých, resp. dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno
zmeniť, ak sa zmenia pomery. Rozhodujúcou okolnosťou pre zmenu rozhodnutí súdu je preto zmena
pomerov. Zmena výšky výživného alebo jeho úplné zrušenie možno najskôr od času, keď došlo k

zmene pomerov. Túto skutočnosť má súd objektívne zistiť. Zmena pomerov musí byť preukázaná
najneskôr ku dňu vyhlásenia rozhodnutia o zmene. Pokiaľ dochádza k zmene rozhodnutia o výživnom,
musí byť v rozhodnutí uvedené, od akého dňa sa má platiť zmenené výživné. Tomuto dňu musí
predchádzať moment zmeny pomerov. Zmena výživného tak nemôže byť súdnym rozhodnutím určená
„od právoplatnosti rozsudku“, nakoľko zmena pomerov musí byť v rozsudku konštatovaná a zmena

pomerov má vplyv na zmenu dohôd a súdnych rozhodnutí. Súd prvej inštancie preto nesprávne
rozhodol, keď zmenil vyživovaciu povinnosť „počnúc právoplatnosťou rozsudku“ namiesto od zistenej
zmeny pomerov.

15. Pozornosti odvolacieho súdu neušla ani chyba okresného súdu v opravnom uznesení sp. zn.

4P/78/2016-115 zo dňa 19.02.2018, ktorým mal byť opravený výrok I. rozsudku č. k. 4P/78/2016-108
zo dňa 02.02.2018, kedy napriek oprave nesprávne je stále uvedená právoplatnosť a vykonateľnosť
rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 12P/14/2016-76 zo dňa 26.04.2016 dňom „16.03.2011“.16. Rozhodnutie bolo prijaté pomerov hlasov členov senátu 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,

c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky

tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie
(§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- € (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť
o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383

ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho
odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo
na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného
alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).