Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, December 8, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/29/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814208348
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8814208348.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.MonikyJuskovejačlenieksenátu

JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Jany Burešovej v spore žalobcu: Prvá stavebná sporiteľňa, a.s.,
Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004, proti žalovaným: 1. F. X., nar. XX.XX.XXXX, J. X. XXX,
XXX XX N., 2. H. D., nar. XX.XX.XXXX, Z. XXX, XXX XX Z., pozbavený spôsobilosti na právne úkony,
zastúpený opatrovníčkou: F. D., nar. XX.XX.XXXX, Z. XXX, o zaplatenie 3.806,31 eura prísl., o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 9C/64/2015-76 zo dňa 02.02.2016 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku, ktorým súd prvej inštancie návrh v
prevyšujúcej časti zamietol a v súvisiacom výroku o trovách konania.

Žalovaným priznáva voči žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom uložil
žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.351,42 eur s 5 % úrokom z omeškania
ročne zo sumy 3.351,42 eur od 01.09.2014 do zaplatenia, trovy konania vo výške 173,28 eur, a to
všetko formou pravidelných mesačných splátok vo výške 100 eur, počnúc mesiacom nasledujúcim po
právoplatnosti rozsudku až do zaplatenia, vždy k 25. dňu v mesiaci na účet navrhovateľa IBAN: V BIC -
kód banky: Q. s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky, má za následok zročnosť celého plnenia,

pričom plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných žalovaných. V
prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal vydania rozhodnutia, ktorým
by súd uložil žalovaným zaplatiť mu sumu 3.806,31 eura s príslušenstvom dôvodiac, že na základe
zmluvy o stavebnom sporení č. XXXXXXXXXX bola so žalovanými uzatvorená Zmluva o mimoriadnom
medziúvereč.XXXXXXXXXXastavebnomúvereč.XXXXXXXXXXzodňa04.08.2008,vsúladesktorou
poskytol žalobca žalovanej v 1. rade mimoriadny medziúver vo výške 5.145,06 eura. Žalovaný v 1. rade

sa zaviazal do pridelenia cieľovej sumy splácať úroky mimoriadneho medziúveru 6,99 % p.a. mesačnými
splátkami vo výške 30,00 eur a do nasporenia 35 % cieľovej sumy vkladať na účet stavebného sporenia
pravidelné mesačné vklady vo výške 10,30 eur. Po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení
a zúčtovaní účtu medziúveru s účtom stavebného sporenia splácať stavebný úver vrátane
úrokov 4,7 % p.a. mesačnými splátkami vo výške 36,78 eur. Žalovaný v 2. rade prevzal ručením na
seba povinnosť uspokojiť pohľadávku, ak ju neuspokojí žalovaný v 1. rade. Žalovaný v 1. rade porušil
zmluvne dohodnuté podmienky a stavebný úver prestal riadne a včas splácať. Listom zo dňa 20.06.2013

navrhovateľodstúpilodúverovejzmluvyavyzvalžalovaného,abyv7-dňovejlehotevrátilzostatokúveru.
Oodstúpeníodzmluvybolupovedomenýajžalovanýv2.rade.Dlžnásumakudňuodstúpeniaodzmluvy
predstavovala sumu 4.417,85 eur, pozostáva z istiny 3.822,84 eur, z nezaplatených poplatkov ku dňu
odstúpenia od zmluvy v celkovej výške 595,01 eur. Podľa úverovej zmluvy a všeobecných podmienokpre zmluvy o stavebnom sporení, účinnosťou odstúpenia sa rozumie deň, kedy bolo odstúpenie od
zmluvy doručené všetkým žalovaným. Účinnosť odstúpenia nastala dňa 25.06.2013. Dlžná suma ku dňu
účinnosti odstúpenia od zmluvy predstavuje sumu 4.421,56 eur, pričom pozostáva z istiny 3.822,84 eur,

z nezaplatených úrokov za úver a z nezaplatených poplatkov vo výške 598,72 eur. Ku dňu 31.08.2014
je výška žalobcovej pohľadávky 3.806,31 eur, pričom pozostáva z istiny 3.730,15 eur a vyčísleného
úroku za úver od 26.06.2013 do 31.08.2014 vo výške 44,40 eur a vyčísleného úroku z omeškania od
26.06.2013 do 31.08.2014 vo výške 31,76 eur.
Z vykonaných dôkazov mal súd prvej inštancie za zistené, že nárok uplatnený žalobou bol dôvodným,

nie však v celom rozsahu, a nie na základe zmluvy o úvere, ale z dôvodu bezdôvodného obohatenia.
Podľa súdu prvej inštancie, keďže nastali podmienky predpokladané v zmluve, neuhradené boli riadne
a včas splátky, čím bola podstatne porušená zmluva, žalobca písomne 20.06.2013 odstúpil od zmluvy
a zároveň požiadal o okamžité splatenie poskytnutých úverových prostriedkov v lehote 7 dní od
doručenia listu. Rovnaké odstúpenie ako žalovanej v 1. rade bolo doručené aj žalovanému v 2. rade.
Od účinnosti odstúpenia žalobca úročil celú splatnú istinu úrokom z omeškania vo výške 5% ročne v

zmysle čl. VII bod 8 úverovej zmluvy. Po odstúpení od zmluvy si žalobca neuplatnil žiadne poplatky
ani zmluvné pokuty, žalovaná suma pozostáva z istiny 3.730,15 eura, 6,99 % ročného úroku za
úver od 26.06.2013 do 31.08.2014 vo výške 44,40 eura a 5% úroku z omeškania od 26.06.2013 do
31.08.2014 vo výške 31,76 eura. Súd prvej inštancie uviedol, že predmetný právny vzťah, nároky
z ktorého boli predmetom konania, posudzoval ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ustanovenia §

52 a nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o zmluvu, ktorú uzatváral žalobca ako dodávateľ a
žalovaní ako spotrebitelia, pričom obsah zmluvy so všeobecnými podmienkami bol daný žalobcom bez
možnosti žalovaných privodiť akúkoľvek zmenu. Aj napriek tomu, že ide o úverovú zmluvu, ktorá sa
riadi režimom Obchodného zákonníka, je potrebné právny vzťah posúdiť podľa ustanovení Občianskeho
zákonníka, úprava ktorých je pre spotrebiteľa výhodnejšia. Keďže nastali podmienky predpokladané v

zmluve tým, že dlžník podstatne porušil zmluvu, žalobca účinne od zmluvy odstúpil a účinnosť nastala
dňa 25.06.2013. Konštatoval, že podľa Občianskeho zákonníka v prípade odstúpenia od zmluvy sa
zmluva zrušuje s účinkami od začiatku (ex tunc, § 48 ods. 2) a tým zanikajú práva a povinnosti zo
zmluvy. Momentom odstúpenia od zmluvy vznikajú práva a povinnosti z porušenia práva (bezdôvodné
obohatenie, náhrada škody). Účastníci zrušenej zmluvy si majú navzájom vrátiť už vykonané plnenia (§

457 Občianskeho zákonníka). Súd uviedol, že nepopiera úver ako absolútny obchod a ani dôvodnosť
aplikácie Obchodného zákonníka, prednosť však majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré
sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva, vrátane ustanovení §52 až
§ 54 Občianskeho zákonníka. Ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka preto treba vykladať
tak, že v prípade dualistickej právnej úpravy inštitútu súkromného práva sa na spotrebiteľské právne

vzťahy nepoužije obchodné právo (Obchodný zákonník), ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky
by sa postavenie spotrebiteľa oproti občianskoprávnej úprave zhoršilo. Dodávateľ, ktorý naformuloval
štandardnú typovú zmluvu, dobrovoľne sa rozhodol využiť ustanovenie zmluvy o odstúpení, aj keď
existujú iné inštitúty súkromného práva, ktoré zmluvu komplexne nerušia s účinkami od momentu jej
uzavretia (napr. výpoveď, strata výhody splátok). Ustanovenie zmluvných podmienok, podľa ktorého

má spotrebiteľ plniť zmluvné povinnosti aj napriek odstúpeniu od zmluvy, je upravené pre odporcu
nevýhodnejšie oproti úprave v § 48 v spojení s § 54 ods. 1, 5 a § 457 Občianskeho zákonníka. Ako
vyplýva zo znenia zmluvnej podmienky o odstúpení, táto zmluvná podmienka nie je vyvážená a naopak
spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Naviac je nejasná
a nezrozumiteľná v kontexte s ostatnými zmluvnými podmienkami a objektívne zhoršuje postavenie

žalovaných - spotrebiteľov. Slovami zákona (§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka) ide o „odchýlenie sa
v neprospech spotrebiteľa“, ktoré jednostranne zvýhodňuje iba veriteľa, zachováva všetky jeho práva.
Veriteľ pritom nielenže zmluvu vytvoril, ale aj právny úkon odstúpenia naplnil, aj keď mal na výber
iné inštitúty súkromného práva. Dohoda o odstúpení zaväzuje žalovaných platiť úroky aj za obdobie,
ktoré má ešte len nastať v budúcnosti. Teda odstúpením od zmluvy má veriteľ zachované všetky svoje

práva, kým spotrebiteľ žiadne. Spotrebiteľovi v dôsledku odstúpenia zanikajú všetky práva a vzniká len
povinnosť jednorazového plnenia vrátane úrokov a poplatkov, ktoré celé príslušenstvo si veriteľ zúčtuje
netransparentným spôsobom do jednej istiny a ďalej úročí navýšenou sadzbou. Poplatky si žalobca
započítal z plnení už na začiatku právneho vzťahu. Odstúpenie od úverovej zmluvy má účinky ex
tunc, teda spätne ku dňu uzavretia zmluvy a každý z účastníkov zmluvy je tak povinný vrátiť druhému

všetko, čo podľa nej dostal, ako to výslovne ustanovuje § 457 Občianskeho zákonníka. Žalobcovi tak
po účinnosti odstúpenia od zmluvy vznikol iba nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, súd prvej
inštancie preto žalovaným uložil povinnosť zaplatiť sumu 3.351,42 eura. Od celkovej istiny 3.730,15
eura odpočítal poplatky účtované žalobcom spolu vo výške 410,34 eura (poplatky za upomienky,predžalobné upomienky, poplatky za vedenie účtu, poplatky za prijatie do poistenia, za individuálne
riešenie omeškania splátok) a pripočítal vyčíslený úrok z omeškania za obdobie od 26.06.2013 do
31.08.2014 v sume 31,76 eura. Zamietol návrh v časti poplatkov a požadovaných úrokov za úver

po účinnosti odstúpenia od zmluvy, t.j. od 26.06.2013 do zaplatenia. Žalovaným, nakoľko sa dostali
do omeškania, uložil zaplatiť 5% ročný úrok z omeškania zo sumy 3.351,42 eura od 01.09.2014 do
zaplatenia.
K dôvodom nepriznania účtovaných poplatkov vo výške 410,34 eura uviedol, že žalobca, čo sa týka
týchto poplatkov, neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal súdu zaslanie nejakých upomienok, a to,

podľa čoho si túto sumu účtoval, tiež to, že by mu za zaslaním upomienky vznikli nejaké reálne náklady
alebo že by úhradou takéhoto poplatku žalovaným ako spotrebiteľom bola poskytnutá nejaká služba,
protihodnota.

Súd prvej inštancie spor právne posúdil podľa § 497 Obchodného zákonníka, podľa ustanovení
Občianskeho zákonníka - § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 2, 3, 5, § 48, § 457, § 517 ods. 1, 2, a podľa

Nariadenia Vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. - § 3, § 10c.
Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. 2 O.s.p.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, a to proti výroku,
ktorým súd prvej inštancie žalobu v prevyšujúcej časti zamietol s odôvodnením, že rozhodnutie súdu
prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd prvej inštancie i napriek

skutočnosti, že ide o zmluvu o úvere, aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka, čo nemá oporu v
zákone. Skutočnosť, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka)
sú začlenené práve do Občianskeho zákonníka automaticky neznamená, že sa na právne vzťahy
založené zmluvou o úvere, hoci aj spotrebiteľskou zmluvou, majú aplikovať výlučne ustanovenia
Občianskeho zákonníka. Požiadavka výlučnej aplikácie ustanovení Občianskeho zákonníka na právne

vzťahy založené zmluvou o úvere nevyplýva ani zo Smernice Rady č. 87/102/EHS, dokonca ani z
neskoršej Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES. Aplikácia Obchodného zákonníka
vyplýva priamo zo zákona, z kogentného ustanovenia § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka.
Nejde o zmluvnú podmienku, prípadne zmluvné dojednanie podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Záver, podľa ktorého ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka treba vykladať tak, že v

prípade dualistickej právnej úpravy inštitútov súkromného práva sa na spotrebiteľské právne vzťahy
nepoužije obchodné právo (Obchodný zákonník) ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky by sa
postavenie spotrebiteľa oproti občianskej úprave zhoršilo, je v rozpore s účelom zákona. Ustanovenie
§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka umožňuje vylúčiť aplikáciu takých zmluvných dojednaní, ktoré
zhoršujú postavenie spotrebiteľa v zmluvnom vzťahu, súd prvej inštancie však vyložil § 54 ods. 1

Občianskeho zákonníka tak, že umožňujú vylúčiť uplatnenie nie zmluvných dojednaní, ale zákonných
ustanovení, ktorých aplikácia je kogentne stanovená v prípade určitého zmluvného typu, v danom
konkrétnom prípade zmluvy o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka. Aplikácia Obchodného
zákonníka na predmetný právny vzťah vyplýva aj z prijatej novely Občianskeho zákonníka, konkrétne §
52 ods. 2 tretia veta. Novelou zákonodarca považoval za potrebné prijať výslovnú úpravu prednostnej

aplikácie Občianskeho zákonníka na spotrebiteľské právne vzťahy, čo je dôkazom toho, že dovtedajšie
znenieObčianskehozákonníkaneposkytovalozákladpreprednostnúaplikáciuObčianskehozákonníka,
ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka tak isto zostalo nedotknuté, čo je jasným dôkazom
o tom, že neposkytovalo základ pre prednostnú aplikáciu Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie
napriek komplexnej právnej úprave odstúpenia od zmluvy a nárokov vzniknutých z odstúpenia od zmluvy

(§ 344 a nasl. Obchodného zákonníka a § 506 Obchodného zákonníka) vychádzal z nepríslušných
ustanovení, a to z ustanovení § 48 a § 457 Občianskeho zákonníka. Ak si zmluvné strany v čl. VII bod
5 a 6 dohodli, že odstúpením od zmluvy nezaniká záväzok dlžníka splatiť pohľadávku veriteľa vrátane
jej príslušenstva, táto požiadavka vrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov a úrokov za úver po
odstúpení od zmluvy o úvere vyplýva priamo zo zákona - § 506 Obchodného zákonníka. Uvedené

potvrdzuje aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6Obo/283/2003, podľa ktorého
odstúpením od zmluvy o úvere nezaniká povinnosť dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a
zaplatiť úroky, menia sa len podmienky, za ktorých je dlžník povinný uvedenú povinnosť splniť. Súd
prvej inštancie nesprávne posúdil nárok pokiaľ žalobcovi nepriznal nárok na úroky z úveru, odplata
za poskytnutie peňažných prostriedkov veriteľovi prináleží priamo zo zákona, z § 506 Obchodného

zákonníka, účelom tohto ustanovenia nie je zhoršenie právneho postavenia veriteľa v porovnaní s
postavením, ktoré mal pred odstúpením od zmluvy, ale poskytnúť mu právne prostriedky na ochranu
jeho práv v prípade ak dlžník je v omeškaní. Pokiaľ by sa vychádzalo z právneho záveru, podľa ktorého
veriteľovi nepatria úroky z úveru, bolo by možné dospieť k nelogickým záverom: dlžník, ktorý si požičiapeňažné prostriedky na základe zmluvy o úvere a dostane sa do omeškania s plnením, na základe
čoho veriteľ odstúpi od zmluvy o úvere, nie je povinný veriteľovi uhradiť úroky za úver. Takíto dlžníci
„neplatiči“ sa dostávajú do výhodnejšej pozície oproti tým, ktorí v zmysle zmluvy plnia svoje povinnosti

riadne a včas. Uvedené priam navádza dlžníkov k tomu, aby svoje záväzky neplnili a akákoľvek účinná
ochranaveriteľapredomeškanímdlžníkastrácaopodstatnenie.Sadzbaúrokovzomeškania,ktorémajú
dlžníka sankcionovať za porušenie, je spravidla nižšia ako sadzba úrokov za úver, na ktoré by mal inak
veriteľ nárok v prípade, ak by dlžník plnil riadne a včas. Bezodplatné užívanie poskytnutých peňažných
prostriedkov vylučuje aj Zákon č. 483/2001 Z.z. o bankách, nakoľko v zmysle ustanovenia § 27 ods. 12

tohto zákona banka nesmie uzatvárať zmluvy, ktoré ju zaväzujú na hospodársky neodôvodnené plnenie.
Súd prvej inštancie nesprávne posúdil žalobcov nárok na úroky za úver, keď mal za to, že mu prináleží
iba nárok na sumu rovnajúcu sa rozdielu poskytnutých a vrátených peňažných prostriedkov, žalobca má
nárok aj na 4,99 % ročný úrok zo sumy istiny a prináleží mu od doby poskytnutia peňažných prostriedkov
až do ich reálneho vrátenia. Žalobca má taktiež nárok na úrok z omeškania, čo vyplýva z ustanovenia
§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že súd prvej inštancie taktiež nesprávne právne posúdil

nárok na náhradu trov konania. Žiadal, aby odvolací súd zrušil odvolaním napadnutý výrok rozsudku
súdu prvej inštancie a vrátil mu vec na ďalšie konanie.
3. Žalovaní sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrili.
4. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie odvolaní (§ 34 Zákona č.
160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) vychádzajúc z ustanovenia § 470 ods. 1

a ods. 2 veta prvá CSP, podľa ktorého, ak nie je uvedené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované, preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu
odvolania, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovení § 379 a nasl.
CSP, bez nariadenia pojednávania (§381 ods. 1 CSP a contrario), miesto a čas verejného vyhlásenia

rozsudku zverejnil na úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa 01.12.2016 (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel
k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
Vodvolacomkonanízdispozičnejzásadyvyplýva,žeodvolacísúdvecprejednávmedziach,vktorýchsa
odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ
nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny

účinokodvolania,alesúčasnestanovímedze,vktorýchjeodvolacísúdoprávnenýapovinnýrozhodnutie
súdu prvej inštancie preskúmať.
Odvolaním nebol napadnutý výrok, ktorým bola žalovaným v 1. a 2. rade uložená povinnosť zaplatiť
žalobcovisumu3.351,42euras5%úrokomzomeškaniaročnezosumy3.351,42euraod01.09.2014do
zaplatenia v určenej lehote na určený účet a za určených podmienok, v tejto časti rozhodnutie súdu prvej

inštancie nadobudlo právoplatnosť a nebolo oprávnením ani povinnosťou odvolacieho súdu podrobiť ho
prieskumu.
5.Úlohou odvolaciehosúduvodvolanínamietanomnesprávneprávneposúdeniebolozistiť,čisúdprvej
inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy. Nesprávnym právnym
posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd

použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho
nesprávne vyložil.
6. Oboznámením sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania, zisteným skutkovým
stavom, ako aj s odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdom prvej inštancie odvolací súd zistil, že
súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci nevyhnutný pre posúdenie dôvodnosti uplatneného

nároku, ako aj správne právne vec posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
uvedeným súdom prvej inštancie.
7. K odvolaniu žalobcu proti zamietavému výroku uvádza, že je nesporné, že právny vzťah medzi
stranami sporu je vzťahom spotrebiteľským, lebo zmluva, nároky z ktorej boli predmetom konania,
je zmluvou spotrebiteľskou i napriek tomu, že z čl. VIII. Zmluvy bodu 1 vyplýva, že právny vzťah

medzi zmluvnými stranami sa riadi právnym poriadkom Slovenskej republiky Obchodným zákonníkom
č. 513/1991 Zb., Občianskym zákonníkom č. 509/91 Zb., a Zákonom č. 310/92 Zb. o stavebnom sporení
v znení neskorších noviel a Všeobecnými podmienkami pre zmluvy o stavebnom sporení. Z dôvodu
účinného odstúpenia od zmluvy listom žalobcu zo dňa 20.06.2013, adresovaným žalovanej v 1. rade a
oznámením žalovanému v 2. rade písomnosťou z tohto istého dňa, došlo k zániku zmluvy od začiatku,

a preto súd prvej inštancie správne posudzoval dôvodnosť uplatneného nároku z titulu bezdôvodného
obohatenia v súlade s ustanovením § 457 v spojení s § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.
8. K ukončeniu zmluvného vzťahu medzi stranami sporu došlo na základe rozhodnutia žalobcu. Súd
prvej inštancie správne poukázal na to, že obsah spotrebiteľskej zmluvy koncipoval žalobca, ktorýkoncipoval aj jednotlivé zmluvné podmienky, na ktoré súd prvej inštancie správne poukázal. Žalovaní
ako spotrebitelia nemohli ovplyvniť obsah zmluvy, mohli len nakoncipovanú zmluvu prijať ako celok.
Žalobca sa dobrovoľne sám rozhodol pristúpiť k odstúpeniu od zmluvy, t. j. k jej zrušeniu, i napriek

tomu si naďalej uplatňuje úroky z úveru a nepriznanú uplatnenú istinu. Odstúpenie od zmluvy je
jednostranný adresný právny úkon, ktorý sa stáva účinným tým, že dôjde do dispozičnej sféry adresáta.
Posúdenie účinkov odstúpenia od spotrebiteľskej zmluvy v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka
(§ 48) je v súlade s rozhodovacou praxou všeobecných súdov vrátane judikatúry Súdneho dvora
EurópskejúnieaSmernicouRady93/13/EHSonekalýchpodmienkachvspotrebiteľskýchzmluvách.Ani

odvolací súd nepopiera argumenty žalobcu, že úver je absolútnym obchodom, ktorý je právne upravený
ustanoveniamiObchodnéhozákonníka,vrátaneustanovenítýkajúcichsaúčinkovodstúpeniaodzmluvy,
ktoréjeodlišnéodprávnejúpravyvyplývajúcejzustanoveníObčianskehozákonníka.Súdprvejinštancie
neposudzoval jednotlivé zmluvné podmienky ako neprijateľné zmluvné podmienky, na ktorú skutočnosť
poukázal žalobca v odvolaní. Vychádzal len z jednostranného adresného právneho úkonu žalobcu -
odstúpenia od zmluvy, pričom právny vzťah medzi stranami sporu posúdil ako vzťah spotrebiteľský,

a preto na posúdenie účinkov odstúpenia od zmluvy aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Pri posudzovaní právneho vzťahu súd prvej inštancie správne poukázal na osobitné ust. právneho
poriadku v oblasti spotrebiteľských práv vyplývajúcich z ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré
sú na prospech spotrebiteľa, a preto uplatnená námietka nesprávneho právneho posúdenia účinkov
odstúpenia nebola dôvodná.

9. K posúdeniu účinkov odstúpenia od zmluvy v spotrebiteľskom vzťahu Ústavný súd SR v konaní
vedenom pod sp. zn. I. ÚS 402/2013 uviedol, že úver uzavretý podľa Obchodného zákonníka je
absolútny obchod a spravuje sa ust. Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov
úverovej zmluvy. Vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy je regulovaný osobitnou právnou úpravou (zákonom č.
634/1992 Zb., ust. § Občianskeho zákonníka). Ide o typický občianskoprávny vzťah a je náležité a plne

v súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa, ak v prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov
súkromného práva sa aplikuje právna úprava Občianskeho zákonníka. Ak dodávateľ predformuluje v
spotrebiteľskej zmluve klauzuly, ktoré sú v rozpore s ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, resp. ich
nedá do súladu v zmysle ust. § 879 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka, sú v rozpore so zákonom, a teda
neplatné (§ 39 Občianskeho zákonníka). O takýto rozpor ide aj vtedy, ak by sa postavenie spotrebiteľa zo

spotrebiteľskej zmluvy použitím inštitútu práva podľa Obchodného zákonníka s odkazom na ust. § 261
ods. 3 Obchodného zákonníka zhoršilo napriek tomu, že Občiansky zákonník upravuje pre spotrebiteľa
rovnaký inštitút priaznivejšie (lex specialis derogat lec generalis), uznesenie NS SR sp. zn. 5MCdo
20/2009.
Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok v zamietavom výroku a súvisiacom výroku

o trovách konania ako vecne správny v súlade s ust. § 387 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku
10. Podľa § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej
inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
Podľa § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd

prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.
11. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného
sporového poriadku tak, že priznal žalovaným náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnej
výške, o ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom (§

262 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
12. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 2:1.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo

alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej

opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a

iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.