Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, June 21, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 22Co/22/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8315207972
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kandriková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8315207972.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov

senátu JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Petra Straku v spore žalobcov v 1. rade B. S., nar. XX. X. XXXX,
Q. C. J. X, v 2. rade Q. S., nar. XX. X. XXXX, Q. C. J. X, v 3. rade M. S., nar. XX. XX. XXXX, Q. C. J.
X, vo 4. rade X. S., nar. XX. X. XXXX, Q. C. J. X, v 5. rade U. A., nar. XX. X. XXXX, Q. C. J. X, v 6.
rade B. N., nar. XX. X. XXXX, I. C. J. XXX/X a v 7. rade K. I., nar. XX. X. XXXX, Q. C. J. X, žalobcovia v
1. - 7. rade zastúpení JUDr. Katarínou Leškovou, advokátkou, Plzenská 2, Prešov proti žalovaným v 1.
rade Všeobecná úverová banka, a.s., Mlynské nivy 1, Bratislava, IČO: 31320155, v 2. rade Dražobná
spoločnosť, a.s., Gunduličova 3, Bratislava, IČO: 35849703, zastúpený: advokátska kancelária STANĚK

VETRÁK & PARTNERI, s.r.o., Vlčkova 18, Bratislava, IČO: 36 795 038, v 3. rade B. A., nar. XX. X.
XXXX, trvale bytom O. XX/X, Q. C. J., o zdržanie sa výkonu záložného práva, o odvolaní žalobcov proti
rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. 6C/178/2015-162 zo dňa 19.10.2017, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

I. Mení sa rozsudok nasledovne:

1. V napadnutom zamietavom výroku o žalobe žalobcov v 1. a 2. rade v časti proti žalovanému v 1.
rade tak, že ukladá žalovanému v 1. rade zdržať sa výkonu záložného práva podľa čl. VIII. Zmluvy

o zriadení záložného práva, reg. č. XXXXXXXXX/XX-XXX/XXX uzavretej medzi žalobcami v 3. až 7.
rade a žalovaným v 1. rade dňa 15.12.2006 k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. 2397, vedenom
Okresným úradom Snina, katastrálny odbor pre okres Snina, obec Dlhé nad Cirochou, kat. územie Dlhé
nad Cirochou a to bytu č. X, na 2. poschodí bytového domu, súp. č. X v Q. C. J., ktorý je postavený na
parcele C-KN XXXX/X spolu s podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, vo
výške 7487/44922, bytu č. X, na 1. poschodí bytového domu súp. č. X v Q. nad J., ktorý je postavený
na parcele C-KN XXXX/X spolu s podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu,
vo výške 7487/44922, bytu č. X, na X. poschodí bytového domu súp. č. X. v Q. C. J., ktorý je postavený

na parcele C-KN XXXX/X spolu s podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu,
vo výške 7487/44922, bytu č. X na prízemí bytového domu súp. č. X v Q. C. J., ktorý je postavený na
parcele C-KN XXXX/X spolu s podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, vo
výške 7487/44922.

2. Priznáva sa žalobcom v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v 1. rade v
plnom rozsahu, o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením.

3. Nárok na náhradu trov konania žalovaným v 2. a 3. rade sa voči žalobcom v 3. - 7. rade nepriznáva.

II. Priznáva sa žalobcom v 1. - 7. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v
1. rade v plnom rozsahu, o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením.

III. Náhrada trov odvolacieho konania sa žalovaným v 2. a 3. rade vo vzťahu k žalobcom v 1. - 7. rade

nepriznáva. o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Humenné (ďalej len súd prvej inštancie) napadnutým rozsudkom vyslovil:
„Žalobu žalobcov v 1. a 2. rade vo vzťahu k žalovaným v 1. až 3. rade z a m i e t a.

P r i k a z u j e žalovanému v 1. rade zdržať sa výkonu záložného práva podľa čl. VIII. Zmluvy o
zriadenízáložnéhopráva,reg.č.XXXXXXXXX/XX-XXX/XXXuzavretejmedzižalobcamiv3.až7.radea
žalovaným v 1. rade dňa 15.12.2006 k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, vedenom Okresným
úradom Snina, katastrálny odbor pre okres O., obec Q. nad J., kat. územie Q. nad J. a to bytu č. X, na
X. poschodí bytového domu, súp. č. X v Q. nad J., ktorý je postavený na parcele C-KN XXXX/X spolu
s podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, vo výške 7487/44922, bytu č. 4,

na X. poschodí bytového domu súp. č. X v Q. nad J., ktorý je postavený na parcele C-KN XXXX/X spolu
s podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, vo výške 7487/44922, bytu č. X,
na X. poschodí bytového domu súp. č. X v Q., ktorý je postavený na parcele C-KN XXXX/X spolu s
podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, vo výške 7487/44922, bytu č. X. na
prízemí bytového domu súp. č. X v Q., ktorý je postavený na parcele C-KN XXXX/X spolu s podielom

na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, vo výške 7487/44922.
Žalobu žalobcov v 3. až 7. rade voči žalovaným v 2. a 3. rade z a m i e t a .
P r i z n á v a žalovanému v 1. rade vo vzťahu k žalobcom v 1. a 2. rade, právo na náhradu trov
konania v celom rozsahu s tým, že zaplatením trov jedným z týchto žalovaných zaniká v rozsahu plnenia
povinnosť druhého žalovaného.

P r i z n á v a žalobcom v 3. a 7. rade vo vzťahu k žalovanému v 1. rade, náhradu trov konania
v celom rozsahu.
P r i z n á v a žalovaným v 2. a 3. rade právo na náhradu trov konania, vo vzťahu k žalobcom v
1. a 7. rade v celom rozsahu s tým, že zaplatením trov konania jedným zo žalobcov zaniká v rozsahu
plnenia povinnosť ostatných žalobcov.“.

2. Spor právne posúdil podľa ust. § 52 ods. 2, § 100 ods. 1 a 2, § 101 ods. 1, § 110 ods. 1, § 151j ods.
1, § 558 Občianskeho zákonníka, § 16 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z. z.

3. V odôvodnení uviedol, že zmluvou o poskytnutí flexihypotéky žalovaný v 1. rade poskytol žalobcom

v 1. a 2. rade finančné prostriedky vo výške 16.596,95 eur na údržbu nehnuteľnosti s lehotou splatnosti
20 rokov. Záväzok žalovaných v 1. a 2. rade z tejto zmluvy o poskytnutí flexihypotéky, bol zabezpečený
záložným právom zriadeným v prospech žalovaného v 1. rade, a to zmluvou o zriadení záložného práva,
uzatvorenou medzi žalovaným v 1. rade a žalobcami v 3. - 7. rade, kde predmetom zálohu boli byty
vo vlastníctve žalobcov v 3. - 7. rade. Žalobcovia v 1. a 2. rade sa dostali do omeškania so splácaním

svojho záväzku a preto žalovaný v 1. rade listom zo dňa 02. 04. 2009 vyzval žalobcov v 1. a 2. rade
na predčasné splatenie celého zostatku úveru s príslušenstvom. Žalobcovia v 1. a 2. rade podpísali
listinu pod názvom „Uznanie záväzku“ zo dňa 12. 11. 2012. Žalovaný v 1. rade pristúpil k výkonu
svojho záložného práva formou dobrovoľnej dražby založených nehnuteľností, a to prostredníctvom
spoločnosti žalovaného v 2. rade. Tento po nariadení predbežného opatrenia súdom upustil od výkonu

dražby. Súd prvej inštancie na základe zisteného skutkového stavu vyhodnotil zmluvný vzťah medzi
žalobcami v 1. a 2. rade a žalovaným v 1. rade zo zmluvy o hypotekárnom úvere a rovnako aj záložnú
zmluvu, ktorá je akcesorickým záväzkom, uzatvorenú medzi žalobcami v 3. - 7. rade a žalovanou v 1.
rade, t.j. obe zmluvy ako spotrebiteľské zmluvy, uzavreté 15. 12. 2006, teda za účinnosti Občianskeho
zákonníka. V danej veci žalovaný v 1. rade úver zosplatnil listom zo dňa 02. 04. 2009, teda súd prvej

inštancie mal za to, že týmto dňom sa stala splatná pohľadávka žalovaného v 1. rade. Po prvýkrát
sa mohlo právo zo zmluvy o poskytnutí flexihypotéky uplatniť dňa 3. 4. 2009. Týmto dňom začala
plynúť premlčacia doba, pričom jej posledný deň pripadol na deň 3. 4. 2012. Teda podľa názoru súdu,
žalobcovia v 1. a 2. rade dňa 12. 11. 2012 uznali už premlčanú pohľadávku žalovaného v 1. rade, pričom
o tejto skutočnosti neboli informovaní a ani poučení, teda o tejto skutočnosti nemali žiadnu vedomosť,

čo bolo preukázané nielen vyjadreniami žalobcov v 1. a 2. rade, ale aj samotným textom listiny pod
názvom „Uznanie záväzku“. V zmysle ustanovenia §558 Občianskeho zákonníka takého uznanie nemá
právny následok. Po preskúmaní Uznania záväzku, ako aj z vyjadrení žalobcov, súd prvej inštancie
zistil, že toto bolo pripravené formou predtlače a žalobcovia si osobitne nevyjednali ich podmienky a
nemali možnosť ich obsah podstatným spôsobom ovplyvniť. Navyše z listu žalovaného v 2. rade zo

dňa 19. 10. 2012 pod názvom „Návrh a kalkulácia splátkového kalendára“ vyplýva, že podmienkoupre schválenie splátkového kalendára je podpísanie uznania dlhu. Súd prvej inštancie vyhovel žalobe
žalobcov v 3. - 7. rade vo vzťahu k žalovanému v 1. rade. Súd ustálil, že ide o spotrebiteľský právny
vzťah,tedapoužijúsaprávnepredpisy,ktorésúvýhodnejšieprespotrebiteľa,t.j.súdmázato,že nároky

žalovaného v 1. rade zo Zmluvy o poskytnutí flexihypotéky, sú premlčané. Súd nemohol prihliadnuť
na listinu „Uznanie dlhu“, pretože táto neobsahovala ustanovenie o tom, že by žalobcovia v 1. a 2.
rade uznávali premlčaný záväzok. Z výsluchu žalobcu v 1. rade jednoznačne vyplynulo, že nevedel, čo
podpisuje, boli mu predložené na podpis viaceré listiny, medzi ktorými bolo aj uznanie dlhu a túto listinu
podpísal len preto, že chcel dosiahnuť splátky. Rovnako žalobkyňa v 2. rade, ktorá dlhodobo pracuje

v zahraničí, nevedela, že uznáva premlčaný záväzok. Teda čo sa týka premlčania, súd mal za to, že
nároky žalovaného v 1. rade zo Zmluvy o poskytnutí flexihypotéky, sú premlčané. Záložná zmluva je
akcesorickým záväzkom, teda jej premlčanie sa posudzuje podľa hlavného záväzku. Súd mal za to, že
došlo k premlčaniu tak hlavného záväzku, ako aj záväzku, ktorý zabezpečoval hlavný záväzok. Preto
súd žalobe žalobcov v 3. - 7. rade vo vzťahu k žalovanému v 1. rade vyhovel. Súd žalobu žalobcov v 1.
a 2. rade vo vzťahu k žalovaným v 1. - 3. rade zamietol z dôvodu, že žaloba sa týka záložného práva,

zriadenéhonabytyč.6,4,5a2Zmluvou,ktorábolauzatvorenámedzivlastníkmitýchtobytov(žalobcami
v 3. - 7. rade) a žalovaným v 1. rade. Žalobcovia v 1. a 2. rade nie sú vlastníkmi týchto bytov, preto neboli
ani účastníkmi zmluvného vzťahu o zriadení záložného práva, a teda nemajú aktívnu vecnú legitimáciu
v tomto spore. Preto súd žalobu žalobcov v 1. a 2. rade vo vzťahu k žalovaným v 1. - 3. rade zamietol.
Ďalej súd žalobu žalobcov v 3. - 7. rade zamietol vo vzťahu k žalovaným v 2. a 3. rade, pretože žalovaný

v 2. rade nemal v spore pasívnu vecnú legitimáciu, pretože nebol účastníkom ani zmluvy o poskytnutí
hypotekárneho úveru a ani zmluvy o zriadení záložného práva. V čase rozhodovania o žalobe žalobcov
žalovaný v 2. rade ani žiadnu dražbu nevykonával, pretože od tejto upustil. Podľa názoru súdu postačí,
ak bude uložená povinnosť žalovanému v 1. rade zdržať sa výkonu záložného práva, pretože ak by súd
aj zakázal tento výkon záložného práva žalovanému v 2. rade, nič by nebránilo žalovanému v 1. rade

osloviť akúkoľvek inú dražobnú spoločnosť. Teda pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaného
v 2. rade v spore súd žalobu voči nemu zamietol. Rovnako pre nedostatok vecnej pasívnej legitimácie
v spore súd žalobu zamietol aj voči žalovanému v 3. rade. Tento je vlastníkom jedného z bytov, teda
bol jedným z účastníkov zmluvy o zriadení záložného práva ako záložca. Záložné právo zo zmluvy o
záložnom práve však môže realizovať len záložný veriteľ a nie záložca s tým, že u neho neexistuje ani

dôvod, aby sám na seba navrhol výkon záložného práva. Výrok o trovách konania odôvodnil podľa §
255 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“).

4. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobcovia. Namietali, že
napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Žalobcovia v l. a 2. rade namietajú konštatovanie prvoinštančného súdu v bode 32 napadnutého
rozsudku o tom, že keďže nie sú vlastníkmi predmetných bytov, a teda neboli ani účastníkmi zmluvného
vzťahu o zriadení záložného práva, tak nemajú aktívnu vecnú legitimáciu v tomto spore Žalobcovia
v 1. a 2. rade poukazujú na skutočnosť, že boli účastníkmi hlavného záväzkového vzťahu - úverovej
zmluvy, ku ktorej zmluva o záložnom práve je akcesorickou zmluvou. Záložná zmluva sama o sebe

by bez existencie úverovej zmluvy nemala žiadny význam. V tej súvislosti poukázali na skutočnosť,
že základnou otázkou, ktorú súd v priebehu súdneho konania skúmal, bolo premlčanie pohľadávky z
úverového vzťahu. Navyše, v čl. IV. žaloby žalobcovia poukaovali na neprijateľné podmienky v zmluve
o poskytnutí flexihypotéky, ktorej účastníkmi sú výlučne žalobcovia v l. a 2. rade a žiadajú súd o ex
offo kontrolu prijateľnosti a platnosti vymenovaných zmluvných podmienok. Poukázali na skutočnosť, že

súd v tejto veci vydal predbežné opatrenie č. k.: 6C/178/2015-36 zo dňa 1.7.20-15, ktoré je právoplatné
a ktorým súd vyhovel podaniu žalobcov v 1. až 7. rade a nijako nevytkol nedostatok aktívnej vecnej
legitimácie na strane žalobcov v 1. a 2. rade, naopak, týmto predbežným opatrením ju uznal. Okrem
vyššie uvedených dôvodov žalobcovia v l. a 2. rade poukazujú aj na skutočnosť, že v byte č. 6, ktorý
patrí žalobcom v 3. a 4. rade, majú obaja stále evidovaný trvalý pobyt a pri ich pobyte na Slovensku tam

bývajú (najmä žalobca v l. rade). Hroziacou dražbou tak bolo dotknuté aj ich právo na obydlie. Navrhli,
aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobe žalobcov v 1. a 2. rade
voči žalovanému v 1. rade vyhovie a prizná im nárok na
náhradu trov konania voči žalovanému v 1. rade. Žalobcovia v 3. až 7. rade namietali výrok rozsudku,
ktorým ich súd zaviazal na náhradu trov konania vo vzťahu k žalovaným v 2. a 3. rade. Žalobcovia

v 3. až 7. rade žiadali súd, aby aplikoval ust. § 257 CSP a z dôvodov hodných osobitného zreteľa
nepriznal žalovaným v 2. a 3. rade náhradu trov konania. Dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajú
v zlej sociálnej situácii týchto žalobcov. S výnimkou žalobkyne v 5. rade tu ide o starobných dôchodcov
s nízkymi dôchodkami, žalobca v 3. rade je ťažko zdravotne postihnutý. Žalobkyňa v 5. rade sícepracuje, avšak vzhľadom na postoj žalovaného v 3. rade, ktorý je dlhodobo na neznámom mieste je
samoživiteľkou rodiny. Navyše, žalobcovia v 3. až 7. rade svojim správaním hrozbu dražby nezavinili.
Preto navrhli, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalovaným v 2.

a 3. rade neprizná nárok na náhradu trov konania voči žalobcom v 3. až 7. rade.

5. Žalovaní sa k odvolaniu písomne nevyjadrili.

6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom

stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutej časti ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania
(§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu aj
webovej stránke Krajského súdu v Prešove a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov je dôvodné.

7. Odvolací súd pre úplnosť poukazuje vo vzťahu k žalovanému v 1. rade na skutočnosť, podľa ktorej
záložné právo Občiansky zákonník upravuje v ustanovení § 151a a nasl.

8. Záložné právo v zmysle ustanovenia § 151a Občianskeho zákonníka slúži na zabezpečenie
pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa

uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva ( ďalej len „ záloh“), ak pohľadávka nie je riadne
a včas splnená.

9. V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť aj predajom zálohu na dražbe
podľa osobitného zákona, čo vyplýva z ustanovenia § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka. Týmto

osobitnýmzákonomjezákonč.527/2002Z.z.odobrovoľnýchdražbách.Tentoprávnypredpisumožňuje
veriteľovi dosiahnuť uspokojenie pohľadávky siahnutím na majetok záložcu bez predchádzajúceho
odobrenia súdom, či iným nezávislým tribunálom. V podstate ide o exekúciu majetku s tým rozdielom,
že ju nevykonáva súd, ale spravidla podnikatelia. Pri takomto mimosúdnom výkone záložného práva
otázku, či pohľadávka existuje a v akej výške, posudzujú podnikatelia majúci na takomto výkone vlastný

finančný záujem. Aplikačná prax pritom potvrdzuje až chaotickú ochranu dlžníkov, neuveriteľne nízku
právnu osvetu záložných dlžníkov a na strane druhej veľmi sporadickú reflexiu záložných veriteľov
na princíp proporcionality. Práve záložné právo má značný podiel na novom fenoméne v súkromnom
práve s názvom predátorský výkon práva. Najobvyklejšia argumentácia záložných veriteľov pri obhajobe
výkonu záložného práva je o tom, že dlžník si neplní záväzky a tak je daný dôvod záložné právo vykonať

a výška pohľadávky po jej splatnosti nie je v tomto smere rozhodujúca. Hoci Súdny dvor Európskej
únie vo veci Kušionová c/a Smart Capital (C-34/13) nedeklaroval rozpor Slovenskej právnej úpravy
mimosúdneho výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby s Únijným právom, pre posúdenie
dôvodnosti žaloby žalobcov sú dôležité dôvody tohto rozhodnutia. Súdny dvor Európskej únie v bodoch
63, 64 a 65 uvedeného rozhodnutia konštatoval, že strata rodinného obydlia môže vážne ohroziť nielen

práva spotrebiteľa, ale aj uviesť rodinu dotknutého spotrebiteľa do osobitne citlivej situácie. V tejto
súvislosti Európsky súd pre ľudské práva rozhodol, že strata bývania je jedným z najvážnejších zásahov
do práva na rešpektovanie obydlia a každý, komu takýto vážny zásah hrozí, musí mať v podstate
možnosť predložiť primeranosť takého opatrenia na súdne preskúmanie. V práve Únie predstavuje
právo na obydlie základné právo zaručené článkom 7 Charty, ktoré musí vnútroštátny súd zohľadniť pri

vykonávaní smernice 93/13.

10. V prejednávanej veci dochádza ku konfliktu dvoch práv, a to práva žalovaného v 1. rade požadovať
od žalobcov v 1. a 2. rade ako dlžníkov a žalobcov v 3. až 7. rade ako záložcov splnenie dlhu s právom
žalobcov na obydlie. Je preto povinnosťou súdov tento konflikt práv vyriešiť. Pre jeho vyriešenie je

nevyhnutné posúdenie primeranosti výkonu záložného práva.

11. Výkon záložného práva ako každý iný výkon práva musí byť v súlade so zásadou dobrých mravov
uplatňovanou v spoločnosti. Platí totiž ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu

zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

12. Pojem dobré mravy Občiansky zákonník nedefinuje. Je tomu tak preto, lebo dobré mravy podliehajú
spoločenskému vývoju, ale tiež preto, že vo všetkých jednotlivostiach by bolo ťažké ich vystihnúť.Vo všeobecnosti však možno hovoriť o pravidlách morálneho charakteru všeobecne platných v
demokratickej spoločnosti, v ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a
vzájomné rešpektovanie. Je to v podstate súhrn určitých etických a kultúrnych pravidiel v spoločnosti

všeobecne uznávaných. Činnosť namierenú proti uvedeným pravidlám možno označiť za činnosť proti
dobrým mravom.

13. Ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka patrí k právnym normám s relatívne neurčitou
hypotézou, t. j. k právnym normám ktorých hypotéza nie je stanovená priamo právnym predpisom a

ktoré tak prenechávajú súdu, aby podľa svojho uváženia v každom jedinom prípade sám vymedzil
hypotézu právnej normy zo širokého dopredu vymedzeného okruhu okolností. Pri posudzovaní, či
konanie účastníka občianskoprávneho vzťahu je v súlade či v rozpore s dobrými mravmi, zákon výslovne
neurčuje z akých hľadísk má súd vychádzať. Rozhodnutie o tom, či sú splnené podmienky pre použitie
ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka je vždy potrebné urobiť po starostlivej úvahe, v rámci
ktorej musia byť zvážené všetky rozhodujúce skutočnosti.

14. V danom prípade ako to vyplýva z obsahu spisu súd prvej inštancie žalobe žalobcov v 3. - 7. rade vo
vzťahu k žalovanému v 1. rade vyhovel, nakoľko ustálil, že sa jedná o spotrebiteľský právny vzťah, a teda
je potrebné aplikovať právne predpisy, ktoré sú výhodnejšie pre spotrebiteľa. S ohľadom na uvedené,
súd prvej inštancie ustálil, že nároky žalovaného v 1. rade zo Zmluvy o poskytnutí flexihypotéky, sú

v súlade s príslušnými ust. Občianskeho zákonníka premlčané, keďže nemohol prihliadnuť na listinu
„Uznanie dlhu“, nakoľko táto neobsahovala ustanovenie o tom, že by žalobcovia v 1. a 2. rade uznávali
premlčaný záväzok.

15. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, ktorý ustálil, že záložná zmluva je

akcesorickým záväzkom, teda jej premlčanie sa posudzuje podľa hlavného záväzku. Súd prvej inštancie
mal za to, že došlo k premlčaniu tak hlavného záväzku, ako aj záväzku, ktorý zabezpečoval hlavný
záväzok.

16. Súd prvej inštancie tak správne ustálil, že žalobcovia v 1. a 2. rade sú účastníkmi hlavného

záväzkového vzťahu - úverovej zmluvy, ku ktorej zmluva o záložnom práve je akcesorickou zmluvou, no
už nemožno súhlasiť s jeho záverom o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcov v 1. a 2. rade. Odvolací
súdmázato,želensamotnáskutočnosť,žežalobcoviav1.a2.rade niesúvlastníkmizaloženýchbytov,
a teda neboli ani účastníkmi zmluvného vzťahu o zriadení záložného práva nespôsobuje nedostatok ich
aktívnej vecnej legitimácie v tomto spore.

17. Odvolací súd zdôrazňuje už viackrát opakovanú skutočnosť, a to, že zmluva o záložnom práve je
akcesorickou zmluvou k úverovej zmluve, ktorá predstavuje hlavný záväzkový vzťah. Z uvedeného je
tak zrejmé, že záložná zmluva sama o sebe by bez existencie úverovej zmluvy (hlavného záväzkového
vzťahu) nemala žiadny význam. Odvolací súd tak v zmysle vyššie uvedených skutočností dospel k

záveru, že žaloba žalobcov v 1. a 2. rade je vo vzťahu k žalovanému v 1. rade dôvodná a je potrebné
jej vyhovieť. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na skutočnosť, že súd prvej inštancie v tejto
veci vydal predbežné opatrenie č. k. 6C/178/2015-36 zo dňa 01.07.20-15, ktoré je právoplatné a ktorým
súd vyhovel podaniu žalobcov v 1. až 7. rade a nijako nevytkol nedostatok aktívnej vecnej legitimácie
na strane žalobcov v 1. a 2. rade, ale práve naopak, týmto predbežným opatrením ju uznal.

18. V kontexte uvedeného tak odvolací súd postupom podľa ust. § 388 CSP zmenil rozsudok v jeho
napadnutej časti tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

19. Nakoľko odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti v prospech

žalobcov v 1. a 2. rade, ktorí tak boli v celom konaní úspešní, postupom podľa ust. § 396 ods. 2 CSP
zmenil aj súvisiaci výrok o trovách konania žalobcov v 1. a 2. rade tak, že úspešným žalobcom v 1. a
2. rade priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v 1. rade v plnom rozsahu s poukazom
na ust. § 255 ods. 1 C.s.p.

20. Odvolací súd zmenil aj napadnutý výrok o trovách konania žalovaných v 2. a 3. rade tak, že nárok
na náhradu trov konania žalovaným v 2. a 3. rade voči žalobcom v 3. - 7. rade nepriznal.21.Súdprvejinštanciesavosvojomodôvodnenívôbecnevysporiadalsmožnosťoupoužitiaustanovenia
§ 257 CSP. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že pre aplikáciu tohto ustanovenia nie je nutné,
aby sa strana jeho použitia dovolávala a odôvodňovala potrebu jeho aplikácie. Súd pri rozhodovaní o

náhrade trov konania ex offo skúma, či nie sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa.

22. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa. Ide o zákonné ustanovenie, ktoré z hľadiska náhrady trov konania predstavuje
výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok i zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu.

Je odôvodnené tým, že prísna aplikácia ustanovení o náhrade trov konania, by mohla v konkrétnych
prípadochviesťknežiaducimtvrdostiam.Zákonpretostanovujevšeobecnépodmienky,zaktorýchmôže
dôjsť rozhodnutím súdu k zmierneniu dôsledkov právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trov
konania. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo
určitej procesnej situácii. Do úvahy treba brať tiež také okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu
nároku a prihliadnuť i na postoj účastníkov v konaní. Z uvedeného výkladu § 150 O.s.p. (teraz § 257

C.s.p.) vyplýva, že pri aplikácii tohto zákonného ustanovenia možno prihliadať i na okolnosti, ktoré viedli
k uplatneniu nároku na súde. (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 M Cdo 2/2008, zo dňa 25.
februára 2009).

23. Účelom ustanovenia uvedeného v § 257 CSP je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem

upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného absolútneho práva. Jeho aplikácia je
možná za splnenia zákonných podmienok. Do úvahy prichádza z dôvodu sociálnych aspektov, kedy sa
zohľadňujú osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch strán v konaní a prípadne iné okolnosti.
V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v
konaní (§ 255 CSP) a aplikácia § 257 CSP prichádza do úvahy vtedy, ak sú naplnené všetky predpoklady

na priznanie náhrady trov, ale súd dôjde k názoru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre
ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Rozhodnutie o trovách konania podľa § 257 CSP sa
nesmie javiť ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania a nesmie odporovať dobrým mravom. Viď
rozhodnutia ÚS SR č. k. II. ÚS 563/2011-18 a NS SR sp. zn. 2MCdo/17/2009.

24. Zákon explicitne nevypočítava, ktoré okolnosti sú relevantné do takej miery, že môžu predstavovať
dôvod na nepriznanie náhrady trov konania. Judikatúra považuje za nepostačujúci na aplikáciu § 257
CSP (150 O.s.p.) len všeobecný záver hodnotiaci dopad rozhodnutia o určitom druhu nároku (porov.
R 34/1982, R 23/1989).

25. Odvolací súd má preukázané, že žalobcovia, okrem žalobkyne v 5. rade, sú starobní dôchodcovia,
ktorých jediný príjem predstavuje starobný dôchodok. Žalobca v 3. rade je navyše ťažko zdravotne
postihnutý. Je pravdou, že žalobkyňa v 5. rade pracuje, no odvolací súd zohľadnil jej ťaživú životnú
situáciu, ktorá po odchode žalovaného v 3. rade sa stala samoživiteľkou rodiny. Navyše, žalovaný v 3.
rade sa zdržiava na neznámom mieste, tak je nereálne očakávať od žalobkyne v 5. rade, že si bude

môcť uplatňovať voči nemu akékoľvek nároky.

26. S ohľadom na uvedené tak odvolací súd v prejednávanom prípade ustálil, že je potrebné o trovách
žalovaných v 2. a 3. rade vo vzťahu k žalobcom v 3. 7. rade rozhodnúť aplikovaním § 257 CSP v zmysle
ich odvolania.

27. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 dos. 1 CSP v spojení s ust. § 396 ods.
1 CSP tak, že úspešným žalobcom odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v plnom rozsahu voči žalovanému v 1. rade. V odvolacom konaní boli úspešní aj žalovaný v 2. a 3.
rade, no v priebehu odvolacieho konania im žiadne preukázateľné trovy nevznikli, a preto im odvolací

súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Odvolací súd vychádzal z čl. 17 Základných princípov
CSP zakotvujúceho procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s
§ 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o
výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo
zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho konania.

28. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).