Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, July 3, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/117/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8214202538
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8214202538.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov

senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcu: Z. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom
XXX XX G., P. XX, zast. JUDr. Vladimír Poch, advokát, Hviezdoslavova 3, Bardejov proti žalovanému:
S.. S. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom P., J. Q. XX, zast. JUDr. Peter Farkaš, Advokátska kancelária spol.
s r.o., Jahodová č. 6748/8, Prešov, o určenie neplatnosti právneho úkonu, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Bardejov, č.k. 4C 58/2014-93 z 28.04.2017 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol nasledovne:

Súd u r č u j e , že kúpna zmluva, uzavretá dňa 27.08.2009 medzi žalobcom ako predávajúcim a
žalovaným ako kupujúcim, predmetom ktorej je byt č. XX o výmere 69 m2, nachádzajúci sa na prízemí
obytného bloku U. XX, na P. W. číslo XX v G., súpisné číslo XXX, na parcele U. XX, zapísaný na LV
č. XXXX, katastrálne územie G., obec G., okres G., s príslušenstvom a súčasťami v celosti, spolu s
podielom XXXX/XXXXXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach, j e n e p l a t n á .

Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania, podľa pomeru úspechu žalobcu vo veci,
ktorý činí 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník,
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí.

Štátmávočižalovanémunároknanáhradutrovkonania, ovýškektorýchbuderozhodnutésamostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník, po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 34, § 37 ods. 1, § 38 ods. 1, 2, § 588
Občianskeho zákonníka. Výrok o trovách konania ustanoveniami § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP.

3. Vychádzal zo zistenia, že žalobca ako predávajúci a žalovaný ako kupujúci, uzavreli dňa 27.08.2009
kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol predaj nehnuteľnosti - bytu č. XX, nachádzajúcom sa na prízemí
obytného bloku U. XX, súpisné číslo XXX na ulici P. XX I. G., s príslušenstvom a súčasťami v celosti,

spolu s podielom XXXX/XXXXXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach obytného bloku,
ktorý je zapísaný na LV č. XXXX. Vklad vlastníckeho práva v prospech žalovaného bol povolený.
Znaleckým posudkom S.. A. č. XX/XXXX bolo zistené, že u žalobcu bola v roku 1973 zistená prvá
ataka N. N. H. V., bol intenzívne liečený takmer 7 mesiacov a od roku XXXX do roku XXXXspolu 22 krát hospitalizovaný a liečený na K. Q.. V roku 1978 prestal pracovať a bol invalidizovaný
s diagnózou N. N.. Jeho ochorenie malo menlivý charakter a manifestovalo sa prejavmi všetkých
foriem N.. Do roku XXXX bol ambulantne liečený a XX.XX.XXXX bol odporučený na hospitalizáciu

pre zhoršenie stavu. Dňa XX.XX.XXXX a dňa XX.XX.XXXX bol privezený políciou pretože napádal
príbuzných a správal sa agresívne, po nasadení liečby bol prepustený do ambulantnej liečby. Je
primárne simlexný, s útlmom aktivity a neschopný nadväzovať adekvátne interpersonálne vzťahy, je
ovplyvniteľný, trpí nedostatočnou kritickosťou a nadhľadom so snahou o sociálnu izoláciu, ako aj
autizmom,čojevšetkodôsledkomN.Q..ZlekárskehohľadiskažalobcatrpíK.N.vchronickompriebehu,

čo je chronické duševné ochorenie, ktoré prebieha u žalobcu už 40 rokov, so závažne narušeným
vnímaním, myslením, konaním, emotivitou, čo vyžadovalo viac ako 25 rokov hospitalizácie pre závažné
psychotické dekompenzácie. Pre toto ochorenie je od roku XXXX v plnom invalidnom dôchodku a je
sústavne psychiatricky liečený. Podľa psychiatrického nálezu S.. H. zo dňa 03.07.2009, teda z obdobia
krátko pred podpisom kúpnej zmluvy so žalovaným, trpel žalobca uvedeným chronickým procesuálnym
ochorením s postprocesuálnym defektom osobnosti a reziduálnymi príznakmi, pre ktoré vyžadoval

doživotnú chronickú liečbu a pravidelné psychiatrické kontroly. Počas celej liečby, minimálne však od
roku 1978 nedošlo u žalobcu k takému zlepšeniu psychického stavu, aby bol čo i len znížený stupeň
invalidity, alebo vysadená antipsychiotická liečba. Ochorenie u žalobcu narušilo celý proces smerujúci k
vôľovémukonaniu -posúdeniepotreby,chcenie,motivačnýprocesarozhodnutie.Nazákladevyšetrenia
znalec dospel k záveru, že žalobca dňa 27.08.2009 v čase uzavretia kúpnej zmluvy so žalovaným

trpel závažnou duševnou poruchou - K. N.F., v dôsledku ktorej nedokázal posúdiť obsah a následky
takéhoto konania, ale aj toto konanie ovládať. Znalec pri svojom výsluchu dňa 30.11.2015 uviedol, že
invalidita žalobcu je jedna vec a spôsobilosť konať právne úkony je druhá vec. Žalobca vie, že potrebuje
niekoho kto by mu radil, kto mu má pomôcť, pretože keď sa s nikým neradil, tak sa dostal do problémov.
Predpokladom jeho choroby je nekritickosť. Nepripúšťa si, že má chybu, že robí chyby, že potrebuje

liečbu a pomoc. Znalecký posudok nechcel doplniť. Žalobca trpí K. N.. Je to ťažké duševné ochorenie,
s hrubo narušeným vnímaním, správaním, emotivitou a vnímaním reality. K duševnému stavu žalobcu
sa pred rokom vyjadrovali aj dvaja znalci z K., ktorí jednoznačne potvrdili jeho nespôsobilosť v čase
skutku. Jednalo sa o znalcov S.. S. a S., ktorí dospeli k rovnakému záveru ako on. Poukázal na odborné
závery desiatok komisií, že žalobca trpí ťažkou duševnou poruchou, ktorá má vplyv na jeho správanie, to

nemôže ignorovať, vrátane záverov súčasnej ošetrujúcej lekárky S.. H. a iných lekárov, ktorí ho liečili. V
tejtosúvislostisinaštudovalvyše1000strán.Chorobažalobcuajehosúčasnýzdravotnýstavovplyvňuje
jeho schopnosť vnímania reality, uvedomenie si reality a svojho správania a má vplyv aj na realizácie
jeho činnosti. To všetko je narušené. Môže mať lepšie a horšie dni, ale jeho choroba má v podstate vplyv
na jeho každodenné správanie a na všetky úkony ktoré pritom robí, v podstate na jeho každodennú

činnosť. Na rozhodnutia žalobcu majú veľký vplyv ľudia. Ak niekomu dôveruje, tak urobí čo mu povedia.
Interpretácia daného konania môže byť iná z jeho pohľadu a z pohľadu tretej strany. Dôležité je, že v
dôsledku svojho zdravotného stavu v danom čase takýto právny úkon urobiť nemohol, resp. nemohol
urobiť zodpovedne.

4. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní konštatoval, že nárok žalobcu je v celom rozsahu
dôvodný, jeho vôľa pri uzatvorení kúpnej zmluvy so žalovaným dňa 27.08.2009 nebola určitá a vážna,
keďže v danom čase trpel závažnou duševnou poruchou - K. N.F., v dôsledku ktorej nedokázal posúdiť
obsah a následky takéhoto konania, ale aj toto konanie ovládať. Preto je takýto prejav vôle žalobcu
v rozpore s ustanovením § 34 Občianskeho zákonníka, ktorý upravuje podmienky platného právneho

úkonu a keďže žalobca konal v duševnej poruche v zmysle ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, nemôže byť jeho právny úkon, spočívajúci v predaji (a súhlase s predajom) vlastného bytu
žalovanému, platný.

5. K námietkam žalovaného, že žaloba je zmätočná súd prvej inštancie uviedol, že k absolútnej

neplatnosti súd prihliada ex offo, ak žalobca tvrdil viaceré dôvody neplatnosti právneho úkonu, ktorým
bola kúpna zmluva medzi účastníkmi zo dňa 27.08.2009 a súd zistil jeden takýto dôvod neplatnosti, ktorý
navyše žalobca v žalobe opísal, keďže uviedol, že nebol spôsobilý rozpoznať následky tohto právneho
úkonu, je v podstate nedôvodné, či v žalobe uviedol aj iné skutočnosti, ktoré s vecou súviseli viac
alebo menej. Súd po zistení právneho dôvodu absolútnej neplatnosti danej kúpnej zmluvy vo veci

nebol povinný zaoberať sa ostatnými právnymi, alebo inými dôvodmi, ktoré v žalobe žalobca uvádzal,
pretože je na súde, ako vec právne posúdi. Žalobca nemusí uvádzať právne dôvody, postačí, ak zo
žaloby nepochybne vyplýva čoho sa domáha a z akých dôvodov. Tieto esenciálne náležitosti žaloba
v tomto konaní obsahuje. K námietkam žalovaného, že sa jedná o simulovaný právny úkon súd prvejinštancie uviedol, že nedostatočná spôsobilosť žalobcu uzavrieť predmetnú kúpnu zmluvu spôsobuje
jej neplatnosť a teda aj neplatnosť iného úkonu, ktorým účastníci mohli zastierať skutočný dôvod ich
právneho úkonu. Ak žalobca nebol spôsobilý uzavrieť kúpnu zmluvu, tak nebol spôsobilý uzavrieť ani inú

zmluvu, namiesto nej, keďže takýto simulovaný právny úkon predstavuje zložitejšiu právnu konštrukciu
než bežný právny úkon, ktorým je napríklad kúpna zmluva a k čomu je potrebné mať ešte zložitejšie
myslenie, než pri bežných a jednoduchých právnych úkonoch. Práve nedostatok vôle zo strany žalobcu
spôsobilo neplatnosť právneho úkonu, žalobca nebol spôsobilý posúdiť následky svojho konania, jeho
vôľa uzavrieť kúpnu zmluvu teda nemohla byť vážna a určitá. K námietkam žalovaného, že tvrdenia

žalobcu, že nevedel, že sa jedná o predaj bytu sú špekulatívne. Súd prvej inštancie uviedol, že K.
N.L., prítomná u žalobcu v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy podľa znaleckého posudku vylučovala,
že žalobca vedel, čo podpisuje a aké právne následky sú s tým spojené. Špekulatívnosť žalobcu sa
teda nijako nepreukázala. K námietkam žalovaného ohľadne uvedenia do omylu súd prvej inštancie
uviedol, že relatívnou neplatnosťou právneho úkonu nebolo potrebné ani hospodárne sa v tomto konaní
zaoberať, pretože kúpna zmluva trpí absolútnou neplatnosťou a na vyslovenie tejto neplatnosti postačí

jeden dôvod, ktorý má sám osebe takýto následok. Nie je potrebné, aby ostatné dôvody existovali a
súd ich po zistení jedného dôvodu absolútnej neplatnosti právneho úkonu nemusí zisťovať (dokonca
by ich ani zisťovať nemal, pretože akékoľvek zistenia - ak by sa aj všetky ďalšie dôvody či relatívnej
alebo absolútnej neplatnosti právneho úkonu nepotvrdili, nič sa na pôvodnom zistení nemení). K
námietkam žalovaného, že žalobca nebol spôsobilý splnomocniť advokáta zastupovaním vlastnej osoby

a že teda samotná žaloba nie je podpísaná oprávnenou osobou súd prvej inštancie uviedol, že v
súčasnosti nie je možné fyzickú osobu pozbaviť úplne spôsobilosti na právne úkony, ale spôsobilosť iba
obmedziť. Takéto rozhodnutie je však účinné od právoplatnosti do budúcna, nie do minulosti. Tu je však
potrebné si uvedomiť, že žalobca nie je osobou, ktorá by bola úplne nespôsobilá, resp. jej spôsobilosť
by bola obmedzená na takmer všetky právne úkony, čo znalec veľmi zrozumiteľne na výsluchu dňa

30.11.2015 vysvetlil. Žalobca vedel, že urobil uzavretím kúpnej zmluvy so žalovaným chybu, pretože
mu hrozilo vysťahovanie. Možno nedokázal presne usúdiť, aký právny úkon uzavrel a aké jednotlivé
právne následky mu z toho plynú, ale nepochybne vedel, že má problém, pretože môže prísť o strechu
nad hlavou a riešil to. Skutočnosť, že žalobca si je vedomý problémov, ktoré mu hrozia, naostatok
vyplýva aj zo sťažnosti, ktorú žalobca po ukončení dokazovania ( ale pred vyhlásením rozsudku)

adresoval predsedníčke súdu a v ktorej okrem iného popisuje svojím spôsobom okolnosti, ktoré sa stali.
Pochybnosti o právnom úkone, spočívajúcom v podpise plnomocenstva pre zástupcu žalobcu podľa
názoru súdu nemôžu byť dôvodom pre odopretie spravodlivosti a už vôbec nie pre zamietnutie žaloby,
keďže výsledky dokazovania bez akýchkoľvek pochybností poukazujú na neplatný právny úkon žalobcu,
ktorým previedol na žalovaného svoj byt a pre ktorý mu hrozí neoprávnený zásah do ústavného práva

na bývanie.

6. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný, ktorý namietal, že napadnuté rozhodnutie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP), súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP)a konanie

má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( § 365 ods. 1 písm. d/
CSP). Jeho odvolacie námietky možno zhrnúť do nasledovných rovín: (i) súd založil svoje rozhodnutie o
absolútnejneplatnostikúpnejzmluvynazákladeskutočnosti,žežalobcaakopredávajúcinebolspôsobilý
rozpoznať následky svojho konania, hoc v čase podpísania zmluvy nebol žalobca ani pozbavený a
ani obmedzený v spôsobilosti na právne úkony, (ii) spochybnenie žalobcom udeleného plnomocenstva

advokátovi pre toto konania a (iii) absencia naliehavého právneho záujmu s tým, že ak existuje dôvod
neplatnosti, žaloba trpí vadou, ktorá neumožňuje súdu rozhodnúť tak, ako znie prvý výrok napadnutého
rozhodnutia. Rovnako namietal aj správnosť výroku o trovách konania majúc za to, že dôvod, pre ktorý
sa žalobca so svojim nárokom obrátil na súd, nespôsobil žalovaný, a preto je na mieste aplikácia § 257
CSP.

7. Žalobca sa ku podanému odvolaniu nevyjadril.

8. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenými osobami (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu,

proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§
385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli aj webovejstránke Krajského súdu v Prešove dňa 20.06.2018 a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie
je dôvodné.

9. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

10. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym skutkovým zistením, nesprávnym právnym posúdením, inou vadou, i to, či
súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či
riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí
byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú

rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (rozhodnutie Ústavného súdu SR, sp. zn. II.ÚS 78/05).

11. Žalovaný tvrdil, že na základe vykonaných dôkazov súd prvej inštancie dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam. Tu odvolací súd uvádza, že vykonané dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to
každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Vyhodnotenie dôkazov súd uvedie v

odôvodnení rozsudku. Voľné hodnotenie dôkazov súdom, prirodzene neznamená ľubovôľu hodnotenia.
Súd hodnotí jednotlivý dôkaz z hľadiska dôležitosti, zákonnosti a pravdivosti. Po „individuálnej selekcii“
následne súd hodnotí všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. K nesprávnym skutkovým zisteniam z
vykonaných dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov,
alebo porušením pravidiel formálnej logiky.

12. Žalovaný ďalej tvrdil, že rozsudok súdu prvej inštancie spočíva na nesprávnom právnom posúdení
veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je
omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny

predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27.
júla 2011, sp. zn. 7 Cdo 7/2010).

13. Žalovaný ďalej namietal, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci. Tu odvolací súd uvádza, že tento odvolací dôvod dopadá na akékoľvek pochybenia
v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len
za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Takáto iná vada však v
posudzovanom spore odvolacím súdom zistená nebola.

14. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci správne zistil skutkový stav
v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočnosti a na základe vykonaného dokazovania
dospel k správnym skutkovým zisteniam a prejednávanú vec aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia
napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami súdu pri
hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi súdu na strane druhej. Naproti tomu v priebehu

odvolacieho konania žalovaný nepredostrel relevantný argument majúci súvis s prejednávanou vecou,
ktorý by bol takej povahy, že by mu mohol priniesť priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

15. Možno teda napriek námietkam odvolateľa uvedených v odvolaní uzavrieť, že aj podľa právneho
názoru odvolacieho súdu dal súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí zrozumiteľnú a presvedčivú

odpoveď na podstatné argumenty strán sporu, v snahe garantovať stranám sporu ich právo na
spravodlivé súdne konanie. Skutočnosť, že v tomto rozhodnutí neboli naplnené očakávania žalovaného,
teda súd prvej inštancie nerozhodol v súlade s jeho právnym názorom ešte neznamená, že došlo k
porušeniu jeho základného práva na spravodlivé súdne konanie. Súd prvej inštancie podľa názoru
odvolacieho súdu postupoval v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a majúc na pamäti

základné právo strán sporu na súdnu ochranu, túto stranám sporu poskytol v požadovanej kvalite.

16. K odvolacím námietkam žalovaného odvolací súd uvádza, že v danom prípade súd prvej inštancie
rozhodol o neplatnosti právneho úkonu - kúpnej zmluvy - z dôvodu, že žalobca nedokázal posúdiťnásledky svojho konania alebo svoje konanie ovládnuť ( § 38 ods. 2 OZ), a nie z dôvodu jeho
nespôsobilosti na právne úkony ( § 38 ods. 1 OZ), pričom správnosť jeho záveru vyplýva zo znaleckého
posudku (k tomu pozri napr. NS ČR 2Cz 72/70). O spôsobilosti žalobcu udeliť plnomocenstvo advokátovi

pre tento spor nemôže byť žiadnych pochýb, pretože žalobca bol rozsudkom Okresného súdu Bardejov,
sp. zn. 4Ps/19/2016 z 12.02.2018, právoplatným dňa 22.02.2018 obmedzený v spôsobilosti na právne
úkony, čo znamená, že sa zmenilo jeho právne postavenie v tom zmysle, že od právoplatnosti tohto
rozhodnutia nie je spôsobilý vykonávať akékoľvek právne úkony súvisiace s disponovaním s finančnou
hotovosťou nad 20 eur, vrátane uzatvárania zmlúv (k tomu pozri NS ČR 3Cz 106/1975). Z obsahu

podanej žaloby bolo jasné, čoho sa žalobca domáhal, preto prepiaty formalizmus súdu vedúci k
odmietnutiužaloby,byzakladalporušenieprávažalobcunaspravodlivýprocesnevynímajúcskutočnosť,
žežalobabolapodanázaúčinnostiObčianskehosúdnehoporiadku(do30.06.2016),avčasejejpodania
prebiehali iba odborné diskusie týkajúce sa potreby zmeniť pravidlá upravujúce civilný proces. Uvedené
potom nemôže byť pripísané na ťarchu žalobcu, ktorého naliehavý právny záujme bol daný tým, že
žalovaný bol na základe tu napádanej zmluvy zapísaný ako vlastník nehnuteľnosti v katastri. S dôvodmi

hodnýmiosobitnéhozreteľanemožnozamieňaťskutočnosť,žežalovanýsvojímsprávanímnedalpríčinu
na podanie žaloby.

17. Správnemu výroku vo veci samej, potom zodpovedajú i správne výroky o trovách konania.

18. Preto odvolací súd podľa ustanovenia § 387 ods. 1, ods. 2 CSP, stotožňujúc sa s dôvodmi v
rozhodnutí uvedenými, rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

19. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že
stranám sporu nebol priznaná náhrada trov odvolacieho konania. V odvolacom konaní bol úspešný

žalobca, ktorému však zo spisu žiadne preukázateľné trovy odvolacieho konania nevyplývajú, ani
si ich neuplatnil. V odvolacom konaní neúspešnému žalovanému nemohla byť priznaná náhrada
trov odvolacieho konania. Odvolací súd preto vyslovil, že stranám sporu nárok na náhradu trov
odvolacieho konania nepriznáva. Správnosť takého rozhodnutia vyplýva aj z rozhodnutia NS SR sp. zn.
6Cdo/544/2015.

20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP).