Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, June 25, 2018

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 10C/135/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214202537
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Erika Szalaiová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2018:2214202537.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda pred sudkyňou Mgr. Erikou Szalaiovou v právnej veci žalobcu:

POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, proti žalovanej: Slovenská republika,
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné nám. 13, 813 11 Bratislava, IČO: 00
166 073, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanej súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou došlou dňa 27.09.2012 domáhal, aby súd uložil žalovanému zaplatiť
mu majetkovú škodu 125,00 Eur a nemajetkovú ujmu 385,00 Eur za nesprávny úradný postup

súdu, charakterizovaný nevydaním rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote, resp. v primeranom
čase a bez zbytočných prieťahov, a to v zmysle zákonných ustanovení zákona č. 514/2003 Z.z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Žalobu odôvodnil tým, že podal žalobu
na vykonanie exekúcie na majetok povinného z titulu zmluvy o úvere. Tvrdil, že súd mal rozhodnúť
o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia
takejto žiadosti, ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Tvrdil, že
nesprávny úradný postup súdu bol spôsobený tým, že exekučný súd nevydal rozhodnutie (poverenie)

v zákonom stanovenej lehote. Tvrdil, že neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu
konať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Tvrdil, že mu vznikla majetková
škoda v celkovej výške 125,00 Eur predstavujúca náhradu účelne vynaložených nákladov spojených
s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne
uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej.
Zároveň si uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, keď tvrdil, že samotné konštatovanie

porušenia práva na súdnu ochranu nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú
porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného Ústavou SR a práva na
prejednanie veci v primeranom čase zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd. Uviedol, že nesprávny úradný postup exekučného súdu je dôsledkom jeho
nesústredenej činnosti takej intenzity, ktorá má za následok zbytočné prieťahy v konaní spojené so
zásahom do výkonu majetkových práv poškodeného. Uviedol, že márnym uplynutím času boli reálne
ohrozené legitímne očakávania poškodeného, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho

pohľadávky a taktiež došlo k vyvolaniu nasledovných rizík: neskorým ukončením procedúry exekučným
súdom k zániku povinného, k zmareniu účelu konania pre stratu s povinným, k insolvencii povinného.
Primeranú náhradu nemajetkovej ujmy si uplatnil za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie
podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, ženastane v zákonnom čase stav predpokladaným zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie
veci a zamedzenie vymoženiu pohľadávky cestou exekúcie sumu 385,00 Eur (7 mesiacov x 55,00 Eur).
Uviedol aj ďalšie dôvody na podporu žiadosti o náhradu nemajetkovej ujmy. Uviedol, že pred podaním

návrhu na súd postupoval podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. a písomnou žiadosťou požiadal
odporcu o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody. Žalovaný do podania tejto žaloby na
žiadosť pozitívne nereagoval. Tvrdil, že je nutné deklarovať porušenie jeho práva na súdnu ochranu,
deklarovať porušenie princípov právneho štátu nesprávnym úradným postupom exekučného súdu a
nahradiť mu nemajetkovú ujmu a majetkovú škodu. Ďalej požiadal, aby súd medzitýmnym rozsudkom

rozhodol o základe veci a následne, aby uložil povinnosť žalovanému nahradiť mu majetkovú škodu a
primeranú náhradu nemajetkovej ujmy.

2. Žalovaný žiadal žalobu žalobcu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť. Tvrdil, že žalobca
nepreukázal splnenie základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady
škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z.. Uviedol, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a z jeho

podania je zrejmé, že celú dôkaznú povinnosť prenáša na súd. Tvrdil, že žalobca podal žalobu na súd
predčasne, pred uplynutím 6 mesačnej lehoty na predbežné prerokovanie nároku u žalovaného. Tvrdil,
že žalobca neposkytol súčinnosť potrebnú na prerokovanie jeho žiadosti, čím bol proces predbežného
prerokovania fakticky zmarený. Poukázal na to, že žalobca namieta postup, keď exekučný súd rozhodol
o vydaní poverenia po 15 - dňovej lehote. Uviedol, že 15 - dňová lehota neplatí v zmysle ust. 44 ods.

2/ exekuč. por., ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok. Poukázal aj na ex offo povinnosť
exekučného súdu v rámci exekučného konania skúmať platnosť rozhodcovskej doložky. Uviedol, že
samotné nedodržanie 15 -dňovej lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní. Existencia prieťahov
je preukázaná len výsledkami vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia Ústavného
súdu SR, ktorý by konštatoval, že bolo porušené právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov. Žalobca uvedené nepreukázal. Tvrdil, že žalobca nepreukázal ani existenciu škody a ani
dôvody na nemajetkovú ujmu, pričom zdôraznil, že v osobe žalobcu nejde o fyzickú osobu ale o osobu
právnickú. Na doplnenie poukázal na list Európskej komisie, v ktorom sa konštatuje prax žalobcu v
spojitostisuzatváranímspotrebiteľskýchzmlúv,zktoréhovyplýva,žežalobcaajehopraktikysúvnímané
verejnosťou negatívne, boli predmetom záujmu Európskej komisie a súdy konštatovali porušovanie

práv spotrebiteľa a v dôsledku podnikateľskej činnosti žalobcu podnietila zvýšenú potrebu ochrany
práv spotrebiteľov na všetkých úrovniach štátnej moci. Žalobca nepreukázal, že v dôsledku postupu
okresného súdu vznikla žalobcovi škoda.

3. Podľa § 177 ods. 2 písm. a) CSP pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ak ide iba o otázku

jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkového tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez
príslušenstva neprevyšuje 2.000€.

4. Žalobca navrhol rozhodnúť najprv medzitýmnym rozsudkom, ktorým by súd rozhodol o základe tak,
že žalovaný je zodpovedný za škodu, ktorá vznikla žalobcovi nesprávnym úradným postupom, pretože

tento nerozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej lehote.
Podľa ust. § 152 ods. 2/ O.s.p. rozsudkom sa má rozhodnúť o celej prejednávanej veci. Iba ak je to
účelné, môže súd rozhodnúť najskôr len o jej základe. Vyplýva z toho, že medzitýmnym rozsudkom
súd môže rozhodnúť, nie je tu daná povinnosť súdu takto rozhodnúť. Okrem toho musí byť splnená
podmienka, že je to účelné. To, či súd rozhodne medzitýmnym rozsudkom alebo rozsudkom o celej veci,

je vždy na posúdení súdu, podľa okolností tej ktorej veci. Vydanie medzitýmneho rozsudku prichádza
do úvahy spravidla tam, kde je nutné posúdiť všetky skutkové a právne otázky, od ktorých závisí výška
konkrétneho nároku a javí sa účelným aj z hľadiska zásady hospodárnosti konania, aby sa nevykonávalo
dokazovanie o výške škody, ak nie sú preukázané základné podmienky na jej priznanie, ak nie je
preukázaná príčinná súvislosť medzi porušením a vznikom škody, ak nie je preukázaná napr. miera

zavinenia a pod. V danom prípade však nie je účelné rozhodnúť medzitýmnym rozsudkom, pretože z
dôvodov, ktoré sú uvedené nižšie, nie je daný a preukázaný základ nároku žalobcu a to neprávny úradný
postup exekučného súdu. Preto súd nerozhodol medzitýmnym rozsudkom, ale rozsudkom o celej veci.

5. Vo veci bolo vykonané dokazovanie ktoré navrhol žalobca, keď bola oboznámená časť exekučného

spisu Okresného súdu Galanta 20Er/501/2009 a na základe takto vykonaného dokazovania bol ustálený
nasledovný skutkový stav veci:6. Žalobca ako oprávnený podal u súdneho exekútora dňa 24.06.2009 návrh na vykonanie exekúcie voči
povinnej osobe na vymoženie jeho nárokov zo zmluvy o úvere č. 2340244. Exekučná vec je vedená u
súdneho exekútora pod č.k. Ex 4185/09. Zo strany súdneho exekútora boli návrh na vykonanie exekúcie,

rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul a žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na
vykonanieexekúciedoručenéexekučnémusúdudňa22.07.2009.NaOkresnomsúdeGalantajevedená
pod č.k. 20Er/501/2009. Dňa 29.12.2009 exekučný súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie. O
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie odo dňa doručenia žiadosti súdneho exekútora exekučnému
súdu (od 22.07.2009) tak bolo rozhodnuté v lehote 160 dní. Žalobca nepredložil žiadne rozhodnutie

príslušnéhoorgánu,ktorýmbybolikonštatovanéprieťahyvexekučnomkonaníani sťažnosťnaprieťahy,
ktorábybolaposúdenáakodôvodná.Nepredložilanižiadneinérozhodnutia,ktorýmbybolkonštatovaný
v exekučnej veci nesprávny úradný postup exekučného súdu. Žalobca podal u žalovaného žiadosť
o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Žalovaný na uvedenú žiadosť neodpovedal s
odôvodnením, že žalobca neposkytol potrebnú súčinnosť, čím bol proces predbežného prerokovania
zmarený. Žalovaný nespochybnil podanie žiadosti na predbežné prerokovanie nároku. V čase tohto

rozhodnutia už uplynula 7 mesačná lehota odo dňa prijatia žiadosti na predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody.

7. Podľa ust. § 41 ods. 2 písm. d/ exekuč. por. v znení účinnom do 31.05.2011 ( teda aj začatia
exekučného konania ) podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných

rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

8.Podľaust.§44ods.1/exekuč.por.vzneníúčinnomdo31.05.2011(tedaajvčasezačatiaexekučného
konania ) exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento
návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu

(§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

9.Podľaust.§44ods.2/exekuč.por.vzneníúčinnomdo31.05.2011(tedaajvčasezačatiaexekučného
konania ) súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia
žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

10. Podľa § 3 ods. 1 písm. d/ zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom ( aj ku dňu rozhodnutia ) štát zodpovedá
za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci,
okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

11. Podľa ust. § 4 ods. 1 písm. a, bod 1./ zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom ( aj ku dňu vydania rozhodnutia )
vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa ods. 3 ods. 1, koná v mene
štátuMinisterstvospravodlivosti,akškodavzniklavobčianskomsúdnomkonaníalebovtrestnomkonaní
a ak tento zákon neustanovuje inak.

12. Podľa § 9 ods. 1/ zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom ( aj ku dňu vydania rozhodnutia ) štát zodpovedá
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj
porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej

lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný
nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

13. Podľa § 9 ods. 2/ zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom (aj ku dňu vydania rozhodnutia) právo na náhradu

škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená
škoda.14. Podľa § 15 ods. 1/ zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom (aj ku dňu vydania rozhodnutia) nárok
na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo

iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o
väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred
predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku
(ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

15. Podľa § 16 ods. 1/ zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom ( aj ku dňu vydania rozhodnutia - poverenia ) ak
príslušnýorgánneuspokojínároknanáhraduškodyalebojehočasťdošiestichmesiacovododňaprijatia
žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

16. Podľa § 17 ods. 1/ zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom ( aj ku dňu vydania rozhodnutia - poverenia )
uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

17. Podľa § 17 ods. 2/ zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom (aj ku dňu vydania rozhodnutia - poverenia) v

prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom
na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj
nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

18. Podľa ust. § 19 ods. 1/ zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom ( aj ku dňu vydania rozhodnutia -
poverenia ) právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode.

19. Podľa ust. § 27/ zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom ( aj ku dňu vydania rozhodnutia - poverenia )

zodpovednosť za škodu podľa tohto zákona sa vzťahuje na škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli
vydané odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona a na škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

20.Zvyššiecitovanýchzákonnýchustanovenívyplýva,ževprípadezodpovednostizaškoduspôsobenú

nesprávnym úradným postupom sa jedná o objektívnu zodpovednosť, čo znamená, že zo strany
oprávneného subjektu ( poškodeného ) nie je potrebné preukazovať zavinenie vo forme úmyslu, resp.
nedbanlivosti, ale stačí preukázať, že škoda je výsledkom činnosti príslušného orgánu štátu, v danom
prípade exekučného súdu, jeho nesprávnym úradným postupom.

21. Pre priznanie náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je nevyhnutné súčasné
splnenie troch podmienok: ( 1. ) porušenie právnej povinnosti orgánom verejnej moci, ktoré spočíva v
nesprávnom úradnom postupe, ( 2. ) vznik a existencia škody a ( 3 ) príčinná súvislosť medzi porušením
právnej povinnosti, ktorá spočíva v nesprávnom úradnom postupe a škodou, ktorá porušením povinností
vznikla. Pri absencii čo i len jednej z nich, nie je daný nárok na náhradu škody spôsobenú nesprávnym

úradným postupom podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení a náhradu škody nie je možné
priznať. Dôkazné bremeno - preukázať podmienky náhrady škody, spočíva na poškodenom, v danej
veci navrhovateľovi.

22. Pojem „nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci“ nie je zákonodarcom v citovanom ust. § 9

ods. 2/ zák. č. 514/2003 Z.z. výslovne definovaný. Je uvedený len príkladmo. Ide však o taký úradný
postup, ktorý má vadu, ktorá nie je v súlade s príslušnou právnou úpravou. Ide o postup, pri ktorom
dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi pre konanie orgánu verejnej moci alebo
porušenie poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľa tejto činnosti, teda postup nezákonný.
Skutočnosť, že ide o nesprávny úradný postup taktiež určuje fakt, že musí ísť o úradný postup priamo

súvisiaci s výkonom právomocí orgánu verejnej moci. Nesprávnym úradným postupom je aj porušenie
povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, prípadne nečinnosť pri
výkone verejnej moci. Uvedené vyplýva aj z ustálenej judikatúry.23. Žalobca si uplatnil v tomto konaní náhradu škody tvrdiac, že ide o škodu spôsobenú mu nesprávnym
úradným postupom exekučného súdu, pretože exekučný súd tým, že vydal poverenie po uplynutí 15 dní,
nekonalvsúladesust.§44ods.2/exekuč.poriadku.Tvrdil,ženeexistujeokolnosť,ktorábyumožňovala

exekučnému súdu konať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe.

24. Zo zák. ust. § 44 ods. 2/ exekuč. por. a ust. § 41 ods. 2 písm. c/ a d/ exekuč. por. v znení účinnom do
31.05.2011 ( teda aj v čase začatia exekučného konania ) podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu

aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených. Uvedené
sa vzťahuje aj na exekučný titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok. Vyplýva to z dôvodovej správy k zák.
č. 102/2011 Z.z., ktorým bola vykonaná aj zmena exekučného poriadku a to aj v to aj v zák. ust. § 41
ods. 2 písm. d/ exekučného poriadku, účinnej od 01.06.2011. Uvádza sa tu, že rozhodcovský rozsudok
je exekučným titulom podľa ust. § 41 ods. 2 písm. d/ exekuč. por. Správnosť tohto záveru osvedčila
svojím autentickým výkladom aj Národná rada SR. Avšak vzhľadom na skutočnosť, že v praxi možno

vysledovať určité na pochybnosti navrhuje sa výslovne upraviť predmetnou novelou, že exekučným
titulom sú aj vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských súdov a zmiery nimi schválené. Okrem toho z
gramatického aj logického výkladu zák. ust. § 44 / exekuč. por. v znení účinnom do 31.05.2011 ( teda aj
v čase začatia exekučného konania ) vyplýva, že lehota 15 dní sa vzťahuje len na prípad, ak súd vydá
poverenie. Z tohto potom vyplýva, že po podaní návrhu oprávneným a po doručení žiadosti súdneho

exekútora na vykonanie exekúcie, je exekučný súd povinný postupovať v zmysle zákonných ustanovení
exekučného poriadku. Musí preskúmať žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Tento zákonom
daný postup musí dodržať. Táto povinnosť mu vyplýva zo zák. ust. § 44 exekučného poriadku.
Vykonaným dokazovaním je preukázané, že exekučný súd pred vydaním rozhodnutia ohľadne žiadosti

súdneho exekútora na vykonanie exekúcie skúmal žiadosť súdneho exekútora, návrh oprávneného (v
tomto konaní navrhovateľa) na vykonanie exekúcie a exekučný titul - rozhodcovského rozsudku tak,
ako mu túto povinnosť ukladá exekučný poriadok. Vydať poverenie na základe súdneho rozhodnutia
mohol len za predpokladu, že pri takomto povinnom skúmaní nezistil rozpor. Len v takom prípade
mal povinnosť vydať poverenie pre súdneho exekútora na vykonanie exekúcie, pričom v exekučnom

poriadku je uvedené, že by tak mal urobiť v lehote 15 dní odo dňa doručenia žiadosti. Tu je nutné
zdôrazniť, že ide o lehotu procesnú. Jej nedodržanie neznamená automaticky nesprávny úradný postup.
V rámci preskúmania exekučný súd vykonal dokazovanie zadovážením rozhodcovského spisu od
rozhodcovského súdu. Rozpor nezistil a vydal poverenie. Táto povinnosť mu vyplývala priamo zo
zákona a to konkrétne zo zák. ust. § 44 Exekuč. por., v ktorom je vlastne obsiahnutý zákonný postup -

skúmať súlad či rozpor so zákonom. V tomto smere je nutné poukázať aj na uznesenie NS SR sp.zn.
6Cdo 105/2011 zo dňa 10.10.2012. Vyplýva z neho, že už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je exekučný súd, konajúci o návrhu na nútený
výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku v zmysle § 44 ods. 2/ Exekučného por. oprávnený
aj bez návrhu (ex offo) skúmať, či rozhodcovská zmluva medzi zmluvnými stranami bola uzavretá

platne. Ak exekučný súd zistí, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená na základe neplatnej
rozhodcovskej zmluvy, je oprávnený vyvodiť všetky dôsledky vyplývajúce z príslušných právnych
predpisov pre to, aby zmluvná strana nebola uvedenou zmluvou viazaná. Nutné je poukázať aj na
ďalšie uznesenie NS SR sp. zn. 5Cdo 230/2011 zo dňa 18.09.2012, v ktorom sa konštatuje, že aj v
prípade, že spotrebiteľ nevyužije právnu možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej

zmluvy podľa ustanovení zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd povinný
skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy. Dokonca povinnosť súdu skúmať zákonnosť
exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania vyplýva aj z uznesenia Ústavného súdu
SR č.k. I.ÚS 429/2011 - 16 zo dňa 03.11.2011 Potrebné je poukázať napr. aj na nález ÚS SR sp.zn.
II. ÚS 24/2013 - 40 zo dňa 09.10.2013. Vyplýva z neho, že lehota 15 dní výslovne v zmysle zákona

neplatí, ak ide o exekučný titul podľa ust. § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku, ak exekučným
titulom je rozhodcovský rozsudok. Takže tvrdenie navrhovateľa, že exekučný súd bol povinný vydať
poverenie do 15 dní odo dňa doručenia žiadosti je nedôvodné. Preto vydanie poverenia po uplynutí
15 dní odo dňa doručenia žiadosti o udelenie poverenia, pri skúmaní súladu nemôže automaticky
znamenaťnesprávnyúradnýpostup.Naviacžalobcanepreukázalexistenciurozhodnutia,ktorýmbybolo

konštatované,žeprocesnýpostupexekučnéhosúdu,ktorýpredchádzalvydaniupoverenianavykonanie
exekúcie, je nesprávny, že je v rozpore so zákonom, že to je nesprávny úradný postup. Nepredložil
žiadne rozhodnutie, orgánu na to príslušného ( s poukazom na dôvody nižšie ), ktorý konštatoval
nesprávny úradný postup v dotknutej exekučnej veci.25.Žalobcatvrdil,žeexekučnýsúdkonalnesústredeneasozbytočnýmiprieťahmiakvydaniupoverenia
o vykonaní exekúcie pristúpil po veľmi dlhej dobe. Zák. ust. § 9 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom

ku dňu vydania rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktorý zakotvuje
zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, neobsahuje ustanovenia o
právomoci prvostupňového súdu rozhodovať vo veciach náhrady škody z titulu prieťahov v konaní až
po právoplatnom rozhodnutí oprávneného orgánu o sťažnosti proti prieťahom v konaní. Z dôvodovej
správy týkajúcej sa novelizácie zákona č. 514/2003 Z. z. ( zákonom č. 412/2012 Z.z. ) však jednoznačne

vyplýva, že k citovanému ustanoveniu zákona bolo potrebné vždy ( teda aj pred účinnosťou novely a
teda aj v čase vydania rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia ) pristupovať tak, že v rámci konania o
náhradu škody spôsobenú nesprávnym úradným postupom musí už existovať už príslušné rozhodnutie,
ktorý by konštatoval neprávny úradný postup súdu, vrátane zbytočných prieťahov v konaní. Túto otázku
nie je oprávnený skúmať a posudzovať súd v rámci konania o náhrade škody. Novela nezaviedla nič
nové, len explicitne vyjadrila, čo bolo zrejmé už pred účinnosťou novely. K doplneniu ustanovenia §

9 zákona č. 514/2003 Z. z. zákonodarcu nepochybne viedla skutočnosť, že práve z dôvodu absencie
explicitného vyjadrenia povinnosti súdu vychádzať aj pri posudzovaní nárokov vyplývajúcich z tvrdeného
nesprávneho úradného postupu z rozhodnutí oprávneného orgánu o sťažnosti proti prieťahom v konaní
(s tým, že takéto posúdenie nie je v právomoci prvostupňového súdu) prichádzalo v praxi k nejednotnosti
vo výklade citovaného zákona a zrejme i k nejednotnosti v konaní pred súdmi. Uvedené vyplýva z

bodu 7 dôvodovej správy k návrhu zákona č. 508/2010 Z. z., ktorý novelizuje zákon č. 514/2003 Z. z.,
podľa ktorej návrh vychádza z platnej úpravy, nakoľko existuje možnosť domáhať sa ochrany svojich
práv využitím inštitútu ústavnej sťažnosti v súlade s ustanovením § 127 ods. 1 Ústavy SR. Otázku, či v
konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
garantované v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, je kompetentný preskúmať ústavný súd, ktorý ju v súlade so

svojou ustálenou judikatúrou preskúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého
prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu
(napr. I. ÚS 41/02). Súdne konanie nie je kompetentný preskúmavať súd v konaní o náhrade škody
podľa zákona č. 514/2003 Z. z., ale len Ústavný súd SR na podklade ústavnej sťažnosti. Opačný výklad
by znamenal, že by existovalo niekoľko orgánov, ktoré by boli oprávnené v tom istom čase preskúmavať

postup toho istého súdu z hľadiska vzniku zbytočných prieťahov. Pokiaľ by súd konajúci o náhrade
škody mohol hodnotiť postup iného súdu z hľadiska existencie zbytočných prieťahov, znamenalo by
to absurdný záver, keďže všeobecné súdy by preskúmavali postup iných všeobecných súdov, pričom
uvedené by mohlo smerovať aj k porušeniu inštančného princípu v súdnictve. Vecne príslušné pre
rozhodovanie sporov o náhradu škody sú v prvom stupni zásadne okresné súdy, avšak súdy, ktoré môžu

porušiť právo fyzických a právnických osôb na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, môžu byť aj
súdyvyššiehostupňa(krajskésúdy,NajvyššísúdSR).Vprípade,akbysazbytočnýchprieťahovdopustil
napr.NajvyššísúdSR,poškodenýsubjektbysamalobrátiťvzmyslezákonač.514/2003Z.z.naokresný
súd, aby konštatoval, že jeho nadriadený orgán sa dopustil zbytočných prieťahov. Postup súdu vyššieho
stupňa by bol v takomto prípade preskúmavaný súdom nižšieho stupňa, čo je zjavne vylúčené a uvedené

len potvrdzuje, že konštatovať existenciu prieťahov v súdnom konaní je oprávnený výlučne Ústavný
súd SR. Žalobca do vyhlásenia rozsudku súdu nepreukázal, že by existovalo právoplatné rozhodnutie
Ústavného súdu, ktorým by
bolo v exekučnej veci, od ktorej si uplatňuje nárok na náhradu škody a nemajetkovú ujmu v tomto konaní,
konštatované porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov prípade rozhodnutia

Európskeho súd pre ľudské práva. Absenciou takéhoto rozhodnutia oprávneného orgánu o existencii
prieťahov, tiež nebola splnená základná podmienka pre rozhodnutie o náhrade škody v dôsledku
nesprávneho úradného postupu orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci. Nepredložil žiadne
rozhodnutie, orgánu na to príslušného, ktorý konštatovalnesprávny úradný postup v dotknutej exekučnej
veci.

26. Ako bolo konštatované vyššie, podmienky na priznanie nároku na náhradu škody musia byť
splnené súčasne. Podmienka existencie nesprávneho úradného postupu exekučného súdu v danej veci
splnená nie je. Žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno (povinnosť tvrdenia) o existencii nesprávneho
úradného postup ako prvej z troch zákonných podmienok. Preto nemôže byť splnená ani podmienka

existencie príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou, lebo ak neexistuje v
danej veci nesprávny úradný postup, nemôže medzi prípadnou škodou navrhovateľa vzniknúť súvislosť
snesprávnymúradnýmpostupom,ktorýneexistuje.Žalobcaztohtodôvoduneuniesoldôkaznébremeno
ani o existencii jeho nároku na nemajetkovú ujmu. Táto totiž prichádza do úvahy len v tom prípade,ak by iba samotné konštatovanie porušenia práva nebolo dostatočným vzhľadom na ujmu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom. V tomto konaní však nebolo možné ani len konštatovanie porušenia
práva, lebo navrhovateľ nepreukázal existenciu nesprávneho úradného postupu. Vzhľadom na uvedené

závery nie je potrebné pre účely tohto konania skúmať existenciu škody, jej rozsah a ani nemajetkovú
ujmu, ktorej náhrady sa navrhovateľ domáha.

27. Žalobca navrhol doplnenie dokazovania spisom žalovaného ohľadne jeho žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku. Uvedené dokazovanie súd nevykonal, lebo žalovaný nespochybnil doručenie

takejto žiadosti od žalobcu a vyjadril sa v tom smere, že žiaden z uplatnených nárokov žalobcu
uspokojený nebol. V tomto smere nejde teda o spornú otázku a dokazovanie v takomto rozsahu by
pre účely tohto konania bolo dokazovaním neúčelným a nehospodárnym a nad rámec dokazovania
potrebného pre účely tohto konania.

28. Žalobca navrhol doplnenie dokazovania predložením znaleckého posudku, ktorý si pre účely tohto

konania dal vypracovať. V tomto smere súd takto navrhované dokazovanie nevykonal. Išlo by totiž o
dokazovanie nad rámec dokazovania potrebného pre účely tohto súdneho konania. Nebola totiž splnená
ani len prvá z troch podmienok a to nesprávny úradný postup. Akékoľvek ďalšie dokazovanie o príčinnej
súvislosti, ako aj o výške škody by tak bolo nad rámec dokazovania potrebného pre účely tohto konania,
v rozpore so zásadou hospodárnosti konania.

29. Žalovaný vzniesol námietku premlčania vo svojom vyjadrení s tým, že ak došlo k uplynutiu 15 -
dňovej lehoty. V danej veci však o takýto prípad nešlo, pretože samotné exekučné konanie sa začalo
až dňa 11.05.2010 podaním návrhu na vykonanie exekúcie navrhovateľom u súdneho exekútora. Preto
sa touto námietkou súd ani nezaoberal.

30. Keďže žalobca neuniesol dôkazné bremeno o svojom tvrdení, že došlo k neprávnemu úradnému
postupu konaním exekučného súdu v exekučnej veci, od ktorej si uplatňuje nároky v tomto konaní, bol
jeho žaloba v celom rozsahu ako nedôvodná zamietnutá.

31. V zmysle § 255 ods. 1 CSP súd prizná stane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Žalovaná si náhradu trov konania si neuplatnila, pričom zo spisu trovy žalovanej nevyplývajú. Súd
z dôvodovo uvedených žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujeprípustnéodvolanievlehote15dníoddoručeniarozsudkunasúdeprotiktorého

rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať účastník konania ktorého neprospech bolo rozhodnutie
vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie proti ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa s ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní,
náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania ( § 127 CSP).

V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho
sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh).( § 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky

b/súdnesprávnyprocesnýmpostupomznemožnilstrane,abyuskutočňovalajejpatriaceprocesnépráva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c/ rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávny obsadený súd
d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností

f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
g/zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobrany,aleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súd prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci ( § 62 CMP).
Odvolaciedôvodyadôkazynaichpreukázaniemožnomeniťadoplniťlendouplynutialehotynapodanie
odvolania ( § 365 ods. 3 CSP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 CMP).

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy ( § 63
CMP).
Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na nariadenie výkonu rozhodnutia. Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu. Konanie o
výkone neodkladného opatrenia nariadi súd vždy aj bez návrhu ( 376 ods. 1, 2, 3 CMP).