Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, March 30, 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9Csp/44/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116216410
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8116216410.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobkyne: O. C., nar.

XX.XX.XXXX, bytom U. XXX, XXX XX U., právne zastúpeného ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Igor
Šafranko, advokát, so sídlom ul. Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: PROFI CREDIT
Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpeného
AdvokátskakanceláriaJUDr.AndreaCviková,s.r.o.,sosídlomKubániho16,81104Bratislava,ovydanie
bezdôvodného obohatenia 5 061,77 €, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalovaný má proti žalobkyni právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou došlou súdu dňa 12.08.2016 sa žalobkyňa domáhala na žalovanom vydania bezdôvodného
obohatenia vo výške 5 061,77 €. Žalobkyňa vychádzala z toho, že dňa 30.05.2005 uzavrela ako dlžník
so žalovaným ako veriteľom zmluvu o revolvingovom úvere. Na základe žiadosti jej bol poskytnutý úver
vo výške 3 386,58 € s počtom splátok 36 a mesačnou splátkou 94,07 €. Zmluvná odmena bola vo
výške 1 693,29 €. Podľa názoru žalobkyne je zmluva uzatvorená v rozpore s § 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka pre jej nezrozumiteľnosť a neurčitosť. Žalobkyňa ďalej zastáva názor, že vzhľadom na to, že
ide o spotrebiteľský úver, zmluva o spotrebiteľskom úvere bola uzatvorená podľa zákona č. 258/2001 Z.

z. a mala tak obsahovať uvedenie úrokov, ktoré je dlžník povinný zaplatiť. Vzhľadom na to, že tomu tak
nebolo, tak podľa § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z.z. žalovaný nemohol od žalobkyne požadovať úrok
alebo poplatky. Poukázala na rozsudky Krajského súdu Prešov sp. zn. 2Co/9/2012 a 21Co/72/2014,
v ktorých je uvedené, že zákon explicitne neupravoval povinnosť uviesť úrokovú sadzbu ako povinnú
náležitosť, upravoval však dôsledky neuvedenia úrokov. Žalovaný ako dodávateľ mal preto zákonnú
povinnosť v zmluve o spotrebiteľskom úvere uviesť údaj o výške úrokov a poplatkov.
1.1. Žalobkyňa uviedla, že jej zo strany žalovaného bola poskytnutá suma 5 097,79 € a vrátila sumu

10 159,56 €. Rozdiel vo výške 5 061,77 € žaluje ako bezdôvodné obohatenie. O skutočnosti, že sa
žalovaný na jej úkor bezdôvodne obohatil sa dozvedela od Združenia na ochranu občana a spotrebiteľa
HOOS dňa 19.07.2016. Zároveň pokiaľ ide o objektívnu premlčaciu dobu na vydanie bezdôvodného
obohatenia, zastáva s poukazom na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 21Co/72/2014 názor,
že táto je 10 - ročná z dôvodu, že žalovaný sa na jej úkor obohatil úmyselne.

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním doručeným súdu dňa 05.10.2016. Žalovaný predovšetkým

namietol miestnu nepríslušnosť súdu na konanie o podanej žalobe, kde poukázal na uznesenie
Krajského súdu v Žiline č. k. 9Co/516/2015, v ktorom je uvedené, že vzťah bezdôvodného obohatenia
medzi účastníkmi konania je osobitným, nie spotrebiteľským vzťahom. Už v tejto časti odôvodnenia súd
uvádza, že sa s námietkou miestnej nepríslušnosti nestotožnil, a preto vec nepostúpil na Okresný súdBratislava I., pretože zastáva názor, že pokiaľ bezdôvodné obohatenie je výsledkom vzťahu, ktorý má
spotrebiteľský charakter, miestna príslušnosť súdu sa určuje tak ako keby išlo o spotrebiteľský spor.
2.1. Žalovaný ďalej uviedol, že skutočne dňa 30.05.2005 uzavrel so žalobkyňou ako dlžníkom zmluvu

o revolvingovom úvere. Rovnako citoval § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z.z., kde zvýraznil, že v zmysle
tohto ustanovenia povinnou náležitosťou zmluvy nebola ročná úroková sadzba úveru. Poukazuje na to,
že preskúmavaná zmluva obsahuje údaj o poskytnutej čiastke úveru a o zmluvnej odmene. Zmluvná
odmena v podobe úroku nie je obsiahnutá v zmluve v percentuálnom vyjadrení ročnou úrokovou
sadzbou, pretože tá nebola zákonnou náležitosťou zmluvy, ale je vyjadrená uvedením pevnej sumy ako

zmluvnáodmena.Tvrdeniežalobcuoneuvedeníúrokutedaniejevsúladesuzavretouzmluvou,nakoľko
tá obsahuje údaj o celkovej sume úrokov za dohodnuté obdobie. Čo sa týka námietky premlčania túto
vznáša, a zároveň nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Žalovaný
súdu rovnako predložil výpočet RPMN k prejednávanej zmluve o spotrebiteľskom úvere.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie spisu a zistil nasledujúce:

3.1. Dňa 30.05.2005, teda za účinnosti zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch bola medzi
žalovaným ako veriteľom a žalobkyňou ako dlžníkom uzatvorená zmluva o revolvingovom úvere. Podľa
tejto zmluvy žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške 51 012,- Sk za zmluvnú odmenu vo výške 51
012,- Sk, pričom úver mal byť vrátený v 36 - tich mesačných splátkach vo výške 2 834,-Sk. Zároveň
súčasťou tejto zmluvy je aj dohoda o poskytnutí revolvingu, ktorý sa mal poskytnúť vo výške 34 688,-

Sk za zmluvnú odmenu vo výške 33 326,-Sk, pričom mal byť splácaný mesačnými splátkami vo výške 2
834,-Sk. V zmluvných dojednaniach zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti Profireal Slovakia spol.
s r.o., ktoré sú súčasťou zmluvy a nachádzajú sa na druhej strane listiny, ktorú žalobca podpisoval, je
v bode 5, pod názvom Zmluvná odmena uvedené, že za poskytnutie úveru sa dlžník zaväzuje zaplatiť
veriteľovi zmluvnú odmenu. Rovnako za poskytnutie každého revolvingu sa dlžník zaväzuje zaplatiť

veriteľovi zmluvnú odmenu. Zmluvná odmena za poskytnutie úveru (revolvingu) predstavuje úročenie
úveru (revolvingu).
3.2. Súd ďalej vykonal dôkaz platobnou históriou žalobkyne, z ktorej vyplýva deň poskytnutia úveru, deň
poskytnutia jednotlivých revolvingov a sumy ňou splácané.
3.3. Súd tiež vykonal dôkaz prehlásením Združenia HOOS, ktoré je mu známe už z iných konaní.

Ide o genericky vydávané potvrdenie, z ktorého nie je žiadnym spôsobom zrejmé ako bola posúdená
konkrétna zmluva, pretože toto obsahuje iba všeobecné tvrdenia o tom, že spotrebiteľ bol informovaný o
náležitostiach spotrebiteľských zmlúv, o neprimeraných odplatách a úrokoch za úvery, ktoré sú v rozpore
s dobrými mravmi, s rozhodnutiami súdov, či už slovenských alebo Súdneho dvora Európskej únie, ktoré
sa týkajú spotrebiteľských zmlúv.

4. Výzvou zo dňa 20.02.2017 požiadal súd žalovaného, aby tento uviedol deň poskytnutia jednotlivých
revolvingov a deň splatenia úveru ako aj jednotlivých revolvingov.
4.1. V podaní doručenom súdu dňa 14.03.2017 žalovaný uviedol, že žalobkyni bola celkovo poskytnutá
suma 5 147,58 €, a to dňa 30.05.2005 - úver vo výške 1 693,29 €, dňa 14.06.2007 - revolving vo výške 1

151,43€,dňa25.06.2009-revolvingvovýške1151,43€adňa24.06.2011- revolvingvovýške1151,43
€. Dňa 12.08.2013 poskytol žalovaný žalobkyni ďalší revolving v rovnakej výške, ktorý bol však dňa
13.08.2013 žalobkyňou vrátený, a teda ako bolo uvedené skôr, celkom poskytnutá suma predstavuje
výšku 5 147,58 €. Žalobkyňa v zmysle zmluvných podmienok zaplatil žalovanému za poskytnutie úveru
a poskytnutie troch revolvingov celkovo sumu 10 159,56 €. Úver vo výške 1 693,29 € bol splatený dňa

12.06.2008, revolving zo dňa 14.06.2007 dňa 27.04.2010, revolving zo dňa 25.06.2009 dňa 14.05.2012
a revolving zo dňa 24.06.2011 dňa 09.05.2014.
4.2. Súd ďalej konštatuje, že podľa platobnej histórie žalobkyne v prípade, ak by skutočne bolo pravdou,
že poskytnutý úver je bez úrokov a bez poplatkov, by suma úveru poskytnutého vo výške 1 643,50 € bola
splatená dňa 12.12.2006, revolving poskytnutý 14.06.2007 by bol splatený dňa 14.09.2009, revolving

poskytnutý dňa 25.06.2009 by bol splatený dňa 12.08.2010 a revolving poskytnutý dňa 24.06.2011 by
bol splatený dňa 12.07.2013.

5. Na pojednávaní konanom dňa 30.03.2017 súd položil otázku žalobkyni, či je pre ňu zrozumiteľnejšie
uvedenie výšky úroku v zmluve nie jeho vyčíslením a teda jednoznačným uvedením sumy úrokov ale na

báze ročnej úrokovej sadzby, kde žalobkyňa nie presvedčivým spôsobom uviedla, že pravdepodobne
by si úrok nejakým spôsobom vedela vypočítať.6. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania sa súd primárne zaoberal touto, pretože aj v prípade
dôvodnosti žaloby by jej nebolo možné vyhovieť pre premlčanie.
6.1. Podľa § 107 Občianskeho zákonníka

(1) Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa
oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
(2) Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o
úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
(3) Ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej

dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie
namietať.
6.2. Od 01.07.2016 začal byť v Slovenskej republike účinný zákon č. 160/2015 - Civilný sporový
poriadok.
Podľa čl. 2 ods.2 CSP - Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude
rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej

rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý
spravodlivo.
6.3. Zverejňovaním súdnych rozhodnutí nastala situácia, že každá sporová strana si nájde rozhodnutie,
či už okresného alebo krajského súdu, ktoré vyhovuje jej právnemu názoru a prezentuje ho tým
spôsobom, že rovnako má súd rozhodnúť aj v ich veci. Tak tomu je aj v uvedenom prípade.

7. Objektívna premlčacia lehota.

PZ žalobcu v obdobných prípadoch poukazuje na rozhodnutia KS v Prešove, ktoré obsahujú zvyčajne
nasledujúcu argumentáciu:

KS v PO sp. zn. 3Co/228/2015 - Správnym je aj záver súdu prvého stupňa o vzniku úmyselného
bezdôvodnéhoobohatenianastranežalovaného,vdôsledkučohosainak3-ročnáobjektívnapremlčacia
doba predĺžila na 10 rokov odo dňa, keď k bezdôvodnému obohateniu došlo. V tejto súvislosti je
potrebné zdôrazniť, že žalovaný ako nebankový subjekt má dlhodobo v predmete svojej činnosti aj

poskytovanie úverov, a teda jeho povinnosťou bolo poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa
na poskytovanie úverov. Neuvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov v uvedenej zmluve, použitie
neprijateľnej podmienky a určenie neprimerane vysokej odplaty úveru (96,8 %) nemožno hodnotiť inak
ako konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu, minimálne s
nepriamym úmyslom získať majetkový prospech opísanými praktikami. So zreteľom na to je správny

záver súdu prvého stupňa poukazujúci na neuplynutie objektívnej 10-ročnej lehoty od poskytnutia úveru,
v dôsledku čoho bolo možné takto uplatnený nárok žalobkyni priznať.

KSvPOsp.zn.18Co/97/2015-Žalovanýakonebankovýsubjektmádlhodobovpredmetesvojejčinnosti
aj poskytovanie úverov a teda jeho povinnosťou bolo poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa

na poskytovanie úverov. V čase uzatvárania zmlúv už niekoľko rokov platila pri spotrebiteľských úveroch
úprava vyžadujúca uvádzať ročnú percentuálnu mieru nákladov umožňujúcu spotrebiteľom zorientovať
sa v ponukách rôznych finančných inštitúcii poskytujúcich úvery a posúdiť výhodnosť poskytnutého
úveru.Žalovanývobdobíod28.2.2005do16.7.2007uzatvorilsožalobkyňou4zmluvyospotrebiteľskom
úvere, pričom ani v jednej z nich údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov neuviedol. Takéto dlhodobé

ignorovanie zákonnej povinnosti uvádzať ročnú percentuálnu mieru nákladov sa nedá hodnotiť inak ako
úmyselné konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu.

Procesnému súdu je však známe, že v rámci rozhodovacej činnosti KS v PO existuje aj iné rozhodnutie,
napr.

Sp. zn. 15Co/207/2015 - V zákonom stanovenej lehote podal proti zamietavému výroku odvolanie
žalobca. Namietal nesprávne skutkové zistenia, ako aj nesprávne právne posúdenie súdom prvého
stupňa. Trval na včasnosti podania žaloby z dôvodu úmyselného konania žalovaného, ktoré viedlo k
bezdôvodnému obohateniu, v dôsledku čoho sa objektívna premlčacia doba predlžuje na 10 rokov

v zmysle ust. § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka. V súvislosti s úmyselným konaním žalovaného
poukázal na viaceré rozhodnutia Krajského súdu v Prešove a Krajského súdu v Žiline. Navrhol rozsudok
v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. S poukazom na citované
ustanovenie v odseku 4 písm. b) je potrebné považovať zmluvu uzavretú medzi účastníkmi konania zaplatnú, keďže na jej základe bol spotrebiteľovi dodaný tovar - vodný filter. Podľa odseku 5 citovaného
ustanovenia žalovaný tiež nepožadoval od žalobcu úroky alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v
zmluve o spotrebiteľskom úvere, keďže žalovaný žiaden úrok alebo poplatok v zmluve neuvedený od

žalobcu nežiadal. V zmluve je uvedené RPMN vo výške 19,60%, pričom žalobca zaplatil žalovanému
náklady vrátane úrokov a poplatkov vo výške 13,24%. Z uvedeného dôvodu nebol preukázaný úmysel
žalovaného získať na úkor žalobcu bezdôvodné obohatenie, preto súd prvého stupňa sa správne
vyporiadal s námietkou premlčania a 10 ročnú premlčaciu lehotu správne neuznal ako dôvodnú.

Žalovaní veritelia naopak ako v tejto tak aj v iných veciach poukazujú na názorovú líniu prezentovanú
KS v Banskej Bystrici a aj v Žiline:

KS v BB sp. zn. 13Co/90/2015 - Súd sa nestotožnil s tvrdením zástupcu navrhovateľky, že v danej
veci išlo zo strany odporcu o úmyselné bezdôvodné obohatenie a teda plynie desaťročná objektívna
premlčaciadoba.Vkonanínebolopreukázanéničím,žebysažalovanýnaúkornavrhovateľkyúmyselne

obohacoval. V prípade odporcu dôvodom bezdôvodného obohatenia mala byť úverová zmluva, ktorá
sa má považovať za bezúročnú a bez poplatkov vzhľadom na to, že neobsahuje podstatné náležitosti
zmluvyoúverevzmysleprávnejúpravy.Ajkeďsúdkonštatoval,žezmluvaoúvereneobsahujezákonom
stanovené náležitosti, nie je možné len z uvedeného dôvodu konštatovať, že odporca mal úmysel sa
obohatiť voči navrhovateľke. V zmysle zmluvy o úvere mala navrhovateľka začať splácať mesačné

splátky dňom15.4.2008. Prvú splátku v lehote splatnosti navrhovateľka nezaplatila, zaplatila ju až dňa
23.4.2008,čo je zrejmé z predpisu splátok a pokút. Napriek takémuto porušeniu zmluvných podmienok
zo strany navrhovateľky odporca ju nijakým spôsobom nesankcionoval. Zmluva neobsahuje ani žiadne
ustanovenia o zabezpečení záväzku, napr. zriadenie záložného práva, preto nie je možné prisvedčiť
navrhovateľke, že by zo strany odporcu išlo o úmysel na jej úkor sa obohatiť. Tieto skutočnosti z jej strany

neboli ničím preukázané. Vzhľadom na to, že odporca vzniesol námietku premlčania, navrhovateľka
podala návrh po uplynutí zákonom stanovenej lehoty, preto súd jej návrh zamietol.

KS v BB sp. zn. 14Co/1128/2014 - „Prvostupňový súd mal za to, že v súdenej veci nie je možná
aplikácia 10-ročnej objektívnej lehoty na vydanie bezdôvodného obohatenia, ako sa toho dožadovala

v konaní žalobkyňa, s prihliadnutím na plnenia vykonané zo strany žalobkyne mal za to, že objektívna
3-ročná premlčacia lehota na vydanie bezdôvodného obohatenia s prihliadnutím na podanie žaloby
na súd uplynula a žalobkyňa podala žalobu rok po uplynutí 3-ročnej objektívnej premlčacej lehoty.
Súd mal nepochybne za preukázané, že u žalovaného vzhľadom na nesplnenie zákonných podmienok
vo vzťahu k náležitostiam zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania je potrebné konštatovať, že

zmluva sa považuje za zmluvu bez poplatkov a bez úrokov, pričom tým, že žalobkyňa uhradila
žalovanému vyššiu sumu ako bol poskytnutý úver, došlo k bezdôvodnému obohateniu sa žalovaného.
Odvolací súd k najzásadnejšej námietke uvedenej žalobkyňou v odvolaní uvádza, že aj odvolací súd
sa stotožňuje s právnym záverom prvostupňového súdu, ktorý spočíva v tom, že nárok žalobkyne je
premlčaný z dôvodu uplynutia objektívnej 3-ročnej premlčacej lehoty, a preto ho súd žalobkyni nemohol

priznať, v dôsledku čoho žalobu žalobkyne zamietol. V 10-ročnej premlčacej dobe sa právo na vydanie
bezdôvodného obohatenia premlčí vtedy, keď bezdôvodné obohatenie bolo získané úmyselne. Úmysel
(priamy alebo nepriamy) musí smerovať k bezdôvodnému obohateniu a musí existovať už v čase
získania bezdôvodného obohatenia. Podmienky na 10-ročnú premlčaciu dobu nie sú splnené a platí
3-ročná objektívna premlčacia doba aj v prípade, keď povinný získanie bezdôvodného obohatenia

vôbecnezavinil.Zodpovednosťzabezdôvodnéobohateniejezodpovednosťouobjektívnou,pričomvšak
žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala, že by žalovaný mal úmysel k bezdôvodnému obohateniu
sa vo vzťahu k plneniu vyplývajúcemu zo zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania a žeby tento
úmysel existoval už v čase získania bezdôvodného obohatenia. V konkrétnom prejednávanom prípade
žalobkyňa už v čase uzavretia zmluvy o poskytnutí pôžičky bola oboznámená s výškou úveru a

zaviazala sa tento zaplatiť veriteľovi o zvýšenú sumu v 12-tich mesačných splátkach. Dohodnuté
splátky žalobkyňa (aj keď nepravidelne) plnila. Z obsahu podanej žaloby vyplýva, že do 15.05.2009
zaplatila v mesačných splátkach čiastku 924,77 Eur a z dôvodu, že od žalovaného mala žalobkyňa v
danom období poskytnutých viac úverov, pričom žalovaný jej navrhol možnosť, že všetky úvery budú
zahrnuté do jedného úveru č. 5003849 zo dňa 20.10.2009, pričom z uvedenej konsolidačnej pôžičky

bola prevedená suma 702,40 Eur na doplatenie pôvodnej zmluvy o úvere č. 7039162. Odvolací súd
uvádza, že k preukázaniu úmyslu na strane žalovaného nepostačuje len tvrdenie, že žalovaný v čase
uzavretia zmluvy neuviedol do zmluvy RPMN. Žalobkyňa mala možnosť oboznámiť sa s právnymi
predpismi, teda mala možnosť nedovolené úroky, či poplatky nezaplatiť. Zodpovednosť za bezdôvodnéobohatenie je objektívneho charakteru (nález Ústavného súdu SR z 26.04.2013 č. k. IV.ÚS 554/2012-35)
a predpokladom jeho vzniku nie je protiprávny úkon obohateného, ani jeho zavinenie, podstatné je iba
to, že stav obohatenia vznikol (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33 Odo/882/2006 z 24.06.2008).

Rozhodnutia iných všeobecných súdov, na ktoré poukazovala žalobkyňa v konaní, nie sú pre okresný,
ani odvolací súd záväzné, ak sa naviac okresný, ani odvolací súd s právnymi závermi tam uvedenými
nestotožňuje z vyššie uvedených dôvodov.“
Okresný súd Prešov dodáva, že citovaným rozsudkom bol potvrdený rozsudok OS Žiar nad Hronom sp.
zn.4C/10/2014kdesauvádza-Knámietkežalobkyne,ktorápoukazovalana10-ročnápremlčaciulehotu

s poukazom na rozhodnutia Krajského súdu v Prešove, ktorý zastáva názor, že dlhodobé ignorovanie
zákonnej povinnosti uvádzať ročnú percentuálnu mieru nákladov sa nedá hodnotiť inak, ako úmyselné
konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu (rozsudok Krajského
súdu Prešov sp. zn. 7Co/81/2011) uviedol, že tento rozsudok nie je pre rozhodovanie Okresného
súdu v Žiari nad Hronom záväzný. Poukázal na to, že ak zákonodarca sankcionuje poskytovateľa
úveru za nedodržanie podstatných náležitostí zmluvy tým, že sa považuje úver za bezúročný a bez

poplatkov, prichádza tak poskytovateľ úveru o výrazné finančné prostriedky, preto je nelogické tvrdiť,
že neuvádzanie ročnej percentuálnej miery nákladov je úmyselné konanie zamerané na získanie
bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu. Platí domnienka znalosti vyhlásených všeobecne
záväzných právnych predpisov, ktorá je nevyvrátiteľná. Aj o žalobkyni platí, že musela mať vedomosť,
že úver je bezúročný, a preto úroky a poplatky platiť nemusela, ak tak urobila, vyvracia to jej tvrdenie o

úmysle žalovaného získať bezdôvodné obohatenie. Podľa názoru súdu podmienka pre uplatnenie 10-
ročnej premlčacej lehoty v tomto prípade splnená nie je.

KS v Žiline sp. zn. 9Co/516/2015 - V zdôvodnení týchto záverov uviedol, že odporca je nebankovým
subjektom pôsobiacim na finančnom trhu v Slovenskej republike od roku 2008, a teda si bol vedomý

toho, aké právne predpisy regulujú jeho činnosť a neuvedenie podstatných náležitostí vyžadovaných
zákonom do zmluvy je nepochybne úmyselným porušením zákona, čo spôsobuje záver, že taktiež
bezdôvodné obohatenie, ktoré vzniklo, je bezdôvodným obohatením získaným úmyselne. Takýto záver
je podľa názoru odvolacieho súdu nepreskúmateľný, autoritatívny, bez uvedenia bližších dôvodov, ako
k takémuto záveru prvostupňový súd dospel. Súd nezdôvodnil, prečo je premlčacia doba objektívna

desaťročná, len všeobecne poukazuje na to, že odporca má poznať zákony. Nebol však preukázaný
úmysel. Zo záverov súdu by potom vyplynulo, že každá zmluva neplatne uzatvorená, bola takto
uzatvorená úmyselne (neplatne) . Pokiaľ prvostupňový súd poukazuje len na znalosť zákonov, v tomto
prípade aj navrhovateľ pozná zákony (fikcia) a mohol vedieť, že neplatí splátky v správnej výške.
Vzťah bezdôvodného obohatenia medzi účastníkmi je osobitným, nie spotrebiteľským vzťahom. V tomto

prípade zmluva bola uzatváraná v roku 2010 a súd, pokiaľ konštatoval, že u odporcu išlo o úmyselné
bezdôvodné obohatenie, mohol poukázať na konkrétny prípad, kedy už, či rozsudkom alebo iným
spôsobom, mu takéto konanie v tej dobe bolo vytknuté. Inak je zdôvodnenie prvostupňového súdu o
použití desaťročnej premlčacej lehoty všeobecné, nie riadnym spôsobom zdôvodnené a odvolaciemu
súdu neostalo iné, než v tejto časti napadnutý rozsudok prvostupňového súdu ako nepreskúmateľný

zrušiť.
7.1. Je teda zrejmé, že otázka prezumovaného úmyslu dodávateľa pri bezdôvodnom obohatení nie je
v rámci SR riešená rovnako jednotlivými krajskými súdmi a dokonca nie je riešená jednotne ani v rámci
jednotlivých krajských súdov.
7.2. Okresný súd si kladie otázku, prečo príslušné krajské súdy, ktoré vzhľadom na argumentáciu

sporových strán o rozdielnom rozhodovaní vedia, nerobia kroky potrebné k zabezpečeniu jednotnej
rozhodovacej praxe prostredníctvom NS SR? Okresný súd považuje vyššie uvedené príklady za
markantné porušenie právnej istoty, keďže výsledok sporu závisí od krajského súdu, na ktorom sa vec
prejednáva, resp. od senátu krajského súdu, ktorý vec prejednáva. Sporová strana má potom v skutkovo
obdobných veciach rozdielne rozhodnutia. Takýto stav pôsobí samozrejme mätúco aj na okresné súdy.

7.3. Procesný súd má za to, že OZ nevytvára osobitnú kategóriu osôb (či už fyzických alebo
právnických), u ktorých sa úmysel získať bezdôvodné obohatenie prezumuje. Ak by sa z tejto
prezumpcie malo vychádzať, okresný súd sa pýta, kde sú jej hranice? Ak je prezumpcia založená
na znalosti právnych predpisov alebo ich určitej časti, tak u osoby s právnickým vzdelaním (ale v
podstate u každej osoby vzhľadom na nižšie citované ustanovenie zákona o tvorbe právnych predpisov),

musí byť bezdôvodné obohatenie získané plnením z neplatnej alebo čiastočne neplatnej zmluvy vždy
bezdôvodným, pretože ako osoba práva znalá mala vytvoriť zmluvu bezvadnú. Takýto prístup je podľa
súdu nesprávny. Jeho nesprávnosť sa prejavuje o to viac, ak úmysel sa nezakladá na okolnostiach
skutkových ale výlučne právnych.7.4. Súd má teda za to, že úmyselné bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného preukázané nebolo.
Žalobkyňa súdu nepredložila žiadne súdne rozhodnutie predchádzajúce uzavretiu úverovej zmluvy,
ktoré by žalovaného ako dodávateľa upozorňovalo na nedostatok v jeho typovej zmluve. Ak k vzniku

bezdôvodného obohatenia došlo v deň preplatenia úveru, a jednotlivých revolvingov v čase uvedenom
v bode 4.2. odôvodnenia, tak 3 - ročná objektívna premlčacia lehota nepochybne uplynula.

8. Subjektívna premlčacia doba. V prejednávanej veci má súd za nepochybné, že uplynula aj
subjektívna premlčacia doba.

8.1. Podľa rozhodnutia NS ČR sp. zn. 26Cdo/785/2011 (pri totožnej úprave ako je v SR)
- „Pro počátek subjektivní promlčecí doby podle § 107 odst. 1 ObčZ je v případě bezdůvodného
obohacení získaného plněním z neplatné smlouvy rozhodující vědomost oprávněného o těch
skutkových okolnostech, z nichž lze dovodit, že smlouva, z níž bylo plněno, je neplatná. Není
přitom významné, zda oprávněný má takové právní znalosti, aby byl subjektivně schopen posoudit

uvedené skutkové okolnosti a zjistit, že smlouva, podle níž plnil, neplatná skutečně je. Podle
právní teorie (srovnej např. Švestka, J., Spáčil, J., Škárová, M., Hulmák, M. a kol. Občanský
zákoník I. § 101
- 110. Komentář. 2. vydání. Praha: C.H. Beck, 2009, 609 s.) i praxe (např. usnesení
Nejvyššího soudu ze dne 16. 9. 2010, sp. zn. 30 Cdo 446/2009 ) je pro počátek běhu
dvouleté subjektivní promlčecí doby podle § 107 odst. 1 obč. zák. rozhodný okamžik, kdy se oprávněný v
konkrétním případě skutečně dozví o tom, že došlo na jeho úkor k získání bezdůvodného obohacení a
kdo jej získal. V případě bezdůvodného obohacení získaného plněním z neplatné smlouvy je takovou

rozhodující vědomostí znalost oprávněného těch skutkových okolností, z nichž lze dovodit, že smlouva,
z níž bylo plněno, je neplatná. Není přitom významné, zda oprávněný má takové právní znalosti, aby
byl subjektivně schopen posoudit uvedené skutkové okolnosti a zjistit, že smlouva, podle níž plnil, je
neplatná (srov. usnesení Nejvyššího soudu ČR ze dne 18. 3. 2008, sp. zn. 28 Cdo 3977/2007 ). V souzené věci

byla okolnost, že nájemní smlouva byla uzavřena bez souhlasu obecního úřadu a že podnájemní
smlouvou jsou předmětné prostory pronajímány k účelu, ke kterému nejsou stavebně určeny, žalobkyni
známa již při uzavření těchto smluv (viz skutková zjištění, jenž nelze v dovolacím řízení úspěšně
zpochybnit). Odvolací soud se tak při posouzení začátku běhu subjektivní promlčecí doby od ustálené
judikatury neodchýlil.“

Podľa rozhodnutia NS SR sp. zn. 1Cdo/67/2011 - Oprávnený sa dozvie o vzniku bezdôvodného
obohatenia a o tom, kto sa na jeho úkor obohatil vtedy, keď skutočne (preukázateľne) zistí skutkové
okolnosti, na základe ktorých môže podať žalobu o vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, t.j. keď
nadobudne vedomosť o rozsahu bezdôvodného obohatenia a o osobe obohateného, a to bez ohľadu

na to, že sa o týchto skutočnostiach mohol dozvedieť aj skôr. To, kedy sa oprávnený dozvedel (dospel k
záveru), ako takýto jeho nárok, vyplývajúci z týchto skutkových okolností, možno právne kvalifikovať, nie
je pri posudzovaní okamihu začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby vôbec relevantné. Ako vyplýva
z obsahu spisu, žalobca poukázal predmetnú finančnú čiastku na účet žalovanej 28. augusta 2006.
Podľa názoru dovolacieho súdu týmto dňom začala žalobcovi plynúť i dvojročná subjektívna premlčacia

doba v zmysle § 107 ods. 1 OZ. Žalobca v konaní nepreukázal právny dôvod poskytnutia tohto plnenia,
teda od počiatku šlo o plnenie bez právneho dôvodu, pričom v danom prípade niet pochýb o tom, že už v
tomto okamihu boli žalobcovi známe všetky skutkové okolnosti potrebné na podanie žaloby na vydanie
bezdôvodného obohatenia, t.j. komu plnil a v akej výške.

Podľa rozhodnutia NS ČR sp. zn. 28Cdo/685/2011- Dovolací soud vychází z názoru, že kontrolní závěr
NKÚ obsahuje jak popis jím zjištěných relevantních skutkových okolností, tak jejich právní hodnocení
ústící v případný závěr o porušení zákonem stanovených povinností. Kontrolní závěr NKÚ tak může
u organizační složky státu jako oprávněné zakládat vědomost ve smyslu § 107 odst. 1 obč. zák. jen

tehdy, pokud se příslušná organizační složka na základě takového kontrolního závěru dozví dosud
neznámé skutkové okolnosti, bez nichž nelze odpovědnost za bezdůvodné obohacení dovodit. Tak tomu
může být např. za situace, kdy organizační složka státu na základě kontrolního závěru NKÚ zjistí, že
její závazek vůči třetí osobě, byl bez jejího vědomí již v minulosti splněn jinou organizační složkou čizanikl započtením. Naopak z hlediska vědomosti organizační složky ve smyslu § 107 odst. 1 obč. zák. nemá
kontrolnízávěrNKÚvýznam,pokudtakovýzávěrobsahujepouzeprávníhodnocenívznikléhostavu,ato

na základě stejných skutkových zjištění, jež byla známa i příslušné organizační složce státu. Tak je tomu
i v souzené věci. Žalobkyni již dne 13. 12. 2004, kdy žalovanému poskytla částku o 2.832.979,- Kč vyšší,
než činil soudem přiznaný nárok žalovaného, byly známy všechny rozhodné skutečnosti, na základě
kterých mohla a měla uplatnit své právo na vydání bezdůvodného obohacení. Pokud tak z důvodu
právní neznalosti neučinila a svého práva se začala domáhat až po té, co byla na právní stránku věci

upozorněna kontrolním závěrem NKÚ, nemůže to mít vliv na její presumovanou vědomost (v souladu
se zásadou neznalost zákona neomlouvá) a tedy ani na počátek běhu subjektivní lhůty ve smyslu §
107
odst. 1 obč. zák.

Podľa rozhodnutia NS SR sp. zn. 5 Cdo/291/2015 - V konaní neboli zistené ani predložené také

rozhodnutia súdov či záväzné judikáty, v ktorých by už sporná otázka regresu z titulu vyplatených
dávok nemocenského voči zamestnávateľovi bola riešená a z ktorých by tak vyplývala nezákonnosť
postupu žalovanej voči žalobcovi v čase vzniku bezdôvodného obohatenia a ktoré by dokazovali,
že žalovaná mala vedomosť o nesprávnosti svojho postupu a o tom, že nemá zákonný podklad na
vymáhanie regresných nárokov na dávkach nemocenského voči žalobcovi. Záver tohto súdu, že právo

Sociálnej poisťovne na náhradu vyplatených plnení voči zamestnávateľovi nie je možné bez ďalšieho
vyvodiť z ustanovenia § 238 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. z dôvodu porušenia predpisov na zaistenie
bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, nevylučuje, že takýmto zavineným protiprávnym konaním
zamestnávateľa v zmysle citovaného ustanovenia bude práve zavinené porušenie bezpečnostných
predpisov v príčinnej súvislosti s vyplatením dávok. Keďže v konaní nebol preukázaný ani priamy ani

nepriamy úmysel žalovanej získať bezdôvodné obohatenie na úkor žalobcu, nevznikol ani dôvod pre
aplikáciu 10-ročnej objektívnej premlčacej doby. Z týchto dôvodov bol správny záver odvolacieho súdu,
že právo žalobcu je premlčané, pretože 3-ročná objektívna premlčacia doba začala plynúť dňa 22.
decembra 2008 (uhradením poslednej finančnej čiastky žalobcu v prospech žalovanej) a uplynula dňa
22.decembra 2011, t.j. pred podaním žaloby na súd dňa 8. februára 2013.

Podľa rozhodnutia KS v Nitre sp. zn. 25Co/1019/2015 - V zmysle ustanovenia § 107 ods.
1 Občianskeho zákonníka sa o vzniku
bezdôvodného obohatenia oprávnený dozvie vtedy, keď má k dispozícii údaje, ktoré mu umožňujú
podať žalobu na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, t.j., keď nadobudol vedomosť o

rozsahu bezdôvodného obohatenia a osobe obohateného. Z hľadiska plynutia premlčacej doby
nie je rozhodujúce, že oprávnený mal už predtým možnosť sa dozvedieť skutočnosti, na základe
ktorých si mohol urobiť úsudok o vzniku bezdôvodného obohatenia a jeho výške. Z uvedeného
vyplýva správnosť záveru súdu prvej inštancie, že pri posudzovaní vedomosti žalobkyne o vzniku
bezdôvodného obohatenia a o tom v prospech koho k obohateniu došlo, je potrebné z hľadiska § 107

ods. 1 Občianskeho zákonníka minimálne
vychádzať zo dňa, kedy žalobkyňa poukázala žalovanému ako veriteľovi, poslednú splátku úveru.
Navyše za situácie, že predmetnú zmluvu o úvere, ktorú uzavrela so žalovaným dňa 01. 03. 2011,
podpísala, jej táto skutočnosť, že má zaplatiť sumu istiny (200 eur) zvýšenú o odplatu (160 eur), ďalej
že zmluva neobsahuje údaj o RPMN a údaj o úroku, bola známa už v čase podpisu, t.j. uzavretia

predmetnej úverovej zmluvy. Ospravedlnenie, že žalobkyňa nemá právnické vzdelanie a v čase podpisu
zmluvy nevedela o tom, že zmluva musí obsahovať údaj o RPMN a údaj o úroku, je zavádzajúce a
neopodstatnené,nakoľkoužnaprvýpohľadaajlaikovimusíbyťzrejméneúmernénavýšeniežalovaným
poskytnutého úveru.

Podľa rozhodnutia KS v Nitre sp. zn. 6Co/220/2015 - V danom prípade teda nie je podstatná a
rozhodujúca okolnosť, kedy sa žalobkyňa pri riadnej starostlivosti musela alebo mohla dozvedieť, že
na jej úkor došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia, ale je rozhodujúce, kedy sa o tejto okolnosti
skutočnedozvedela.Vdanomprípadetakpriposudzovanívedomostižalobkyneovznikubezdôvodného
obohatenia a o tom v prospech koho k obohatenie došlo, treba z hľadiska § 107 ods. 1 OZ

vychádzať zo dňa (dní), kedy žalobkyňa
splatila žalovanej úver, z ktorého požadovala vydanie bezdôvodného obohatenia pozostávajúceho zo
splatených úrokov a poplatkov, a to bez ohľadu na skutočnosť, či žalobkyňa skutočne vedela o prípadnej
neplatnosti zmluvy o úvere v časti poplatkov a úrokov a o tom, že sa bezdôvodne obohacuje žalovaná.Odvolací súd vychádzajúc z vyššie uvedeného dospel k záveru, že k bezdôvodnému obohatenie
došlo dňom 14. 02. 2007, ktorým dňom žalobkyňa splatila predmetný úver. Následne z toho vyplýva,
že subjektívna dvojročná premlčacia doba uplynula dňom 14. 02. 2009. Žalobkyňa si uplatnila svoj

nárok žalobou podanou na súd dňa 17. 02. 2014, teda po uplynutí tak subjektívnej ako aj objektívnej
premlčacej lehoty. Z uvedených dôvodov odvolací súd považoval prvostupňový rozsudok vo výroku za
vecne správny. Námietku žalobkyne popísanú v odvolaní a týkajúcu sa toho, že premlčacia doba je v
tomto prípade až 10-ročná z dôvodu, že ide o úmyselné konanie žalovanej, odvolací súd neakceptoval.
Pokiaľ žalobkyňa v konaní tvrdila, že na strane žalovanej ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, bola

povinná na preukázanie tohto jej tvrdenia označiť alebo doložiť relevantný dôkaz. Uvedené úmyselné
konanie žalovanej však žalobkyňa ničím nepreukázal, čím neuniesla dôkazné bremeno tohto je tvrdenia.
Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov napadnutý rozsudok vo veci samej i vo výroku o trovách
konania ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

8.2. Vyššie citovaná judikatúra teda jednoznačne aj začiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty
objektivizuje vedomosťou o skutkových okolnostiach, z ktorých možno vyvodiť bezdôvodné obohatenie.
Totiž iba takto chápaný začiatok behu premlčacej lehoty možno dokazovať. To kedy žalobkyňa tvrdí, že
si vec nechal právne posúdiť tak (v zmysle vyššie citovanej judikatúry) relevantné nemôže byť, pretože
žalovaný v takomto prípade nemá žiadnu obranu a začiatok plynutia premlčacej lehoty by závisel iba od

tvrdenia žalobkyne. Bolo by teda nepreukázateľné, či sa žalobkyňa o právnom posúdení nedozvedela
skôr a zároveň by bolo otázkou, prečo si žalobkyňa právne posúdenie nenechala vykonať skôr. Ak teda
NS SR má za to, že ani u Sociálnej poisťovne ako verejnoprávneho subjektu ako jediného oprávneného
vykonávať sociálne poistenie nemožno v prípade konania v rozpore so zákonom prezumovať úmysel,
má procesný súd za to, že o to viac to platí u dodávateľa a to zvlášť pri rozdielnej súdnej praxi.

8.3. Pokiaľ ide o potvrdenie OZ HOOS, je to typizované vyjadrenie dávané v rovnakom znení do
desiatok obdobných právnych vecí. Z tohto vyjadrenia však žiadne relevantné právne posúdenie
konkrétnej veci neplynie, teda žalobkyňa ním otázku prečo by v jeho prípade malo ísť o bezdôvodné
obohatenie, žiadnym spôsobom vyriešenú nemala. Samotná žalobkyňa uviedla, že na základe
uvedeného potvrdenia jej právne nedostatky zmluvy známe nie sú.

8.4. Súd má teda zato, že subjektívna premlčacia lehota na vydanie bezdôvodného obohatenia (ak by
vzniklo) začala plynúť dňom, keď žalobkyňou zaplatená čiastka presiahla čiastku žalobkyni žalovaným
poskytnutú (pričom skutkové okolnosti týkajúce sa nedostatkov zmluvy boli žalobkyni známe dňom jej
uzavretia), čo bolo v dňoch uvedených v bode 4.2. odôvodnenia a subjektívna premlčacia lehota tak
nepochybne uplynula už pred podaním žaloby.

9. Na vyššie uvedených záveroch procesného súdu nič nemení ani rozhodnutie NS SR sp. zn.
6 MCdo/9/2012 - Oprávnená sa svojej zodpovednosti za uzavretie neprijateľnej rozhodcovskej
doložky nemohla zbaviť ani poukazom na princíp „ignorantia iuris non excusat“ (neznalosť zákona
neospravedlňuje) uplatnením jeho dôsledkov v neprospech povinného. Kým rešpektovanie tohto

princípu v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa (poskytovateľa, podnikateľa) treba
vyžadovať v najvyššej možnej miere, jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa bude prichádzať do
úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. Aj v prípade tohto princípu
totiž platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu,
ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov realite

praktického života, a teda aj zdravému rozumu, odporuje požiadavka na podrobnej (až detailnej)
znalosti právnych predpisov (akým je v danej veci zákon o bankách) zo strany spotrebiteľa. Preto
neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť v tejto oblasti, mu nemôže byť
na ujmu.
9.1. Uvedené rozhodnutie vychádzalo z iného skutkového stavu, týkalo sa aplikácie zákona o bankách

a žiadnym spôsobom nespochybňuje rozhodnutia NS SR týkajúce sa bezdôvodného obohatenia vyššie
uvedené.
Naviac, rozhodnutie NS SR sp. zn. 6 MCdo/9/2012 sa žiadnym spôsobom nevyrovnáva s
O § 2 zákona č. 1/1993 Z.z. o Zbierke zákonov SR - O všetkom, čo bolo v Zbierke zákonov uverejnené,
platí domnienka, že dňom uverejnenia sa stalo známym každému, koho sa to týka; domnienka o znalosti

vyhlásených všeobecne záväzných právnych predpisov je nevyvrátiteľná.
a sO § 15 zákona č. 400/2015 o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov SR - O všetkom, čo bolo
v zbierke zákonov vyhlásené, sa má za to, že dňom vyhlásenia sa stalo známym každému, koho sa
to týka.,

čo jeho presvedčivosť a argumentačnú využiteľnosť znižuje.

10. Na základe vyššie uvedeného má súd za to, že aj v prípade dôvodnosti, by nárok žalobcu bol
premlčaný, preto žalobu zamietol.

11. Pokiaľ ide o uvedenie úrokov v úverovej zmluve, tieto tam uvedené boli. V úverovej zmluve je totiž
jednoznačne uvedená výška zmluvnej odmeny, pričom z bodu 5. Zmluvných dojednaní je zrejmé, že
zmluvnáodmenajeúročenímúveru.Takétovyjadrenieúrokovvzmluvepovažujesúdzavýstižnejšieako
len uvedenie výšky úveru a úrokovej sadzby, kde zjavne hrozí, že si spotrebiteľ výšku úrokov vypočítať
nebude vedieť. Výklad žalobkyne, že zmluva mala obsahovať výšku úrokovej sadzby, nie je podporený

žiadnymi relevantnými argumentmi.

12. Na pojednávaní žalobkyňa uviedla, že: „Poukazujeme na to, že v zmluve nie je uvedený údaj o
sume, počte a termínoch splátok, istiny úrokov a iných poplatkov. Takisto v zmluve nie je uvedená
adresa predávajúceho, na ktorej si môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. V zmluve sa

tiež nachádza nesprávny údaj o výške RPMN.“
12.1. Nesprávnosť výpočtu RPMN žalobkyňa nepreukázala, naopak žalovaný preukázal výpočet RPMN
uvedenej v zmluve. Pokiaľ ide o tvrdený nedostatok ostatných náležitostí, tak v čase uzavretia úverovej
zmluvy dňa 26.05.2005 ich vtedy platný zákon č. 258/2001 Z.z. nevyžadoval alebo s nimi nespájal
sankciu bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.

13. Náhrada trov konania. Náhrada trov konania. Podľa § 251 C.s.p. - Trovy konania sú
všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s
uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 ods.1 C.s.p. - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods.1 C.s.p. - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
V konaní plne úspešnému žalovanému priznal súd nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej

neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2)
vyhotoveniach.
Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.