Rozhodnutie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, October 8, 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/204/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3513203131
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3513203131.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa: CD Consulting s.r.o., so sídlom Nagano Office
Center, K červenému dvoru 3269/25a, Praha 3, Česká republika, IČO: 264 29 705, zastúpený: Fridrich
Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti odporkyni: J. W., Q. XXX,
o zaplatenie 807,23 Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu
Nové Mesto nad Váhom č.k. 7C/264/2013 - 37 zo dňa 06. novembra 2013, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

V záhlaví identifikovaným rozsudkom súd prvého stupňa zamietol v celom rozsahu návrh, ktorým sa
navrhovateľ ako majiteľ zmenky nadobudnutej indosamentom od spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o.
domáhal voči odporcovi ako vystaviteľovi vlastnej zmenky nároku na zaplatenie sumy 807,23 Eur,
špecifikovaného zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne, špecifikovaného 6 % ročného úroku

zo zmenkovej sumy a zmenkovej odmeny vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, t.j. 2,69 Eur. Návrh bol
uplatnenýprocesnýmpostupompodľaNariadenia(ES)č.861/2007z11.júla2007,ktorýmsaustanovuje
Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej Nariadenie). Svoje zamietavé rozhodnutie
z právneho hľadiska odôvodnil poukázaním na čl. I § 75, § 77 ods. 1, § 10, § 11 ods. 1, § 14 ods. 1, § 17,
§ 5 ods. 1, 2, § 48 ods. 1 bod 1, 2 zákona č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch (ďalej len ZŠZ), ďalej
ust. § 37, § 39, § 52 ods. 2, 3, 4, § 53 ods. 1 až 5 Občianskeho zákonníka, ako aj ust. § 265 Obchodného

zákonníka.Zvykonanéhodokazovaniazistil,žežalovanázmenkaobsahujepodzmenkovousumoutext:
"zmenkový úrok 0,25% denne od 25. mája 2010. Takto formulovanú úrokovú doložku na zmenke posúdil
ako neúčinnú v zmysle čl. I § 5 ods. 2 zák. č. 191/1950 Z.z. o zmenkách a šekoch v znení neskorších
predpisov z dôvodu jej nejasnosti a nezrozumiteľnosti. Z návrhu na začatie konania vyplýva, že malo ísť
o úrokovú doložku na zmenke v zmysle čl. I § 5 ods. 1 zák. č. 191/1950 Z.z. o zmenkách a šekoch v znení
neskorších predpisov. Napriek tomu bol v tejto doložke dohodnutý "Zmenkový úrok", ktorý upravuje čl. I §

5 ods. 1 zák. č. 191/1950 Z.z. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov, pričom ide o zvláštny
prípad úroku, ktorý do istej miery plní funkciu úrokov z omeškania, a najmä ktorého výška je zákonom
stanovená na 6%. Nie je možné posúdiť zákonnosť výšky dohodnutého zmenkového úroku, nakoľko
nie je zrejmé, či mal byť v úrokovej doložke na zmenke dohodnutý riadny úrok zo zmenkovej sumy
alebo zmenkový úrok. Preto mal za to, že v prípade, ak by dohoda o zmenkovom úroku na žalovanej
zmenke predstavovala úrok podľa čl. I § 5 ods. 1 zák. č. 191/1950 Z.z. o zmenkách a šekoch v znení

neskorších predpisov, bola by takáto úroková doložka neplatná v zmysle ust. § 39 Obč. zák. z dôvodu jej
rozporu s dobrými mravmi s ohľadom na dohodnutú výšku 0,25% denne. Z dôvodu neúčinnosti úrokovej
doložky na žalovanej zmenke tiež nevznikla odporcovi povinnosť platiť na žalovanej zmenke uvedený
zmenkový úrok 0,25% denne čo predstavuje 91,25% ročne. Zároveň považoval za potrebné prihliadnuť
na to, že drobné úvery si berú sociálne slabší jednotlivci a akékoľvek násobky dlhu spôsobované
neprimeranýmisankciamiveľmivážnezasahujúdorozpočtovtakýchtoľudí.Upozornil,ženeprimeranou,

a preto odporujúcou dobrým mravom, je taká výška úrokov dojednaná podľa ust. § 658 ods. 1 Obč. zák.,
ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím knajvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Čo sa
týka splatnosti zmenkovej sumy, mal za to, že náležitosťou predmetnej zmenky musí byť údaj splatnosti.
Zmenky s inou dobou splatnosti ako upravuje zákon alebo so splatnosťou postupnou sú neplatné.

Predmetná zmenka má v druhom odstavci splatnosť uvedenú "zaplatím za túto zmenku pri predložení",
čo je prvý prípad splatnosti. V piatom odstavci, druhý riadok, má splatnosť stanovenú "na platenie
predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia". Zohľadniac uvedené dospel k záveru, že sa jedná o neurčitý
údaj splatnosti, resp. splatnosť postupnú. Označil za zrejmé, že spôsob uvedenia splatnosti zmenky
ustanovuje výslovne zákon a v prípade výslovného použitia iným spôsobom je absolútne neplatné. V

danom prípade je zmenka vystavená " na platenie pri predložení v lehote 4 rokov od vystavenia " nie je
možné pri vystavení povedať, kedy bude skutočne splatná, ktorým dňom nastane splatnosť. Teda ten,
kto má zmenku zaplatiť, ju uvidí a tým sa stáva ihneď splatnou. Zmenka je pre odporcu neprimerane
zaťažujúca, pretože musí nepretržite mať zaistené, že bude nutné zmenku vyplatiť. Poukázal na dátum
vystavenia zmenky dňa 01. júna 2010, pričom zmenkový úrok je žiadaný od 25.decembra 2010, teda 6
mesiacov po vystavení zmenky. V prípade, že navrhovateľ predloží odporcovi zmenku pred dátumom

25.decembra 2010, nie je zrejmá výška zmenkového úroku. A naviac, aj dohodu o úroku vo výške 0,25%
od 25. decembra 2010 považoval za neplatnú, nakoľko len v zmenke na nahliadnutie alebo na určitý čas
po nahliadnutí môže výstavca ustanoviť zúročenie zmenkovej sumy, kým v iných prípadoch splatnosti
úročenie zmenkovej sumy nie je možné. V danej súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR zo dňa 26.01.2011, č.k. 1 Obdo 59/2010. Okrem toho dohodu o úroku vo výške 0,25% od 25.

decembra 2010 označil za neplatnú, keď dôvodil, že len v zmenke na nahliadnutie alebo na určitý čas po
nahliadnutí môže výstavca ustanoviť zúročenie zmenkovej sumy, zatiaľčo v iných prípadoch splatnosti
úročenie zmenkovej sumy nie je možné. Skonštatoval, že žalovaná zmenka zabezpečuje splnenie
záväzku odporcu zo Zmluvy o úvere č. 307600016, ktorú veriteľ POHOTOVOSŤ, s.r.o., uzatváral ako
dodávateľ v rámci svojej obchodnej činnosti (§ 52 ods. 3 Obč. zák.). Táto skutočnosť je zrejmá z výpisu

z obchodného registra, podľa ktorého, okrem iného, veriteľ vykonáva poskytovanie úverov z vlastných
zdrojov, a tiež z rozhodovacej činnosti súdu, keďže veriteľ vystupoval v obdobných veciach opätovne.
Odporcu, ktorý predmetnú zmluvu o úvere uzavrel ako dlžník - fyzická osoba, nepodnikateľ, a ktorý je
tiež vystaviteľom žalovanej zmenky, súd považoval za spotrebiteľa v zmysle § 52 ods. 4 Občianskeho
zákonníka. V danej súvislosti zdôraznil, že zmenkový veriteľ a zmenkový dlžník sú formálne v právne

rovnakom postavení, ale faktická situácia je odlišná. V danom prípade je zmenka využívaná vo vzťahu
k subjektu (k spotrebiteľovi), od ktorého nemožno spravodlivo očakávať hlbšie znalosti o zmenkovom
práve, čo môže mať pre neho fatálne následky. Zneužívaním inštitútu zmenkového práva dochádza
podľa jeho názoru k ohrozeniu právnej istoty spotrebiteľa a k neprimeranému zvýhodneniu jednej zo
zmluvných strán. Poukazujúc na ust. § 39 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je neplatný právny

úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým
mravom, považoval žalovanú zmenku aj z tohto pohľadu za neplatnú, a preto návrh v celom rozsahu
zamietol. Odporca si právo na náhradu trov konania neuplatnil, hoci toto mu v zmysle ust. § 142 ods. 1
O.s.p. vzniklo, pričom ani v konaní nebol preukázaný vznik trov konania na jeho strane, preto odporcovi
náhradu trov konania nepriznal.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý žiadal
napadnuté rozhodnutie zmeniť a návrhu vyhovieť, a zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho
konania. Podanie riadneho opravného prostriedku odôvodnil poukázaním na ust. § 205 ods. 2 písm.
a), b) a f) O.s.p., keď mal za to, že v prejednávanej veci došlo zo strany súdu prvého stupňa k

porušeniu práva Európskej únie, konkrétne č.l. 4, 5 a 7 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady
(ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktoré má všeobecnú povahu, je záväzné vo všetkých svojich častiach
a priamo aplikovateľné v Slovenskej republike. Poukázal na to, že odporca nedoručil súdu prvého
stupňa odpoveď (čl. 5 ods. 3 alebo 6 Nariadenia), no prvostupňový súd i tak nariadil pojednávanie
a nevydal rozsudok, čo je v rozpore s čl. 7 ods. 3 Nariadenia, podľa ktorého, ak sa súdu nedoručí

odpoveď dotknutej strany v stanovenej lehote, súd vydá rozsudok, ktorým rozhodne o pohľadávke
alebo protipohľadávke. Súdu prvého stupňa vytýkal, že vychádzal z domnienky, že každý vzťah, v
ktorom vystupuje spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., je vzťahom zo zmluvy o úvere. Túto domnienku
označil za dohad, na ktorom v právnom štáte nemožno založiť rozhodnutie. Z odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia považoval za zrejmé, že nebolo vykonané také dokazovanie, z ktorého by vyplývalo, že

predložená zmenka má akýkoľvek vzťah s iným záväzkovým vzťahom pôvodného majiteľa zmenky s
odporcom. Napriek uvedenému však súd prvého stupňa z tohto záveru vychádzal a založil na ňom
svoje rozhodnutie. Mal za to, že predpokladom vydania rozsudku v prejednávanej veci bolo výlučne
predloženie originálu zmenky, ktorá je listinným cenným papierom inkorporujúcim v listine ako takejsamo právo navrhovateľa. Zdôraznil, že odporca mohol na základe čl. 5 ods. 3 a ods. 6 Nariadenia
vzniesť námietky voči zmenke, ak tak však neurobil, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté, a
to z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej Nariadením. Vyjadril preto presvedčenie,

že k rozhodnutiu dospel súd prvého stupňa na základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov, ako
aj nesprávnej interpretácie príslušných právnych predpisov a práva Európskej únie. Poukázal na to,
že je majiteľom zmenky na základe indosamentu a nie je účastníkom akéhokoľvek spotrebiteľského
vzťahu, pričom dôvodil, že zmenka je samostatným abstraktným záväzkom, neakcesorickej povahy,
preto ju nie je možné spájať či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Toto

prvostupňový súd ignoroval a ustanovenia Zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Sb. (ZŠZ)
neaplikoval a nezaoberal sa tak vôbec predmetom sporu. Predovšetkým ignoroval ust. § 17 ZŠZ,
podľa ktorého, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na
jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní
zmenky konal vedome na škodu dlžníka. V zmenkových vzťahoch tak odporca nie je oprávnený vznášať
voči majiteľovi zmenky tzv. kauzálne námietky z vlastných vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky.

Ak táto obrana nie je dovolená odporcovi, o to menej môže vzísť priamo zo strany súdu, v súvislosti
s čím poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obo 3/2008 zo dňa 22. októbra 2008. V
danom prípade bolo podľa jeho názoru následkom nesprávne rozhodnutie vo veci, keďže súd prvého
stupňa porušil poučovaciu povinnosť súdu prekročením ust. § 5 ods. 1 O.s.p., porušil ustanovenia o
vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov a prihliadol na skutočnosti a dôkazy, na ktoré nebolo

možné prihliadnuť, pretože nemali byť v sporovom konaní vedenom podľa Nariadenia vykonané bez
návrhu. Vychádzajúc z rozsudku Najvyššieho súdu ČR zo dňa 22.08.2002 sp. zn. 25 Cdo 1839/2000
mal za to, že vzhľadom na úplnú samostatnosť, oddelenosť, nezávislosť zmenkového vzťahu, nie
je možné hovoriť o tom, že zmenka je zmenkou podľa zákona o spotrebných úveroch a že tomuto
zákonu odporuje. Zmenka uplatnená v tomto konaní má podľa jeho názoru všetky zákonom predpísané

náležitosti, preto ide o platnú zmenku, čo zároveň zakladá dôvodnosť uplatneného nároku. Napadnuté
rozhodnutie označil za prekvapivé, uviedol, že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť
konať pred súdom aj tým, že došlo k zásadnému porušeniu zásady kontradiktórnosti. Súd prvého stupňa
totiž založil svoje rozhodnutie na skutočnostiach, dôkazoch a právnych argumentoch, ku ktorým sa
navrhovateľ nemohol vyjadriť s cieľom ovplyvniť súdneho rozhodnutie vo svoj prospech. Zdôraznil, že

zásada kontradiktórnosti zahŕňa právo účastníkov konania oboznamovať sa a vyjadrovať sa k právnym
dôvodom uplatňovaným súdom ex offo, na ktorých chce súd založil svoje rozhodnutie. Mal za to, že
zo znenia predloženej zmenky nevyplýva žiaden rozpor v splatnosti, na ktorý poukazoval súd prvého
stupňa, preto jeho záver považoval za nesprávny, vyplývajúci z nesprávneho právneho posúdenia veci.
V danej súvislosti konštatoval, že splatnosť predloženej zmenky nastáva len predložením na platenie,

ktoré možno vykonať v lehote 4 rokov od jej vystavenia. Na podporu svojej argumentácie spomenul
uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 10Co/79/2013 zo dňa 05.09.2013, ktoré bolo vydané v
skutkovo a právne zhodnej veci navrhovateľa.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril.

Preskúmaním veci krajský súd zistil, že napadnutý rozsudok je potrebné zrušiť podľa ust. § 221 ods.
1 písm. f), pretože účastníkovi konania sa postupom súdu prvého stupňa odňala možnosť konať pred
súdom. Okrem toho súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil a na základe vykonaných dôkazov
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Krajský súd rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle

ust. § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania
odvolacieho súdu.

Pre riešenie všetkých zásadných otázok súdenej veci je potrebné poznať jej základné východiská a mať
ich neustále na zreteli, pretože sú pre postup súdu v konaní a pre jeho rozhodovanie určujúce. V prvom

rade je to povaha uplatneného nároku. Z návrhu je bez pochybností zrejmé, že navrhovateľ uplatňuje
nároky na peňažné plnenia z vlastnej zmenky, a to na zmenkovú sumu, úrok, a zákonný šesťpercentný
úrok. Ďalej uvedené sa vzťahuje na zmenku všeobecne, prípadne v špecifikách na zmenku vlastnú.
Zmenka je samostatným právnym dôvodom (titulom) vzniku práv a povinností, tak ako je ním v iných
prípadoch napríklad priamo zákon, zmluva, delikt, konštitutívne rozhodnutie súdu a pod. Zmenka nie je

právnym úkonom. Je listinným cenným papierom, ktorý vzniká na základe právneho úkonu. Vzhľadom
na uvedenú povahu samostatného právneho dôvodu, vyplývajú práva zo zmenky vždy bez ďalšieho iba
zo samotnej zmenky. Preto iba zmenka, teda nič viac ako samotná listina náležitého obsahu, je vždy
dostatočná na preukázanie práv z nej vyplývajúcich. Súčasne sú požiadavky na obsah platnej zmenkynatoľko minimálne, že na nej nemusí byť uvedené prečo k jej vzniku došlo, nemusí byť teda uvedený
hospodársky dôvod (kauza) jej vzniku. V tom spočíva abstraktnosť tohto cenného papiera. Z uvedeného
vyplýva, že pokiaľ majiteľ zmenky uplatní na súde práva zo zmenky a predloží platnú zmenku, vznik

nároku zo zmenky tým preukáže.

Ďalší zásadný aspekt veci spočíva v špecifikách procesného postupu, na základe ktorého bol nárok
uplatnený a vo veci konané. Nariadenie upravuje osobitný procesný postup, ktorého cieľom je
zjednodušené uplatnenie nárokov s nízkou hodnotou sporu v cezhraničných sporoch. Nie je však

procesnou úpravou úplnou a izolovanou. Z povahy prameňa tohto právneho predpisu ale aj z jeho
výslovného znenia (čl. 19 Nariadenia) vyplýva vzťah jeho špeciality k lex fori, teda k procesnému
predpisu štátu konajúceho súdu, v tomto prípade k O.s.p. Všetky Nariadením neupravené otázky sa
teda riešia podľa O.s.p. Osobitne je potrebné poukázať, že ako každý procesný predpis, aj Nariadenie
je v prvom rade prostriedkom k dosiahnutiu spravodlivého súdneho rozhodnutia.

Z obsahu spisu vyplýva, že výpis z obchodného registra a zistenia z vlastnej úradnej činnosti, ktoré
pre potreby rozhodnutia použil súd prvého stupňa, nenavrhoval ako dôkaz žiaden z účastníkov. Pred
rozhodnutím vo veci účastníkov žiadnym spôsobom neupovedomil, že tieto dôkazy mieni vykonať a
k akým rozhodujúcim skutočnostiam majú byť vykonané, teda že nimi mieni zisťovať, či nebol pôvod
zmenky v spotrebiteľskom vzťahu. Právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom je pritom

súčasťou práva na súdnu ochranu, ako ústavou zaručeného základného práva (čl. 48 ods. 2 Ústavy).
Porušenie procesných práv, ktoré svojou intenzitou zasahuje do základných práv účastníka súdneho
konania je vždy odňatím možnosti konať pred súdom. Možnosť vyjadriť sa k dôkazom je súčasne daná
aj Nariadením, ktoré ukladá súdu jednak povinnosť zaslať návrh na vyjadrenie odporcovi, ale obsahuje
aj právo repliky navrhovateľa na vyjadrenie odporcu (čl. 5 ods. 2 a ods. 4 Nariadenia). Keďže je daná

povinnosť súdu oboznamovať účastníkov s vyjadreniami protistrany, a teda aj s jej dôkaznými návrhmi a
listinnými dôkazmi samotnými (Nariadenie používa pojem - podporné dokumenty), musí táto povinnosť
vo vzťahu k dôkazom platiť aj pre súd, pokiaľ rozhodne o vykonaní dôkazov a vykoná ich ex offo. Keďže
navrhovateľovi nebolo umožnené vyjadriť sa k dôkazom vykonaným ex offo súdom, bola mu odňatá
možnosť konať pred súdom, a preto krajský súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil okresnému súdu na

ďalšie konanie.

Súd prvého stupňa tiež vec nesprávne právne posúdil. Nesprávne právne posúdenie veci je mylná
aplikácia (a výklad) právnej normy na zistený skutkový stav alebo použitie právnej normy, ktorú na
skutkovýstavvôbecnemožnopoužiť.Vtomtosmerepochybilokresnýsúdvtom,ženazmenkeuvedený

údaj"naplateniepredložiťvlehote4rokovodvystavenia"považovalzaurčeniesplatnosti.Tujepotrebné
sa stotožniť s navrhovateľom, že uvedený údaj nie je údajom splatnosti, ale určením dlhšej ako zákonnej
jednoročnej lehoty na predloženie vistazmenky v súlade s ust. § 34 ods. 1 ZŠZ, podľa ktorého je zmenka
na videnie sročná pri predložení. Musí byť predložená na platenie do jedného roku od dáta vystavenia.
Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo určiť lehotu dlhšiu.

I keď navrhovateľ neuvádza ďalší odvolací dôvod odkazom na ust. § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p., z
obsahu odvolania je zrejmá námietka, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam. Toto pochybenie spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu
prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že okresný súd berie do úvahy

skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na
skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia
môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť,
zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov. Pod tento odvolací dôvod spadá záver súdu prvého
stupňa, že zmenka má pôvod v spotrebiteľskom vzťahu medzi spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o. a

odporcom. Z dôkazov vykonaných súdom prvého stupňa takýto záver skutočne jednoznačne nevyplýva.
Z výpisu z obchodného registra a úradnej činnosti súdu sa môže javiť ako možný, či nanajvýš ako
pravdepodobný, no preukázať sa z uvedených dôkazných prostriedkov jednoznačne nedá. Ako uvádza
navrhovateľ, v činnosti spoločnosti Pohotovosť, s.r.o. mohli prichádzať do úvahy nielen právne vzťahy
so spotrebiteľmi a z ničoho nevyplýva, že tu posudzovaný právny vzťah práve takýmto iným vzťahom

nie je. Pokiaľ súd pre účely rozhodnutia vo veci samej prevzal konštatovanie spotrebiteľského vzťahu
ako skutkové zistenie z rozhodnutia krajského súdu o príslušnosti, nebol jeho postup správny. Pre účely
rozhodnutia o príslušnosti postačovala pravdepodobnosť danosti takéhoto vzťahu a nebolo potrebnéa ani efektívne túto skutočnosť preukazovať do takej miery, ako je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo
veci samej.

Pokiaľ však bude súd prvého stupňa v ďalšom konaní považovať pôvod zmenky v spotrebiteľskom
vzťahu za rozhodujúci, a z doterajšieho konania sa danosť významu tejto otázky javí, nie je vykonanie
dôkazov vylúčené. To ani ako dokazovanie ex offo, no vždy len za predpokladu, že bude vykonané
náležitým postupom bez porušenia práva účastníkov na vyjadrenie k dôkazom. Akékoľvek dokazovanie
však musí zohľadňovať špecifikum uplatneného nároku, ako nároku zo zmenky. Ako bolo uvedené,

platná zmenka je dostatočným dôkazom o vzniku zmenkového záväzku. V konaní však môže byť
preukázané aj to, že tento záväzok na strane odporcu neexistuje, čo platí napokon všeobecne a nie len
v prípade záväzku zo zmenky. Dôvod neexistencie záväzku na strane odporcu môže byť rôzny (napr.
zánik záväzku alebo nedostatok vecnej legitimácie odporcu). V prípade zmenky môže nastať aj situácia,
že nárok je uplatnený z platnej zmenky a proti tomu, kto má podľa nej plniť, no napriek tomu zmenka túto
osobu nezaväzuje. To v prípade nedostatku v hospodárskom dôvode (ďalej tiež kauza) zmenky. Vyššie

bolo uvedené, že zmenka pre svoju povahu abstraktného cenného papiera nemusí obsahovať kauzu,
teda dôvod prečo vznikla. To však neznamená, že by takýto dôvod vôbec neexistoval. Sotva by totiž
niekto podpísal zmenku len tak, bez toho, aby očakával hospodársky prínos (napríklad podpis zmenky
urobený zo žartu), no aj tu by sa jednalo o zmenku platnú. Za takmer každou zmenkou hospodársky
dôvodjejvznikuexistuje,ikeďpriskúmanísamotnejlistinyostávaspravidlaskrytý.Jednásavpodstateo

zmluvu medzi vystaviteľom zmenky a remitentom (prvý veriteľ zo zmenky), ktorá vedie k vydaniu zmenky
a býva označovaná ako zmenková zmluva. Táto zmluva je kauzou zmenky a jej prípadné nedostatky
otvárajú zmenkovému dlžníkovi cestu, ktorou môže dosiahnuť, že ani z platnej zmenky nemôže byť
zaviazaný k zmenkovému plneniu. Uvedenú možnosť zmenkového dlžníka označuje teória a prax ako
kauzálne námietky, ZŠZ používa pojem vlastné vzťahy. Možno zhrnúť, že ani z platnej zmenky nie je

vystaviteľ povinný plniť, pokiaľ zmenka vznikla na základe takého dojednania medzi ním a remitentom,
ktoré nebolo platné. Rovnaký záver konštatuje Najvyšší súd SR v rozsudku zo dňa 1.7.2009 sp. zn.
1Obdo V 43/2006 (Zo súdnej praxe 42/2009 a tiež ASPI ID:JUD34272SK). Najvyšší súd v odôvodnení
konštatuje: "Hoci je zmenka abstraktným úkonom, takmer vždy tu existuje kauza, inak sa hovorí o tzv.
zmenkách planých, pri ktorých nie je žiadny hospodársky dôvod ich vydania alebo použitia. Keďže má

zmenka rýdzo abstraktný charakter, je aj planá zmenka zmenkou platnou, pretože aj pre ňu platí, že
abstraktný zmenkový záväzok nevyžaduje žiaden iný dôvod existencie, než platnú listinu obsahujúcu
zmenkový dlh. Vlastník zmenky síce nie je povinný preukázať dôvod (kauzu) zmenky, dlžník však má
možnosť sa proti plateniu brániť kauzálnymi námietkami."

V danom prípade navrhovateľ namieta, že odporca kauzálne námietky nevzniesol, preto sa nimi súd
prvého stupňa nemohol zaoberať. Sám z moci úradnej ich totiž vznášať nemôže, pretože by nahrádzal
tvrdenia obrany odporcu a nedovolene tým zasahoval do hmotnoprávnych vzťahov účastníkov a vytváral
ich nerovné postavenie. Možno dať navrhovateľovi za pravdu v tom, že nahrádzanie tvrdení účastníka
konania súdom je v sporovom konaní ovládanom zásadou kontradiktórnosti neprípustné, ako aj v tom,

že odporca skutočne kauzálne námietky v tomto prípade nevzniesol. Odvolací súd tiež pripúšťa, že
vykonanie dôkazov k otázkam okolností vzniku zmenky ku kauzálnym otázkam smeruje. To všetko
za situácie, kedy je navrhovateľom predložená zmenka platná a ako bolo uvedené vyššie, platná
zmenka bez ďalšieho preukazuje vznik zmenkového záväzku odporcu. V tomto prípade však samotná
listina predloženej zmenky obsahuje údaje, z ktorých vznikajú pochybnosti o kvalite kauzálneho vzťahu

zmenky, a teda aj pochybnosti, či predložená zmenka, i keď platná, odporcu skutočne zaväzuje k plneniu
na jej základe. Je nepochybné, že zmenka bola vydaná na rad spoločnosti Pohotovosť, s.r.o., o ktorej
je z verejného registra (obchodný register) zrejmé, že je poskytovateľom úverov, a že nie je bankou.
Súčasnezmenkaobsahujeúdaj"číslozmluvy"sviacmiestnymčíselnýmúdajom,javísavystavenávsérii
viacerých typovo totožných zmeniek s predtlačeným remitentom v osobe spoločnosti Pohotovosť, s.r.o.,

predtlačeným zmenkovým úrokom 0,25 % denne (91,25 % ročne) a súčasne v predtlači predpokladá
rozlišovanie, či je vystaviteľom fyzická osoba nepodnikateľ alebo živnostník (alternatívne uvádza obsah
koloniek ako napr. rodné číslo/IČO a pod.). V tomto prípade bol vystaviteľ zmenky, teda odporkyňa
identifikovaná údajmi nepodnikateľa. Zo samotného obsahu zmenky sa s vysokou pravdepodobnosťou
javí, že zmenka sa týka spotrebiteľského vzťahu (ust. § 52 OZ). Zároveň treba mať na zreteli, že

súd nepristupuje k prejednaniu veci výlučne iba s poznaním obsahu daného spisu a znalosťou práva
izolovane od poznania o iných súdených veciach. Tieto ďalšie poznania súdu môžu byť z dôvodu ich
častého výskytu takej intenzity, že sa stanú skutočnosťami známymi súdu z jeho úradnej činnosti. V
danom prípade je takou skutočnosťou známou z úradnej činnosti súdu, zvlášť z exekučných vecí, žespoločnosť Pohotovosť, s.r.o. poskytovala úvery v prevažnej miere spotrebiteľom, a že tieto úvery boli
zabezpečené zmenkou. Vyžadujúc bežnú podnikateľskú opatrnosť navrhovateľa, ktorý nadobudol a
na súde uplatnil rovnakým spôsobom stovky zmeniek od spoločnosti Pohotovosť, s.r.o., je potrebné

uvedené vedomosti o pôvode zmenky predpokladať aj u neho. S uvedenou sumou znalostí získaných v
prvom rade zo samotnej zmenky ako aj z úradnej činnosti súdu, teda na strane súdu vznikajú objektívne
pochybnosti o tom, či predložená zmenka, i keď platná, je spôsobilou zaväzovať odporcu k plneniu
podľa nej. Javí sa totiž, že pôvod zmenky je v spotrebiteľskom vzťahu (Z rovnakých dôkazov mal súd
prvého stupňa pôvod zmenky v spotrebiteľskom vzťahu nesprávne za jednoznačne preukázaný). Pritom

v spotrebiteľskom vzťahu je potrebné so zmenkou narábať zvlášť opatrne. Súčasne je priamo zo zmenky
zrejmé, že zaväzuje k plateniu úroku vo výške viac ako 90 % ročne, čo tiež vyžaduje zvýšenú pozornosť
súdu z pohľadu prípustnosti takto vysokého plnenia. Takto vzniknuté pochybnosti o kvalite zmenkovej
zmluvy,nazákladektorejzmenkavznikla,jepotrebnéodstrániť,abymoholsúdvovecivydaťrozhodnutie
spĺňajúce požiadavky súdneho rozhodnutia, teda rozhodnutie najmä zákonné a spravodlivé. Preto je
oprávnený vykonať za účelom odstránenia uvedených pochybností ďalšie dokazovanie, ktoré je tu

nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci (ust. § 120 ods. 1 O.s.p.). Toto ďalšie dokazovanie však nevykonáva
na preukázanie tvrdení, ktoré by boli neprípustne dovodzované súdom bez ich pôvodu od účastníkov,
ale iba na odstránenie pochybností vyplývajúcich priamo z najvýznamnejšieho dôkazu predloženého
navrhovateľom, teda zo zmenky. Pokiaľ priamo z dôkazu, na ktorom je založený uplatnený nárok,
vznikajú na strane súdu závažné pochybnosti o tom, či je uplatnený nárok v súlade s právom, nemôžu

tieto pochybnosti ostať súdom neodstránené, a to ani pri pasívnom účastníkovi v kontradiktórnom
konaní. Súd je tu povinný zvoliť taký procesný postup, ktorým uvedenú vlastnú pochybnosť o zákonnosti
uplatneného nároku odstráni, teda aj postup podľa ust. § 120 ods. 1 O.s.p.. Predíde tak vydaniu
rozhodnutia, o predmete ktorého by z hľadiska súladu s právom sám pochyboval, čo by bolo v priamom
rozpore so základným poslaním súdu, ktorým je ochrana práva.

Ďalšie dokazovanie k otázkam zmenkovej zmluvy - kauzy zmenky, je tak z hľadiska jeho dôvodu
prípustné a súčasne nemožno súhlasiť s navrhovateľom, že ho procesný predpis nepripúšťa, i keď
iba výnimočne. Špecialitu Nariadenia voči O.s.p. nemožno chápať tak, že v procese podľa Nariadenia
nemožno vykonať dokazovanie ex offo. Dokazovanie iniciované zo strany súdu slúži v neposlednom

rade na to, aby jeho rozhodnutie obstálo z hľadiska spravodlivosti, ktorá musí byť v právnom štáte
dosiahnuteľná v zásade na základe akéhokoľvek právneho predpisu, zvlášť ak na spravodlivosť ako
vodiaci princíp svojej právnej úpravy predpis priamo odkazuje (bod 1 preambuly Nariadenia). V každom
prípade však musí byť toto dokazovanie vykonané zákonným spôsobom, teda s možnosťou účastníkov
vyjadriť sa k nemu.

Napokon navrhovateľ v odvolaní tiež poukazuje na nemožnosť skúmania kauzy po indosamente,
teda po prevode zmenky rubopisom, na základe ktorého nadobudol zmenku i navrhovateľ. Aj tento
názor navrhovateľa je správny a skúmať kauzálne otázky po indosamente možno iba za podmienok
stanovených v ust. § 17 ZŠZ, teda len za veľmi špecifickej situácie. Pokiaľ by však zmenka vznikla v

súvislosti so spotrebiteľským vzťahom, mal by prevod rubopisom za následok, že po takomto prevode
zmenky by došlo k významnému oslabeniu právneho postavenia spotrebiteľa, čo je v rozpore s
právnou úpravou spotrebiteľského práva. Preto je prípustnosť indosamentu zmenky pochádzajúcej zo
spotrebiteľských vzťahov obmedzená. V plnej miere sa tu možno stotožniť so závermi Vrchného súdu
v Prahe, ktoré konštatoval vo svojom rozsudku z 29.4.2013 sp. zn. 9 Cmo 122/2013 (Právní rozhledy

13-14/2013, str. 508, tiež www.beck-online.cz). Citovaný rozsudok totiž v dotknutej časti vychádza z
principiálne identickej právnej úpravy spotrebiteľského práva a z totožnej právnej úpravy zmenkového
práva. Vrchný súd uvádza: Je potrebné mať na zreteli, že v posudzovanom prípade je zmenková
zmluvavzmysledefinícieust.§52Občanskéhozákonníku(ObčZ)spotrebiteľskouzmluvou.Nemožnosť
uzavrieť v tomto prípade zmenkovú zmluvu zakladajúcu zmenku na rad možno nepriamo dovodiť aj

zo zákazu stanoveného v ust. § 56 ods. 1, ods. 3 písm. k) ObčZ. (V slovenskom právnom poriadku
ust. § 53 ods. 1 OZ v znení ku dňu vystavenia zmenky), podľa ktorého spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). A tiež ust. § 53 ods. 4 písm. b)
OZ, podľa ktorého sa za neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľskej zmluve považujú najmä

ustanovenia, ktoré dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa
bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia
pohľadávky spotrebiteľa.) K druhému citovanému ustanoveniu vrchný súd ďalej uvádza, že pokiaľ
nemôže prevod dlhu dodávateľa spôsobiť zhoršenie vymožiteľnosti pohľadávky spotrebiteľa, je nutnédospieť k záveru, že takáto nedovolenosť platí aj v opačnom postavení, teda keď dodávateľ prevádza
pohľadávku (v danom prípade zmenku, ako vec, ktorá generuje pohľadávku) a spotrebiteľ má v dôsledku
tohoto prevodu sťaženú obranu voči nadobúdateľovi. Vrchný súd napokon uzatvára, že pokiaľ nie je

v zmenkovej zmluve (teda aj v zmenke; pozn. odvolacieho súdu) vylúčená prevoditeľnosť zmenky
rubopisom (doložkou "nie na rad" podľa § 11 ods. (2) ZŠZ; pozn. odvolacieho súdu), potom taká zmluva
obsahuje ujednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán k ujme
spotrebiteľa. Z uvedeného prijíma vrchný súd záver, že pre rozpor so zákonom je podľa ust. § 39
ObčZ (§ 39 OZ pozn. odvolacieho súdu) neplatná zmenková zmluva, na základe ktorej spotrebiteľ

podpísal v prospech podnikateľa zmenku na rad súvisiacu so spotrebiteľským úverom. Táto skutočnosť
nespôsobuje neplatnosť zmenky, zakladá však dôvodnú obranu proti povinnosti zaplatiť zmenku jej
majiteľovi. Na závery citovaného rozsudku odkazuje aj Ústavný súd ČR vo svojom náleze IV. 457/2010
zo dňa 18.7.2013 (www.nalus.usoud.cz), v ktorom sa zaoberal problematikou indosovaných zmeniek v
spotrebiteľských vzťahoch.

Zo všetkého vyššie uvedeného teda vyplýva, že v ďalšom konaní je súd prvého stupňa oprávnený
vykonať dôkazy k okolnostiam kauzy zmenky, z ktorej navrhovateľ uplatňuje právo, a to v zásade všetky,
ktoré bude nevyhnutne potrebovať na spravodlivé rozhodnutie vo veci. Do úvahy tu prichádza najmä
listina úverovej zmluvy označenej na zmenke, ktorú by mali mať k dispozícii účastníci zmluvy (nie
navrhovateľ), ale môže byť aj súčasťou iného súdneho spisu, napríklad exekučného. Dokazovanie však

musí súd prvého stupňa vykonať spôsobom zaručujúcim účastníkom právo na vyjadrenie k dôkazom.
Pokiaľ sa bude jednať o dôkazy, ku ktorých vykonaniu pristúpi bez návrhu účastníkov, musí účastníkov
pred rozhodnutím vo veci oboznámiť, k akým rozhodujúcim skutočnostiam mieni dokazovanie vykonať
a aké dôkazy mieni oboznámiť. Listinné dôkazy je povinný súčasne účastníkom zaslať a následne musí
účastníkom umožniť vyjadriť sa k takémuto oboznámeniu a dôkazom. Pokiaľ súd prvého stupňa nariadi

vo veci pojednávanie, na ktorom predmetné dokazovanie vykoná, uvedené práva účastníkov tým naplní,
pretože im možnosť vyjadriť sa k dôkazom vytvorí na pojednávaní. V tejto súvislosti nie je dôvodná
námietka navrhovateľa, že pojednávanie tu nie je prípustné, keďže túto možnosť ponecháva na úvahe
súdu priamo čl. 5 ods. 1 Nariadenia.

Ak z vykonaného dokazovania súd prvého stupňa zistí, že zmenka má pôvod v spotrebiteľskom vzťahu,
vykoná ďalšie skutkové zistenia potrebné k otázkam platnosti zmluvy, na základe ktorej zmenka vznikla
(kauzy zmenky). Pri právnom posúdení týchto zistení sa bude riadiť vyššie uvedenými právnymi závermi
o dopade prípadnej neplatnosti kauzy zmenky na uplatnené plnenia zo zmenky. Právnymi názormi
odvolacieho súdu o spôsobe vykonania dokazovania ako aj o ostatných právnych otázkach v tomto

rozhodnutí riešených je súd prvého stupňa v ďalšom konaní viazaný.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .