Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, May 31, 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 19Csp/249/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117221813
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Baranová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8117221813.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudkyňou JUDr. Danielou Baranovou v právnej veci žalobkyne: M. W., A..

X.XX.XXXX, S. W. F. X, XXX XX F. zastúpenej ADVOKÁTSKOU KANCELÁRIOU JUDr. Igor Šafranko,
so sídlom Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník proti žalovanému: KRUK Česká a Slovenská republika s.
r. o., so sídlom Československé armády 954/7, 500 03 Hradec Králové, IČO: 24785199, zastúpenému
JUDr. Jiřím Šmídom, advokátom ŠMÍDA advokátska kancelária s. r. o., so sídlom Ul. Svornosti 43, 821
09 Bratislava, o primerané finančné zadosťučinenie vo výške 419,19 eura, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Nárok na náhradu trov konania stranám sporu nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 4.10.2017 domáhala voči žalovanému
primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 419,19 eura, pričom svoj návrh odôvodnila tým, že
„v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 20C/29/2016 bola ako žalovaná v postavení
spotrebiteľa. Žalobou sa terajší žalovaný voči nej domáhal zaplatenia sumy 419,19 eura s prísl., súd
žalobu zamietol právoplatným rozsudkom zo dňa 3.10.2016.
Ako spotrebiteľka uplatňuje satisfakciu za porušenie jej spotrebiteľských práv., svoje práva musela brániť
v pôvodnom konaní. Primerané finančné zadosťučinenie má mať sankčnú a odradzujúcu funkciu, aby

sa dodávateľ nedopúšťal recidívy. Zároveň má mať aj funkciu relutárnu. Keďže je spotrebiteľkou, ktorá
úspešne uplatnila porušenie svojho práva na súde a bola tým splnená hypotéza vyššie citovanej právnej
normy, finančné zadosťučinenie požaduje vo výške 419,19 eura, čo predstavuje sumu, o ktorú sa chcel
dodávateľ na jej úkor bezdôvodne obohatiť.
2. Žalovaný s návrhom nesúhlasil a poukázal na to, že „v danom prípade sa žalobkyňa odvoláva
na odôvodnenie rozsudku sp.zn. 20C/29/2016. V tomto rozhodnutí súd zamietol žalobu čo do výšky
práve 419,19 eur, keďže uviedol, že uplynula subjektívna premlčacia doba pre vydanie bezdôvodného

obohatenia, nakoľko pôvodný veriteľ odstúpil od zmluvy, teda zrušil záväzok ex tunc. Žalobca mal tak
možnosť podať žalobu do 11.6.2015, no dvojročná premlčacia lehota v zmysle odôvodnenia súdu začala
plynúť 11.6.2013.
Pokiaľ je pohľadávka premlčaná, stáva sa v zmysle judikatúry tzv. naturálnou obligáciu. Teda premlčanie
záväzku nemá za následok zánik záväzku ako takého, ale len zánik práva, uplatniť tuto pohľadávku v
súdnom konaní. Spoločnosti KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o. v tomto spore žalobcovi, tak bola
žaloba zamietnutá v plnom rozsahu a zároveň bol zaviazaný žalovanej uhradiť trovy konania. Vo vyššie

uvedenom spore tak súd sám vyhodnotil nárok vyplývajúci zo zmluvy o úvere ako premlčaný.
Dôvod požiadavky primeraného finančného zadosťučinenia je podľa slov žalobkyne to, že „sa ako
spotrebiteľ musela v pôvodnom konaní brániť. Pre prípad, že by žalobkyňa znášala v dôsledku
poskytnutého úveru stav právnej neistoty, mohla sa počas obdobia splácania zmluvy o úvere domáhaťurčovacou žalobou o vyhlásenie neplatnosti právneho úkonu. Žalobkyňa sa počas predsúdneho konania
nijako nedomáhala toho, že by zmluva o úvere mala byť zmluvou neplatnou, či zmluvou premlčanou.
Pre prípad, že žalobca v súdnom spore podá žalobu na vec, ktorá je premlčaná, má spotrebiteľ ako

účastník konania právo, vzniesť tuto námietku premlčania. Sám žalovaný tak má povinnosť na svoju
obranu uviesť relevantné skutočnosti. Ako už bolo povedané vyššie, premlčanie záväzku nemá za
následok jeho zánik. Záväzok je sále platným záväzkom v zmysle naturálnej obligácie. Veriteľ má všetka
práva na uplatnenie tohto záväzku v súdnom konaní, no musí počítať s tým, že pre prípad spotrebiteľov
súdy prihliadajú k premlčaniu ex offo.

Žiadne z ustanovení zákona nezakazuje uplatnenie premlčanej pohľadávky v súdnom konaní, no
žalovaný si ani nevie predstaviť, keby tomu tam bolo. Žalovaný v takýchto sporoch môže na svoju obranu
uplatniť práve námietku premlčania.
Žalovaný nie je názoru, že uplatnenou námietkou premlčania vznikol žalobkyni stav právnej neistoty
či iné psychické útrapy a ujmy. Sankciou za uplatnenie námietky premlčania už bola nutnosť uhradiť v
pôvodnom spore žalovanej trovy konanie.

Nárok na finančné zadosťučinenie môže uplatniť iba spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní
porušenie práv. Z gramatického a logického výkladu ustanovenia § 3 ods. 5 ZOS vyplýva, že
spotrebiteľ musí ako aktívne legitimovaný subjekt podať žalobu na súd, v rámci ktorej bude namietať
porušenie práv, čiže prvotne sa musí domáhať priznania, že právo bolo porušené až následne sa môže
domáhať priznania primeraného finančného zadosťučinenia. V danom prípade bol žalobca pasívne

legitimovaným subjektom a následne podal na vážený súd žalobu, v ktorej sa domáha iba jediného
nároku a to priznania finančného zadosťučinenia. Podmienkou pre priznanie finančného zadosťučinenia
je úspešné uplatnenie porušenia práva na súde zo strany spotrebiteľa. Žalovaný je toho názoru,
že nárok na primerané finančné zadosťučinenie je v danom prípade požadovaný len na základe
zamietavého rozsudku. Žalobkyňa vôbec nijako neodôvodnila ani výšku primeraného finančného

zadosťučinenia a podľa názoru žalovaného ani dostatočne nepreukázala dôvod, pre ktorý primerané
finančné zadosťučinenie požaduje.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, oboznámením listinných dôkazov: rozsudok

Okresného súdu Prešov vo veci 20C/29/2016, ako aj vyjadrenie žalovanej strany zo dňa 15.11.2017
a spis tunajšieho súdu sp. zn. 20C/29/2016 a z neho najmä žaloba zo dňa 1.2.2016 a k nej pripojené
listinné dôkazy zmluva o kontokorentnom úvere zo dňa 21.4.2005 vrátane zmluvy o bežnom účte zo dňa
3.5.2004, zmluvy o poskytnutí balíka produktov služieb pre fyzické osoby zo dňa 19.9.2006, zmluva o
vydaní a používaní bankovej platobnej karty zo dňa 3.5.2004, odstúpenie od zmluvy o dňa 11.6.2013,

všeobecné obchodné podmienky, vyjadrenie žalovaného v predmetnej veci a zistil tento skutkový stav:

4. Žalobkyňa je fyzická osoba - spotrebiteľka.

5. Žalovaný je vedený v Obchodním rejstříku vedeného Krajským súdom v Hradci Králové v oddieli C,

vo vložke 33753 s dátumom zápisu 21.12.2010 v predmete podnikania o.i. sprostredkovateľská činnosť
v poisťovníctve, činnosť účtovného poradcu, vedenie účtovníctva, vedenie daňovej evidencie.

6. Dňa 1.2.2016 podal v tomto spore žalovaný voči v tomto spore žalovanej žalobu o zaplatenie
419,19 eura s prísl., pričom svoj návrh odôvodnil tým, že spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s. so

sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653 uzatvorila so žalovanou dňa 21.04.2005
Zmluvu číslo: 503010147, predmetom ktorej bolo okrem iného aj poskytnutie povoleného prečerpania k
bežnému účtu žalovanej. Pôvodný veriteľ sa podpisom Zmluvy zaviazal poskytnúť žalovanej Povolené
prečerpanie tým spôsobom, že bude realizovať platobné príkazy žalovanej na prevod alebo výbery
hotovosti z účtu žalovanej, a to aj vtedy ak nebude existovať žalovanej pohľadávka voči pôvodnému

veriteľovi z účtu žalovanej, ktorá vznikne v dôsledku pripísania platieb uskutočnených v prospech
žalovanej účtu alebo vkladom v hotovosti. Zároveň žalovaná sa podpisom Zmluvy zaviazala Povolené
prečerpanie splácať pôvodnému veriteľovi formou započítania pohľadávky pôvodného veriteľa proti
pohľadávke žalovanej z jej účtu, a to vždy v momente vzniku pohľadávky žalovanej z jej účtu, a v
rozsahuvktoromsatietopohľadávkykryjú.ŽalovanápodpisomZmluvyvyslovilasúhlassovšeobecnými

obchodnými podmienkami pôvodného veriteľa, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť Zmluvy. Zmluvou o
postúpení pohľadávok, ktorá bola uzavretá dňa 29.10.2014 podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka
medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako postupcom a spoločnosťou KRUK Česká a Slovenská republika,
s. r. o. so sídlom Československé armády 954/7, 500 03 Hradec Králové, Česká republika, IČO: 24785 199 ako postupníkom, postúpila spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s. pohľadávku voči žalovanej
vrátane príslušenstva na KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o. o čom bola žalovaná upovedomená
oznámením o postúpení pohľadávky. Pôvodný veriteľ svoj záväzok mu vyplývajúci zo Zmluvy splnil

riadne a včas, t.j. žalovanej poskytol Povolené prečerpanie k jej bežnému účtu, a to za podmienok
v Zmluve uvedených. Nakoľko žalovaná využila možnosť prečerpania svojho bežného účtu v zmysle
Zmluvy, avšak pôvodnému veriteľovi svoj záväzok zo Zmluvy na vrátenie Povoleného prečerpania
pôvodnému veriteľovi nesplnila riadne a včas, t.j. v súlade so zmluvou a všeobecnými obchodnými
podmienkami, právny predchodca žalobcu dňa 11.06.2013 písomne odstúpil od zmluvy. Žalobca listom

zo dňa 11.01.2016 vyzval žalovanú k úhrade celej dlžnej sumy. Do dnešného dňa žalovaná dlžnú sumu
neuhradila. Celkový dlh žalovanej ku dňu podania návrhu je vo výške 419,19 eura a predstavuje celkovú
pohľadávku postúpenú na žalobcu pozostávajúcu z istiny vo výške 395,16 eura, úroku vo výške 0,11
eura, úroku z omeškania vo výške 23,92 eura a z poplatkov vo výške 0 eur. Žalobca si zároveň uplatnil
zákonné úroky z omeškania.
Žalovaná vo svojom vyjadrení k podanej žalobe vzniesla námietku premlčania.

Žalobca sa k vyjadreniu žalovanej nevyjadril. Vo svojom podaní zo dňa 6.6.2016 vzniesol námietku proti
vstupu vedľajšieho účastníka do konania. Vzhľadom k tomu, že do konania žiaden vedľajší účastník
nevstúpil súd o tejto námietke nerozhodoval.

7. Súd zistil, že medzi právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s. a
žalovanou bola dňa 21.4.2015 uzatvorená Zmluva o kontokorentnom úvere, na základe ktorej právny
predchodca žalobcu poskytol žalovanej úverový rámec vo výške 10.000,- Sk, pri úrokovej sadzbe
12,15% ročne.

Medzi právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s. a žalovanou bola dňa
3.5.2004 uzavretá Zmluva o bežnom účte číslo: 0503010147/0900, predmetom ktorej bolo zriadenie
účtu pre žalovanú v mene SKK.
Medzi právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s. a žalovanou bola dňa
19.9.2006 uzavretá Zmluva o poskytnutí balíka produktov a služieb, predmetom ktorej bolo poskytnutie

Bankových produktov v kombinácii Balíka EXTRA.
Touto zmluvou sa nahradila zmluva, predmetom ktorej bolo poskytnutie kontokorentného úveru alebo
povoleného prečerpania.
Medzi právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s. a žalovanou bola dňa
3.5.2014 uzavretá Zmluva o vydaní a používaní platobnej karty Maestro čip.

Listom zo dňa 11.6.2013 právny predchodca žalobcu odstúpil od Zmluvy, ktorou bol poskytnutý Balík/
Bankové produkty v Balíku č. 503010147/0900 a Zmluvy, na základe ktorej bolo žalovanej poskytnuté
povolené prečerpanie k bežnému účtu 503010147/0900, a to s účinnosťou ku dňu doručenia listu.
Z oznámenia o postúpení pohľadávky vyplýva, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky č.
1487/2014/CE uzatvorenej dňa 29.10.2014 bola pohľadávky vo výške 419,19 eura s príslušenstvom

postúpená žalobcovi.

8. Rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 3.10.2016 č.k. 20C/29/2016-49 bolo rozhodnuté bez
nariadenia pojednávania tak, že žaloba bola zamietnutá, pričom súd právne ustálil, že nároky je
potrebné posúdiť podľa ustanovení § 708 Obchodného zákonníka (ObchZ), podľa ktorého zmluvou o

bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. Na
uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma. Súd poukázal ďalej na ustanovenia § 709 ods.1 ObchZ,
§ 710 ObchZ, § 497 ObchZ, § 499 ObchZ a § 261 ods.3 písm. d) ObchZ., ako aj na ustanovenia §
52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka (OZ), § 53 ods. 1 až 3 a 5 OZ , § 48 ods. 1 OZ, § 48 ods.
2 OZ, § 100 ods.1, 2, 3 OZ, § 107 ods. 1,2 OZ., a na základe vykonaného dokazovania súd dospel

k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
Podľa neho „posudzovaný právny vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou je od
svojho vzniku právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou. Právny predchodca žalobcu
pri uzatváraní zmluvy o bežnom účte a zmluvy o kontokorentnom úvere vystupoval ako veriteľ s
poukazom na predmet podnikania a žalovaná vystupovala ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy

o bežnom účte a zmluvy o kontokorentnom úvere nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
podnikateľskej činnosti. Žalobca vo svojej žalobe uvádza, že uplatnená suma predstavuje pohľadávku z
úveruposkytnutéhoformoupovolenéhoprečerpania,pričomlistomzodňa11.6.2013právnypredchodca
žalobcu odstúpil od Zmluvy, na základe ktorej bolo žalovanej poskytnuté povolené prečerpanie kbežnému účtu, a to s účinnosťou ku dňu doručenia listu. Odstúpenie od zmluvy je ako inštitút upravené
tak v Občianskom zákonníku (§ 48) ako aj v Obchodnom zákonníku (§ 349 ods. 1). Kým v zmysle
Obchodného zákonníka odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav

vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane (účinky ex nunc), Občiansky
zákonník s odstúpením od zmluvy v ustanovení § 48 ods. 2 v zásade spája jej zrušenie a to s účinkami
od začiatku (ex tunc). Obchodný zákonník tak umožňuje, aby určité ustanovenia mohli podľa prejavenej
vôle strán alebo vzhľadom na svoju povahu trvať aj po ukončení zmluvy. Zákonná úprava odstúpenia
od zmluvy v Občianskom zákonníku je teda pre žalovanú ako spotrebiteľa výhodnejšia, a preto súd

na právny vzťah strán aplikoval ustanovenia občianskeho zákonníka. Súd poukazuje na ust.§ 52 ods.
2 OZ v znení účinnom od 01.04.2015, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je
spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva. Aj napriek tomu, že ide o ustanovenie, ktoré nebolo platné a účinné
v čase uzavretia predmetnej zmluvy, časovo pôsobí aj na právne vzťahy pred jeho účinnosťou. Podľa
uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ktorým bolo rozhodnuté o mimoriadnom dovolaní

generálneho prokurátora) sp. zn. 3 M Cdo 12/2014 zo dňa 21.04.2015 cit.: „V preskúmavanom prípade
je - aj bez vyriešenia otázky, či je opodstatnená námietka generálneho prokurátora o tom, že premlčanie
práva malo byť posudzované podľa ustanovení Obchodného (a nie Občianskeho) zákonníka - zrejmé,
že ak by najvyšší súd zrušil mimoriadnym dovolaním napadnuté rozsudky a vec vrátil súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie, musel by prvostupňový súd vziať na zreteľ § 5b zákona č. 250/2007 Z.z.

o ochrane spotrebiteľa, pričom by ako „orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy“ bol
povinný prihliadnuť na zákonný dôvod, ktorý bráni priznať plnenie požadované žalobou. Mal by tiež
zohľadniť § 52 ods. 2 vetu tretiu Občianskeho zákonníka, podľa ktorého všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva. Obe tieto ustanovenia nadobudli účinnosť 1. mája 2014 a

právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné ustanovenia. To znamená, že od ich účinnosti
sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom“. Keďže dôsledkom odstúpenia od zmluvy
podľa ust. § 48 ods. 2 OZ bolo zrušenie zmluvy s účinkami ex tunc, nastupuje režim bezdôvodného
obohatenia.
Občiansky zákonník rozlišuje všeobecnú premlčaciu dobu a osobitné premlčacie doby. Všeobecná

premlčacia doba má subsidiárny charakter a použije sa tam, kde pre konkrétne právo nie je Občianskym
zákonníkom alebo iným predpisom ustanovená osobitná premlčacia doba. V prejednávanej veci
ide o premlčanie práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, preto je potrebné na
premlčanie aplikovať ust. § 107 Občianskeho zákonníka. Pri premlčaní práva na vydanie plnenia z
bezdôvodného obohatenia je ustanovená kombinovaná premlčacia doba, a to subjektívna a objektívna.

Subjektívna dvojročná premlčacia doba začína plynúť od okamihu, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k
bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Objektívna premlčacia doba začína plynúť od
okamihu,keďkbezdôvodnémuobohateniuskutočne(fakticky)došlo,atobezohľadunato,čioprávnený
o ňom vedel alebo nie. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že právny predchodca žalobcu dňa
11.6.2013 odstúpil o zmluvy o povolenom prečerpaní a teda v uvedený deň právny predchodca žalobcu

mal nepochybne vedomosť, že žalovaná sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil a aká konkrétna je výška
jej bezdôvodného obohatenia. Subjektívna premlčacia doba tak začala plynúť právnemu predchodcovi
žalobcu dňa 11.6.2013, keďže týmto dňom bol naplnený subjektívny prvok rozhodujúci pre začatie jej
plynutia pozostávajúci z vyššie uvedených dvoch zložiek. Žalobu podal žalobca na súd dňa 1.2.2016,
t.j. po uplynutí dvojročnej premlčacej doby, keďže dvojročná premlčacia doba uplynula žalobcovi dňa

11.6.2015.
Súd v predmetnom spore prihliadol na námietku premlčania uplatnenej pohľadávky, a preto mu
nezostávalo nič iné ako žalobu veriteľa, ktorou sa domáhal premlčaného práva bez ďalšieho zamietnuť“.

9. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 23.11.2016.

10. Z výsluchu žalobkyne v tomto konaní súd zistil, že „bolo to už dávnejšie. Mali toho viac, pretože
manžel mal nehodu a išlo to s nimi dole kopcom. Kvôli tomu potrebovali peniažky a dostali sa do tohto
problému.Potomjuoslovilaspoločnosťpreochranuspotrebiteľa,abyjejpomohla.Malitohodosť,nemali
finančné prostriedky, a preto potrebovali peniaze. Prečerpaním tam stále vracala tie peniaze a oni ich

tie úroky sťahovali, ale vždy pýtali viac. Na súde má okolo 10 žalôb, žalovala aj primerané finančné
zadosťučinenie“.11. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

12. Predmetom konania je nárok žalobkyne, ktorý tento odvádza od ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č.

250/2007 Z.z.

13. Podľa § 3 ods. 5 posledná veta zákona č. 250/2007 Z.z. v znení účinnom do 09.06.2013, osoba, ktorá
na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými
predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie práva alebo

povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť spotrebiteľovi ujmu.

14. Podľa § 3 ods. 5 posledná veta zákona č. 250/2007 Z.z. v znení účinnom od 10.6.2013, spotrebiteľ,
ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a
osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva
alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

15. Súd poukazuje na v tejto súvislosti na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.9.2016 č.k. 6Cdo
389/2015, v súvislosti s ustanovením § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa o
zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov,
ktoré uvádza v odôvodnení, že „pod úspešným uplatnením porušenia právo alebo povinnosti v zmysle

tohto ustanovenia treba rozumieť úspešné uplatnenie konkrétneho nároku z porušenia práva alebo
povinnosti napr. nároku na náhradu škody, na vydanie bezdôvodného obohatenia alebo aj na určenie
neprijateľnosti konkrétnej vymedzenej zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve“.

16. Pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle § 3 ods. 5 uvedeného

zákona, treba rozumieť konkrétne žalovateľné právo (nárok) vyplývajúce z porušenia práv na ochranu
spotrebiteľov, resp. z porušenia povinnosti určených na ochranu spotrebiteľov dodávateľmi.

17. Podľa tohto rozhodnutia právo na primerané finančné zadosťučinenie možno spotrebiteľovi priznať,
ak si ako žalobca (v postavení žalobcu však je aj vtedy, ak bol označený za žalovaného, no v

konaní vzniesol vzájomný návrh a bol so svojím vzájomným návrhom úspešný) úspešne uplatnil nárok
z porušenia práva alebo povinnosti, pričom toto úspešné uplatnenie musí vyplývať z právoplatného
rozhodnutia. To, že spotrebiteľ musí byť žalobcom, možno vyvodiť z prvej vety uvedeného ustanovenia,
ktorá výslovne uvádza, že spotrebiteľ sa môže proti porušiteľovi domáhať na súde ochrany svojho
práva (teda nestačí, ak je žalovaný a uspeje, t.j. žaloba je proti nemu zamietnutá). Samotné právo

na primerané zadosťučinenie vzniká na základe právnej skutočnosti, ktorou je zákon, ak sú splnené
podmienky stanovené zákonom. Týmito podmienkami sú, že spotrebiteľ aktívne ako žalobca uplatní na
súde porušenie práv a povinností určených na jeho ochranu proti porušiteľovi a že je úspešný, pričom o
úspechu sa dá uvažovať, až keď je o tom právoplatne rozhodnuté. Kým tieto podmienky nie sú splnené,
žiadne právo (žalovateľný nárok) na primerané finančné zadosťučinenie nemá. Účelom konštituovania

práva na finančné zadosťučinenie bolo vyvolať a podporiť aktivitu spotrebiteľov domáhať sa ochrany v
zmysle uplatňovať si nároky z porušenia práv a z porušenia povinnosti dodávateľov.

18. Keďže žalobkyňa v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov sp.zn. 20C 29/2016 bola v pozícii
žalovanej a len sa bránila voči uplatnenému nároku, pričom súd prihliadol aj k tomu, že Zmluva o

kontokorentnom úvere uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu Slovenskou sporiteľňou, a.s. a
žalovanou dňa 21.4.2005 nebola v pôvodnom konaní pri ex offo preskúmavaní zmluvných podmienok
vyhodnotená ako zmluva, ktorá neobsahovala podstatné náležitosti spotrebiteľskej zmluvy podľa vtedy
platných predpisov a žalobkyňa to v pôvodnom konaní ani nenamietala a poukazovala iba na účinky
odstúpenia od zmluvy a premlčanie tohto nároku podľa OZ, a keďže súd

nezistil ani z výsluchu žalobkyne žiadne osobitné okolnosti, pre ktoré by sa mal odkloniť od svojej
doterajšej rozhodovacej praxe v obdobných prípadoch, žalobu zamietol ako nedôvodnú.

19. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 257 CSP, podľa ktorého
výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

Súd v danom konaní súd zohľadnil sociálny status žalobkyne a jej osobné, zárobkové a majetkové
pomery, ktoré deklarovala na pojednávaní, keď uviedla, že pracuje ako krajčírka vo VZORODEVE s
hrubým príjmom 500 eur. Jej manžel doteraz nebol zamestnaný, mal živnosť, teraz je zamestnaný
ako vodič kamiónovej dopravy. Zarába 600 eur hrubého plus diéty podľa odjazdených km. Žije vspoločnejdomácnostisdvomadospelýmidcérami,tietomajúsvojvlastnýpríjem.Nákladynadomácnosť
predstavujú 250 eur, okrem toho ešte aj platí hypotéku vo výške 250 eur.
Žalovaný voči týmto jej tvrdeniam nenamietal a aj preto súd zvážil, že sú dané dôvody hodné osobitného

zreteľa na aplikáciu tohto výnimočného inštitútu.