Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, January 12, 2017

Súd: Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
Spisová značka: 7C/264/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3513203131
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Erika Trtalová

ECLI: ECLI:SK:OSNM:2017:3513203131.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom samosudkyňou JUDr. Ing. Erikou Trtalovou v právnej veci žalobcu:

CD Consulting, s.r.o., so sídlom Česká republika, K červenému dvoru 3269/25a, IČO: 26 429 705,
právne zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti
žalovanej: J. W., nar. XX.XX.XXXX, občan Slovenskej republiky, bytom M. L. M. F., G. E. XXXX/X, o
zaplatenie 807,23 Eur s príslušenstvom, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Konanie v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zastavuje.

II. Žalobu vo zvyšnej časti zamieta.

III. Žalovanej nepriznáva právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podaným žalobný návrhom domáhal ako majiteľ zmenky nadobudnutej indosamentom od
spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. voči žalovanej ako vystaviteľovi vlastnej zmenky nároku na zaplatenie
sumy 807,23 Eur, zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 807,23 Eur od 25.12.2010
do zaplatenia, 6 % ročného úroku zo sumy 807,23 Eur od 07.02.2011 do zaplatenia,
zmenkovej odmeny vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, teda 2,69 Eur a náhrady trov konania. Uviedol,
že je ako indosatár nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú žalovaná vystavila dňa 01.06.2010

na zmenkovú sumu 807,23 Eur, pričom sa zaviazala aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25
% denne z tejto sumy od 25.12.2010. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou "na
platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia". Zmenka bola vystavená dňa 01.06.2010 na sumu
807,23 Eur, pričom do jej textu bol poňatý záväzok žalovanej zaplatiť za túto zmenku pri
predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu spolu s 0,25 % denným úrokom od 07.02.2011.
Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k
zaplateniu, pričom vystaviteľ dosiaľ nič nezaplatil, Keďže zmenková listina je opatrená doložkou "bez

protestu", indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou. Poukázal na čl. 4 ods.
1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu.

2. Okresný súd Nové Mesto nad Váhom rozsudkom č. k. 7C/264/2013-37 zo dňa 06.11.2013 zamietol
žalobný návrh a žalovanej nepriznal právo náhradu trov konania.

3. Žalobca proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie. Žalobca žiadal, aby odvolací súd rozsudok
súdu prvého stupňa zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel. V odôvodnení uviedol, že má za to, že
v prejednávanej veci došlo zo strany súdu prvého stupňa k porušeniu práva Európskej únie, konkrétne
č.l. 4, 5 a 7 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktoré mávšeobecnú povahu, je záväzné vo všetkých svojich častiach a priamo aplikovateľné v Slovenskej
republike. Poukázal na to, že žalovaná nedoručila súdu prvého stupňa odpoveď (čl. 5 ods. 3 alebo
6 Nariadenia), no prvostupňový súd i tak nariadil pojednávanie a nevydal rozsudok, čo je

v rozpore s čl. 7 ods. 3 Nariadenia, podľa ktorého, ak sa súdu nedoručí odpoveď dotknutej strany v
stanovenej lehote, súd vydá rozsudok, ktorým rozhodne o pohľadávke alebo protipohľadávke. Súdu
prvého stupňa vytýkal, že vychádzal z domnienky, že každý vzťah, v ktorom vystupuje spoločnosť
POHOTOVOSŤ, s.r.o., je vzťahom zo zmluvy o úvere. Túto domnienku označil za dohad, na ktorom
v právnom štáte nemožno založiť rozhodnutie. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia považoval za

zrejmé, že nebolo vykonané také dokazovanie, z ktorého by vyplývalo, že predložená zmenka
má akýkoľvek vzťah s iným záväzkovým vzťahom pôvodného majiteľa zmenky so žalovanou. Napriek
uvedenému však súd prvého stupňa z tohto záveru vychádzal a založil na ňom svoje rozhodnutie.
Mal za to, že predpokladom vydania rozsudku v prejednávanej veci bolo výlučne
predloženie originálu zmenky, ktorá je listinným cenným papierom inkorporujúcim v listine ako takej
samo právo žalobcu. Zdôraznil, že žalovaná mohla na základe čl. 5 ods. 3 a ods. 6 Nariadenia vzniesť

námietky voči zmenke, ak tak však neurobila, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to z
dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej Nariadením. Vyjadril preto presvedčenie, že
k rozhodnutiu dospel súd prvého stupňa na základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov, ako
aj nesprávnej interpretácie príslušných právnych predpisov a práva Európskej únie. Poukázal na to,
že je majiteľom zmenky na základe indosamentu a nie je účastníkom akéhokoľvek spotrebiteľského

vzťahu, pričom dôvodil, že zmenka je samostatným abstraktným záväzkom, neakcesorickej povahy,
preto ju nie je možné spájať či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Toto
prvostupňový súd ignoroval a ustanovenia Zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Sb. (ZŠZ)
neaplikoval a nezaoberal sa tak vôbec predmetom sporu. Predovšetkým ignoroval ustanovenie § 17
ZŠZ, podľa ktorého, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na

jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní
zmenkykonalvedomenaškodudlžníka.Vzmenkovýchvzťahochtakžalovanániejeoprávnenávznášať
voči majiteľovi zmenky tzv. kauzálne námietky z vlastných vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky.
Ak táto obrana nie je dovolená žalovanej, o to menej môže vzísť priamo zo strany súdu, v súvislosti
s čím poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obo 3/2008 zo dňa 22. októbra

2008. Vychádzajúc z rozsudku Najvyššieho súdu ČR zo dňa 22.08.2002 sp. zn. 25 Cdo 1839/2000
mal za to, že vzhľadom na úplnú samostatnosť, oddelenosť, nezávislosť zmenkového vzťahu,
nie je možné hovoriť o tom, že zmenka je zmenkou podľa zákona o spotrebných úveroch a že tomuto
zákonu odporuje. Zmenka uplatnená v tomto konaní má podľa jeho názoru všetky zákonom predpísané
náležitosti, preto ide o platnú zmenku, čo zároveň zakladá dôvodnosť uplatneného nároku. Napadnuté

rozhodnutie označil za prekvapivé, uviedol, že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť
konať pred súdom aj tým, že došlo k zásadnému porušeniu zásady kontradiktórnosti. Súd prvého stupňa
totiž založil svoje rozhodnutie na skutočnostiach, dôkazoch a právnych argumentoch, ku ktorým sa
žalobca nemohol vyjadriť s cieľom ovplyvniť súdne rozhodnutie vo svoj prospech. Zdôraznil, že zásada
kontradiktórnosti zahŕňa právo účastníkov konania oboznamovať sa a vyjadrovať sa k právnym

dôvodom uplatňovaným súdom ex offo, na ktorých chce súd založil svoje rozhodnutie. Mal za to, že zo
znenia predloženej zmenky nevyplýva žiaden rozpor v splatnosti, na ktorý poukazoval súd
prvého stupňa, preto jeho záver považoval za nesprávny, vyplývajúci z nesprávneho
právneho posúdenia veci. V danej súvislosti konštatoval, že splatnosť predloženej zmenky nastáva len
predložením na platenie, ktoré možno vykonať v lehote 4 rokov od jej vystavenia. Na podporu svojej

argumentácie spomenul uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 10Co/79/2013 zo dňa 05.09.2013,
ktoré bolo vydané v skutkovo a právne zhodnej veci žalobcu.

4. Krajský súd v Trenčíne uznesením č. k. 5Co/204/2014-65 zo dňa 08.10.2014 rozsudok okresného
súdu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Odvolací súd uviedol, že v ďalšom konaní je

súd prvého stupňa oprávnený vykonať dôkazy k okolnostiam kauzy zmenky, z ktorej žalobca uplatňuje
právo, a to v zásade všetky, ktoré bude nevyhnutne potrebovať na spravodlivé rozhodnutie vo veci.
Do úvahy tu prichádza najmä listina úverovej zmluvy označenej na zmenke, ktorú by mali mať k
dispozícii účastníci zmluvy (nie žalobca), ale môže byť aj súčasťou iného súdneho spisu, napríklad
exekučného. Dokazovanie však musí súd prvého stupňa vykonať spôsobom zaručujúcim účastníkom

právo na vyjadrenie k dôkazom. Pokiaľ sa bude jednať o dôkazy, ku ktorých vykonaniu pristúpi
bez návrhu účastníkov, musí účastníkov pred rozhodnutím vo veci oboznámiť, k akým rozhodujúcim
skutočnostiam mieni dokazovanie vykonať a aké dôkazy mieni oboznámiť. Listinné dôkazy je povinný
súčasne účastníkom zaslať a následne musí účastníkom umožniť vyjadriť sa k takémutooboznámeniu a dôkazom. Pokiaľ súd prvého stupňa nariadi vo veci pojednávanie, na ktorom predmetné
dokazovanie vykoná, uvedené práva účastníkov tým naplní, pretože im možnosť vyjadriť sa k dôkazom
vytvorí na pojednávaní. V tejto súvislosti nie je dôvodná námietka žalobcu, že pojednávanie tu nie

je prípustné, keďže túto možnosť ponecháva na úvahe súdu priamo čl. 5 ods. 1 Nariadenia. Ak z
vykonaného dokazovania súd prvého stupňa zistí, že zmenka má pôvod v spotrebiteľskom vzťahu,
vykoná ďalšie skutkové zistenia potrebné k otázkam platnosti zmluvy, na základe ktorej zmenka vznikla
(kauzy zmenky). Pri právnom posúdení týchto zistení sa bude riadiť právnymi závermi o dopade
prípadnej neplatnosti kauzy zmenky na uplatnené plnenia zo zmenky. Právnymi názormi odvolacieho

súdu o spôsobe vykonania dokazovania ako aj o ostatných právnych otázkach v tomto rozhodnutí
riešených je súd prvého stupňa v ďalšom konaní viazaný.

5. Súd postupoval podľa § 391 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„C.s.p.“), v zmysle ktorého ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a
novérozhodnutie,súdprvejinštanciejeviazanýprávnymnázoromodvolaciehosúdu,apretosúdprvého

stupňa vyzval strany na označenie návrhov na doplnenie dokazovania a následne nariadil pojednávanie
za účelom doplnenia dokazovania.

6. Pred nariadením pojednávania dňa 23.12.2015 vzal žalobca žalobný návrh čiastočne späť, a to v časti
zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne, teda namiesto pôvodne uplatneného zmenkového úroku vo

výške 0,25 % denne, žiadal priznať zmenkový úrok len vo výške 0,06 % denne.

7. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej C.s.p.), žalobca môže vziať
žalobu späť.

8. Podľa § 145 ods. 2 C.s.p., ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O
čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

9. S poukazom na čiastočné späťvzatie žalobcom, súd v zmysle § 145 ods. 2 C.s.p. zastavil konanie v
časti špecifikovanej vo výroku I. tohto rozsudku.

10. Žalobca návrh podal na vzorovom tlačive „A“ na uplatnenie pohľadávky podľa článku 4 ods. 1
Nariadenia 861/2007/ES, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu.
Keďže účastníkom konania na strane žalobcu je zahraničná právnická osoba právomoc súdu Slovenskej
republiky v tejto veci je daná s poukazom na článok 2 bod 1 Nariadenia rady (ES) č. 44/2001 a keďže

sa jedná o cezhraničné konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, príslušnosť súdu je daná podľa
článku 11 Preambuly, článku 4 bod 1 a článku 25 bod 1 písm. a) Nariadenia č. 861/2007/
ES, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, pretože Slovenská
republika ako zmluvná strana Nariadenia č. 861/2007/ES Komisii oznámila, že príslušnými súdmi na
vydanie rozsudkov v Európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu budú v Slovenskej

republike okresné súdy, pričom žalobca si príslušnosť okresného súdu v Slovenskej republike vybral
podľa bydliska žalovanej.

11. Podľa článku 19 Nariadenia č. 861/2007/ES pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske
konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa

konanie vedie.

12. Vzhľadom na možnosť iného právneho posúdenia veci, súd považoval za potrebné nariadiť ústne
pojednávanie (článok 5 bod 1 v spojení s článkom 7 bod 1 písm. c) Nariadenia č. 861/2007/ES). Keďže
Nariadenie 861/2007/ES neupravuje postup súdu pri nariadení pojednávania, s poukazom na článok

19 Nariadenia č. 861/2007/ES pri nariadení pojednávania súd postupoval v zmysle § 178 C.s.p. a
nevydával osobitné rozhodnutie o nariadení pojednávania, keďže toto Civilný sporový poriadok
nevyžaduje a aj v zmysle Nariadenia 861/2007/ES súd rozhodnutie vydáva iba vtedy, ak o nariadenie
ústneho pojednávania požiada niektorá zo strán, teda účastníkov konania, a súd takúto žiadosť odmieta,
vtedy dôvody odmietnutia uvedie písomne, pričom proti takémuto rozhodnutiu súdu o odmietnutí žiadosti

o nariadenie ústneho pojednávania nemožno samostatne podať opravný prostriedok (článok 5 bod 1
Nariadenia 861/2007/ES).13. Pri rozhodovaní o uplatnenom nároku súd ako rozhodné právo aplikoval právo Slovenskej republiky,
keďže pôvodným majiteľom zmenky bola spoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r. o. Bratislava ako slovenská
právnická osoba a prípadná voľba iného právneho poriadku súdu tvrdená, ani preukázaná nebola.

14. Súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti ospravedlneného žalobcu a právneho zástupcu
žalobcu, za prítomnosti žalovanej, ktorá vyjadrila nesúhlas s podanou žalobou. Predložila súdu iné
rozhodnutie, a to z toho dôvodu, že doteraz boli všetky žaloby voči nej zamietnuté. Predmetný úver si
zobrala preto, že sme mali zameškané nájomné. Nikdy nevykonávala podnikateľskú činnosť. Podstúpila

ťažkú operáciu hlavy, a preto sa k niektorým skutočnostiam viem vyjadriť a k niektorým nevie, pretože
si ich nepamätá.

15. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej, oboznámením písomných vyjadrení žalobcu,
zmenky, zmluvy o úvere zo dňa 01.06.2010, všeobecných podmienok poskytnutia úveru, pričom zistil
nasledovný skutkový stav:

16. Dňa 01.06.2010 uzatvorila spoločnosť Pohotovosť s.r.o. so žalovanou na predtlačenom
formulári zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, podľa ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 350,-
Eur (ďalej len "zmluva o úvere"), s tým že v konečnom dôsledku zaplatí sumu 672,- Eur. V bode 14
všeobecných podmienok poskytnutia úveru je obsiahnutá dohoda o vyplnení zmenky, podľa ktorej na

zabezpečeniepeňažnéhozáväzkudlžníkaakovystaviteľazmenkyvyplývajúcehoztejtoúverovejzmluvy
voči veriteľovi ako remitentovi, vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie je vyplnená zmenková suma a
dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na
zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný
okamžite, t.j. keď dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok,

alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať
zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia
zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň,
kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh.

17. Zo zmenky vystavenej žalovanou dňa 01.06.2010 na rad Pohotovosť s.r.o., súd zistil, že
zmenka bola splatná pri predložení (vistazmenka) s doložkami "bez protestu" a "na platenie predložiť
v lehote 4 rokov od vystavenia". V pravom hornom rohu zmenky sa v rámčeku nachádza číslo zmluvy
č. XXXXXXXXX. Zároveň súd zistil, že práva vyplývajúce z predmetnej zmenky boli spoločnosťou
Pohotovosť s.r.o., prevedené rubopisom na žalobcu.

18. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere,
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.

19. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o
úvere, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

20. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere,
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

21. Najdôležitejším kritériom na posúdenie, či v danom prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu alebo nie,
je kritérium zmluvných strán a ich podnikateľskej činnosti, teda skutočnosť, že zmluvnými stranami sú
dodávateľ a osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, pričom spotrebiteľ
vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za zmluvných podmienok, ktoré si
vopred určil dodávateľ a spotrebiteľ nemá možnosť tieto zmluvné podmienky individuálne ovplyvniť. Zo

zmluvy o úvere mal súd za preukázané, že spoločnosť Pohotovosť, s.r.o. poskytla
žalovanej pri podpise zmluvy úver, ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť podľa dojednaných podmienok. Je
nepochybné, že spoločnosť Pohotovosť, s.r.o. pri uzatváraní a plnení zmluvy konala v rámci
predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaná nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnostialebo inej podnikateľskej činnosti. V zmluve sa uvádza, že žalovaná uzatvorila predmetnú zmluvu za
účelom zamestnania. Zo žiadneho dôkazu nevyplýva skutočnosť, že predmetný úver mala žalovaná za
účelom podnikania, ako sama uviedla, úver bol použitý na zaplatenie nedoplatku nájomného.

Ich vzťah je vzťahom dodávateľa a spotrebiteľa podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka a
treba naň aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Zmluva o úvere
bola žalovanej predložená už vo vopred, dodávateľom pripravenom predtlačenom
formulári, teda bez možnosti žalovanej akokoľvek ovplyvniť jej obsah.

22. Zmenka vychádza zo zmluvy o úvere uzavretej medzi spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. ako
dodávateľom a žalovanou ako spotrebiteľom, má teda tiež pôvod v spotrebiteľskom vzťahu. Žalovanou
bola vystavená ako zabezpečovacia zmenka k zmluve o úvere, pričom bola v súlade s bodom 13
všeobecných podmienok poskytnutia úveru vystavená ako blankozmenka. Zmenková suma a dátum
začiatku úročenia zmenkovej sumy bol do zmenky doplnený dodatočne, čo vyplýva aj z odlišného
spôsobu vyplnenia týchto údajov v porovnaní s údajmi o vystaviteľovi, mieste a dátume vystavenia

zmenky. Medzi spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. a žalovanou teda došlo k dohode o vystavení zmenky,
ktorá dala vzniknúť zmenke (zmenková zmluva) a vzhľadom na povahu účastníkov zmluvy - dodávateľ
a spotrebiteľ- aj táto zmenková zmluva je zmluvou spotrebiteľskou. Na posúdenie zmluvy o úvere, ale
aj zmenkovej zmluvy je preto nevyhnutné aplikovať ustanovenia § 52 ods. 1, ods. 2 a § 53 ods. 1
Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere a vystavenia zmenky.

23. Podľa stanoviska zo spoločného zasadnutia občianskoprávneho a obchodného kolégia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo dňa 20.10.2015, „ak žalobca ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku
doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý žalobca použil, že pokiaľ z
akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou či

neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách
možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ; ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ,
je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a
účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená“.

24. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

25. Po preskúmaní predmetnej zmluvy o úvere vrátane všeobecných podmienok poskytnutia úveru
dospel súd k záveru, že zmluva je koncipovaná tak, že je v nej hrubým spôsobom narušená rovnováha

medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, a to najmä v ustanoveniach o zabezpečovacích
prostriedkoch (dohoda o zrážkach zo mzdy, niekoľkonásobné zmluvné pokuty vrátane tzv. "poplatku z
dôvodu neplnenia záväzkov dlžníka", dve blankozmenky) a zároveň je zmluva a všeobecné podmienky
koncipovaná výlučne na prospech veriteľa, obsahujú prakticky len povinnosti dlžníka a práva a
výhody veriteľa. Vzhľadom na nerovnosť podmienok účastníkov zmluvy vyjadrenú v takmer všetkých

ustanoveniach zmluvy sa celá zmluva (jej obsah i účel) prieči dobrým mravom a je v rozpore so
zásadami poctivého obchodného styku. Skutočnosť, že sa zmluva prieči dobrým mravom spôsobuje
jej absolútnu neplatnosť. Z tohto dôvodu nemohlo spoločnosti Pohotovosť, s.r.o., ako veriteľovi z
uzatvorenej zmluvy o úvere vzniknúť ani právo na vyplnenie blankozmenky podľa bodu
13 všeobecných podmienok poskytnutia úveru, z čoho vyplýva, že ak zmenka vyplnená

bola (napriek tomu, že právo na jej vyplnenie remitentovi nevzniklo), nie je možné sa na základe takto
vyplnenej zmenky úspešne domáhať akýchkoľvek práv.

26. Žalobcovi nie je možné priznať ním uplatnený nárok nielen z dôvodu neplatnosti samotnej
zmluvy o úvere, ktorý predložená zmenka zabezpečovala, ale aj preto, že vychádza zo zmenky

vystavenej spotrebiteľom bez toho, aby bola pri uzavretí zmenkovej zmluvy vylúčená prevoditeľnosť
tejto zmenky indosamentom. Citované ustanovenia Občianskeho zákonníka totiž vylučujú, aby bolo
právne postavenie spotrebiteľa oslabované. Jeho práva nesmú byť oslabené nepoužitím právneho
predpisu, ktorý je na jeho prospech (§ 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka), ale ani zmluvným vytvorením
nerovnováhy v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Zákonné i zmluvné

inštitúty, ktoré v iných právnych vzťahoch majú za následok dovolené oslabenie právneho postavenia
jednej zmluvnej strany, sú tak v spotrebiteľskej zmluve neprípustné, pokiaľ sú na ťarchu spotrebiteľa.
Indosament zmenky je práve takým inštitútom, ktorý má účinky významného oslabenia jednej strany
zmenkovej zmluvy - pri vlastnej zmenke v zásade oslabenie postavenia zmenkového dlžníka /§ 17 ZZŠ/.27. Podľa čl. I § 11 ods. 1 ZZŠ, každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť
indosamentom (rubopisom).

28. Podľa čl. I § 11 ods. 2 ZZŠ, ak pojal vystaviteľ do zmenky slová "nie na rad" alebo inú doložku
rovnakého významu, možno previesť zmenku len vo forme a s účinkami obyčajného postúpenia (cesie).

29. Podľa čl. I § 17 ZZŠ, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú

najehovlastnýchvzťahochkvystaviteľovialebokpredošlýmmajiteľom,okremakmajiteľprinadobúdaní
zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

30. Z citovaných ustanovení čl. I § 11 ZZŠ vyplýva, že zo zákona je každá zmenka prevoditeľná
indosamentom, pokiaľ v nej výslovne nie je uvedený text "nie na rad".
Prevoditeľnosť zmenky nastáva zo zákona. V zmysle citovaných ustanovení čl. I § 17 ZZŠ má

potom indosament zmenky tie účinky, že žalovaný zo zmenky, v tomto prípade spotrebiteľ, nemôže robiť
majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým
majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Indosamentom
zmenky sa tak spotrebiteľ ako zmenkový dlžník dostáva do situácie, že sa nemôže dovolávať zákonnej
ochrany svojich práv ako slabšej zmluvnej strany v spotrebiteľskom vzťahu /napríklad poukazom na

neprijateľnézmluvnépodmienkyvspotrebiteľskejzmluve,ktorésamohlipremietnuťdozmenkovejsumy
a podobne/, ibaže by preukázal, že majiteľ zmenky pri jej nadobúdaní konal vedome na jeho škodu, čo
môže byť veľmi ťažké, prakticky nemožné.

31. Zákon však súčasne umožňuje, aby účastníci v zmenkovej zmluve, prevoditeľnosť zmenky

indosamentom vylúčili /§ 11 ods. 2 ZZŠ/, čo by malo za následok, že spotrebiteľ ako zmenkový dlžník
bude mať v prípade prevodu zmenky zachované námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných
vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom zmenky. Ustanovenie § 11 ods. 2 ZZŠ umožňujúce
vylúčiť prevoditeľnosť indosamentom tak predstavuje práve také ustanovenie, ktoré je na prospech
spotrebiteľa a v zmysle § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa preto v prípade zmenky vychádzajúcej zo

spotrebiteľského vzťahu a vystavenej spotrebiteľom musí ako spotrebiteľovi prospešnejšie použiť vždy.
Porušenie tohto zákonného príkazu zakladá rozpor zmenkovej zmluvy so zákonom a tým jej neplatnosť
podľa § 39 Občianskeho zákonníka.

32. Nevylúčenie prevoditeľnosti zmenky, ktorá sa týka spotrebiteľského vzťahu a z ktorej je zmenkovým

dlžníkom spotrebiteľ, indosamentom podľa § 11 ods. 2 ZZŠ je porušením povinnosti použiť v
spotrebiteľskom vzťahu vždy takú právnu úpravu, ktorá je na prospech spotrebiteľa /§ 52 ods.
2 Občianskeho zákonníka/, čo zakladá neplatnosť zmenkovej zmluvy /kauzy zmenky/ podľa § 39
Občianskeho zákonníka pre rozpor so zákonom, a preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

33. Tieto právne závery vyplývajú aj z rozsudku Vrchního soudu v Prahe sp. zn. 9Cmo 122/2013
zo dňa 29.04.2013, s ktorými sa stotožňuje a na ne poukazuje aj Krajský súd v Trenčíne vo svojich
rozhodnutiach o odvolaniach žalobcu proti rozhodnutiam súdov prvého stupňa vo veciach, v ktorých si
uplatňoval obdobný nárok (napr. rozsudok zo dňa 28.10.2015 č.k.5Co/761/2014 -95).

34. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 C.s.p., v spojení s § 262
ods. 2 C.s.p., v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. V predmetnom konaní súd žalobu v celom rozsahu zamietol a k zastaveniu konania v časti došlo z
dôvodu, že žalobca netrval na žalobnom návrhu v časti zmenkového úroku, na základe čoho by žalovaná
mala právo na náhradu trov konania, avšak náhradu trov konania nežiadala a zo spisu nevyplynulo, že

by jej v súvislosti s konaním vznikli trovy, a preto súd žalovanej nepriznal právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Krajský súd v Trenčíne cestou tunajšieho súdu písomne, v troch vyhotoveniach.Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací
návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.