Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, February 8, 2018

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 12C/199/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6616211467
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Šulajová

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2018:6616211467.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Renátou Šulajovou v spore žalobkyne I. N., narodená

XX.XX.XXXX, trvale bytom W., C. XX proti žalovaným 1/ N. F., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom R.,
S. XXX/XX, zast. Mgr. Ivan Bugri, advokát, so sídlom Zvolen, Bystrický rad 453/77 a 2/ Y. Y., narodená
XX.XX.XXXX, trvale bytom W.-B., N. C. - C. XX/XX, v konaní o zaplatenie 60.000,- Eur, takto

r o z h o d o l :

Žaloba voči žalovanému 1/ s a z a m i e t a .

Žalovanému 1/ s a p r i z n á v a od žalobkyne náhrada trov konania v plnom rozsahu, o ktorej výške
súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku osobitným uznesením.

Žalovaná 2/ j e p o v i n n á zaplatiť žalobkyni sumu 6 666,67 Eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

Žalobkyni s a p r i z n á v a od žalovanej 2/ náhrada trov konania v plnom rozsahu, o ktorej výške
súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku osobitným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala od žalovaných 1/, 2/ zaplatenia sumy 60 000,--Eur, a to
od žalovaného 1/ z podielu 16/18 čo predstavuje sumu 53 333,33 Eur a od žalovanej 2/ z podielu 1/18

čo predstavuje sumu 6 666,67 Eur.

2. Uviedla, že strany sporu sú podieloví spoluvlastníci nehnuteľností zapísaných na Liste vlastníctva
číslo XXX, vedenom Okresným úradom Lučenec, katastrálnym odborom pre okres a obec W., k. ú. B.,
ako parcely registra "C" evidovanej na katastrálnej mape, parcelné číslo 128/8 - zastavané plochy a
nádvoria o výmere 95m2, parcely číslo 128/9 - zastavané plochy o nádvoria o výmere 30m2, parcely
číslo 128/10 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 197m2, parcely číslo 129 - záhrady vo výmere

681m2, stavby - rodinný dom so súpisným číslom 150 postavený na parcele číslo 128/8 a stavby -
hospodárska budova postavenej na parcele číslo 128/10, pričom žalobcovi prislúcha k nehnuteľnostiam
spoluvlastnícky podiel vo výške 1/18 k celku, žalovanému 1/ 16/18 k celku a žalovanej 2/ 1/18 k celku.

3. Žalobkyňa nadobudla svoj spoluvlastnícky podiel k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam z titulu
právoplatného uznesenia o dedičstve zo dňa 02.08.2012, spisová značka 5D/649/2011 v spojení s
uznesením o dedičstve zo dňa 02.11.2012, vydaným v dedičskej veci po poručiteľovi N. F., nar.

XX.XX.XXXX, naposledy bytom W., C. XXX/XX, zom. dňa XX.XX.XXXX.

4. Žalovaný 1/ nadobudol svoj spoluvlastnícky podiel k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam vo výške
16/18 k celku, v časti 12/18 k celku z titulu darovacej zmluvy uzavretej medzi I. F., nar. XX.XX.XXXX,bytom W., C. XX v právnom postavení darcu a žalovaným 1/ v právnom postavení obdarovaného dňa
30.11.2012, v časti 3/18 v celku z titulu právoplatného uznesenia o dedičstve zo dňa 02.08.2012 spisová
značka 5D/649/2011 v spojení s uznesením o dedičstve zo dňa 02.11.2012, vydaným v dedičskej veci

po poručiteľovi N. F., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom W., C. XXX/XX, zom. dňa XX.XX.XXXX, a v
časti 1/18 z celku z titulu kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi Y. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W.-B.,
C. XX v právnom postavení predávajúcej a žalovaným 1/ v právnom postavení kupujúceho. V súčasnosti
prebieha na Okresnom súde Lučenec pod spisovou značkou 6C/194/2016 konanie o určenie relatívnej
neplatnosti kúpnej zmluvy.

5. Žalovaná 2/ nadobudla svoj spoluvlastnícky podiel k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam vo výške
1/18 k celku z titulu darovacej zmluvy uzavretej v právnom postavení darcu a žalovanou 2/ v právnom
postavení obdarovanej.

6. Žalobkyňa spolu so svojim manželom S. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W., M. V. a ich maloletými

deťmi užíva nehnuteľnosti od roku 1997, a to na základe súhlasu ich predchádzajúceho vlastníka, dnes
už nebohého N. F.. Žalobkyňa od doby, kedy začala užívať nehnuteľnosti, t. j. od roku 1997 s ohľadom
na ich nevyhovujúci technický stav a hroziace riziko ich zhodnotenia vykonala rozsiahlu renováciu
nehnuteľností, ktorá spočívala najmä nie však výlučne vo výmene okien, strechy, vykonaní stavebných
úprav, vybudovaní novej prípojky k inžinierskym sieťam spolu s nevyhnutnými stavebnými úpravami a

opravami nepodliehajúcimi udeleniu stavebného povolenia v zmysle zákona č. 50/1976 Zb. (Stavebný
zákon). Na realizáciu uvedených vecí vynaložila finančné prostriedky v odhadovanej výške 60 000,--Eur.
Žalobkyňa súčasne po celú dobu užívania nehnuteľností, t. j. od roku 1997 až do súčasnosti v celosti
znášalavšetkynákladynaichúdržbuariadnesiplnilapovinnostivyplývajúcezozákonač.582/2004Z.z.
o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady, spočívajúce najmä v podaní daňového

priznania k dani z nehnuteľnosti, ale aj k úhrade vyrúbenej dane z nehnuteľnosti. Navrhla vo veci vykonať
dôkaz znaleckým posudkom, aby znalec určil aká bola výška všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti v čase
pred vykonaním ich renovácie, v akom stave by boli nehnuteľnosti v súčasnosti, keby nebolo došlo
k renovácii, a o akú sumu bola zvýšená všeobecná hodnota nehnuteľností v dôsledku vykonania ich
renovácie.

7. Žalobkyňa písomným podaním doručeným súdu dňa 07.02.2018, bezprostredne jeden deň pred
vytýčeným termínom pojednávania doručila písomné podanie, ktorým navrhla, aby súd ustanovil
súdneho znalca, za účelom vyhotovenia znaleckého posudku, v ktorom bude uvedený podrobný
položkovitý rozpočet stavebných prác vykonaných na nehnuteľnosti. Zároveň žiadala, aby bola vypočutá

v inej miestnosti, aby na súdnom pojednávaní nebola v kontakte so žalovaným 1/, nakoľko na neho
podal trestné oznámenie jej manžel S. N.. Zároveň dňa 07.02.2018 žalobkyňa do súdneho spisu doručila
opätovne podanie, kde súdu doručila aj podané trestné oznámenie jej manželom na žalovaného 1/, a
v ktorom už žiadala o vypočutie v iný deň, aby na pojednávaní nebola v kontakte so žalovaným 1/.
Žalobkyňa pojednávania dňa 08.02.2018 sa nezúčastnila, doručenie mala riadne a včas vykázané, svoju

neúčasť ničím neospravedlnila.

8. Žalovaný 1/ sa k žalobe písomne vyjadril, pričom uviedol, že žalobu žalobkyne považuje za v
celom rozsahu nedôvodnú a neopodstatnenú. Pokiaľ ide o procesnú stránku veci, v tomto smere
považuje za potrebné v prvom rade uviesť, že žaloba žalobkyne je podľa jeho názoru naďalej neurčitá

a nezrozumiteľná. Poukázal na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 23.11.2016,
sp. zn. 17Co/426/2016, v ktorom odvolací súd uviedol: "V súlade s ustanovením § 391 ods. 3 CSP
odvolací súd pre účely ďalšieho konania uvádza, že súd prvej inštancie bude povinný najskôr postupom
podľa § 129 CSP alebo § 130 CSP odstrániť vady podania (žaloby žalobkyne), predovšetkým v
zmysle odstránenia nezrozumiteľnosti uplatneného nároku na uloženie povinnosti žalovaným zaplatiť

vynaložené investície, náklady a iné zákonné povinnosti v rámci konania o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva k sporným nehnuteľnostiam (v tomto smere bude žalobkyňa predovšetkým
povinná uviesť presnú sumu, ktorej zaplatenia sa domáha a na základe akých konkrétnych skutkových
okolností osobitne vo vzťahu ku každej tvrdenej investícii, vynaloženému nákladu alebo inej zákonnej
povinnosti)." Považuje pritom za nepochybné, že túto povinnosť (uviesť konkrétne skutkové okolnosti

osobitne vo vzťahu ku každej tvrdenej investícii, vynaloženému nákladu alebo inej zákonnej povinnosti)
žalovaná doposiaľ žiadnym spôsobom nesplnila, a to ani v rámci svojich neskorších podaní, ktorými
dopĺňala či opravovala svoju žalobu.9. Ak je teda v súčasnosti predmet konania zjavne ustálený tak, že sa žalobkyňa podanou žalobou
voči nemu a formálne aj voči žalovanej 2/ (s ktorou žalobkyňa bude v tomto konaní napriek rozdielnym
procesným postaveniam postupovať spoločne, nakoľko záujem žalovanej 2/ je v skutočnosti záujmom

žalobkyne) domáha zaplatenia sumy 60 000,--Eur titulom "investícií, nákladov a plnení iných zákonných
povinností", je o to viac nevyhnutné, aby žalobkyňa, už aj s poukazom na citovaný záväzný právny názor
odvolacieho súdu, presne uviedla "na základe akých konkrétnych skutkových okolností osobitne vo
vzťahu ku každej tvrdenej investícii, vynaloženému nákladu alebo inej zákonnej povinnosti", sa domáha
plnenia. Bez splnenia tejto povinnosti nemôže súd posúdiť ani základ žalovaného nároku a teda ani

dôvodnosť samotnej žaloby, čo musí nevyhnutne bez ďalšieho viesť k jej zamietnutiu. Táto skutočnosť
mu taktiež aj znemožňuje relevantne sa vyjadriť k samotnému základu žalovaného nároku a následne
ani k jeho výške, keďže zo žaloby žalobkyne nie sú vôbec zrejmé ani základné skutkové okolnosti
o tom kedy, ako a v dôsledku čoho mal tvrdený, žalobou uplatnený nárok (v každej jeho jednotlivej
zložke), vôbec vzniknúť. V tomto smere nemožno opomenúť ani to, že tieto skutočnosti nevyplývajú ani
zo žiadnych dôkazov, keďže žalobkyňa k žalobe ani žiadne relevantné dôkazy nepriložila.

10. Dôkazné bremeno na preukázanie dôvodnosti žalovaného nároku jednoznačne zaťažuje žalobcu.
Napriek tomu, že od podania žaloby doposiaľ uplynul už viac než jeden rok, žalobkyňa svoje tvrdenia
absolútne ničím nepodložila a len opakovane súd žiada o predĺženie lehoty na predloženie nejakého
znaleckého posudku. Podľa jeho názoru nie je možné akceptovať stav, kedy žalobca, ktorý je

zodpovedný za preukázanie dôvodnosti svojej žaloby, podá ničím nepodloženú žalobu, a následne
počas konania len opakovane žiada súd o ďalšiu lehotu na to kým sa mu "podarí" zabezpečiť si nejaký
podklad ku svojej žalobe. Ak majú strany sporu v konaní rovné postavenie, nemožno od žalovaného
spravodlivo požadovať, aby tento a napokon aj samotný súd neurčitú dobu čakali na to, kým si žalobca
zabezpečí dôkazy na preukázanie dôvodnosti žaloby.

11. Ku skutkovým tvrdeniam žalobkyne uviedol, že v súčasnosti je majoritným podielovým
spoluvlastníkom nehnuteľností špecifikovaných v žalobe, kde jeho spoluvlastnícky podiel na
predmetných nehnuteľnostiach predstavuje aktuálne 16/18-in v pomere k celku. Podielovým
spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností som sa stal na základe prechodu ako aj prevodov

vlastníckeho práva.

12. Titulom dedenia po svojom právnom predchodcovi - otcovi N. F., nar. XX.XX.XXXX, zomr.
XX.XX.XXXX, nadobudol spoluvlastnícky podiel na predmetných nehnuteľnostiach o veľkosti 3/18-in v
pomere k celku, a to na základe Uznesenia o dedičstve zo dňa 02.08.2015, spisová značka 5D 649/2011

v spojení s Uznesením zo dňa 02.11.2012, spisová značka 5D 649/2011.

13. Následne na základe Darovacej zmluvy zo dňa 30.11.2012, spísanej formou Notárskej zápisnice I..
S. H., notárkou so sídlom Nám. SNP 19, Zvolen, číslo notárskej zápisnice N 389/2012, Nz 48455/2012,
od svojej matky I. F., nar. XX.XX.XXXX, nadobudol spoluvlastnícky podiel o veľkosti 12/18-in v pomere

k celku na spoločných nehnuteľnostiach. Vklad vlastníckeho práva na základe darovacej zmluvy bol
príslušným orgánom katastra právoplatne povolený dňa 27.12.2012 pod V-2974/12.

14. Na základe kúpnej zmluvy od predávajúcej Y. G. (v súčasnosti S.), nadobudol spoluvlastnícky podiel
o veľkosti 1/18-iny v pomere k celku na spoločných nehnuteľnostiach. Vklad vlastníckeho práva na

základe kúpnej zmluvy bol príslušným orgánom katastra právoplatne povolený dňa 11.11.2014 pod
V-2938/14.

15. V dôsledku vyššie uvedených nadobúdacích titulov som už od 27.12.2012 majoritným podielovým
spoluvlastníkom spoločných nehnuteľností, kde môj spoluvlastnícky podiel aktuálne predstavuje 16/18-

in v pomere k celku, pričom môj spoluvlastnícky podiel predstavoval:
- v období od 20.09.2011 do 26.12.2012 podiel o veľkosti 3/18-iny v pomere k celku
v období od 27.12.2012 do 10.11.2014 podiel o veľkosti 15/18-in v pomere k celku,
v období od 11.11.2014 doposiaľ podiel o veľkosti 16/18-in v pomere k celku.

16. Žalobkyňa nadobudla svoj spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/18-iny v
pomere k celku titulom dedenia po N. F., nar. XX.XX.XXXX, zomr. dňa XX.XX.XXXX, a to na základe
uznesenia o dedičstve zo dňa 02.08.2012, č.k. 5D 649/2011 v spojení s uznesením zo dňa 02.11.2012,č.k. 5D 649/2011, a teda odkedy sa stala spoluvlastníčkou vždy bola a aj v súčasnosti je len minoritnou
podielovou spoluvlastníčkou spoločných nehnuteľností.

17. Je pravdou aj to, že žalobkyňa žalobou napadla kúpnu zmluvu, ktorou od Y. S. nadobudol
spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach o veľkosti 1/18-iny v pomere k celku, kde však táto žaloba
bola rozsudkom Okresného súdu Lučenec zo dňa 07.07.2017, č.k. 6C/194/2016-138 zamietnutá.
Uvedený rozsudok doposiaľ nenadobudol právoplatnosť v dôsledku odvolania podaného žalobkyňou.

18. Pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že predmetné nehnuteľnosti užíva so svojim manželom a ich deťmi od
roku 1997 na základe údajného súhlasu jeho otca, N. F. st., ktorý bol do svojej smrti 20.09.2011
bezpodielovým spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností (v režime BSM s mojou matkou I. F.),
tak toto skutkové tvrdenie žalobkyne výslovne popiera ako objektívne nepravdivé. Jeho rodičia totiž
umožnili užívať predmetné nehnuteľnosti len matke žalobkyne (t. j. žalovanej 2/ Y. Y.), kde po tom,
ako sa Y.T. Y. z týchto nehnuteľností odsťahovala, zostala v nich, a to svojvoľne bez akéhokoľvek

právneho dôvodu, bývať žalobkyňa so svojou rodinou. Súhlas na užívanie nehnuteľností teda jeho
rodičia dali len žalovanej 2/, nie však žalobkyni ani jej manželovi. Napriek tomu, že žalobkyni k
nehnuteľnostiam v tom čase nesvedčalo absolútne žiadne právo, začala žalobkyňa svojvoľne, bez
akéhokoľvek súhlasu a dokonca napriek výslovnému nesúhlasu jeho rodičov ako vtedajších vlastníkov
nehnuteľností, vykonávať na týchto nehnuteľnostiach stavebné úpravy. Išlo o stavebné úpravy, ktoré

jednak nebolo potrebné ani nevyhnutné vykonať, kde výslovne popiera tvrdenie žalobkyne o tom
že nehnuteľnosti mali "nevyhovujúci technický stav", a jednak na vykonávanie akýchkoľvek zmien
či stavebných úprav nehnuteľností nemala žalobkyňa absolútne žiadne právo, a to či už z hľadiska
občianskoprávnych predpisov, ako ani z hľadiska administratívnych predpisov, keďže vzhľadom na
rozsah stavebných úprav išlo o úpravy podliehajúce stavebnému povoleniu resp. aspoň splneniu

ohlasovacej povinnosti. Išlo teda o stavebné úpravy neoprávnené (z hľadiska súkromného práva) a
zároveň nepovolené (z hľadiska verejnoprávnych predpisov). Žalobkyňa teda absolútne svojvoľne, v
zjavnomrozporesvôľouvtedajšíchvlastníkovnehnuteľností(kedyjejknehnuteľnostinesvedčaližiadne,
ani spoluvlastnícke, právo) a podľa svojich predstáv a rozhodnutia vykonala zmeny na nehnuteľnostiach,
na vykonanie ktorých nemala absolútne žiadny právny titul.

19. Vzhľadom na uvedené boli preto jeho rodičia nútení podať návrh na vydanie predbežného opatrenia
(spis OS LC sp. zn. 10C/53/2010) a následne iniciovať konanie o vypratanie nehnuteľnosti (spis OS
LC sp. zn. 5C/96/2010). Uznesením Okresného súdu Lučenec zo dňa 29.03.2010, č.k. 10C/53/2010-11
v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 26.05.2010, sp. zn. 12Co/158/2010

bolo žalobkyni a jej manželovi predbežným opatrením zakázané vykonávanie akýchkoľvek ďalších
zásahovdovnútornejavonkajšejpodstatynehnuteľností.Jehorodičia,ktoríakovtedajšívýlučnívlastníci
nehnuteľností (v režime BSM) boli jediní oprávnení udeliť súhlas s nakladaním so svojim majetkom a
tedaajsvykonávanímakýchkoľvekúpravnehnuteľností,takýtosúhlasnikdyžalobkynianinikomuinému
neudelili.

20. Navrhol, aby súd vykonal dôkaz pripojením a oboznámením spisov Okresného súdu Lučenec sp.
zn. 10C/53/2010 a sp. zn. 5C/96/2010, kde jeho rodičia na pojednávaní konanom dňa 28.06.2010, vo
veci o vypratanie nehnuteľností, vypovedali aj k vykonávaniu zmien na nehnuteľnostiach žalovanou a
jej manželom. K neudeleniu súhlasu s vykonávaním zmien nehnuteľností vypovedala jeho matka I. F. aj

na pojednávaní dňa 10.03.2015 vo veci vedenej na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 12C/145/2014,
ktorý spis rovnako navrhol pripojiť a oboznámiť sa s ním.

21. Rovnako ako jeho rodičia, tak ani on, po tom, ako sa stal podielovým a následne majoritným
podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností, nikdy neudelil žalobkyni žiadny súhlas s vykonávaním

akýchkoľvek zmien na nehnuteľnostiach a žalobkyňa ho nikdy o vykonávaní akýchkoľvek zmien či
stavebnýchúpravnehnuteľnostíanineinformovala.Právenaopak,žalobkyňavedelaamuselavedieť,že
s vykonávaním akýchkoľvek stavebných úprav či zmien nehnuteľností vyslovene nesúhlasí. Po vzniku
podielového spoluvlastníctva medzi stranami sporu bol pritom on, ako majoritný podielový spoluvlastník,
v zmysle § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka jedinou osobou, ktorá mohla platne a v súlade so

zákonom udeliť súhlas na vykonávanie akýchkoľvek zmien či úprav nehnuteľností. Ak žalobkyňa bez
jeho súhlasu vykonala akékoľvek úpravy nehnuteľností, konala jednoznačne nezákonne a neoprávnene.22. Za rovnako nepravdivé a nezmyselné považuje a ako také popiera aj tvrdenie žalobkyne, že na
"renováciu nehnuteľností" vynaložila finančné prostriedky v odhadovanej výške 60.000,--Eur. Takouto
čiastkou žalobkyňa jednak nikdy nedisponovala, a toto tvrdenie považuje ďalej za absurdné už len

vzhľadom k tomu, že predmetný rodinný dom ani po deklarovanej "renovácii" a ani v súčasnosti sám
osebezďalekanemáhodnotuúdajnevnesenejinvestície,čopreukázalZnaleckýmposudkomč.31/2014
znalca V.. F. W., ktorý bol vyhotovený v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Lučenec pod sp.
zn. 9C/89/2013, vo veci o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva.

23. Ďalej ako objektívne nepravdivé výslovne popiera tvrdenie žalobkyne, že údajne od roku 1997 až
do súčasnosti v celosti znáša všetky náklady na údržbu nehnuteľností a náklady spočívajúce v úhrade
vyrubenej dane z nehnuteľnosti. Pokiaľ ide o užívanie nehnuteľností, napriek tomu, že je žalobkyňa len
minoritnou spoluvlastníčkou o veľkosti podielu 1/18-iny v pomere k celku, táto už dlhoročne, svojvoľne
a bez akéhokoľvek platného právneho titulu ako svoje vlastné v celosti užíva predmetné nehnuteľnosti,
žalobkyňa ma z ich užívania (napriek tomu že je majoritným spoluvlastníkom) úplne vylúčila, za užívanie

nehnuteľností mu odmieta platiť akúkoľvek náhradu (tejto sa preto musí domáhať v konaniach vedených
na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 9C/313/2015 a sp. zn. 21C/31/2017) a na nehnuteľnosti ani
nemá žiadny prístup, preto neexistuje žiadny logický a právne akceptovateľný dôvod, prečo by za týchto
okolností mal za žalobkyňu ešte on, ktorý nehnuteľnosti nie z vlastnej vôle neužíva a nemôže užívať,
uhrádzať náklady spojené s užívaním a údržbou nehnuteľností.

24. V prípade žalobkyne je bežnou praxou, že vo svojich tvrdeniach účelovo klame a zavádza. Pokiaľ
ide o tvrdenie žalobkyne, že v celosti znášala všetky náklady aj čo do úhrady vyrubenej dane z
nehnuteľností, je pre neho úplne nepochopiteľné, ako môže byť žalobkyňa schopná klamať aj o veciach,
ktoré by musela sama vedieť preukázať, no ktoré však v skutočnosti nikdy preukázať nemôže. Daňová

povinnosť súvisiaca s vlastníctvom nehnuteľností zaťažuje v zmysle zákona vlastníka nehnuteľností, a v
prípade ak je vec v podielovom spoluvlastníctve, podielového spoluvlastníka v rozsahu zodpovedajúcom
jeho podielu. Ak teda žalobkyňa platí daň z predmetných nehnuteľností, tak len vo výške zodpovedajúcej
jej podielu 1/18-iny, čím plní svoju zákonnú povinnosť a teda neplní daňovú povinnosť za neho, ale len
sama za seba. Ak žalobkyňa tvrdí, že v celosti, teda zjavne za celé nehnuteľnosti, znáša aj náklady na

úhradu vyrubenej dane z nehnuteľností, tak aj toto tvrdenie je objektívne nepravdivé, pretože daňové
povinnosti súvisiace s vlastníctvom predmetných nehnuteľností po celý čas znáša a uhrádza v rozsahu
svojho podielu on sám.

25. Nevidí absolútne žiadny dôvod na to, aby žalobkyni uhrádzal akékoľvek náklady na ňou

vykonané zmeny na nehnuteľnostiach, z ktorých mala prospech a užívala ich len ona sama so svojou
rodinou. V danej veci je prvotným a jednoznačným faktom to, že žalobkyňa vykonala na predmetných
nehnuteľnostiach bez akéhokoľvek právneho titulu (či už súkromnoprávneho, ako aj verejnoprávneho),
bez súhlasu a napriek nesúhlasu jeho rodičov ako aj jeho ako (majoritného) podielového spoluvlastníka,
také zmeny na nehnuteľnostiach, s ktorými nikdy nesúhlasili, ktoré neboli potrebné ani nevyhnutné, ktoré

možno zodpovedali predstavám či vkusu žalobkyne, avšak v žiadnom prípade predstavám jeho rodičov
a jeho ako osôb, ktorí ako jediní mohli platne rozhodnúť o vykonaní akýchkoľvek zmien nehnuteľností.

26. Ak by malo byť žalobe žalobkyne vyhovené, v konečnom dôsledku by to znamenalo právnu
legalizáciu a morálnu legitimizáciu konania, kedy niekto svojvoľne obsadí cudziu nehnuteľnosť,

dlhoročne ju bez akéhokoľvek platného právneho titulu užíva, neoprávnene a nelegálne si ju prestavia
podľa svojich predstáv a následne náklady na tieto zmeny ktoré ako jediný užíval žiada uhradiť od
spoluvlastníka nehnuteľností, ktorý však s akýmikoľvek zmenami nikdy nesúhlasil a nehnuteľnosti ani
nemohol užívať. Má za to, že takéto konanie nemôže požívať právnu ochranu.

27. Žalovaná 2/ sa písomne i napriek výzve k žalobe nevyjadrila, ostala nečinná. Pojednávania
vytýčenéhodňa08.02.2018sanezúčastnila,hocidoručeniemalariadneavčasvykázané,svojuneúčasť
neospravedlnila.

28. Súd vykonal dokazovanie prečítaním Listu vlastníctva č. B. k. ú. B., rozsudku Okresného

súdu Lučenec číslo konania 9C/89/2013-327, uznesenia Okresného súdu Lučenec spisová značka
5C/96/2010, rozsudku Okresného súdu Lučenec spisová značka 12C/145/2014, rozsudku Okresného
súdu Lučenec spisová značka 6C/194/2016, Znaleckého posudku č. 31/2014 znalca V.. F. W., listinných
dôkazov preukazujúcich zaplatenia dane z nehnuteľnosti žalovaným 1/, Zápisnice z pojednávaniavo veci Okresného súdu Lučenec spisová značka 5C/96/2010 zo dňa 28.06.2010, strana 6 a zistil
nasledovný skutkový stav:

29. Z výpisu z Listu vlastníctva číslo XXX k. ú. B. má súd preukázané, že strany sporu sú podieloví
spoluvlastníci nehnuteľnosti, a to parcely číslo 128/8 o výmere 95m2 - zastavané plochy a nádvoria,
parcely číslo 128/9 - zastavané plochy o nádvoria o výmere 30m2, parcely číslo 128/10 - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 197m2, parcely číslo 129 - záhrady vo výmere 681m2, stavby - rodinný dom
so súpisným číslom 150 postavený na parcele číslo 128/8 a stavby - hospodárska budova postavenej

na parcele číslo 128/10, pričom žalobcovi prislúcha k nehnuteľnostiam spoluvlastnícky podiel vo výške
1/18 k celku, žalovanému 1/ 16/18 k celku a žalovanej 2/ 1/18 k celku.

30. Rozsudkom Okresného súdu Lučenec číslo konania 9C/89/2013-327 zo dňa 08.06.2016 súd
zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam uvedeným v odseku 28 s tým, že
tieto nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva N. F. - v predmetnom konaní žalovaného 1/ a

rozhodol o povinnosti N.T. F. zaplatiť I. N. - žalobkyni v predmetnom konaní sumu 4 050,--Eur za jej
spoluvlastnícky podiel a v predmetnom konaní žalovanej 2/ sumu 4 050,--Eur. Rozsudok nenadobudol
ešte právoplatnosť. V rámci konania spisová značka 9C/89/2013 ohľadne zrušenia a vyporiadania
podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam súd dal vypracovať znalecký posudok znalcom V.. F.
W., ktorý ako dôkaz do súdneho spisu predložil žalovaný 1/. Zo záverov predmetného Znaleckého

posudku č. 31/2014, vyhotoveného dňa 20.06.2014 je zrejmé, že reálna deľba nehnuteľnosti nie je
možná, všeobecná hodnota stavieb a pozemkov je spolu 72 900,--Eur a celková všeobecná hodnota
stavieb, drobných stavieb, plotov, vonkajších úprav pozemkov je 88 900,--Eur.

31. Žalovaný 1/ listinnými dôkazmi súdu preukázal, že za predmetné nehnuteľnosti bližšie špecifikovanej

v odseku 28 zaplatil príslušnú daň z nehnuteľnosti zodpovedajúcu jeho spoluvlastníckemu podielu dňa
09.04.2016 za rok 2016 a dňa 21.04.2017 za rok 2017.

32. Žalovaný 1/ do súdneho spisu predložil aj rozsudok Okresného súdu Lučenec číslo konania
6C/194/2016-138 zo dňa 07.07.2017, ktorým súd žalobu o určenie neplatnosti Kúpnej zmluvy uzavretej

dňa 13.10.2014 medzi Y.Í. S., rodenou G. ako predávajúcou a N. F. ako kupujúcim o prevode
nehnuteľnosti v spoluvlastníckom podiele 1/18, zapísané na LV č. XXX k. ú. B., zamietol. Rozsudok
doposiaľ nenadobudol právoplatnosť.

33. Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú

na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

34. Podľa § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka, o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú
spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo
dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.

35. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

36. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na
úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

37. Podľa § 278 Civilného sporového poriadku (ďalej CSP), na pojednávaní rozhodne súd o žalobe
podľa § 137 písm. a) na návrh žalovaného rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobu zamietne, ak

a) sa žalobca nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní
na pojednávanie bol žalobca poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku
pre zmeškanie a
b) žalobca neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.

38. Podľa § 279 CSP, odôvodnenie rozsudku pre zmeškanie žalobcu obsahuje len stručnú identifikáciu
procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie.39. Podľa § 280 CSP, ak je v jednej veci viacero žalobcov a nejde o samostatné spoločenstvo podľa §
76, rozsudok pre zmeškanie možno vydať iba vtedy, ak podmienky na jeho vydanie spĺňa každý z nich.

40. Podľa § 132 ods. 1, 2, 3 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie
strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a
žalobný návrh.
Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.
Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny

pripojiť.

41. Podľa § 153 ods. 1, 2 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania.

Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí
súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších
úkonov súdu.

42. Podľa § 154 CSP, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť

najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

43. Podľa § 217 ods. 1 veta prvá CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

44. Okresný súd Lučenec rozsudkom číslo konania 9C/89/2013-327 zo dňa zo dňa 08.06.2016 súd

zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam uvedeným v odseku 28 s tým, že
tieto nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva N. F. - v predmetnom konaní žalovaného 1/ a
rozhodol o povinnosti N.T. F. zaplatiť I. N. - žalobkyni v predmetnom konaní sumu 4 050,--Eur za jej
spoluvlastnícky podiel a v predmetnom konaní žalovanej 2/ sumu 4 050,--Eur. Rozsudok nenadobudol
ešte právoplatnosť. Z odôvodnenia predmetného rozsudku má súd preukázané, že súd vyjadrenie

žalobkyne I. N. nemohol považovať za návrh, resp. vzájomný návrh na vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva v takzvanom širšom zmysle. Na základe uvedených skutočností preto žalobkyňa sa
v predmetnom konaní domáha zaplatenia nákladov, investícií, ktoré vynaložila do nehnuteľnosti, ktorá
je v podielovom spoluvlastníctve strán sporu. Tak, ako je zrejmé aj z rozhodnutia Krajského súdu
Banská Bystrica spisová značka 17Co/67/2017 v tomto konaní, spor o investície do vecí v podielovom

spoluvlastníctve je možné viesť aj samostatne popri spore o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva.

45. Zásada koncentrácie konania znamená, že sa zvyšujú nároky na procesnú zodpovednosť strán
sporu za vedenie sporu. Strany sporu sú nútené konať starostlivo a predkladať tvrdenia a dôkazné

návrhy v čas, inak hrozí, že ich procesné úkony budú v zmysle ustanovení o koncentrácii konania
neúčinné.

46. Síce žalobkyňa v konaní navrhovala, aby súd nariadil znalecké dokazovanie, a to určením
výšky hodnoty nehnuteľnosti v čase pred vykonaním renovácie a po vykonaní renovácie, avšak súd

poznamenáva, že ani znalec by nevedel zodpovedať na predmetné otázky, keby nevedel aké renovácie
a kedy boli zo strany žalobkyne vykonané. Podaním doručeným súdu dňa 07.02.2018 navrhla vykonať
dôkaz vypracovaním znaleckého posudku s tým, aby znalec urobil podrobný položkovitý rozpočet
stavebných prác vykonaných na nehnuteľnosti, ktorá je predmetom sporu. Aj k tomuto súd podotýka, že
k tomu, ktoré položky, kedy a aký bol východiskový stav môže dať podklady jedine žalobkyňa, ktoré mala

uviesť už v samotnej žalobe, nakoľko bez týchto základných skutočností, t. j. bez predmetu konania, by
znalecký posudok, znalec vypracovať nevedel.

47. Súd považuje za potrebné uviesť aj tú skutočnosť, že žalobkyňa ani žalovaná 2/ sa písomne
nevyjadrili k vyjadreniu žalovaného 1/, ktoré žalobkyni (ešte jej právnej zástupkyni) bolo doručené

dňa 29.11.2017 a žalovanej 2/ dňa 14.11.2017. Účelom sudcovskej koncentrácie konania je zabrániť
tomu, aby strany zdržiavali spor neskoro vykonanými procesnými úkonmi. Nie je želateľné, aby strana
sporu predkladala skutkové tvrdenia alebo dôkazné návrhy až na pojednávaní, čo by mohlo znamenať
zmarenie účelu už nariadeného pojednávania a požiadavku na vytýčenie ďalšieho pojednávania.Včasnosť predloženia prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany vyhodnotí v
okolnostiach konkrétneho prípadu súd. Ustanovenie § 153 CSP u sudcovskej koncentrácii konania
je normatívnym vyjadrením základného princípu zakotveného v článku 5 CSP, podľa ktorého môže

súd odmietnuť procesné úkony, ktoré vedú k nedôvodným prieťahom v konaní. Ustanovenie § 153
CSP zakotvuje právnu povinnosť a sankciu za jej porušenie. Strana sporu má procesnú povinnosť
predložiť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesnej
obrany, ktoré sú obsahom vyjadrenia žalovaného k žalobe a prostriedky procesného útoku, ktoré sú
obsahom vyjadrenia žalobcu k vyjadreniu žalovaného k žalobe, sú predložené včas, ak sú predložené

v lehotách podľa § 167 CSP. Ak neexistujú osobitné dôvody, v zásade platí, že predloženie skutkových
tvrdení alebo dôkazných návrhov až na pojednávaní nie je včasné.

48. V danom prípade súd dospel k záveru, že žalobkyňa neuplatnila prostriedky procesného útoku a
prostriedky procesnej obrany včas, svoje konanie ničím neospravedlnila, keď na obranu žalovaného
1/, ktorá jej bola doručená dňa 29.11.2017, vôbec nereagovala, nedoplnila základné skutkové okolnosti

žaloby, nedoložila listinné dôkazy, resp. iné a navrhla dôkaz nariadením znaleckého dokazovania, ktorý
si sama nevedela zabezpečiť rok a pol, a to bez toho, aby si splnila svoju povinnosť, ktorú súd uviedol
vyššie, preto súd na návrh takéhoto dôkazu nemohol prihliadnuť. Tak, ako súd už uviedol vyššie, ani
znalec bez toho, aby bol zrejmý základ sporu, by nevedel vyhotoviť znalecký posudok.

49. Žalobkyňa žiadala byť vypočutá v inej miestnosti, resp. iný deň ako žalovaný 1/, keďže jej manžel na
neho podal trestné oznámenie. K tomuto súd udáva, že skutočnosť, že manžel žalobkyne podal trestné
oznámenie na žalovaného 1/ nie je dôvodom na takýto postup súdu, pričom taký postup súdu nie je
možný ani v zmysle Civilného sporového poriadku.

50. Z dôvodu, že žalovaný 1/ na pojednávaní súdu dňa 08.02.2018 navrhol rozhodnúť o tejto žalobe
rozsudkom pre zmeškanie žalobkyne v zmysle § 278 Civilného sporového poriadku, keďže žalobkyňa
sa pojednávania nezúčastnila, svoju neprítomnosť ničím neospravedlnila, nepožiadala o odročenie
pojednávania a po celý čas od podania žaloby je vo veci pasívna, súd skúmal, či sú splnené podmienky
pre rozhodnutie v predmetnom konaní vo vzťahu k žalovanému 1/ a žalobkyne rozsudkom pre

zmeškanie žalobcu.

51. Preskúmaním splnenia podmienok v zmysle § 278 Civilného sporového poriadku súd mal za to, že je
tu dôvod vo vzťahu k žalovanému 1/ a žalobkyne rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie žalobkyne. Súd
mápreukázané,žežalovaný1/napojednávanínavrholrozhodnúťrozsudkomprezmeškaniežalobkyne,

pretože žalobkyňa sa nedostavila na pojednávanie vo veci, hoci bola naň riadne a včas predvolaná, a
zároveň bola poučená o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydať rozsudok pre zmeškanie, a
svoju neprítomnosť neospravedlnila včas a vážnymi okolnosťami. Predvolanie na pojednávanie na deň
08.02.2018 bolo doručené žalobkyni dňa 11.01.2018 (viď č. l. 274a spisu), a to jej zástupkyni, ktorá v
tom čase ju zastupovala spolu aj s predvolaním na pojednávanie (tlačivo), kde bola poučená o možnosti

rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie (č. l. 272 spisu).

52. Aj keď na strane žalovaných vystupujú dve osoby, v danom prípade ide o samostatné procesné
spoločenstvo na strane žalovanej, kde možno kontumačný rozsudok vydať i na základe návrhu jedného
zožalovanýchvzmysle§280Civilnéhosporovéhoporiadku(komentárk§280CSPŠ.,Q.,H.akolektív).

53. Žalobu žalobkyne vo vzťahu k žalovanému 1/ na základe rozsudku pre zmeškanie žalobkyne súd
preto s poukazom na vyššie zdôvodnenie zamietol.

54. Vo vzťahu k žalovanej 2/ súd žalobe vyhovel a zaviazal žalovanú 2/ zaplatiť sumu 6 666,67 Eur

ako 1/18 zo žalovanej sumy 60 000,--Eur (1/18 spoluvlastnícky podiel žalovanej 2/), nakoľko skutkové
ani právne tvrdenia, aj keď boli nedostatočné nepoprela, a svoju procesnú obranu neuplatnila včas (viď
zdôvodnenie odseky 45, 47). Čo sa týka právneho posúdenia sporu vo vzťahu k žalovanej 2/, hoci
žalobkyňa nedostatočne opísala rozhodujúce skutkové okolnosti, súdu sa javí, že sa žalobou domáha
vydania neoprávneného majetkového prospechu v zmysle § 456 Občianskeho zákonníka.

55. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.56. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa

konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

57. Súd žalovanému 1/ ako úspešnému priznal plnú náhradu trov konania od žalobkyne, o ktorej výške
súd rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

58. Súd žalobkyni od žalovanej 2/ priznal plnú náhradu trov konania, nakoľko bola vo vzťahu k žalovanej
2/ žalobkyňa úspešná v plnom rozsahu. O výške trov rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku
osobitným uznesením.

Poučenie:

Proti rozsudku pre zmeškanie žalobcu, ktorým súd žalobu žalobkyni vo vzťahu k žalovanému 1/
zamietol, nie je prípustné odvolanie v zmysle § 356b Civilného sporového poriadku, okrem prípadu, že

neboli splnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškania žalobcu.

Podľa § 281 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, ak žalobca z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal
pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalobcu tento
rozsudok uznesením zruší a nariadi nové pojednávanie.

Návrh podľa odseku 1 môže žalobca podať do 15 dní odkedy sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel;
o tom žalobcu v rozsudku pre zmeškanie súd poučí.

Žalovaná 2/ proti tomuto rozhodnutiu môže podať odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo
dňa doručenia písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Ulica Dr.

Herza 14, 984 37 Lučenec na Krajský súd Banská Bystrica, a to písomne.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde, a aby každá strana sporu dostala jeden rovnopis odvolania. Ak strana sporu nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jej trovy.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno

meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,

ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Podľa § 367 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie,
nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.

Podľa § 367 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným

skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné
spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré
subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od
rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý
spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

Podľa § 367 ods. 3 Civilného sporového poriadku, právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá
ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej
splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti.

Podľa § 368 Civilného sporového poriadku, osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať.
Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.

Podľa § 369 ods. 1 Civilného sporového poriadku, dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať
späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.

Podľa § 369 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť
napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od
právoplatnostinapadnutéhorozhodnutia,plynúvtakomprípadeodprávoplatnostiuzneseniaozastavení
odvolacieho konania.

Podľa § 369 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo
späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.

Podľa § 369 ods. 4 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa

ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.