Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, May 2, 2018

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 7C/95/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614203552
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Uličná

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2018:5614203552.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci žalobcu CD Consulting s.

r. o., so sídlom Brno, Zábrdovice, Příkop 843/4, Česká republika, IČO: 264 29 705, proti žalovanému G.
M., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom J., O., v spore o zaplatenie 628,19 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Konanie o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zo sumy 728,19 eura od 6. 1. 2011 do
22. 3. 2011 a zo sumy 628,19 eura od 23. 3. 2011 do zaplatenia, s a z a s t a v u j e .

Vo zvyšnej časti sa žaloba z a m i e t a .

Žalovanému s a p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou (návrhom na uplatnenie pohľadávky v zmysle článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu), doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 17. 4. 2014, sa žalobca domáhal
voči žalovanému zaplatenia zmenkovej sumy vo výške 628,19 eura, zmenkového úroku vo výške 0,25
% denne zo sumy 728,19 eura od 6. 1. 2011 do 22. 3. 2011 a zo sumy 628,19 eura od 23. 3. 2011 do
zaplatenia, úroku zo zmenkovej sumy vo výške 6 % ročne zo sumy 728,19 eura od 14. 2. 2011 do 22. 3.
2011azosumy628,19euraod23.3.2011dozaplatenia, zmenkovejodmenyvovýške1/3%zmenkovej

sumy teda 2,43 eura ako aj náhrady trov konania. Žalovaný nárok odôvodnil tým, že ako indosatár je
nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil žalovaný dňa 18. 6. 2010 na zmenkovú sumu
728,19 eura, pričom sa zaviazal aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 6. 1. 2011.
Indosovaná zmenka je vistazmenkou, opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od
vystavenia“. Zmenka bola vystavená dňa 18. 6. 2010, pričom do jej textu bol poňatý záväzok žalovaného
zaplatiť za zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu spolu s 0,25 % denným
úrokom od 6. 1. 2011. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant

predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ zaplatil 100 eur. Keďže zmenková listina je
opatrená doložkou „bez protestu“, indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou.
2. Žalovaný na pojednávaní vzniesol výhrady voči žalovanej sume, nakoľko nevie, z čoho pozostáva.
Bol ochotný vrátiť 300 eur a 288 eur, na ktoré sa zaviazal v zmluve, a to v mesačných splátkach vo
výške 10-15 eur.
3. Podľa článku 2 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým
sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie“), toto

nariadenie sa uplatňuje v občianskych a obchodných veciach pri cezhraničných sporoch bez ohľadu
na povahu súdu alebo tribunálu, v ktorých hodnota pohľadávky v čase doručenia tlačiva návrhu na
uplatnenie pohľadávky príslušnému súdu alebo tribunálu nepresahuje 2 000 EUR bez akýchkoľvekúrokov, výdavkov a nákladov. Neuplatňuje sa najmä na daňové, colné ani správne veci ani na
zodpovednosť štátu za konanie alebo nečinnosť pri výkone štátnej moci ("acta jure imperii").
4. Podľa článku 3 ods. 1 Nariadenia, na účely tohto nariadenia je cezhraničným sporom taký spor, v

ktorom má aspoň jedna zo strán bydlisko alebo obvyklý pobyt v členskom štáte inom ako v členskom
štáte súdu alebo tribunálu konajúceho vo veci.
5. Podľa článku 4 ods. 4 Nariadenia, ak sa súd alebo tribunál domnieva, že informácie, ktoré poskytol
navrhovateľ, nie sú dostatočne jasné alebo primerané, alebo ak tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky
nie je správne vyplnené, a pokiaľ sa pohľadávka nezdá byť zjavne neopodstatnená alebo návrh

neprípustný, dá navrhovateľovi možnosť tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky doplniť alebo opraviť,
alebo predložiť týmto orgánom určené doplňujúce informácie alebo dokumenty, alebo vziať pohľadávku
späť, a to v lehote určenej týmto orgánom. Na tento účel súd alebo tribunál použije vzorové tlačivo B, ako
je uvedené v prílohe II. Ak sa pohľadávka zdá zjavne neopodstatnená alebo návrh neprípustný alebo ak
navrhovateľ tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky nedoplnil alebo neopravil v rámci určenej lehoty,
návrh sa zamietne.

6. Podľa článku 5 ods. 1 Nariadenia, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je písomné.
Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné alebo ak o to požiada niektorá
zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť, ak sa domnieva, že vzhľadom na okolnosti
prípaduústnepojednávaniezjavneniejepotrebnéprespravodlivévedeniekonania.Dôvodyodmietnutia
sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo tribunálu o odmietnutí takejto žiadosti nemožno

samostatne podať opravný prostriedok.
7. Podľa článku 5 ods. 3 Nariadenia, odporca odpovie do 30 dní po doručení tlačiva návrhu na uplatnenie
pohľadávky a tlačiva na odpoveď tak, že vyplní časť II vzorového tlačiva C na odpoveď, pričom v prípade
potreby poskytne všetky príslušné podporné dokumenty, a zašle ho späť súdu alebo tribunálu, alebo
akýmkoľvek iným vhodným spôsobom, pri ktorom nepoužije tlačivo na odpoveď.

8. Podľa článku 19 Nariadenia, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach
s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa vedie konanie.
9. Žalobca podal na súde návrh na uplatnenie pohľadávky v zmysle článku 4 ods. 1 Nariadenia. Keďže
žalobca má sídlo v Českej republike (v členskom štáte inom ako v členskom štáte súdu alebo tribunálu
konajúceho vo veci) a hodnota pohľadávky v čase doručenia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky

súdu nepresiahla 2000 eur bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov, súd aplikoval vo veci
Nariadenie.
10. Žalobca bol súdom dňa 19. 5. 2014, tlačivom B, v zmysle článku 4 ods. 4 Nariadenia, vyzvaný na
doplnenie tlačiva A o skutkové tvrdenia, na základe akých skutkových okolností bola zmenka vystavená,
na základe akých skutkových okolností a z akého právneho dôvodu vznikol žalovaný záväzok, na

špecifikáciu zmenkovej istiny, uvedením jej položiek, pričom pri každej položke je potrebné uviesť jej
výšku,dátumaprávnydôvodvznikuaoodôvodneniepočiatkuuplatnených 6%ročnýchúrokov.Žalobca
v podaní, doručenom súdu dňa 13. 6. 2014, uviedol, že poskytol súdu dostatočne jasné a primerané
informácie o uplatnenej pohľadávke, ktorá je založená na zmenkových nárokoch, vyplývajúcich z platnej
zmenky, ktorej originál súdu predložil. V konaní si uplatňuje majetkové práva zo zmenky. Disponuje len

indosovanou zmenkou, iné údaje a listiny k dispozícii nemá. Predmetom konania je výlučne zmenka, na
ktorej je uvedená zmenková suma, ktorá nepozostáva zo žiadnych zložiek, častí či dielov. Preto nie je
možné špecifikovať zloženie zmenkovej sumy.
11. Súd prvej inštancie rozhodol vo veci rozsudkom zo dňa 16. 12. 2014, č. k. 7C/95/2014-25, tak,
že žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Proti uvedenému rozsudku podal

žalobca odvolanie. Odvolací súd uznesením zo dňa 30. 10. 2015, č. k. 8Co/634/2015-84, rozsudok
súdu prvej inštancie zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie. V odôvodnení rozhodnutia odvolací súd
uviedol, že okresný súd v odôvodnení rozsudku (z hľadiska vlastných záverov) najskôr uviedol, že návrh
navrhovateľa nie je dôvodný najmä s poukazom na ustanovenie § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch, následne uviedol, že návrh navrhovateľa zamietol z dôvodu, že navrhovateľ

tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky i napriek výzve súdu nedoplnil. Z takto koncipovaného
odôvodnenia písomného vyhotovenia rozsudku sa potom nedá jednoznačne vyvodiť, či okresný súd
návrh navrhovateľa zamietol z dôvodu jeho neúplnosti alebo z dôvodu neunesenia dôkazného bremena,
eventuálne z dôvodu, že dohoda o vyplnení zmenky je z hľadiska noriem spotrebiteľského práva
absolútne neplatná. Pokiaľ súd v európskom konaní vo veci s nízkou hodnotou sporu nezamieta návrh

z dôvodu jeho nedoplnenia, mal by dodržať procesný postup podľa čl. 5 Nariadenia, t. j. vyplniť časť
I. vzorového tlačiva C na odpoveď a toto spolu s kópiou tlačiva návrhu s podpornými dokumentmi
doručiť odporcovi. Až následne, po uplynutí lehôt, súd vo veci buď vydá rozsudok alebo koná spôsobomuvedeným v čl. 7 ods. 1 písm. a/, b/, c/ Nariadenia. Ak odporca v stanovenej lehote nedoručí súdu
odpoveď, súd vydá rozsudok o pohľadávke alebo protipohľadávke v zmysle čl. 7 ods. 3 Nariadenia.
12. Podaním, doručeným súdu dňa 28. 12. 2015, vzal žalobca podanú žalobu v časti o zaplatenie

zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne späť a uviedol, že si uplatňuje len zmenkový úrok vo výške
0,06 % denne.
13. V súlade s právnym názorom odvolacieho súdu, súd prvej inštancie dňa 12. 4. 2016 tlačivom C v
zmysle článku 5 ods. 2 a 3 Nariadenia vyzval žalovaného na odpoveď. Tlačivo C, spolu s návrhom a
jeho doplnením, žalovaný prevzal dňa 16. 2. 2018. Žalovaný sa v 30-dňovej lehote k návrhu nevyjadril.

14. V súlade s ustanovením § 180 Civilného sporového poriadku súd vykonal pojednávanie v
neprítomnosti žalobcu, ktorému bolo predvolanie na pojednávanie riadne a včas doručené. Žalobca
svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil hospodárnosťou konania a pracovnou zaneprázdnenosťou
a navrhol, aby súd vykonal pojednávanie v jeho neprítomnosti. V súvislosti s nariadením pojednávania
vo veci (keďže, v zmysle článku 5 ods. 1 Nariadenia, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou
sporu je zásadne písomné) súd uvádza, že nariadenie pojednávania považoval za potrebné, prihliadajúc

ku skutočnosti, že pre účely rozhodovania bolo potrebné vykonať dokazovanie listinným dôkazom
- pripojeným exekučným spisom. Podľa opakovane vysloveného právneho názoru odvolacieho súdu
v iných právnych veciach (napr. rozhodnutia sp. zn. 14Co/22/2017, 13Co/17/2017, 13Co/99/2016),
je nevyhnutné vykonať uvedený listinný dôkaz na nariadenom pojednávaní (nepostačuje len verejne
vyhlásiť rozsudok), keďže v opačnom prípade by bola odňatá stranám sporu možnosť konať pred súdom

v rovine vykonávania dokazovania a oboznámenia sa s dôkazmi.
15. Žalovaný pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že v roku 2010 obdržal od obchodnej spoločnosti
POHOTOVOSŤ 300 eur, ktoré sa zaviazal vrátiť, navyše ešte 288 eur, teda 588 eur. Nepamätal si, kedy
vrátil 100 eur. Pracuje na základe dohody o vykonaní práce, príjem má maximálne 130 eur mesačne.
Býva u priateľkiných rodičov, ktorým mesačne prispieva na nájomné sumu 50 eur. Na deti platí výživné

40 eur a 20-30 eur mesačne. Majetok nevlastní.
16. Zo zmenky, predloženej žalobcom, súd zistil, že sa jedná o vlastnú zmenku. Listina obsahuje
označenie„Zmenka“,ďalejúdajeočíslezmluvy202900302,údajeovystaviteľovizmenky-žalovanom,a
to meno, priezvisko, bydlisko a rodné číslo, miesto a dátum vystavenia zmenky, a to Trnava, 18. 6. 2010,
zmenkovú sumu 728,19 eura, vyhlásenie vystaviteľa, že zaplatí za túto zmenku pri predložení na rad:

POHOTOVOSŤ, s. r. o., IČO 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, sumu sedemstodvadsaťosem
eur a 19 centov a zmenkový úrok 0,25 % denne od 6. januára 2011. Ďalej obsahuje údaj o splatnosti
POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, "bez protestu", "na platenie predložiť v lehote 4
rokov od vystavenia" a podpis vystaviteľa. Na rube zmenky sa nachádza indosament (rubopis), z ktorého
vyplýva prevod zmenky na žalobcu.

17. Z obsahu spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 10Er/2376/2012, súd zistil, že súdny
exekútor JUDr. Rudolf Krutý podal na Okresnom súde Liptovský Mikuláš dňa 29. 10. 2012 žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s. r. o. proti povinnému
G. M., na vymoženie sumy 770,99 eura s príslušenstvom, na základe návrhu oprávneného na vykonanie
exekúcie zo dňa 25. 9. 2012. Exekučným titulom v predmetnej veci bol rozhodcovský rozsudok Stáleho

rozhodcovského súdu, zriadeného Slovenskou rozhodcovskou a. s., zo dňa 12. 7. 2011, sp. zn. SR
05305/11,ktorýmboložalovanémuuloženézaplatiťžalobcovi770,99eura,spolusozmenkovýmúrokom
vo výške 0,25 % denne zo sumy 628,19 eura od 24. 3. 2011 do zaplatenia, zákonný úrok vo výške 6
% ročne zo sumy 628,19 eura od 24. 3. 2011 do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania.
Podľa odôvodnenia rozsudku žalobca a žalovaný zabezpečili svoj záväzkový vzťah (zmluvu o úvere)

neúplnou zmenkou (blankozmenkou), vystavenou dňa 18. 6. 2010, pričom žalovaný si svoju povinnosť
vyplývajúcu zo záväzkového vzťahu riadne nesplnil, čím sa celý dlh stal splatným dňa 6. 1. 2011.
Rozhodcovský súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, okrem iného, aj zmluvou o úvere číslo
202900302. Obchodná spoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r. o. ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa
18. 6. 2010 zmluvu o úvere číslo 202900302, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 300 eur

a záväzok dlžníka zaplatiť veriteľovi uvedenú sumu zvýšenú o poplatok vo výške 288 eur, t. j. celkovo
588 eur v 12 mesačných splátkach po 49 eur, počnúc od 22. 7. 2010. Žalovaný ako dlžník je v zmluve
označený menom, priezviskom, bydliskom a rodným číslom. Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením
zo dňa 5. 12. 2012, č. k. 10Er/2376/2012-13, v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline zo dňa 26.
4.2013,č.k.8CoE/64/2013-35,žiadosťsúdnehoexekútoraoudeleniepoverenianavykonanieexekúcie

zamietol, z dôvodu, že rozhodcovský súd nemal právomoc na konanie vo veci. Uznesením zo dňa 10.
9. 2013, č. k. 10Er/2376/2012-46, súd exekučné konanie zastavil.
18. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku, žalobca môže vziať žalobu späť.19. Podľa § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie
zastaví.
20. Podľa § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto

časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
21. Podľa § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím
žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada,
ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo
pojednávanie.

22. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd konanie v časti o zaplatenie zmenkového
úroku vo výške 0,19 % denne zo sumy 728,19 eura od 6. 1. 2011 do 22. 3. 2011 a zo sumy 628,19 eura
od 23. 3. 2011 do zaplatenia zastavil, nakoľko žalobca vzal v uvedenej časti podanú žalobu späť, pričom
uvedený dispozitívny úkon mu prislúchal. Žalovaný s čiastočným späťvzatím žaloby súhlasil.
23. Podľa čl. I § 75 zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb. v znení neskorších predpisov
vlastná zmenka obsahuje:

1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto
listina spísaná;
2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;
3. údaj sročnosti;
4. údaj miesta, kde sa má platiť;

5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť;
6. dátum a miesto vystavenia zmenky;
7. podpis vystaviteľa.

24. Podľa čl. I § 77 ods. 1 zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb. v znení neskorších

predpisov, pokiaľ to neodporuje povahe vlastnej zmenky, platia pre ňu ustanovenia dané pre cudziu
zmenku o indosamente (§§ 11 až 20), sročnosti (§§ 33 až 37), platení (§§ 38 až 42), postihu
pre neplatenie (§§ 43 až 50, 52 až 54), platení pre česť (§§ 55, 59 až 63), odpisoch
(§§ 67 a 68), zmenách (§ 69), premlčaní (§§ 70 a 71), dňoch pracovného pokoja, počítaní
lehôt a zákazu dní odkladu (§§ 72 až 74).

25. Podľa čl. I § 11 ods. 1 zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb. v znení neskorších
predpisov, každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť indosamentom (rubopisom).

26. Podľa čl. I § 17 ods. 1 zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb. v znení neskorších

predpisov, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho
vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní
zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Ak je žalovaným zo zmenky ten, koho zaviazanosť zo zmenky
vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, možno majiteľovi robiť námietky, ktoré sa zakladajú na
jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom vždy.

27. Podľa čl. I § 17 ods. 2 zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb. v znení neskorších
predpisov, v konaní, v ktorom sa uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky sa z úradnej povinnosti
prihliadne na skutočnosti odôvodňujúce námietky podľa odseku 1, ktoré by ten, kto je žalovaný zo
zmenky mohol uplatniť, ak jeho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.

28. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

29. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky

iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

30. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.31. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej

činnosti.

32. Podľa § 25 ods. 5 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov v znení neskorších predpisov, na zabezpečenie nárokov veriteľa zo spotrebiteľského
úveru zmenkou alebo šekom sa do 31. decembra 2010 vzťahujú ustanovenia doterajších predpisov.

33.Podľa §1ods.2zákonač.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúverochainýchúverochapôžičkáchpre
spotrebiteľov v znení účinnom k 18. 6. 2010, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

34. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov v znení účinnom k 18. 6. 2010, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o
spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa
spojené so spotrebiteľským úverom.

35. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov v znení účinnom k 18. 6. 2010, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo

referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;

platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

36. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom k 18. 6. 2010, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods.
1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

37. Podľa § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov,
v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou
alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo
spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je

maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane
zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne
30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s
predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať.
Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

38. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.39. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd podanú žalobu vo zvyšnej časti zamietol,
nakoľko nemal preukázanú jej dôvodnosť. Súd pri rozhodovaní vo veci postupoval v súlade s právnym

názorom, uvedeným v spoločnom stanovisku občianskoprávneho kolégia a obchodnoprávneho kolégia
NS SR č. 93/2015 zo dňa 20. 10. 2015 (ďalej len „spoločné stanovisko“), podľa ktorého, ak navrhovateľ
ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného
nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že pokiaľ z akýchkoľvek okolností pojednávanej veci vyplynie
konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo

povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má
nárok základ. Pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, pristúpi
k prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúc ich rozsah a
povahu pri, rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného
dokazovaniavyplynie.Akjevystaviteľomzmenkyspotrebiteľ,jemožnétútoskúmaťažpoúroveňdohody
o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená.

Podľa odôvodnenia uvedeného stanoviska, vo vzťahu k aplikácii Nariadenia možno konštatovať, že
toto nekladie žiadne prekážky k možnosti preskúmať doložené listiny súdom a je možné aplikovať
všetky procesnoprávne princípy použiteľné v slovenskom právnom poriadku, predovšetkým aplikáciu
znalosti určitých okolností súdu z jeho činnosti a zohľadnenie ochrany slabšieho v konaní, či ochrany
dobrých mravov. Aj v prípade absencie aktivity žalovaného v konaní, pokiaľ súd vzhliadne v návrhu

také skutočnosti, ktoré ho povedú k záveru o neprípustnosti návrhu, návrh zamietne, čo vyplýva priamo
z čl. 4 bod 4. Podľa odôvodnenia stanoviska, skúmanie prípadnej absolútnej neplatnosti úkonu, ku
ktorej pristupuje súd ex offo, nie je Nariadením nijako vylúčená. Pokiaľ by sme dospeli k záveru, že pri
vymáhanídlžnejsumyzindosovanejzmenkysúdnemámožnosťzhodnotiťobsahspotrebiteľskejzmluvy
a rozhodnúť o nekalosti niektorých zmluvných podmienok, či zhodnotiť platnosť zmenky samotnej, išlo

by o neprijateľné zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi a o porušenie zásady efektivity.
Podľa odôvodnenia stanoviska tiež, pokiaľ súd spoľahlivo zistí na základe skutočností vyplývajúcich zo
žalobného návrhu, že na strane žalovaného ide o spotrebiteľa, poskytne mu ochranu prostredníctvom
právnej úpravy o ochrane spotrebiteľa. Vzhľadom na to, že už skutočnosti, uvedené v žalobe a pripojená
zmenka nasvedčovali tomu, že žalovaný má postavenie spotrebiteľa, súd ex offo pripojil k súdnemu

spisu exekučný spisu sp. zn. 10Er/2376/2012 (o čom boli strany sporu upovedomené). Uvedený postup,
vzhľadom na právne postavenie žalovaného ako spotrebiteľa, zodpovedá aj zákonnému ustanoveniu
§ 295 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ
nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

40. Žalobca si uplatnil žalovaný nárok právnym dôvodom nároku vyplývajúceho zo zmenky. Zmenku,
z ktorej si žalobca uplatnil žalovaný nárok, nadobudol indosamentom (rubopisom) od obchodnej
spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o.. Zmenka mala povahu zabezpečovacej zmenky, čo jednoznačne
potvrdzuje údaj na zmenke, totožný s číslom zmluvy o úvere, uzavretej medzi žalovaným a obchodnou
spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s. r. o. a vyplýva aj z článku 13. Všeobecných podmienok poskytnutia

úveru. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi pôvodným majiteľom zmenky
(obchodnou spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s. r. o.) a žalovaným vznikol spotrebiteľský právny vzťah
podľa § 52 Občianskeho zákonníka. Uvedená skutočnosť je nepochybná zo zmluvy o úvere, ktorá
je súčasťou exekučného spisu. Žalovaný ako dlžník je v zmluve jednoznačne označený ako fyzická
osoba jeho rodným číslom a údajom o bydlisku, pričom zmluvu neuzatváral v rámci predmetu

svojej podnikateľskej činnosti (hoci aj v zmluve bolo označené, že úver je poskytovaný na výkon
zamestnania, nepreukazuje to bližšie, na aký účel bol úver poskytnutý, a už vôbec nie skutočnosť,
že by bol poskytnutý žalovanému inak ako spotrebiteľovi), veriteľ pri uzatváraní zmluvy konal ako
podnikateľ, ktorého predmetom činnosti je aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Vzhľadom
na charakter a obsah zmluvy, sa jednalo o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na ktorú sa aplikovali

ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov, účinného v čase uzatvorenia zmluvy. Podľa § 9 ods. 2 písm. i), j), y) citovaného zákona,
musí zmluva o spotrebiteľskom úvere ako obligatórne náležitosti obsahovať údaje o ročnej úrokovej
sadzbe, ročnej percentuálnej miere nákladov, ako aj priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery
nákladov na príslušný spotrebiteľský úver. Zákonné ustanovenie § 11 ods. 1 písm. a) citovaného

zákona pritom absenciu uvedených údajov v spotrebiteľskej zmluve sankcionuje bezúročnosťou a
bezpoplatkovosťou úveru. Keďže úverová zmluva uvedené náležitosti neobsahovala, považoval sa
úver, poskytnutý žalovanému, za bezúročný a bez poplatkov. Žalobcovi preto vzniklo len právo na
vrátenie sumy poskytnutého úveru, t. j. 300 eur. Samotná zmenka však bola vyplnená na sumu728,19 eura, čo je takmer 2,5 násobok poskytnutej sumy úveru. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť
preto zmenka bola vyplnená v rozpore so zákonným ustanovením § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001
Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov (ktorý bolo potrebné na zmenku

aplikovať v súlade s prechodným ustanovením § 25 ods. 5 zákona č. 129/2010 Z. z. napriek tomu,
že zmluva o spotrebiteľskom úvere bola uzavretá už za účinnosti zákona č. 129/2010 Z. z., keďže na
zabezpečenie nárokov veriteľa zo spotrebiteľského úveru zmenkou alebo šekom sa do 31. decembra
2010 vzťahujú ustanovenia doterajších predpisov), podľa ktorého veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku
alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru len ak ide o zabezpečovaciu

zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného
spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Ak by
teda žalovaný nezaplatil na úver žiadnu sumu, mohla byť zmenka vystavená na sumu nezaplatenej
istiny vo výške 300 eur a príslušenstva vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského
úveru, t. j. 90 eur, spolu 390 eur. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s citovaným

zákonným ustanovením, veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať,
pričom uvedené platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky. Napriek
uvedenej skutočnosti spoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r. o. ako majiteľ zmenky, ktorá bola vystavená ako
zabezpečovacia zmenka na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka (žalovaného), vyplývajúceho zo
spotrebiteľskej zmluvy, indosoval uvedenú zmenku (bez postúpenia samotnej pohľadávky zo zmluvy

o úvere, ktorú zabezpečovala) na žalobcu, čím došlo k zhoršeniu postavenia žalovaného vo vzťahu
k veriteľovi zo zmluvy o úvere, najmä pokiaľ ide o obranu voči uplatneným nárokom zo zmluvy.
Pokiaľ ide o „nevedomosť“ žalobcu pri nadobúdaní zmenky od jej pôvodného majiteľa, že koná na
škodu žalovaného, táto sa javí veľmi nepravdepodobná. Aj vzhľadom na medializáciu obchodných
praktík spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., ako aj konštantnú rozhodovaciu činnosť súdov Slovenskej

republiky v exekučných veciach oprávneného POHOTOVOSŤ, s. r. o., mal súd za to, že žalobca pri
zachovaní minimálnej miery opatrnosti pri nadobúdaní zmenky od pôvodného majiteľa mal a mohol
vedieť, že sa jedná o zmenku zabezpečovaciu, ktorej funkciou bolo zabezpečenie záväzku zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, teda konal na škodu žalovaného ako dlžníka. Výkon práva žalobcu zo zmenky
je preto v rozpore s ustanoveniami zákona o spotrebiteľských úveroch a súčasne aj v rozpore s dobrými

mravmi, preto mu nebolo možné poskytnúť právnu ochranu.

41. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

42. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

43. V súlade so zákonným ustanovením § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku vznikol nárok na
náhradu trov konania v konaní v plnom rozsahu úspešnému žalovanému (a to aj v časti, v ktorej bolo

konanie zastavené, nakoľko, v zmysle § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, zastavenie konania
v uvedenej časti zavinil žalobca, ktorý netvrdil, ani nepreukázal, že ku čiastočnému späťvzatiu dôvodne
podanej žaloby došlo výlučne pre správanie žalovaného). Súd preto priznal žalovanému voči žalobcovi
nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. V súlade s ustanovením § 262 ods. 2 Civilného
sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš, v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 359 Civilného sporového poriadku, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
(ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka
konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej

obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.