Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, October 3, 2014

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 6C/199/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5109230088
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2014:5109230088.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom Mgr. Andrejom Kekelym v právnej veci navrhovateľa:

SINES, s. r. o., so sídlom ČSA 241/12, 967 01 Kremnica, IČO: 31 580 971, právne zastúpená JUDr.
Martinom Olosom, advokátom s miestom výkonu činnosti M. R. Štefánika 71, 010 01 Žilina, proti
odporcovi: R.. Y. Z., W.. XX.XX.XXXX, F. W. T. XXXX, XXX XX V. W. Y., Š. I. L., právne zastúpený
JUDr. Emíliou Muškovou, advokátkou s miestom výkonu činnosti Nám. Slobody 356, 024 01 Kysucké
Nové Mesto, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: KOOPERATIVA poisťovňa, a. s. Vienna
Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 28.620,67
eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Návrh na zaplatenie sumy 28.620,67 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy
28.620,67 eur od 03.09.2009 do zaplatenia z a m i e t a .

O trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 28.07.2009 doručeným Okresnému súdu Žiar nad Hronom dňa 04.08.2009 sa
navrhovateľdomáhalvydaniasúdnehorozhodnutia,ktorýmbyodporcovibolauloženápovinnosťzaplatiť
mu sumu 28.620,67 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 28.620,67 eur od
03.09.2009 do zaplatenia a nahradiť mu trov konania.

Navrhovateľ návrh skutkovo odôvodnil tým, že možno konštatovať, že odporca v rámci výkonu funkcie
správcu konkurznej podstaty spoločnosti Promet spol. s r. o., so sídlom ČSA 241/12, 967 01 Kremnica,
IČO: 30 225 710 dal bývalej zamestnankyni spoločnosti Promet spol. s r. o. E. S., W.. XX.XX.XXXX
listom zo dňa 18.05.2000 okamžité zrušenie pracovného pomeru podľa ust. § 53 ods. 1 písm. b)
zákona č. 65/1965 Zb. Zákonník práce (ďalej len „ZP“). Okresný súd Žiar nad Hronom rozsudkom
spis. zn. 10C/743/2000 zo dňa 18.12.2003 právoplatným dňa 02.03.2004 určil, že predmetné okamžité
zrušenie pracovného pomeru je neplatné a že pracovný pomer zamestnankyne E. S. trvá. Súd zároveň

spoločnosť Promet spol. s r. o. v rozsudku v zmysle príslušných ustanovení ZP zaviazal zaplatiť E.
S. náhradu mzdy vo výške 11.726,- Sk brutto mesačne za obdobie od 25.04.2000 do 22.05.2000 a
náhradu mzdy vo výške 11.726,- Sk brutto mesačne za obdobie od 07.06.2000 do dňa umožnenia
ďalšieho pokračovania v práci (resp. do dňa platného skončenia pracovného pomeru). V rozsudku bola
spoločnostiPrometspol.sr.o.rovnakouloženápovinnosťnahradiťE.S.trovysúdnehokonaniavovýške
17.727,- Sk. Pracovný pomer E. S. sa skončil bezprostredne po nadobudnutí právoplatnosti uvedeného
rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom. Navrhovateľ v ďalšom uviedol, že spoločnosť Promet spol.

s r.o. dňa 07.06.2009 E. S. v zmysle tohto rozsudku zaplatila sumu 28.620,67 eur pozostávajúcu z: a)
náhrady mzdy za obdobie od 25.04.2000 do 22.05.2000 a za obdobie od 07.06.2000 do 05.03.2004
spolu v sume 17.852,76 eur (537.832,50 Sk), b) zákonných úrokov z omeškania vo výške 11 % ročne
zo sumy 17.852,76 eur od 01.04.2004 do 07.06.2009 spolu v sume 10.179,49 eur (306.667,30 Sk), c)náhrady trov súdneho konania vo výške 588,42 eur (17.727,- Sk). Zaplatením uvedenej sumy objektívne
vznikla spoločnosti Promet spol. s r. o. škoda, ktorá bola spôsobená výlučne protiprávnym konaním
odporcu ako správcu konkurznej podstaty, keď vykonával oprávnenia štatutárneho orgánu nezákonným

spôsobom. Z uvedeného dôvodu spoločnosti Promet spol. s r. o. vznikla voči odporcovi pohľadávka
z titulu náhrady vzniknutej škody v celkovej výške 28.620,67 eur. Na zaplatenie náhrady tejto škody
bol odporca spoločnosťou Promet spol. s r. o. vyzvaný listom zo dňa 30.06.2009, avšak pohľadávku
nezaplatil.Navrhovateľnapokonuviedol,žemuakopostupníkovispoločnosťPrometspol.sr.o.uvedenú
pohľadávku dňa 17.07.2009 v zmysle ust. § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka postúpila zmluvou,

pričom sa tak stal veriteľom postúpenej pohľadávky v sume 28.620,67 eur. Oznámenie o postúpení
pohľadávky bolo odporcovi spoločnosťou Promet spol. s r.o. ako postupcom doručené prostredníctvom
pošty na doručenku. Odporcu po postúpení pohľadávky písomne prostredníctvom poštovej zásielky na
doručenku vyzval na zaplatenie postúpenej pohľadávky z titulu náhrady škody v sume 28.620,67 eur
istiny. Odporca pohľadávku doposiaľ nezaplatil. Navrhovateľ z hľadiska právnej argumentácie poukázal
naznenieust.§8ods.2zákonač.328/1991Zb.,kuktorémuuviedol,žeodporcaakosprávcakonkurznej

podstaty spoločnosti Promet spol. s r. o. plne zodpovedá za škodu vzniknutú porušením povinností. Bol
pri tom pri výkone funkcie správcu postupovať s odbornou starostlivosťou. Je nesporné, že odporca dal
zamestnankyni spoločnosti Promet spol. s r. o. E. S. neplatné skončenie pracovného pomeru a taktiež
vykonal všetky úkony, ktoré zamedzili možnosť ďalšej práce tohto zamestnanca. Odporca svoj postoj
ani po podaní návrhu o neplatnosť okamžitého zrušenia pracovného pomeru a o náhradu mzdy pritom

neprehodnotil a neustále zotrvával na svojom protiprávnom konaní. Spoločnosť Promet spol. s r. o. tak
bola nútená zamestnankyni v zmysle právoplatného rozsudku vyplatiť náhradu mzdy, úroky z omeškania
a trovy konania v značnej výške. Nevyplatenie mzdy zakladá znaky skutkovej podstaty trestného činu.
V prípade, že by odporca skončil pracovný pomer zamestnankyne E. S. zákonným spôsobom (napr.
výpoveďou), k vzniku škody by vôbec nedošlo. Treba zdôrazniť, že zodpovednosť správcu konkurznej

podstaty je objektívna bez možnosti liberácie, t. j. správca konkurznej podstaty zodpovedá za výsledok
svojho konania. Odporca v danom prípade plne zodpovedá za to, že v dôsledku porušenia jeho
základných povinností a jeho protiprávneho konania následne vznikla úpadcovi - spoločnosti Promet
spol. s r.o. škoda. Ďalej navrhovateľ poukázal na znenie ust. § 14 ods. 1 písm. m) zákona č. 328/1991
Zb., ust. § 61 ods. 1 Zákonníka práce a ust. § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka.

Navrhovateľ svoju argumentáciu doplnil podaním zo dňa 17.08.2009. V tomto podaní s odkazom na
rozsudok Okresného súdu Žilina spis. zn. 31C/122/2006 zo dňa 25.03.2008 a rozsudok Krajského súdu
v Žiline spis. zn. 9Co 211/2008 zo dňa 25.02.2009 poukázal na to, že proti odporcovi sa spoločnosť
CONTIMEX spol. s r. o. v konaní vedenom Okresným súdom Žilina pod spis. zn. 31C/122/2006 ako
postupník veriteľa spoločnosti Promet spol. s r. o. zaplatenia náhrady škody vo výške 552.252,- Sk

s prísl. Návrh bol súdom právoplatne zamietnutý z dôvodu, že v čase súdneho konania spoločnosť
Promet spol. s r. o. ešte neuhradila E. S. náhradu mzdy a jej prísl., na ktoré bola rozsudkom Okresného
súdu Žiar nad Hronom spis. zn. 10C 743/2000 zo dňa 18.12.2003 zaviazaná. Z uvedeného dôvodu
pred zaplatením náhrady mzdy a jej prísl. ešte škoda nevznikla a pohľadávka z titulu náhrady škody
ešte neexistovala a nemohla byť tak postúpená. Škoda vzniká až zaplatením, t. j. faktickým úbytkom

finančných prostriedkov. V danom prípade išlo o predčasné uplatnenie nároku navrhovateľa, čo uzavreli
súdy v označených rozsudkoch. V prejednávanej veci tak nejde o prekážku veci rozhodnutej nakoľko
je rozdielny skutkový základ návrhu, žalovaná istina, ako aj osoba navrhovateľa. Ďalej sa navrhovateľ
vyjadril k naplneniu podmienok zodpovednosti za škodu u osoby odporcu, a to že vznik škody sa
vecne viaže na vykonanie neplatného právneho úkonu odporcom - daním neplatného okamžitého

zrušenia pracovného pomeru zamestnankyni E. S. listom zo dňa 18.05.2000. Uvedené konanie odporcu
bolo protiprávne, čo deklaroval aj súd. Vyhlásením konkurzu na odporcu ako vymenovaného správcu
konkurznej podstaty podľa ust. § 14 ods. 1 písm. m) zákona č. 328/1991 zb. prešlo právo konať v
pracovnoprávnych vzťahoch za dlžníka spoločnosť Promet spol. s r.o., konateľom úpadcu spoločnosti
Promet spol. s r.o. toto oprávnenie v plnom rozsahu zaniklo. Okamžité zrušenie pracovného pomeru je

jednostranný právny úkon, ktorý bol perfektný podpisom odporcu na liste zo dňa 18.05.2008 a účinný
doručením tejto listiny E. S.. Odporca po daní okamžitého zrušenia pracovného pomeru navyše vykonal
všetky úkony, ktorými zamedzil možnosť ďalšej práce zamestnankyne E. S.. Odporca jej odmietol
prideľovať ďalej akúkoľvek prácu a jej pracovný pomer považoval za skončený. Svoj postoj ani po podaní
návrhu o neplatnosť okamžitého zrušenia pracovného pomeru a o náhradu mzdy E. S. pritom vôbec

nezmenil a v súdnom konaní neustále zotrvával na svojom protiprávnom konaní a na nezákonných
dôvodoch okamžitého zrušenia pracovného pomeru. Navrhovateľ podotkol, že odporca bol podľa ust.
§ 8 ods. 2 zákona č. 328/1991 Zb. povinný pri výkone funkcie postupovať s odbornou starostlivosťou.
Je treba uviesť, že každý zamestnávateľ je povinný si pred podaním okamžitého zrušenia pracovnéhopomeru zistiť dôvod tohto okamžitého zrušenia pracovného pomeru; nestačí len podozrenie, že tento
dôvod je daný (rozsudok Krajského súdu v Prešove spis. zn. 3Co 190/1999, rozsudok NS ČSR spis. zn.
5Cz 29/75 zo dňa 30.06.1975 uverejnený pod R 17/1977). Odporca túto povinnosť nesplnil. Nemožno

ponechať bez významu i fakt, že odporca je právnikom a toho času vykonával prax ako komerčný
právnik, t. j. vedel, že jeho konanie je zjavne protiprávne a pravdepodobne sa spoliehal na to, že E.
S. návrh v zákonnej lehote nepodá. Musel mať vedomosť o tom, že v prípade podania návrhu bude
E. S.Á. úspešná a že súd spoločnosť Promet spol. s r.o. zaviaže na náhradu mzdy a jej príslušenstva.
O uvedenom svedčí aj konanie odporcu, ktorý sa riadne neustanovoval na súdne pojednávania, čo

spôsobilo značné časové predĺženie súdneho sporu a tým aj obdobia, za ktoré E. S. patrí náhrada mzdy.
Ohľadomvznikuškodymožnokonštatovať,ževyplatenímnáhradymzdyajejprísl.spoločnosťouPromet
spol. s r. o. E. S. dňa 07.06.2009 vznikla spoločnosti Promet spol. s r. o. škoda. Úbytok finančných
prostriedkov je vždy skutočnou škodou. Podstatnou skutočnosťou je to, že spoločnosť Promet spol.
s r. o. musela E. S. zaplatiť náhradu mzdy za obdobie, v ktorom E. S. pre spoločnosť Promet spol.
s r. o. žiadnu prácu vôbec fakticky nevykonávala, čo zreteľne deklaroval aj Okresný súd Žiar nad

Hronom v rozsudku spis. zn. 10C 743/2000 zo dňa 18.12.2003, ktorým spoločnosť Promet spol. s r.
o. v zmysle príslušných ust. ZP zaviazal E. S. zaplatiť náhradu mzdy (nie mzdu). V tomto rozsudku
vyslovil súd skutkový záver, že E. S. od podania okamžitého zrušenia pracovného pomeru žiadnu prácu
pre spoločnosť Promet spol. s r. o. nevykonávala, preto spoločnosť Promet spol. s r.o. zaviazal na
náhradu mzdy za obdobie uvedené vo výroku rozsudku. Nemožno ponechať bez významu i skutočnosť,

že spoločnosť Promet spol. s r.o. v dôsledku ekonomického úpadku a konkurzu E. S. v uvedenom období
ani nemala možnosť prideľovať akúkoľvek vhodnú prácu, nakoľko prevádzka podniku bola ukončená
likvidačným konkurzom. E. S. bola prevádzkovým pracovníkom, pričom všetky miesta výrobných a
prevádzkových zamestnancov odporca ako správca konkurznej podstaty zrušil v rokoch 1999-2000 a
týmto zamestnancom dal (na rozdiel od E. S.) riadne výpovede v súlade so zákonom. Skutočnosť, že E.

S. pre spoločnosť Promet spol. s r.o. v uvedenom období žiadnu prácu vôbec fakticky nevykonávala a
z objektívnych dôvodov ani nemohla vykonávať, zreteľne vyplýva i z konkurzného spisu, predloženého
potvrdenia E. S. zo dňa 07.06.2009, ako aj správy odporcu zo dňa 01.08.1999, ktorú podal konkurznému
súdu ako správca konkurznej podstaty, v ktorej výslovne uviedol, že: „nakoľko sa nepodarilo zabezpečiť
nájomcu výroby a prešla lehota na ukončenie registrácie DPH, som musel po konzultácii s veriteľským

výborom pristúpiť k ukončeniu prac. Pomerov pracovníkov, nakoľko vyplácanie miezd predstavovalo
mesačne nákladovú položku takmer 2 mil. korún.“. Pokiaľ sa jedná o príčinnú súvislosť medzi konaním
odporcu a vznikom škody (kauzálny nexus), možno konštatovať, že škoda bola spôsobená výlučne
protiprávnym konaním odporcu, ktoré bolo jedinou príčinou vzniku škody. Bez konania odporcu by
k žiadnej škode vôbec nedošlo. Ak by odporca pracovný pomer E. S. skončil zákonným spôsobom

v roku 2000 (napr. výpoveďou), spoločnosť Promet spol. s r.o. by E. S. nemusela vyplatiť náhradu
mzdy a jej prísl. a žiadna škoda by jej objektívne nevznikla. V tomto prípade ide o náhradu škody
spôsobenú protiprávnym konaním odporcu, pričom čas protiprávneho úkonu odporcu sa z časového
hľadiska nekryje s časom vzniku samotnej škody, t. j. škoda vznikla v dôsledku protiprávneho konania
odporcu. Pri kauzálnom nexuse je vždy rozhodujúca súvislosť vecná a nie súvislosť časová (R 7/1992).

Odporca sa k doručenému návrhu vyjadril písomným podaním doručeným Okresnému súdu Žiar nad
Hronom dňa 25.09.2009. V tomto podaní odporca okrem vznesenej námietky miestnej nepríslušnosti
Okresného súdu Žiar nad Hronom k veci samej uviedol, že rozhodovaniu súdu o podanom návrhu bráni
prekážka rozhodnutej veci (res iudicata), keďže o nároku navrhovateľa už súdy raz konali a o nároku aj
definitívne rozhodli, a preto nie je možné o tomto návrhu ďalej konať. V tejto súvislosti odporca poukázal

na rozhodnutie Okresného súdu Žilina vo veci vedenej pod spis. zn. 31C/122/2006. V ďalšom odporca
navrholspoukazomnato,žeakosprávcakonkurznejpodstatybolvosvojejfunkciipoistenýztitulusvojej
zodpovednosti za škodu u poisťovateľa KOOPERATÍVA poisťovňa, a. s. Vienna Insurance Group, aby
súd pripustil vstup tohto poisťovateľa do konania ako vedľajšieho účastníka. Napokon odporca vzniesol
námietku premlčania, a to s odôvodnením, že pôvodný nositeľ nároku na náhradu škody svoj nárok u

neho uplatnil svojim podaním zo dňa 27.07.2004.
Okresný súd Žiar nad Hronom prípisom zo dňa 28.09.2009 postúpil na základe vznesenej námietky
miestnej nepríslušnosti odporcom vec s poukazom na ust. § 105 ods. 2 O.s.p. s vyslovením svojej
miestnej nepríslušnosti Okresnému súdu Žilina.
Spoločnosť KOOPERATÍVA poisťovňa, a. s. Vienna Insurance Group po výzve odporcu prostredníctvom

súdu v zmysle ust. § 93 ods. 3 O.s.p. podaním zo dňa 24.11.2011 vyjadrila svoj súhlas so vstupom do
konania.
Súd vec pôvodne prejednal na pojednávaniach dňa 08.06.2012, 28.09.2012, 13.11.2012 a napokon
18.01.2013.Navrhovateľ svoju skutkovú a právnu argumentáciu v spore zhrnul prostredníctvom svojho právneho
zástupcu v jeho záverečnom prednese. Poukázal na všetky skutočnosti, ktoré uviedol navrhovateľ v
podstate už v návrhu. Ďalej uviedol, že navrhovateľ tak považuje za nesporné, že samotný odporca

podal neplatné okamžité zrušenie pracovného pomeru. Toto bolo následne vyhotovené právoplatným
rozsudkom súdu ako neplatné. V dôsledku uvedenej skutočnosti musel zamestnávateľ spoločnosť
Promet spol. s r. o. svojmu zamestnancovi vyplatiť náhradu mzdy s príslušenstvom tak, ako judikoval
Okresný súd Žiar nad Hronom vo svojom právoplatnom rozhodnutí. Čo sa týka námietky odporcu alebo
spochybňovaniu, či došlo vôbec k vyplateniu náhrady mzdy, treba uviesť, že v konaní bola vypočutá

svedkyňa S., ktorá potvrdila uvedenú skutočnosť. Taktiež boli predložené príjmové pokladničné doklady,
účtovné podklady, overený podpis p. S., takisto potvrdenie daňového úradu, že náhrada mzdy bola
vyplatená v roku 2009. V roku 2009 bola jednak zdanená a bola z nej zaplatená daň cca 2.700,- eur, čiže
je zjavné nelogické, aby platil niekto štátu daň 2.700,- eur, pokiaľ by nedostal žiadne peniaze. Odporca
sa v konaní v podstate nebránil, resp. dostatočne skutkovo jasne a efektívne, vôbec neuviedol, prečo
by nemal za predmetné okamžité zrušenie pracovného pomeru niesť svoju právnu zodpovednosť. Je

výlučne na ťarchu odporcu, že podal okamžité zrušenie pracovného pomeru, čo sa skutočne môže
pri konkurzoch stať, preto aj odporca je poistený pri výkone svojej funkcie. Odporca sa snažil otáčať
dôkazné bremeno rôznym spôsobom v podstate mal dokazovať podľa jeho názoru p. K.. L., že mal
určité peniaze na účtoch v predchádzajúcich rokoch. Nič nebránilo odporcovi, pokiaľ mienil preukazovať
nevierohodnosť výpovede K.. L., aby podal návrh na vykonanie dôkazu dopytom do všetkých bánk, ktoré

sa nachádzajú na Slovensku, kde mu mohli túto správu na požiadanie súdu poskytnúť. Odporca však
takýto dôkaz vôbec nevykonal a jeho tvrdenia sú v rovine špekulácií, domnienok, pretože spochybňuje
všetky tvrdenia navrhovateľa a a priori všetky skutočnosti sú podľa neho nepravdivé.
Odporca svoju obranu v spore napokon postavil na nasledovnom. Naďalej zotrval na námietke
prekážky veci rozhodnutej a na námietke premlčania uplatneného nároku, keďže pôvodný nositeľ nároky

spoločnosť Promet spol. s r. o. si uplatnil voči nemu tento nárok listom zo dňa 27.07.2004. V ďalšom
odporca namietal správnosť postupu a dôvodov rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 10C
743/00-144 zo dňa 18.12.2003, pričom poukazoval na to, že účastníkom konania v čase predmetného
rozhodnutia bola práve spoločnosť Promet spol. s r. o., pričom však návrh bol pôvodne podaný proti tejto
spoločnosti v čase, keď nemala v spore vecnú legitimáciu a procesnú spôsobilosť, ktorá vyhlásením

konkurzu prešla práve na neho. E. S. uplatnila svoj nárok proti nemu ako správcovi konkurznej podstaty
až po uplynutí prekluzívnej lehoty podľa ust. § 64 ZP, na čo mal konajúci súd z úradnej moci prihliadať.
Konkurz úpadcu Promet spol. s r. o. skončil uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici dňom
12.04.2002. Týmto dňom prešla kompetencia aj v pracovnoprávnych vzťahoch na spoločnosť Promet
spol. s r. o. a týmto dňom mohol, ak bol presvedčený o nároku svojej sestry, konateľ spoločnosti Promet

spol. s r. o. pracovný pomer so svojou sestrou ukončiť dohodou, alebo inak riešiť ich vzájomný vzťah.
Ďalej odporca namietal, že ani spoločnosť Promet spol. s r. o. a ani súd sa nezaoberali prípadnou
aplikáciou ust. § 61 ods. 2 Zákonníka práce (nepriznanie, resp. zníženie náhrady mzdy nad rozsah
šesť mesiacov), pričom E. S. časť uvedeného obdobia bola PN a časť samostatne zárobkovo činná
osoba. Pokiaľ by spoločnosť Promet spol. s r.o. nekonala už vtedy s úmyslom takto si vyrobiť „fiktívnu

pohľadávku“, bola by „s vlastnou odbornou starostlivosťou“ takúto námietku vzniesla a súd by sa ňou
musel zaoberať. Ďalej tak odporca namietal, že sa nedopustil porušenia svojej zákonnej, či inej právnej
povinnosti, pretože riadne zrušil pracovný pomer E. S. a táto v zákonnej prekluzívnej lehote neuplatnila
svoj nárok na určenie jeho neplatnosti, nebol účastníkom konania vedenom na Okresnom súde Žiar
nad Hronom pod spis. zn. 10C 743/2000 v čase rozhodnutia vo veci samej a nemal preto možnosť

voči nemu sa brániť zákonným prostriedkami. Pokiaľ by túto možnosť mal, tak na základe riadneho
alebo mimoriadneho opravného prostriedku by aj s ohľadom na ustálenú súdnu prax dosiahol zmenu
tohto rozsudku. Nemožno mu pripísať na ťarchu dobrovoľné prevzatie záväzku právnym predchodcom
navrhovateľa a tiež, že právny predchodca navrhovateľa vo veci zrušenia pracovného pomeru mohol
konať s E. S. od 12.4.2002 a nekonal, mohol uplatniť námietku preklúzie práva na podanie návrhu o

určenie neplatnosti okamžitého zrušenia pracovného pomeru a neuplatnil ju, mohol uplatniť námietku
podľa ust. § 61 ods. 2 ZP a neuplatnil ju, pred súdom sa vyjadril tak, že súd jeho prejav vnímal
ako uznanie nároku a teda záväzok k náhrade mzdy prevzal dobrovoľne a proti rozsudku Okresného
súdu Žiar nad Hronom spis. zn. 10C 743/00 nepodal opravný prostriedok. V ďalšom odporca namietal,
že je však v konaní podstatné, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie vzniku

samotnej škody. Z vykonaného dokazovania nevyplýva hodnotiaci záver o tom, že by náhrada mzdy
s príslušenstvom E. S. vyplatená bola. Keby aj k výplate náhrady mzdy bolo došlo, nemožno samo
vyplatenie považovať za škodu. Keby E. S. nebola dostala „údajnú“ náhradu mzdy, tak by predsa
dostávala za to nič nerobenie mzdu tak ako ju dostávala až do vyhlásenia a trvania konkurzu. E. S.si svoj nárok na náhradu mzdy voči správcovi konkurznej podstaty počas konkurzu, a to ani až do
jeho skončenia neuplatnila. Pokiaľ by si ho bola bývala uplatnila, musel by sa ňou správca konkurznej
podstaty i konkurzný súd v záverečnej správe a v rozvrhovom uznesení vysporiadať. Tým, že si nárok na

náhradu mzdy počas konkurzu prihláškou proti podstate neuplatnila, nárok jej voči konkurznej správe a
teda aj voči odporcovi ako správcovi konkurznej podstaty zanikol resp. vôbec jej nevznikol. Navrhovateľ
tvrdil, ale nepreukázal, že v roku 2009 osobne K.. Y. L. vložil do pokladne spoločnosti Promet spol. s
r. o. spolu 28.620,67 eur a tieto mal následne vyplatiť E. S.. E. S. toto jeho tvrdenie nepotvrdila, ale
potvrdila prijatie inej sumy 17.891,30 eur, ktorú aj riadne zdanila. Doklady doložené navrhovateľom na

jednej strane pôsobia veľmi precízne - pokiaľ sa týka vyhlásenia E. S. o prijatí peňazí v obývačke jej
domu s overeným podpisom, na druhej strane však účtovné doklady sú neúplné, neobsahujú presné
údaje, označenie číslovaním tak, aby sa v účtovníctve spoločnosti Promet spol. s r. o. nedali zameniť.
Za podstatný v ďalšom odporca považoval rozpor vo výpovedi K.. Y. L., najmä v tom, že tvrdil, že E. S.
podpísala len „bloček“. Súdu však navrhovateľ doložil aj jej vyhlásenie s notársky overeným podpisom
(ten sa v obývačke robiť nedá). Peniaze na údajnú výplatu náhrady mzdy mal poskytnúť spoločnosti

Promet spol. s r. o. on osobne a to pôžičkou, na základe toho, že mal mať doma v hotovosti dostatok
peňazí a to už z predchádzajúcich rokov, že ich mal doma a že neboli určite vyberané z účtu. K.. Y. L.
však ušlo, že s účinnosťou od 01.01.2009 došlo k zmene meny na euro a preto by musel mať o výbere
peňazí dôkazy. Tieto samozrejme neexistujú. Preto sa Y. L. nevedel súdu ani vyjadriť, či menil v roku
2009 peniaze SK na eurá. Odporca ďalej poukázal na to, že predpokladom na úspešné uplatnenie

nároku na náhradu škody je teda preukázanie porušenia právnej povinnosti, vzniku škody a príčinnej
súvislosti medzi konaním alebo opomenutím (porušenie právnej povinnosti) a následkom (vzniknutou
škodou). Vzniknutá škoda v podobe skutočnej škody (damnum emergens) alebo ušlého zisku (lucrum
cessant)musíbyťspôsobenábezpochybnostípráveporušenímprávnejpovinnosti.Škodaaniporušenie
právnej povinnosti ešte nezakladajú zodpovednosť za škodu a tomu korelujúce právo na jej náhradu.

Príčinná súvislosť musí byť nielen tvrdená (domnelá), ale musí byť bezpečne preukázaná, pričom
povinnosť tvrdenia, bremeno tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno, týkajúce sa príčinnej
súvislosti v civilnom procese, zaťažuje v zásade toho účastníka, ktorého tvrdenie má byť preukázané,
teda poškodeného. Vzťah medzi príčinou a jej následkom musí byť pritom bezpečne preukázaný a
bezprostredný. Vzhľadom k uvedenému odporca žiadal návrh v plnom rozsahu zamietnuť a zaviazať

navrhovateľa nahradiť mu trovy konania.
Vedľajší účastník na strane odporcu zostal v konaní v zásade nečinný a meritórne vyjadril sa len toľko,
že sa stotožňuje s vyjadrením odporcu. Čo sa týka samotnej výšky škody, má za to, že napríklad úroky z
omeškania tak, ako sú uplatnené v návrhu v rozsahu 10.179,49 eur, keď je to suma úrokov z omeškania
za obdobie od 01.04.2004 do 07.06.2009, teda odo dňa, ktorý bol určený v rozhodnutí súdu a až po

vyplatenie tejto sumy ubehlo 5 rokov, pričom rozhodnutie sa stalo právoplatným a vykonateľným v roku
2004 s tým, že vykonateľné bolo do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Uplynulo od tohto dňa do
vyplatenia 5 rokov. Má za to, že túto škodu alebo náklady v tomto rozsahu si spôsobila spoločnosť
Promet spol. s r. o. sama tým, že nevyplatila sumu, ktorú mala vyplatiť v roku 2004 ale až po piatich
rokoch, čím vlastne umelo boli navýšené tieto náklady. V ostatnom uviedol, že žiada návrh zamietnuť

ako nedôvodný.
Na pojednávaní dňa 18.01.2013 súd verejne vyhlásil rozsudok č. k. 6C/199/2009-389, ktorým návrh
v celom rozsahu zamietol a o trovách konania rozhodol podľa ust. § 151 ods. 3 O.s.p. tak, že o nich
rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Súd svoje zamietajúce rozhodnutie po vykonanom dokazovaní odôvodnil nasledovne.

Pri svojom rozhodnutí vychádzal z nasledovných skutkových zistení:
Listom zo dňa 18.05.2000 odporca (toho času ako správca konkurznej podstaty úpadcu spoločnosti
Promet spol. s. r. o., čo považoval súd medzi účastníkmi za nesporné, § 121 ods. 3 O.s.p.) adresovaným
a doručeným E. S. dňa 22.05.2000, dal tejto ako zamestnancovi spoločnosti Promet spol. s r. o. s
odkazom na ust. § 53 ods. 1 písm. b) ZP okamžité zrušenie pracovného pomeru z dôvodu porušenia

pracovnej disciplíny, ktorého sa E. S. dopustila tým, že od 25.04.2000 do dňa 18.05.2000 nenastúpila
na miesto výkonu práce, čo považuje za neospravedlnené absenciu. (list odporcu zo dňa 18.05.2000
na č. l. 8 a list E. S. zo dňa 07.06.2000 na č.l. 9 pripojeného spisu Okresného súdu Žiar nad Hronom
spis. zn. 10C 743/2000)
E. S. ako navrhovateľ podala dňa 18.07.2000 na Okresnom súde Žiar nad Hronom proti spoločnosti

Promet spol. s r. o. ako odporcovi návrh o určenie neplatnosti vyššie uvedeného okamžitého zrušenia
pracovného pomeru, ako aj o zaplatenie náhrady mzdy vo výške priemerného zárobku od 07.06.2000
do doby, kedy jej umožní odporca pokračovať v práci. (č. l. 1 pripojeného spisu Okresného súdu Žiar
nad Hronom spis. zn. 10C 743/2000)Na pojednávaní odvolacieho súdu Krajského súdu v Banskej Bystrici dňa 25.01.2001 po tom, ako
Okresný súd Žiar nad Hronom rozsudkom č. k. 10C 743/00-19 zo dňa 28.09.2000 zamietol návrh
navrhovateľky z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného odporcu, navrhovateľka

„upresnila“ označenie odporcu, a to: R.. Y. Z., E., R.. V. Č.. XX, V. W. Y., správca konkurznej podstaty
Promet spol. s r. o. v „konkurze“. Krajský súd v Banskej Bystrici o odvolaní E. S. rozhodol tak, že
prvostupňový rozsudok zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s poukazom na nesprávny postup
prvostupňového súdu ohľadom odstraňovania vád v označení odporcu navrhovateľkou E. S.. (č. l. 19,
35 a č. l. 38 pripojeného spisu Okresného súdu Žiar nad Hronom spis. zn. 10C 743/2000)

Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením spis. zn. 36-24 K 23/93 zo dňa 12.04.2002, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 18.09.2002, zrušil konkurz na majetok úpadcu Promet spol. s r. o. po splnení
rozvrhového uznesenia a odporcu ako správcu konkurznej podstaty zbavil funkcie. (č. l. 101 pripojeného
spisu Okresného súdu Žiar nad Hronom spis. zn. 10C 743/2000)
Okresný súd Žiar nad Hronom napokon vo veci vedenej pod spis. zn. 10C 743/2000 rozhodol rozsudkom
č.k.10C743/00-144zodňa18.12.2003,ktorýnadobudolprávoplatnosťdňa02.03.2004avykonateľnosť

dňa 08.03.2004, tak, že určil za neplatné predmetné okamžité zrušenie pracovného pomeru E. S. a ďalej
že pracovný pomer tejto u odporcu - spoločnosti Promet spol. s r. o. trvá. Súčasne zaviazal odporcu
zaplatiť E. S. náhradu mzdy vo výške 11.726,- Sk brutto mesačne za obdobie trvania prekážok v práci
na strane zamestnávateľa odo dňa 25.04.2000 do 22.05.2000 a náhradu mzdy vo výške 11.726,- Sk
brutto mesačne za obdobie od 07.06.2000 po oznámení, že trvá na tom, aby ju ďalej zamestnával do

doby, keď jej umožní pokračovať v práci. Napokon zaviazal odporcu nahradiť E. S. trovy konania vo
výške 17.727,- Sk do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. (č. l. 114 pripojeného spisu Okresného súdu Žiar
nad Hronom spis. zn. 10C 743/2000)
Spoločnosť CONTIMEX spol. s r.o., so sídlom Hradná 3, 945 01 Komárno, IČO: 31 102 280, ako
navrhovateľ sa návrhom na začatie konania, ktorý bol súdu doručený dňa 29.12.2005 domáhala proti

odporcovi R.. Y. Z., E. zaplatenia sumy 552.252,- Sk spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 %
ročne od 28.07.2004 do zaplatenia a náhrady trov konania. Návrh odôvodnila tým, že odporca ako
správca konkurznej podstaty úpadcu Promet spol. s.r.o. vykonal právny úkon, na základe ktorého
došlo k neplatnému zrušeniu pracovného pomeru so zamestnankyňou úpadcu. Zamestnankyňa úpadcu
podala voči tomu zrušeniu pracovného pomeru žalobu, prostredníctvom ktorej sa dožadovala aj náhrady

mzdy. Okresný súd Žiar nad Hronom rozhodol v prospech navrhovateľky, zamestnankyne úpadcu takže
okamžité zrušenie pracovného pomeru je neplatné, pracovný pomer trvá, žalovaný je povinný poskytnúť
navrhovateľke náhradu mzdy tak ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku Okresného súdu Žiar
nad Hronom. Funkcia odporcu ako správcu konkurznej podstaty skončila skôr - po splnení rozvrhového
uznesenia ako Okresný súd Žiar nad Hronom rozhodol vo veci uplatneného nároku zamestnankyne

úpadcu a v tomto konaní došlo k zmene označenia názvu odporcu z pôvodného R.. Y. Z., E., R.. V.
XX, V. W. Y., správca konkurznej podstaty, Promet spol. s r. o. v konkurze na Promet spol. s r. o. Je
nepochybné, že právny úkon na základe ktorého Okresný súd Žiar nad Hronom rozhodol o neplatnosti
okamžitého zrušenia pracovného pomeru a priznaní náhrady mzdy vykonal odporca a spoločnosti
Promet spol. s r.o. vznikla škoda vo výške žalovanej istiny. Na základe uvedeného vyzvala spoločnosť

Promet spol. s r. o. listom zo dňa 27.07.2004 svojho bývalého správcu konkurznej podstaty R.. Y.
Z., E., aby jej nahradil škodu spôsobenú vykonaním tohto neplatného právneho úkonu. Škoda voči
odporcovi bola na základe predmetného rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom vyčíslená voči
odporcovi na čiastku 552.252,- Sk. Obchodná spoločnosť Promet spol. s r.o. svoju pohľadávku vo výške
552.252,- Sk postúpila na obchodnú spoločnosť CONTIMEX spol. s r.o. Na základe takéhoto právneho

úkonu postúpenia pohľadávky nadobudla táto pohľadávku voči odporcovi a stala sa jeho veriteľom.
Odporca dňa 29.06.2005 oznámil svojej poisťovni Kooperative poisťovňa, a.s., v ktorej je poistený zo
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone povolania poistnú udalosť na škodu vo výške 555.252,-
Sk. Odporca v tomto oznámení uviedol, že požiadavku poškodeného nepovažuje za oprávnenú. (č. l. 1
pripojeného spisu Okresného súdu Žilina spis. zn. 31C/122/2006)

Okresný súd Žilina rozsudkom č. k. 31C/122/2006-131 zo dňa 25.03.2008 vyššie uvedený návrh
spoločnosti CONTIMEX spol. s r. o. zamietol, pričom svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že zodpovednosť
odporcu za škodu ako správcu konkurznej podstaty bolo potrebné posudzovať podľa ust. § 8 ods.
2 zákona o konkurze o vyrovnaní. Predpokladmi vzniku tejto zodpovednosti za škodu sú porušenie
povinnosti uloženej zákonom, alebo súdom, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením

právnej povinnosti a škodou a zavinenie. V danej prejednávanej veci súd však mal za to, že v konaní
nebolo preukázané, že by pôvodnému subjektu - spoločnosti Promet spol. s r.o., ktorý bol zaviazaný
na zaplatenie náhrady mzdy rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom E. S., vznikla škoda. V
ustanoveniach zákona o konkurze a vyrovnaní sa nenachádza pojem čo je skutočná škoda resp. čoje škoda, preto súd vychádzal z ust. § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka v pomere všeobecného
ustanovenia k špeciálnemu zákonu o konkurze o vyrovnaní. Podľa tohto ustanovenia sa uhrádza
skutočná škoda a to čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Škodou sa rozumie ujma, ktorá nastala v

majetkovej sfére poškodeného a je vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom, resp. pod
skutočnou škodou je treba rozumieť zmenšenie majetku poškodeného (prípadne náklady potrebné
nato, aby sa dosiahol predchádzajúci stav). Povahu skutočnej škody majú aj rôzne náklady spojené so
vznikom a zisťovaním škody napr. náklady inventúry a pod.. V konaní nebolo preukázané, že spoločnosť
Promet spol. s r.o., ktorá spoločnosť bola zaviazaná na náhradu mzdy svojej zamestnankyni E. S.

skutočne nahradila E. S. túto mzdu v žalovanej výške 552.252,-Sk na základe rozsudku Okresného
súdu Žiar nad Hronom spis. zn. 10C 743/2000 zo dňa 18.12.2003, nakoľko podľa názoru súdu až
vtedy sa dá hovoriť o vzniku škody, pokiaľ by táto suma náhrady mzdy bola skutočne zo strany Promet
spol. s r. o. vyplatená. Súd poukázal na to, že túto skutočnosť navrhovateľ však v konaní ani netvrdil,
tvrdil iba to, že spoločnosť Promet spol. s r. o. postúpil pohľadávku z titulu škody na nového veriteľa,
teraz označeného navrhovateľa spoločnosť CONTIMEX spol. s r.o. Takisto súd nemal preukázané

ani postúpenie pohľadávky zo strany spoločnosti Promet spol. s r.o. na navrhovateľa. Listinné dôkazy
predložené zo strany navrhovateľa súdu - oznámenie o spôsobení škody a výzva na náhradu škody
iba konštatujú, že na základe rozhodnutia Okresného súdu Žiaru nad Hronom je uložená povinnosť
zaplatiť zamestnankyni náhradu mzdy. Nakoľko ale podľa názoru súdu škoda pôvodnému subjektu
Promet spol. s r.o. nevznikla, z tohto dôvodu nemohlo dôjsť ani k postúpeniu pohľadávky z titulu škody na

nového veriteľa, teraz označeného navrhovateľa. Z tohto dôvodu nemohla navrhovateľovi ani vzniknúť
pohľadávka na náhradu škody voči odporcovi, nakoľko táto nemohla byť ani predmetom postúpenia.
Podľa názoru súdu predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky môže byť iba pohľadávka, ktorá je
existujúca. Predmetné závery Okresného súdu Žilina potvrdil ako vecne správne aj súd odvolací Krajský
súd v Žiline v rozsudku č. k. 9Co/211/2008 zo dňa 25.02.2009. Rozsudok Okresného súdu Žilina tak

v spojení s rozsudkom odvolacieho súdu nadobudol právoplatnosť dňa 25.05.2009. (č. l. 131 a 167
pripojeného spisu Okresného súdu Žilina spis. zn. 31C/122/2006)
Ďalšie skutkové zistenia súd uviedol v samotnom odôvodnení svojho vecného právneho posúdenia
prejednávanej veci, ako sú opísané nižšie.
V prvom rade sa zaoberal námietkou odporcu, že vzhľadom na rozhodnutie Okresného súdu Žilina č.

k. 31C/122/2006-131 zo dňa 25.03.2008 ide v konaní o prekážku veci rozhodnutej. Námietku odporcu
nepovažoval za dôvodnú a konanie podľa ust. § 104 ods. 1 v spojení s ust. § 159 ods. 3 Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) nezastavil, vec prejednal a vo veci meritórne rozhodol. V
podmienkach civilného procesu vyjadruje prekážka právoplatne rozhodnutej veci ústavnoprávny princíp,
že o tej istej veci nemôže byť rozhodnuté dvakrát (ne bis in idem). Predstavuje garanciu stability tak,

aby o veciach už raz rozhodnutých, nebolo konané a rozhodované znova. Právna úprava prekážky rei
iudicatae je vyjadrená v ust. § 159 ods. 3 O.s.p. tak, že len čo sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže
sa prejednať znova. V súčasnej procesnoprávnej teórií sa v intenciách ust. § 159 ods. 3 O.s.p. pri
skúmaní totožnosti veci vychádza z totožnosti účastníkov (vrátane ich právnych nástupcov) a totožnosti
veci - predmetu konania (kauzy), t.j. ako žalobného nároku tak aj žalobného dôvodu. Oba predpoklady

musia byť splnené kumulatívne. O totožnosť účastníkov ide v prípade, ak sa nového konania majú
zúčastniť tie isté osoby ako v konaní právoplatne skončenom, bez ohľadu na to, v akom procesnom
postavení budú vystupovať. Uvedené sa týka aj právnych nástupcov bez ohľadu na to, či ide o singulárnu
alebo univerzálnu sukcesiu. Vzhľadom na primárnu záväznosť rozhodnutí v zásade medzi účastníkmi
konania ako stranami sporu, sa prekážka rei iudicatae nevzťahuje na subjekty, ktoré účastníkmi konania

v predošlom spore neboli. Právna teória tiež pripúšťa záväznosť rozhodnutia vo vzťahu k prekážke
rei iudicatae voči stranám, ktorých práva sú priamo závislé od práv upravených rozhodnutím, a to v
rozsahu, v akom o nich bolo rozhodnuté. Druhý predpoklad, ktorý musí byť kumulatívne splnený, aby
vo vzťahu k novému konaniu zakladal prekážku rei iudicatae, je totožnosť predmetu konania, resp.
totožnosť kauzy. Z hľadiska totožnosti predmetu konania za tú istú vec je potrebné v novom konaní

považovať ten istý nárok, o ktorom sa už právoplatne rozhodlo, ak sa opiera o ten istý právny dôvod ,
vyplývajúci z totožného skutkového stavu veci. Z uvedeného je zrejmé, že pri skúmaní totožnosti
uplatňovaného nároku je potrebné vychádzať z posudzovania niekoľkých podmienok za súčasného
splnenia ktorých totožnosť nastáva. Sú nimi zhodnosť uplatňovaného nároku, vychádzajúc z toho istého
právneho dôvodu a na podklade toho istého skutkového stavu. Právnym dôvodom žaloby rozumieme

konkrétny právny pomer, ktorý vznikol z právnych skutočností, ktoré uvádza žalobca (navrhovateľ), a
ktorého ochrana je v civilnom konaní požadovaná (napr. vlastnícke právo, kúpna zmluva a pod). Teda
taký právny pomer (v zmysle hmotnoprávnom), o ktorý žalobca (navrhovateľ) opiera svoj uplatňovaný
nárok a ktorý vyplýva zo súhrnu rozhodujúcich skutočností. Prekážku rozhodnutej veci tvorí právoplatnérozhodnutie súdu len v takom rozsahu, v akom sa o predmete konania rozhodlo. Ak rozhodne súd len
o časti uplatňovaného nároku, nadobúda len táto časť právoplatnosť. Žalobný petit a právny dôvod
žaloby je dokreslený relevantnými skutočnosťami tzv. skutkovými okolnosťami prípadu (skutkový stav).

Skutkový stav tvoria právne relevantné skutočnosti, t.j. právne i protiprávne úkony, právne udalosti
a protiprávne stavy. Na vymedzenie a ohraničenie skutkového základu predmetu sporu je používaný
skutkový stav predpokladaný právnou normou, ktorá má byť aplikovaná na skutkový prednes, resp.
skutkový základ procesného nároku, aby mohol súd o žalobe rozhodnúť. Pokiaľ spočíva odlišnosť
nových skutkových prednesov len v podrobnejšom doplnení pôvodných skutkových prednesov, pričom

pôvodné aj nové prednesy zodpovedajú skutkovým znakom právnej normy, ktorej aplikácia prichádza
do úvahy, je daná identita sporu, pretože nové skutkové tvrdenia majú iba charakter skutočností,
ktoré dopĺňajú skutkový základ procesného nároku. Pokiaľ novo uvádzané skutočnosti umožňujú alebo
vyžadujú formuláciu iného skutkového stavu, ktorý zodpovedá skutkovým znakom inej právnej normy,
ktorá má byť na posúdenie žalobného návrhu použitá, nemožno považovať predmet sporu za identický.
Nové uplatňované skutkové tvrdenia nemajú totiž právnu povahu skutočností, ktoré dopĺňajú určitý

skutkový stav, ale treba ich charakterizovať ako skutočnosti, ktoré zakladajú nový skutkový stav.
Súd tak v prejednávanej veci uzavrel, že vo veci nebol naplnený hneď prvý predpoklad prekážky
rei iudicatae, a to totožnosť účastníkov konania. Navrhovateľ v prejednávanej veci, t. j. spoločnosť
SINES, s.r.o. nie je sukcesorom (právnym nástupcom) navrhovateľa spoločnosti CONTIMEX s.r.o.
Navrhovateľ nenadobudol svoju pohľadávku žiadnym z možných spôsobov od spoločnosti CONTIMEX,

s.r.o. Ani nemohol, keďže ako to aj vyplýva z rozhodnutia Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod
spis. zn. 31C/122/2006 táto spoločnosť sa nikdy nositeľom uplatňovaného práva spoločnosťou SINES,
s.r.o. nestala. Z hľadiska druhého predpokladu, t.j. totožnosť veci - predmetu konania (kauzy), t.j. ako
žalobného nároku, tak aj žalobného dôvodu súd poukázal na to, že v prejednávanej veci pristúpilo
nové uplatňované tvrdenie navrhovateľa oproti tvrdeniam navrhovateľa v konaní vedenom pod spis. zn.

31C/122/2006, a to, že zo strany spoločnosti Promet spol. s r.o. došlo po právoplatnom skončení konania
vedenom pod spis. zn. 31C/122/2006 k úhrade jej záväzku voči E. S..
Ďalej súd odôvodnil svoje rozhodnutie tak, že z hľadiska právnej kvalifikácie navrhovateľom uplatneného
nároku považoval súd za potrebné poukázať na to, že z opísania rozhodujúcich okolností navrhovateľom
v návrhu a počas konania vyplýva, že navrhovateľ si v konaní uplatňoval voči odporcovi pohľadávku na

zaplatenie náhrady škody, ktorá na neho prešla postúpením podľa ust. § 524 Občianskeho zákonníka z
poškodeného - spoločnosti Promet spol. s r.o., ktorá jej vznikla v príčinnej súvislosti s konaním odporcu
ako správcu konkurznej podstaty tejto spoločnosti. Zodpovednosť odporcu ako správcu konkurznej
podstaty úpadcu - spoločnosti Promet spol. s r.o., za škodu možno z hľadiska práva vyvodzovať s
poukazom na ust. § 206 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene

a doplnení niektorých zákonov účinného od 01.07.2005 z ust. § 8 ods. 2 zákona č. 328/1991 Z. z.
o konkurze a vyrovnaní účinného do 30.06.2005 (ďalej len „ZKV“). V tomto rozsahu sa z hľadiska
právneho posúdenia žalovaného nároku súd stotožnil s navrhovateľom. Pokiaľ sa však týka ďalšej
argumentácie, súd sa nestotožnil s názorom navrhovateľa, že zodpovednosť správcu konkurznej
podstaty podľa ust. § 8 ods. 2 ZKV je zodpovednosťou objektívnou a to navyše bez možnosti liberácie.

Správca konkurznej podstaty má povinnosť pri výkonu funkcie postupovať s odbornou starostlivosťou.
Ustanovenie takejto povinnosti správcovi konkurznej podstaty je podmienené tým, že výkon tejto
funkcie je umožnený len tým osobám, ktoré na to majú primeranú odbornú spôsobilosť. Táto základná
povinnosť správcu konkurznej podstaty sa tak viaže nielen na profesionálnu správu majetku konkurznej
podstaty, ale i na jeho profesionálny postup v celom konkurznom konaní vôbec. Správa konkurznej

podstaty je tak povinný za každých okolností vykonávať funkciu s odbornou starostlivosťou. To platí
nielen v samotnom konkurznom konaní, ale tiež v incidenčných sporoch a samozrejme i ďalších
právnych úkonoch konaných správcom konkurznej podstaty mimosúdne. Za škodu vzniknutú porušením
povinností, ktoré mu ukladá zákon alebo mu ich uložil súd (teda nielen povinnosti postupovať s odbornou
starostlivosťou) nesie správca konkurznej podstaty zodpovednosť nielen voči účastníkom konkurzu

(konkurzným veriteľom a úpadcovi), ale tiež aj voči ďalším osobám zúčastnených na konkurzu, a to
aj keď nie sú účastníkmi konkurzu. Pokiaľ sa týka posúdenia formy uvedenej zodpovednosti správcu
konkurznej podstaty podľa ust. § 8 ods. 2 ZKV súd sa stotožňujúc poukázal na publikovanú právnu
teóriu (napr. autorov JUDr. Jaroslav Zelenka, Ph.D., JUDr. Jolana Maršíková: Zákon o konkursu a
vyrovnání Komentář, 2. podstatne prepracované a doplnené vydanie, vydavateľ LINDE Praha, a. s. -

Právnické a ekonomické nakladatelství a knihkupectví Bohumily Hořínkové a Jana Tuláčka, rok 2002,
str. 168, 169), že u tejto formy zodpovednosti nejde o rozšírenie prípadov zvláštnej zodpovednosti,
ale ide o všeobecnú zodpovednosť. Môže byť otázkou, či sa bude zodpovednosť správcu konkurznej
podstaty za porušenie jeho povinností spravovať režimom Občianskeho zákonníka (zákona č. 40/1964Zb., ďalej len „OZ“), alebo podľa Obchodného zákonníka (zákona č. 513/1991 Zb., ďalej len „ObZ“).
Súd uzavrel, že zodpovednosť správcu konkurznej podstaty sa bude spravovať len režimom OZ, t. j.
ust. § 420 OZ, pričom nie je zásadne možné použiť ust. § 373 a nasl., resp. ust. § 757 ObZ. Aby sa

zodpovednosť správcu konkurznej podstaty mohla riadiť režimom podľa ust. § 373 ObZ je potrebné,
aby išlo o porušenie povinností správcu zo záväzkového vzťahu upraveného ObZ. Ako priamo vyplýva
z dikcie ust. § 8 ods. 2 ZKV, správca konkurznej podstaty zodpovedá za škodu vzniknutú porušením
povinností, ktoré mu ukladá zákon alebo mu ich uložil súd. Je teda zrejmé, že táto zodpovednosť
sa neviaže na porušenie záväzkových povinností, pričom neexistuje ani akýkoľvek záväzkový vzťah,

od ktorého by bolo možné správcovu zodpovednosť ďalej dovodzovať. K tomu, aby vznikla správcovi
konkurznej podstaty mimozáväzková zodpovednosť podľa ust. § 757 ObZ je potrebné, aby išlo o
porušenie povinností vyplývajúcich z ObZ. Správcovi konkurznej podstaty však povinnosti ukladá najmä
ZKV. Pokiaľ tak správca konkurznej podstaty neporuší povinnosť ustanovenú výlučne v ObZ, je potrebné
jeho zodpovednosť za škodu vzniknutú porušením jeho povinností podľa ZKV posudzovať zásadne
podľa ust. § 420 a nasl. OZ. Predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu podľa ust. § 420 ods. 1 OZ je

porušenie právnej povinnosti (uloženej najmä ZKV alebo súdom), spôsobená škoda (napr. konkurzným
veriteľom, úpadcovi), príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a spôsobenou škodou a
napokon zavinenie.
V kontexte s vyššie uvedeným sa tak súd zaoberal otázkou, či z vykonaného dokazovania bez
pochybnosti vyplýva, že právnemu predchodcovi navrhovateľa - spoločnosti Promet spol. s r.o. vznikla

škoda. Ako už judikoval Okresný súd Žilina v rozsudku č. k. 31C/122/2006-131 ako aj Krajský súd v Žiline
v rozsudku č. k. 9Co/211/2008-167 zo dňa 25.02.2009, pre naplnenie predpokladu vzniku skutočnej
škody ako ujmy, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná
peniazmiakovšeobecnýmekvivalentom,nastraneprávnehopredchodcunavrhovateľabolonevyhnutné
preukázať, že u právneho predchodcu navrhovateľa došlo k ujme jeho majetkovej sfére, t. j. k úbytku

hodnôt, ktorý bol spôsobený tým, že právny predchodca navrhovateľa skutočne vyplatil žalovanú sumu
vo výške 28.620,67 eur E. S. titulom svojej povinnosti, ktorá mu bola uložená dotknutým rozsudkom
Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 10C 743/00-144 zo dňa 18. 12. 2003.
V súvislosti s nastolenou otázkou sa súd v ďalšej časti odôvodnenia svojho rozhodnutia vyjadril k
určitým aspektom dokazovania, a to k jednotlivým dôkazným prostriedkom, k dôkaznému bremenu ako

aj spôsobu hodnotenia dôkazov.
Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli
preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jeho neprospech.
Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť vo veci samej aj v takých prípadoch, kedy
určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie vo veci, nebola pre nečinnosť

účastníka (v dôsledku nesplnenia povinnosti uloženej účastníkovi ustanovením § 120 ods.1 vetou prvou
O.s.p.) alebo vôbec (objektívne vzaté) nemohla byť preukázaná a kedy teda výsledky zhodnotenia
dôkazov neumožňujú súdu prijať závery ani o pravdivosti tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto
skutočnosť bola nepravdivá. (napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR spis. zn. 33 Cdo 472/2007 zo dňa
30.04.2009)

Na vymedzenie pojmu listina ako dôkazného prostriedku treba definovať, čo sa považuje za listinu na
účely dokazovania v občianskom súdnom konaní. Aj keď sa dá stretnúť aj so širším vymedzením, v
zmysle a pre účely občianskeho súdneho konania za listinu je treba považovať iba písomný prejav v
určitej jazykovej forme, spôsobilý na vykonanie dôkazu spôsobom predpokladaným ust. § 129 ods. 1
O.s.p. Preto listinou nebude napríklad jazykový prejav napísaný na stene domu. Dôkaz obsahu takéhoto

zápisu možno vykonať iným dôkazným prostriedkom - ohliadkou. Mimoriadny význam má rozlišovanie
listín podľa pôvodu na a) verejné listiny, t. j. listiny vydané súdmi alebo inými štátnymi orgánmi v rámci
ich právomoci, alebo listiny osobitnými predpismi vyhlásené za verejné, b) ostatné listiny (súkromné).
Za verejnú listinu teda nemožno považovať listinu vydanú síce štátnymi orgánmi, avšak nad rámec
právomoci orgánu, ktorý listinu vydal. Rozdelenie listín na verejné a súkromné má význam z hľadiska ich

hodnotenia súdom. Verejná listina potvrdzuje, že ide o nariadenie alebo vyhlásenie orgánu, ktorý listinu
vydal, až do tých čias, kým nie je preukázaný opak, ako aj pravdivosť toho, čo je v listine osvedčené
alebo potvrdené. Treba však rozlišovať pravosť listiny a pravdivosť obsahu listiny. Pri súkromnej listine
súd skúma jej pravdivosť i pravosť.
V prípade, keď účastník poprie pravosť resp. správnosť súkromnej ??listiny, platí, že účastníka, ktorý

túto listinu predložil k dôkazu, stíha dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno; tento účastník teda
nesie procesne nepriaznivé následky toho, že sa v konaní nepodarí dokázať pravosť, či správnosť
súkromnej ??listiny. (napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR spis. zn. 3 Cdon 1031/??96 zo dňa
17.04.1996, rozsudok Najvyššieho súdu ČR spis. zn. 33 Cdo 472/2007 zo dňa 30.04.2009) Rovnako vodbornej právnej literatúre v súvislosti s porovnaním dôkaznej sily verejnej listiny, ktorá je vymedzená v
ust. § 134 O.s.p. a listiny súkromnej ??(t. j. tej, ktorá povahu listiny verejnej nemá), je zastávaný názor,
že oproti listine verejnej, kde dôkazné bremeno leží na tom, kto popiera jej správnosť, u súkromnej ??

listiny stačí „formálne“ popretie jej správnosti druhým účastníkom, aby nastúpila dôkazná povinnosť,
dôkazné bremeno toho účastníka, ktorý tvrdil skutočnosti, ktoré mali byť preukázané súkromnou listinou
(porovnaj Bureš, J., Drápal , L., Krčmář, Z. a kol. Občianský soudní řád, Komentář, I. diel, 7 vydanie,
Praha. C. H. Beck, 2006, str. 618).
Vierohodnosť určitej správy (poznatku) získanej vykonaním určitého dôkazu a teda i jej význam z

hľadiska dôkazu pravdivosti, či nepravdivosti skutkových tvrdení, súd hodnotí jednak izolovane, jednak
v porovnaní so správami získanými vykonaním všetkých zostávajúcich dôkazov. V prvom prípade ide
o posúdenie vierohodnosti správy z hľadiska druhu dôkazného prostriedku a spôsobu, akým sa podľa
zákona dôkaz vykonáva. Napr. u svedeckej výpovede súd hodnotí najskôr všeobecne vierohodnosť
výpovede s prihliadnutím na to, aký má svedok vzťah k účastníkom a k prejednávanej veci a aká je jeho
rozumová a duševná úroveň a ďalej konkrétne vzhľadom ku všetkým okolnostiam, ktoré sprevádzali

jeho vnímanie určitých skutočností, vzhľadom k spôsobu reprodukcie týchto skutočností, k chovaniu pri
výpovedi a pod. Správy, ktoré súd získa týmto hodnotením obsahu svedeckej výpovede, potom porovná
so správami, ktoré získal na základe hodnotenia ostatných dôkazov a uváži, do akej miery sú tieto správy
súladné, či protichodné, vzájomne sa doplňujúce a pod. Výsledkom celkového hodnotenia dôkazných
prostriedkov je záver o pravdivosti tvrdených skutočností, ktorý je v sporovom konaní podkladom pre

záver o tom, či a do akej miery účastník splnil svoju povinnosť preukázať skutkové tvrdenia. Takéto
hodnotenie dôkazov, ktoré v sporovom konaní vyznie do záveru, že pravdivosť skutkových tvrdení
nemožno potvrdiť, ani vylúčiť, vedie k tomu, že rozhodnutie súdu vyznie nepriaznivo pre účastníka,
pravdivosť ktorého tvrdení mala byť preukázaná.
V kontexte prejednávanej veci súd ďalej v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ

produkoval v konaní na preukázanie svojho skutkového tvrdenia, že jeho právny predchodca zaplatil
dňa 07.06.2009 E. S. sumu 28.620,67 eur z titulu povinnosti uloženej mu rozsudkom Okresného súdu
Žiar nad Hronom č. k. 10C 743/00-144 zo dňa 18.12.2003, listinný dôkaz, a to písomné potvrdenie E.
S. zo dňa 07.06.2009 a príjmový pokladničný doklad E. S. zo dňa 07.06.2009. Pokiaľ by súd vychádzal
z prezumpcie pravdivosti obsahu týchto listín, bolo by možné dospieť k jednoznačnému záveru, že

navrhovateľ svoje skutkové tvrdenia v tejto časti preukázal. Keďže však obe listiny možno považovať
za súkromné listiny, stačí, ako už bolo vyššie uvedené, len formálne popretie ich správnosti odporcom
a nastupuje dôkazná povinnosť navrhovateľa, aby preukázal pravdivosť ich obsahu. Súd skonštatoval,
že odporca po celý čas konania namietal pravdivosť skutkových tvrdení navrhovateľa o tom, že by zo
strany jeho právneho predchodcu došlo reálne k vyplateniu peňažnej sumy 28.620,67 eur E. S. z titulu

povinnosti uloženej mu rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 10C 743/00-144 zo dňa
18.12.2003, pričom zároveň v konaní navrhol vypočuť za účelom objasnenia týchto skutkových okolností
E. S. ako svedka a súčasne navrhol, aby súd zabezpečil konkrétne listinné dôkazy z účtovníctva
právneho predchodcu odporcu, ako aj daňové priznanie samotnej E. S. za rok 2009. Súd rovnako k
týmto okolnostiam vypočul aj konateľa navrhovateľa K.. Y. L..

Súd hodnotiac uvedené vykonané dôkazy podľa zásad uvedených v ust. § 132 O.s.p., dospel k záveru,
že nemožno bez vážnych pochybností potvrdiť pravdivosť skutkových tvrdení navrhovateľa o tom, že
zo strany jeho právneho predchodcu došlo reálne k vyplateniu peňažnej sumy 28.620,67 eur E. S. z
titulu povinnosti uloženej mu rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 10C 743/00-144 zo
dňa 18.12.2003.

Závažné pochybnosti o pravdivosti uvedených skutkových tvrdení navrhovateľa podľa súdu vyplývali z
nasledovného:
E. S. vo svojom daňovom priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2009 priznala príjmy podľa
ust. § 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (t. j. príjmy zo závislej činnosti) v súhrne od
všetkých zamestnávateľov vo výške 17.891,30 eur. Táto suma je však nižšia ako súčet: a) náhrady mzdy

za obdobie od 25.04.2000 do 22.05.2000 a za obdobie od 07.06.2000 do 05.03.2004 spolu v sume
17.852,76 eur a b) zákonných úrokov z omeškania vo výške 11 % ročne zo sumy 17.852,76 eur od
01.04.2004 do 07.06.2009 spolu v sume 10.179,49 eur, t. j. suma 28.032,25 eur, pričom dani z príjmu
podliehala v zdaňovacom období roku 2009 celá táto suma (teda aj vrátane úrokov z omeškania). V
tomto smere sa súd nestotožnil s vysvetlením navrhovateľa, že príjem E. S. zodpovedajúci úrokom z

omeškania vo výške 10.179,49 eur dani z príjmov nepodliehal. Opak vyplýva práve z toho času účinného
ust. § 17 ods. 21 (v súčasnosti ust. § 17 ods. 19) zákona č. 595/2003 Z. z., podľa ktorého zmluvné pokuty,
poplatky z omeškania a úroky z omeškania (napr. § 369 ObZ) okrem úrokov z omeškania z úverov
platených bankám a prijatých bankami a úrokov v prípade vzniku nepovoleného debetného zostatku nabežnom účte platených bankám a prijatých bankami, sa zahrnú do základu dane u veriteľa po prijatí
úhrady alebo u dlžníka po ich zaplatení. (teda presne ako to udával odporca) Pokiaľ by tak E. S. prijala
od právneho predchodcu navrhovateľa celkovo sumu 28.620,67 eur, z ktorej by suma 28.032,25 eur

podliehala dani z príjmu, konala by v rozpore so svojimi daňovými povinnosťami. Je síce pravdou, že
nesplnenie si daňovej povinnosti E. S., súd nemôže brať na ťarchu navrhovateľa (resp. spoločnosti
Promet spol. s r.o.), avšak tento rozpor minimálne spochybňuje pravdivosť obsahu potvrdenia o prijatí
peňažnej hotovosti v sume 28.620,67 eur a špecifikáciu prijatej sumy datovaného dňa 07.06.2009
podpísaného E. S.. Na týchto pochybnostiach podľa súdu nemenilo nič ani navrhovateľom produkované

potvrdenie z priznania k dani z príjmov za rok 2011 vystaveného Daňovým úradom Žilina, pobočka
Námestovo zo dňa 11.01.2013, podľa ktorého daňová povinnosť vo výške 2.707,34 eur vyplývajúca z
daňového priznania E. S. za rok 2009, v ktorom uviedla táto základe dane 17.891,30 eur, bola uhradená.
Súd poukázal na to, že suma základu dane uvedená v daňovom priznaní E. S. rovnajúca sa ňou
priznaným príjmom podľa ust. § 5 zákona č. 595/2003 Z. z. vo výške 17.891,30 eur sa nekryje so sumou
náhrady mzdy 17.852,76 eur, ktorá mala byť E. S. spoločnosťou Promet spol. s r.o. vyplatená a súčasne

zo samotného daňového priznania E. S. k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2009 bez ďalšieho
nevyplývalo, od koho táto prijala sumu 17.891,30 eur, resp., že ide práve o príjem prijatý od spoločnosti
Promet spol. s r.o. a práve titulom vyplatenej náhrady mzdy podľa rozsudku Okresného súdu Žiar nad
Hronom č. k. 10C 743/00-144 zo dňa 18.12.2003. Napokon z uvedeného potvrdenia Daňového úradu
Žilina, pobočka Námestovo zo dňa 11.01.2013 ani nevyplývalo, kedy E. S. úhradu dane 2.707,34 eur

vykonala. V inej súvislosti, a to z hľadiska nepredpojatosti osoby svedka E. S. v pomere k účastníkom,
súd poukázal na to, že navrhovateľ získal predmetný listinný dôkaz priamo od E. S., čo vyplýva priamo z
obsahu uvedeného potvrdenia, kde sa udáva, že potvrdenie bolo vydané na základe žiadosti daňového
subjektu.
Spoločnosť Promet spol. s r. o. (právny predchodca navrhovateľa) v súvahách ako súčasti daňových

priznaníspoločnostikdanizpríjmovprávnickejosobyzaroky2004až2008neviedlaakékoľvekzáväzky,
pričom podala tzv. „nulové“ daňové priznanie, v ktorom všetky položky (ako aj položky súvahy a výkazu
ziskov a strát ako súčasti dňového priznania) boli nevyplnené, t. j. spoločnosť neevidovala v týchto
rokochžiadnymajetokaanižiadnezáväzky.Išlotakvlastneomŕtvuspoločnosť.Následneažvdaňovom
priznaní za rok 2009 spoločnosť vyplnila výsledok hospodárenia pred zdanením (súčasne základ dane)

vo výške 1,- euro, časť III. písm. F - Doplňujúce údaje, kde uviedla súčet prevádzkových, finančných
a mimoriadnych výnosov v sume 28.620,67 eur a súčet prevádzkových, finančných a mimoriadnych
nákladov v sume 28.619,67 eur, pričom výsledok hospodárenia pred zdanením bol v sume 1,- euro.
Súčasne v súvahe uviedla záväzky za bežné účtovné obdobie voči spoločníkom a združeniu v sume
28.621,- eur a záväzky voči zamestnancom v sume (-) 28.621,- eur (strana pasív, časť B.III. položka

5 a 6). Taktiež vo výkaze ziskov a strát uviedla ostatné výnosy z hospodárskej činnosti (č. riadku 22)
v sume 28.621,- eur a ostatné náklady na hospodársku činnosť (č. riadku 23) v sume 28.620,- eur.
Jedinými účtovnými operáciami spoločnosti mal byť príjem (vklad podnikateľa do spoločnosti) od K..
Y. L. do pokladne dňa 03.06.2009 v sume 28.620,67 eur (príjmový pokladničný doklad spoločnosti zo
dňa 03.06.2009), následný výdavok zaplatený E. S. vo výške 28.620,67 eur dňa 07.06.2009 (výdavkový

pokladničný doklad spoločnosti zo dňa 07.06.2009) a následný príjem dňa 17.07.2009 od navrhovateľa
vo výške 1,- euro titulom odplaty za postúpenie pohľadávky (príjmový pokladničný doklad spoločnosti
zo dňa 17.07.2009),
Konateľ a zároveň spoločník navrhovateľa K.. Y. L. (zároveň konateľ a spoločník spoločnosti Promet
spol. s r.o.) na pojednávaní dňa 13.11.2012 vo svojej výpovedi uviedol, že išlo o peňažné prostriedky

z vlastných zdrojov, pričom spoločnosti Promet spol. s r.o. požičal peniaze. (v kontexte tohto súd
poukázal na účel platby na príjmovom pokladničnom doklade spoločnosti Promet spol. s r. o. zo dňa
03.06.2009, na ktorom je ako účel platby uvedené: „vklad podnikateľa“) Na otázku, kde pred tým mal
uložené tieto peňažné prostriedky, uviedol, že mal bankový účet, ale tieto finančné prostriedky neboli
vyberané predtým z bankového účtu, pričom ich mal doma v hotovosti. Pokiaľ sa týka pôvodu týchto

peňažných prostriedkov uviedol, že od 50-teho roku minulého storočia pracoval, pričom všetok svoj čas
využil na zárobok, pričom ak chcel študovať, musel si zarobiť, keďže doma ich bolo veľa detí. Neskôr
bol zamestnancom rudných baní, pričom mal dobre platené funkcie. Navyše jeho svokrovci im boli
hocikedy ochotní finančne vypomôcť. Po roku 2004 vykonával dve platené činnosti, a to pre spoločnosť
Váhostav, a. s. a pre bližšie neuvedenú spoločnosť v Y.. Na otázku, či peňažné prostriedky, ktoré boli

vyplatené E. S., mal od ich nadobudnutia až do vyplatenia E. S., resp. spoločnosti Promet spol. s r. o.
uložené stále doma, uviedol, že peniaze si vyberá priebežne. Ak ide robiť nejakú činnosť, zabezpečuje
si peňažné prostriedky. Chystali rekonštrukciu domu, peniaze mal tak na tieto účely. Aj v súčasnosti by
také peniaze našiel doma, ide robiť krb, ktorý stojí minimálne 3.000,- eur. K spôsobu kumulácie týchtopeňažných prostriedkov u neho doma uviedol, že ak robil v iných firmách, peniaze si nedával na účet
alebo ich hneď z účtu vyberal. Toto obdobie trvalo asi 3 roky. Následne uviedol, že ťažko povedať,
ako dlho to robili. Napokon uviedol, že nevie, či v roku 2009 menil väčšie množstvo peňazí v Sk na

euro. Písomným podaním urobeným prostredníctvom elektronickej pošty zo dňa 05.12.2012 sa druhý
konateľ navrhovateľa Y. L. Y.. vyjadril, že jeho otec Y. L. L.. v období od 01.06.2008 do 30.06.2009
nemal vedený bankový účet. Samotný K.. Y. L. L.. podaním zo dňa 09.01.2013 súdu oznámil, že výpismi
z bankového účtu, ako i z účtu jeho manželky za obdobie júna 2008 až júna 2009, ako i výpismi za
iné obdobia nedisponuje s poukazom na odstup času. Vzhľadom na jeho vek a dlhodobo nepriaznivý

zdravotný stav si už nepamätá, v ktorom peňažnom ústave mal vedené účty a v ktorom období boli tieto
účty vedené, nakoľko bankové účty zrušil, keďže ich ako dôchodca nepoužíval. Na pojednávaní dňa
18.01.2013 K.. Y. L. uviedol, že bankové účty mal otvorené v banke v V. a v Ž. W. Q.. Súčasne uviedol,
že peniaze, ktoré mali doma v Sk menila na eurá jeho manželka, nespomína si už, v ktorej banke, ani
akým spôsobom. Ďalej uviedol, že peniaze, ktoré boli vyplatené E. S. nemal doma pripravené špeciálne
pre ňu, jednoducho mal peniaze doma a z týchto peňazí, ktoré mal doma, E. S. vyplatil. Väčšiu časť

peňazí si nechával doma od roku 1992, lebo v tom období zrušil bankové účty, ktoré mal v Slovenskej
sporiteľni, a. s., čo boli vtedy ešte vkladné knižky. Starobný dôchodok si vyberá na pošte v hotovosti,
pričom na tomto je od roku 1996. Od roku 1992 do 10.03.1999 bol zamestnaný v spoločnosti Promet
spol. s r. o., pričom odstupné po skončení jeho zamestnaneckého vzťahu nedostal. Pred tým pracoval
v C. F.. Následne po roku 1999 pracoval od roku 2001 alebo 2002 vo firme Prowood Bratislava, pričom

pracoval v Y., potom bol asi rok a pol do leta 2004 zamestnaný vo Váhostave, a. s. Išlo všetko o výkon
práce v pracovno-právnom vzťahu. Pokiaľ sa týka inej platenej činnosti od roku 1992, uviedol, že bol
konateľom spoločností Promet spol. s r.o. a navrhovateľa, pričom si nepamätá, resp. nesleduje to, či mal
v z tejto funkcie nejaký príjem. Rovnako nevie o tom, či ako fyzická osoba podal od roku 1992 nejaké
daňové priznanie. Taktiež uviedol, že potom, ako mu boli zistené choroby, dal všetky peniaze k dispozícii

synom. Nepamätá sa, či v roku 2009 mu jeho synovia vrátili peniaze, ktoré si s jeho súhlasom pred tým
zobrali. Nevie uviesť, koľko jeho manželka vymieňala peňazí, ale určite to neboli všetky ich peniaze,
ktoré mali. On osobne v roku 2009 peniaze nemenil. Jeho manželka menila peniaze, ktoré zodpovedali
ich bežnej spotrebe za dva mesiace, t. j. zodpovedajúce ich dvom dôchodkom. Išlo zhruba o pár tisíc
Sk. Iné peniaze nemenila. Ako už uviedol, vzhľadom k tomu, že nemal bankový účet, niekoľko rokov

si peniaze ukladal doma.
Na výzvu súdu, aby Sociálna poisťovňa oznámila všetkých zamestnávateľov K.. Y. L. za obdobie od
01.01.2000 do 31.12.2009 aj s uvedením konkrétnych období, kedy bol tento u týchto zamestnávateľov
zamestnaný a oznámili za obdobie od 01.01.2000 do 31.12.2009 vymeriavacie základy, z ktorých
boli vykonávané sociálne odvody za jeho osobu, sa Sociálna poisťovňa vyjadrila podaním zo dňa

14.12.2012, v ktorom uviedla, že K.. Y. L. je registrovaný v ich informačnom systéme u zamestnávateľa
SINES, s.r.o. ako dohodár od 01.08.2008 do 31.12.2009. Jeho vymeriavací základ bol v období od
08-12/2008 mesačne 4.400,- Sk a v období od 01-12/2009 mesačne vo výške 146,- eur.
Súd v ďalšom poukázal na to, že je všeobecne známou skutočnosťou, že deň 01.01.2009 bol dňom
zavedenia euro v Slovenskej republike. Deň zavedenia eura je podľa ust. § 1 ods. 2 písm. e) zákona

č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých
zákonov dňom prechodu na euro v hotovostnom a bezhotovostnom peňažnom obehu v Slovenskej
republike. Podľa ust. § 3 ods. 1 zákona č. 659/2007 Z. z. dňom zavedenia eura sa v hotovostnom
peňažnom obehu v Slovenskej republike prešlo zo slovenskej meny na euro, pričom eurobankovky
a euromince, vrátane zberateľských euromincí vydaných Národnou bankou Slovenska, (§ 6 ods. 2

písm. e) a § 15 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. o Národnej banke
Slovenska v znení neskorších predpisov) sa stali zákonnými platidlami vo svojej nominálnej hodnote
pri všetkých hotovostných peňažných platbách v Slovenskej republike; dňom zavedenia eura sa tiež
začalo obdobie duálneho hotovostného peňažného obehu, ktoré trvalo šestnásť kalendárnych dní (t. j.
do 16.01.2009) vrátane dňa zavedenia eura. Podľa ust. § 3 ods. 2 zákona č. 659/2007 Z. z. uplynutím

obdobia duálneho hotovostného peňažného obehu všetky bankovky a mince, ktoré boli vydané na
území Slovenskej republiky predo dňom zavedenia eura, prestali byť zákonným platidlom v Slovenskej
republike a skončila sa ich platnosť; uplynutím obdobia duálneho hotovostného peňažného obehu
sa eurobankovky a euromince stali výlučnými zákonnými platidlami vo svojej nominálnej hodnote pri
všetkých hotovostných peňažných platbách v Slovenskej republike. Podľa ust. § 3 ods. 7 a 8 zákona č.

659/2007 Z. z. Národná banka Slovenska a banky boli (sú) povinné uskutočňovať výmenu slovenských
bankoviek a slovenských mincí odo dňa zavedenia eura počas týchto období výmeny: a) výmenu
slovenských mincí 1. uskutočňovali banky počas obdobia šiestich mesiacov odo dňa zavedenia eura,
2. uskutočňuje (-vala) Národná banka Slovenska, 2.1. počas obdobia piatich rokov odo dňa zavedeniaeura,akideoinéslovenskéminceakopamätnéslovenskémince,2.2.bezčasovéhoobmedzenia,akide
o pamätné slovenské mince, b) výmenu slovenských bankoviek 1. uskutočňovali banky počas obdobia
jedného roka odo dňa zavedenia eura, 2. uskutočňuje (-vala) Národná banka Slovenska bez časového

obmedzenia. Pri výmene slovenských bankoviek a slovenských mincí za eurá neboli dotknuté povinnosti
podľa osobitných predpisov (napríklad § 89 zákona č. 483/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov,
zákon č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred
financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov, nariadenie Európskeho parlamentu
a Rady (ES) č. 1781/2006 z 15. novembra 2006 o údajoch o príkazcovi, ktoré sprevádzajú prevody

finančných prostriedkov Ú.v. EÚ L 345, 8.12.2006) o zisťovaní a preukazovaní totožnosti klientov pri
bankových obchodoch a o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti. V ďalšom je všeobecne
známou skutočnosťou, že Rada Európskej únie na úrovni ministrov financií členských štátov Európskej
únie (ECOFIN) na svojom zasadnutí dňa 08.07.2008 v Bruseli stanovila neodvolateľný prepočítavací
koeficient medzi eurom a slovenskou korunou (konverzný kurz) na úrovni 1 euro = 30,1260 Sk
Z uvedených všeobecne známych skutočností (§ 121 O.s.p.), ako aj s poukazom na to, že K.. Y. L.

sa na pojednávaní dňa 18.01.2013 napokon vyjadril, že v roku 1992 zrušil bankové účty a peniaze
mal v hotovosti, z čoho vyplýva, že peniaze, ktoré prijal či už titulom starobného dôchodku, alebo
od jeho zamestnávateľov, ktorých udával na pojednávaní, mal v slovenskej mene platnej na území
SR do 31.12.2008. Je tak zrejmé, že ak mal vložiť dňa 03.06.2009 do pokladne spoločnosti Promet
spol. s r. o. peňažnú hotovosť v sume 28.620,67 a v mene „euro“, muselo z jeho strany dôjsť po

01.01.2009 k výmene sumy 862.226,30 Sk na sumu 28.620,67 eur (počítajúc konverzným kurzom).
Pokiaľ on sám, ako uviedol napokon na pojednávaní dňa 18.01.2013, peňažné prostriedky nemenil,
pričom peňažné prostriedky menila zo slovenskej meny na euro len jeho manželka, a to iba do výšky
bežnej spotreby zodpovedajúcej dvom mesiacom - pár tisíc Sk, súčasne jeho príjem bol tvorený len
starobným dôchodkom a v období od roku 2000 do roku 2009 príjmom zo závislej činnosti vo výške

cca 1/2 minimálnej mzdy koncom roku 2008 a v roku 2009 (vyplýva zo Správy Sociálnej poisťovne) a
napokon, ak nepodával daňové priznania od roku 1992 a taktiež sa vyjadril, že sa nepamätá, že by od
synov dostal peňažnú hotovosť v roku 2009 (t. j. v eurách), je logicky možné dospieť k záveru, že K.. Y. L.
nedisponoval v roku 2009 peňažnou hotovosťou zodpovedajúcou sume, ktorá ním mala byť poskytnutá
spoločnosti Promet spol. s r. o. a následne touto spoločnosťou opätovne prostredníctvom jeho osoby

odovzdaná E. S. v mieste jej bydliska.
V ďalšom súd poukázal na určité časové a logické súvislosti, na základe ktorých mal rovnako vážne
pochybnosti o pravdivosti navrhovateľom produkovaných listinných dôkazov. Uznesením Krajského
súdu v Banskej Bystrici č. k. 36-24 K 23/93 zo dňa 12.04.2002, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
18.09.2002, bol po speňažení majetku konkurznej podstaty zrušený konkurz úpadcu - spoločnosti

Promet spol. s r. o. Ako sa vyjadril K.. Y. L. na pojednávaní dňa 18.01.2013 spoločnosť Promet spol.
s r. o. po skončení konkurzu nepodnikala, „nemala na čom a s čím“, čo napokon vyplýva aj z jej
daňových priznaní za roky 2004 až 2009. V zásade tak išlo o tzv. „mŕtvu“ obchodnú spoločnosť. Dňa
02.03.2004 nadobudol právoplatnosť a dňa 08.03.2004 nadobudol vykonateľnosť predmetný rozsudok
Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 10C 743/00-144 zo dňa 18.12.2003. Z odôvodnenia rozsudku

Okresného súdu Žilina č. k. 31C/122/2006-131 zo dňa 25.03.2008 vyplýva, že následne o necelých 5
mesiacov vyzval K.. Y. L. ako konateľ spoločnosti Promet spol. s r. o. listom zo dňa 27.07.2004 odporcu
na zaplatenie sumy 555.252,- Sk, ktorú mala byť spoločnosť Promet spol. s r. o. povinná zaplatiť na
základe uvedeného rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom E. S.. Následne postúpila spoločnosť
Promet spol. s r. o. ako postupca s účinnosťou od 09.11.2004 takúto pohľadávku proti odporcovi

vo výške 552.252,- Sk na postupníka spoločnosť CONTIMEX spol. s r. o. Spoločnosť CONTIMEX
spol. s r. o. následne uplatnila túto pohľadávku proti odporcovi návrhom podaným na Okresnom súde
Žilina dňa 29.12.2005. Dňa 22.05.2009 bol doručený právnemu zástupcovi spoločnosti CONTIMEX
spol. s r. o. rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 9Co/211/2008-167 zo dňa 25.02.2009, ktorým bol
potvrdený rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 31C/122/2006-131 zo dňa 25.03.2008, ktorým bol

návrh spoločnosti CONTIMEX spol. s r. o. proti odporcovi o zaplatenie sumy 552.252,- Sk zamietnutý z
dôvodu, že navrhovateľ - spoločnosť CONTIMEX spol. s r. o. nepreukázala vznik škody svojho právneho
predchodcu spoločnosti Promet spol. s r.o., keďže v konaní nebolo preukázané, že spoločnosť Promet
spol. s r.o. aj skutočne sumu 552.252,- Sk bola uhradila E. S.. Krajský súd v Žiline rozhodoval o odvolaní
spoločnosti CONTIMEX spol. s r.o. proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 31C/122/2006-131 zo dňa

25.03.2008, v ktorom medzi iným spoločnosť CONTIMEX spol. s r.o. uviedla, že jej právny predchodca
po skončení konkurzu nedisponoval žiadnymi peňažnými prostriedkami, ani imaním, ktorým by mohol
vyplatiť mzdové nároky E. S.. Následne 12 dní po doručení rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k.
9Co/211/2008-167 zo dňa 25.02.2009 právnemu zástupcovi spoločnosti CONTIMEX spol. s r.o. dňa22.05.2009, t. j. dňa 03.06.2009, ako to tvrdil navrhovateľ v prejednávanej veci, mal vložiť v hotovosti
K.. Y. L. titulom pôžičky do pokladne v tom čase 7 rokov „mŕtvej“ spoločnosti Promet spol. s r.o. peňažnú
čiastku vo výške 28.620,67 eur, t. j. čiastku v presne rovnakej výške ako mal byť výška nárokov E. S.

(vrátane úrokov z omeškania) ku dňu 07.06.2009, t. j. ku dňu ktorý ešte mal len nastať (teda akoby K..
Y. L. už dopredu dňa 03.06.2009 vedel, že dňa 07.06.2009 navštívi svoju sestru a splní dlh spoločnosti
Promet spol. s r. o.). Súd vybočiac z tejto časovej postupnosti poukázal na to, že na pojednávaní dňa
13.11.2012K..Y.L.tvrdil,žepeniazeE.S.nebolivyplatenéskôrzdôvodu,žespoločnosťPrometspol.sr.
o.nepokračovalavpodnikaníanemalapeniazeatietotakvyplatilažvroku2009,keďžerazprišielzaním

jeho syn a povedal mu, že môžu mať nejaké problémy a bolo by to tak vhodné nejako vybaviť. Súčasne
navrhovateľ v návrhu uviedol, že ak by spoločnosť Promet spol. s r.o. nevyplatila E. S. jej nároky, mohlo
by dôjsť ku konaniu, ktoré by napĺňalo znaky trestného činu. Navrhovateľ mal zrejme na mysli trestný čin
nevyplatenia mzdy a odstupného podľa ust. § 214 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon, podľa ktorého
ustanovenia kto ako štatutárny orgán právnickej osoby alebo fyzická osoba, ktorá je zamestnávateľom,
alebo ich prokurista nevyplatí svojmu zamestnancovi mzdu, plat alebo inú odmenu za prácu, náhradu

mzdy alebo odstupné, na ktorých vyplatenie má zamestnanec nárok, v deň ich splatnosti, hoci v tento
deň mal peňažné prostriedky na ich výplatu, ktoré nevyhnutne nepotreboval na zabezpečenie činnosti
právnickej osoby alebo činnosti zamestnávateľa, ktorý je fyzickou osobou, alebo vykoná opatrenia
smerujúce k zmareniu vyplatenia týchto peňažných prostriedkov, potrestá sa odňatím slobody až na tri
roky. Pokiaľ tak spoločnosť Promet spol. s r.o. nemala od roku 2002 žiaden majetok, nemohla mať ani

peňažné prostriedky na výplatu náhrady mzdy E. S., a teda nemohlo dôjsť k naplneniu všetkých znakov
skutkovej podstaty uvedeného trestného činu. Súčasne súd poukázal na to, že E. S. boli vyplatené aj
úroky z omeškania vo výške 10.179,49 eur (teda táto čiastka zodpovedala viac ako 1/3 celkovo E. S.
vyplatenej sumy), pričom právo E. S. na ich zaplatenie však ku dňu 07.06.2009 bolo v zmysle ust. § 110
ods. 3 OZ premlčané. Dňa 07.06.2009 E. S. podpíše potvrdenie pre spoločnosť Promet spol. s r. o. o

prevzatí sumy 28.620,67 eur. Následne spoločnosť Promet spol. s r.o. dňa 17.07.2009 (t. j. 44 dní po
tom, ako K.. Y. L. vložil titulom pôžičky do nemajetnej spoločnosti Promet spol. s r.o. čiastku 28.620,67
eur) postupuje pohľadávku proti odporcovi v nominálnej výške 28.620,67 eur navrhovateľovi za odplatu
1,- euro. Týmto tak prestáva byť veriteľom odporcu a tým už nikdy nemôže nenadobudnúť späť sumu
vyplatenú E. S., ktorej vyplatenie mal zaviniť odporca. Spoločnosť Promet spol. s r.o. tak ostáva naďalej

nemajetná a K.. Y. L. prichádza o možnosť uspokojenia svojej pohľadávky na vrátenie peňazí, ktoré
poskytol spoločnosti Promet spol. s r.o. na vyplatenie jej dlhu voči E. S.. Tento postup K.. Y. L. sa súdu
javil ako absentujúci logiku. Je síce pravdou, že by sa K.. Y. L. zrejme podieľal na zisku spoločnosti
Sines, s. r. o. z prípadného vymoženia pohľadávky vo výške 28.620,67 eur voči odporcovi, ale vzhľadom
na výšku jeho obchodného podielu v tejto spoločnosti v pomere k celkovej výške základného imania (t.

j. 1/5) by na neho pripadal len podiel na tomto zisku o veľkosti 1/5, a to navyše zo zisku po zdanení.
Napokon až po postúpení pohľadávky dňa 23.07.2009 uzná pred notárom E. S. za svoj vlastný podpis
na potvrdení o prijatí peňažnej hotovosti v sume 28.620,67 eur zo dňa 07.06.2009. Táto skutočnosť
v spojení s tým, že z pokladničných dokladov spoločnosti Promet spol. s r.o. vyplýva, že K.. Y. L. mal
vložiť do pokladne spoločnosti Promet spol. s r. o. peňažnú čiastku vo výške 28.620,67 eur, t. j. čiastku v

presne rovnakej výške ako výška nárokov E. S. (vrátane úrokov z omeškania), ale až ku dňu 07.06.2009
(keďže úroky z omeškania boli počítané od 01.04.2004 až do dňa zaplatenia istiny 17.852,76 eur, t. j. do
dňa 07.06.2009), t. j. ku dňu ktorý ešte mal len nastať (teda akoby K.. Y. L. už dopredu dňa 03.06.2009
vedel, že akurát o 4 dni, t. j. dňa 07.06.2009 navštívi svoju sestru a splní dlh spoločnosti Promet spol.
s r.o.) vyvolala na strane súdu ďalšie pochybnosti o účelovom spätnom vyhotovovaní navrhovateľom

produkovaných dôkazov.
S poukazom na uvedené okolnosti súd považoval navrhovateľom produkované listinné dôkazy, ako aj
svedeckú výpoveď E. S. aj s akcentom, že ide o blízku príbuznú, sestru K.. Y. L. (spoločníka a konateľa
jednak spoločnosti Promet spol. s r. o., ako aj spoločnosti SINES, s. r. o.) a výpoveď K.. Y. L. za dôkazy,
o ktorých pravdivosti mal závažné pochybnosti. Po takomto vyhodnotení uvedených dôkazov mal súd

následne závažné pochybnosti o pravdivosti skutkových tvrdení navrhovateľa, a to jednak o tom, či K.. Y.
L. vôbec v roku 2009 disponoval peňažnou hotovosťou v mene euro zodpovedajúcou sume 862.226,30
Sk, že túto dňa 03.06.2009 vložil do pokladne spoločnosti Promet spol. s r.o. a napokon následne túto
vyplatil dňa 07.06.2009 E. S.. Z pohľadu súdu tak v konaní navrhovateľ bezpochybne nepreukázal
naplnenie jednej z podmienok pre vznik zodpovednosti odporcu podľa ust. § 8 ods. 2 ZKV v spojení s ust.

§ 420 ods. 1 OZ, a to vznik škody. Obdobne tak súd, ako Okresný súd Žilina v prejednávanej veci vedenej
pod spis. zn. 31C/122/2006 musel konštatovať, že navrhovateľ nepreukázal, že sa stal nositeľom práva
na zaplatenie na neho postúpenej pohľadávky (§ 524 ods. 1 OZ) zodpovedajúcej nároku spoločnosti
Promet spol. s r. o. na náhradu škody proti odporcovi, keďže nepreukázal, že by takýto nárok doposiaľbol spoločnosti Promet spol. s r. o. proti odporcovi vznikol. Súd tak už bez skúmania ďalších podmienok
vzniku zodpovednosti odporcu návrh v plnom rozsahu zamietol. V ďalšom sa z dôvodu nadbytočnosti
ani nezaoberal odporcom vznesenou námietkou premlčania, keďže môže dôjsť len k premlčaniu práva,

ktoré veriteľovi už predtým vzniklo. Súd, ako už bolo uvedené, vznik práva spoločnosti Promet spol. s
r. o. na náhradu škody proti odporcovi nemal preukázaný.
Proti rozsudku podal v zákonnej lehote prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie navrhovateľ,
a to podaním zo dňa 10.04.2013. V podanom odvolaní navrhovateľ namietol vecnú nesprávnosť
rozsudku, ktorý spolu procesným postupom súdu vykazuje podľa neho závažné vady. Rozsudok súdu

prvého stupňa trpí podľa neho vadou nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 206 ods. 2 písm. f)
O.s.p.], nakoľko aplikácia a výklad právnych noriem súdom bola absolútne svojvoľná. Súd súčasne
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam [§ 205 ods. 2 písm. d)
O.s.p.], ktoré sú svojvoľné a popierajú obsah listinných dôkazov a svedeckých výpovedí. Skutkové
závery vyslovené okresným súdom sú v zjavnom rozpore s obsahom spisu, ako aj s čiastkovými
zisteniami súdu z jednotlivých vykonaných dôkazov. Relevantné písomné dôkazy a ich obsah súd

navyše plne opomenul a ignoroval, čo je neprípustné. Odôvodnenie rozsudku neobstojí, je zmätočné,
argumentačne neudržateľné, vnútorné protirečivé a v nesúlade ustanoveniami právnych predpisov,
základnými zásadami formálno-právnej logiky, priamo obviňujúce navrhovateľa a obraňujúce postavenie
a záujmy odporcu. Skutkové závery a úvahy súdu sú vyslovené na báze čistej špekulácie, spletí
neexistujúcich skutočností, hraničiace s účelovou obhajobou odporcu. Odôvodnenie je kvantitatívne

síce obsiahle, je však skôr teoretickým a akademickým elaborátom, mechanickým súhrnom obsahu
častí spisu a obsiahlymi úvahami, či skôr názormi súdu, nie však vecným posúdením konkrétneho
prípadu. Rozsudok súdu by nemal byť akademickou kompiláciou a apriori paušálnym odmietaním
dôkazov preukazujúcich žalobné tvrdenia. Tvrdenia súdu preukazujú neznalosť obsahu pripojených
spisov. V neposlednom rade; treba pripomenúť, že prvostupňový súd navrhovateľovi svojím procesným

postupom odňal možnosť konať pred súdom [§ 205 ods. 2 písm. a) O.s,p. a § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.].
Namietané vady napadnutého rozhodnutia a vady konania sa navzájom prelínajú a kumulujú. V ďalšej
časti odvolania navrhovateľ vytýkal súdu procesné vady podľa ust. § 205 ods. 2 písm. b) O. s. p. a
porušenie princípu právnej istoty, vady nesprávnych skutkových zistení [§ 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.] a
nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.]. V odvolaní tak navrhovateľ žiadal

odvolací súd, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Odporca sa k podanému odvolaniu vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním zo dňa
31.05.2013, v ktorom uviedol, že má za to, že súd vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie, na základe
vykonaných dôkazov dospel ku správnym skutkovým zisteniam a na ich základe, hodnotenia dôkazov
samostatne i vo vzájomnej súvislosti dospel k správnemu právnemu záveru. Odporca tak žiadal odvolací

súd, aby napadnutý rozsudok prvého stupňa potvrdil.
Vedľajší účastník na strane odporcu sa k podanému odvolaniu, ktoré mu bolo doručené, písomne
nevyjadril.
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací uznesením č. k. 8Co/288/2013-443 zo dňa 30.10.2013 napadnutý
rozsudok prvostupňového súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie [§ 221 ods. 1 písm. f) a

ods. 2 O. s. p.]. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že oboznámiac sa s obsahom spisového materiálu
dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné v tom, v ktorom prvostupňovému súdu vytýkal
procesné pochybenie spočívajúce v nedodržaní povinnosti v zmysle ust. § 118 ods. 2 O.s.p. V kontexte
znenia tohto ustanovenia odvolací súd uviedol, že ide o dôsledné uplatňovanie zásady hospodárnosti
konania, pričom ust. § 118 ods. 2 O.s.p. môže súd spojiť s postupom podľa ust. § 100 ods. 1 posledná

veta O.s.p. a uviesť, ako sa na základe doteraz tvrdených a preukazovaných skutočností javí právne
posúdenie veci. Súd svoju právnu argumentáciu stručne zhodnotí a zhrnie, na ktoré právne významne
rozdielne skutkové tvrdenia účastníkov zameria svoj proces dokazovania. Účastníci tak majú možnosť
reagovaťnaintencionalitudokazovaniapodľaprávnehonázorusúdutým,žesapokúsiatentopredbežný
právny názor vyvrátiť, alebo naopak svojimi substancovanými skutkovými tvrdeniami a dôkazmi návrh

potvrdiť. Účelom je zjednodušiť a zrýchliť konanie tak, aby sa nevykonávali zbytočné dôkazy, ktoré súd
nepovažuje za relevantné a nevenovala sa pozornosť zbytočným skutkovým tvrdeniam, ktoré podľa
názoru súdu sú buď nesporné, alebo pre priebeh pojednávania a samotné rozhodnutie vo veci právne
bezvýznamné. Okrem toho, že ide o dôsledné uplatňovanie zásady hospodárnosti konania, má toto
ustanovenie za účel aj vyhnúť sa tzv. prekvapivým súdnym rozhodnutiam, keď účastníci mali pocit, že

rozhodnutie vo veci samej a jeho právne odôvodnenie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Účastníci
môžu samozrejme svoje dôkazné návrhy, skutkové tvrdenia rozširovať a dopĺňať až do momentu keď
súd vyhlási uznesenie podľa § 120 ods. 4 O.s.p. a dokazovanie skončí. V danom prípade podľa
odvolacieho súdu splnenie vyššie uvedenej povinnosti nevyplýva z obsahu zápisníc o pojednávaníprvostupňového súdu zo dňa 08.06.2012, zo dňa 28.09.2012, zo dňa 13.11.2012 a zo dňa 18.01.2013.
Zákonnému postupu prvostupňového súdu korešponduje taký stav, keď v zápisnici o pojednávaní je
výslovne uvedené, že poučovacia povinnosť súdu podľa ust. § 118 ods. 2 O.s.p. splnená bola to

znamená,žepríslušnýpredsedasenátualebosamosudcamusíuviesť,ktoréprávnevýznamnéskutkové
tvrdenia účastníkov považoval za zhodné, ktoré sporné a ktoré dôkazy budú vykonané, prípadne ich
súd nevykoná, aj keď ich účastníci navrhli. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR spis. zn. 3Mcdo
18/2011 zo dňa 17.02.2011 v nedodržaní postupu podľa ust. § 118 ods. 2 O.s.p. treba vidieť procesnú
nesprávnosť, ktorá so zreteľom na individuálne okolnosti v preskúmavanej veci (II. ÚS 261/2006) viedla

k zmareniu účelu sledovaného týmto zákonným ustanovením a neprispela k predvídateľnosti postupu
a rozhodnutiu súdu prvého stupňa. Účastníkom sa tým nevytvorila možnosť, aby tomu, s čím ich mal
súd oboznámiť, prispôsobili ich ďalší procesný postup v konaní. V dôsledku nedodržania správneho
procesného postupu ani navrhovateľ nemal možnosť prvostupňovému súdu uviesť všetky podľa jeho
názoru rozhodujúce skutočnosti v prejednávanej veci a týmito sa preto prvostupňový súd ani nezaoberal.
Z uvedeného dôvodu odvolací súd napadnutý rozsudok prvostupňového súdu zrušil a vec mu vrátil na

ďalšie konanie. Odvolací súd zároveň uložil prvostupňovému súdu v ďalšom konaní rozhodnúť o trovách
doterajšieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).
Prvostupňový súd (v ďalšom len „súd“) tak v ďalšom konaní po rozhodnutí odvolacieho súdu vec
opätovne prejednal na pojednávaniach dňa 13.05.2014 a 12.09.2014, pričom dňa 03.10.2014 verejne
vyhlásil tento rozsudok.

Na pojednávaní dňa 13.05.2014 výslovne v zmysel ust. § 118 ods. 2 O.s.p. účastníkom uviedol, ktoré z
právne významných skutkových tvrdení navrhovateľa považuje v konaní medzi účastníkmi za nesporné
a ktoré za sporné (str. 3 zápisnice o pojednávaní na č. l. 457 spisu).
Súd v prejednávanej veci na základe návrhu navrhovateľa doplnil dokazovanie zabezpečením a
oboznámením listinného dôkazu, a to vyjadrením Daňového úradu Žilina, pobočka Námestovo zo dňa

28.07.2014 (na č. l. 468 spisu) a súčasne opätovným výsluchom svedkyne E. S., ktoré dôkazy vykonal
na pojednávaní dňa 12.09.2014.
Pokiaľideoskutkovúaprávnuargumentáciuúčastnícikonaniazásadnezotrvalinanimiužprodukovanej
argumentácii v pôvodnom konaní, ako aj uvedenej v odvolaní proti rozsudku zo dňa 18.01.2013
(navrhovateľ) a vo vyjadrení k odvolaniu (odporca). Vedľajší účastník na strane odporcu svoju neúčasť

na oboch pojednávaniach ospravedlnil a súčasne navrhol vo veci pojednávať aj v jeho neprítomnosti
(podania zo dňa 09.05.2014 a zo dňa 11.09.2014), pričom naďalej v spore zostal pasívny.
Skutkovú a právnu argumentáciu navrhovateľa v spore tak právny zástupca navrhovateľa opätovne
zhrnul v záverečnom prednese na pojednávaní dňa 11.09.2014, v ktorom uviedol, že žiada návrhu v
plnom rozsahu vyhovieť a v prípade úspechu vo veci žiada aj trovy konania. V konaní sa viac krát

písomne ako aj ústne vyjadroval. Naposledy detailne v rámci odvolacích námietok. Krajský súd v
Žiline pôvodné rozhodnutie prvostupňového súdu zrušil z procesných dôvodov a meritom veci sa tak
z hľadiska posudzovania dôkazov skutkových okolností a posudzovania právnej stránky veci vôbec
nevenoval. Plne tak odkazuje na odvolacie námietky týkajúce sa samotného merita veci. Treba uviesť,
že preukazovanie pôvodu majetku je podľa Ústavného súdu SR a vydaného nálezu spätne neústavne.

Je to možné vykonávať iba na základe novo prijatého zákona, a to len do budúcnosti. V konaní bolo
produkovaných viacero dôkazov. V podstate prvé pojednávania ani neboli venované otázke toho, či
suma bola alebo nebola zaplatená. Odporca sa bránil z vecnej stránky vylúčením jeho zodpovednosti.
Vlastne až na konci prvostupňového konania sa venoval priestor aj otázke samotného vzniku škody. Z
hľadiska dôkazov je tu komplexná reťaz tak písomných ako aj ústnych dôkazov a svedeckých výpovedí.

Je tu potvrdený príjmový doklad, taktiež je tu vyjadrenie daňového úradu, potvrdenie daňového úradu,
dokonca ktoré sa vzťahuje aj priamo vecne k tej náhrade mzdy, ktorá bola zdaňovaná svedkyňou E. S..
To, že svedkyňa nezdanila úroky z omeškania, jej nakoniec odobril aj daňový úrad. Keby ich aj mala
zdaniť a nezdanila, nič to nemá vplyv na otázku vzniku škody a ide o otázku daňových povinností toho
subjektu, ktorý prijal peniaze. Treba uviesť, že všetky listiny v právomoci daňového úradu, ktorý daňový

úrad vydal a poskytol súdu, sú verejnou listinou. Čo sa týka hodnotenia toho, či konateľ spoločnosť
K.. Y. L. mal alebo nemal tie peniaze, smerovať tvrdenia k tomu alebo ku tomu, že svedok nemohol
mať tieto peniaze a že v podstate ich naozaj nemal, je v podstate podľa jeho názoru účelové, ale
najmä nepreukázané. Odporca síce v každom konaní môže spochybňovať nejaké tvrdenia, ale pokiaľ
je tu viacerými listinnými dôkazmi preukázaná určitá okolnosť, tak už je na strane odporcu vyvrátiť tieto

okolnosti a potvrdiť, že tieto listiny v rámci potvrdenia daňových úradov nie sú správne a skutočnosť
je iná. Podotýka, že pokiaľ ide o svedkyňu E. S., ktorá bola navrhovateľka v pôvodnom konaní o
náhradu mzdy, ide o jediného zamestnanca, ktorý by nemal mať vyplatenú náhradu mzdy. Ostatní
zamestnanci mali vyplatené riadne odstupné a boli im dané riadne výpovede. Odporca ako správcakonkurznej podstaty vykonal úkon, ktorý v podstate nebol správny a bol protiprávny, pretože podal
okamžité zrušenie pracovného pomeru neplatne. O tomto rozhodol následne právoplatne Okresný súd
v Žiari nad Hronom, pričom tento súd rozhodoval deklaratórne, už nijako nemohol ďalší nejaký správca,

prípadne iný subjekt ovplyvniť, čo v roku 2002 správca konkurznej podstaty vykonal a v podstate sa
už len čakalo na rozhodnutie súdu. Zodpovednosť správcu konkurznej podstaty v danej veci je pritom
objektívna. Správca konkurznej podstaty je preto aj povinne poistený v rámci výkonu svojej činnosti.
V neposlednom rade správca konkurznej podstaty prijal a bola mu priznaná podľa zákona odmena vo
výške okolo 10 mil. a viac Sk, čiže tá jeho zodpovednosť je tu namieste. Čo sa týka námietok odporcu,

tieto považuje jednak za nedôvodné, ale aj nepreukázané a v danom prípade, pokiaľ by navrhovateľom
produkované listiny nemali postačovať na preukázanie vzniku škody, potom akákoľvek listina, akýkoľvek
bloček alebo potvrdenie príjmového dokladu by v podstate nikdy nepostačoval, pričom je potrebné do
úvahy vziať aj samotnú povahu a logiku veci. Spoločnosť Promet spol. s r.o. bola zrušená v rámci
konkurzného konania. Mala byť podľa zákona vymazaná. Doposiaľ zo zákona nebola vymazaná, pritom
mala byť vymazaná už niekoľko rokov z obchodného registra. Dá sa to však očakávať kedykoľvek.

Spoločnosť Promet spol. s r. o. už po konkurze nevykonávala činnosť, keďže išlo o likvidačný konkurz,
čiže ona nemala bankový účet, ani nemala možnosť vykonať akýkoľvek prevod na nejaký iný bankový
účet,pokiaľbankovýmúčtomnedisponovala.Pretoplatbavhotovostibolasamozrejmejedinýmmožným
riešením, a to že K.. Y. L. poskytol pôžičku následne vlastnej firme. Skutočnosť, že k tomu došlo až v
roku 2009, samozrejme ovplyvnilo aj to, že spoločnosť nemala svoj záväzok z čoho vyplatiť, pretože

nepodnikala a čo sa týka pôvodného konania v roku 2006. Z tohto hľadiska považuje z jeho pohľadu
predmet konania za vyčerpaný.
Odporca opätovne zhrnul svoju argumentáciu v spore v záverečnom prednese, v ktorom uviedol,
že sa v plnom rozsahu stotožňuje s doterajšími písomnými podaniami, či jeho alebo jeho právneho
zástupcu. Predovšetkým poukazuje na vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa a na skutkových a právnych

záveroch tohto vyjadrenia v podstate nie je potrebné nič zmeniť. S poukazom na vykonané doplnené
dokazovanie poukazuje na výpoveď svedkyne E. S., ktorá opätovne súdu preukázala, že nie je
hodnoverná svedkyňa. Svedkyňa opäť klamala pred súdom, keď povedala, že daňovému úradu v
daňovom priznaní uviedla sumu presahujúcu 28.000,- eur, čiže mala údajne zdaňovať aj úroky z
omeškania, avšak súd oboznamoval s vyjadrením daňového úradu, z ktorého je zrejmé, že toto jej

tvrdenie nie je pravdivé, že svedkyňa klamala. Svedkyňa je rovnako nehodnoverná aj z toho hľadiska,
že tvrdila, že skutočnosť, že nemusí zdaňovať úroky z omeškania, konzultovala s osobou, ktorá robí
daňové priznania. Čiže ak niekoho označí za osobu, ktorá robí daňové priznania, tak táto osoba je určitá
a vie, o koho sa jedná. Na otázku, aby uviedla meno tejto osoby, s ktorou to konzultovala a ktorá robí
daňové priznania, ktorá je účtovníčkou, ako sa sama svedkyňa vyjadrila, si zrazu nevedela spomenúť.

Namiesto jednej osoby označila šesť a označila, že to konzultovala s nejakou p. E. C. ako bývalou
zamestnankyňou daňového úradu. Do pozornosti súdu dal zároveň skutočnosť, že na pojednávaní dňa
13.05.2014 bol ako osoba, ktorá mala toto odobriť svedkyni E. S., označený nie E. C., ale K.. Š.M. V..
Toto meno však svedkyňa ani nespomenula. Ďalej sa odporca vyjadril, že predmetom konania nebolo
preskúmavanie a preukazovanie majetku K.. Y. L., ale zisťovanie a dokazovanie toho, či vôbec mohol

mať k dispozícii v tom období, kedy mal E. S. dať 28.000,- eur, takúto sumu k dispozícii. IW.. Y. L. sa
usvedčil,žetakútosumunemalanadoplneniedokazovania výsluchomjehomanželkysámtakýtodôkaz
vylúčil. Pokiaľ sa týka samotného rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom 10C/743/2000-144 zo dňa
18.12.2003, odporca v zásade opätovne produkoval zhodnú argumentáciu ako počas celého priebehu
konania. Súčasne sa vyjadril k tvrdeniu právneho zástupcu navrhovateľa k výške jeho odmeny ako

správcu konkurznej podstaty. Táto odmena bola vyplatená v súlade so zákonom v súlade s tarifou, ktorá
bola v tom čase platná a zrejme práve jej výška mohla byť aj dôvodom, prečo navrhovateľ hľadá nejaké
riešenie, ako sa mu pomstiť. Poukázal na to, že otázka konkurzu spoločnosti Promet spol. s r.o. bola
predmetom skúmania či už Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako aj Najvyššieho súdu SR opakovane.
Konkurz bol riadne potvrdený. Spoločnosť Promet spol. s r.o. nehospodárila so starostlivosťou riadneho

hospodára. Vyrobila dlhy vo výške 200 miliónov korún, nehradila riadne mzdy svojim zamestnancom.
Toto všetko konvalidoval veriteľský výbor za súčinnosti so správou konkurznej podstaty, kedy sa tieto
veci doriešili. Majetok spoločnosti Promet spol. s r.o. nebol zlikvidovaný. Vo výrobe pokračoval kupujúci
schválenýkonkurznýmsúdomapodľajehoinformáciitátoprevádzkafungujedoterazazamestnávaľudí.
Samozrejme, že zamestnávateľom nie je Promet spol. s r.o. a nie je to K.. Y. L.. Vzhľadom k uvedenému

odporca navrhoval, aby súd návrh v plnom rozsahu zamietol a zaviazal navrhovateľa k náhrade trov
konania.
Pokiaľ tak ide o zistený skutkový stav v prejednávanej veci, súd zásadne nemal dôvod meniť niečo
na skutkových zisteniach, a to vzhľadom k tomu, že dokazovanie bolo doplnené len vo veľmi malomrozsahu, a to opätovným výsluchom E. S. a potvrdením Daňového úradu Žilina, pobočka Námestovo zo
dňa 28.07.2014. Z uvedeného potvrdenia vyplýva, že u E. S. bola vykonaná daňová kontrola na dani
z príjmov fyzickej osoby za rok 2009 v období od 12.02.2013 do 11.03.2013 (súd len poznamenáva,

že to bolo hneď následne po vyhlásení rozsudku zo dňa 18.01.2013). Výsledkom kontroly bol dorub
dane vo výške 778,08 eur, ktorý E. S. uhradila dňa 16.05.2013. Daňovú povinnosť vo výške 2.707,34
eur za rok 2009 uhradila E. S. daň 22.07.2010. Napokon z potvrdenia vyplýva, že príjmy, ktoré boli
zahrnuté v základe dane z príjmu v daňovom priznaní E. S. za rok 2009 boli od spoločnosti Promet spol.
s r. o. v sume 17.852,76 eur a od Mesta Námestovo - daň vyberaná zrážkou v sume 38,54 eur. Túto

informáciu,t.j.,ževdaňovompriznanízarok2009uviedlaakozdaniteľnýpríjemvovýške17.852,76eur,
ktorú mala obdržať od spoločnosti Promet spol. s r. o. potvrdila E. S. vo svojej výpovedi na pojednávaní
dňa 12.09.2014. Napokon odporca urobil túto skutkov okolnosť nespornou, že daň zaplatená E. S. v
roku 2010 v sume 2.707,34 eur sa týkala príjmu, ktorý mala obdržať E. S. od spoločnosti Promet spol.
s r.o. V kontexte týchto zistení, súd v ďalšom z dôvodu nadbytočnosti nevykonal dôkazy navrhované
navrhovateľom, a to produkované na preukázanie tej istej skutkovej okolnosti, a to dopyt na Sociálnu

poisťovňu, kto bol platiteľom poistenia na sociálne poistenie E. S. za roky 2000 až 2014, najmä však
za rok 2009. Rovnako súd nevykonal dokazovanie opätovným dopytom na daňový úrad, akého príjmu
sa týkal dorub dane v roku 2013 vo výške 778,08 eur, a to vzhľadom k tomu, že ani jeden z účastníkov
nenamietal pravdivosť výpovede E. S. na pojednávaní dňa 12.09.2014 v tom, že táto daň bola zaplatená
z príjmov získaných z prevádzkovania živnosti. Napokon súd nevykonal dokazovanie výsluchom K.. Š.

V., vedúceho oddelenia správy daní, keďže tento mal byť na základe návrhu navrhovateľa vypočutý
k tomu, čo vlastne E. S. zdaňovala a prečo nezdaňovala príjem zodpovedajúci úrokom z omeškania.
Túto otázku totiž objasnilo potvrdenie daňového úradu zo dňa 28.07.2014 a súčasne bolo medzi
účastníkmi nesporné, že E. S. príjem zodpovedajúci úrokom z omeškania nezdanila. Napokon súd
poukazuje na to, že E. S. sa o osobe Š. V. vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 12.09.2014

vôbec nezmienila, ako o osobe, s ktorou by danú problematiku konzultovala. K.. Š. V. by tak mohol
problematiku zdaňovania príjmu zodpovedajúceho úrokom z omeškania objasňovať len z pozície
pracovníka daňového úradu zaoberajúceho sa problematikou dane z príjmu, čo však nemôže byť
predmetom výpovede svedka, keďže tento má vypovedať o skutkových okolnostiach súvisiacich s
prejednávanou vecou a nie vyjadrovať sa k právnym otázkam.

Súd vec právne posúdil opätovne na základe nasledovných citovaných ustanovení právnych predpisov,
ako aj ustanovení uvedených v texte samotného odôvodnenia tohto rozsudku.
Podľa ust. § 206 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení
niektorých zákonov účinného od 01.07.2005, Konkurzy a vyrovnania vyhlásené alebo povolené pred
účinnosťou tohto zákona, ako aj právne vzťahy s nimi súvisiace sa spravujú podľa doterajších právnych

predpisov.
Podľa ust. § 8 ods. 2 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní (ďalej len „ZKV“) účinného do
30.06.2005, správca je povinný pri výkone funkcie postupovať s odbornou starostlivosťou a zodpovedá
za škodu vzniknutú porušením povinností, ktoré mu ukladá zákon alebo mu ich uloží súd.
Podľa ust. § 420 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) v znení zákona

č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej
povinnosti.
Podľa ust. § 420 ods. 3 zákona OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992,
zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
Podľa ust. § 442 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, uhrádza sa skutočná

škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
Podľa ust. § 524 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, veriteľ môže svoju
pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
Podľa ust. § 524 ods. 2 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, s postúpenou
pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Vzhľadom na len nepatrný rozsah nových skutkových zistení (uvedených vyššie), súd nemal dôvod
meniť nič zásadné na dôvodoch svojho rozhodnutia - rozsudku č. k. 6C/190/1999-389 zo dňa
18.01.2013., a preto aj pri opätovnom rozhodnutí vo veci v podstatnom rozsahu poukazuje na svoje
skutkové a právne závery uvedené v tomto rozsudku s odlišnosťami vyplývajúcimi z nasledovného.
Aj napriek vedomosti, že ide o podanie, ktorým navrhovateľ vyjadril svoje námietky voči pôvodnému

rozhodnutiu vo veci zo dňa 18.01.2013, súd vo svojom novom rozhodnutí považuje za nevyhnutné
vysporiadať sa s námietkami navrhovateľa uvedenými v podanom odvolaní proti rozsudku č. k.
6C/199/2009-389 zo dňa 18.01.2013 v kontexte vyššie uvedených skutkových zistení vyplývajúcich z
dokazovania v ďalšom konaní po rozhodnutí odvolacieho súdu, a to jednak z dôvodu, že na toto podaniea argumentáciu v plnom rozsahu odkázal navrhovateľ v záverečnom prednese jeho právneho zástupcu
a súčasne z dôvodu, že tak ako to konštatoval navrhovateľ, odvolací súd sa vo svojom rozhodnutí
- uznesení č. k. 8Co/288/2013-443 zo dňa 30.10.2013 vecou meritórne nezaoberal. Treba dodať, že

súd si vyslovením svojho právneho názoru neosobuje akýmkoľvek spôsobom právomoc odvolacieho
súdu posúdiť tieto námietky v rámci odvolacieho konania, ktoré by mohlo začať na základe odvolania
účastníka, ak by tieto námietky v podanom odvolaní opätovne vzniesol a do tejto právomoci akokoľvek
ingerovať.
V kontexte odvolacej námietky navrhovateľa proti pôvodnému rozsudku zo dňa 18.01.2013 týkajúcej

sa porušenia povinnosti súdu podľa ust. § 118 ods. 2 O.s.p., súd považuje za potrebné poukázať aj vo
väzbe na dôkazné návrhy vznesené navrhovateľom v ďalšom konaní po rozhodnutí odvolacieho súdu,
rešpektujúcrozhodnutieazáveryodvolaciehosúdu,nanasledovnéskutočnosti.Navrhovateľvpodanom
odvolaní prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že okruh dokazovania od počiatku smeroval k
riešeniu otázky existencie porušenia právnej povinnosti odporcom a príčinnej súvislosti a nie k riešeniu
otázky vzniku škody. Sám odporca pritom vyplatenie sumy 28.620,67 eur spoločnosťou Promet spol.

s r.o. zamestnankyni tejto spoločnosti E. S. vôbec nenamietal. V prípade, že by mu súd oznámil, že
skutočnosť zaplatenia sumy 28.620,67 eur E. S. nemal za preukázanú, navrhol by v konaní vypočuť
povereného pracovníka daňového úradu, ako i ostatných svedkov a zadovážiť potvrdenie Sociálnej
poisťovne ohľadom prehľadu zamestnávateľov E. S. počas celého jej pracovného života. Obdobné
tvrdenia produkoval právny zástupca navrhovateľa vo svojom záverečnom prednese na pojednávaní

dňa 12.09.2014, kedy ako už bolo vyššie uvedené uviedol, že v podstate prvé pojednávania vo veci
ani neboli venované otázke toho, či suma bola alebo nebola zaplatená. Odporca sa bránil z vecnej
stránky vylúčením jeho zodpovednosti. Vlastne až na konci prvostupňového konania sa venoval priestor
aj otázke samotného vzniku škody. Bez toho, aby súd nejakým spôsobom hodnotil tieto tvrdenia
navrhovateľa, poukazuje na skutočnosť, že už na prvom pojednávaní vo veci dňa 08.06.2012 odporca

hneď vo svojom úvodnom prednese, ktorým reagoval na právnym zástupcom navrhovateľa prednesený
návrh, uviedol: „Ja spochybňujem aj vzhľadom na účelovosť správania sa spoločnosti Promet s. r. o.
v konaní 31C/122/2006 pred týmto súdom v Žiline, že vôbec došlo k vyplateniu takejto sumy“. (str.
5 piaty a šiesty riadok zápisnice o pojednávaní na č. l. 165 spisu) Hneď ďalej odporca pokračujúc
vo svojom prednese v tomto kontexte produkoval dôkazné návrhy: „preto navrhujem, aby v rámci

dokazovania súd si vyžiadal účtovníctvo spoločnosti Promet ... za celý rok 2009, ... správu z ÚPSVaR
v Námestove, prípadne z evidencie Sociálnej poisťovne, kde v konkrétnom období, to, za ktoré jej
mala byť uznaná a vyplatená náhrady mzdy, menovaná pracovala (E. S.), kde bola vedená a aké
dostávala sociálnej dávky a či po vyplatení náhrady mzdy tieto sociálne dávky vrátila, pretože v tomto
prípade mala nastúpiť jej povinnosť sociálne dávky za obdobie, za ktoré jej bola poskytnutá náhrady

mzdy, vrátiť...Ešte by som chcel doplniť, že by som v rámci dokazovania navrhol vykonať súdom dôkaz
na výsluch E. S....(po otázke súdu aby sa odporca vyjadril, na aké skutkové okolnosti by mala byť
vypočutá E. S. odporca uviedol) Práve na skutkové okolnosti týkajúce sa vyplatenia predmetnej sumy,
ako k tejto výplate došlo a kedy.“. (str. 5 siedmy riadok a nasl., str. 6 koniec prvého odseku a druhý
odsek zápisnice o pojednávaní na č. l. 165 a 166 spisu) Následne sa vyjadril na tomto pojednávaní

poverenýzamestnanecvedľajšiehoúčastníkanastraneodporcu,ktorúuviedol,že:„Čosatýkapredmetu
konania, stotožňuje sa s vyjadrením odporcu s tým, že sa pripája k jeho návrhu na dokazovanie.“.
(str. 5 druhý odsek zápisnice o pojednávaní na č. l. 165 spisu) Na ďalšom pojednávaní vo veci dňa
28.09.2012 sa odporca po úvodnom oboznámení s listinnými dôkazmi zabezpečenými na návrh odporcu
súdom - najmä daňových dokladov spoločnosti Promet spol. s r.o. k týmto listinným dôkazom vyjadril:

„pokiaľ z účtovných dokladov spoločnosti Promet má vyplývať, že v júni 2009 spoločník spoločnosti
vložil do pokladne finančné prostriedky a táto suma bola osobne vyplatená svedkyni E. S., tak tento
dôkaz považujem za vyfabulovaný. Považujem ho za účelovo vyhotovenú listinu, ktorá sa v skutočnosti
nestala...Pokiaľ sa týka účtovníctva spoločnosti Promet, myslím si, že akákoľvek listina predložená touto
spoločnosťou je nehodnoverná“, (str. 3 druhý odsek zápisnice o pojednávaní na č. l. 222 spisu) a po

vykonaní dôkazu výsluchom svedkyne E. S. uviedol: „Pretože tieto, aj keď nepatrné skutočnosti môžu
svedčiť o tom, že tieto doklady boli vyhotovované účelovo a môžu ako nepriame dôkazy svedčiť o
tom, že vlastne peniaze de facto vyplatené neboli.“ (str. 13 posledná veta prvého odseku zápisnice o
pojednávaní na č. l. 232). Na ďalšom pojednávaní dňa 13.11.2012 odporca po vykonanom dokazovaní
výsluchom K.. Y. L. uviedol: „nie je síce účelom tohto konania skúmať zárobkové a majetkové pomery

p. K.. Y. L., ale je účelom preukazovať pravdivosť jeho tvrdení a taktiež preukázať skutočnosť, či
disponoval finančnými prostriedkami, ktoré mal následne požičať spoločnosti Promet s.r.o. a tieto mali
byť následne vyplatené jeho sestre.“ (str. 13 štvrtý odsek zápisnice o pojednávaní na č. l. 323). Napokon
právny zástupca odporcu v písomnom podaní zo dňa 17.01.2013, s ktorým mal možnosť sa oboznámiťprávny zástupca navrhovateľa hneď v úvode pojednávania dňa 18.01.2013, uviedol: „Podstatné v
konaní však je, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie vzniku samotnej škody. Z
vykonaného dokazovania nevyplýva hodnotiaci záver o tom, že by náhrada mzdy s príslušenstvom E.

S. vyplatená bola.“ (str. 4 začiatok odseku označený Ad. 3.2. podania právneho zástupcu odporcu zo
dňa 17.01.2013 na č. l. 344 spisu) Je teda zrejmé, že odporca naopak po celý čas konania namietal
skutkové tvrdenia navrhovateľa, že K.. Y. L. vložil do spoločnosti Promet spol. s r. o. peňažnú sumu
zodpovedajúcu výške uplatňovanej náhrady škody a následne že K.. Y. L. túto sumu ako konateľ
spoločnosti Promet spol. s r. o. vyplatil E. S. dňa 07.06.2009. Za účelom spochybnenia týchto skutkových

tvrdení navrhovateľa, ako aj listinných dôkazov produkovaných navrhovateľom na ich preukázanie,
odporca produkoval po celý čas konania množstvo dôkazov, pričom tak dokazovanie s výnimkou prvého
pojednávania vo veci dňa 08.06.2012 bolo zásadne zamerané na vykonávanie dôkazov, ktoré mali
buď preukázať pravdivosť vyššie uvedených skutkových tvrdení navrhovateľa, alebo ich vyvrátiť. Je
teda nepochybné, že navrhovateľ mal od začiatku prejednávania veci súdom (t. j. hneď po úvodnom
prednese odporcu v spore na pojednávaní) a počas celého priebehu konania vedomosť o tom, že jeho

vyššie uvedené skutkové tvrdenia sú odporcom rozporované a súdom tak nemôžu byť považované
za nesporné. Uvedené vyplýva aj z toho, že súd po celý priebeh konania až do svojho rozhodnutia
vykonával dôkazy produkované odporcom, ktoré mali spochybniť pravdivosť dotknutých skutkových
tvrdení navrhovateľa, čo by v prípade, že by považoval dotknuté skutkové tvrdenia navrhovateľa medzi
účastníkmizanesporné,logickynerobil.Súdtaktiežpovažujezapotrebnézdôrazniť,žepokiaľvykonával

v konaní dôkazy, tieto vykonával na základe dôkaznej iniciatívy účastníkov, nie v zmysle ust. § 120 ods.
1 veta tretia O.s.p.
Súčasne možno konštatovať, že navrhovateľ ani v ďalšom konaní po rozhodnutí odvolacieho súdu v
rámci svojej dôkaznej iniciatívy, ktorou by reagoval na námietky odporcu, neprodukoval žiaden dôkaz,
ktorý by konkrétne priamo podporil prípadný záver súdu o verifikácii dotknutých skutkových tvrdení

navrhovateľa. Navrhovateľ produkoval len dôkazné prostriedky, ktoré mohli len preukázať a preukázali
tú skutočnosť, že E. S. v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie kalendárneho roka 2009 priznala
zdaniteľný príjem sumy 17.891,30 eur, ktorý zahŕňal sumu vyplatenej náhrady mzdy bez príslušenstva
a z tohto zdaniteľného príjmu zaplatila dňa 22.07.2010 daň z príjmu v sume 2.707,34 eur. Toto skutkové
zistenie súdu odporca následne ani nerozporoval.

Pokiaľ ide o námietku navrhovateľa uvedenú na str. 3 odvolania v bode 2. Označenom ako „Vady
nesprávnych skutkových zistení a vady nesprávneho právneho posúdenia veci“ (č. l. 415 spisu), v
ktorom navrhovateľ namietal, že vyplatenie žalovanej sumy spoločnosťou Promet spol. s r. o. E. S.
bolo spoľahlivo preukázané dôkazmi: príjmovým pokladničným dokladom zo dňa 07.06.2009 znejúcim
na sumu 28.620,67 eur, písomným potvrdením o prijatí peňažnej hotovosti v sume 28.620,67 eur a

špecifikáciou prijatej sumy a úradným overením podpisu, daňovým priznaním E. S. k dani z príjmu
fyzickej osoby za rok 2009, potvrdením Daňového úradu Žilina, pobočka Námestovo zo dňa 11.01.2013
ozaplatenídanezpríjmufyzickejosobyzarok2009vovýške2.707,34eurdaňovníkomE.S.,výsluchom
E. S., výsluchom konateľa navrhovateľa a účtovnými uzávierkami za rok 2009, súd považuje za potrebné
uviesť, že navrhovateľ si v konaní uplatňoval pohľadávku, ktorú na neho postúpila zmluvou o postúpení

pohľadávok spoločnosť Promet spol. s r. o. a ktorá mala zodpovedať nároku na náhradu škody, ktorá
mala vzniknúť spoločnosti Promet spol. s r. o. ako úbytok v jej majetkovej sfére vyplatením žalovanej
sumy E. S.. V danom prípade tak išlo o nárok na náhradu skutočnej škody, t. j., škody, ktorej prejavenie
v majetkovej sfére poškodeného musí byť bezpochybne preukázané ako jeden z predpokladov vzniku
zodpovednosti odporcu, pričom dôkazné bremeno na preukázanie tohto predpokladu zaťažuje práve

navrhovateľa ako právneho nástupcu poškodeného. Ak teda navrhovateľ namietal, že produkoval
súvislú reťaz na seba nadväzujúcich listinných dôkazov, súd konštatuje, že navrhovateľ hodnoverne
nepreukázal hneď počiatočnú ním tvrdenú skutkovú okolnosť, bez ktorej nemohlo dôjsť následným
pristúpením ďalších ním tvrdených skutkových okolností k vzniku škody spoločnosti Promet spol. s
r.o., a to skutkovú okolnosť, že K.. Y. L. dňa 03.06.2009 poskytol spoločnosti Promet spol. s r. o. v

hotovosti peňažnú sumu 28.620,67 eur. Na preukázanie tejto skutočnosti navrhovateľ neprodukoval
spolu s návrhom v zásade žiaden dôkaz, až neskôr paradoxne z iniciatívy odporcu bol predložený
príjmový pokladničný doklad spoločnosti Promet spol. s r. o., podľa ktorého mala dňa 03.06.2009
spoločnosť Promet spol. s r. o. prijať od K.. Y. L. v hotovosti peňažnú sumu 28.620,67 eur. Tento
účtovný doklad našiel svoje vyjadrenie aj v ostatných účtovných dokladoch spoločnosti Promet spol.

s r.o. Uvedené účtovné doklady spoločnosti Promet spol. s r.o. sú nepochybne súkromnými listinami,
a preto v konaní postačovalo odporcovi (čo aj urobil) poprieť ich správnosť, pričom nastúpila dôkazná
povinnosť navrhovateľa, aby správnosť týchto listín preukázal (odporca nie je povinný v súvislosti s
namietnutím správnosti údajov uvedených v súkromnej listine produkovať vyvracajúce dôkazy, ako touviedol navrhovateľ, keďže dôkazne bremeno v konaní aj naďalej zaťažovalo navrhovateľa). Súd už
vo svojom prvom rozhodnutí podrobne vysvetlil, prečo považoval v konaní za bezpečne nepreukázané
navrhovateľove skutkové tvrdenie o tom, že K.. Y. L. poskytol predmetnú peňažnú sumu v hotovosti

spoločnosti Promet spol. s r.o. Aby K.. Y. L. mohol poskytnúť spoločnosti Promet spol. s r.o. predmetnú
peňažnú sumu v hotovosti, musel ňou pred tým, ako ju spoločnosti Promet spol. s r. o. poskytol, v
hotovosti disponovať. Najmä však výpoveď samotného K.. Y. L. v kontexte súdom už v pôvodnom
rozhodnutí konštatovaných okolností však nasvedčuje práve opaku, že K.. Y. L. touto hotovosťou ku
dňu 03.06.2009 nedisponoval. Ak touto hotovosťou ku dňu 03.06.2009 nedisponoval, logicky by túto

nemohol poskytnúť dňa 03.06.2009 spoločnosti Promet spol. s r.o. a následne túto odovzdať už ako
konateľ tejto spoločnosti dňa 07.06.2009 E. S.. Pokiaľ súdu chýbalo uspokojivé preukázanie práve
uvedenej prvotnej skutkovej okolnosti, nemohlo tento nedostatok dôkaznej povinnosti navrhovateľa
nahradiť jedinou navrhovateľom (v kontexte úbytku majetkových hodnôt spoločnosti Promet spol. s
r.o.) nepochybne preukázanou skutkovou okolnosťou, a to že E. S. zaplatila dňa 22.07.2010 daň z
príjmu v sume 2.707,34 eur, ktorá daň bola zaplatená podľa daňového priznania zo sumy náhrady

mzdy, t. j. sumy 17.852,76 eur bez príslušenstva. Ako poukázal aj odporca zaplatenie sumy 2.707,34
eur Annou Florekovou dňa 22.07.2010 ako dane z príjmu, ktorý podľa vyjadrenia Daňového úradu
Žilina, pobočka Námestovo mal predstavovať príjem E. S. od spoločnosti Promet spol. s r. o. vo
výške 17.852,76 eur samo osobe (ako podľa navrhovateľa logického dôsledku skutočného peňažného
príjmu navrhovateľky obdržaného od spoločnosti Promet spol. s r. o. dňa 07.06.2009) bez ďalšej

objektivizácie v kontexte s inými bezpochybne preukázanými skutkovými tvrdeniami navrhovateľa, resp.
bez zohľadnenia ostatných už súdom konštatovaných pochybností v predchádzajúcom rozhodnutí, na
ktorých súd vzhľadom k neprodukovaniu ďalších súvisiacich dôkazov účastníkmi v konaní po rozhodnutí
odvolacieho súdu nemal dôvod nič meniť, nemôže preukázať predchádzajúci sled skutkových okolností,
ktoré museli nevyhnutne nastať, aby došlo dňa 07.06.2009 (pričom čas možného vzniku škody je zhodný

s časom, kedy malo dôjsť k odovzdaniu peňazí spoločnosťou Promet spol. s r. o. E. S.; t. j. takmer 14
mesiacov skôr ako došlo dňa 22.07.2010 k úhrade dane E. S. vo výške 2.707,34 eur) k vzniku škody
spoločnosti Promet spol. s r.o. v podobe úbytku v jej majetkovej sfére vyjadriteľného v peňažnej sume
28.620,67 eur.
S poukazom na námietku navrhovateľa, že súd vyvodzuje nedôveryhodnosť svedkyne E. S. len zo

samotnej skutočnosti, že táto je v príbuzenskom pomere so spoločníkom a konateľom navrhovateľa
(sestra K.. Y. L.), súd poukazuje na to, že tento záver nevyvodzuje len z tohto dôvodu, aj keď tento dôvod
vzhľadom k okolnostiam sporu a vzájomných vzťahov medzi účastníkmi konania nie je bagateľný. V
rozsudku zo dňa 18.01.2014 tento záver vyvodil aj z toho, že navrhovateľ produkoval v konaní listinný
dôkaz (potvrdenie Daňového úradu Žilina, pobočka Námestovo zo dňa 11.01.2013), ktorý získal priamo

od svedkyne E. S., čo vyplýva z obsahu uvedeného potvrdenia, kde sa udáva, že potvrdenie bolo vydané
na základe žiadosti daňového subjektu, t. j. E. S. a súčasne aj s poukazom na súdom uvedené časové
a vecné súvislosti prejednávanej veci. Rovnako, ako na to poukázal odporca, vierohodnosť svedkyne
spochybňuje aj obsah jej výpovede na pojednávaní dňa 12.09.2014, kedy najskôr vypovedala, že mala
problematiku nezdaniteľnosti úrokov z omeškania konzultovať s osobou, ktorá robí daňové priznania,

pričomsapýtalaajnadaňovomúrade,avšaktítojejodpoveďnevedelidať(str.3zápisniceopojednávaní
na č. l. 477 spisu). Následne uviedla, že sa o tom bavila s účtovníčkou, ktorá robí takéto veci, avšak na
jej meno si nevie s odstupom času spomenúť. Následne uviedla, že touto osobou mala byť p. E. C.. (str.
4 zápisnice o pojednávaní na č. l. 478 spisu). Napokon svedkyňa vypovedala, že E. C. robila v tom čase
na daňovom úrade. (str. 5 zápisnice o pojednávaní na č. l. 478 spisu)

Pokiaľ v ďalšom navrhovateľ v podanom odvolaní namietal, že súd „šokujúco uzavrel“, že v prípade
potvrdenia Daňového úradu Žilina, pobočka Námestovo zo dňa 11.01.2013 ide o súkromnú listinu,
súd poukazuje na to, že nikde v odôvodnení rozsudku zo dňa 18.01.2013 sa takáto konštatácia
súd nenachádza. Súd súčasne ani nespochybnil pravdivosť toho, čo sa v danom potvrdení potvrdilo,
konkrétne súd nespochybnil, že E. S. podala daňové priznanie k dani z príjmov za rok 2009, ďalej

nespochybnil ani to, aké údaje o čiastkových základoch dane z príjmov uvedených v ust. § 5 až §
8 zákona č. 595/2003 Z. z., základe dane, daňovej povinnosti, nároku na daňový bonus a daňovej
povinnosti zníženej o daňový bonus uviedla E. S. vo svojom daňovom priznaní k dani z príjmov za rok
2009 a napokon ani nespochybnil to, že E. S. daňovú povinnosť z podaného daňového priznania za
rok 2009 uhradila. Iné skutočnosti neboli v potvrdení daňového úradu uvedené a ani nemožno tieto s

vyvodzovaním prezumpcie ich pravdivosti z tohto potvrdenia vyvodzovať.
Pokiaľ odporca namietal, že súd si osoboval právomoc daňového úradu ako príslušného štátneho
orgánu, tým, že konštatoval, že prijaté úroky z omeškania podliehajú zdaneniu daňou z príjmu, súd
dáva účastníkom do pozornosti znenie ust. § 135 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého otázky (okrem otázokpodľa ust. § 135 ods. 1 O.s.p.), o ktorých patrí rozhodnúť inému orgánu, môže súd posúdiť sám. Ak
však bolo o takejto otázke vydané príslušným orgánom rozhodnutie, súd z neho vychádza. Navrhovateľ
neprodukoval žiadne rozhodnutie príslušného správcu dane, ktoré by bolo vydané v súvislosti s otázkou,

či bol prípadný príjem prijatý E. S. ku dňu 07.062009 zodpovedajúci úrokom z omeškania dlžníka s
plnením náhrady mzdy, predmetom dane z príjmu fyzických osôb, alebo tejto dani nepodliehal, resp. bol
od dane oslobodený. Súd si tak plne v súlade s ust. § 135 ods. 2 O.s.p. posúdil túto otázku sám. Súčasne
aknavrhovateľnamietal,žeprípadnéčiastočnénesplneniesidaňovejpovinnostiE.S.nemôžemaťvplyv
na existenciu žalovaného nároku, súd poukazuje na časť odôvodnenia rozsudku zo dňa 18.01.2013

(str. 16 piaty riadok) v ktorom uviedol: „Je síce pravdou, že nesplnenie si daňovej povinnosti E. S.,
súd nemôže brať na ťarchu navrhovateľa (resp. spoločnosti Promet spol. s r.o.), avšak tento rozpor
minimálne spochybňuje pravdivosť obsahu potvrdenia o prijatí peňažnej hotovosti v sume 28.620,67 eur
a špecifikáciu prijatej sumy datovaného dňa 07.06.2009 podpísaného E. S..“.
Navrhovateľ ďalej v odvolaní zdôraznil, že je úplne bežné, že K.. Y. L. ako vyše 70-ročný človek, ktorý
mimochodom celý život a aj v dôchodku poctivo a usilovne pracoval, podnikal i v penzii a súčasne

poberal s manželkou slušný dôchodok, mal vo svojej domácnosti v roku 2009 v hotovosti sumu, ktorej
výška nie je enormná a neobvyklá. Súd sa s takouto konštatáciou nemôže stotožniť a považuje ju za
produkovanú v snahe účelovo odstrániť zjavné rozpory vo výpovedi K.. Y. L.. Podľa názoru súdu nie
je vôbec úplne bežné a ani nie neobvyklé, aby mali fyzické osoby doma v hotovosti sumu 28.620,67
eur, ktorá zodpovedala v roku 2009 cca 38,5-násobku priemernej mesačne mzdy (resp. tak 3,5-násobku

priemernej ročnej mzdy) zamestnanca v hospodárstve SR (za rok 2009 bola táto vo výške 744,50 eur,
čo je všeobecne známa skutočnosť, § 121 O.s.p.). Za sledujúcu rovnaký účel, t. j. odstrániť nejako
rozpory vo výpovedi K.. Y. L., súd považoval aj opakovanú argumentáciu navrhovateľa o zdravotnom
stave K.. Y. L., ktorý mu nemal umožňovať sústrediť sa a spomenúť si na rozhodujúce skutkové okolnosti
z roku 2009 v takej miere, aby bol schopný tieto v požadovanom rozsahu súdu opísať. Navrhovateľ

túto argumentáciu doplnil v ďalšom tým, že súd vykonal akúsi nadprácu tým, že cca hodinu spolu s
odporcom donekonečna a únavne kládli 75-ročnému konateľovi navrhovateľa K.. Y. L. rôzne šikanózne
a až zdravému rozumu sa priečiace otázky ohľadom vyplatenia hotovosti 28.620,67 eur. Pokiaľ v
rámci výsluchu účastníka súd (a s jeho súhlasom i odporca) kládol K.. Y. L. - konateľovi navrhovateľa
otázky, postupoval plne v súlade s ust. § 131 ods. 2 v spojení s ust. § 126 ods. 3 O.s.p. V zmysle

týchto ustanovení samosudca vyzve účastníka, aby súvisle opísal všetko, čo vie o predmete výsluchu.
Potom mu kladie otázky potrebné na doplnenie a vyjasnenie jeho výpovede. Otázky môžu dávať so
súhlasom samosudcu i účastníci a znalci. V súvislosti s vedeným dôkazom navrhovateľ namietal, že
súd v odôvodnení vyslovil, že konateľ navrhovateľa K.. Y. L. sumu 28.620,67 eur E. S. nevyplatil, lebo
nemal údajne z čoho. Opätovne súd považuje za potrebné poukázať na presné znenie odôvodnenia

rozsudku zo dňa 18.01.2013, keďže v odôvodnení rozsudku takýto záver ako to uviedol navrhovateľ,
nekonštatoval, ale na str. 19 uviedol: „je logicky možné dospieť k záveru, že K.. Y. L. nedisponoval
v roku 2009 peňažnou hotovosťou zodpovedajúcou sume, ktorá ním mala byť poskytnutá spoločnosti
Promet spol. s r. o. a následne touto spoločnosťou opätovne prostredníctvom jeho osoby odovzdaná
E. S. v mieste jej bydliska“. V ďalšom považuje za potrebné na margo námietky navrhovateľa, že súd

mal byť pri jeho úvahe preto súčasne schopný potom i presne uzavrieť, koľko finančnej hotovosti mal
teda konateľ navrhovateľa v roku 2009 v domácnosti, čo však už neučinil, poukázať na to, že novela
ust. § 153 ods. 1 O.s.p. vykonaná zákonom č. 232/1995 Z. z. vypustila povinnosť súdu rozhodovať na
základe zisteného skutočného stavu veci, v ktorom bolo videné naplnenie princípu materiálnej pravdy
a zaviedla povinnosť súdu rozhodnúť na základe skutkového stavu veci, ktorý oproti skutočnému stavu

veci vyjadruje to, že základom pre rozhodnutie súdu sú / môžu byť také skutočnosti, ktoré boli v konaní
zistené z výsledkov dokazovania, resp. boli medzi účastníkmi nesporné, ak súd o ich pravdivosti nemá
dôvodné a závažné pochybnosti. S poukazom na toto, ako aj už uvedený výklad týkajúci sa dôkazného
bremena,súdnemápovinnosťzisťovaťskutočnýstavveciaprirozhodovanívychádzalenzoskutkového
stavu zisteného na základe vykonaného dokazovania. Konkrétne v kontexte námietky navrhovateľa,

tak nie je povinnosťou súdu pri vyvodení záveru o nepreukázaní určitého účastníkom produkovaného
tvrdenia o ním tvrdenej skutkovej okolnosti, poskytnúť účastníkom záver o skutočnom stave týkajúcom
sa tejto konkrétnej okolnosti.
Pokiaľ navrhovateľ namietal, že spätné preukazovanie pôvodu majetku tak, ako sa snažil iniciatívne
vyšetrovať súd, je protiústavné, čo deklaroval i Ústavný súd SR vo svojom náleze, súd považuje

za potrebné uviesť nasledovné. Navrhovateľ mal zrejme na mysli nález Ústavného súdu SR č. k.
PL. ÚS 29/05-161 zo dňa 03.09.2008, ktorým bol vyslovený nesúlad zákona č. 335/2005 Z. z. o
preukazovaní pôvodu majetku s ust. čl. 1 ods. 1 veta prvá v spojení s čl. 20 ods. 1 a 4 Ústavy
SR. Účelom tohto zákona bolo upraviť podmienky a postup orgánov verejnej moci pri odnímanínehnuteľného majetku, hnuteľného majetku, bytov a nebytových priestorov, iných majetkových práv
a iných majetkových hodnôt, peňažných prostriedkov v hotovosti v slovenskej mene a v cudzej
mene, vkladov v bankách a v pobočkách zahraničných bánk v slovenskej mene a v cudzej mene

a vkladov v bankách so sídlom v zahraničí fyzickým osobám a právnickým osobám, o ktorých súd
v konaní podľa tohto zákona vyslovil, že majetok nadobudli z nelegálnych príjmov. (§ 1 zákona
č. 335/2005 Z. z.) Ústavný súd vyslovil svoj záver o nesúlade zákona č. 335/2005 na základe
konštatovania: „že nesúlad zákona o preukazovaní pôvodu majetku s čl. 1 ods. 1 prvou vetou a s čl.
20 ods. 1 a 4 ústavy nespočíva v nedostatkoch legislatívno-technickej povahy, ale v premietnutí jeho

základnej koncepcie do jednotlivých inštitútov a ustanovení. Napadnutý zákon vychádza z predpokladu
neodstrániteľnej nefunkčnosti štandardných trestnoprávnych a občianskoprávnych prostriedkov boja
s nelegálnym nadobúdaním majetku. Napadnutý zákon porušuje ústavný princíp právnej istoty, je
retroaktívny vo vzťahu k nadobudnutým právam a pripúšťa nadmerné zasahovanie do práva vlastniť
majetok. Zásahy do vlastníckeho práva sú spojené s uložením novej nedostatočne identifikovanej
povinnosti ad infinitum vedieť preukazovať pôvod majetku, pričom napadnutý zákon podľa názoru

ústavnéhosúduneprimeranýmspôsobompresúvadôkaznébremenozorgánovverejnejmocinafyzické
osoby a právnické osoby a v spojení s tým zavádza nový, ústave neznámy spôsob prepadnutia majetku,
ktorého realizácia nie je transparentná a napokon z jeho ustanovení vôbec nevyplýva.“. V prejednávanej
veci však nepochybne nešlo o preukazovanie pôvodu majetku K.. Y. L. za účelom jeho prípadného
prepadnutia v prospech štátu, ak by bolo zistené, že pochádza z nelegálnych príjmov, ale súd len na

základe námietok odporcu a jeho návrhov na dokazovanie skúmal, či K.. Y. L. disponoval, resp. mohol
disponovať ku dňu 03.06.2009 peňažnou hotovosťou v sume 28.620,67 eur, čo bolo smerodajné vo
vzťahu k posúdeniu otázky, či tieto peniaze vložil tohto dňa do majetku, resp. požičal spoločnosti Promet
spol. s r. o. a na základe získania tejto peňažnej sumy, či spoločnosť Promet spol. s r.o. dňa 07.06.2009
túto peňažnú sumu aj prostredníctvom K.. Y. L.C. skutočne vyplatila E. S.. Súd sa tak nezaoberal

otázkou legálnosti, či nelegálnosti pôvodu majetku K.. Y. L., ale sa zaoberal otázkou existencie ním
tvrdeného majetku, a to dispozície s peňažnou hotovosťou vo výške 28.620,67 eur. Súd uvedený
prieskum urobil na základe procesnej iniciatívy odporcu, a to vzhľadom k tomu, že ako už bolo vyššie
uvedené, odporca namietol správnosť údajov obsiahnutých v listinných dôkazoch (účtovných dokladov
spoločnosti Promet spol. s r. o. a písomného potvrdenia E. S. zo dňa 07.06.2009), produkovaných

navrhovateľom na preukázanie spornej skutočnosti, ktoré mali súkromnoprávnu povahu. Preto súd
považoval aj túto námietku navrhovateľa za nedôvodnú a súčasne aj jeho konštatovanie, že „priam
jasnovidecké hodnotenie súdu, čí subjekt mal alebo nemal k dispozícii financie, nemá v právnom štáte
miesto.“, ako aj to, že poukazovanie na prechod meny Sk na menu euro ako „korunného dôkazu“ v danej
veci, je vo svojej podstate iba vyústením snahy súdu preferovať záujmy odporcu.

Pokiaľ ide o námietku navrhovateľa, že žalovaná pohľadávka bola na navrhovateľa postúpená
spoločnosťou Promet spol. s r.o. z dôvodu, že spoločnosť Promet spol. s r.o. bola po skončení konkurzu
ex lege zrušená a môže byť kedykoľvek vymazaná z obchodného registra, súd v prvom rade poukazuje
na to, že v konaní nebolo doposiaľ preukázané, by spoločnosť Promet spol. s r. o. bola už vymazaná z
obchodného registra. Pokiaľ ide o túto argumentáciu navrhovateľa, logickejšie by tak v danom prípade

bolo, keby spoločnosť Promet spol. s r.o. postúpila pohľadávku proti odporcovi na K.. Y. L., ktorý mal
celú sumu vyplatenú E. S. spoločnosti poskytnúť a nie na spoločnosť - navrhovateľa, v ktorej ma K..
Y. L. len obchodný podiel zodpovedajúci jeho vkladu o veľkosti 1/5 na základnom imaní spoločnosti.
V tomto kontexte tak súd nemal dôvod rovnako nič meniť na svojej argumentácii uvedenej v rozsudku
zo dňa 18.01.2013. Argument navrhovateľa, že nakoľko spoločnosť Promet spol. s r.o. je nemajetná,

nebolo ani objektívne možné určiť inú výšku odplaty za postúpenie pohľadávky než výšku symbolickú
(1,- euro), je podľa názoru súdu scestný, keďže spoločnosť Promet spol. s r. o. ako postupca predsa
nebol v postavení dlžníka ohľadom splnenia povinnosti zaplatiť odplatu za postúpenie pohľadávky, ale
naopak v postavení veriteľa voči dlžníkovi spoločnosti SINES, s. r.o. - navrhovateľovi.
Ak navrhovateľ poukazoval na to, že zákonné úroky z omeškania viažuce sa ako príslušenstvo k

pohľadávke E. S. judikovanej Okresným súdom Žiar nad Hronom neboli ku dňu 07.06.2009 premlčané,
a to vzhľadom k tomu, že v danom prípade platila 10-ročná premlčacia doba podľa ust. § 110 ods.
1 OZ, súd poukazuje na to, že rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 10C 743/00-144
zo dňa 18.12.2003, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 02.03.2004 a vykonateľnosť dňa 08.03.2004,
bola spoločnosť Promet spol. s r.o. zaviazaná zaplatiť E. S. náhradu mzdy vo výške 11.726,- Sk

brutto mesačne za obdobie trvania prekážok v práci na strane zamestnávateľa odo dňa 25.04.2000
do 22.05.2000 a náhradu mzdy vo výške 11.726,- Sk brutto mesačne za obdobie od 07.06.2000 po
oznámení, že trvá na tom, aby ju ďalej zamestnával do doby, keď jej umožní pokračovať v práci.
Spoločnosť Promet spol. s r. o. nebola rozsudkom zaviazaná na zaplatenie úrokov z omeškania zpohľadávky E. S. na náhradu mzdy, ktorých splatnosť nastala po právoplatnosti rozhodnutia Okresného
súdu Žiar nad Hronom (navrhovateľ počítal úroky z omeškania odo dňa 01.04.2004) a preto sa na
premlčanie úrokov z omeškania nemôže vzťahovať v zmysle ust. § 110 ods. 3 OZ premlčacia doba podľa

ust. § 110 ods. 1 OZ, ale 3-ročná premlčacia doba podľa ust. § 110 ods. 3 veta pred bodkočiarkou O.s.p.
Pritom súd poukazuje na to, že právo na úroky z omeškania sa premlčuje ako celok, nie samostatne za
každý deň omeškania. (viď. rozsudku Najvyššieho súdu ČR spis. zn. 21 Cdo 681/2006, 21 Cdo 682/2006
zo dňa 08.02.2007)
Napokon súd považuje za potrebné vysporiadať sa s námietkou navrhovateľa, že podľa súdu splnenie si

povinnosti a pocit zodpovednosti spoločníka (majiteľa) spoločnosti voči zamestnancovi (navyše v zmysle
právoplatného rozsudku) je niečo neštandardné a účelové. Na Slovensku je praxou si povinnosti neplniť
a vyhýbať sa im. Uvedené deklaruje zvláštny prístup súdu k právu a k plneniu si povinnosti; nehovoriac
o tom, že nevyplatenie mzdy a náhrady mzdy je trestným činom, t. j. konatelia spoločnosti Promet spol.
s r.o. by mohli byť trestne stíhaní pre trestný čin nevyplatenia mzdy a odstupného, pokiaľ by poškodená
E. S. podala trestné oznámenie. Podľa súdu je niečo nenormálne poskytnúť svojej spoločnosti financie

(vklad, pôžičku) na vyplatenie dlhov voči zamestnancom. Súd v odôvodnení svojho rozsudku zo dňa
18.01.2013 opätovne neuviedol, to čo namietal navrhovateľ v podanom odvolaní, poukazoval len na
určitúčasovúaskutkovúsúvislosťokolností,ktoréopísalsamotnýnavrhovateľvpodanomnávrhuaktoré
nepochybne vyplynuli z vykonaného dokazovania, čo viedlo súd k záveru o závažných pochybnostiach
o navrhovateľom tvrdených skutkových okolnostiach v prejednávanej veci, ako aj o nedôveryhodnosti

ním produkovaných dôkazov. Súdu až absurdne vyznieva táto argumentácia navrhovateľa, ak vezme do
úvahy, že k vyplateniu nárokov E. S. malo dôjsť až dňa 07.06.2009, t. j. po uplynutí doby cca 5 rokov a 3
mesiacov od vykonateľnosti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom (dňa 08.03.2004). Súčasne k
tomuto vyplateniu malo dôjsť len 16 dní po tom, ako právnemu zástupcovi spoločnosti CONTIMEX spol.
s r.o. dňa 22.05.2009 bol doručený rozsudok Krajského súdu v Žiline, ktorým bol potvrdený zamietavý

rozsudok Okresného súdu Žilina vo veci vedenej pod spis. zn. 31C/122/2006 a s poukazom na vyslovený
právny názor súdov oboch stupňov bolo zrejmé, že pohľadávku na náhradu škody proti odporcovi
možno uplatňovať úspešne až po tom, ako bude náhrada mzdy E. S. spoločnosťou Promet spol. s r. o.
skutočne vyplatená. Pri tom spoločnosť Promet spol. s r. o. po celú dobu, t. j. od roku 2004 do roku 2009
preukázateľne nemala žiaden majetok, z ktorého by mohla uhradiť svoje záväzky voči E. S. a súčasne

sa K.. Y. L. vyjadril, že peňažné prostriedky, ktoré mali byť vyplatené dňa 07.06.2009 dlhodobo doma
akumuloval (ako to uviedol na pojednávaní dňa 18.01.2013, str. 6 zápisnice na č. l. 363 spisu), keďže po
celý svoj život poctivo a usilovne pracoval, podnikal i v penzii a súčasne už niekoľko rokov (asi od roku
1996, ako uviedol na pojednávaní dňa 18.01.2013, str. 6 zápisnice na č. l. 363 spisu) poberal starobný
dôchodok. Teda tieto musel mať (ak ich mal) už omnoho skôr. Je potom na mieste otázka, prečo K..

Y. L., ak pociťoval zodpovednosť majiteľa spoločnosti Promet spol. s r. o., sa rozhodol vyplatiť nároky
E. S. až po viac ako piatich rokoch, a to súčasne následne až po tom, ako nadobudol právoplatnosť
rozsudok Okresného súdu Žilina vo veci vedenej pod spis. zn. 31C/122/2006 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Žiline a až pod tlakom toho, ako mal byť zo strany svojho syna upozornený, že môžu
nastať nejaké problémy (ako to uviedol K.. Y. L. vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 13.11.2012,

str. 8 zápisnice na č. l. 318 spisu). Zrejme tak malo ísť o prípadné nebezpečenstvo trestného stíhania
pre trestný čin podľa ust. § 214 zákona č. 300/2005 Z. z. tak, ako to uviedol navrhovateľ v samotnom
návrhu na začatie konania a ako to akcentoval aj v podanom odvolaní proti rozsudku zo dňa 18.01.2013.
Rovnako súd poukazuje na to, že sama E. S. ako svedok vypovedala dňa 28.09.2012 na pojednávaní,
že peniaze od brata K.. Y. L. pýtala už pred rokom 2009 (str. 6 zápisnice o pojednávaní na č. l. 225 spisu)

Súd tak na základe dôvodov už uvedených v rozsudku zo dňa 18.01.2014, ako aj vyššie v tomto
rozsudku, opätovne dospel k záveru, že navrhovateľ bezpochybne nepreukázal naplnenie jednej z
podmienok pre vznik zodpovednosti odporcu podľa ust. § 8 ods. 2 ZKV v spojení s ust. § 420 ods. 1
O.s.p., a to vznik škody, t. j. bezpochybne nepreukázal svoje tvrdenie, že dňa 07.06.2009 vyplatil E. S.
náhradu mzdy s príslušenstvom v celkovej výške 28.620,67 eur. Súčasne teda musel konštatovať, že

navrhovateľ nepreukázal, že sa stal nositeľom práva na zaplatenie na neho postúpenej pohľadávky (§
524 ods. 1 OZ) zodpovedajúcej nároku spoločnosti Promet spol. s r. o. na náhradu škody proti odporcovi,
keďže nepreukázal, že by takýto nárok doposiaľ bol spoločnosti Promet spol. s r. o. proti odporcovi
vznikol. Súd opätovne už bez skúmania ďalších podmienok vzniku zodpovednosti odporcu za škodu
návrh v plnom rozsahu zamietol.

Súd sa rovnako, ako v rozhodnutí zo dňa 18.01.2013, z dôvodu nadbytočnosti nezaoberal odporcom
vznesenou námietkou premlčania, keďže môže dôjsť len k premlčaniu práva, ktoré veriteľovi už predtým
vzniklo. Súd, ako už bolo uvedené, vznik práva spoločnosti Promet spol. s r. o. na náhradu škody proti
odporcovi nemal preukázaný.Podľa ust. § 153 ods. 3 O.s.p., v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov
konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách
konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa

nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Súd o trovách konania rozhodol podľa ust. § 153 ods. 1 O.s.p. s poukazom na zložitosť veci tak, ako
je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

Žilina.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2 O.s.p.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.