Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Thursday, March 20, 2013

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 6Sžo/7/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4012200555
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Reisenauerová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2013:4012200555.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: dedičia po N., nar. XX.XX.XXXX, zomr.
XX.XX.XXXX, posledne bytom Y., W. - 1/M., nar. XX.X.XXXX, bytom U., XXXXX F., Q./ J. , nar.
XX.XX.XXXX, bytom G., U., zastúpení advokátom JUDr. Petrom Hríbom, so sídlom Advokátskej
kancelárie Metodova č. 7, Bratislava, proti žalovanému: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany,
so sídlom Škultétyho č. 1577/8, Topoľčany, IČO: 37 961 225, zastúpený: ADVOKÁCIA s.r.o., so sídlom

Hollého 10, Nitra, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. j.: A/2012/01248 č.
z.: A/2012/044476 zo dňa 18. apríla 2012, proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre, č. k. 15S/26/2012-93
zo dňa 31. októbra 2012, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Nitre č. k. 15S/26/2012-93 zo dňa 31.
októbra 2012 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Krajský súd v Nitre (ďalej len „krajský súd“) podľa § 104 a § 107 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) zastavil konanie, ktorým sa žalobca N. S. domáhal
preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. j.: A/2012/01248 č. z.: A/2012/044476 zo dňa 18.
apríla 2012 ako aj prvostupňového rozhodnutia č. j.: A/2012/01248 č. z. : A/2012/016695 zo dňa 7.
februára 2012. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia vyplýva, že krajský súd mal preukázané, že žalobca žalobou
podanou dňa 14. júna 2012 sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č.
j.: A/2012/01248 č. z.: A/2012/044476 zo dňa 18. apríla 2012 o zmene štátnozamestnaneckého pomeru-
opätovné zaradenie štátneho zamestnanca do štátnej služby po skončení zaradenia žalobcu mimo
činnej štátnej služby, žiadajúc, aby súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie
konanie.Zvyjadreniažalovanéhosprávnehoorgánuzistil,žežalovanýnesúhlasilsožalobnýmidôvodmi,

tvrdiac, že pochybenie, na ktoré poukazuje žalobca vo svojom podaní, sa nestalo v konaní o zaradenie
žalobcu do činnej služby, ale v konaní o skončení štátnozamestnaneckého pomeru a vzhľadom na to,
že konanie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru nie je predmetom žaloby, nepovažuje žalobu
za dôvodnú a preto žiadal, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

Krajský súd uviedol, že dňa 17. októbra 2012 mu bolo doručené oznámenie a návrh na zastavenie

konania, v ktorom žalovaný oznámil, že žalobca dňa XX. septembra XXXX zomrel, v dôsledku čoho v
súlade s § 107 ods. 1 O.s.p. žiadal o zastavenie súdneho konania z dôvodu zániku právneho vzťahu
tvoriacehopredmetkonaniasmrťoužalobcu.Žalovanýupozornilnaskutočnosť,žesmrťoužalobcastratil
spôsobilosť na právne úkony a tým zanikla aj aktívna legitimácia žalobcu ako základná podmienka na
preskúmanie rozhodnutia podľa § 247 a nasl. O.s.p..
Krajský súd poukazom na § 19, § 103, § 104 ods. 1 a § 107 ods. 1 O.s.p. a na § 7 ods. 1 a 2 Občianskeho

zákonníka, ktoré citoval, uviedol, že v danej veci žalobca zomrel po začatí konania dňa XX. septembra
XXXX a teda skôr ako konanie na súde prvého stupňa sa právoplatne skončilo, dajúc do pozornosti,že povaha veci neumožňuje v konaní pokračovať predovšetkým vtedy, ak práva a povinnosti, o ktoré v
konaní ide, neprechádzajú na právnych nástupcov alebo vtedy ak smrťou účastníka konania dochádza
podľa hmotného práva k zániku právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide.

Podľa názoru krajského súdu žalobca smrťou stratil spôsobilosť byť účastníkom konania, ktorá
skutočnosť predstavuje neodstrániteľnú vadu konania, ktorá obligatórne vedie k zastaveniu konania.
Krajský súd rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil podľa § 246c ods.1 v spojení s § 146 ods.1,
písm. c/ O.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal, pretože konanie bolo
zastavené.

Proti uvedenému uzneseniu krajského súdu v zákonnej lehote podali odvolanie M. a J. ako dedičia
žalobcu. Žiadali, aby odvolací súd uznesenie krajského súdu zrušil a nariadil v danej veci konať ďalej
s dedičmi žalobcu.
V dôvodoch odvolania namietali, že v konaní krajského súdu došlo k nesprávnemu právnemu
posúdeniu veci. Poukazom na ustanovenia § 35 Zákonníka práce a § 149 ods.1 zákona 312/2001

Z. z. o štátnej službe v znení platnom k 31. decembra 2006, ktoré citovali, dôvodili, že postupy
zamestnávateľa voči žalobcovi ako zamestnancovi v štátnej službe podliehajú v zmysle zákona o
štátnej službe režimu správneho konania, ako aj že je tiež zrejmé, že v danej právnej veci ide o
nároky zo štátnozamestnaneckého pracovného pomeru žalobcu, ktoré majú jednoznačné vyjadrenie
v sume mzdových nárokov z tohto štátnozamestnaneckého pomeru. Poukázali na to, že v súvislosti

s prebiehajúcim konaním o správnych žalobách na Krajskom súde v Nitre prebieha na Okresnom
súde v Topoľčanoch konanie pod sp. zn. 6C/126/2012 vo veci žalobcu: N., W., proti žalovanému: Úrad
práce, sociálnych vecí a rodiny v Topoľčanoch, o zaplatenie 24 063,39 eur, pričom ide o vyčíslené
mzdových nárokov z neplatného opätovného zaradenia žalobcu do stálej štátnej služby, pričom konanie
v tejto veci bolo prerušené až do rozhodnutia vo veci sp. zn. 15S/26/2012. Na základe uvedených

skutočností odvolatelia vyslovili názor, že v súlade s právnymi predpismi, ktoré citovali, by mal krajský
súd v prejednaní predmetnej pracovnoprávnej veci pokračovať a rozhodnúť, pretože ide o konanie, z
ktorého jednoznačne vyplývajú peňažné nároky bývalého štátneho zamestnanca, o ktoré sa žalobca
súdi od marca 2007. V danej súvislosti dali do pozornosti uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky z 31. augusta 2010, sp. zn. 2Cdo/116/2009, ktorého právnu vetu citovali. Uviedli, že sú

zákonnými dedičmi žalobcu ako jeho deti a majú záujem o dokončenie súdnych konaní týkajúcich sa
štátnozamestnaneckého pomeru a mzdových nárokov ich otca.

Na odvolanie dedičov žalobcu sa vyjadril žalovaný správny orgán. Navrhoval, aby Najvyšší súd
Slovenskej republiky napadnuté uznesenie krajského súdu potvrdil.

Žalovaný v dôvodoch vyjadrenia nesúhlasil s tvrdením odvolateľov, že krajský súd nesprávne právne
posúdil vec, vysloviac názor, že krajský súd správne posúdil právny stav veci, keď rozhodol, že práva,
ktoré sú predmetom konania neprechádzajú na právnych nástupcov žalobcu, že smrťou žalobcu zaniká
právny štátnozamestnanecký pomer, o ktorý v konaní ide, a rovnako sa stotožnil s argumentáciou súdu
prvého stupňa, že žalobca stratil spôsobilosť byť účastníkom konania. Upozornil na skutočnosť, že

predmetom konania podľa petitu žaloby podanej dňa 14. júna 2012, nie sú mzdové nároky žalobcu a
žalobca sa žalobou domáhal zrušenia rozhodnutí žalovaného o opätovnom zaradení žalobcu do štátnej
služby, s poukazom na to, že mzdové nároky žalobcu sú predmetom konania na Okresnom súde v
Topoľčanoch sp. zn. 6C/126/2012 a nie predmetného preskúmavacieho konania. Za nedostatok podania
odvolania žalovaný považoval aj skutočnosť, že právny zástupca odvolateľov v odvolaní nepredložil

žiadne dôkazy o tom, že odvolatelia M. rod. M. a J., sú skutočne jedinými oprávnenými dedičmi žalobcu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (ust. § 10 ods. 2 O. s. p. s použitím § 246c ods.
1 veta prvá O. s. p.) preskúmal napadnuté uznesenie z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní (§
212 ods. 1 O. s. p. s použitím § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p.) postupom bez nariadenia pojednávania

podľa ust. § 214 ods.2 O. s. p. v spojení s ust. § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. a dospel k záveru,
že odvolanie je dôvodné.

Predmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci je posúdenie správnosti záveru krajského
súdu, keď v predmetnej veci uznesením zastavil konanie z dôvodu, že žalobca stratil spôsobilosť byť

účastníkom konania v dôsledku jeho smrti.

Podľa ust. § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo
opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.Podľa ust. § 247 ods. 1 O. s. p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická
alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho

orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Účelom správneho súdnictva konštituovaného v piatej časti Občianskeho súdneho poriadku je ochrana
práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom
konaní. Ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím či

postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak
konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania
s rovnakými právami, ako ten, o koho právach v konaní ide.

Najvyšší súd dáva do pozornosti, že úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu
správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (upravujúcej

rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov § 247 a nasl. O.s.p.) je
posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre
vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či
rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom
predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi

ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená
zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci
správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe,
či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom,
ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Podľa § 250i

ods. 1 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu
bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie
napadnutého rozhodnutia.

Podľa § 250 ods.1 O.s.p. účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný. Súd aj bez návrhu uznesením

priberie do konania účastníka správneho konania, ktorého práva a povinnosti by mohli byť zrušením
správneho rozhodnutia dotknuté.

Podľa § 246c ods.1, veta prvá O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa
použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.

V súlade s § 19 a § 20 O.s.p. spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva
a povinnosti, inak len ten, komu ju zákon priznáva. Každý môže pred súdom ako účastník samostatne
konať (procesná spôsobilosť) v tom rozsahu, v akom má spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať
práva a brať na seba povinnosti, s poukazom na to, že v zmysle § 7 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka

spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Smrťou táto spôsobilosť zanikne.

Podľaust.§107ods.1O.s.p.akúčastníkstratíspôsobilosťbyťúčastníkomkonaniaskôr,akosakonanie
právoplatne skončilo, súd posúdi podľa povahy veci, či má konanie zastaviť alebo prerušiť alebo či môže
v ňom pokračovať.

Podľa ust. § 107 ods. 3 O.s.p. konanie súd preruší najmä vtedy, ak ide o majetkovú vec a navrhovateľ
alebo odporca zomrel; v konaní pokračuje s dedičmi účastníka, len čo sa skončí konanie o dedičstve,
pokiaľ povaha veci nepripúšťa, aby sa s týmito dedičmi nepokračovalo skôr.

Procesná spôsobilosť účastníkov konania je jednou z podmienok konania a preto súd na základe §
103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo
veci. V prípade zistenia prekážky postupu konania z dôvodu, že účastník konania stratí spôsobilosť byť
účastníkom konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd podľa povahy veci posúdi, či má
konanie zastaviť alebo prerušiť alebo či môže v ňom pokračovať, v zmysle § 107 ods. 1 O.s.p.. a až na

základe ustálenia záveru, že strata spôsobilosti byť účastníkom konania predstavuje taký nedostatok
konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví (§ 104 O.s.p.), pričom predpokladom ustálenia
takéhoto záveru je objektívne zistenie vychádzajúc z predmetu konania, či práva a povinnosti resp.
oprávnené záujmy neprešli smrťou účastníka konania na jeho právnych nástupcov.Podľa ustanovenia § 460 Občianskeho zákonníka dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.

Dedenie je nadobudnutie dedičstva (majetku) dedičmi po smrti fyzickej osoby. Dedičia sú právnymi
nástupcami po poručiteľovi v tých veciach, ktoré smrťou poručiteľa nezanikajú. Spravidla na dedičov
prechádzajú majetkové práva. Dedičstvo sa nadobúda ku dňu smrti poručiteľa. Definitívne sa táto
skutočnosť - nadobudnutie majetku potvrdí rozhodnutím o dedičstve. Okamih smrti je dôležitý z hľadiska
právneho nástupníctva, a to nielen z hľadiska nadobudnutia vlastníckych práv, ale aj iných práv či

povinností. Smrť ako právna skutočnosť je významná nielen pre oblasť občianskeho práva hmotného,
ale aj pre oblasť občianskeho procesného práva. Dedičia ako právni nástupcovia vstupujú aj do súdnych
konaní, ktorých účastníkom bol poručiteľ.

Zo skutkových zistení v danej veci vyplýva, že predmetom konania je preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného správneho orgánu, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie správneho orgánu

prvého stupňa zo dňa 7. februára 2012, č. j.: A/2012/01248 č. z.: A/20012/016695, ktorým správny orgán
prvého stupňa podľa § 126 a § 125 v spojení s § 27 písm. k/ a 35 ods.1,2 zákona č. 312/2001 Z. z. zaradil
štátneho zamestnanca - žalobcu, zaradeného mimo činnú štátnu službu dňom 27. decembra 2006 späť
na vykonávanie štátnej služby.

Odvolací súd z predloženého spisu ďalej zistil, že dňa 23. novembra 2012 bol krajskému súdu doručený
list, v ktorom dedičia žalobcu žiadali, aby súd v predmetnej pracovnoprávnej veci pokračoval v konaní s
dedičmi žalobcu, ktorými sú jeho dve dospelé deti: M., rod. M. a J.. Svoju žiadosť odôvodnili tým, že v
zmysle§149ods.1zákonač.312/2001Z.z.oštátnejslužbe,vzneníplatnomkudňu31.decembra2006
sa na štátnozamestnanecký pomer štátnych zamestnancov primerane použijú taxatívne vymenované

ustanovenia zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, vrátane § 35
Zákonníka práce, podľa ktorého, ak osobitný predpis neustanovuje inak, peňažné nároky zamestnanca
jeho smrťou nezanikajú. Do štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku prechádzajú mzdové
nároky z pracovného pomeru postupne priamo na jeho manžela, deti a rodičov, ak s ním žili v čase smrti
v domácnosti. Predmetom dedičstva sa stávajú, ak týchto osôb niet.

Pre správne právne posúdenie veci bolo potrebné zistiť, či práva a povinnosti žalobcu vyplývajúce z
predmetu konania zanikli v dôsledku jeho smrti, alebo či prechádzajú v rámci dedičského konania na
dedičov žalobcu.

Pri otázke prechodu práv a povinností treba vychádzať z § 149 ods. 1 zákona o štátnej službe,
ktorý taxatívne vymenúva ustanovenia Zákonníka práce, ktoré sa aplikujú aj na štátnozamestnanecký
pomer štátnych zamestnancov. Vyššie uvedené ustanovenie zákona o štátnej službe odkazuje okrem
ďalších aj na § 35 Zákonníka práce, v zmysle ktorého, ak osobitný predpis neustanovuje inak, peňažné
nároky zamestnanca jeho smrťou nezanikajú. Do štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku

prechádzajú mzdové nároky z pracovného pomeru postupne priamo na jeho manžela, deti a rodičov,
ak s ním žili v čase smrti v domácnosti. Predmetom dedičstva sa stávajú, ak týchto osôb niet. Preto
možno konštatovať, že po smrti žalobcu jeho finančné nároky nezanikli, no prechádzajú na osoby
taxatívne vymenované v zákone, resp. stávajú sa predmetom dedičstva. Nesprávne je teda tvrdenie
žalovaného,podľaktoréhosmrťoužalobcuazánikomjehoprocesnejspôsobilostizanikajúivšetkypráva

žalobcu voči žalovanému. Predmetom konania v danej veci je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného o zmene štátnozamestnaneckého pomeru- opätovné zaradenie štátneho zamestnanca do
štátnej služby po skončení zaradenia mimo štátnej služby. So zmenou štátnozamestnaneckého pomeru
bezprostredne súvisia aj mzdové nároky zamestnanca. Skutočnosť, že žalobcovi vznikli mzdové nároky
vočižalovanémuvdôsledkurozhodovania,ktoréjepredmetomsúdnehoprieskumuvdanejveciaktorým

bol žalobca, zaradený mimo činnú štátnu službu, dňom 27.12.2006 zaradený späť na vykonávanie
štátnej služby, vyplýva z právnej úpravy ustanovenej v právnej norme § 33 zákona o štátnej službe.
Zo skutkových zistení tiež vyplýva, že mzdové nároky žalobcu sú predmetom samostatného konania
vedenéhonaOkresnomsúdevTopoľčanoch(sp.zn.6C/126/2012)vovecižalobcu:N.protižalovanému:
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany, o zaplatenie peňažnej čiastky 24 063, 39 eur, ktoré

konanie je prerušené do skončenia predmetného preskúmavacieho konania.

Vychádzajúc zo skutkových zistení a ich právneho posúdenia senát odvolacieho súdu v danej veci
dospel k záveru, že súd prvého stupňa v danom prípade nesprávne právne vec posúdil a z nesprávnehoposúdenia veci vyvodil nesprávny záver, že v konaní v dôsledku smrti žalobcu vo veci nemožno
pokračovať, a preto konanie vo veci zastavil. Spôsobilosť žalobcu ako fyzickej osoby mať práva
a povinnosti a spôsobilosť vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti

(procesná spôsobilosť) smrťou zanikla (§ 7, § 8 Občianskeho zákonníka). Smrťou žalobcu ako štátneho
zamestnanca zanikol a jeho štátnozamestnanecký pomer podľa § 39 ods.3 zákona o štátnej službe.
Nevyplatené mzdové nároky zomrelého žalobcu vyplývajúce z jeho štátnozamestnaneckého pomeru,
na ktoré mal nárok ku dňu svojej smrti, podliehajú právnej úprave vyplývajúcej z § 149 ods.1 zákona o
štátnej službe v spojení s § 35 ods.1 Zákonníka práce.

Vzhľadom k tomu, že predmetom preskúmavacieho konania v danej veci je preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného správneho orgánu, ktoré rozhodnutie podmieňuje finančné nároky zomrelého
žalobcu, vyplývajúce z nevyplatenej mzdy, ktoré smrťou žalobcu ako poručiteľa patria do dedičstva, do
práv a povinností žalobcu v dôsledku jeho smrti na základe univerzálnej sukcesie vstúpili dedičia a
to nielen do jeho a záväzkov vyplývajúcich z hmotnoprávnych predpisov (mzdové nároky patriace do

dedičstva po zomrelom žalobcovi), ale aj do jeho práv vyplývajúcich z procesnoprávnych predpisov,
keďže ide o konanie, ktoré bolo začaté na základe žaloby žalobcu a jeho predmetom je posúdenie
platnosti jeho zaradenia na výkon štátnej služby, od ktorého závisia jeho mzdové nároky. Keďže
od posúdenia zákonnosti rozhodnutia žalovaného v predmetnom preskúmavacom konaní je závislý
nárok poručiteľa - žalobcu, na vyplatenie jeho mzdových nárokov patriacich do dedičstva po tomto

poručiteľovi, nie je možné v zmysle vyššie citovaných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku v
spojení s ustanovením zákona o štátnej službe predmetné preskúmavacie konanie zastaviť, keďže do
procesnoprávnych práv žalobcu v dôsledku jeho smrti vstúpili jeho dedičia, a preto úlohou súdu prvého
stupňa bolo zistiť okruh dedičov a pokračovať v preskúmavacom konaní s týmito dedičmi.
Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil a

vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 246c ods.1 O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/, h/ O.s.p.,
s poukazom na ust. § 226 O.s.p..

Úlohou súdu prvého stupňa bude v ďalšom konaní postupovať v intenciách názoru odvolacieho súdu
uvedeného vyššie, preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného správneho orgánu a postupu mu

predchádzajúceho, v konaní pokračovať s dedičmi zomrelého žalobcu a vo veci samej rozhodnúť,
súčasneprvostupňovýsúdrozhodneonáhradetrovkonaniavrátaneonáhradetrovodvolaciehokonania
v zmysle ust. § 246c ods.1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 3 O.s.p..

Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 ( § 3 ods. 9

zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.
mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.