Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, November 27, 2017

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 10C/255/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1715207779
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Belašičová

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2017:1715207779.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdPezinokvkonanípredsudcomJUDr.MiroslavouBelašičovouvprávnejvecižalobcu:RNDr.

F. Š., S. XX.X.XXXX, M. N. XX, V., proti žalovanému: Západoslovenská distribučná, a.s., Čulenova 6,
Bratislava, IČO: 36 361 518, o zaplatenie sumy 3.000 eur, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 25.9.2015 doručenou súdu dňa 28.9.2015 domáhal určenia,
že žalovaný je povinný z dôvodu hrubého nepomeru medzi vecnými bremenami, ktoré zaťažujú
žalobcu a výhodami, ktoré z nich má žalovaný, zaplatiť žalobcovi jednorazovú náhradu za zriadenie

vecných bremien vykonaním zápisov záznamom, a tým ich deklarovania, ako aj za nútené obmedzenia,
vyplývajúce z ustanovenia a deklarovania vecných bremien, v sume 3.000 eur spolu s trovami konania.

2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že je vlastníkom pozemkov druhu orná pôda parcela reg. E,
parcelné číslo 1453/3 o výmere 1.888 m2 a 1433/1 o výmere 937 m2 nachádzajúcich sa v k.ú. Senec
zapísaných na LV č. 2564 (ďalej lej „zaťažený pozemok“, osobitne aj ako parcela 1433/1 a 1453/3), a na
tomto sú postavené elektroenergetické zariadenia, ktorých majiteľom a prevádzkovateľom je žalovaný.

Žalovaný sa podľa vyjadrenia žalobcu snaží uskutočniť zápis vecného bremena na ťarchu zaťažených
nehnuteľností do katastra nehnuteľností záznamom v rozsahu podľa geometrického plánu, ktorého
určením je vyznačenie vecného bremena nadzemného káblového vedenia, pričom výsledkom má byť
zápis vecného bremena podľa § 22 a nasl. zákona č. 79/1957 Zb. o výrobe, rozvode a spotrebe elektriny
(ďalej len „elektrizačný zákon“) v spojení s § 96 ods. 4 zákona č. 251/2012 Z .z. o energetike (ďalej len
„zákon o energetike“).

3. Ako žalobca ďalej uviedol, dňa 25.3.2015 požiadal žalovaného o poskytnutie jednorazovej náhrady za
zriadenie vecného bremena podľa § 11 zákona o energetike a vyzval ho na uzavretie zmluvy o vecnom
bremene (ktorej písomný návrh zaslal súdu), žalovaný mu však túto odmietol poskytnúť z dôvodu
uplynutia zákonnej prekluzívnej lehoty. Žalobca trval na svojom nároku a listom zo dňa 12.7.2015 sa
opäť obrátil na žalovaného s odôvodnením, že až zápisom vecného bremena do katastra nehnuteľností
nadobudne žalovaný právo z vecného bremena, žalovaný na jeho list žiadnym spôsobom nereagoval.

4. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení predložil súdu internetový výpis LV č. 2564 k.ú. Pezinok
aktualizovaný dňa 23.9.2015, na ktorom sú na parcelách č. 1433/1 a 1453/3 vyznačené plomby
vyznačené na základe Z-1253/2014, 5858/2014, 5863/2014 a 5868/2014 (žalobca predložil i samotný
návrh žalovaného na vykonanie záznamu vecných bremien do katastra zo dňa 29.9.2014), pričomvlastníkom týchto parciel je žalobca; výzva žalobcu na uzavretie zmluvy o vecnom bremene zo dňa
25.3.2015 spolu s návrhom zmluvy; odpoveď žalovaného na výzvu žalobcu zo dňa 16.6.2015; list
žalobcu adresovaný žalovanému zo dňa 12.7.2015; výzva žalobcu adresovaná žalovanému na finančné

vyrovnanie zo dňa 10.9.2015.

5. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 1.6.2016 doručenom tunajšiemu súdu dňa 3.6.2016,
v ktorom žiadal žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť, pretože podľa názoru žalovaného
žalobca nemá na priznanie žalovaného nároku právny dôvod. Žalovaný uviedol, že od 1.7.2007

je držiteľom povolenia č. 2007E 0258 (toto predložil súdu) na podnikanie v elektroenergetike v
rozsahu distribúcia elektriny na vymedzenom území, vrátane zaťaženého pozemku, na ktorom
sa nachádza elektrické vedenie, ktorého je žalovaný výlučným vlastníkom a prevádzkovateľom.
Výstavba elektrického vedenia na parcele 1433/1 bola povolená stavebníkovi - právnemu predchodcovi
žalovaného rozhodnutím Obvodného národného výboru Bratislava o prípustnosti stavby č. 2653/1963
dňa 6.5.1963 (ďalej len „rozhodnutie č. 2653) a na parcele 1453/3 bola vydaná stavebníkovi - spoločnosti

Elektrovod, n.p. rozhodnutím Obvodného národného výboru v Bratislave č. 2713/1963 o prípustnosti
stavby zo dňa 12.5.1963 (ďalej len „rozhodnutie č. 2713“), obe rozhodnutia žalovaný súdu predložil. Po
vybudovaní a povolení užívania elektrického vedenia na parcele č. 1453/3 bola táto časť elektrického
vedenia v súlade s § 3 ods. 2 nariadenia č. 80/1957 Zb. prevedená bezodplatne do správy právneho
predchodcu žalovaného. Uvedeným prevodom a povolením stavieb na zaťaženom pozemku tak vznikli

právnemu predchodcovi žalovaného oprávnenia podľa § 22 ods. 1 elektrizačného zákona, ktoré viaznu
na zaťažených pozemkoch podľa § 22 ods. 5 elektrizačného zákona.

6. Žalovaný považoval za potrebné zároveň uviesť, že prechodné ustanovenia energetických zákonov,
t.j. zákona č. 70/1998 Z.z. (§ 42 ods. 2), zákona č. 656/2004 Z.z. (§ 69 ods. 10) a dnes platného zákona

o energetike (§ 96 ods. 10) obsahujú úpravu, v zmysle ktorej oprávnenia k cudzím nehnuteľnostiam,
ako aj už vzniknuté obmedzenia ich užívania zostávajú nedotknuté. Z uvedeného dôvodu má za to, že
zaťažené pozemky neužíva bez právneho dôvodu ale na základe legitímneho právneho dôvodu, ktorým
je zákonné vecné bremeno. S poukazom na § 22 ods. 2 elektrizačného zákona uviedol, že prekluzívna
lehota stanovená v elektrizačnom zákone už uplynula uplynutím troch mesiacov od dátumu 12.5.1964,

pričom nedôvodnosť nároku vyplýva aj z § 96 ods. 6 zákona o energetike, podľa ktorého nárok na
primeranú jednorazovú náhradu za nútené obmedzenie užívanie nehnuteľnosti nemožno priznať, ak
lehota na uplatnenie nároku podľa doterajších predpisov uplynula. K (neskoršiemu) zápisu zákonného
vecného bremena na zaťažené pozemky uviedol, že v zmysle § 26 elektrizačného zákona sa tieto
nezapisovali, avšak po zrušení tohto zákona žalobca považoval za správne a všeobecne prospešné,

aby existencia takýchto zákonných vecných bremien bola z evidencii katastra nehnuteľnosti zrejmá, a
preto pristúpil k ich zápisu do katastra nehnuteľností. Keďže v uvedenom prípade sa jedná o záznam
zákonných vecných bremien vzniknutých na základe elektrizačného zákona a nie na základe zákona o
energetike, podľa názoru žalobcu sa § 11 na uvedený prípad nevzťahuje. Žalovaný na záver uviedol, že
má za to, že petit žalobcu je nezrozumiteľný a v prípade že tento súd vyhodnotí ako určovací, v žalobe

žalobca žiaden naliehavý právny záujem na určovacom rozhodnutí súdu nevyjadril a ani ho nepreukázal
a teda i z tohto dôvodu je nutné žalobu zamietnuť.

7. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 21.6.2016 doručenom súdu toho istého dňa k argumentácii
žalovaného uviedol, že vecné bremeno podľa elektrizačného zákona bolo nezákonné, resp. nie

plne zákonné, pretože nebolo v tom čase deklarované, bolo nariadené direktívne bez úradného
upovedomenia vlastníkov a ako vlastník zaťažených pozemkov nebol za uvedené odškodnený. Má za
to, že jeho nárok, ktorý kvalititatívne rozšíril špecifikáciou vecných bremien zapísaných na LV č. 2564
(naviac žiadal o náhradu za zriadenie vecného bremena - ďalšieho elektrického vedenia postaveného
na parcele 1433/1, zmena petitu bola pripustená na poslednom pojednávaní), je dôvodný, že bol

obmedzený na svojich vlastníckych právach a taktiež bola znížená celková hodnota nehnuteľností
(t.j. zaťažených pozemkov). Žalobca ďalej namietal rozporuplnosť, nezmyselnosť či diskriminačnosť
zákona (elektrizačného zákona ako aj zákona) a poukazoval na fakt, že jeho právny predchodca (otec)
nemohol stihnúť uplatniť svoj nárok v prekluzívnej lehote, pretože o tejto skutočnosti nevedel a ani sa
v podmienkach ktoré vládli v uvedenom období ani nemal ako dozvedieť. Žalobca má za to, že zákon

o energetike možno aplikovať, pretože vecné bremeno nadobudlo právoplatnosť až vykonaním zápisu
vecného bremena do katastra nehnuteľností, čím sa on ako vlastník dostal k závažnej informácii o
uvalení ťarchy. Žalobca sa s poukazom na argumentáciu žalovaného pýta, prečo tento nepristúpil k
zápisu vecných bremien už v roku 1998 po zrušení elektrizačného zákona. Žalobca ďalej uviedol, žeodvolávanie sa na archaický elektrizačný zákon, vytvorený ešte účelovo v inom politickom zriadení,
nemá opodstatnenie, avšak akceptuje ho, nemôže však akceptovať účelovosť terajších zákonov, ktoré
sú písané na mieru pre privátne spoločnosti, má za to, že jeho nárok je deklarovaný v Ústave SR, podľa

ktorej obmedzenie vlastníckeho práva je možné len za primeranú náhradu a taktiež jeho nárok možno
odvodiť aj z jeho základného práva vlastniť a užívať majetok. Žalobca ku vyjadreniu priložil aj fotografie
elektrického vedenia umiestnenom na jeho pozemku.

8. K podaniu žalobcu zo dňa 21.6.2016 sa vyjadril žalovaný listom zo dňa 26.10.2016 doručenom

súdu dňa 28.10.2016 v ktorom okrem už prezentovaných tvrdení uviedol, že naďalej odmieta nárok
žalobcu, a k ďalšiemu elektrickému vedeniu postavenom na parcele 1433/1 (o ktoré žalovaný
rozšíril žalobu) uviedol, že výstavba tohto elektrického ako aj úprava už existujúceho zariadenia bola
povolenástavebníkovi-právnemupredchodcovižalovanéhorozhodnutímOkresnéhonárodnéhovýboru
Bratislava o povolení stavby č. 6669/Hr 1979 zo dňa 7.2.1979 (ďalej len „rozhodnutie č. 6669“) a právny
stav užívania pozemku na ktorom je elektrické zariadenie postavené sa spravuje totožným právnym

režimom ako v prípade ostatných elektrických vedení. Žalovaný predložil súdu nákres elektrických
vedení na parcelách 1433/1 a 1453/3, rozhodnutie č. 6669, Dohodu a Zmluvu o prevode správy
národného majetku č. 800111.

9.Žalobcavpodanízodňa5.11.2016doručenomsúdudňa7.11.2016vovzťahu knamietanejneurčitosti

žaloby uviedol, že žaluje o uloženie (splnenie) povinnosti (poskytnúť jednorazovú náhradu). K stavbe
elektrickéhovedeniapovolenejrozhodnutímč.6669uviedol,ževsúvislostisuvedenýmichnikneoslovil,
z čoho je zrejmé, že si už právny predchodca žalovaného od prvotného vybudovania vedení neplnil
svoje povinnosti zo zákona, tak ako si ich neplní ani priamo žalovaný, ktorý v súčasnosti vykonal
ďalšie stavebné práce na vedení, čo je zjavné z fotografií predložených súdu z rokov 2014-2015.

Žalovaný sa pýta, kde má záruku, že v budúcnosti na takto upevnených stožiaroch nebudú pripájané
ďalšie linky vedenia, takisto opätovne poukazuje na nezmyselnosť a nespravodlivosť zákonov. Uviedol,
že nemožnosť priznania akejkoľvek náhrady považuje za tendenčné, neadekvátne a protiústavné a
vylúčenie vlastníkov z procesu vysporiadania primeraných náhrad je nemorálne a nezodpovedá dobrým
mravom ani medzinárodnému či úniovému právu. Žalobca má za to, že jeho právo bolo a je porušované,

a to retroaktivitou archaických zákonov, ktoré sa jednostranne využívajú len z hľadiska dodržiavania
našich povinností bez dodržania a uplatnenia podmienok aj v tej dobe daných a platných.

10. Súd na základe zhodných vyjadrení strán po oboznámení sa s aktuálnym listom vlastníctva č.
2564 vedeným Okresným úradom Senec pre k.ú. Senec a s rozhodnutiami č. 2653, 2713 a 6669

ustálil nasledovný skutkový stav: žalobca je výlučným vlastníkom pozemkov zapísaných na LV č. 2564
nachádzajúcich sa v k.ú. Senec, a to vrátanie parciel registra E parc. číslo 1433/1 (orná pôda o výmere
937 m2) a 1453/3 (orná pôda o výmere 1888 m2). Na ťarchu parcely 1433/1 boli záznamom zapísané
nasledovné vecné bremená: i/ vecné bremeno podľa § 22 elektrizačného zákona v spojení s § 96 ods.
4 zákona o energetike v prospech žalovaného podľa geometrického plánu č. 35 735 325-170-1/2013

týkajúce sa elektroenergetického zariadenia: 2x22 kV VN linka č. 152 na trase Rz Pezinok-Rz Senec a
linka č. 222 na trase Rz PP Trnava Strojárska-Rz Senec; ii/ vecné bremeno podľa § 22 elektrizačného
zákona v spojení s § 96 ods. 4 zákona o energetike v prospech žalovaného podľa geometrického plánu
č. 35 735 325-132-1/2014 týkajúce sa elektroenergetického zariadenia: 1x22 kV VN linka č. 218 na trase
Rz Senec-Rz Sládkovičovo; iii/ vecné bremeno podľa § 22 elektrizačného zákona v spojení s § 96 ods.

4 zákona o energetike v prospech žalovaného podľa geometrického plánu č. 35 735 325-131-1/2014
týkajúce sa elektroenergetického zariadenia: 1x22 kV VN linka č. 440 na trase Rz Senec-Rz Senec -
TS 11 ODAM-ELV; iv/ vecné bremeno podľa § 22 elektrizačného zákona v spojení s § 96 ods. 4 zákona
o energetike v prospech žalovaného podľa geometrického plánu č. 35 735 325-77-9/2016 týkajúce
sa elektroenergetického zariadenia: 1x22 kV VN linka č. 219 na trase Rz Podunajské Biskupice-Rz

Senec- Rz Sládkovičovo. Na ťarchu parcely 1453/3 bolo záznamom zapísané vecné bremeno podľa §
22 elektrizačného zákona v spojení s § 96 ods. 4 zákona o energetike v prospech žalovaného podľa
geometrického plánu č. 35 735 325-131-8/2014 týkajúce sa elektroenergetického zariadenia: 1x22 kV
VN linka č. 440 na trase Rz Senec-TS 11 ODAM-ELV. Strany obe zhodne tvrdili a nenamietali, že k
výstavbe elektroenergetických zariadení došlo za účinnosti elektrizačného zákona (1963,1963, 1979)

právnym predchodcom žalovaného, ani jedna zo strán nespochybňovala platnosť zápisov vecných
bremien a ani fakt, že elektroenergetické zariadenia v súčasnosti patria žalovanému, ktorý riadne
vykonáva ich správu na základe povolenia č. 2007E 0258. Okrem toho, aj právna úprava platná po
zrušení elektrizačného zákona (zákon č. 70/1998 účinný od 1.7.1998 do 31.12.2004, § 9 ods. 6, §42, zákon č. 656/2004 účinný od 1.1.2005 do 31.8.2012, §12 ods. 1 a ods. 5,. § 69 ods. 10, zákon o
energetike), zachováva práva (existujúce) zodpovedajúce vecným bremenám. Z uvedených dôvodov
súd dokazovanie v tomto smere považoval za nadbytočné a preto s poukazom na predmet konania a

tvrdeniažalobcuskúmallenexistenciudôvodnostižalovanéhonároku,t.j.čijealeboniejemožnépriznať
jednorazovú náhradu žalobcovi za zriadenie vecných bremien v zmysle elektrizačného zákona, ak tieto
boli zapísané do katastra nehnuteľností za účinnosti zákona o energetike za predpokladu, že žalobca
odvodzuje svoj nárok z § 11 zákona o energetike a z ústavného práva v zmysle čl. 20 ods. 4 Ústavy.

11. Súd posúdil vec podľa nasledovných právnych predpisov:

Podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy, vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v
nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.

Podľa § 22 ods. 1 písm. a) elektrizačného zákona, energetickým podnikom prislúcha oprávnenie stavať
aprevádzaťnacudzíchnehnuteľnostiachvrozsahuvyplývajúcomzpovolenejstavbyelektrickévedenie,
ako i malé stanice do rozlohy 30 m2, s príslušenstvom , najmä zriaďovať na nehnuteľnostiach podperné
body, prepnúť nehnuteľnosti vodičmi a umiestňovať v nich vedenie.

Podľa§22ods.2elektrizačnéhozákona,zavýkonoprávneníuvedenýchvpredchádzajúcomodsekunie
sú energetické podniky povinné poskytovať náhradu. Ak je však vlastník alebo užívateľ nehnuteľností,
ktorá nie je v štátnom socialistickom vlastníctve, zriadením vedenia podstatne obmedzený v užívaní
nehnuteľností, môže žiadať u orgánu, ktorý je podľa predpisov o povoľovaní stavieb kompetentný pre
povolenie stavby energetického diela (ďalej len „povoľujúci orgán“), aby mu energetický podnik poskytol

primeranú jednorazovú náhradu; žiadosť musí byť pod stratou nároku podaná do troch mesiacov odo
dňa, keď sa dielo uviedlo do trvalej prevádzky (užívania).

Podľa§22ods.5elektrizačnéhozákona,povinnosťtrpieťvýkonoprávneníuvedenýchvodseku1viazne
na dotyčnej nehnuteľnosti ako vecné bremeno.

Podľa § 11 ods. 5 zákona o energetike, ak vznikne vlastníkovi nehnuteľnosti v dôsledku výkonu
práv držiteľa povolenia alebo ním poverenej osoby majetková ujma, má nárok na náhradu škody. Na
konanie o náhrade škody sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka. Ak je vlastník nehnuteľnosti
obmedzený pri obvyklom užívaní nehnuteľnosti, má nárok na primeranú jednorazovú náhradu za nútené

obmedzenie užívania nehnuteľnosti, ak sa neposkytuje jednorazová náhrada podľa odseku 9 alebo 12.
Nárok na primeranú jednorazovú náhradu za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti možno uplatniť
u držiteľa povolenia alebo ním poverenej osoby do šiestich mesiacov odo dňa, keď sa o tom vlastník
dozvedel, najneskôr však do jedného roka od vzniku núteného obmedzenia užívania nehnuteľnosti,
inak právo vlastníka na primeranú jednorazovú náhradu za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti

zaniká. Ak sa držiteľ povolenia a vlastník nehnuteľnosti na výške primeranej jednorazovej náhrady
nedohodnú, každý z nich môže podať súdu návrh na rozhodnutie o výške primeranej jednorazovej
náhrady do šiestich mesiacov odo dňa uplatnenia si nároku u držiteľa povolenia.

Podľa § 96 ods. 4 zákona o energetike, oprávnenia k cudzím nehnuteľnostiam, ako aj obmedzenia ich

užívania, ktoré vznikli pred účinnosťou tohto zákona, zostávajú nedotknuté, ak tento zákon neustanovuje
inak.
Podľa § 96 ods. 6 zákona o energetike, nárok na primeranú jednorazovú náhradu za nútené obmedzenie
užívania nehnuteľnosti nemožno priznať, ak lehota na uplatnenie nároku na primeranú jednorazovú
náhradu za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti podľa doterajších predpisov uplynula. Lehota

na uplatnenie nároku na primeranú jednorazovú náhradu pri zákonných vecných bremenách
zodpovedajúcich oprávneniam podľa § 11 ods. 1 písm. f) a g)
začína plynúť odo dňa vykonania zápisu vecného bremena do katastra nehnuteľností len pri zákonných
vecných bremenách, ktoré vznikli po nadobudnutí účinnosti tohto zákona. Na počítanie lehôt na

uplatnenie nároku na primeranú jednorazovú náhradu, ktoré začali plynúť podľa doterajších predpisov
sa použijú doterajšie predpisy.
Podľa § 11 ods. 1 písm. f) a g) zákona o energetike, držiteľ povolenia alebo ním poverená osoba môže
v nevyhnutnom rozsahu a vo verejnom záujmef) zriaďovať na cudzích pozemkoch mimo zastavaného územia obce elektrické vedenie a
elektroenergetické zariadenie prenosovej sústavy a distribučnej sústavy, plynovody a plynárenské
zariadenia prepravnej siete, distribučnej siete, zásobníka a zariadení určených na ich ochranu,

zabránenie ich porúch alebo havárií, alebo na zmiernenie dôsledkov porúch alebo havárií na ochranu
života, zdravia a majetku osôb; pri povoľovaní takej stavby stavebný úrad rozhodne o podmienkach,
za akých možno stavbu uskutočniť a prevádzkovať na cudzom pozemku; oprávnenia stavebníka na
uskutočnenie stavby vznikajú nadobudnutím právoplatnosti takého rozhodnutia,
g)

vykonávať na cudzích nehnuteľnostiach povolenú činnosť na elektroenergetických zariadeniach alebo
na plynárenských zariadeniach potrebných na zabezpečenie prevádzky sústavy alebo siete, ktorých
výstavba bola povolená podľa stavebných predpisov.
Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

Podľa § 191 ods. 2 CSP, vierohodnosť každého dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje
inak.

12. Podľa názoru súdu § 96 ods. 6 zákona o energetike jasne a zrozumiteľne vyvracia dôvodnosť nároku
žalobcu. Podľa tohto prechodného ustanovenia nárok na primeranú jednorazovú náhradu za nútené
obmedzenie užívania nehnuteľnosti nemožno priznať, ak lehota na uplatnenie nároku na primeranú
jednorazovú náhradu za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti podľa doterajších predpisov, t.j.

elektrizačného zákona (t.j. zákona účinného v čase vzniku vecného bremena) uplynula. Ako ďalej
jasne stanovuje zákon, lehota na uplatnenie nároku na primeranú jednorazovú náhradu pri zákonných
vecných bremenách zodpovedajúcich oprávneniam podľa § 11 ods. 1 písm. f) a g) (t.j. i zriaďovať elektrické vedenia a vykonávať ich údržbu) začína plynúť

odo dňa vykonania zápisu vecného bremena do katastra nehnuteľností len pri zákonných vecných
bremenách, ktoré vznikli po nadobudnutí účinnosti tohto zákona, teda ak by chcel žalobca odvodzovať
svoj nárok (v zmysle § 11 ods. 5 zákona o energetike) od momentu zapísania vecného bremena do
katastra nehnuteľností, muselo by sa jednať o vecné bremeno vzniknuté po nadobudnutí účinnosti
zákona o energetike, t.j. po dni 1.9.2012.

13. Ako vyplynulo z dokazovania a ako zhodne uviedli strany, elektroenergetické zariadenia
boli postavené za účinnosti elektrizačného zákona (tento bol účinný až do roku 1998, stavby
elektroenergetických zariadení boli povolené v rokoch 1963,1963,1979), takisto mal súd v konaní
za preukázané, že výstavba elektroenergetických zariadení umiestnených na zaťažených pozemkoch
bola povolená podľa vtedy platných stavebných predpisov, čo preukazuje rozhodnutie č. 2653,

rozhodnutie č. 2713 a rozhodnutie č. 6669. Súd s poukazom na argumentáciu žalobcu, podľa ktorej
je smerodajným práve zápis v katastri nehnuteľností súd len uvádza, že vecné bremená, ktoré vznikli
v súvislosti s vedením podzemného a nadzemného vedenia rozvodu elektriny a výkonom ďalších
súvisiacich oprávnení vznikajú zo zákona. Takéto "vecné bremená" vyplývajúce pôvodne z ustanovení
elektrizačného zákona, resp. v súčasnosti zo zákona o energetike sú inštitútmi sui generis; nemožno

im priznať povahu súkromnoprávnych opatrení, lebo sa jedná o obmedzenie vlastníckeho práva vo
verejnom záujme a v zmysle verejnoprávneho predpisu. Existencia elektroenergetického zariadenia na
cudzom pozemku v súlade s vyššie uvedenými právnymi predpismi vytvára existenciu práva vecného
bremena zo zákona (z rozhodnutí č. 2653, 2713, 6669), pričom sa jedná o inštitút sui generis v
zmysle verejnoprávneho predpisu a vo verejnom záujme, kde platí osobitná právna úprava vzniku bez

potreby zápisu v katastri nehnuteľnosti a je teda vylúčené, aby súd za smerodajný pokiaľ sa jedná
o začiatok plynutia lehoty na uplatnenie nároku na poskytnutie jednorazovej náhrady považoval za
smerodajný dátum zápisu vecných bremien do katastra nehnuteľností. Vecné bremeno v prospech
žalovaného vzniklo na základe elektrizačného zákona a sama skutočnosť, že žalovaný nepožiadal o
zápis predmetného vecného bremena do katastra nehnuteľností, je bez relevancie na vznik vecného

bremena; samotný zápis v KN nemá na vznik vecného bremena vplyv, keďže už vzniklo na základe
zákona. Z uvedeného dôvodu je irelevantná aj argumentácia žalobcu, podľa ktorej vyvstáva otázka,
prečo žalobca nepristúpil k zápise vecných bremien hneď v roku 1998 - ako už bolo uvedené vyššie,
právna úprava vecné bremená ako aj oprávnenia k nim spojené zachovávala a nemožno teda zasmerodajný považovať fakt, či a kedy došlo k zápisu vecných bremien do KN. Okrem toho, ako
správne uviedol žalovaným, v zmysle § 26 elektrizačného zákona sa vecné bremená nezapisovali do
pozemkových kníh a žiadna nasledujúca úprava nezaväzovala tieto bremená zapísať do KN, žalovaný

tak urobil len s poukazom na princíp publicity, resp. právnej istoty.

14. Súd sa stotožňuje s právnou argumentáciou žalovaného, podľa ktorej sa na elektroenergetické
zariadenia zapísané na parcele 1433/1 a 1453/3 vo vzťahu k prípadnému poskytnutiu jednorazovej
náhrady nevzťahuje zákon o energetike, ale elektrizačný zákon účinný v čase postavenia a uvedenia

elektroenergetických zariadení do prevádzky, konkrétne § 22 ods. 2, ktorý ustanovil na podanie
predmetnej žiadosti trojmesačnú prekluzívnu lehotu odo dňa, keď sa elektroenergetické zariadenie
uviedlo do trvalej prevádzky. Ako zhodne uviedli strany, žalobca ani jeho otec takúto žiadosť nepodal,
žalobca to odôvodňoval účelovosťou vtedajších zákonov a celkovou spoločenskou atmosférou -
súd k uvedenému len uvádza, že nie je v jeho kompetencií posudzovať ústavnosť (spravodlivosť,
účelovosť) súčasných či už neplatných zákonov a ani vyhodnocovať pomery vládnuce v päťdesiatych

a šesťdesiatych rokoch, a to ani vo vzťahu k preskúmaniu, či si právny predchodca žalovaného plnil
svoje povinnosti v zmysle elektrizačného zákona. Súd len podotýka, že podľa citovaného ustanovenia
energetické podniky neboli automaticky povinné poskytovať náhradu, žiadosť o jej poskytnutie bola
viazaná na existenciu podstatného obmedzenia v užívaní nehnuteľností, na ktorú sa žalobca de facto
vynímajúc všeobecné vyhlásenia ani neodvolával.

15. Na základe vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru,
že vlastnícke právo žalobcu je obmedzené umiestnením energetických zariadení vo verejnom
záujme, avšak na základe právnej úpravy platnej v čase umiestnenia elektroenergetických zariadení.
Žalobcovi žiadna náhrada neprislúcha, pretože žalobca si takýto nárok v prekluzívnej lehote v zmysle

elektrizačného zákona neuplatnil. Nárok na náhradu nevznikol žalobcovi ani na základe zákona a
energetike, pretože pôvodné oprávnenia týkajúce sa energetických zariadení a užívania cudzích
nehnuteľnosti, na ktorých sú energetické zariadenia umiestnené, zostali pre žalovaného zachované,
pričom takýto nárok jasne vylučuje aj § 96 ods. 6 zákona o energetike.

16.Vtomtoprípadežalovanémuprislúchazákonnévecnébremeno,ktoréjeinštitútomsuigeneris apatrí
do okruhu verejného práva. Podstata zákonných vecných bremien spočíva v tom, že ide o verejnoprávne
obmedzenie vlastníckeho práva, teda vymedzenie obsahu vlastníckeho práva prostredníctvom predpisu
verejného práva. Jedným z charakteristických znakov zákonných vecných bremien je, že ich režim sa
riadi vždy podľa predpisov, ktoré boli platné ku dňu ich vzniku. Napriek skutočnosti, že nový zákon

ruší zákon predchádzajúci, zostávajú ustanovenia predchádzajúcich zákonov upravujúce oprávnenia k
cudzím nehnuteľnostiam cestou spätného odkazu stále aplikovateľné (§ 96 ods. 4 zákona o energetike).
Na danú problematiku je nutné hľadieť podľa zásady nepravej retroaktivity, podľa tejto zásady vyplývajú
práva a povinnosti zo zriadeného vecného bremena nie z právnej úpravy, na základe ktorej vznikla ale zo
súčasnej právnej úpravy, teda pokiaľ súčasná právna úprava v zákone neupravovala náhrady súvisiace

s výkonom zákonných vecných bremien, bolo by možné aplikovať úpravu súkromného práva(Občiansky
zákonník). Zákon o energetike však v § 96 ods. 6 jasne a zrozumiteľne vylučuje uplatnenie nároku na
poskytnutie náhrady takým spôsobom, ako žiadal žalobca.

17. Žalobca odôvodňoval svoj nárok i svojimi ústavnými právami, t.j. konkrétne existenciou čl. 20

ods. 4, v súvislosti s čím súd poukazuje na nález Ústavného súdu - Uznesenie zo dňa 28.9.2005
sp. zn. PL. ÚS 28/05, v ktorom bol posudzovaný nesúlad § 69 ods. 10 zák. č. 656/2004 Z.z. o
energetike a o zmene niektorých zákonov (ktorý bol prevzatý do § 96 ods. 4 zákona o energetike) s
čl. 20 ods.4 Ústavy SR. K nedostatku príčinnej súvislosti medzi namietanou protiústavnosťou právnej
úpravy a prístupom zákonodarcu k riešeniu otázky zaniknutých nárokov na primeranú jednorazovú

náhradu za obmedzenie užívacieho práva vlastníkov nehnuteľností Ústavný súd uviedol: Retroaktívne
pôsobenie zákona v prospech fyzických osôb a právnických osôb, ktorí pre nich zakladá reštitučné
nároky, je prípustné a za určitých historicko - politických okolností aj vhodné, ale na využitie takéhoto
prístupu zákonodarcom alebo jeho využitie, ale nie v rozsahu predstáv dotknutých subjektov, nezakladá
príčinnú súvislosť s namietanou protiústavnosťou. Uvedené uznesenie Ústavného súdu SR sa dotýka aj

právneho posúdenia nároku žalobcu v tomto konaní. Podľa záverov súdu aj nárok žalobcu uplatnený v
tomto konaní je možné riešiť iba aplikáciou týchto zákonných ustanovení, v prípade žalobcu by sa totiž
jednalooobnoveniezaniknutýchnárokovnaprimeranújednorazovúnáhraduzaobmedzenieužívaciehopráva vlastníka pozemku, čo neprichádza do úvahy. Žiadne iné nároky vlastníka nehnuteľnosti špeciálny
zákon neupravuje.
Zaniknutý nárok predchodcov žalobcu/žalobcu na primeranú jednorazovú náhradu za obmedzenie

užívacieho práva vlastníkov pozemkov a jeho obnovenie podľa Ústavného súdu by predstavovalo nový
reštitučný titul.

18. Podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohode o ľudských právach a základných slobodách každá
fyzická alebo právnická osoba má právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho

majetku s výnimkou verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady
medzinárodného práva. Tieto ustanovenia však nebránia právu štátov prijímať zákony, ktoré považujú
za nevyhnutné, aby upravili užívanie majetku v súlade so všeobecným záujmom a zabezpečili platenie
daní a iných poplatkov
alebo pokút. Pod pojem užívanie majetku v súlade so všeobecným záujmom možno subsumovať aj
oprávnenia k cudzím nehnuteľnostiam vo verejnom záujme.

19. S poukazom na vykonané dokazovanie a výklad právnych predpisov, podľa ktorého nárok žalobcu
nemožno subsumovať pod § 11 ods. 5 zákona o energetike, súd žalobcu v celom rozsahu zamietol. Súd
neprihliadalnatvrdeniažalobcu,podľaktorýchžalovanýnazaťaženýchpozemkochďalejstavia,pretože
sa jedná o ničím nepodložené tvrdenie (žalovaný zjavne len vykonáva údržbu elektroenergetických

zariadená), ak by žalovaný skutočne staval na týchto pozemkoch nové zariadenia, bol by povinný
postupovať podľa zákona o energetike.

20. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne súd aj bez návrhu v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

21. Podľa§255ods.1CSP,súdpriznástranenáhradutrovkonaniapodľapomerujejúspechuvoveci.

22. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení tak, že nárok
na ich náhradu majú strany podľa pomeru úspechu vo veci - žalovaný bol v spore plne úspešný a preto

mu súd priznal nárok na náhradu trov voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Pezinok do 15 dní odo dňa jeho
doručenia.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.