Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Wednesday, July 12, 2018

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 8Sžk/11/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4012200555
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 07. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslava Fúrová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:4012200555.5

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne v 1. rade: M. F., nar. XX.XX.XXXX, U. D.
XX, XXXXX F., Q., žalobcu v 2. rade: J. M., nar. XX.XX.XXXX, G. XXXX/XXX, U., právne zastúpených
JUDr. Petrom Hríbom, advokátom so sídlom v Bratislave, Metodova 7, proti žalovanému: Ústredie práce,
sociálnych vecí a rodiny, Špitálska 8, 812 67 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
a postupu právneho predchodcu žalovaného č. j. A/2012/01248 č. z. A/2012/044476 z 18.4.2012, o

odvolaní žalovaného (označené ako kasačná sťažnosť), ktoré podal žalovaný proti rozsudku Krajského
súdu v Nitre č. k. 15S/26/2012-284 zo dňa 21.6.2016, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolanie žalovaného odmieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Nitre (ďalej len ,,krajský súd“ alebo ,,súd prvého stupňa“)
podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. zrušil rozhodnutie riaditeľky a vedúcej služobného úradu Úradu
práce sociálnych vecí a rodiny Topoľčany č. j. A/2012/01248, č. z. A/2012/044476 zo dňa 18.4.2012 a
rozhodnutie Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Topoľčany č. j. A/2012/01248, č. z. A/2012/016695 zo
dňa 7.2.2015 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcom v 1. a
2. rade náhradu trov konania. Napadnutý rozsudok bol vyhlásený dňa 21.6.2016.

Proti tomuto rozsudku podal žalovaný podanie, ktoré označil ako kasačnú sťažnosť, ktoré podal na
pošte dňa 3.10.2016, krajskému súdu bolo doručená dňa 4.10.2016. Žalovaný namietal, že krajský súd
v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon s poukazom na § 440 ods. 1 písm. b/, g/ a i/ Správneho
súdneho poriadku. Žalovaný sa domáhal, aby odvolací napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vrátil
vec krajskému súdu na ďalšie konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta
prvá O.s.p.) vec preskúmal bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru,
že odvolanie žalovaného bolo podané oneskorene.

Podľa§41ods.1-3O.s.p.-zákonač.99/1963Zb.účastnícimôžurobiťsvojeúkonyakoukoľvekformou,

pokiaľ zákon pre niektoré úkony nepredpisuje určitú formu.

(2) Každý úkon posudzuje súd podľa jeho obsahu, aj keď je úkon nesprávne označený.

(3) Hmotnoprávny úkon účastníka urobený voči súdu je účinný aj voči ostatným účastníkom, avšak len
od okamihu, keď sa o ňom v konaní dozvedeli.Podľa § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa
použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.

§ 201 ods. 1 O.s.p. účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to
zákon nevylučuje. Ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom
a vedľajším účastníkom, môže podať odvolanie aj vedľajší účastník.

Podľa § 204 ods. 1 veta prvá O.s.p. odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,

proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané oneskorene.

Podľa § 491 ods. 1 až 3 Správneho súdneho poriadku - zákona č. 162/2015 Z.z. (ďalej len ,,SSP“) ak nie

je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho
poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

(2) Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti

tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je
ním fyzická osoba alebo právnická osoba.

(3) Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto
zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase.

Podľa § 492 ods. 1 až 3 SSP konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku
začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

(2) Odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

(3) Lehoty na podanie odvolania, ktoré začali plynúť predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
plynú podľa doterajších predpisov a ich právne účinky zostávajú zachované.

Z ustanovení odsekov § 41 ods. 1 a 2 O.s.p. vyplýva, že úkony účastníkov sa spravujú zásadou
neformálnosti. Praktické dôsledky sa prejavujú v tom, že účastníci zásadne môžu podľa uváženia
urobiť procesný úkon - prejav vôle písomným podaním alebo ústne do zápisnice s rovnakými právnymi
účinkamialevždyvýslovnealebotakabynebolipochybnostioichskutočnejvôli;toistéplatíajoúkonoch
ich zástupcov a osôb zúčastnených na konaní. Súd posudzuje úkony účastníkov, ich zástupcov či iných

osôb zúčastnených na konaní dôsledne podľa ich obsahu a nie podľa toho ako ich pomenovali, označili.

Najvyšší súd v predmetnej veci, vzhľadom na skutočnosť, že z obsahu pripojeného súdneho spisu zistil,
žeKrajskýsúdvNitrevyhlásilnapadnutýrozsudokdňa21.6.2016,t.j.zaúčinnostiprocesnéhopredpisu-
Občianskeho súdneho poriadku (zákona č. 99/1963 Zb.), podľa ktorého vo veci postupoval pri prieskume

rozhodnutí správnych orgánov, ktoré zároveň zrušil výrokovou časťou napadnutého rozsudku postupom
podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. a proti tomuto rozsudku žalovaný podal podanie zo dňa 3.10.2016
označené ako kasačná sťažnosť, má za to, že je potrebné sa ako k zásadnému vyjadriť k tomu, či bude
odvolací súd rozhodovať o kasačnej sťažnosti žalovaného ako sťažovateľa (tak ako navrhol žalovaný)
postupom podľa zákona č. 162/2015 Z.z. alebo o opravnom prostriedku - odvolaní žalovaného postupom

podľa Občianskeho súdneho poriadku - zákona č. 99/1963 Z.z..

Nebolosporné,žekrajskýsúdvyhlásilnapadnutýrozsudokzaúčinnostiObčianskehosúdnehoporiadku,
t.j. zákona č. 99/1963 Zb. dňa 21.6.2016, pričom zároveň účastníci konania boli v rozsudku v časti
poučenie riadne poučení, že proti predmetnému rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo

dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Nitre na Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Žalovanýakosámtvrdí,podalprotipredmetnémurozsudkukasačnúsťažnosť,pričompoukazovalnajmä
na ust. § 491 ods. 2 a 3 Správneho súdneho poriadku.Podľa § 154 ods. 1 O.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Podľa § 156 ods. 1 O.s.p. rozsudok sa vyhlasuje vždy verejne; vyhlasuje ho predseda senátu alebo
samosudca v mene Slovenskej republiky. Uvedie pritom výrok rozsudku spolu s odôvodnením a
poučením o odvolaní a o možnosti výkonu rozhodnutia.

Podľa § 156 ods. 4 O.s.p. len čo súd vyhlási rozsudok, je ním viazaný.

Podľa § 157 ods. 1 O.s.p. v písomnom vyhotovení rozsudku sa po slovách ,,V mene Slovenskej
republiky“ uvedie označenie súdu, mená a priezviská sudcov a prísediacich, presné označenie
účastníkov a ich zástupcov, účasť prokurátora, označenie prejednávanej veci, znenie výroku,
odôvodnenie, poučenie o lehote na podanie odvolania a náležitostiach odvolania podľa § 205 ods. 1 a
2, poučenie o možnosti výkonu rozhodnutia a deň a miesto vyhlásenia.

Najvyšší súd Slovenskej republiky uvádza, že v predmetnej veci dochádza k stretu tzv. novej a starej
právnej úpravy, t.j. Občianskeho súdneho poriadku (zákona č. 99/1963 Zb.) a Správneho súdneho
poriadku (zákona č. 162/2015 Z.z. účinného od 1.7.2016).

V ust. § 491 ods. 1 SSP je uvedené, že platí tento zákon, t.j. zákon č. 162/2015 Z.z, ak nie
je ďalej ustanovené inak, aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Ide o tzv. princíp okamžitej aplikability procesných noriem,
ktorý spravidla, resp. vždy je doplnený komplementárnym pravidlom o justifikácii účinkov procesných
úkonov, (ultraaktivita), teda o pravidlo, že začaté konania sa dokončia podľa doterajších (zrušených a

neúčinných) procesných predpisov, či noriem.

Pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia (§ 154 ods. 1 O.s.p.), ide o jedno z kľúčových
pravidiel nášho civilného procesu, ktoré vyvoláva mnohé dopady a súvislosti. Je potrebné zdôrazniť,
že uvedené pravidlo sa dotýka výlučne skutkových okolností veci, nie právneho posúdenia. Pre súd je

teda rozhodujúci skutkový stav veci v čase vyhlásenia rozhodnutia. Právny stav veci určujú spravidla
prechodné ustanovenia hmotnoprávnych predpisov bez ohľadu na to aké hmotné právo platí v čase
vyhlásenia rozhodnutia. Uvedené pravidlo tak nemá nejaký dosah na intertemporálne ustanovenia
hmotnoprávnych ani procesných predpisov.

Nosným pojmovým znakom procesnej intertemporality je princíp okamžitej použiteľnosti novej procesnej
úpravy na všetky konania prebiehajúce na súde a začaté podľa doterajších predpisov. Zmyslom
tohto princípu je zabezpečiť hladký a bezproblémový procesný režim súdnych konaní. Súd ani
účastníci konania nemajú hľadať procesný režim v spleti prechodných ustanovení, ale sústrediť sa
na hmotnoprávnu podstatu veci. Tento princíp je procesnému právu natoľko imanentný, že sa nemusí

explicitne vyjadrovať v prechodných ustanoveniach procesnej úpravy, t.j. platí bez toho, aby bol
vyjadrený. Ide o prejav pôsobnosti právnych noriem do budúcnosti. Ak však zákonodarca tento princíp
vyjadrí expressis verbis, nie je to na škodu veci, tak ako je to aj uvedené v ust. § 491 ods. 1 SSP.

Obsahom princípu vyjadreného v § 491 ods. 2 SSP je skutočnosť, že procesné úkony subjektov súdneho

konaniavykonanépočasplatnostiaúčinnostiskoršiehoprocesnéhopredpisusavosféresvojichúčinkov
prejavujú s relevanciou pre konanie samotné aj počas účinnosti nového procesného predpisu. Úprava
okamžitej aplikability správneho poriadku vyjadrená v § 491 ods. 1 SSP nie je bezvýnimočná. Výnimky z
okamžitej aplikability, t.j. ultraaktivita procesných postupov sa týka - ochrany procesných práv žalujúcej
fyzickej alebo právnickej osoby podľa druhej vety § 491 ods. 2 SSP, neuplynutých lehôt podľa § 491

ods. 3 SSP, druhu konania a to konania podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p v zmysle § 492 ods. 1 SSP,
konania inštančného postupu a to odvolacieho konania podľa § 492 ods. 2 a 3 SSP.

Účelom výnimiek ustanovených v § 491 SSP je nezhoršenie právnej situácie určených účastníkov
konania, výnimky upravené v § 492 SSP reagujú na zrušenie príslušných procesných inštitútov. Až na

vyššie uvedené výnimky sa teda na konanie pred správnym súdom začaté podľa piatej časti O.s.p. a
neskončené do 1.7.2016, po tomto dni v zmysle okamžitej aplikability vzťahujú ustanovenia Správneho
súdneho poriadku, zákona č. 162/2015 Z.z.. Pokiaľ ustanovenie druhej vety § 491 ods. 2 SSP upravuje,
že voči žalobcovi ak je ním fyzická alebo právnická osoba nemožno aplikovať tie ustanovenia Správnehosúdneho poriadku, ktoré by boli v jeho neprospech oproti pôvodnej právnej úprave danej piatou častou
Občianskeho súdneho poriadku, tak porovnanie oboch právnych úprav bude vždy závislé od konkrétnej
procesnej situácie.

Prípadom justifikácie úkonov (§ 491 ods. 2 SSP) v rozhodovacej praxi súdov bolo aj formulovanie
poučenia v súdnych rozhodnutiach vyhlásených alebo vydaných pred 1.7.2016, ale vyhotovených a
doručovaných až po tomto dni. Ak bolo rozhodnutie krajského súdu vyhlásené, či vydané pred 1.7.2016,
opravným prostriedkom voči nemu mohlo byť vždy len odvolanie (ak bolo podľa Občianskeho súdneho

poriadku prípustné), a to bez ohľadu na moment následného doručenia takéhoto rozhodnutia zo strany
krajského súdu účastníkom konania. Ustanovenie § 492 ods. 2 SSP totiž upravuje len začaté odvolacie
konanie, pretože riešenie nezačatých odvolacích konaní by bolo normatívne neudržateľné. Aj pre
posúdenie uvedenej formulácie poučenia o opravnom prostriedku bola preto rozhodujúca prvá veta
§ 491 ods. 2 SSP, pretože rozhodnutie krajského súdu vyhlásené alebo vydané pred 1.7.2016 ako
úkon súdu vyvoláva právny účinok, ktorého obsahom je možnosť nastúpenia odvolacieho inštančného

konania (pozri komentár k Správnemu súdnemu poriadku, str. 1783, Baricová, Fečík, Števček, Filová a
kol., nakladateľstvo C.H. BECK, 2018 ).

Zrušenie starej a prijatie novej právnej úpravy je nutné spájať zo zásahom do princípov rovnosti a
ochrany dôvery občana v právo. Dochádza k tomu v dôsledku ochrany iného verejného záujmu, či

základného práva a slobody. Posudzovaním tohto konfliktu hľadiskom proporcionality s ohľadom na
intertemporalitu by malo viesť k záveru o druhu legislatívneho riešenia časového stretu právnych úprav.
Proporcionalitu je možné pritom charakterizovať tak, že vyšší stupeň intenzity verejného záujmu, resp.
ochrany základných práv a slobôd, odôvodňuje vyššiu mieru zásahu do princípu rovnosti a ochrany
dôvery občana v právo na novú právnu reguláciu. Platia tu zároveň maximá, prikazujúce v prípade

obmedzenia základného práva, resp. slobody, šetriť jeho podstatu a zmysel. Pri posúdení spôsobu
legislatívneho riešenia intertemporality zohráva totiž dôležitú svoju rolu nielen miera odlišnosti novej a
starej právnej úpravy, ale i spoločenská naliehavosť zavedenia novej právnej úpravy. Rozhodovanie
zákonodarcu o spôsobe riešenia časového stretu starej a novej právnej úpravy, teda z hľadiska
ústavného nie je vecou náhody alebo vecou ľubovôle. Je vecou zvažovania v kolízii stojacich

ústavnoprávnych princípov. (Ústavný súd ČR sp. zn. PL ÚS 4/95).

Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na vyššie uvedené úvahy a východiská podanie
žalovaného zo dňa 3.10.2016 označené ako kasačná sťažnosť, vyhodnotil ako odvolanie žalovaného
proti napadnutému rozsudku (bez ohľadu na jeho označenie).

Z obsahu súdneho spisu, najmä z priloženej doručenky vyplýva, že napadnutý rozsudok Krajského súdu
Nitra pod č.k. 15S/26/2012-284 zo dňa 21.6.2016 žalovaný prevzal dňa 5.9.2016, opravný prostriedok
- odvolanie žalovaný podal na pošte dňa 3.10.2016.

Nasledujúcim dňom, t.j. dňom 6.9.2016 (utorok) začala žalovanému v zmysle § 57 ods. 1 O.s.p. plynúť
15 dňová lehota na podanie odvolania a táto skončila dňom 20.9.2016, t.j. utorok - bežný pracovný
deň a zároveň posledný deň na podanie odvolania. Dňa nasledujúceho, teda dňa 21.9.2016 rozsudok
krajského súdu nadobudol právoplatnosť. Odvolanie proti predmetnému rozsudku (ktoré žalovaný
označil ako kasačnú sťažnosť) bolo žalovaným podané na pošte až dňa 3.10.2016, teda oneskorene,

po uplynutí lehoty na podanie odvolania v zmysle zákona (obdobne napr. aj NS SR vo veci sp. zn.
7So/68/2016 zo dňa 28.3.2018).

Vzhľadom na uvedené dôvody Najvyšší súd Slovenskej republiky postupom podľa § 246c ods. 1 veta
prvá O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. a/ a § 204 ods. 1 O.s.p. a § 492 ods. 2 SSP odvolanie

žalovaného bez toho aby sa meritórne zaoberal dôvodmi uvedenými v odvolaní ako oneskorené
odmietol.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 246c ods. 1
veta prvá O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. analogicky podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a § 492 ods.

2 SSP vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, keďže výsledok konania
je obdobný ako pri zastavení konania.Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere 3:0. (§ 3 ods. 9 veta tretia
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonoch účinnom od 1.5.2011)

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.