Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, April 26, 2018

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 1Er/694/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8211204544
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Hanuščaková
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2018:8211204544.3

Uznesenie

Okresný súd Bardejov v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom
Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému: MUROBSTAV, s.r.o., so sídlom
Partizánska 44, 085 01 Bardejov, IČO: 36 488 909, o vymoženie 509,02 EUR s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekučné konanie z a s t a v u j e .

II. Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi MVDr. Mgr. Pavlovi Kovaľovi trovy exekúcie
vo výške 41,75 EUR v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 11.07.2011 bola tunajšiemu súdu doručená žiadosť súdneho exekútora MVDr. Mgr. Pavla Kovaľa
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to na základe návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa
28.06.2011 pôvodného oprávneného a exekučného titulu. Exekučným titulom v tomto konaní je výkaz

nedoplatkov pôvodného oprávneného č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý sa stal
právoplatným a vykonateľným dňa 30.04.2011. Exekučné konanie začalo dňa 30.06.2011.

Tunajší súd vydal dňa 28.07.2011 súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie č. 5701
044220.

Súdny exekútor podaním zo dňa 14.11.2017 doručeným súdu dňa 21.11.2017 navrhol predmetnú
exekúciu zastaviť v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), nakoľko majetok povinného nepostačuje ani
na úhradu trov exekúcie. Súdny exekútor spolu s predmetným návrhom predložil súdu aj exekučný
spis a súčasne vyčíslil svoje trovy exekúcie vo výške 49,03 Eur a ich nahradením navrhol zaviazať
oprávneného.

Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Súd preskúmal podaný podnet exekútora spolu s predloženým exekučným spisom a zistil, že povinný
nevlastní žiaden majetok, ktorý by bol postihnuteľný exekučným konaním. Vzhľadom k uvedenému
tunajší súd mal za preukázané, že sú splnené dôvody na zastavenie exekučného konania v zmysle § 57
ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko ďalšie vedenie exekučného konania by bolo v rozpore
so zásadou hospodárnosti, preto súd rozhodol o zastavení exekučného konania. Ďalej sa súd zaoberal
trovami, ktoré vznikli súdnemu exekútorovi vykonaním predmetnej exekúcie.Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň

z pridanej hodnoty.

Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,
kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na
vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na
náhradu trov exekúcie, ktoré platil.

O trovách exekučného konania súd teda rozhodol podľa § 196, § 200 ods. 5, § 203 ods. 2 Exekučného

poriadku. Súdny exekútor vyčíslil trovy exekučného konania ako odmenu v zmysle § 14 ods. 1 Vyhlášky
č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov vo výške 33,19 Eur, ďalej náhradu
hotových výdavkov za poštovné vo výške 1,60 Eur, náklady elektronickú dátovú schránku vo výške 0,60
Eur, poplatok banky vo výške 0,25 Eur, poplatok MV vo výške 0,20 Eur, náklady na budúce poštovné vo
výške 1,70 Eur a náklady za kancelárske potreby vo výške 3,32 Eur.

Súd exekútorovi priznal náhradu trov exekučného konania podľa § 14 ods. 1 a § 22 vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v, t.j. odmenu vo
výške 33,19 € a náhradu hotových výdavkov za poštovné vo výške 1,60 Eur tak, ako ich vyčíslil
súdny exekútor na základe predložených doručeniek, resp. nedoručených poštových zásielok. Súd

naopak nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu za dátovú schránku, nakoľko je povinnosťou súdneho
exekútora mať aktivovanú túto schránku a exekútor nemôže prenášať platobné bremeno spojené s
vedením tejto schránky na strany konania. Z obdobného dôvodu súd nepriznal exekútorovi náhradu za
poplatky banky a MV, nakoľko exekútor nepreukázal súdu ich úhradu. Súd taktiež nepriznal exekútorovi
náhradu budúcich poštových výdavkov vo výške 1,70 Eur, nakoľko exekútor súdu nepreukázal ich

opodstatnenosť.

Súd nepriznal súdnemu exekútorovi ani požadovanú náhradu vo výške 3,32 EUR súdnym exekútorom
špecifikovanú ako „náklady za kancelárske potreby /papier, farba, spinky, spisový obal atď./“.

Vyhláška MS SR č.288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov náhradu hotových
výdavkov súdneho exekútora upravuje v § 22 ods. 1 tak, že súdnemu exekútorovi patrí popri odmene
aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti;
táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady
a poplatky. Následne táto vyhláška vo svojich spoločných a záverečných ustanoveniach v § 25

autoritatívnestanovuje,ževodmenesúdnehoexekútorajezahrnutáajnáhradazaadministratívnepráce
vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
Niet pochýb o tom, že súdnemu exekútorovi vznikajú v širšom zmysle v súvislosti s výkonom exekučnej
činnosti aj iné výdavky ako sú demonštratívne uvedené v § 22 vyhlášky, a to náklady na prevádzku
a chod exekútorského úradu, kde patria napr. náklady na mzdy zamestnancov, prípadne koncipientov

exekútorského úradu, ďalej výdavky na prípadný prenájom sídla exekútorského úradu, výdavky na
energie v súvislosti s prevádzkou úradu, náklady na údržbu sídla úradu (čistiace potreby a náklady
na opravy), ako aj materiálové náklady na samotný bežný chod úradu, t.j. výdavky na kancelárske
vybavenie a napokon náklady na kancelárske potreby (papier, farba, spinky, spisový obal atď.). Je
zrejmé, že všetky tieto náklady a výdavky si súdny exekútor zabezpečuje v rámci chodu svojho úradu,

teda nielen v súvislosti s potrebami a situáciou v tej - ktorej individuálnej exekučnej veci. Súd je však toho
názoru, že náhrada za tieto výdavky a náklady na prevádzku a chod exekútorského úradu, kde patria aj
náklady na spisové obaly, etikety, obálky, na ktoré poukazoval súdny exekútor vo vyčíslení trov exekúcie
súdnemu exekútorovi v zmysle § 22 ods. 1 vyhlášky neprináleží, nakoľko ani pri akokoľvek extenzívnom
výklade § 22 vyhlášky ich nemožno priradiť k ostatným v tomto ustanovení demonštratívne uvedeným

výdavkom, za ktoré exekútorovi náhrada patrí. Na základe výkladu ustanovenia § 22 vyhlášky, § 25
vyhlášky a ustanovení upravujúcich odmenu exekútora je súd toho názoru, že normotvorca nezahrnul
vyššie spomínané náklady vrátane nákladov za kancelárske potreby do výpočtu nákladov, náhrada
ktorých patrí súdnemu exekútorovi úmyselne preto, lebo predpokladal, že tieto náklady si exekútorbude uhrádzať z odmeny za svoju činnosť, nepochybne aj z dôvodu, že hodnoverné preukazovanie
takýchto výdavkov v ich konkrétnom číselnom vyjadrení v danom mieste a čase vo vzťahu ku konkrétnej
exekúcii by bolo značne obtiažne resp. v mnohých prípadoch nemožné. Za pravdu tomuto výkladu

dáva aj historický exkurz do vývinu predmetnej právnej úpravy, ktorý už podal Krajský súd v Banskej
Bystrici vo svojom uznesení zo dňa 27.9.2012, sp. zn. 17CoE/199/2012, v zmysle ktorého Ministerstvo
spravodlivosti SR ako predkladateľ návrhu vyhlášky, ktorou sa mala meniť a dopĺňať vyhláška č.
288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení vyhlášky č. 405/2006 Z.z.
navrhovalo, aby § 22 vyhlášky znel:

„1/ Exekútorovi patrí popri odmene aj paušálna náhrada hotových výdavkov vynaložených v súvislosti s
vykonávaním exekučnej činnosti; ak sú hotové výdavky vyššie ako paušálna náhrada, patrí exekútorovi
náhrada hotových výdavkov v preukázanej výške. Táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady,
poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a odborné vyjadrenia, preklady, opisy,
fotokópie, náhrady nákladov na vloženie alebo získanie dát z centrálnych informačných systémov a
kancelársky materiál, ktorý je súčasťou spisu.

2/ Paušálna náhrada hotových výdavkov je 82,98 EUR (2.500 Sk). Ak exekútor požaduje paušálnu
náhradu hotových výdavkov, nevyhotovuje ich špecifikáciu. Ak exekútor požaduje náhradu hotových
výdavkov vo vyššej sume, je povinný vyhotoviť ich špecifikáciu.
3/ Náhradu nákladov na znalecké posudky ustanovuje osobitný predpis.“
V navrhovanom znení § 22 bol osobitne vymenovaný aj kancelársky materiál ako súčasť hotových

výdavkov v paušálnej sume. Predkladatelia návrhu vyhlášky mienili k §-u 25 vyhlášky pripojiť vetu:
„Administratívnenákladyniesúsúčasťouadministratívnychprác“.Vdôvodovejspráveknávrhuvyhlášky
predkladateľ zdôvodnil svoj návrh tým, že určenie náhrady hotových výdavkov paušálnou sumou zrýchli
a zhospodárni exekučné konanie a zjednotí sa výklad § 22 a § 25 vyhlášky v tom zmysle, či je v
odmene exekútora zahrnutá len náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou

činnosťou (mzdové náklady) alebo aj náklady na administratívny, kancelársky materiál (papier, obaly,
obálky a pod.), pretože prax súdov pri rozhodovaní o trovách súdneho exekútora nie je jednotná a súdy
si tieto pojmy zamieňajú. V prípade kancelárskeho materiálu ide o kancelárske potreby, ktoré sú priamo
súčasťou spisu, ktoré súdny exekútor zaobstaráva zo svojho majetku, na svoje náklady, pri vykonávaní
exekúcie pre oprávneného. Navrhované zmeny schválené neboli.

Zo skutočnosti, že navrhované zmeny vyhlášky (v znení: „administratívne náklady nie sú súčasťou
administratívnych prác“) prijaté neboli a že platná vyhláška v § 22 osobitne náklady na kancelársky
papier, tlač, kopírovanie, obálky, viazanie dokumentov, archiváciu nevymenúva dospel aj tento súd
k záveru, že úmyslom normotvorcu pri určení spôsobu výpočtu odmeny súdneho exekútora podľa
vyhlášky č. 288/1995 Z.z. bolo upraviť len výšku odmeny za výkon exekučnej činnosti (v ktorej je

zahrnutá aj odmena za administratívne práce obslužného personálu súdneho exekútora) a zakotviť
právo exekútora na náhradu hotových výdavkov v preukázateľnej (kontrolovateľnej) výške s tým, že
v odmene sú zahrnuté nielen náklady na „administratívne práce“, ale aj náklady vzniknuté pri výkone
administratívnych prác (administratívne náklady). Kancelárske potreby pritom možno považovať za
nevyhnutné a bez vynaloženia prostriedkov na ich zabezpečenie by ani nebolo možné exekúciu

uskutočniť. Vzhľadom na ich význam pre možnosť vedenia exekúcie, je súd toho názoru, že zo strany
zákonodarcu nemohlo dôjsť k ich opomenutiu pri uvedení príkladného výpočtu jednotlivých položiek
hotových výdavkov.
Súd pre úplnosť podotýka, že v minulosti bol na Ústavnom súde SR, a to v konaní I.ÚS 157/08
posudzovaný prípad, keď zo strany súdneho exekútora bola spochybňovaná ústavná udržateľnosť

právneho názoru súdu totožného s právnym názorom vysloveným v tejto veci (jednalo sa o právny
názor Krajského súdu v Košiciach vyslovený v uznesení č.k. 3 CoE 4/2006-28 z 25. júna 2007 že
„bežný kancelársky materiál, akými by mohli byť aj iné veci prirodzene potrebné pri vedení exekučnej
administratívy, napr. perá, ceruzky, sponky, obalové prostriedky atď., sú síce výdavkami, avšak sa
predpokladá, že náklady na ich obstaranie sú kryté práve výškou odmeny za výkon exekučnej činnosti

najmä v paušálnej sume náhrad pri výkone jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Bežné náklady
kancelárskych vecí preto ani zákonodarca nezaradil do výpočtu náhrad hotových výdavkov. Takými by
sa mohli stať za predpokladu, že by dosiahli úroveň práve nie bežných a pritom nie nezanedbateľných,
jasne identifikovateľných výdavkov nevyhnutných a teda aj účelových pri výkone konkrétnej exekučnej
činnosti alebo jej úkonov“). Ústavný súd tento právny názor vo svojom uznesení zo dňa 29.4.2008 č.k.

I. ÚS 157/08-16 vyhodnotil tak, že predmetné úvahy odvolacieho súdu sú logické a preto aj celkom
legitímne s tým, že napadnuté uznesenie nevykazuje znaky arbitrárnosti a je aj náležite odôvodnené,
keď odvolací súd zdôvodnil, prečo nebola sťažovateľovi ako súdnemu exekútorovi priznaná náhrada za
bežný režijný kancelársky materiál. Z namietaného uznesenia krajského súdu podľa názoru ústavnéhosúdu nevyplýva jednostrannosť, ktorá by zakladala svojvôľu alebo takú aplikáciu príslušných ustanovení
všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu keďže
krajský súd zreteľne odôvodnil svoje skutkové zistenia s použitím príslušných zákonných ustanovení a

preto nemožno konštatovať, že by skutkové alebo právne závery krajského súdu v predmetnej veci bolo
možnékvalifikovaťakozjavneneodôvodnenéaleboarbitrárne,ataknezlučiteľnésobsahomzákladného
práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru.
V tomto uznesení vyslovený právny názor súdu o tom, že náhradu nákladov za spotrebný kancelársky

materiál a za administratívu súvisiacu so založením a vedením exekučného spisu nie je možné
súdnemu exekútorovi priznať a že tieto sú súčasťou odmeny súdneho exekútora teda nie je nijako
nový, či prevratný a tento právny názor už bol vyslovený aj v rozhodnutiach iných súdov, ktoré takisto
náhradu týchto nákladov nepriznali. V tomto zmysle sa teda závery súdu, ktorý je navyše povinný
rešpektovať princíp právnej istoty v právnom štáte, nijako neodlišujú od záverov, ku ktorým v tejto
súvislosti dospeli aj iné súdy (viď. napr. aj Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa

14.11.2013 sp.zn.15CoE/97/2013; Uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 11.4.2013 sp.zn.
15CoE/222/2012; Uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 25.2.2013 sp.zn. 9CoE/32/2012;
Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 12.2.2013 sp.zn. 13CoE/7/2013 či Uznesenie
Krajského súdu v Bratislave zo dňa 6.12.2012 sp.zn. 20CoE/30/2012).
Z uvedeného je zrejmé, že nielen súd v prejednávanej veci, ale hneď niekoľko súdov naprieč republikou

po samostatnej, na sebe nezávislej úvahe, či je možné súdnemu exekútorovi priznať náhradu nákladov
za spotrebný kancelársky materiál a za administratívu súvisiacu so založením a vedením exekučného
spisu dospelo k záveru o nemožnosti takéhoto priznania s tým, že táto náhrada je zahrnutá v odmene
súdneho exekútora.
Celková suma priznanej náhrady trov je zvýšená o 20 % daň z pridanej hodnoty, keďže súdny exekútor

je registrovaným platcom DPH, t. j. zvýšenie o sumu 6,96 EUR. Spolu priznané trovy exekúcie súdneho
exekútora vrátane DPH predstavujú teda sumu 41,75 EUR.
Povinnosť nahradiť trovy exekučného konania súdnemu exekútorovi bola uložená oprávnenému v
zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti uznesenia.

Poučenie:

Proti výroku I. tohto uznesenia možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresný súd Bardejov.

Proti výroku II. tohto uznesenia nemožno podať odvolanie.

Odvolanie podané v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.