Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 30, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/417/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112238532
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5112238532.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej, sudcov

JUDr. Yvetty Dzugasovej a Mgr. Miroslava Šeptáka, v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko,
s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného spoločnosťou TOMÁŠ
KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporcom: 1/ V. U.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom N.. B.. Q. A. XX/XXX, XXX XX D., 2/ W. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXX,
XXX XX D., v konaní o zaplatenie sumy 7.522,55 Eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti
rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 14C/128/2013-139 zo dňa 22. januára 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Okresného súdu Žilina č. k. 14C/128/2013-139 zo dňa 22. januára

2015 vo výroku, ktorým súd návrh vo zvyšku zamietol, a vo výroku o trovách konania potvrdzuje.

Odporcom v rade 1/ a 2/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

Vo zvyšnej časti zostáva rozsudok Okresného súdu Okresného súdu Žilina č. k. 14C/128/2013-139 zo
dňa 22. januára 2014 nedotknutý.

Odvolací súd nariaďuje prvostupňovému súdu opravu napadnutého rozhodnutia na jeho strane 9, a to
tak, že správne má deň vyhlásenia rozsudku znieť: 22. januára 2015.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcom v rade 1/ a 2/ podľa § 497, § 502 ods. 1, § 369
ods. 1 Obchodného zákonníka, § 53 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka a § 4 zákona č. 258/2001 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 3.418,23 Eur do troch dní od právoplatnosti
rozsudku s tým, že plnením jednému z odporcov v rozsahu plnenia zaniká povinnosť plniť druhého
z odporcov. Vo zvyšku návrh zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že účastníkom ich náhradu
nepriznal podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že právny predchodca navrhovateľa postupoval tak, že pri
omeškaní s úhradou neuhradenú splátku v určitej výške (pravdepodobne vo výške úrokov, poplatku
za vedenie účtu a iných nárokov) splátky s poukazom na čl. 7 bodu 7.3.2. a čl. 7 bodu 7.4.4.
Všeobecných podmienok pripočítal k istine a túto ďalej úročil. Pritom takýto postup je v rozpore
s dispozitívnym ust. § 502 Obchodného zákonníka, ako aj celou úpravou zmluvy o úvere, kde je
povinnosťoudlžníkaplatiťúrokyzpožičanejčiastky.Akdlžníknezaplatísplatnéúrokyvzmysleust.§503
ods. 2 Obchodného zákonníka stávajú sa príslušenstvom pohľadávky a samostatným vymáhateľným

nárokom, avšak nestávajú sa požičanými prostriedkami. Rovnako istinou sa nestávajú ani poplatky za
vedenie účtu, sankcie, úroky z omeškania, ibaže by osobitnou dohodou a úkonom došlo k dohode
o požičaní prostriedkov na ich úhradu. Právny predchodca navrhovateľa nepostupoval transparentne
a bez legitímneho dôvodu uplatňoval úroky nielen z požičanej sumy podľa § 502 ods. 1 veta prváObchodného zákonníka, ale z tzv. kumulovanej istiny, teda splatnej istiny zvýšenej o splatné úroky,
poplatky, sankcie, teda uplatňoval tzv. anatocizmus (úročenie úrokov). Okresný súd zistil, že v zmluve
vzhľadom na používanie bázy úrokov 360 dní s účtovným obdobím zhodným so skutočným počtom

kalendárnych dní došlo k nesprávne uvedenej RPMN v neprospech spotrebiteľa a úver je potrebné
považovať za bezúročný, pretože použitím bázy 365/360 sa aj skutočná výška úrokovej
sadzby a tým aj RPMN zvýšila o násobok koeficientom 1,01389.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý sa domáhal jeho zrušenia a

vrátenia veci na ďalšie konanie, resp. jeho zmeny v zamietajúcej časti. V podrobnostiach poukázal na
spôsob výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov uvedenú v dotknutej spotrebiteľskej zmluve, ktorý
bol jednoznačne v súlade s právnou úpravou účinnou v čase uzavretia zmluvy.

Odporcovia sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1, 2 pím. b) O.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214
ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. tento rozsudok v zamietajúcom výroku a v závislom výroku
o trovách konania podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom
rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa, pokiaľ ide o čiastočné
zamietnutie návrhu. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie
danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 157 ods.
2 O.s.p. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň

poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na
konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Treba zdôrazniť, že navrhovanie dôkazov v občianskom súdnom konaní má priamu spojitosť s
povinnosťou tvrdenia (§ 79 ods. 1 a § 101 ods. 1 O.s.p.). Povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť môže

účastník plniť od začiatku konania, v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo týchto procesných úkonov, v rámci
prípravy pojednávania, pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky
tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe a vo vyjadrení odporcu. Poslednou procesnou možnosťou splnenia
dôkaznej povinnosti je okamih vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania (§ 120 ods. 4 O.s.p.).
Cieľom povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom

dôkaznébremenospočívanaúčastníkovikonania,bezohľadunajehoprocesnépostavenie.Nesplnenie
dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu
zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý
nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť.
Je predovšetkým na osobe tvrdiacej, že jej prislúcha nárok, tento riadne uplatniť a predložiť potrebné

dôkazy o jeho existencii. Skutočnosti a dôkazy, ktoré účastník neuplatnil v konaní pred súdom prvého
stupňa nemožno v zásade pred odvolacím súdom uplatniť (výnimky formuluje ustanovenie § 205a ods.
1 O.s.p.). V civilnom procese sa uplatňuje tzv. neúplný apelačný systém, kedy súd je viazaný rozsahom
a dôvodmi podaného odvolania a účastník môže v odvolacom konaní vzniesť námietky proti postupu
prvostupňového súdu len v prípade, ak dané námietky boli už predmetom posudzovania zo strany tohto

súdu. Súd druhej inštancie vystupuje len ako opravný súd, jeho úlohou nie je vykonávať nové dôkazy,
či zaoberať sa novými skutočnosťami, ktoré v prvostupňovom konaní neboli produkované.

V posudzovanej veci okresný súd založil svoje rozhodnutie predovšetkým na skutočnosti, že zmluva
uzavretá medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcami upravovala úročenie úrokov zo

zmluvy, čo nie je prípustné. Uvedené potom znamenalo, že ročná percentuálna miera nákladov nebola
vypočítaná správne. Výklad zvolený okresným súdom plne korešponduje so zmyslom
úpravy zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ktorá vyžadovala uviesť v zmluve výšku
ročnej percentuálnej miery nákladov. Údaj o nej má vychádzať z ustanovení zmluvy, ktoré majú spĺňať
elementárne zákonné kritériá. Nie je možné pripustiť svojvôľu dodávateľa v tom smere, že za účelom

splnenia povinnosti definovať výšku RPMN, túto založí na ustanoveniach zmluvy zjavne odporujúcich
zákonu. Odvolateľ poukázal v odvolaní na spôsob výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov, avšak
nijakonevzniesolnámietkyvočiúvahámokresnéhosúdutýkajúcimsanesprávneuplatňovaných„úrokovz úrokov“, a z toho vyplývajúceho nesprávneho údaja o RPMN, z ktorého dôvodu v tomto smere nebolo
možné rozhodnutie preskúmavať.
Zároveň sa žiada zdôrazniť, že dôkazné bremeno na preukázanie dôvodnosti uplatneného nároku

spočívalo na navrhovateľovi, ktorý pre úspech v spore mal prezentovať konzistentné skutkové tvrdenia
ohľadom výšky a štruktúry pohľadávky. Pokiaľ tieto založil na nesprávnom postupe - úročení úrokov z
úveru, potom v súdenej veci chýbali z pohľadu odvolacieho súdu potrebné údaje pre náležitý výpočet
výšky pohľadávky, ktorá prislúchala navrhovateľovi podľa zákona.

Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj odvolaním výslovne nenapadnutý, ale od rozhodnutia
vo veci samej závislý výrok o trovách prvostupňového konania.

Vo zvyšnej časti (nenapadnutej odvolaním) zostal rozsudok okresného súdu nedotknutý týmto
rozhodnutím odvolacieho súdu.

Zároveňodvolacísúdpozistenízrejmejnesprávnostivpísomnomvyhotovenínapadnutéhorozhodnutia,
týkajúcej sa dátumu vyhlásenia rozsudku, (ktorým je deň 22. január 2015, a nie 22. január 2014), nariadil
prvostupňovému súdu jeho opravu podľa § 222 ods. 3 O.s.p. spôsobom vyjadreným vo výrokovej časti
tohto rozhodnutia.

O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1
O.s.p. Navrhovateľ nebol v odvolacom konaní úspešný, a preto je povinný nahradiť odporcovi trovy, ktoré
mu v súvislosti s týmto konaním vznikli. Keďže si odporca náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil
(§ 151 ods. 1 O.s.p.) a z obsahu spisu mu vznik trov tohto odvolacieho konania ani nevyplýva, odvolací
súd mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.