Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, May 3, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11Co/10/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8215204415
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8215204415.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov senátu

JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Mareka Košča v právnej veci žalobcu: V. Ž., N..: XX.XX.XXXX, A. M.
XXX/XX, XXX XX K., právne zastúpený: JUDr. Ivan Savčák, advokát, so sídlom Partizánska 45, 085 01
Bardejov, proti žalovanému: Wüstenrot poisťovňa, a.s., IČO: 31 383 408, so sídlom Karadžičova 17, 825
22 Bratislava 26, právne zastúpený: JUDr. Jaroslav Čollák, advokát, Advokátska kancelária so sídlom
Floriánska 19, 040 01 Košice, o zaplatenie 1.032,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Bardejov zo dňa č. k. : XC/XXX/XXXX - XX z 28.12.2017, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie.

P r i z n á v a žalobcovi proti žalovanému n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) vyššie označeným napadnutým rozsudkom
uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.032,- Eur s úrokmi z omeškania vo výške 5,05
% ročne zo sumy 1.032,- Eur od 10.09.2014 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku a zároveň súd prvej inštancie priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov
konania v plnom rozsahu.

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou súdu doručenou dňa
26.06.2015 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1.032,- Eur s úrokom z omeškania vo výške
5,05 % ročne z dlžnej sumy od 10.09.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil
tým, že medzi stranami sporu bola uzavretá poistná zmluva č. XXX/XXXXXX-X, ktorej predmetom
bolo Investičné životné poistenie pre zdravie a dôchodok na základe návrhu na uzavretie zmluvy z
30.05.2013. Zo strany žalobcu bola dňa 11.06.2014 žalovanému doručená písomná výpoveď poistnej
zmluvy, pričom na základe rozhodnutia žalovaného poistná zmluva zanikla dňa 01.08.2014 v čase o

00:00 hod. Žalobca dňa 28.07.2014 utrpel vážny úraz (poistná udalosť) - zlomeninu kľúčnej kosti a v
súvislosti s tým roztrhanie väziva, čo si vyžiadalo podstúpenie operačného zákroku a následne dobu
liečenia v trvaní 43 dní. O tejto skutočnosti, resp. o poistnej udalosti bol bez zbytočného odkladu (t.j. po
absolvovaní vyšetrenia v ambulancii pohotovostnej služby) dňa 29.07.2014 informovaný aj žalovaný a
následne boli dňa 15.08.2014 žalovanému zo strany žalobcu doručené podklady potrebné pre likvidáciu
škodovej udalosti. Žalovaný však žalobcovi svojim listom zo dňa 25.08.2014 odmietol poskytnúť poistné
plnenie a to vzhľadom na skutočnosť, že podľa tvrdení žalovaného doba nevyhnutného liečenia po

úraze nedosiahla počas trvania poistenia karenčnú dobu a teda žalobcovi nevznikol nárok na vyplatenie
poisteného plnenia za dobu nevyhnutného liečenia po úraze. V tejto súvislosti poukázal na to, že so
žalovaným mal uzavretú aj inú poistnú zmluvu - č. XXX/XXXXXX-X, z ktorej žalovaný vyplatil na základe
tej istej udalosti poistné plnenie. Poukázal na to, že splnil podmienky uvedené v čl. 2 bode 13, čl. 40, čl.36 ods. 3 Všeobecných obchodných podmienok, ktoré v žalobe citoval. Skutkové okolnosti preukazuje
skutočnosť, že počet dní nevyhnutného liečenia (43 dní) uznal aj žalovaný vyplatením poistného plnenia
z poistnej zmluvy č. XXX/XXXXXX-X, ktorá mala byť ukončená 01.08.2014 za rovnakých podmienok.

Pokiaľ ide o uplatnený úrok z omeškania, žalobca si ho uplatnil od dátumu 10.09.2014 s odkazom na
čl. 13 bod 4 Všeobecných obchodných podmienok vychádzajúc zo skutočnosti, že žalovaný oznámil
ukončenie šetrenia úrazu 25.08.2014.

3. Súd prvej inštancie nárok žalobcu právne posúdil podľa ustanovenia § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 54 ods. 1,

2, § 517 ods. 1, 1, § 788 ods. 1, 3, 4, § 790 písm. c), § 795 ods. 1, § 797 ods. 1, 2, 3, § 816 zákona č.
40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“); § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinného od
01.02.2013,ktorýmsavykonávajúniektoréustanoveniaObčianskehozákonníka(ďalejlen„nariadenie“).

4. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázaný skutkový stav, že návrhom poistnej
zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 31.05.2013 žiadal žalobca u obchodného zástupcu žalovaného

uzavretiepoistnejzmluvypreinvestičnéživotnépoistenieprezdravieadôchodok,ktoréhosúčasťoubolo
poistenie dennej dávky za dobu nevyhnutného liečenia úrazu v sume 24,- Eur. Dohodnuté minimálne
mesačné poistné malo činiť sumu 60,- Eur. Z poistky č. 110/117375-1 vystavenej žalovaným 03.04.2014
vyplýva,žežalobcamaldojednanépoisteniepreprípadpoisteniadobynevyhnutnéholiečeniaspoistnou
sumou 25,20 Eur. Z uvedenej poistky zároveň vyplýva začiatok poistenia od 31.05.2013 a zmena

poistenia od 01.05.2014. Poistné za mesačné poistné obdobie bolo stanovené vo výške 60,- Eur.
Zároveň súd prvej inštancie sa zaoberal znením čl. 2 ods. 7, 13, 14, čl. 5 ods. 2, čl. 13 ods. 1, čl.
31 ods. 1, čl. 36 ods. 1, 3, 5 Všeobecných poistných podmienok pre investičné životné poistenie pre
zdravia a dôchodok. Z oznámenia žalovaného o poistnom plnení z 25.08.2014 vyplynulo, že žalovaný
žalobcovi vyplatil sumu 605,39 Eur na základe poistného krytia pre prípad trvalých následkov úrazu z

poistnej zmluvy č. XXX/XXXXXX-X na základe telesného poškodenia zo dňa 29.07.2014, spĺňajúceho
všetky podmienky poisteného úrazu v zmysle rozšíreného úrazového krytia. Vo vzťahu k poisteniu
doby nevyhnutného liečenia po úraze, ktorý mal žalobca utrpieť 29.07.2014, žalovaný oznámil, že
nárok na vyplatenie poistného plnenia za dobu nevyhnutného liečenia po úraze žalobcovi nevznikol z
dôvodu, že doba nevyhnutného liečenia po úraze nedosiahla počas trvania poistenia karenčnú dobu. Z

vyjadreniažalovanéhozodňa07.01.2015kžiadostižalobcuoprehodnotenielikvidácieškodovejudalosti
z 29.07.2014 súd prvej inštancie zistil, že žalovaný neuznal uplatnený nárok na výplatu poistného
plnenia s poukazom na čl. 2 ods. 13, čl. 36 ods. 3 poistných podmienok a § 797 ods. 2 Občianskeho
zákonníka a záverom, že osobitným znakom poistnej udalosti v prípade poistenia dennej dávky za dobu
nevyhnutného liečenia je trvanie doby nevyhnutného liečenia minimálne štrnásť dní. Nakoľko ide o

znak poistnej udalosti, táto podmienka musí byť splnená počas trvania poistenia. Poistné podmienky v
článku 2 odsek 13 definujú poistnú udalosť ako udalosť, ktorá nastala počas trvania poistenia, t.j. nie je
možné povedať, že poistná udalosť nastala, ak nebol splnený základný definičný znak poistnej udalosti
- trvanie doby nevyhnutného liečenia podľa článku 36 odsek 3 poistných podmienok počas trvania
poistenia. Z listu žalovaného zo dňa 06.08.2014 zároveň vyplýva, že poistná zmluva č. XXX/XXXXXX-

X zanikla výpoveďou ku koncu poistného obdobia nastaním 00:00 hod. dňa 01.08.2014. Taktiež z
listu žalovaného zo dňa 19.05.2015 označeného ako oznámenie o zániku poistenia č. XXX/XXXXXX
súd prvej inštancie zistil, že táto poistná zmluva zanikla 16.05.2015 podľa § 801 ods. 2 Občianskeho
zákonníka pre nezaplatenie poistného.

5. Na základe právneho posúdenia zisteného skutkového stavu sa súd prvej inštancie konštatoval, že
poistná zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovaným č. XXX/XXXXXX-X, z ktorej žalobca odvodzuje
svoje právo, je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, pri ktorej uzavretí vystupoval žalobca
ako fyzická osoba a naopak žalovaný ako dodávateľ. Preto aj na výklad relevantných okolností
prípadu bolo potrebné nazerať v zmysle ustálených zásad definovaných v § 52 a nasl. Občianskeho

zákonníka. Poukázal zároveň na ustálenú judikatúru k tzv. inkorporačnej doložke uvedenej v návrhu
na uzavretie poistnej zmluvy z 30.05.2013. Tá je uvedená oproti ostatnému textu drobným písmom,
nie je preto možné považovať ju za platnú s poukazom na jej neprijateľnosť v zmysle § 53 ods. 1 a
5 Občianskeho zákonníka. Všeobecné podmienky sa môžu stať súčasťou zmluvy len prostredníctvom
transparentnej inkorporačnej doložky. Netransparentnú inkorporačnú doložku zároveň už v minulosti

súdy judikovali ako neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve (pozri napr. rozsudok
Krajského súdu v Prešove sp. zn. XCo/XX/XXXX z 29.11.2016). Mal za to, že o netransparentnú
inkorporačnú doložku ide aj vtedy, ak ju súd uvedie menším písmom ako zmluvné podmienky
predstavujúce podstatné zložky zmluvy. K tomuto názoru pristúpil súd prvej inštancie z dôvodu, žepráve inkorporačná doložka môže privodiť závažné následky pre spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa môže
domnievať (postačí hrozba takéhoto rizika), že menšie písmo obsahuje text, ktorému nemusí pripisovať
až tak dôležitý význam (porov. rozsudky Krajského súdu v Prešove vo veci sp. zn. XCo XXX/XXXX,

XXCo XX/XXXX). Ide o nevhodné predkladanie zmluvných podmienok a uvedenie menšieho písma
hodnotí súd ako nepochopiteľný a ako zlý úmysel, ktorému za žiadnych okolnosti nie je možné poskytnúť
ochranu. K drobnému písmu porov. nález Ústavného súdu Českej republiky vo veci I. ÚS 342/09.
Na základe uvedeného dospel súd prvej inštancie k záveru, že neprijateľná inkorporačná doložka
tak nemohla privodiť viazanosť účastníkov zmluvy všeobecnými poistnými podmienkami. Neplatnosť

inkorporačnej doložky má za následok, že Všeobecné poistné podmienky nepredstavujú súčasť zmluvy,
ich ustanovenia nemožno považovať za platne dojednané. Práve odkazy v rôznych listinách robia
zmluvu pre spotrebiteľa nezrozumiteľnou. Takéto dojednania spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, keďže takéto odkazy na niekoľko listín a
na niekoľko ustanovení rôzne umiestnených v týchto listinách značne sťažujú orientáciu v zmluvných
dojednaniach bežnému spotrebiteľovi. Spotrebiteľ takýmto spôsobom stráca na ochrane, dojednania o

závažných právach a povinnostiach nie sú dostatočne transparentné, dôležité dojednania sú odsunuté
do všeobecných podmienok a iných dokumentov. Požiadavka transparentnosti zmluvných podmienok
nemôže byť obmedzená len na ich zrozumiteľnosť z formálneho a gramatického hľadiska. Z návrhu
zmluvy ani z poistky nie je zrejmé, aké skutočnosti majú vplyv na vyčíslenie výšky dávky vyplácanej pri
poistnejudalosti,resp.žepodmienkouvýplatydávkyjeuplynutiekarenčnejdobypočastrvaniapoistenia.

Podmienka, že denná dávka za dobu nevyhnutného liečenia sa vyplatí, ak doba nevyhnutného liečenia
po úraze dosiahne minimálne 14 dní (karenčná doba) je upravená až v čl. 36 ods. 3 Všeobecných
poistných podmienok. Spotrebiteľ sa preto mohol dôvodne domnievať, že v prípade úrazu mu patrí
dávka pre dobu nevyhnutného liečenia v sume 24,- Eur denne, resp. od 01.05.2014 v sume 25,20 Eur
denne a to až do skončenia jeho liečenia. Zároveň mal za to, že za stavu, kedy nemožno prihliadať na

ustanovenia všeobecných poistných podmienok z dôvodu neplatnosti inkorporačnej doložky, pričom v
návrhunauzavretiepoistnejzmluvyjeuvedenápoistnásuma24,-Euravpredloženejpoistkejeuvedená
poistná suma 25,20 Eur, je potrebné ustanovenie zmluvy vykladať v neprospech toho, kto zmluvu
koncipoval, teda v danom prípade v neprospech žalovaného, ktorý žalobcovi na vyplnenie potrebných
údajov predložil formulár návrhu zmluvy. Ustálil preto, že suma dennej dávky bola určená poistnou

zmluvou bez potreby splnenia ďalších podmienok. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný nepoprel
skutkové tvrdenia uvedené v žalobe, a síce že k úrazu došlo 29.07.2014, t.j. počas trvania poistenia a
ani, že liečenie úrazu trvalo 43 dní, súd prvej inštancie tieto skutočnosti nedokazoval, ale v zmysle §
151 Civilného sporového poriadku ich považoval za nesporné. Pri sume dávky 24,- Eur za deň mal za
zrejmé, že žalobcovi vznikol nárok voči žalovanému na poistné plnenie vo výške žalovanej sumy a pri

sume dávky 25,20 Eur, ktorá vyplýva z predloženej kópie poistky dokonca na sumu 1.083,60 Eur. Preto
súd prvej inštancie na základe uvedených záverov vyhovel žalobe v celom rozsahu.

6. Nad rámec už vyššie uvedeného záveru súd prvej inštancie súčasne potvrdil názor, že znenie
Všeobecných poistných podmienok umožňuje aj výklad, akého sa vo veci domáhal žalobca. Z čl. 36 ods.

3 Všeobecných poistných podmienok totiž priamo nevyplýva, že celá karenčná doba musí uplynúť počas
trvania poistenia. Pre vyplatenie tejto dávky je len potrebné splniť podmienku, že doba nevyhnutného
liečenia úrazu dosiahne minimálne 14 dní. Zo žiadneho ustanovenia Všeobecných poistných podmienok
nevyplýva zánik práva na poistné plnenie v prípade, ak k úrazu dôjde počas trvania poistenia avšak
karenčnádoba,ktorejuplynutiejepodmienkouprevyplateniedennejdávkynevyhnutnéholiečeniaúrazu

skončí po zániku poistenia. Preto aj v prípade aplikácie predloženého znenia Všeobecných poistných
podmienok bolo možné dospieť k záveru, že žalobcovi z úrazu, ktorý sa mu stal 29.07.2014 vzniklo
právo na výplatu dennej dávky nevyhnutného liečenia v uplatnenej výške, t.j. sume 24,- Eur za deň,
teda za 43 dní v sume 1.032,- Eur. Pokiaľ žalovaný argumentoval, že tento zmluvne špecifikovaný
nárok ako následok úrazu je samostatnou poistnou udalosťou, ktorá musí spĺňať definičné znaky a

musí nastať v časovom období trvania poistenia, súd prvej inštancie poukázal taktiež na skutočnosť,
že znenie Všeobecných poistných podmienok definuje pre úrazové poistenie poistnú udalosť v čl. 31,
z ktorého nevyplýva, že pri žalovanom poistnom plnení (t. j. dennej dávke nevyhnutného liečenia)
ide o samostatnú poistnú udalosť. Zaradenie jednotlivých článkov Všeobecných poistných podmienok
naopak odôvodňuje výklad, že samotný úraz je poistnou udalosťou, z ktorej následne vznikajú nároky z

dojednaného úrazového poistenia, resp. nadväzujúcich pripoistení, tak ako sú tieto postupne uvedené
v čl. 32 až 36 Všeobecných poistných podmienok a spoločne zaradené pod jej 4. časť označenú
nadpisom „Úrazové poistenie“. Aplikujúc pravidlo vyplývajúce z ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka,podľa ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa
priaznivejší, súd zastal názor o dôvodnosti žalovaného nároku a žalobe v celom rozsahu vyhovel.

7. Keďže bola žaloba dôvodná, súd prvej inštancie priznal žalobcovi súčasne aj uplatnený nárok na
úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.032,- Eur od 10.09.2014 do zaplatenia vychádzajúc
z v konaní preukázanej (a nespornej) skutočnosti, že žalovaný oznámil ukončenie šetrenia úrazu
25.08.2014, a teda v zmysle § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka k omeškaniu žalovaného došlo
uplynutím 15 dní od skončenia vyšetrenia prípadu, teda od 10.09.2014.

8. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p.,
v zmysle ktorého súd priznal strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Výrok o
trovách konania tak vychádzal zo záveru, že žalobca bol v konaní plne procesne úspešný a preto mu
súd voči žalovanému nárok na náhradu trov konania priznal v plnom rozsahu.

9. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný.
Žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobu zamietne a
prizná žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % alternatívne, že napadnutý rozsudok
zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konania a nové rozhodnutie a žalovanému prizná
nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci z nasledovných dôvodov. Žalovaný nesúhlasí s vyhodnotením
inkorporačnej doložky súdom prvej inštancie, ako neprijateľnej čoho následkom je podľa názoru súdu
prvej inštancie neplatnosť ustanovení všeobecných poistných podmienok. Žalovaný má za to, že súd
prvej inštancie v danom prípade nesprávne vyhodnotil inkorporačnú doložku, ako neprijateľnú. Z návrhu
poistnej zmluvy zo dňa 30.05.2013 je inkorporačná doložka zahrnutá riadne v jej texte na str. 3, pričom je

označená jednak vizuálne, ako aj pojmom „VYHLÁSENIA“, ktorý je dokonca uvedený niekoľko násobne
väčším písmom, ako iné podstatné náležitosti zmluvy, pričom je uvedená v kapitálkach. Poukázal na to,
že súd prvej inštancie v bode 29 odôvodnenia napadnutého rozsudku cituje inkorporačnú doložku, ktorá
mábyťuvedenávpoistnejzmluvežalobcuzodňa30.05.2013.Predmetnácitácianiejevsúladestextom
vyhlásenia,ktorýjeuvedenývdanejpoistnejzmluve.Vzhľadomnato,ževichprípadebolainkorporačná

doložka označená zjavne väčšími písmenami, ako ostatné ustanovenia, poukázal na bod 18 rozsudku
Krajského súdu v Prešove sp. zn .: XCo/XX/XXXX z 29.11.2016, podľa ktorého : „ V bežnom živote sa
zväčšenému textu pripisuje záujem autora pripísať mu väčší význam. Opačne text s menším písmom
môže indikovať menej podstatný obsah zmluvy. V spojení s rozsiahlymi podmienkami písanými takmer
nečitateľným drobným písmom tak existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ

podcení takúto časť textu“. Vzhľadom na uvedené má odvolateľ za to , že uvedené vyhlásenie nemožno
vyhodnotiť ako neprijateľnú podmienku. Rovnako má za to, že žalobca bol pri uzatváraní predmetnej
poistnej zmluvy riadne poučený o právach a povinnostiach vyplývajúcich mu z danej poistenej zmluvy.
Žalobca v konaní nenamietal, že mu neboli predložené všeobecné poistné podmienky, rovnako ani to,
že by mu neboli odovzdané. Máme za to, že ochrana spotrebiteľa, na ktorú sa súd prvej inštancie

odvoláva nesmie byt' neprimeraná a to najmä vo vzťahu ku právam, ktoré vyplývajú žalovanému z
predmetnej poistnej zmluvy. Žalobca v čase uzatvorenia poistenej zmluvy mal a doposiaľ má plnú
spôsobilosť na právne úkony, a mal plnú a efektívnu možnosť (a zároveň povinnosť) oboznámiť sa s
celýmobsahompoistnejzmluvy.Vneposlednomradepoukázalnato,ževprípade,aksúdprvejinštancie
považuje všeobecné zmluvné podmienky za neplatné, znamená to absolútnu neplatnosť právneho

úkonu. Absolútna neplatnosť právneho úkonu by vyplývala s poukazom na § 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka z neurčitosti právneho úkonu. Definičné znaky poistnej udalosti, rozsah poistného plnenia
ako aj iné náležitosti totiž vyplývajú výlučne zo všeobecných poistných podmienok, preto by ich
absencia pre daný zmluvný vzťah zo zrejmých dôvodov znamenala neplatnosť pre neurčitosť. Absolútne
neplatný právny úkon nemôže zakladať práva ani povinnosti pre žiadnu zo zmluvných strán vrátane

žalobcom uplatneného nároku na poistné plnenie. Namietal zároveň, že súd prvej inštancie v rozpore
so svojím odôvodnením uvedeným v bodoch 29 a nasledujúcich odôvodnenia napadnutého rozsudku,
ktorými určil ustanovenia všeobecných zmluvných podmienok za neplatné, následne v ďalšom bode
34 mal súd prvej inštancie za to, že vychádzajúc zo znenia tých neplatných ustanovení všeobecných
poistných podmienok je žalobcom uplatnený nárok dôvodný. Žalovaný nesúhlasí a namieta, že znenie

všeobecných poistných podmienok umožňuje aj výklad, akého sa vo veci domáhal žalobca. Podľa
názoru žalovaného súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil obsah čl. 36 ods. 3 všeobecných
poistných podmienok, keď uviedol, že z jeho obsahu priamo nevyplýva, že celá karenčná doba musí
uplynúť počas trvania poistenia. Súd za podmienku vzniku nároku na predmetné poistné plnenie uvádza,že je len potrebné splniť, aby doba nevyhnutného liečenia úrazu dosiahla 14 dní. Žalovaný má naďalej za
to, že žalobca v tomto prípade neprávne stotožnil úraz s poistným krytím doby nevyhnutného liečenia. Zo
skladby produktu a zo samotnej poistnej zmluvy je zrejmé, že dojednanie doby nevyhnutného liečenia je

samostatným rizikom, pričom je na vôli poistníka, či si predmetné poistenie dojedná. V prípade, že by sa
poistenie nevzťahovalo aj na uvedené riziko, samotné nastanie úrazu by nárok poisteného nezakladalo.
V tomto kontexte je tento zmluvne špecifikovaný následok úrazu samostatnou poistnou udalosťou, ktorá
musí spĺňať definičné znaky a musí nastať v časovom období trvania poistenia. Vzhľadom na zánik
poistenia o 00:00 hod dňa 01.08.2014, nebola s poukazom na čl. 2 ods. 13 všeobecných poistných

podmienok v priebehu trvania poistenia splnená podmienka minimálnej doby nevyhnutného liečenia,
preto má žalovaný naďalej za to, že žalobcovi nárok na výplatu poistného plnenia nevznikol.

10. K odvolaniu podanému žalovaným podal žalobca svoje vyjadrenie zo dňa 19.01.2018. Ako reakciu
na podané odvolanie žalobca uviedol, že sa v plnej miere stotožňuje s napadnutým rozhodnutím súdu
prvej inštancie a s jeho právnou argumentáciou. Predmetné rozhodnutie je podľa jeho mienky vecne

správne a netrpí vadami, pre ktoré by ho bolo možné
považovať za nepreskúmateľné. Príslušný súd podľa názoru žalobcu vyčerpávajúco posúdil všetky
vykonané dôkazy predložené tak zo strany žalobcu, ako aj zo strany žalovaného a na ich základe dospel
nesporne k skutkovým zisteniam, o ktorých správnosti nemôžu vyvstať žiadne pochybnosti. Argumenty
žalovaného obsiahnuté v odvolaní proti napadnutému rozsudku žalobca za účelové a smerujúce

vytváraniu prieťahov v konaní tak, aby sa ďalej predlžovalo obdobie, v rámci ktorého má byť žalobca
v plnej miere uspokojený. Vzhľadom na žalovaným použitú argumentáciu uviedol, že v tejto súvislosti
je nesporné, že označenie inkorporačnej doložky je označené väčším písmom, no to nič nemení na
skutočnosti, že obsah inkorporačnej doložky, ktorý je pre spotrebiteľa smerodajný, je uvedený menším
písmom, v dôsledku čoho sa jej text stal nečitateľným a v priemernom spotrebiteľovi vyvolával dojem

nedôležitosti danej časti Návrhu. Rovnako aj chybná citácia takmer nečitateľnej inkorporačnej doložky
v rozsudku, významovo nemení nič na skutočnosti, že inkorporačnú doložku je možné považovať za
netransparentnú, a s poukazom na uvedené aj na neprijateľnú zmluvnú podmienku. Žalobca svoj názor
zdôvodňuje aj tým, že nedostatok transparentnosti inkorporačnej doložky súvisí s použitím menšieho
písma, a teda mylné uvedenie znenia inkorporačnej doložky v rozsudku nemôže byť dôvodom pre

zmenu, resp. zrušenie predmetného rozsudku. Žalobca zastáva názor, že nie označenie inkorporačnej
doložky („VYHLÁSENIA“), ale jej celé znenie, resp. jej samotný obsah je kľúčovým aspektom pre
posúdenie, či danú inkorporačnú doložku možno posúdiť ako transparentnú, alebo ako netransparentnú,
(a tým aj za neprijateľnú zmluvnú podmienku) s poukazom na veľkosť použitého písma. Rovnako
žalobca považuje za potrebné poukázať na Článok 36 ods. 3 Všeobecných poistných podmienok,

ktorého gramatickým výkladom je nesporné, že chýba údaj ohľadom skutočnosti, či celá karenčná
doba musí plynúť počas doby trvania poistenia. Vzhľadom na chýbajúci časový aspekt, takto upravené
ustanovenie spôsobuje v priemernom spotrebiteľovi pochybnosti ohľadom plynutia karenčnej doby.
V súvislosti s diferencovaním medzi zmluvnými nárokmi žalobcu, t. j. úraz a doba nevyhnutného
liečenia, tak ako to zdôrazňuje žalovaný, má žalobca za to, že sa jedná o účelové, absurdné a ničím

nepodložené tvrdenie. Uvedené odôvodňuje žalobca aj tým, že už zo znenia samotného názvu článku
36 Všeobecných poistných podmienok je zrejmé, že tieto dva nároky na seba logicky nadväzujú a aj
s poukazom na gramatický a logický výklad predmetného článku je nesporné, že nárok na vyplatenie
dennej dávky za dobu nevyhnutného liečenia úrazu súvisí s poskytnutím poistného krytia pre prípad
trvalých následkov úrazu. Vzhľadom na prelínanie týchto dvoch nárokov v predmetnom článku je len

prirodzené, že priemerný spotrebiteľ si daný Článok 36 Všeobecných obchodných podmienok vyloží tak,
že nie je potrebné si dojednať poistné krytie doby nevyhnutného liečenia ako samostatný nárok, nakoľko
existuje zdanie, že tento nárok je predmetom úpravy uvedeného článku 36 Všeobecných obchodných
podmienok. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti navrhol žalobca napadnuté rozhodnutie potvrdiť
ako vecne správne a priznať žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania.

11. Na žalobcom podané vyjadrenie k odvolaniu reagoval žalovaný ako odvolateľ svojím vyjadrením zo
dňa 01.02.2018. Žalovaný uviedol, že plne zotrváva na podanom odvolaní. Žalovaný súčasne nesúhlasí
s použitou argumentáciu žalobcu, pričom poukazuje na to, že riadne a v súlade s platnou právnou
úpravou, podaním predmetného odvolania využil možnosť riadneho opravného prostriedku. Žalovaný

predmetné odvolanie riadne odôvodnil, pričom na jeho obsahu plne zotrváva. Žalovaný má za to, že aj
samotný žalobca potvrdil, že súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol obsah
inkorporačnej doložky, ktorý nekorešponduje s obsahom inkorporačnej doložky, ktorá bola súčasťou
poistnej zmluvy uzatvorenej medzi stranami sporu. Žalovaný na margo odôvodnenia napadnutéhorozsudku poukazuje na to, že v tomto prípade sa nejedná o „mylné uvedenie znenia inkorporačnej
doložky", resp. o chybu v písaní, nakoľko uvedený obsah inkorporačnej doložky je totožný s obsahom
doložky uvedenej v rozhodnutí Krajského súdu Prešov sp. zn.: XCo/XX/XXXX z 29.11.2016, na ktoré sa

súd prvej inštancie odvolával. Má za to, že odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie musí nevyhnutne
kooperovať s vykonaným dokazovaním, predloženými listinnými dôkazmi, v tom ktorom konkrétnom
prípade. Žalovaný nesúhlasí s výkladom čl. 36 ods. 3 Všeobecných poistných podmienok tak, ako to
uviedol žalobca resp. súd prvej inštancie. Navrhol, aby o podanom odvolaní bolo rozhodnuté v súlade
s jeho odvolacím návrhom.

12. K tomuto vyjadreniu žalovaného podal žalobca svoje vyjadrenie zo dňa 15.02.2018. Žalobca
v súvislosti so spomínaným vyjadrením žalovaného uviedol, že v celom rozsahu zotrváva na
skutočnostiach, ktoré sú obsahom jeho písomného podania zo dňa 19.01.2018. Doplnil, že sa
nestotožňuje s argumentmi, ktoré predniesol žalovaný a tieto považuje za nesprávne a nedostatočne
zdôvodnené. Žalovaný sa relevantným spôsobom nevyjadril k všetkých podstatným okolnostiam tejto

právnej veci. Vo svojom poslednom písomnom podaní sa zaoberá „iba“ skutočnosťami ohľadom
inkorporačnej doložky, pričom žalovaný opomenul ďalšie podstatné argumenty, na ktorých žalobca
postavil zdôvodnenie svojej žaloby. S týmito argumentmi žalobcu sa v konečnom dôsledku stotožnil aj
súd. Podľa názoru žalobcu súd pri svojom konaní a rozhodovaní postupoval zákonným spôsobom a
teda žalobca považuje jeho rozhodnutie za správne a za dostatočne odôvodnené. S prihliadnutím na

uvedené skutočnosti navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil ako
vecne správne a priznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania.

13.KrajskýsúdvPrešoveakosúdodvolací,vrámcikompetenciívyplývajúcichzustanovení§34zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), po zistení, že odvolanie bolo podané v

zákonomstanovenejlehote(§362ods.1C.s.p.),oprávnenouosobou(§359C.s.p.),prejednalodvolanie
podané žalovaným a preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie mu predchádzajúce
v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378 a nasl. C.s.p. bez toho, aby nariadil odvolacie pojednávanie
podľa § 385 C.s.p. (a contrario) a na tomto pojednávaní zopakoval, či doplnil dokazovanie vykonané
prvoinštančným súdom. Právnym dôsledkom takéhoto postupu odvolacieho súdu je jeho viazanosť

skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 382, § 385 C.s.p.). Pri preskúmavaní napadnutého
rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento
rozsudokpreskúmavaťzinýchdôvodov,nežktorébolivýslovneuvedenévpodanomodvolaní.Výnimkou
by mohli byť len vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, aj keď neboli v odvolacích
dôvodochuplatnené(§380ods.1,2C.s.p.).Pretožerozsudokvovecisamejmusíbyťverejnevyhlásený,

odvolací súd uverejnil v zákonom stanovenej lehote miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na
úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Prešove (§ 378 ods. 2, § 219 ods. 1, 3 C.s.p.).
Po prieskume napadnutého rozhodnutia podľa vyššie uvedených zásad (§ 379, § 380 ods. 1, 2 C.s.p.)
dospelodvolacísúdkzáveru,žeodvolaniežalovanéhoniejedôvodnéarozhodnutiesúduprvejinštancie
je potrebné potvrdiť.

14. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

15. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

16. Súd prvej inštancie vo veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností

bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových
a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd konštatuje, že sa stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu.

17. Prejednaním veci len v rámci a z tých dôvodov, ktoré žalovaný vymedzil v odvolaní, a ktoré

mali väzbu na zistený uzavretý skutkový stav veci podľa výsledkov dokazovania v prvoinštančnom
konaní (§ 379 C .s.p., § 380 ods. 1 C
.s.p.), odvolací súd nezistil opodstatnenosť
podaného odvolania žalovaného. Súd prvej inštancie vykonal v intenciách strán sporu dostatočnédokazovanie,znehovyvodilsprávneskutkovézisteniaarovnakosprávnevecprávneposúdil.Vzhľadom
na konštatovanie vecnej správnosti napadnutého meritórneho výroku rozsudku prvoinštančného súdu,
ktorým žalobe vyhovel a stotožnenie sa s dôvodmi uvedenými v písomnom vyhotovení rozsudku súdom

prvej inštancie k tomuto meritórnemu výroku napadnutého rozsudku, súd prvej inštancie za aplikácie §
387ods.2C.s.p.odkazujenaodôvodnenie
napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.

18. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení

dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo
strán na spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná
skutočnosťalebookolnosť.Naopak,prvoinštančnýsúdichnáležitýmspôsobomposúdilsúhrnnevcelom
rozsahu a aj ich náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky). Rozsudok okresného súdu je
presvedčivý, premisy zvolené v rozsudku, rovnako ako aj závery, ku ktorým dospel, sú racionálne a aj
spravodlivé. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku je dostatočne

vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v ustanovení § 220 ods. 2 C.s.p..

19. Odvolací súd má za to, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je dostačujúce a vzhľadom
na použitú argumentáciu a právne závery súdu prvej inštancie, pri ktorej sa v postačujúcom rozsahu

vyporiadal sa všetkými namietanými skutočnosťami, na ktoré v rámci odvolacích námietok opätovne
poukázal žalovaný, odvolací súd konštatuje, že túto argumentáciu nie je potrebné na tomto mieste
zopakovať a ďalej dopĺňať.

20. Z titulu aplikácie § 387 ods. 2 C .s.p.

v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV. ÚS 350/09 a rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. X E. XXX/XXXX, pri potvrdení
rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je potrebné, aby krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku
zopakoval tie závery napadnutého rozsudku okresného súdu, s ktorými sa stotožňuje, pretože
odôvodnenia a rozhodnutia prvoinštančného a odvolacieho súdu tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05

, III. ÚS 264/08 , IV. ÚS 372/08 ), a tým je postačujúce len odkázať cez § 387 ods. 2 C .s.p. na odôvodnenie obsiahnuté v napadnutom rozsudku
okresného súdu.

21. V danom prípade ako to uviedol aj súd prvej inštancie neboli sporné skutkové tvrdenie týkajúce sa
skutočnosti, že k úrazu došlo počas trvania poistenia a ohľadom určenia trvania dĺžky liečenia.

22. Za irelevantnú považoval odvolací súd námietku žalovaného poukazujúcu na fakt, že citácie
inkorporačnej doložky súdom prvej inštancie v bode 29 odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je v

súladestextomvyhlásenia,ktorýjeuvedenývdanejpoistnejzmluve.Vtomtoprípadesúdprvejinštancie
správne odvodzoval netransparentnosť inkorporačnej doložky od spôsobu uvedenia jej znenia v zmluva,
kedydodávateľuviedoljejtextmenšímpísmomakozmluvnépodmienkypredstavujúcepodstatnézložky
zmluvy. Samotný jej presný obsah nebol v danom prípade rozhodujúcim kritériom, pričom súd prvej
inštancie vyžil jej citáciu uvedené len v zátvorkách ako doplnenie ukážky k odôvodneniu, v ktorom

sa venoval forme použitého písma. Z uvedeného ako nedôvodná vyplýva aj námietka žalovaného, že
doložka bola riadne zahrnutá v texte, pričom bola vizuálne označená, ako aj pojmom, ktorý je uvedený
niekoľko násobne väčším písmom. Odvolací súd ma za to, že takéto označenie je nepostačujúce, pričom
pod samotným vizuálnym označením nasleduje znenie inkorporačnej doložky, ktorej text je uvedený
menším písmom ako zmluvné podmienky predstavujúce podstatné zložky zmluvy a súčasne takého

vyhlásenie splýva s niekoľkými ďalšími vyhláseniami.

23. Nemožno konštatovať ani to, že súd v bode 34 odôvodnenia rozhodnutia uviedol názor, ktorý by bol
v rozpore s jeho predchádzajúcim odôvodnením uvedeným v bodoch 29 a nasledujúcich odôvodnenia
napadnutéhorozsudku.Akotosámuviedolsúdprvejinštancie,tentosavbode34odôvodneniazaoberal

už nad rámec skôr uvedeného záveru vychádzajúceho z netransparentného znenie inkorporačnej
doložky, že bez prihliadnutia na tento záver prichádza v predmetnej veci do úvahy aj výklad, že zo znenie
čl. 36 ods. 3 Všeobecných obchodných podmienok priamo nevyplýva, že celá karenčná doba musí
uplynúť počas trvania poistenia. Nie je možné sa preto stotožniť s námietkou žalovaného, že súd prvejinštancie posúdil uplatnený návod ako dôvodný len na základe ustanovení všeobecných obchodných
podmienok, ktoré boli určené za neplatné.

24. Z uvedených dôvodov mal odvolací súd za to, že žalovaným uplatnené odvolacie dôvody nie sú
spôsobilé privodiť zmenu, či zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie.

25.Vovzťahukvýrokuonáhradetrovkonanianebolizostranyodvolateľapodanéžiadnenámietky,preto
odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania nemal dôvod správnosť tohto výroku preskúmavať.

26. S prihliadnutím na vyššie uvedené dôvody odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387
ods. 1, 2 C.s.p. rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

27. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396
ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. Dôvodom takéhoto

rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že v odvolacom konaní bol žalobca úspešný v celom rozsahu,
preto mu súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 % a
zároveň žalovaný v odvolacom konaní úspech nemal. O výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle
ustanovenia § 262 ods. 2 súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho súdu
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

28. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).