Rozsudok Judgement was issued on Monday, May 29, 2017

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 14Csp/20/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4216211566
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Kováčová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2017:4216211566.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Kováčovou v právnej veci žalobcu: Intrum

Justitia Slovakia, s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35 831 154, v konaní zastúpeného
JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, proti žalovanému: D. Y., nar.
XX.X.XXXX, trvale bytom N. XXXX/X, M., o zaplatenie sumy 4.454,31 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 7,20 € s príslušenstvom z a s t a v u j e .

V zastavujúcej časti žalovaný n e m á právo na náhradu trov konania.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 3.950,- € spolu s úrokom z omeškania vo
výške 8,5 % ročne zo sumy 3.950,- € od 18.8.2013 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.

Žalobca m á právo na náhradu trov konania v rozsahu 77,44 % trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Právny predchodca žalobcu (obchodná spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s.) sa podanou
žalobou doručenou súdu dňa 18.7.2016 domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu sumu
4.454,31 € s príslušenstvom a náhradu trov konania. Svoj nárok odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel
dňa 14.3.2013 zmluvu o pôžičke č. 6141770, na základe ktorej mu boli poskytnuté finančné prostriedky
vo výške 7.485,- €, ktoré sa žalovaný zaviazal splatiť 60 mesačnými splátkami po 128,37 €. Žalovaný
titulom pôžičky uhradil sumu 50,- €. Keďže žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti, listom zo dňa

7.8.2013 ho vyzval na okamžitú úhradu celej dlžnej sumy naraz, pričom žalovaný dlžnú sumu neuhradil.
Tiež si uplatnil na zaplatenie úrok z omeškania z dlžnej sumy počnúc od 18.8.2013 do zaplatenia ako
i náhradu trov konania.

2. Písomným podaním zo dňa 25.5.2017, doručeným súdu dňa 26.5.2017, vzal žalobca podanú žalobu
v časti o zaplatenie sumy 7,20 € titulom nákladov na vymáhanie pohľadávky s príslušenstvom späť a
konanie žiadal v tejto časti zastaviť.

3. Súd vo veci po zmene účastníka na strane žalobcu, o ktorej súd rozhodol uznesením č.k.
14Csp/20/2016-26 zo dňa 16.12.2016, vo veci nariadil pojednávanie na deň 29.5.2017. Vec prejednal v
zmysle § 180 CSP v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu i žalovaného, ktorí sa na pojednávanienedostavili,právnyzástupcažalobcusvojuneúčasťnapojednávaníospravedlnil.Vovecipooboznámení
sa s obsahom listín tvoriacich súdny spis a to zmluvou o pôžičke zo dňa 14.3.2013, všeobecnými
obchodnými podmienkami, predžalobnou upomienkou, kópiou doručenky, prehľadom splátok a úhrad,

oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 30.9.2016 spolu s poštovým podacím hárkom, uznesením
č.k. 14Csp/20/2016-26 zo dňa 16.12.2016, čiastočným späťvzatím žaloby ustálil nasledovný skutkový
a právny stav veci:

4. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej medzi žalobcom a spoločnosťou Consumer

Finance Holding, a.s. dňa 19.9.2016, žalobca nadobudol od svojho právneho predchodcu pohľadávku
vočižalovanémutitulomzmluvyč.6141770zodňa14.3.2013,ktorájepredmetomtohtokonania.Tunajší
súd uznesením č.k. 14Csp/20/2016-26 zo dňa 16.12.2016 pripustil zmenu účastníka na strane žalobcu
tak, že na miesto pôvodného žalobcu (spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s.) do konania vstúpila
spoločnosť Intrum Justitia Slovakia, s.r.o..

5. Ako vyplynulo z predloženej zmluvy o pôžičke č. 4530569122 zo dňa 14.3.2013, predmetom tejto
zmluvy bolo poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 4.000,- €. V zmluve bolo určené splácanie
poskytnutej pôžičky v mesačných splátkach po 128,37 € (s poistením) s dobou splácania 60 mesiacov.
Ročná úroková sadzba bola v zmluve ustálená vo výške 32 %, RPMN vo výške 32 % pri priemernej
RPMN vo výške 19,53 %. Celkové náklady spotrebiteľa boli vyčíslené v sume 3.485,- € a teda žalovaný

mal celkove titulom úveru uhradiť veriteľovi sumu 7.485,- €. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli
všeobecné obchodné podmienky. Ako vyplynulo z podania právneho predchodcu žalobcu zo dňa
7.8.2013, tento pre neplnenie zmluvných podmienok zo strany žalovaného tohto vyzval na úhradu dlžnej
sumy naraz vo výške 7.740,72 € do 3 dní od doručenia upomienky. Predmetnú upomienku žalovaný
prevzal dňa 14.8.2013 (kópia doručenky na č.l. 6 spisu). Ako vyplynulo z predloženého prehľadu splátok

a úhrad, žalovaný celkove titulom zmluvy s právnym predchodcom žalobcu uhradil sumu 50,- €.

6. Žalovaný sa v priebehu konania k podanej žalobe a jej prílohám nevyjadril.

7. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné
prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľ.

Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právnej vzťahy,

ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré

spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia úverovej
zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov

na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm. a), b) citovaného zákona, na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel

ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania,
b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z., zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou
sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté

peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.
Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo

referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa

§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,
b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ

právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho

zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom
späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.Podľa § 186 ods. 2 CSP, súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o
ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.

8. Na základe dispozitívneho úkonu žalobcu realizovaného pred začatím pojednávania vo veci súd
konanie v časti o zaplatenie sumy 7,20 € titulom nákladov na vymáhanie pohľadávky spolu s
príslušenstvom v súlade s § 145 ods. 2 CSP zastavil.

9. Ohľadne zvyšnej časti uplatneného nároku mal súd z vykonaného dokazovania preukázané, že
právny predchodca žalobcu so žalovaným uzavrel dňa 14.3.2013 zmluvu o pôžičke, na základe ktorej
právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému za odplatu finančné prostriedky vo výške 4.000,- €.
Poskytnuté finančné prostriedky spolu s odplatou sa žalovaný zaviazal splatiť 60 mesačnými splátkami
po 128,37 €. I keď predmetom konania v tejto veci bol záväzok žalovaného, ktorý vznikol zo zmluvy
o úvere (súd zmluvu o pôžičke zo dňa 14.3.2013 vyhodnotil vychádzajúc z poskytnutého plnenia ako

zmluvu o úvere, keďže išlo o poskytnutie finančných prostriedkov za odplatu) a táto predstavuje tzv.
absolútny obchodný záväzkový vzťah (§ 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka), predmetnú
zmluvu je potrebné považovať i za zmluvu spotrebiteľskú a na žalovaného hľadieť ako na spotrebiteľa,
pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti,
teda na právny vzťah založený zmluvou o úvere je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia

Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka), a to cez
odkaz podľa ustanovenia § 1 ods. 2 druhá veta Obchodného zákonníka. Podľa názoru súdu uvedený
záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy (i keď sú upravené v Občianskom zákonníku)
nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné
ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom

je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to
najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené vo všeobecnej
časti Občianskeho zákonníka a teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej časti). Preto
na právny vzťah založený zmluvou o úvere aplikoval súd ustanovenia Obchodného zákonníka (čo
sa týka konkrétnych práv a povinností) ako aj ustanovenia Občianskeho zákonníka (týkajúce sa

spotrebiteľa a spotrebiteľských zmlúv). Táto zmluva podlieha tiež režimu zákona č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch, pretože bola uzavretá medzi veriteľom ako právnickou osobou, ktorá má v
predmete svoje podnikateľskej činnosti poskytovanie úverov a pôžičiek a na druhej strane spotrebiteľom
ako fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania,
povolania alebo podnikania. Zmluva uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným

spĺňa charakteristiku štandardných spotrebiteľských zmlúv, ktorých základnou črtou je, že sú pripravené
pre spotrebiteľa vopred a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny pred
ich uzavretím. Súčasťou zmluvy sú tiež všeobecné obchodné podmienky, ktoré žalovaný ako dlžník
ovplyvniť nemôže, sú pripravené vopred a pre veľký počet spotrebiteľov. Súd preskúmaním zmluvy o
spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. ohľadom zákonných náležitostí zmluvy zistil, že

preskúmavaná zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje nesprávny údaj o ročnej percentuálnej miere
nákladov (RPMN), ktorá je v zmluve uvedená v nesprávnej výške 32 %, pretože po prepočte bolo
zistené, že RPMN mala byť správne uvedená vo výške 185,02 %. Zmluva tiež obsahuje nesprávny údaj
o celkových nákladoch spotrebiteľa, ktoré sú vyčíslené na sumu vo výške 3.485,- €, hoci správne mala
byť uvedená suma 3.702,20 €. V zmluve tiež absentoval údaj o konečnej splatnosti úveru. Nakoľko je

predmetnú zmluvu potrebné posudzovať ako zmluvu spotrebiteľskú, kde právny predchodca žalobcu
vystupoval ako dodávateľ v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a žalovaný ako spotrebiteľ, ktorý
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, pričom ide o
formulárovú zmluvu (vrátane všeobecných obchodných podmienok), do ktorej textu nemôže dlžník
žiadnym spôsobom zasahovať a táto obsahovala nesprávny údaj o RPMN a o celkových nákladoch

spotrebiteľa a neobsahovala údaj o konečnej splatnosti úveru, súd aplikujúc ustanovenie § 11 ods. 1
zákona č. 129/2010 Z.z. považoval poskytnutý spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov. Súd
považoval hodnotu RPMN uvedenú v zmluve za údaj, ktorý bol uvedený v neprospech spotrebiteľa,
pretože takýmto zavádzajúcim údajom (ktorý bol uvedený v nižšej hodnote, než bola skutočnosť) právny
predchodca žalobcu mohol ovplyvniť správanie žalovaného a docieliť uzavretie úverovej zmluvy za

podmienok, ktoré boli v skutočnosti nevýhodnejšie, než vyplývalo z uzavretej úverovej zmluvy. Keďže
žalovanému bol poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 4.000,- €, pričom žalovaný vychádzajúc z
predloženého prehľadu splátok a úhrad titulom úveru už uhradil sumu 50,- €, súd ho zaviazal na
zaplatenie sumy rozdielu medzi tým, čo žalovanému právny predchodca žalobcu poskytol a tým, čožalovaný titulom úveru už uhradil, teda na zaplatenie sumy 3.950,- € (4.000 -50 = 3.950). Zároveň súd
priznal žalobcovi uplatnenú sumu úroku z omeškania vo výške 8,5 % ročne z dlžnej sumy 3.950,- €
od 18.8.2013 do zaplatenia, ku ktorému dňu už žalovaný bol v omeškaní s úhradou dlhu. Žalobcom

uplatnený úrok z omeškania je v súlade s § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády
č. 87/1995 Z.z.. Vo zvyšnej časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

10. O trovách konania v zastavujúcej časti súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP, keď žalobca bol
tou stranou sporu, ktorá zavinila zastavenie konania v tejto časti. Nakoľko však žalovanému v súvislosti

s týmto konaním preukázateľne žiadne trovy nevznikli, súd rozhodol tak, že mu náhradu trov konania
nepriznal. Ohľadne zvyšnej časti konania súd o trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 2 CSP,
keďvypočítalpomerúspechuaneúspechustránsporuažalobcovi,ktorýbolvkonaníúspešnejší,priznal
nárok na náhradu trov konania v percentuálnej hodnote rozdielu medzi jeho úspechom a neúspechom
v konaní (žalobca mal úspech v rozsahu 88,82 % a neúspech v rozsahu 11,18 %). O výške trov konania
rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny úradník samostatným uznesením (§ 262 ods.

2 CSP).

11. Lehotu na plnenie súd určil podľa § 232 ods. 3 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia na Okresnom súde Komárno v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozsudku vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozhodnutím, môže

žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.