Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, November 30, 2016

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 18C/331/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814215605
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Kotríková

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2016:3814215605.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdPrievidzasudkyňouJUDr.ZuzanouKotríkovouvprávnejvecižalobcu:EOSKSISlovensko,

s.r.o. so sídlom Bratislava, Pajštúnska č. 5, IČO 35 724 803, zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.
Bratislava, Pajštúnska č. 5, IČO 36 613 843, proti žalovaným: 1/ Y. F., narodený XX.XX.XXXX,
naposledy bytom Y. XXX/X, K., národnosť rumunská 2/ F. X. J., narodený XX.X.XXXX, naposledy
bytom Ul. X. XXX/X, E., národnosť rumunská do XX.XX.XXXX za účasti vedľajšieho účastníka na
strane odporcu Občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, so sídlom
Šafárikovo námestie 7, 811 02 Bratislava, zast. JUDr. Bohdanom Jakubisom, advokátom, so sídlom v
Bratislave, Dobrovičova 13, o zaplatenie 13.416,13 EUR s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
III. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť Občianskemu združeniu - Všeobecnej ochrane práv
spotrebiteľa k rukám jeho právneho zástupcu trovy konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou, doručenou súdu dňa 27.08.2014 domáhal proti žalovaným 1/a 2/ prostredníctvom
svojho právneho zástupcu zaplatenia 13.416,13 EUR, s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo
sumy 13.416,13 EUR od 12.08.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobca žalobu odôvodnil
tým, že žalovaní 1/ a 2/ dňa 15.06.2010 uzatvorili s právnym predchodcom žalobcu ( Slovenskou

sporiteľňou a.s. ďalej len SLSP, a.s.) zmluvu č. 373951896, na základe ktorej poskytla Slovenská
sporiteľňa, a.s. žalovaným peňažné prostriedky. Súčasťou zmluvy sú Všeobecné obchodné podmienky
postupcu.Žalobca zastávanázor,žezmluvaobsahujevšetkyznaky aspĺňavšetkypodstatnénáležitosti
zmluvy o úvere podľa §§ 497 až 507 Obchodného zákonníka a zák.č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch. Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu 14.134,77 EUR a
pozostávala z istiny 10.811,29 EUR, riadneho úroku 2.604,84 EUR , úroku z omeškania 655,85 EUR a
ostatného príslušenstva 62,79 EUR , ktorú sumu spolu s úrokom z omeškania 655,85 EUR si žalobca

v tomto konaní neuplatňuje. Postupca poskytol žalovaným úver vo výške 10.000,- EUR, ktorý mal
byť splácaný v mesačných splátkach vo výške 166,94 EUR vždy k 27. dňu v mesiaci. Žalobca si v
tomto konaní uplatňuje splátky úveru splatné od 27.08.2013 do 27.05.2020 v počte 81 a celkovej výške
13.416,13 EUR. Žalobca si tiež uplatňuje v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka úrok z
omeškania odo dňa nasledujúceho po vyhlásení mimoriadnej splatnosti. Na základe zmluvy o postúpení
pohľadávok uzavretej podľa § 524 a nasl., zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka z 27.06.2013
medzi postupcom Slovenská sporiteľňa a.s. ( SLSP a.s.) a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu

pohľadávku voči žalovaným.2.Podaním z 23.09.2014, doručeným súdu dňa 26.09.2014 do konania vstúpil vedľajší účastník na
strane žalovaného Občianske združenie Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov; podaním z 28.01.2015,
doručeným súdu 04.02.2015 namietol, že v konaní nebolo žalobcom dokázané, či ako žalovaný úver

čerpal. Nebolo dokázané kedy a ktorou splátkou sa žalovaný dostal do omeškania, či a ako bol
vyzvaný na úhradu dlžných súm, kedy a ako Slovenská sporiteľňa a.s. uplatnila svoje právo žiadať
pre nezaplatené splátky splatenie celej istiny. Zo žiadneho predloženého ani navrhnutého dôkazu
nevyplýva, kedy a ako žalovaný účet reálne vyčerpal, ktoré splátky a kedy žalovaný splatil, v akej
výške, nebolo dokázané kedy a ako Slovenská sporiteľňa a.s. alebo žalobca vyzvali žalovaného

na zaplatenie zvyšného dlhu kvôli omeškaniu so splátkami. Za zosplatnenie celého úveru nemožno
považovaťoznámenieopostúpenípohľadávky.Kaktívnejlegitimáciižalobcuaksamotnému postúpeniu
pohľadávky namietol, že podľa § 92 ods. 8 zák.č. 483/2001 Z.z. o bankách účinného v čase postúpenia
pohľadávky, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite
dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku
voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka, alebo pobočka zahraničnej banky svoju

pohľadávku, zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe,
a to aj osobe, ktorá nie je bankou, ak bez súhlasu klienta. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že
banka môže postúpiť iba pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku, teda banka môže
postúpiť iba nesplácanú časť peňažného záväzku spolu s príslušenstvom a celý záväzok až po jeho
predchádzajúcom zosplatnení za predpokladu dodržania postupu podľa § 53 ods. 9 Občianskeho

zákonníka. Postupca, ktorému bola pohľadávka postúpená bankou je tak povinný tvrdiť a dokázať, že
pred postúpením pohľadávky banka klienta vyzvala na splnenie svojho záväzku a klient napriek tomu
zostal v omeškaní so splatením svojho záväzku aspoň 90 dní. Nepreukázanie týchto skutočností má
za následok nedokázanie aktívnej legitimácie postupníka. Tiež pre absenciu výpisu z úverového účtu
alebo iného dôkazu o bezhotovostnej operácii v prospech účtu dlžníka nemožno považovať za dokázanú

existenciu pohľadávky žalobcu zo zmluvy o úvere. V zmysle čl. I. tejto zmluvy totiž k poskytnutiu
úveru a vzniku záväzku dlžníka vrátiť ho dochádza až okamihom poskytnutia peňažných prostriedkov,
taktiež nemožno považovať že preukázanú podmienku 90-dňového omeškania žalovaného s niektorou
splátkou, ako ani to, že by bol aj písomne vyzvaný na splnenie svojho záväzku zo zmluvy. Žalobca
tak nedokázal, že pohľadávka voči žalovanému v čase jej postúpenia na žalobcu existovala, teda

že finančné prostriedky boli skutočne žalovanému poskytnuté, a že pohľadávka bola spôsobilá na
postúpenie v zmysle § 92 ods. 8 zák.č. 483/2001 Z.z., nemožno tak považovať za dokázané platné
postúpenie pohľadávky na žalobcu a že tento je oprávnený pohľadávku voči žalovanému uplatňovať
pred súdom. Žiadal s poukazom na uvedené žalobu v celom rozsahu zamietnuť, keď žalobca v
konaní nedokázal, že pohľadávka voči žalovanému v čase jej postúpenia na žalobcu existovala, teda že

finančné prostriedky boli skutočne žalovanému poskytnuté a že bola spôsobilá na postúpenie v zmysle
§ 92 ods. 8 zák.č. 483/2001 Z.z. , nemožno tak považovať za dokázané, že postúpenie je platné a
že navrhovateľ je v konaní oprávnený túto pohľadávku pred súdom uplatňovať. Vedľajší účastník na
strane žalovaných si uplatnil trovy konania. Doplňujúcim podaním vedľajšieho účastníka z 08.03.2016
poukázal na závery odvolacích súdov a to Krajského súdu v Trenčíne rozsudok sp. zn. 5Co/460/2015

z 13.01.2016, uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/119/2013 z 29.05.2014, z ktorého
o.i. vyplýva, že žalobca nepreukázal v konaní že žalovaným bola zo strany banky skutočne doručená
písomná výzva a napriek doručeniu tejto výzvy boli žalovaní nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych
dní v omeškaní so splatením čo i len časti svojho peňažného záväzku s odkazom na ustanovenie §
92 ods.8 Zákona o bankách. V rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č.k. 19Co/177/2014 z 24.02.2015

tiež vyplýva, že z prílohy č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok vyplýva, že omeškania žalovaných
trvalo 1195 dní k uvedenému dňu postúpenia, čo je 3,27 roka. Za toto obdobie, ak právny predchodca
žalobcu by iba predpisoval splátky, poplatky a úroky , takýto postup by nebol postupom a konaním s
náležitou odbornou starostlivosťou banky. Rovnako poukázal aj na závery rozsudku Krajského súdu v
Bratislave č.k. 6Co/203/2015. Z vyššie uvedených rozhodnutí vyplýva, že v prípade, a že žalobca doloží

v tomto konaní samotnú výzvu, je súčasne s ňou povinný doložiť aj doklad, preukazujúci zaslanie tejto
výzvy žalovanému, v opačnom prípade žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania predmetnej
skutočnosti. Rovnako tak je potrebné, aby právny predchodca ak chce postúpiť úver na tretiu osobu,
zosplatnil tento úver pred postúpením, pričom je povinný dodržať postup podľa § 53 ods.9 Občianskeho
zákonníka.3.Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom č.k. 17Ro/185/2014-49 z 08.01.2015, ktorý sa nepodarilo
doručiť žalovaným 1/ a 2/ do vlastných rúk, preto bol uznesením z 03.09.2015 podľa § 173 ods. 2
Občianskeho súdneho poriadku zrušený.

4.Žalobca proti vstupu vedľajšieho účastníka na strane žalovaného podal námietku neprípustnosti
vedľajšieho účastníka podaním z 28.01.2015. Uznesením č.k. 18C/331/2015-80 z 08.02.2016 súd
pripustil vedľajšie účastníctvo na strane žalovaných.

5.Žalobca vo svojej odpovedi na výzvu súdu z 09.03.2016 uviedol, že právny predchodca žalobcu SLSP
a.s. poskytla žalovaným úver vo výške 10.000,- EUR, z ktorého žalovaný uhradil sumu 1.170,07 EUR
splátkami, pričom poslednú splátku žalovaní zrealizovali 27.02.2011 vo výške 1,49 EUR. V súvislosti
s nedostatkom aktívnej legitimácie v konaní žalobca poukázal na skutočnosť, že v konaní predložil
relevantné oznámenie postupcu o postúpení pohľadávky, spolu s podacími hárkami preukazujúcimi

doručenie, ktoré bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimácie postupníka na vymáhanie postúpenej
pohľadávky a súd má povinnosť z tohto oznámenie vychádzať bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku
skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Výzva z 22.06.2011 nebola zasielaná doporučene, ale
obyčajnou poštovou zásielkou v zmysle bodu 10.3 Všeobecných obchodných podmienok. Ustanovenie
§ 92ods.8 zákona o bankách podľa žalobcu nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako

postupníka pohľadávky. Opätovne žalobca poukázal na názor doc. Z.. H. U. PhD., LL.M. účelom §
92 zákona o bankách je úprava výnimiek z bankového tajomstva, ods. 8 tohto ustanovenia nehovorí
nič o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávky, ale iba o podmienkach , za splnenia ktorých
nedochádza k porušeniu bankového tajomstva. Hlavný účet tohto ust. bol podľa dôvodovej správy
prelomenie bankového tajomstva a nie obmedzenie možnosti postúpiť pohľadávku. Z vyššie uvedeného

teda vyplýva, že doručenie písomnej výzvy banky dlžníkovi v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách
nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky. To znamená, že ak banka pred postúpením
pohľadávky písomne nevyzvala dlžníka na plnenie, nemá to vplyv na platnosť postúpenia pohľadávky
v zmysle § 524 Občianskeho zákonníka. S nedoručením takejto výzvy môžu byť spojené len sankcie
vyplývajúce zo zákona o bankách. Doručenie písomnej výzvy banky dlžníkovi v zmysle vyššie cit. § 92

zákona o bankách nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky. Z vyššie uvedeného vyplýva,
že doručenie písomnej výzvy dlžníkovi nie je v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách podmienkou pre
platné postúpenie pohľadávky. Žalobca v konaní predložil platobnú históriu úveru, z ktorej vyplýva, že
žalovanému boli opakovane zo strany SLSP a.s. zasielané upomienky t.j. písomné výzvy na úhradu
dlhu. Poukázal na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15Co/511/2015 z 09.12.2015 z

ktorého vyplýva, že ustanovenie § 92 ods. 8 cit. zákona nehovorí o tom, že by banka nemohla postúpiť
pohľadávku na nebanku v neukončeného ,,živého“ úveru.

6.Žalovaný 1/ ani 2/ sa k žalobe nevyjadrili, nepodarilo sa im žalobu doručiť do vlastných rúk, preto súd

postupoval podľa § 116 ods.2 Civilného sporového poriadku ( CSP) účinného od 01.07.2016 a ostatné
písomnosti doručoval podľa § 106 ods.3 CSP.

7.Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov , ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Podľa § 95 ods. 1 CSP Na ochranu práv

strany môže súd aj bez návrhu do konania pribrať orgán verejnej moci, v pôsobnosti ktorého je ochrana
základných ľudských práv a slobôd, alebo právnickú osobu, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv
podľaosobitnéhopredpisu,akstýmstrana,naochranuprávktorejmávystupovať,súhlasí.Zuvedeného
ustanovenia vyplýva, že predpokladom vystupovania vedľajšieho účastníka na strane žalovaných je
podľa novej právnej úpravy súhlas strany, na ochranu práv ktorej má vystupovať, keďže takýto súhlas

od žalovaných v konaní udelený nebol, súd s pôvodne vedľajším účastníkom na strane žalovaných
ako s osobitným subjektom ďalej v tomto konaní nekonal, avšak s poukazom na § 470 ods. 2 CSP pri
rozhodovaní o trovách konania na túto jeho účasť do 30.06.2016 v konaní prihliadol.

8.Žalobca sa na pojednávanie nedostavil, jeho neúčasť na pojednávaní ospravedlnil jeho právny

zástupca, nedostavili sa žalovaní, ktorí nepožiadali o odročenie pojednávania ani neospravedlnili svoju
neúčasť na pojednávaní, súd vykonal vo veci dokazovanie a to prednesom žalobného návrhu právnym
zástupcom žalobcu na pojednávaní, oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu
a to najmä so žalobou, Zmluvou o splátkovom úvere č. 0373951896, Všeobecnými obchodnýmipodmienkami, oznámením SLSP, a.s. o postúpení pohľadávky z 09.07.2013, výzvou k úhrade z
15.06.2010, z 22.07.2013 a podacím hárkom a oznámením o vyhlásením mimoriadnej splatnosti SLSP,
a.s. z 20.05.2013, Zmluvou o postúpení pohľadávok z 27.06.2013, prílohou č.1, pokusom o zmier z

08.08.2014, vstupom vedľajšieho účastníka do konania - oznámením, jeho písomnými vyjadreniami,
písomnými vyjadreniami žalobcu, jeho odpoveďou na výzvu súdu z 09.03.2016, Zostavou prehľadu
transakcií úveru a ďalšími listinami založenými v spise.

9. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav :

Dňa 15.06.2010 medzi právnym predchodcom žalobcu Slovenskou sporiteľňou a.s. ako veriteľom a
žalovanými ako dlžníkmi bola uzatvorená zmluva o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX. Na základe
uvedenej zmluvy právny predchodca žalobcu poskytol žalovaným úver vo výške 10.000,- EUR , pri
úrokovej sadzbe 13,90 % ročne, s poplatkom za správu úveru 1,99 EUR mesačne, s výškou mesačných
splátok od prvého čerpania úveru do 30.06.2010 vo výške 63,77 EUR mesačne, k poslednému dňu

kalendárneho mesiaca, od 27.07.2010 vo výške 166,94 EUR mesačne k 27. dňu v kalendárnom mesiaci
a konečnou splatnosťou dňa 27.05.2020 a počtom splátok 119 do 27.07.2010.

Listom zo dňa 09.07.2013 označeným ako Oznámenie o postúpení pohľadávky podľa § 526 zák.č.
40/1964 Zb. oznámila SLSP, a.s. že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok z 27.06.2013 postúpila

pohľadávku vo výške 14.134,77 EUR na žalobcu.

Listom z 20.05.2013 vyhlásila SLSP a.s. k 17.05.2013 mimoriadnu splatnosť úveru a žiadala žalovaných
o okamžité uhradenie dlžnej sumy najneskôr do 15 dní od prevzatia výzvy, výzvu sa nepodarilo doručiť
žalovaným, podľa ftc závady poštových zásielok.

Listom z 22.07.2013 žalobca vyzval žalovaných k úhrade a oznámil vyhlásenie mimoriadnej splatnosti
úveru ku dňu 22.07.2013.

Výzvou z 10.06.2010 SLSP, a.s. ako veriteľ vyzvala žalovaného 1/ na úhradu dlžnej sumy do 10 dní od

doručenia výzvy. Doručenie výzvy nebolo žalobcom v konaní preukázané.

Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že žalobca na podanej žalobe trvá v celom
rozsahu. Pridržal sa svojich písomných vyjadrení predložených súdu, najmä odpovedi na výzvu súdu z
09.03.2016, ako aj vyjadrenia zo dňa 21.11.2016. K podaniu na č.l. 162, kde je uvedená suma čerpaných

prostriedkov 9.810,83 EUR, čo je v rozpore s textom zmluvy na č.l. 3 a výškou úveru 10 000,- EUR,
uviedol že sa zrejme jedná len o pisársku chybu. Suma reálne poskytnutého úveru bola 10 000,- EUR,
takakojeuvedenévzmluve.KdoručeniuvýzvySlovenskej sporiteľnea.s. z15.06.2010žalovaných(č.l.
104 spisu) uviedol, že žalobca nedisponuje takouto doručenkou a poukázal na ich písomné vyjadrenie
zo dňa 09.03.2016 a to bodu 10.3 Všeobecných obchodných podmienok.

12.Po právnej stránke súd vec posúdil podľa týchto ustanovení:

Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona

Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov,
v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom
dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Obchodný zákonník“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 524 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej
len „Občiansky zákonník“), veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou
zmluvou inému.Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení neskorších predpisov, v znení účinnom
ku dňu uzatvorenia zmluvy (ďalej len „zákon o bankách“), ak je napriek písomnej výzve banky alebo
pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením

čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo
pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť
písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez
súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred
postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v

celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením
čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol
jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať
postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;
banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných
záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok

a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia

doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia
doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným
celý dlh, začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by

inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

13.Vykonaným dokazovaním má súd preukázané, že v prejednávanej veci sa žalobca ako postupník
domáha voči žalovaným zaplatenia sumy 13.416,13 EUR s príslušenstvom, pričom ide o pohľadávku,
ktorú mal nadobudnúť na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.06.2013 od postupcu,

právneho predchodcu žalobcu, Slovenskej sporiteľne a.s., IČO: 00 151 653, ktorá je bankou. Žalobca
do konania predložil oznámenie o postúpení pohľadávky. Pohľadávka vznikla na základe zmluvy o
splátkovom úvere uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu, Slovenskou sporiteľňou a.s.,
IČO: 00 151 653 a žalovanými podľa zákona o spotrebiteľských úveroch v spojení s Obchodným a
Občianskym zákonníkom. Súd vyvodil ten záver, že žalobu je potrebné zamietnuť. V prvom rade sa

zaoberal otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, pričom v tejto súvislosti poznamenáva, že súd
vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta.
Aktívnou vecnou legitimáciou sa pritom rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva
subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento
hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného

práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného ) je
imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k
záveru, že žalobca nie je aktívne legitimovaný na podanie tejto žaloby, nakoľko súdu ku dňu vyhlásenia
rozhodnutia nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu. Súd v tejto súvislosti uvádza, že žalobca bol
súdom vyzývaný na predloženie relevantných dôkazov v konaní, pričom relevantný dôkaz preukazujúci

jeho aktívnu legitimáciu v konaní z titulu postúpenia pohľadávky súdu do rozhodnutia vo veci samej
nepredložil. Nakoľko aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu nebolo možné zistiť, resp. vyvodiť ani z iných,
žalobcom predložených listín, súd nezostávalo nič iné, ako žalobu z dôvodu nedostatku aktívnej
legitimácie zamietnuť v celom rozsahu.14.Právna úprava postúpenia pohľadávky je všeobecne upravená v § 524 Občianskeho zákonníka a
spočíva v tom, že do existujúceho záväzku namiesto doterajšieho veriteľa (postupcu) vstúpi nový veriteľ

(postupník) na základe zmluvy uzatvorenej medzi nimi. Postúpením pohľadávky teda dochádza k zmene
v osobe veriteľa tak, že novým veriteľom sa stane postupník a nadobúda pohľadávku s príslušenstvom
a právami s ňou spojenými. Pri tzv. bankových úveroch, kde postupcom je banka, je zároveň pre
platné postúpenie pohľadávky nutné dodržať podmienky stanovené v ustanovení § 92 ods. 8 zákona
o bankách v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, ktoré je špeciálnou úpravou voči všeobecnej

úprave postúpenia pohľadávok. Podľa prvej vety § 92 ods. 8 zákona o bankách, možno pohľadávku
banky aj bez súhlasu dlžníka postúpiť inej osobe (aj osobe, ktorá nie je bankou) v prípade, ak dlžník
mešká napriek písomnej výzve banky s čo i len časťou svojho záväzku najmenej 90 dní. Podľa druhej
vety § 92 ods.8 zákona o bankách banka nemôže postúpiť pohľadávku bez súhlasu dlžníka, ak dlžník
pred postúpením pohľadávky uhradil banke omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho
príslušenstva, ibaže by súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného

záväzku voči banke presiahol jeden rok (druhá veta za bodkočiarkou). Z predmetného ustanovenia
zároveň vyplýva, že postúpené môžu byť iba splatné pohľadávky a nie pohľadávky, ktorých splatnosť
nastane až po postúpení pohľadávky.

15.Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách teda môže byť

iba pohľadávka alebo jej časť, ktorá je už splatnou a to za predpokladu predchádzajúcej písomnej
výzvy banky a nepretržitého omeškania dlhšie ako 90 kalendárnych dní. Uvedené predpoklady sú
zákonnýmpredpokladompreplatnépostúpeniepohľadávkybanky.Musiabyťsplnenévčasepostúpenia
pohľadávky (napríklad uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 6Co/119/2013 zo dňa 29. 05. 2014).
Bankajetedaoprávnenápostúpiťčasťpeňažnéhozáväzku,sktorýmjedlžníkaktuálnenapriekpísomnej

výzve banky v omeškaní viac ako 90 kalendárnych dní.

16.V konaní bolo žalobcom tvrdené, že dňa 27.06.2013 bola uzatvorená zmluva o postúpení pohľadávok
medzi postupcom Slovenskou sporiteľňou a.s., IČO: 00 151 653 a žalobcom ako postupníkom, ktorej
predmetom malo byť aj postúpenie pohľadávky voči žalovaným zo zmluvy o splátkovom úvere zo

dňa 15.06.2010. V konaní síce bolo preukázané, že SLSP, a.s. pred postúpením pohľadávky vyhlásila
mimoriadnu splatnosť úveru. Súd však musel skúmať súčasné splnenie oboch podmienok uvedených
v § 92 ods. 8 zákona o bankách (písomná výzva banky, omeškanie trvajúce viac 90 dní). Súd z
listín predložených žalobcom do vyhlásenia rozhodnutia mal preukázané, že žalovaný 1/ bol písomne
vyzvaný Slovenskou sporiteľňou a.s., IČO: 00 151 653 výzvou z 10.06.2010 na úhradu dlžnej sumy,

avšak žalobca v konaní nepreukázal, že táto výzva bola žalovanému 1/ ako aj žalovanému 2/ skutočne
aj zaslaná a doručená. Žalobca nepreukázal, že došlo k platnému postúpeniu pohľadávky, pretože
nepreukázal splnenie podmienok citovaných v § 92 ods. 8 Zák.č. 483/2001 Z.z. o bankách, preto súd
dospel k záveru, že postúpenie pohľadávky uplatnenej žalobou bolo neplatné podľa § 39 Občianskeho
zákonníka a žalobca nenadobudol pohľadávku voči žalovaným. Povinnosťou žalobcu v konaní bolo

svoje tvrdenia súdu preukázať, pričom neunesenie dôkazného bremena vyvoláva v konečnom dôsledku
nepriaznivý výsledok pre toho účastníka, ktorého zaťažuje dôkazné bremeno. Súd zamietol žalobu
pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie zo strany žalobcu na podanie tohto návrhu, avšak je toho
názoru, že právny vzťah medzi žalobcom a žalovanými sa spravuje ustanoveniami Občianskeho
zákonníka a právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52

ods. 2 Občianskeho zákonníka).Je nepochybné, že právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovanými
zmluvu o úvere. Uvedený typ zmluvy je upravený v Obchodnom zákonníku a patrí medzi tzv. absolútne
obchody. Základné práva a povinnosti sa teda odvodzujú z § 497 a nasl. ObZ. Na druhej strane je
tiež zrejmé, že žalovaní v danom prípade pri podpise zmluvy vystupovali ako fyzická osoba, ktorá
úverom zabezpečovala svoje potreby, teda ako spotrebiteľ (čo vyplýva aj z jeho označenia v zmluve),

kým právny predchodca žalobcu konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, teda ako
dodávateľ. Išlo pritom o typovú zmluvu, teda zmluvu, ktorá je pripravená na predtlačenom formulári, do
ktorého sa vypisujú iba meniace sa údaje, pričom jej obsah nemohol žalovaný podstatným spôsobom
meniť. Vzhľadom na povahu zmluvných strán mala táto zmluva spotrebiteľský charakter. Za tohto stavu
potom jednotlivé práva a povinnosti zmluvných strán nemôžu byť v rozpore s úpravou § 52 a nasl.

Občianskeho zákonníka a keďže svojou povahou ide o spotrebiteľský úver, takáto zmluva musí mať aj
náležitosti zákona č. 258/2001 Z.z.. Spornou otázkou sa v danom prípade javí posúdenie, podľa ktorého
právneho predpisu je potrebné posúdiť namietané premlčanie, teda či je potrebné aplikovať ustanovenia
Obchodného ( ObZ) alebo Občianskeho zákonníka ( OZ). Súd nijako nepopiera argumenty, že úver jeabsolútnym obchodom a že na úver dopadá tretia časť Obchodného zákonníka, bez ohľadu na povahu
účastníkov úverovej zmluvy. Zmluva uzavretá v danom prípade je však ako bolo uvedené vyššie zároveň
aj zmluvou spotrebiteľskou. Je pravdou, že názory na aplikáciu OZ alebo ObZ na otázku premlčania v

spotrebiteľských vzťahoch nie sú jednotné. Súd sa v tomto prípade na základe nižšie uvedených úvah
priklonil k názoru, že na otázku premlčania je v danom prípade potrebné aplikovať ustanovenia OZ, ktorý
názor sa aj z úradnej činnosti súdu javí ako väčšinový. V konaní nebolo sporné, že žalovaní na základe
zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 15.06.2010 čerpali od Slovenskej sporiteľne a.s. poskytnutý úver
vo výške 10.000,- EUR. Do zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa bolo zákonom č. 102/2014

Z.z. zavedené nové ustanovenie § 5b, podľa ktorého orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej
zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho
voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré
bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné,
aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Účinnosť toto ustanovenie nadobudlo dňa 1.5.2014,
teda súdy od tohto dátumu musia z úradnej povinnosti a to aj v konaniach začatých pred 1.5.2014

na uvedené skutočnosti prihliadať, pretože ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. ukladá súdu
vo veci, v ktorej ešte meritórne nerozhodol, aby aplikoval predmetné ustanovenie zákona, teda platí
to aj v prejednávanej veci. Súd v súlade s § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. teda musí už z úradnej
povinnosti prihliadať jednak na premlčanie, ale aj na nekalé podmienky v spotrebiteľskej zmluve a
na dôvodnosť uplatnenej pohľadávky. Súd dospel k záveru, že predmetná pohľadávka je premlčaná.

Jednotlivé mesačné splátky úveru tak, ako boli dohodnuté, sa premlčujú v súlade s § 101 a § 103
Občianskeho zákonníka v trojročnej premlčacej dobe od splatnosti jednotlivých splátok. Podľa bodu
7.6.1 písm. a) Všeobecných obchodných podmienok, keď bolo dohodnuté že banka je oprávnená
vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru ak je klient v omeškaní so splatením jednej splátky istiny alebo
úrokov ktoré trvá viac ako 10 dní. Veriteľ však musí pri zosplatnení dodržať postup podľa § 53 ods.

9 Občianskeho zákonníka. V zmysle § 103 Občianskeho zákonníka začína plynúť premlčacia doba pri
využití práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka už splatnosťou nezaplatenej splátky, t.j. v danom
prípade najmenej splátkou splatnou k 27.03.2011, keď posledná splátka zo strany žalovaných bola
zrealizovaná k 27.02.2011 v sume 1,49 EUR. Trojročná premlčacia doba v dôsledku zosplatnenia preto
uplynula splatnosťou najstaršej omeškanej splátky, pre ktorú využíva veriteľ právo na zosplatnenie a

pokiaľ žalobca podal návrh 27.08.2014, je zrejmé, že ho podal po uplynutí zákonnej premlčacej doby.
Pri využití práva na zosplatnenie podľa § 565 Občianskeho zákonníka nemôže veriteľ ihneď pristúpiť po
omeškaní splátky k zosplatneniu, ale toto právo mu patrí až po tom, čo uplynie lehota troch mesiacov od
nezaplatenia splátky. Túto lehotu poskytuje zákon spotrebiteľovi, aby si zaobstaral peňažné prostriedky
na zaplatenie dlhovanej sumy a až po jej uplynutí nastáva strata výhody splátok. To však nemá vplyv na

počiatok plynutia premlčacej doby podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ktorá začína plynúť zročnosťou
nesplnenejsplátky,vdanejvecisplatnej27.03.2011.Vzhľadomkuvedenému,akbysúddospelkzáveru,
že žalobca má v konaní aktívnu vecnú legitimáciu, považoval by na základe uvedeného nárok žalobcu
za premlčaný a rovnako by žalobný návrh v celom rozsahu zamietol.

17.O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového priadku (ďalej len CSP)
súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V konaní boli v celom rozsahu
úspešní žalovaní, vznik trov konania žalovaných 1/ a 2/ zo súdneho spisu však nevyplýva, ani nebol
žalovanými tvrdený, preto súd žalovaným náhradu trov konania nepriznal. Do 30.06.2016 vystupoval
na úspešnej strane žalovaných aj vedľajší účastník. Z uvedeného dôvodu má právo na náhradu účelne

vynaložených trov konania, ktoré mu vznikli do 30.06.2016.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne
na Okresný súd Prievidza v dvoch vyhotoveniach. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Trenčíne.

Podľa § 363 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP"), v odvolaní sa popri
všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky;
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; rozhodoval vylúčený sudca alebo
nesprávne obsadený súd; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností;

súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedkyprocesnéhoútoku,ktoréneboliuplatnené;aleborozhodnutiesúduprvejinštancievychádzaz
nesprávneho právneho posúdenia veci a podľa § 62 ods. 1 CMP aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne
alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 232 ods. 2 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym

uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.