Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, May 18, 2018

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 18Cb/11/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817208681
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Kotríková

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2018:3817208681.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Zuzanou Kotríkovou v právnej veci žalobcu: PE-STRAV, spol.

s.r.o.,IČO:46959742,sosídlomMalookružná31/1,97101Prievidza,právnezastúpený:JUDr.Vladimír
Štrbík, advokát, AK so sídlom v Prievidzi, Námestie Slobody 22 proti žalovanému: W. L. D.C.J., Y.:
XXXXXXXX, nar. XX.X.XXXX, s miestom podnikania T. XXX/XX, XXX XX O., trvale bytom T. XXX/XX,
XXX XX O., občan SR, o zaplatenie sumy 14.400,- EUR s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 14.400,- EUR spolu s úrokom z omeškania vo
výške 8,05 % ročne zo sumy 4.800,- EUR od 01.05.2015 do 30.04.2016, s úrokom z omeškania vo
výške 8,05 % ročne zo sumy 9.600,- EUR od 01.05.2016 do 30.04.2017, s úrokom z omeškania vo

výške 8,00 % ročne zo sumy 14.400,- EUR od 01.05.2017 do zaplatenia, všetko v lehote do troch dní
od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

(1)Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 14.400,- EUR spolu s
úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 4800,- EUR od 01.05.2015 do zaplatenia, s
úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 9600,- EUR od 01.05.2016 do zaplatenia, s
úrokom z omeškania vo výške 8,00% ročne zo sumy 14.400,- EUR od 01.05.2017 do zaplatenia

a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že v mesiaci máj 2014 požičal žalobca žalovanému
hnuteľné veci na prevádzkovanie kuchyne ( vývarovne), nakoľko uvažovali o spoločnom podnikaní,
ku ktorému neskôr nedošlo. Preto žalobca žalovaného požiadal o vrátenie vecí. Tieto mu žalovaný
odmietol vydať, preto podal žalobca voči žalovanému žalobu o vydanie veci. Súdne konanie prebehlo
na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. 11Cb/23/2014 a rozsudok nadobudol v tejto veci právoplatnosť
21.01.2017 a vykonateľnosť 25.01.2017, žalovanému bola uložená povinnosť vydať žalobcovi hnuteľné
veci slúžiace na vybavenie kuchyne. Išlo o tieto hnuteľné veci: elektrická trojrúra 1 ks, elektrická

dvojfritéza 1 ks, elektrický robot s prísl. 1ks, elektrický kotol 80l 1ks, 160l 1ks, elektrická škrabka na
zemiaky 1 ks, elektrický ohrevný pult 3dielny 1ks, kovový rám stola 160x70cm 1ks, 140x70cm 1ks, regál
bielej farby 100x50x190cm 1ks, gastronádoba 1/1 s pokrievkou 2ks, gastronádoba 1/2 s pokrievkou
2ks, gastronádoba 1/3 s pokrievkou 2ks, plech gastronádoby 1/1 2ks, gastronádoba 1/1 65mm 3ks,
gastronádoba 1/1 35mm 2ks, smaltový pekáč s pokrievkou 2ks, smaltový plech gastronádoby 2/1 2ks,
varnica 10l 3ks, varnica 5l 5ks, nerez varnica 5l 1ks. Žalovaný veci stále od júna 2014 užíva na svoje
podnikanie a napriek súdnemu rozhodnutiu ich žalobcovi nevydal. Za veci neplatí žalobcovi nič. Veci

užíva bez právneho dôvodu a naviac ich odmieta vydať, veci sa nachádzajú v prevádzke kuchyne Centra
voľného času na Ul. C. v M., pod názvom prevádzky MeliSTRAV. Predmet bezdôvodného obohatenia
sa musí vydať tomu , na úkor koho sa získal, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením vo forme peňažnej náhrady. Za prenájom uvedených vecí je obvyklé nájomné v minimálnejhodnote 400,- eur mesačne, pričom žalovaný veci užíva bezdôvodne 36 mesiacov, preto si žalobca
uplatňuje aj úrok z omeškania. Podaním z 18.07.2017 žalobca na výzvu súdu opravil petit žaloby v
časti žiadaného úroku z omeškania tak, že žiadal zaviazať žalovaného na úhradu istiny 14.400,- EUR

spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 4.800,- EUR od 01.05.2015 do 30.04.2016,
s úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 9.600,- EUR od 01.05.2016 do 30.04.2017 a
s úrokom z omeškania vo výške 8,00% ročne zo sumy 14.400,- EUR od 01.05.2017 do zaplatenia a
nahradiť trovy konania.

(2)Žalovaný sa k žalobe na výzvu súdu vyjadril v podaní z 14.09.2017, súdu doručenom dňa 20.09.2017.
Namietol aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v spore, pretože žalobca v tomto konaní ani v konaní
Okresného súdu Prievidza sp. zn. 11Cb/23/2014 nepredložil dôkazy, že hnuteľné veci sú v jeho
vlastníctve a nie sú iba majetkom jej konateľa. Poprel pravdivosť tvrdení, uvedených v žalobe. Dňa
26.06.2013 došlo medzi žalovaným ako fyzickou osobou a M. ako fyzickou osobou k uzavretiu Zmluvy
o pôžičke, predmetom ktorej bolo poskytnutie sumy 12.000,- EUR , dlžník sa pôžičku zaviazal splatiť

v dvoch splátkach, sumu 6.000,- EUR do 30.09.2013 a sumu 6.000,- EUR do 31.03.2014. K úplnému
splneniu záväzku zo strany dlžníka Petra Krpelana neprišlo, v apríli 2014 sa s ním dohodol, že mu
vec - Trojrúru uvedenú v žalobe poskytne ako nefinančnú splátku svojho záväzku. Nakoľko k splneniu
záväzku stále neprišlo, vzájomné vzťahy sa zhoršili. V mesiaci február 2015 sa uskutočnilo medzi ním
a dlžníkom stretnutie za účasti M. A., ktorý stretnutie dohodol. Boli prítomní aj dvaja zamestnanci,

ktorých prípadne žalovaný navrhne vypočuť na pojednávaní. Predmetom stretnutia bolo vyriešenie
celej záležitosti ohľadom splnenia záväzku M. I., malo sa dohodnúť, ktoré ďalšie veci dlžník ponechá
ako nefinančné vyrovnanie jeho záväzku a ktoré si dlžník odvezie. Navrhol M. I. odpustenie celého
úroku vo výške 8% a vyrovnanie dlhu s tým, že si ponechá iba spomínanú Trojrúru, ktorú užíval od
apríla 2014, ostatné veci nikdy nepoužíval, iba mu zavadzali, a chcel aby si ich dlžník zobral. S čím

nesúhlasil,chcelsivziaťvšetkyvecivrátaneTrojrúry,zvyšokzáväzkuchceluhradiťfinančneajsúrokom,
navrhol uzavretie novej zmluvy o pôžičke, s čím žalovaný nesúhlasil. Aj na základe uvedeného opätovne
žalovaný spochybnil aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu na podanie žaloby o vydanie bezdôvodného
obohatenia. K samotnému bezdôvodnému obohateniu žalovaný uviedol, že na vznik záväzkového
vzťahu z bezdôvodného obohatenia je potrebné splnenie podmienok: A) neexistencia právneho dôvodu

- niektoré veci žalovaný nadobudol legálnym spôsobom na základe existujúceho právneho titulu -
nefinančného vyrovnania záväzku fyzickej osoby M., zvyšné veci žalovaný nikdy nepoužíval. Veci na
fotografiách v prílohe žaloby sú úplne iné ako tie, ktoré boli predmetom rozsudku sp. zn. 11Cb/23/2014 a
sú majetkom Centra voľného času Prievidza. B) nadobudnutie majetkového prospechu ( obohatenie na
úkor iného) - na vznik záväzku z bezdôvodného obohatenia Občiansky zákonník tiež vyžaduje, aby sa na

jednej strane niekto obohatil a na strane druhej aby druhému subjektu vznikla ujma. Žalovaný spochybnil
tvrdenie žalobcu, že sa na jeho úkor obohatil v sume 400,- EUR mesačne, veci nikdy nepoužíval.
Nikdysožalobcomnemalispoluvykonávaťpodnikateľskúčinnosť,vpredmetepodnikaniažalobcanemá
zapísané prenájom hnuteľných vecí, len pohostinská činnosť a výroba hotových jedál, prevádzkovanie
výdajne stravy. Žalobca nevykonáva žiadnu podnikateľskú činnosť už od svojho založenia vo februári

2013, nemala mu preto vzniknúť aká ujma, za rok 2015 má tržby 0,- EUR a zisk 0,- EUR. Za
roky 2013,2014,2016 účtovné závierky zverejnené na portáli finstat.sk nie sú. Podľa žalovaného tak
ide o ,,mŕtvu“ obchodnú spoločnosť, konateľ žalobcu podľa jeho informácii pracuje ako zamestnanec
rozvozu plastových okien. Nie sú teda vôbec splnené podmienky, aby podľa Občianskeho zákonníka
vznikol záväzok z bezdôvodného obohatenia, preto žalovaný žiada zamietnuť žalobu. Zároveň žalovaný

vzniesolnámietkupremlčania,keďžeišloopôžičkupodľaustanoveníObčianskehozákonníkaanetýkala
sa podnikateľskej činnosti, nie je možné aplikovať štvorročnú premlčaciu dobu podľa Obchodného
zákonníka, ale len 2- ročnú premlčaciu dobu podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá začala
plynúť v apríli 2014, kedy došlo k odovzdaniu vecí. Už na druhý deň po ich odovzdaní M. Krpelan musel
vedieť, že prípadne došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor mal bezdôvodne obohatiť.

Premlčacia doba teda uplynula v apríli 2016 a žaloba bola podaná až 16.05.2017. Je tu tiež prekážka
právoplatne rozhodnutej veci s poukazom na rozsudok sp. zn. 11Cb/23/2014. Na základe uvedeného
žiadal žalobu zamietnuť.

(3)Žalobca k vyjadreniu protistrany v podaní z 23.10.2017 uviedol, že vlastníctvo hnuteľných vecí

žalovaný spochybňoval už v konaní vedenom pod sp. zn. 11Cb/23/2014, s poukazom na právoplatný a
vykonateľný rozsudok v konaní sp. zn. 11Cb/23/2014 je námietka nedostatku aktívnej vecnej legitimáciu
žalobcu irelevantná. Pôžička, na ktorú poukazuje žalovaný bola taktiež riešená v konaní sp. zn.
11Cb/23/2014, naviac nároky z tejto pôžičky poskytnuté fyzickej osobe a nie žalobcovi sú premlčané( § 101 Občianskeho zákonníka), fotky boli rovnako súčasťou súdneho spisu sp.zn. 11Cb/23/2014.
Žalovaný vybavenie kuchyne, špecifikované v žalobe stále užíva bez právneho dôvodu, ich užívanie
bolo preukázané aj v súdnom konaní sp. zn. 11Cb/23/2014. V danej veci sú splnené predpoklady podľa

ust. § 454 Občianskeho zákonníka pre vznik zodpovednosti žalovaného za bezdôvodné obohatenie. K
námietke premlčania žalovaného nároku žalobca poukázal na § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
kedy sa právo na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčí za 3 roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné
obohatenie za 10 rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Žalobca preto na podanej žalobe trvá.

(4) Súd v súlade s ust. § 180 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej ako ,,CSP“) vo
veci konal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu, ktorého neúčasť ospravedlnil jeho právny zástupca a v
neprítomnosti žalovaného, ktorému bolo predvolanie opakovane doručené podľa ust. § 112 CSP, kedy
sa zásielka súdu považuje za doručenú a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. Žalovaný sa z
neúčasti neospravedlnil ani nežiadal pojednávanie odročiť.

(5)Súd vo veci vykonal dokazovanie prednesom právneho zástupcu žalobcu, výsluchom konateľa
žalobcu a oboznámením s listinnými dôkazmi a to najmä so žalobou, fotkami zariadení, podstatným
obsahom spisu Okresného súdu Prievidza sp. zn. 11Cb/23/2014, výpisom z Obchodného registra
žalobcu, výpisom zo Živnostenského registra žalovaného, úpravou žaloby, písomným vyjadrením
žalovaného, zmluvou o pôžičke, zoznamom vecí, účtovnou závierkou žalobcu za rok 2015, protokolom

o prevzatí a odovzdaní majetku do správy, písomným vyjadrením žalobcu, lustráciou v Registri
obyvateľov SR, upovedomením s spôsobe vykonania exekúcie, žiadosťou o stanovenie ceny prenájmu
za zariadenie kuchyne, vyjadrenie B. - stanovenie ceny prenájmu za zariadenie kuchyne, úradným
záznamom o odobratí hnuteľných vecí a ostatným obsahom súdneho spisu sp. zn. 18Cb/11/2017.

(6) Na základe vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový stav:

-Z rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k. 11Cb/23/2014-116 zo dňa 20.10.2016, právoplatného dňa
21.01.2017 a vykonateľného dňa 24.01.2017 bolo zistené, že žalovanému - W. L. D.C.J., s miestom
podnikania T. XXX/XX, O., Y.: XXX XXX XX bola uložená povinnosť vydať žalobcovi - PE -O., spol. s.r.o.,

so sídlom B. XX/X, M., Y.: XX XXX XXX do troch dní od právoplatnosti rozsudku tieto hnuteľné veci:
Elektrickú trojrúru 1 ks, Elektrickú dvojfritézu 1 ks, Elektrický robot s príslušenstvom 1 ks, Elektrický
kotol 80 l 1 ks, Elektrický kotol 160 l 1 ks, Elektrickú škrabku na zemiaky 1 ks, Elektrický ohrevný pult
3-dielny 1 ks, Kovový rám stola 160 x 70 cm 1 ks, Kovový rám stola 140 x 70 cm 1 ks, Regál bielej
farby 100 x 50 x 190 cm 1 ks, Gastronádobu 1/1 s pokrievkou 2 ks, Gastronádobu 1 s pokrievkou 3

ks, Gastronádobu 1/3 s pokrievkou 2 ks, Plech gastronádoby 1/1 2 ks, Gastronádobu 1/1 65 mm 3
ks, Gastronádobu 1/1 35 mm 2 ks, Smaltový pekáč s pokrievkou 2 ks, Smaltový plech gastronádoby
2/1 2 ks, Varnicu 20 l 5 ks, Varnicu 10 l 3 ks, Varnicu 5 l 5 ks, Nerez varnicu 5 l 1 ks. V bode 38
odôvodnenia citovaného rozsudku je uvedené: ,, Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané,
že žalobca aj v čase rozhodovania súdu bola obchodná spoločnosť s obchodným názvom označeným

v žalobe a rovnako aj žalovaný bol zapísaný v živnostenskom registri pod obchodným menom, ako je
uvedené v žalobe. Trvalý pobyt žalovaného je O., T. XXX/XX. V konaní bolo nesporné, že žalobca bol
vlastníkom hnuteľných vecí označených v petite žaloby, teda preukázal aktívnu legitimáciu, že hnuteľné
veci, ktoré žiadal vydať sú v jeho vlastníctve na základe kúpnej zmluvy. Z výpovede svedka O. N. bolo
preukázané, že pomáhal vykladať hnuteľné veci na prevádzku centra voľného času na sídlisku Sever

v Prievidzi a potvrdil vymenovaním trojitej rúry, kotlov, elektrického robota, škrabky väčšieho rozmeru,
troch varných kanvíc, nádoby nerezové, plechy, ohrevný pult, rámy na stôl, že tieto veci boli vykladané
na tejto prevádzke. V tom čase kuchyňa bola prázdna, zariaďovala sa na prípravu stravovne. Z jeho
výpovede vyplynulo, že A. A. spisovala tieto hnuteľné veci o odovzdaní do protokolu, tiež z jej výpovede
bolo preukázané, že v čase odovzdania týchto hnuteľných vecí pracovala pre žalovaného, o čom

svedčí aj dohoda o pracovnej činnosti. Veci, ktoré žiada vydať žalobca potvrdila vo svojej výpovedi
aj svedkyňa A. A. a svedok W. I.. Veci vykladal svedok O. N. a svedkyňa A. A. každú jednotlivú
vec spisovala do protokolu, išlo o veci, ktoré vykladali svedkovia do zariadenia, ktoré mal v nájme
žalovaný a ktorý mal slúžiť na prípravu stravy. V konaní bolo preukázané výpoveďou konateľa žalobcu a
svedkami, že tieto veci boli umiestnené vo vyššie uvedenom zariadení. Žalovaný súdu predložil protokol

súvisiaci s odovzdaním prevádzky v novembri 2014 od Centra voľného času, ktorý bol prenajímateľom
podľa zmluvy a tiež predložil protokol o odovzdaní vecí, kde sa nachádzalo tiež zariadenie kuchyne.
Zmluva o nájme bola uzavretá o nebytovom priestore pre žalovaného v novembri 2013 a protokol
o odovzdaní hnuteľných vecí prevádzky bol spísaný 30.3.2014. Preto tento inventúrny zoznam alistiny predložené nemali právny význam na posúdenie vydania hnuteľných vecí žalobcovi. Odovzdanie
hnuteľných vecí do prevádzky potvrdil aj svedok W. I., ktorý pomáhal pri prevoze a odovzdaní dvoch
kotlov, mixéra, fritézy, škrabky, piecky, nádoby. Tiež potvrdil, že tieto veci fyzicky spisovala A. A..

Nebolo preukázané v konaní, že bola uzavretá Nájomná zmluva o nájme hnuteľných vecí, hoci túto
skutočnosť tvrdil konateľ žalobcu aj A. A.. Túto skutočnosť žalovaný poprel. Súd mal teda v konaní
preukázané výpoveďou konateľa žalobcu a svedkami A. A., O. N., W. I. a B. O., že vo februári 2014 boli
odovzdané hnuteľné veci uvedené v žalobe do prevádzky Centra voľného času SPEKTRUM patriaca
do vlastníctva mesta Prievidza, ktorú mal prevádzkovať žalovaný, ktorú aj prevádzkoval pod označením

MeliSTRAV. Tento názov prevádzky používal až v roku 2014. Hoci neexistuje žiadna zmluva o nájme,
ani výpožičke, ani protokol o odovzdaní vecí a ani iná zmluva, výpoveďami svedkov bolo preukázané
odovzdanie vecí uvedených v žalobe do prevádzky Centra voľného času SPEKTRUM, o ktorej vedeli
svedkovia, že tu malo vzniknúť zariadenie na výdaj stravy, ktoré neskôr aj vzniklo. Žalovaný mal
tento priestor v nájme. Žalovaný odmietol vydať žalobcovi veci uvedené v žalobe s odôvodnením, že
požičal konateľovi žalobcu peňažnú pôžičku, ktorú mu v plnom rozsahu nevrátil a zvyšnú suma, ktorú

nevrátil predstavuje zariadenie kuchyne, teda hnuteľné veci, ktoré žiada vydať. Týmto prejavom potvrdil,
že veci, ktoré žalobca žiada vydať sú veci nachádzajúce sa v tomto zariadení. Tieto veci žalovaný
zadržiavaprotiprávne,bezexistenciezáväzkového právnehovzťahumedzižalobcomažalovaným,bez
akejkoľvek zmluvy. Aktívna legitimácia žalobcu v konaní bola preukázaná kúpnou zmluvou, vlastnícke
právo existovalo v dobe vydania rozhodnutia, pasívna legitimácia nebola sporná, žalovaný mal sporné

hnuteľné veci vo faktickej svojej moci, ktoré odmieta vydať a má ich neoprávnene. Súd má preukázané,
že boli splnené všetky hmotnoprávne podmienky na vydanie veci a preto žalobe vyhovel.“ V bode 39
odôvodnenia citovaného rozsudku je uvedené: ,,K námietkam žalovaného, že nemôže predložiť súdu
nájomnú zmluvu medzi žalobcom a žalovaným o hnuteľných veciach, nakoľko medzi stranami sporu
neexistuje žiaden právny vzťah, súd uvádza, že hoci nebolo preukázané, že žalovaný má hnuteľné veci

v nájme, nájomná zmluva nemusí byť pri hnuteľných veciach uzavretá v písomnej forme. Svedeckými
výpoveďami bolo preukázané, že veci patriace do vlastníctva žalobcu boli dané do prevádzky Centra
voľného času SPEKTRUM, do zariadenia, ktoré malo byť v budúcnosti kuchyňa, o čom svedčia i
fotografie predložené žalobcom, ide o veci, ktoré žalovaný neprávom zadržiaval. To, že medzi stranami
sporu nebolauzavretápísomná nájomná zmluvaniejedôvodomnanevydaniehnuteľnýchvecí. Naviac

žalovaný vo svojej výpovedi potvrdil, že tieto veci sa nachádzajú na prevádzke. Ostatné veci patria
do vlastníctva Centra voľného času, ktoré má žalovaný v nájme, nie do jeho vlastníctva. Podstatné je
preukázanie aktívnej legitimácie žalobcu a pasívnej legitimácie, že tento subjekt zadržiava neprávom
veci, ktoré mu vlastnícky nepatria, čo v konaní preukázané bolo.“

-Vo svojej svedeckej výpovedi na pojednávaní dňa 22.10.2015 v konaní sp.zn. 11Cb/23/2014 ( str.
49 súdneho spisu sp. zn. 11Cb/23/2014) svedkyňa A. A. uviedla, že u žalovaného pracovala od mája
2014 do decembra 2014 na základe Dohody o pracovnej činnosti a Zmluvy o dielo. Už u žalovaného
nepracuje. Asi pred 2 rokmi zastupovala žalovaného na prevádzke z dôvodu jeho vycestovania v
zahraničí, kedy do prevádzky žalobca doniesol kuchynské zariadenie, ona veci prebrala, spísala ich do

protokolu a následne ho odovzdala žalovanému. Žalobca protokol podpísal pri odovzdaní vecí, žalovaný
ho nepodpísal s tým, že si ho preštuduje a potom ho podpíše. Všetky veci, ktoré žalobca priviezol sa
používali, okrem kotlov, tie sa nepoužívali, lebo na to nebola kapacita kuchyne, boli však funkčné a
zapojené. V čase, keď sa veci doniesli do kuchyne resp. prevádzky, táto ešte nefungovala, bola spustená
v máji 2014 aj s týmto zariadením. V kuchyni boli aj iné veci, ktoré patrili Centru voľného času a mesto.

Ďalej súdu uviedla, že má vedomosť o tom, že žalobca dal žalovanému veci do nájmu za úplatu, pretože
ona mu k tomu pripravovala podklady. Pripravila nájomnú zmluvu, ktorú žalobca podpísal, nájomné za
mesiac bolo 400,- EUR, nevedela uviesť, či túto sumu žalovaný zaplatil. Má vedomosť, že žalovaný
predmetné veci nechce vydať žalobcovi, majú osobné spory, prevádzka stále funguje.

-Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 16.03.2018 zotrval na podanej žalobe voči žalovanému
a žiadal, aby jej súd v celom rozsahu vyhovel. Žalovaný predmetné hnuteľné veci úmyselne používal,
hoci vedel, že mu nepatria. Žalobca tým, že žalovaný popieral vlastnícke právo žalobcu k hnuteľným
veciam bol nútený podať žalobu o vydanie hnuteľných vecí, ktorej žalobe bolo vyhovené v konaní sp. zn.
11Cb/23/2014. Žalovaný sa úmyselne obohacoval. Ak žalovaný poukázal na Zmluvu o pôžičke, touto

sa súd zaoberal už v konaní o vydanie hnuteľných vecí, žalovaný tak dáva do súvisu dve veci, ktoré
spolu nesúvisia, pretože žalobcom v predmetnom konaní je právnická osoba a pôžička bola poskytnutá
fyzickej osobe a naviac bola vrátená, čo bolo preukázané aj v konaní sp. zn. 11Cb/23/2014. K sume
mesačného bezdôvodného obohatenia 400,- EUR uviedol, že v rozsudku 11Cb/23/2014 na strane 7 je vtexte uvedené, že mesačné nájomné bolo dohodnuté na 400,- EUR. Žalobca nájomnú zmluvu podpísal
a žalovaný nie, pretože medzi nimi došlo k rozporom. Žalovaný k 29.12.2017 ukončil podnikateľskú
činnosť , prevádzkareň na adrese Ul. C. XX, M. bola zrušená k 25.08.2017, z toho je zrejmé, že žalovaný

predmetné hnuteľné veci ( ktoré boli vo vlastníctve žalobcu) užíval do tohto dátumu. Žalobca podal návrh
na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu 11Cb/23/2014, k odobratiu hnuteľných veci došlo
cca 10 dní pred vianočnými sviatkami 2017 a nenachádzali sa tam všetky hnuteľné veci a zariadenie,
iba časť tých najlacnejších, počas výkonu exekúciu riaditeľka prevádzky uviedla, že v lete 2017 žalovaný
prakticky odviezol všetky veci, ktoré uznal za vhodné, nechal tam veci, ktoré ho zrejme nezaujímali,

ostatné si odviezol. Je tak preukázané, že žalovaný predmetné hnuteľné veci užíval do leta 2017, preto
by žalobca mohol žalobu rozšíriť aj o ďalšie mesiaca, zotrváva však za žalobe v pôvodnom rozsahu. V
záverečnomprednesenapojednávanídňa18.05.2018zástupcazotrvalnapodanejžalobe.Žalovanému
vzniklo bezdôvodné obohatenie užívaním vecí, ktoré sú vyšpecifikované v žalobe po dobu 36 mesiacov.
V ostatnom zotrval na písomnej žalobe a ústnom prednese.

-Konateľ žalobcu M. I. vo výsluchu pred súdom na pojednávaní dňa 16.03.2018 uviedol, že ponúkol
žalovanému nájomnú zmluvu na podpis, bola pripravená a vyhotovila ju p. A.. On predmetnú nájomnú
zmluvu podpísal, žalovaný nie, pretože sa pohádali. Žalovaný mal vedomosť, že predmetné hnuteľné
vecimáodžalobcuvnájme.Žalobcamustrojenaprevádzkovaniekuchynezapožičal,najskôrsadohodli
len ústne, p. A. potom pripravila nájomnú zmluvu, k jej podpísaniu však už nedošlo. Žalobu o vydanie

vecí ( sp. zn. 11Cb/23/2014) podal z dôvodu, že žalovaný mu jeho stroje odmietol vydať, bol v prevádzke
u neho aj za prítomnosti polície , nebol mu umožnený vstup do priestorov prevádzky, preto bol nútený
celú veci riešiť súdnou cestou.

-Z písomného stanoviska B. V., Y.: XX XXX XXX zo dňa 23.03.2018 ako majiteľky vývarovne reštaurácie

B. (ktorá podľa tvrdenia žalobcu zabezpečuje varenie jedál pre svoju reštauráciu a niekoľko firiem v
meste Prievidza, a má tak dlhoročné skúsenosti so zariadeniami na prípravu jedál) mal súd preukázané,
že na základe predloženého zoznamu zariadenia slúžiaceho na vybavenie kuchyne menovaná písomne
s určitosťou prehlásila, že cena mesačného nájomného za uvedené zariadenie sa reálne dá určiť na
sumu 420 až 450,- EUR. Tento reálny odhad podmienila svojou 38-ročnou praxou v stravovaní. Za

uvedené obdobie až do súčasnosti si vedie účtovníctvo, v rámci ktorého prichádza bežne do styku s
podobnými účtovnými prípadmi, nájomnými zmluvami, nákupmi zariadení a pod..

-Z výpisu zo Živnostenského registra žalovaného z 15.03.2018 bolo zistené, že žalovaný ako
podnikateľský subjekt ukončil podnikateľskú činnosť vo všetkých predmetoch podnikania ku dňu

29.12.2017. Prevádzka na adrese M., C. XX bola zrušená 25.08.2017.

-Z úradného záznamu o odobratí hnuteľných vecí JUDr. W. X. , PhD. súdneho exekútora z 18.12.2017
bolo zistené, že v zmysle exekučného titulu č.k. 11Cb/23/2014-116 vydaného Okresným súdom M. na
adrese ZĎ Ul. C. XX, Prievidza vykonal odobratie hnuteľných vecí v zmysle § 186 a nasl. Exekučného

poriadku pričom oprávnený sa vyjadril, že odobraté veci sú značne poškodené, veľa vecí chýba resp.
ich časti. Má záujem si chýbajúce veci, ktoré sa nepodarilo odobrať zadovážiť podľa § 188 ods.
1 Exekučného poriadku ( v bodoch 1,3,6,8,9,10,14,17,18). Povinný sa vyjadril, že odovzdal všetky
hnuteľné veci v zmysle rozhodnutia OS Prievidza č.k. 11Cb/23/2014-116, čím považuje súdom určenú
povinnosť za splnenú.

(7) Súd podanú žalobu posúdil podľa nasledovných ustanovení zákonov:

-Podľa Čl. 8 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len CSP) strany sporu sú povinné

označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v
súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

-Podľa Čl. 15 ods. 1 CSP dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s
princípmi, na ktorých spočíva tento zákon.

-Podľa § 191 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.-Podľa § 215 ods. 1 a 2 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Skutkový stav sa
zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.

-Podľa § 1 ods. 1,2 Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov tento zákon upravuje
postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s
podnikaním. Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré
otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich
nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa

zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

-Podľa § 261 Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov, táto časť zákona upravuje
záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti,
že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

-Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (1)Kto sa na úkor iného
bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. (2)Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

-Podľa § 456 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov predmet bezdôvodného obohatenia
sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.

- Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov musí sa vydať všetko, čo
sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä

preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

-Podľa § 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (1) Právo na vydanie
plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo
k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.(2) Najneskôr sa právo na vydanie plnenia

z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať
rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

-Podľa § 387 ods. 1 a 2 § 387 Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov(1) Právo sa
premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom.(2) Premlčaniu podliehajú všetky práva zo

záväzkových vzťahov s výnimkou práva vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.

-Podľa § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov premlčaním právo na plnenie
povinnosti druhej strane nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne
premlčanie po uplynutí premlčacej doby.

-Podľa § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov pri právach vymáhateľných
na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súd, ak tento zákon
neustanovuje niečo iné.

-Podľa§397Obchodnéhozákonníkavzneníneskoršíchpredpisovakzákonneustanovujeprejednotlivé
práva inak, je premlčacia doba 4 roky.

- Podľa § 121 ods. 1 Zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej ,,Občiansky zákonník“)
príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s

jej uplatnením.

-Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v
omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri
plnení úroky z omeškania; výšku úrokov z omeškania ustanovuje vykonávací predpis (ods. 2).

-Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku
alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úrokyz omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho
práva.

-Podľa § 1 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z. sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej
sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku
zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby
omeškania s plnením peňažného záväzku.

(8)Súd sa pri svojom rozhodovaní spravoval citovanými ustanoveniami zákonov, ktoré aplikoval
na dokazovaním preukázaný skutkový stav veci. Predmetom konania bolo vydanie bezdôvodného
obohatenie za 36 mesiacov od mája 2014 v sume 400,- EUR/mesačne. V prvom rade sa súd zaoberal
otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, vychádzal pritom zo skutkových zistení v konaní sp. zn.
11Cb/23/2014 ako skutočností známych súdu z jeho činnosti, pričom žalovaný nenavrhol v spore žiadne

nové dôkazy, ktoré by tieto zistenia spochybnili. V sporovom občianskom súdnom konaní sa uplatňuje
prejednacia zásada. Strana sporu má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky
spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana sporu, ktorá
tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie
tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana sporu nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť

označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazné bremeno ako procesný inštitút v sporovom občianskom
konaní spočíva v zodpovednosti účastníka konania za to, že v konaní budú preukázané tie rozhodné
skutočnosti, ku ktorým sa dôkazné bremeno viaže. Ak neboli preukázané tvrdenia strany sporu, dôkazné
bremeno tak neuniesla, čoho následkom je rozhodnutie súdu vo veci samej v jej neprospech. Ak v
procesnej obrane žalovaný žiadal žalobu zamietnuť pre prekážku právoplatne rozhodnutej veci spor

sp. zn. 11Cb/23/2014 sa týkal vydania hnuteľných vecí, pričom v tomto spore sa koná o vydanie
bezdôvodného obohatenia, s odkazom na § 230 CSP sa nejedná o vec, o ktorej sa už právoplatne
rozhodlo, ktorá sa týka tých istých strán sporu a toho istého predmetu konania.

(9)V konaní sp. zn. 11Cb/23/2014 bolo ustálené, že žalobca bol vlastníkom hnuteľných vecí, označených

v petite žaloby. Na základe uvedeného je potom aktívna vecná legitimáciu žalobcu v tomto spore
podľa názoru súdu preukázaná. Z konania sp. zn. 11Cb/23/2014 a rozhodnutia vo veci samej je tiež
preukázané, že hnuteľné veci ( bližšie vyšpecifikované vo výroku rozhodnutia vo veci samej) boli
umiestnené do zariadenia - prevádzky Centra voľného času SPEKTRUM, ktorú prevádzkoval žalovaný
pod označením MeliSTRAV. Ako vyplýva z odôvodnenia predmetného rozsudku následne žalovaný

odmietol vydať žalobcovi veci uvedené v žalobe s odôvodnením, že požičal konateľovi žalobcu peňažnú
pôžičku, ktorú mu v plnom rozsahu nevrátil. Žalovaný aj v tomto spore v rámci svojej procesnej obrany
poukázal aj predložil zmluvu o pôžičke zo dňa 26.06.2013 uzavretú medzi W. L. ako fyzickou osobou
( veriteľ) a M. I. ako fyzickou osobou ( dlžníkom), ktorej predmetom bola suma 11.250,-EUR. Vzhľadom
k okruhu zmluvných strán uzavretej zmluvy o pôžičke súd s poukazom na skutočnosť, že stranami tohto

sporu sú podnikateľské subjekty vyhodnotil predložený dôkaz ako právne irelevantný. Z vykonaného
dokazovania je tiež zrejmé, že zmluva o pôžičke bola predložená ako dôkaz aj v konaní sp. zn.
11Cb/23/2014, pričom súd tento dôkaz vyhodnotil a dospel k právnemu záveru, že týmto prejavom
žalovaný vlastne potvrdil, že veci, ktoré žiada vydať sú veci, nachádzajúce sa v tomto zariadení, tieto
veci žalovaný zadržiava protiprávne, bez existencie záväzkového vzťahu medzi žalobcom a žalovaným,

bez akejkoľvek zmluvy. Z rozsudku sp. zn. 11Cb/23/2014 ďalej vyplýva, citácia textu: ,,žalovaný mal
sporné hnuteľné veci vo faktickej moci, odmieta ich vydať a má ich neoprávnene“.

(10)Súd vyhodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Žalobca v spore preukázal, že žalovaný na

jeho úkor získal bezdôvodné obohatenie, pričom má súd za to, že svoje vlastnícke právo k veci žalobca
preukazovať nemusí. Nájomný vzťah medzi stranami sporu sa nepodarilo žalobcovi preukázať ani v
tomto konaní. V konaní sp. zn. 11Cb/23/2014 súd dospel k záveru, že nebolo v konaní preukázané, že
medzi stranami sporu bola uzavretá Nájomná zmluva o nájme hnuteľných vecí, pretože žalovaný túto
skutočnosť poprel. V tomto konaní bolo zistené, že žalobca síce žalovanému ponuku na nájomnú zmluvu

predložil, k jej platnému uzavretiu však nedošlo, teda nájom nevznikol. Z uvedeného však vyplýva, že
žalovaný mal vedomosť o ,,neexistencii“ nájomného vzťahu a možno konštatovať, že ide o vedomé
bezdôvodné obohatenie. V konaní vedenom pod sp. zn. 11Cb/23/2014 bolo tiež dostatočne preukázané,
že všetky hnuteľné veci sa u žalovaného v prevádzke nachádzali, žalovaný žalobcu nikdy nevyzval ,aby si prišiel veci prevziať, naopak sa bránil tomu, aby ich musel vydať a preto súd rozsudkom uložil
žalovanému povinnosť predmetné hnuteľné veci žalobcovi vydať. Žalovaný v spore podal námietku
premlčania, keď mal za to, že išlo o pôžičku podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a netýkala sa

podnikateľskej činnosti, nie je preto možné aplikovať štvorročnú premlčaciu dobu podľa Obchodného
zákonníka, ale len 2- ročnú premlčaciu dobu podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá začala
plynúť v apríli 2014, kedy došlo k odovzdaniu vecí. Už na druhý deň po ich odovzdaní M. I. musel
vedieť, že prípadne došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor mal bezdôvodne obohatiť.
Premlčacia doba teda podľa žalovaného uplynula v apríli 2016 a žaloba bola podaná až 16.05.2017.

Súd sa s uvedeným nestotožnil, s poukazom na to, že v tomto prípade sa jedná o vedomé bezdôvodné
obohatenie s objektívnou premlčacou lehotou 10 rokov. Premlčacia doba plynie odo dňa, kedy sa
oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Z dokazovania
bolo preukázané, že žalovaný s pomocou hnuteľných vecí od žalobcu spustil prevádzku na adrese
C., Prievidza v máji 2014, táto skutočnosť v konaní nebola sporná. Ako už bolo uvedené vyššie, súd
má za to, že v danom prípade ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného, kedy

sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za desať rokov odo dňa, keď k
nemu došlo ( § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka), objektívna premlčacia doba plynie odo dňa, keď
k bezdôvodnému obohateniu došlo. A teda vo vzťahu k namietanému premlčaniu žalovaného nároku
súd vyhodnotil námietku žalovaného ako právne nedôvodnú. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné
uviesť, že i za stavu, ak by súd nepovažoval bezdôvodné obohatenie za úmyselné na strane žalovaného,

vzhľadom na postavenie subjektov záväzkovo- právneho vzťahu súd toto postavenie posúdil ako
obchodno-právne, na ktoré je potom potrebné aplikovať obchodné právo, čo vyplýva z úpravy podľa §
261 Obchodného zákonníka. Napriek tomu, že inštitút bezdôvodného obohatenia upravuje Občiansky
zákonníka, právna úprava premlčania je kompexne upravená Obchodným zákonníkom. Z podanej
žaloby a vykonaných dôkazov mal súd nesporne preukázané, že spor vznikol medzi podnikateľmi v

súvislosti s ich podnikateľskou činnosťou a podľa § 397 Obch. zákonníka je premlčacia doba 4 roky.
Obchodný zákonník pritom pre vydanie bezdôvodného obohatenia neustanovuje osobitnú premlčaciu
dobu odlišnú od všeobecnej 4-ročnej. V § 387 ods. 2 Obch. zákonníka je uvedené, že premlčaniu
podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov, týmto ustanovením sa tak riadia aj vzťahy vzniknuté
zo záväzkov a teda aj z bezdôvodného obohatenia, preto sa podľa názoru súdu právo na vydanie

bezdôvodného obohatenia premlčuje v 4-ročnej premlčacej dobe. Žalobca sa domáha voči žalovanému
vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré malo žalovanému vzniknúť užívaním hnuteľných vecí bez
právneho dôvodu v období od mája 2014 do leta 2017, kedy bola prevádzka k 25.08.2017 zrušená.
Primárne však súd námietku premlčania posúdil ako nedôvodnú z dôvodu, že tu nepochybne došlo
k úmyselnému bezdôvodnému obohateniu. Žalobca si uplatnil voči žalovanému právo v lehote pred

uplynutím zákonom stanovenej premlčacej doby.

(11) Žalovaný v spore namietal výšku žiadaného bezvodného obohatenia 400,- EUR mesačne. Súd
má za to, že nemožno vychádzať z výšky nájmu, uvedenej v ponuke nájomnej zmluvy, ktorú žalovaný
nepodpísal ani z odôvodnenia rozsudku sp. zn. 11Cb/23/2014. Výška bezdôvodného obohatenia by

mala zodpovedať hodnote možnosti hnuteľné veci užívať ( bez ohľadu na to, či reálne užívané boli alebo
nie) , čiže trhovému nájomnému za obdobné veci. Súd má za to, že žalobca v spore uniesol dôkazné
bremeno, keď dôkazom ( predložené písomné stanovisko B.j, Y.: XX XXX 258 zo dňa 23.03.2018 ako
majiteľky vývarovne reštaurácie B.) v spore preukázal cenu mesačného nájomného za uvedené resp.
porovnateľné zariadenie v sume 420 až 450,- EUR. Tento dôkaz žalovaný nerozporoval a ts poukazom

na§151ods.1CSP,kedyskutkovétvrdeniastrany,ktoréprotistranavýslovnenepoprela,sapovažujúza
nesporné.Výškaplneniazaužívaniecudzejvecisaodvodzujeodprospechu,ktorýzískalobohatený,ten
je povinný vydať to, čo získal neoprávneným užívaním cudzej veci, teda ten prospech, ktorý bezdôvodne
získal a o ktorý sa obohatil na úkor vlastníka. Majetkovým vyjadrením tohto prospechu je potom peňažná
suma , ktorá zodpovedá nájomnému realizovanému zvyčajne v danom mieste a čase za porovnateľné

ceny, t.j. výška bezdôvodného obohatenia by mala zodpovedať hodnote možnosti tieto veci užívať, teda
trhovému nájomnému za obdobné veci.

(12) Žalobca sa svojho nároku domáha titulom bezdôvodného obohatenia za neoprávnené užívanie jeho
hnuteľných vecí za obdobie od mája 2014 do konca apríla 2017, teda za 36 mesiacov krát 400,- EUR, čo

je suma celkom 14.400,- EUR. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že v tomto období sa hnuteľné veci
žalobcu nachádzali v prevádzke žalovaného, ktorý ich ani na základe právoplatného a vykonateľného
rozsudku tunajšieho súdu č.k. 11Cb/23/2014-116 zo dňa 20.10.2016 žalobcovi v určenej lehote nevydal.
Prevádzkažalovanéhobolazrušená dňa25.08.2017adňa18.12.2017W..W.X.,PhD.súdny exekútoravykonal odobratie hnuteľných vecí v zmysle § 186 a nasl. Exekučného poriadku. Súd má za to, že
žalobca výšku bezdôvodného obohatenia v konaní preukázal a uniesol dôkazné bremeno o tom, o koľko
sa žalovaný obohatil neoprávneným užívaním hnuteľných vecí vo vlastníctve žalobcu. Zodpovednosť za

bezdôvodné obohatenie je objektívneho charakteru a predpokladom jeho vzniku nie je protiprávny úkon
obohateného ani jeho zavinenie, podstatné je to, že stav obohatenia vznikol ( rozsudok NS ČR sp. zn.
33Cdo 882/2006 z 24.06.2008).Inštitút bezdôvodného obohatenia vyjadruje zásadu občianskeho práva,
že nikto sa nesmie bezdôvodne obohatiť na úkor iného a pokiaľ k tomu dôjde, je povinný takto získaný
prospech vrátiť. Na základe vyššie uvedeného súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.

(13)Žalobca si zároveň uplatnil právo na zaplatenie príslušenstva pohľadávky. Výšku uplatňovaného
úroku z omeškania v sadzbe 8,05 % ročne a v sadzbe 8,00 % ročne podľa úpravy petitu žaloby žalobcom
zo dňa 18.07.2017 súd považoval za súladnú s vyššie citovanými predpismi, preto žalovaného spolu s
istinou zaviazal aj na úhradu úrokov z omeškania tak, ako je to uvedené vo výroku rozsudku.

(14) O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP, kedy súd prizná strane náhradu trov
konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca bol v konaní úspešný a preto mu súd priznal voči
žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu jeho čistého úspechu t.j. 100 %. Podľa § 262
ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa
konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

(15) V súlade s § 223 ods. 3 CSP bol rozsudok so súhlasom predsedu súdu vyhotovený a odoslaný
v predĺženej lehote.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne
na Okresný súd Prievidza v dvoch vyhotoveniach. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Trenčíne.

Podľa § 363 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP"), v odvolaní sa popri

všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky;
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; rozhodoval vylúčený sudca alebo

nesprávne obsadený súd; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností;
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedkyprocesnéhoútoku,ktoréneboliuplatnené;aleborozhodnutiesúduprvejinštancievychádzaz

nesprávneho právneho posúdenia veci a podľa § 62 ods. 1 CMP aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne
alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 232 ods. 2 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym
uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( Exekučný poriadok).