Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, December 19, 2017

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 12Csp/151/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6617207893
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Šulajová

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2017:6617207893.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Renátou Šulajovou v spore žalobcu U. G., narodená

XX.XX.XXXX, trvale bytom L., L. P. XXXX/XX, štátna občianka Maďarskej republiky, zast. JUDr. Andrej
Cifra, advokát so sídlom Lučenec, ul. J. Kráľa 5/A proti žalovanému Provident Financial, s.r.o. so sídlom
Bratislava, Mlynské nivy 49, IČO: 35 805 731, zast. advokátska kancelária De minimis, spol. s r. o.,
so sídlom Bratislava, Lovinského 22, IČO: 36 868 949, v konaní o zaplatenie sumy 1 065,13 Eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1 065,13 Eur spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne
počnúc od 27.05.2017 do zaplatenia v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobkyni s a p r i z n á v a náhrada trov konania od žalovaného v plnom rozsahu, o ktorej výške súd
rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku osobitným uznesením.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť na účet Okresného súdu Lučenec súdny poplatok vo výške 63,50
Eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žaloba o určenie že zmluvné podmienky uvedené v Zmluve o úvere číslo 570236102 zo dňa 24.03.2014:
celkové náklady zákazníka podľa § 2 písm. g) zákona (ďalej len celkové náklady) sú tvorené súčtom
úroku a poplatku za garantovanú službu, pričom poplatok za garantovanú službu je vyjadrený pevnou
sumou 253,26 Eur.
Žaloba o určenie že zmluvné podmienky uvedené v Zmluve o zabezpečení splátok úveru číslo
570236102 zo dňa 24.03.2014:
zákazník sa zaväzuje, že za poskytnutie služby podľa odseku 1.1 zaplatí poskytovateľovi celkovú
odmenu vo výške 648,90 Eur. Zákazník sa zaväzuje splácať túto odmenu v 60 pravidelných splátkach a

to v 59 týždenných splátkach (okrem poslednej splátky) vo výške 10,81 Eur a poslednú splátku vo výške
11,11 Eur počas doby splácania spotrebiteľského úveru uvedenej v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
Odmena je splatná v hotovosti pri prevzatí splátky poskytovateľom. Splatnosť prvej splátky nastáva 7.
kalendárny deň po uzavretí tejto zmluvy,
sú pre svoju neprijateľnosť neplatné, s a z a m i e t a .

Žalovanému s a p r i z n á v a náhrada trov konania od žalobkyni v plnom rozsahu, o ktorej výške súd

rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku osobitným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala od žalovaného zaplatenia sumy 1 065,13 Eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne počnúc od 27.05.2017 do zaplatenia, z titulu bezdôvodného
obohatenia. Uviedla, že dňa 24.03.2014 uzatvorila so spoločnosťou Provident Financial, s.r.o. Zmluvuo spotrebiteľskom úvere č. 570236102 (ďalej len "Zmluva o spotrebiteľskom úvere). Na základe vyššie
menovanej zmluvy poskytol žalovaný žalobkyni úver vo výške 1 260,--Eur. Súčasne žalobkyňa uzatvorila
so žalovaným súvisiacu Zmluvu o zabezpečení splátok úveru, spočívajúcu v preberaní peňažnej

hotovosti žalovaného od žalobkyni na účely úhrady splátok spotrebiteľského úveru, ktorý bol poskytnutý
nazákladeZmluvyospotrebiteľskomúvereč.570236102(ďalejajlenako"Zmluvaodoplnkovejslužbe).

2. Na základe Zmluvy o doplnkovej službe sa žalovaný zaviazal, že žalobkyni bude za odmenu
pravidelne poskytovať službu spočívajúcu v prevzatí finančnej hotovosti, ktorá je určená na úhradu

splátok spotrebiteľského úveru, ktorý bol poskytnutý na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Žalobkyňa má za to, že Zmluva o doplnkovej službe má k Zmluve o spotrebiteľskom úvere akcesorickú
povahu aj keď je táto zmluva uzatvorená na osobitnej listine. Žalovanému nič nebránilo v tom,
aby dojednanie o spoplatnení hotovostného inkasovania splátok bolo zahrnuté priamo v zmluve o
spotrebiteľskom úvere. Podľa žalobkyne žalovaný práve takýmto spôsobom obchádzal zákon tým, že
dojednal osobitnú zmluvu, hoci poplatok za hotovostné inkasovanie splátok nevyberal osobitne, ale

zahrnul ho do splátky úveru. Odplata za doplnkovú službu, ktorá bola predmetom Zmluvy o zabezpečení
splátok úveru bola pri doplnkovej zmluve percentuálne vo výške 51,50 % z poskytnutého úveru.
Žalobkyňa má za to, že Zmluva o zabezpečení splátok úveru je doplnkovou službou, ktorá je spojená a
úzko súvisia so spotrebiteľským úverom. Z tohto dôvodu by sa Zmluva o spotrebiteľskom úvere a s ňou
súvisiaca Zmluva o doplnkovej službe mali posudzovať ako jeden celok. Akcesorický charakter Zmluvy

o doplnkovej službe k Zmluve o spotrebiteľskom úvere možno priamo dôvodiť aj z bodu 1.1 priloženej
Zmluvy o doplnkovej službe. V súvislosti s uzavretou Zmluvou o doplnkovej službe žalobkyňa poukázala
na to, že táto Zmluva nie je samostatne označená číslom.

3. Žalobkyňa poukázala na § 52a Občianskeho zákonníka (ďalej ,,OZ"): ,,Ak sú uzavreté viaceré

spotrebiteľské zmluvy pri tom istom rokovaní alebo sú zahrnuté do jednej listiny, posudzuje sa každá
z týchto zmlúv samostatne. Ak však z povahy zmlúv alebo stranám známeho účelu zmlúv pri ich
uzavretí zrejme vyplýva, že tieto zmluvy sú od seba vzájomne závislé, vznik každej z týchto zmlúv
je podmienkou vzniku ostatných zmlúv. Zánik jednej z týchto zmlúv iným spôsobom než splnením
alebo spôsobom nahrádzajúcim splnenie spôsobuje zánik ostatných závislých zmlúv, a to s obdobnými

právnymi účinkami". Zmluva o doplnkovej službe bola nevyhnutnou podmienkou na uzatvorenie Zmluvy
o spotrebiteľskom úvere. Je nelogické, aby žalobkyňa z vlastnej vôle pristupovala a požadovala
uzatvorenie Zmluvy o doplnkovej službe, čím sa poskytnutý úver predraží, nakoľko musí platiť ešte
aj odmenu obchodnému zástupcovi za to, že bude vyberať splátky úveru u neho v domácnosti.
Táto služba nebola dojednaná individuálne na žiadosť žalobkyne, ale bola daná len ako podmienka

poskytnutia úveru. Podľa ustanovenia § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z. platného a účinného v čase
podpisu Zmluvy o spotrebiteľskom úvere má byť odmena za doplnkovú službu zahrnutá do celkových
nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, a teda aj do RPMN. Žalobkyňa poukázala
aj na skutočnosť, že žalovaný: v Zmluve o spotrebiteľskom úvere nesprávne uvádza RPMN vo výške
70,38 % pričom skutočná RPMN po započítaní odplaty zo Zmluvy o doplnkovej službe je niekoľko

násobne vyššia (pre ilustráciu ide o RPMN približne vo výške 228,66% - (výpočet http://
openiazoch.zoznam.sk/hotovostne-pozicky/kalkulacka).Vskutočnostitedaspotrebiteľ(žalobca)zaúver
zaplatí celkom 86 % odplatu zo sumy poskytnutého úveru, čo pri priemerných úrokoch v bankách je
doslova úžernícke plnenie. Požiadavku na takéto plnenie nie je možné inak pomenovať len ako úžera, čo
odporuje dobrým mravom. Z tohto vyplýva absolútna neplatnosť právneho úkonu ako celku. Ak zákonu

alebo dobrým mravom odporuje zmluva o spotrebiteľskom úvere v časti odplaty (úrokov), je nutné tento
dôvod neplatnosti vztiahnuť na zmluvu o spotrebiteľskom úvere ako celok.

4. Predmetná Zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej boli poskytnuté peňažné prostriedky
neobsahuje náležitosti požadované zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej aj len

ako zákon 129/2010 Z. z.) a súčasne v nich nachádza viacnásobné neprijateľné zmluvné podmienky.
Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z .z. musí zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať:
- v súlade s písm. f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti
spotrebiteľského úver- musí byť uvedená konkrétnym dátumom;
- v súlade s písm. k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v

ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia- v zmluve o spotrebiteľskom úvere absentuje.
Podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení platnom a účinnom ku dňu podpisu
spotrebiteľskej zmluvy, musí zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať okrem iného aj údaj o konečnejsplatnosti spotrebiteľského úveru (musí byť uvedená konkrétnym dátumom). V prípade, že údaj o
konečnej splatnosti v zmluve absentuje považuje sa poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov,
čoho si musel byť žalovaný ako odborne a právne znalý dodávateľ vedomý. V zmluve o spotrebiteľskom

úvere nie je uvedený konkrétny dátum, predstavujúci termín konečnej splatnosti úveru. Zmluva o
spotrebiteľskom úvere obsahuje iba údaj týkajúci sa počtu splátok (60). Úmyslom zákonodarcu bolo,
aby spotrebiteľ bol už pri podpise zmluvy informovaný a uzrozumený so skutočnosťou, kedy má nastať
konečná splatnosť poskytovaného úveru. V predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere súčasne v
súlade s § 9 ods. 2 písm. k) absentuje aj výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,

čo má taktiež za následok, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, čoho si
musel byť žalovaný ako odborne a právne znalý dodávateľ rovnako vedomý. S dôrazom na tzv. legálny
výklad (dôvodová správa) daného ustanovenia je potrebné, aby bol spotrebiteľ už pri podpise zmluvy
informovaný v akej výške, ako dlho a v akých termínoch je povinný splácať istinu, úroky a iné poplatky.
Spotrebiteľmáužpripodpisezmluvyvedieťakápomernáčasťzkaždejuhradenejsplátkybudepripísaná
na úhradu istiny, aká časť na úroky a aká časť bude pripísaná na úhradu poplatkov. Predmetná zmluva

neobsahuježiadnedojednanie,zktoréhobyuvedenébolozrejmé.Predloženázmluvaospotrebiteľskom
úvere uzavretá medzi účastníkmi konania zákonom požadované náležitosti neobsahuje. V súvislosti s
uvedenou argumentáciou poukázala aj na rozsudok Krajského súdu v Žiline spis. zn. 11Co/127/2015
zo dňa 20.04.2015.

5. V rámci samotného textu zmluvy o spotrebiteľskom úvere nie je nijakým spôsobom špecifikované, aký
predmet plnenia je ponúkaný spotrebiteľovi za platbu poplatku za garantovanú službu. Nakoľko v texte
zmluvy absentuje okruh plnení, ktoré majú byť poskytované spotrebiteľovi ako protiplnenie za poplatok
za garantovanú službu je zrejmé, že v zmluvách absentuje skutočné protiplnenie pre spotrebiteľa. Z
uvedeného vyvodil, že z dôvodu neurčitosti a absencie skutočného protiplnenia pre spotrebiteľa je

možné opodstatnene považovať poplatok za neprijateľnú zmluvnú podmienku, t. j. za neplatný, keďže
dojednaním "iluzórneho" poplatku došlo k prehĺbeniu nerovnováhy medzi dodávateľom a spotrebiteľom
v predmetnom úverovom vzťahu.

6. Na základe vyššie uvedeného možno označiť konanie žalovaného ako úžernícke konanie, ktoré je v

rozpore s dobrými mravmi a ktoré spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu ako celku. V danom
prípade ide i o obchádzanie zákona, keďže žalovaný protiplnenie za poskytnutie úveru rozložil na tri
sumy, a to na: zdanlivo primeraný úrok, poplatok za garantovanú službu, poplatok za výber splátok
úveru. Má za to, že Zmluvu o spotrebiteľskom úvere je nutné považovať za absolútne neplatný právny
úkon. Dôsledkom absolútnej neplatnosti Zmluvy o spotrebiteľskom úvere je, že žalovaný mal nárok

iba na vrátenie istiny poskytnutého úveru, t.j. iba na vrátenie takej sumy, aká bola reálne žalobkyni
poskytnutánazákladeZmluvyospotrebiteľskomúvere.Súvisiacimdôsledkomjesúčasneajskutočnosť,
že všetky peňažné plnenia žalobcu prijímané nad rámec istiny jednotlivých poskytovaných úverov, je
nutnépovažovaťzabezdôvodnéobohatenie,nakoľkodošlokzískaniupeňažnýchprostriedkovzostrany
žalovaného na úkor žalobcu bez právneho titulu. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozhodnutie

Okresného súdu Košice II zo dňa 04. októbra 2013, č. k. 36C/69/2011, podľa ktorého ,,zmluvná
podmienka v Zmluve o spotrebiteľskom úvere, v ktorej je uvedený administratívny poplatok a zmluvná
podmienka v Zmluve o zabezpečení splátok úveru týkajúca sa odmeny za hotovostný výber splátok
úveru je neprijateľná a z tohto dôvodu neplatná. K tomuto záveru dospel súd s ohľadom na
zistenú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Nerovnováha je daná skutočnosťou, že zmluvná podmienka (administratívny poplatok) netýkajúca sa
hlavného predmetu plnenia a odmeny za toto plnenie (odmenou je dohodnutý úrok za poskytnutie
úveru) je dohodnutá jednoznačne a zjavne v neprospech spotrebiteľa, keď za bližšie neurčené služby
spoločnosti Provident Financial, s.r.o. musí spotrebiteľ zaplatiť poplatok, ktorý vo svojom rozsahu
takmer zodpovedá dohode o odmene za poskytnutie celého úveru, t.j. tento bližšie neidentifikovaný

poplatok zdvojnásobuje výdaje spotrebiteľa v súvislosti s poskytnutým úverom. Zmluvná podmienka
v Zmluve o zabezpečení splátok úveru, týkajúca sa odmeny za hotovostný výber splátok úveru
taktiež spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, nakoľko táto
zmluvná podmienka je dohodnutá jednoznačne a zjavne v neprospech spotrebiteľa, keď za v zásade
spotrebiteľom nepožadovanú službu - osobné vyberanie splátok úveru prostredníctvom pracovníkov

spoločnosti Provident Financial, s.r.o. má spotrebiteľ zaplatiť sumu, ktorá predstavuje viac ako polovicu
z poskytnutého úveru. Z čoho jednoznačne vyplýva, že takto dohodnutá odmena za osobné inkasovanie
splátok úveru podstatne a niekoľkonásobne zvyšuje výdaje spotrebiteľa v súvislosti s poskytnutým
úverom. Aj keď ide o samostatnú zmluvu, táto zmluva priamo súvisí so Zmluvou o spotrebiteľskomúvere". Tiež dal do pozornosti aj Rozhodnutie Okresného súdu Lučenec zo dňa 14.03.2013, sp.
zn.: 12C/63/2013 aj na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 27.06.2013, sp. zn.:
41Cob/139/2012.

7. Plnenie, ktoré spotrebiteľ poskytne žalovanému bez platného právneho titulu, zakladá na strane
spotrebiteľa nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Podľa § 451 ods. 2 Obč. zák. bezdôvodným
obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného
právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný

z nepoctivých zdrojov. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne
obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa § 457 OZ ,,ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý
z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal". Bezdôvodné obohatenie predstavuje
uhradená suma zo strany žalobcu, ktorá presahuje reálne poskytnuté finančné prostriedky. Na základe
predkladanej Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 570236102 je zrejmé, že žalobkyni bola od žalovaného
poskytnutá celková čiastka úveru 1 260,--Eur (istina úveru vyplývajúca zo zmluvy). K predmetnej zmluve

žalobkyňa uhradila žalovanému sumu vo výške 2 325,13 Eur (súčet všetkých súm prislúchajúcich k
položke "Čiastka" v "Karte splátok"). Z uvedeného možno dôvodiť, že žalovaný sa bezdôvodne obohatil
na úkor žalobkyne, nakoľko bez právneho titulu prijímal úhrady od žalobkyne nad rámec istiny úveru
za obdobie od 10.11.2014 do 02.04.2015 (z úhrady pripísanej na účet žalovaného zo dňa 10.11.2014
predstavuje bezdôvodné obohatenie suma 30,--Eur), spolu vo výške 1 065,13 Eur (úhrady 2 325,13 Eur

- istina úveru 1 260,--Eur). Žalovaný je povinný vydať bezdôvodné obohatenie v súvislosti s absolútne
neplatnou zmluvou o úvere vo výške 1 065,13 Eur.

8. Na základe predžalobnej výzvy zo dňa 22.05.2017 bol žalovaný vyzvaný na úhradu dlžnej sumy do
26.05.2017. Žalobkyňa má za to, že žalovaný sa odo dňa nasledujúceho po tomto dni, teda odo dňa

27.05.2017, dostal do stavu omeškania s úhradou peňažného dlhu voči žalobcovi. Žalobkyňa si preto
uplatňuje zákonné úroky z omeškania odo dňa 27.05.2017 do zaplatenia.

9. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že žaloba žalobkyne, je v celom rozsahu nedôvodná
a špekulatívna. Tvrdenia žalobkyne uvedené v žalobe sú nepravdivé, navyše tieto žalobkyňa ničím

nepreukazuje. Žalovaný trvá na tom, že ním používané zmluvy sú platné, majú všetky príslušnými
právnymi predpismi stanovené náležitosti a neobsahujú neprijateľné podmienky, všetky súvisiace
nesprávnetvrdeniažalobkyne,pretopopiera.Žalovanýnamieta,ženepoužívanekaléobchodnépraktiky
a žalobkyňa všetky zmluvy so žalovaným uzavrela dobrovoľne. Žalovaný namieta, že žalobný návrh
na plnenie uvedený v žalobe je neprípustný už len z hľadiska toho, že v ňom absentuje vyjadrenie

synalagmatickej reštitúcie.

10. Medzi stranami došlo k uzavretiu Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 570236102 zo dňa 24. marca
2014 (ďalej len "Zmluva o úvere"), na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni spotrebiteľský úver v
sume 1.260,--Eur a žalobkyni po poskytnutí spotrebiteľského úveru vznikol záväzok zaplatiť žalovanému

celkovú čiastku (pri predpoklade riadneho a včasného splatenia dlhu) v sume 1.694,70 Eur. Žalovaný
trvá na pravdivosti údajov uvedených v texte Zmluvy o úvere. Až po uzavretí Zmluvy o úvere (teda nie
súčasne so Zmluvou o úvere ako tvrdí žalobkyňa), hoci v ten istý deň, strany spolu na základe žiadosti
žalobkyne uzavreli Zmluvu o zabezpečení splátok úveru zo dňa 24. marca 2014 (ďalej len Zmluva o
doplnkovej službe). Na základe Zmluvy o doplnkovej službe sa žalovaný zaviazal poskytovať žalobkyni

nadštandardnú doplnkovú službu a žalobkyňa sa zaviazala žalovanému za túto službu zaplatiť celkovú
odmenu v sume 648,90 Eur. Žalovaný trvá na pravdivosti údajov uvedených v texte Zmluvy o doplnkovej
službe. Žalobkyňa, preto je z oboch vyššie uvedených zmlúv, avšak z dvoch rôznych právnych titulov,
povinná zaplatiť žalovanému spolu sumu 2.343,60 Eur. Žalobkyňa tvrdí, že "K predmetnej zmluve
žalobkyňa uhradila žalovanému sumu vo výške 2.325,13 Eur...". Žalovaný nepopiera celkovú výšku

takéhoto plnenia zo strany žalobkyne žalovanému, teda že žalobkyňa zaplatila žalovanému sumu
2.325,13 Eur, ale zvlášť popiera, že by žalobkyňa tak plnila len na celkovú čiastku podľa Zmluvy o úvere,
pretože žalobkyňa týmto svojim plnením súčasne vždy plnila aj na istinu - celkovú odmenu podľa Zmluvy
o doplnkovej službe, preto žalobkyňa na samotnú celkovú čiastku podľa Zmluvy o úvere plnila podstatne
menej ako tvrdí. Keďže však žalobkyňa titulom Zmluvy o úvere a Zmluvy o doplnkovej službe plnila

žalovanému predčasne, žalovaný jej v ostávajúcom rozsahu poskytol zľavu, a Zmluva o úvere a Zmluva
o doplnkovej službe tak už zanikli.11. Žalovaný sa bezdôvodne neobohatil, pretože každé plnenie, ktoré kedy prijal od žalobkyne, bolo
vždy prijaté na základe konkrétneho právneho dôvodu - písomnej zmluvy platne uzavretej, ktorá vždy
bola v súlade s právnymi predpismi. Zmluva o úvere a Zmluva o doplnkovej službe sú platné a bezvadné

právne úkony, ktoré strany uzavreli so skutočnou, slobodnou a vážnou voľou, nie v tiesni. Žiadna
zmluva uzavretá žalovaným neobsahuje neprijateľné podmienky. Žalovanému doposiaľ nikdy nebola
právoplatne určená zmluvná podmienka v ním uzatváraných spotrebiteľských zmluvách za neplatnú z
dôvodu neprijateľnosti, ani mu doposiaľ nebolo právoplatne nepriznané plnenie z dôvodu neprijateľnosti
zmluvnej podmienky v ním uzatváraných spotrebiteľských zmluvách. Každá zmluva uzavretá žalovaným

má všetky právnymi predpismi stanovené náležitosti. Zmluva o úvere obsahuje aj všetky na ňu sa
vzťahujúcenáležitostiuvedenév§9ods.2zákonač.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúverochaoiných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších
predpisov (ďalej len "zákon č. 129/2010 Z. z.") riadne, správne, jednoducho, určito a zrozumiteľne na jej
jednom liste zloženom do štyroch strán tak, aby tieto boli ľahko prístupné a pochopiteľné priemernému
spotrebiteľovi.Poplatokzagarantovanúslužbujeprijateľnýaplatný,jepritomlenšpecifikácioucenového

dojednania. Protiplnenie za poplatok za garantovanú službu je špecifikované v bode 4 každej Zmluvy
o úvere a je v prospech žalobkyne. Žalovaný nevie, ako žalobkyňa dospela k danej sume odplaty,
ani čo vlastne žalobkyňa použila na jej výpočet, pretože žalobkyňa si v celom texte žaloby zamieňa
úroky, úrokovú sadzbu, ročnú percentuálnu mieru nákladov, celkové náklady a podobne. Špeciálnou
definíciou odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru sú celkové náklady spotrebiteľa podľa § 2

písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z., ktoré pozostávajú iba z úroku vyjadreného ročnou fixnou úrokovou
sadzbouzosumyúveruapoplatkuzagarantovanúslužbu.KaždúZmluvuodoplnkovejslužbežalobkyňa
uzavrela dobrovoľne na vlastnú žiadosť až potom, ako už bola medzi stranami uzatvorená príslušná
Zmluva o úvere (hoci ten istý deň). Zmluvu o doplnkovej službe žalobkyňa uzatvoriť nemusela, aby na
základe Zmluvy o úvere získala spotrebiteľský úver a aby ho získala za ponúkaných podmienok. Pokiaľ

si žalobkyňa namiesto svojich konkrétnych skutkových tvrdení vypomáha § 52a zákona č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník v znení účinnom v okamihu uzavretia Zmluvy o úvere (ďalej len "OZ"). Žalovaný
namieta, že práve dané ustanovenie vo svojej prvej vete prezumuje samostatný charakter zmlúv.
Navyše, pokiaľ ide o odplatu, celkovú odmenu, RPMN, pre tieto pojmy dokonca nie je právne významné,
či určitá doplnková služba "len" súvisí zo zmluvou o spotrebiteľskom úvere, ale rozhodným je, či ide o

obligatórnu (vyjadrená slovom "musí") alebo dobrovoľnú doplnkovú službu. Žalovaný môže uzatvárať
nadštandardné doplnkové služby v osobitných zmluvách. Zmluva o doplnkovej službe má samostatné
hlavné zmluvné dojednania, pričom jej ne/existencia nemá žiaden vplyv na Zmluvu o úvere. Celková
odmena nie je v Zmluve o doplnkovej službe vyjadrená percentuálne z istiny poskytnutého úveru, ale
je dojednaná ako hlavné cenové dojednanie Zmluvy o doplnkovej služby v celkovej sume vyjadrenej v

eurách. Žalovanému nebola emailom doručená "predžalobná výzva" ktorú uvádza žalobkyňa v podanej
žalobe. Ak žalobkyňa naozaj odosielala spomínaný email, je možné, že má nesprávne nastavený
server odosielajúcej pošty, resp. posiela nezabezpečený email, alebo niektorý zo serverov údajný email
odfiltroval ako spam ešte pred jeho doručením do schránky žalovaného.

12. Žalobkyňa uzavrela každú Zmluvu o doplnkovej službe dobrovoľne (so skutočnou, slobodnou a
vážnou vôľou, nie v tiesni), čo preukazuje aj to, že:
- nie každý spotrebiteľ zmluvu o doplnkovej službe so žalovaným uzavrie;
- každá Zmluva o úvere je úplne nezávislá od skutočnosti, či dôjde alebo nedôjde k uzavretiu príslušnej
Zmluvy o doplnkovej službe so spotrebiteľom;

- každá Zmluva o doplnkovej službe bola so žalobkyňou osobitne uzavretá až po uzavretí príslušnej
Zmluvy o úvere. Nemohla teda podmieňovať uzavretie Zmluvy o úvere, keďže táto bola v čase podpisu
Zmluvy o doplnkovej službe už uzavretá;
- žalovaný svojich obchodných zástupcov školí o dobrovoľnej povahe Zmluvy o doplnkovej službe,
ktorí spotrebiteľov na túto skutočnosť upozorňujú. V prípade, ak by obchodný zástupca túto svoju

povinnosť porušil (k čomu nedošlo) bolo by to porušením jeho zmluvných povinností k žalovanému, čoho
dôsledkom by došlo k ukončeniu spolupráce s daným obchodným zástupcom;
- v bode 1.8 Zmluvy o doplnkovej službe je uvedená adresa na podávanie sťažností. Ak by teda aj
obchodný zástupca porušil svoju povinnosť upozorniť spotrebiteľa na dobrovoľnú povahu Zmluvy o
doplnkovej službe (čo nie je prípad tohto súdneho sporu), môže spotrebiteľ vždy podať sťažnosť na

dotknutého obchodného zástupcu. Spotrebiteľ pritom môže vždy podľa bodu 2.1 Zmluvy o doplnkovej
službe od tejto zmluvy odstúpiť, bez toho aby to akokoľvek ovplyvnilo ďalšie trvania a podmienky
uzavretej zmluvy o úvere (žalobkyňa bola poučená a aj tak sa nesťažovala a od zmluvy neodstúpila); a- Zmluva o doplnkovej službe je veľmi stručná zmluva s textom iba na jednom liste, pričom bola
osobitne uzavretá a podpísaná stranami. Každá Zmluva o doplnkovej službe je samostatne uzavretou
inominátnou spotrebiteľskou zmluvou obsahujúcou ustanovenia o predmete plnenia (bod 1.1) a jeho

cene (bod 1.2), pričom obe sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne. Je z nich totiž zrejmé, aká je
odmena za nadštandardnú doplnkovú službu, ako aj to, za čo sa táto odmena platí, t. z. v čom spočíva
podstata služby. Zmluvu o doplnkovej službe strany osobitne podpísali. Zmluva o doplnkovej službe je
akcesorickej povahy k príslušnej zmluve o spotrebiteľskom úvere, no nie je podmienkou poskytnutia
spotrebiteľského úveru, ani nie je podmienkou poskytnutia spotrebiteľského úveru za ponúkaných

podmienok, čo potvrdzuje aj fakt, že niektorí zákazníci žalovaného sa rozhodli pre doplnkovú službu
a niektorí nie. Zmluvou o doplnkovej službe sa žalovaný zaviazal žalobkyni poskytovať nadštandardnú
doplnkovú službu spočívajúcu v preberaní od žalobkyne peňažných súm, určených na úhrady splátok
spotrebiteľského úveru jej poskytnutého, a zabezpečovať jej použitie na zodpovedajúce úhrady splátky
spotrebiteľského úveru v mene žalobkyne, a to spôsobom podľa príslušnej zmluvy o spotrebiteľskom
úvere (bod 1.1 Zmluvy o doplnkovej službe). Táto súčasť nadštandardnej doplnkovej služby (odnáškový

charakter) predstavuje jadro a podstatu doplnkovej služby. Táto doplnková služba je orientovaná
predovšetkým na tých spotrebiteľov, ktorí nemajú zriadený bankový účet v banke (aj z toho dôvodu
preferovali daní zákazníci režim "predplatená platobná karta" v zmluve o spotrebiteľskom úvere). Táto
služba bola obľúbená aj medzi zákazníkmi s obmedzenou možnosťou pohybu. Súčasťou každej zmluvy
o spotrebiteľskom úvere uzatvorenej medzi stranami je aj dohoda o spôsobe splácania poskytnutého

úveru obsiahnutá v bode 9 "Zákazník sa zaväzuje platiť Providentu týždenné splátky celkovej dlžnej
sumy riadne a včas a v súlade s pokynmi Providentu." a pri zvolenom režime. Pri režimoch tieto
zmluvy o spotrebiteľskom úvere upravujú spôsob platenia dlžnej sumy nasledovne: "Splátka sa považuje
za uhradenú dňom jej pripísania na bankový účet Providentu. ... Platobné údaje na poukazovanie
splátok: ...". Zmluvou o doplnkovej službe sa nemení miesto alebo spôsob splnenia záväzku spotrebiteľa

z príslušnej uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom o úvere. Takáto zmena by bola možná len privatívnou
nováciou podľa § 570 ods. 1 OZ, pričom § 516 ods. 2 OZ vychádza z prezumpcie kumulatívnej novácie,
ak z dohody nevyplýva nepochybne, že dojednaním nového záväzku má doterajší záväzok zaniknúť. Zo
Zmluvy o doplnkovej službe nevyplýva, že by mala nahrádzať miesto ani spôsob plnenia, práve naopak.
Každý spotrebiteľ (aj žalobkyňa) je preto povinný platiť splátky úveru na bankový účet žalovaného a

nie inak. Teda uzavretím Zmluvy o doplnkovej službe sa tak záväzok žalobkyne platiť splátky dlžnej
sumy na bankový účet žalovaného nemení, ibaže žalovaný sa okrem iného navyše zaväzuje novým
záväzkom fyzicky sa dostaviť na miesto určené žalobkyňou a prevziať od nej hotovosť, ktorú po jej
prevzatí v jej mene použije na splnenie povinnosti žalobkyne z príslušnej zmluvy o spotrebiteľskom o
úvere (ak sa napríklad klient banky rozhodne namiesto použitia internetbankingu cestovať do banky

osobne, nemusí predsa banka platiť takéto cestovné za klienta napríklad náklady na taxislužbu). Ako
protiplnenie za nadštandardnú doplnkovú službu sa žalobkyňa v Zmluve o doplnkovej službe zaviazala
zaplatiť žalovanému celkovú odmenu. Celková odmena za doplnkovú službu podľa Zmluvy o doplnkovej
službe bola pritom určená dohodou strán, je primeraná a v súlade s dobrými mravmi. V plnej miere
zodpovedá náročnosti toho, že okrem iného obchodný zástupca sa spravidla 60-krát musí dostaviť do

miesta určeného žalobkyňou za účelom plnenia Zmluvy o doplnkovej službe, z čoho prirodzene vznikajú
žalovanému aj značné náklady spočívajúce predovšetkým v cestovných nákladoch a amortizácií (pri
niektorých zákazníkoch išlo o cestu tam a späť presahujúcu aj 30 km), rovnako tak aj náklady súvisiace
so stratou času a zabezpečovaním úhrad osobám, ktoré tieto činnosti v mene žalovaného vykonávajú,
ako aj náklady za hotovostné vklady. Žalovaný tak žalobkyni poskytoval na základe Zmluvy o doplnkovej

službe reálne a ekonomicky náročné protiplnenie, ktoré ale žalovaný dokázal racionalizovať na pre
spotrebiteľov primeranú výšku. Vyššie identifikované hlavné zmluvné podmienky, teda doplnková služba
ako hlavný predmet plnenia a celková odmena ako cenové dojednanie sú pritom explicitne vylúčené zo
súdneho prieskumu ich prijateľnosti podľa § 53 ods. 1 OZ. Právo EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa totiž
vychádza z predpokladu, že priemerný spotrebiteľ si vie ustrážiť hlavné zmluvné podmienky konkrétnej

zmluvy predovšetkým tým, či zmluvu uzavrie alebo nie, aj z toho dôvodu sú preto hlavné zmluvné
podmienky vo všeobecnosti vylúčené zo súdneho prieskumu skúmania ich prijateľnosti.

13. Žalobkyňa sa na viacerých miestach žaloby snaží tendenčne spájať celkovú odmenu podľa Zmluvy
o doplnkovej službe s odplatou podľa Zmluvy o úvere (t. z. celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými

so spotrebiteľským úverom), aby potom jej prepočtami docielila prekvapivú výšku ročnej percentuálnej
miery nákladov (RPMN) a odplaty podľa Zmluvy o úvere, ktorú potom sama dokonca považuje za
úžernícku. Žalovaný takéto žalobkyne tvrdenia v celom rozsahu popiera pre ich nepravdivosť, pričom
trvá na tom, že žalobkyňou uvedená výška RPMN a odplaty je nesprávna, pričom správne sú údajeuvedené v každej Zmluve o úvere. Žalobkyňa nemusela uzavrieť Zmluvu o doplnkovej službe, aby na
základe Zmluvy o úvere získala spotrebiteľský úver a aby ho získala za ponúkaných podmienok, teda
celková odmena podľa Zmluvy o doplnkovej službe sa nezahŕňa do:

- určenia najvyššej prípustnej odplaty podľa § 53 ods. 6 OZ; odplata aj celková odmena sú tak súlade
s právnymi predpismi a dobrými mravmi;
- celkových nákladov spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom v zmysle § 2 písm. g) zákona
č. 129/2010 Z. z.; údaje v každej Zmluve o úvere o celkových nákladoch žalobkyne sú tak správne;
- celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť; údaje v každej Zmluve o úvere o celkovej čiastke, ktorú

musí žalobkyňa zaplatiť, sú tak správne;
- výpočtu RPMN; údaje v každej Zmluve o úvere o výške RPMN sú tak správne.

14. Ustanovenie § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z. používa pre oblasť spotrebiteľských úverov
terminus technicus pre označenie odplaty - ceny, ktorým je spojenie "celkové náklady spotrebiteľa
spojené so spotrebiteľským úverom". V danom prípade ide o špeciálnu právnu úpravu definujúcu

odplatu/cenu za spotrebiteľský úver. Inak povedané, odplatou za spotrebiteľský úver sú úroky a poplatky,
ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť (s výnimkou nepovinných doplnkových služieb). Medzi týmito zložkami
odplaty za úver nerobí zákon č. 129/2010 Z. z. žiaden rozdiel. V konkrétnom prípade to znamená,
že celkové náklady žalobkyne z každej Zmluvy o úvere tvorili len úrok a poplatok za garantovanú
službu. Cenové dojednania, ktorými sú v každej Zmluve o úvere úrok a poplatok za garantovanú

službu preto podľa § 53 ods. 1 OZ nepodliehajú samostatnému súdnemu prieskumu ich prijateľnosti,
ale spoločne ako odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov podliehajú súdnemu prieskumu z
pohľadu, či táto "celková" odplata nepresahuje najvyššiu prípustnú odplatu za poskytnutie peňažných
prostriedkov, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať podľa §
53 ods. 6 OZ v znení účinnom v čase uzavretia Zmluvy o úvere, iba z pohľadu, či takáto celková

odplata podstatne neprevyšuje odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery
v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu
spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov
a lehotu splatnosti. Odplata podľa týchto Zmlúv o úvere je v súlade s právnymi predpismi, a tak aj s
dobrými mravmi. Najvyššia prípustná odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov podľa § 53 ods. 6

OZ tak v Zmluve o úvere prekročená nebola, teda odplata a všetky jej zložky vrátane úroku a poplatku za
garantovanú službu sú v súlade s právnymi predpismi, a tak nevyhnutne aj v súlade s dobrými mravmi.

15. Poplatok za garantovanú službu je len špecifikáciou cenového dojednania každej Zmluvy o úvere,
ktorou sa poskytuje finančná služba - úver, a jeho súdny prieskum je tak v súlade s § 53 ods. 1 v spojení

s § 53 ods. 6 OZ prípustný iba podľa § 53 ods. 6 OZ spolu s príslušným úrokom, teda pri posudzovaní
celkovej odplaty za príslušný úver. Poplatok za garantovanú službu je v každej Zmluve o úvere vyjadrený
jasne,zrozumiteľneaurčito,pričombolvčaseuzatvoreniakaždejZmluvyoúvereprípustnýmazákonom
dovolenýmpoplatkom,pretožehopredpokladalaj§2písm.g)zákonač.129/2010Z.z.,akoajčl.3písm.
g) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom

úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS v platnom znení (ďalej len "smernica 2008/48"). Súdny
dvor EÚ k uvedenému ustanoveniu judikoval, že "táto smernica neobsahuje hmotnoprávne pravidlá
týkajúce sa typov poplatkov, ktoré môže veriteľ vyberať" (rozsudok z 12. júla 2012, vec C-602/10, SC
Volksbank România SA, bod 65). Je teda zrejmé, že ani samotná smernica 2008/48 nestanovuje
žiadne obmedzenia čo sa týka druhov, rozsahu alebo kvality poplatkov, ktoré môže veriteľ vyberať

v rámci poskytovania spotrebiteľských úverov. Rovnako žalovaný pripomína, že žalobkyňa v žalobe
zjave tendenčne nerozlišuje medzi administratívnym poplatkom, ktorý v minulosti používal žalovaný
a poplatkom za garantovanú službu, ktorý je uvedený v Zmluve o úvere. Protiplnenie za poplatok za
garantovanú službu je pritom výslovne špecifikované v bode 4 Zmluvy o úvere.

16. Dohodnutý úrok je v každej Zmluve o úvere uvedený jasne, zrozumiteľne a určito, a to fixnou
úrokovou sadzbou vo výške uvedenej v príslušnej Zmluve o úvere ročne zo sumy úveru. Úrok vyjadrený
prostredníctvom fixnej úrokovej sadzby uvedenej v Zmluve o úvere je len špecifikáciou cenového
dojednania popri poplatku za garantovanú službu. Výška úrokovej sadzby pri spotrebiteľských úveroch
nemôže byť súdom samostatne posudzovaná aj z toho dôvodu, že medzi výškou úrokovej sadzby

a výhodnosťou konkrétneho spotrebiteľského úveru pre spotrebiteľa nemusí byť žiadna korelácia. Z
uvedeného dôvodu zákonodarca zaviedol povinnosť v zmluvách o spotrebiteľskom úvere uvádzať ročnú
percentuálnu mieru nákladov (RPMN), ktorá vychádza z celkových nákladov spotrebiteľa spojenými
so spotrebiteľským úverom, a tak umožňuje spotrebiteľovi jednoducho a presne porovnať výhodnosťjednotlivých finančných produktov na trhu. Cieľom zavedenia RPMN bolo zaviesť jednoduchý údaj pre
spotrebiteľov podľa ktorého vedia jednoznačne a presne porovnať jednotlivé ponúkané spotrebiteľské
úveryzpohľaduichvýhodnosti,ajkeďtietoobsahujúviacerocenovýchdojednanípopriúroku.Priemerný

spotrebiteľ preto pri spotrebiteľských úveroch porovnáva RPMN ponúkaných spotrebiteľských úverov
a nie úrokovú sadzbu. Dohodnutý úrok je porovnateľný s úrokmi, ktoré v rozhodnom čase poskytovali
iné nebankové subjekty za daný druh spotrebiteľského úveru, resp. dokonca nižší ako priemer v
danom segmente trhu. Žalovaný zdôrazňuje, že nekompenzuje nízky úrok vysokými poplatkami, ako
je to bežnou praxou v bankovom sektore a navyše, žalovaný pri poskytovaní spotrebiteľského úveru

podstupuje podstatne vyššie riziko ako banka poskytujúca spotrebiteľský úver. Banka má zväčša
splatenie úveru zabezpečené aspoň pohľadávkami z účtu zákazníka, vedeného v danej banke, čo
žalovaný nemá.

17. Žalovaný uviedol v Zmluve o úvere ročnú percentuálnu mieru nákladov (RPMN) v správnej výške.
Pokiaľ ide o nepravdivé tvrdenia žalobkyne tomuto odporujúce, tieto sú založené na nesprávnom

výpočte RPMN zo strany žalobkyne, ktorá do výpočtu RPMN zahŕňa aj celkovú odmenu podľa následne
uzatvorenej Zmluvy o doplnkovej službe.

18. Žalovaný trval na tom, že v každej Zmluve o úvere je prítomná aj náležitosť podľa § 9 ods. 2
písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z.: "dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej

splatnosti spotrebiteľského úveru,". Táto náležitosť je uvedená v Zmluve o úvere na jej prvej strane
nasledovne: "Úver sa za podmienok podľa tejto Zmluvy poskytuje na dobu 60 týždňov. Termín splatnosti
poslednej splátky a teda konečnej splatnosti úveru a dlžnej sumy je siedmy deň 60. týždňa po dni
uzavretia Zmluvy.". Zákon č. 129/2010 Z. z. používa pojem "termín konečnej splatnosti", nie "dátum".
V slovenskom jazyku pritom nie sú slová "termín" a "dátum" synonymami. Slovo "termín" vymedzuje

čas, v ktorom treba niečo splniť. Slovo "dátum" však vymedzuje konkrétny časový údaj v podobe deň,
mesiac, rok (viď Krátky slovník slovenského jazyka. 4. dopl. a upr. vyd. Bratislava: Veda 2003. 985
s.). Rozdielne používanie uvedených pojmov má v slovenskom súkromnom práve dlhodobú tradíciu
a je nevyhnutnosťou v zmluvnom práve, čo je zrejmým dôvodom prečo si zákonodarca osvojil práve
pojem "termín" a nie "dátum". Jazykový výklad danej náležitosti tak jasne vyžaduje iba určenie časového

okamihu konca doby resp. dĺžky trvania Zmluvy o úvere, spôsob jeho určenia však neobmedzuje.
Jazykový výklad danej náležitosti tak je v súlade s výkladom, ktorý poskytol Súdny dvor EÚ rozsudkom
Súdneho dvora EÚ, vo veci Home Credit Slovakia, a.s. proti D. I., C-42/15 (ďalej len "Rozsudok HCS"):
"2. Článok 10 ods. 2 písm. h) smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby
zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky

tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok.".
Predmetný výrok Rozsudku HCS sa vzťahuje na náležitosť zmluvy o úvere podľa čl. 10 ods. 2 písm. h)
smernice 2008/48 so zameraním na pojem "frekvencia splátok". Ako vyplýva z odôvodnenia Rozsudku
HCS tento sa tiež jasne vzťahuje aj na náležitosť podľa čl. 10 ods. 2 písm. c) smernice 2008/48: "dĺžku
trvania zmluvy o úvere", ktorá bola do právneho poriadku Slovenskej republiky transponovaná práve

§ 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z.: "dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín
konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,".

19. Žalovaný trvá na tom, že v každej Zmluve o úvere je prítomná aj náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm.
k) zákona č. 129/2010 Z. z.: "výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné

poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými
sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia". Táto náležitosť je v každej Zmluve o úvere
uvedená na jej prvej strane, kde je definovaný: počet splátok, výška každej splátky, splatnosť každej
splátky. Je tiež potrebné zohľadniť, že úroky, ani istina nemali žiaden osobitný dátum splatnosti, ktorý
by vyžadoval, aby bolo potrebné popri splatnosti jednotlivých splátok definovať samostatne splatnosť

jednotlivých zložiek celkových nákladov žalobcu spojených s poskytnutým úverom. Žalovaný pripomína,
že výklad daného ustanovenia len jazykovým výkladom pri použití extrémne formalistického zužujúceho
výkladu (teda výklad, ktorý požaduje žalobkyňa) je neprípustný.

20. Žalovaný, hoci popiera všetky tvrdenia žalobkyne o neplatnosti oboch spomínaných zmlúv,

zdôrazňuje, že v prípade aplikovateľnosti § 457 OZ, zákonodarca normuje osobitnú reštitučnú právnu
povinnosť vo vzťahu k subjektom neplatnej alebo zrušenej zmluvy. Podľa § 457 OZ: "Ak je zmluva
neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej
dostal.".Zuvedenéhovyplýva,žesavprípadeaplikácie§457OZvplnejmiereaplikujesynalagmapodľa§ 560 OZ. In concreto uvedené znamená, že domáhať sa splnenia takéhoto záväzku voči svojej osobe
môže len ten, kto sám svoj záväzok splnil skôr ako protistrana, prípadne preukáže, že je pripravený ho
splniť oproti plneniu protistrany. Nakoľko žalobkyňa takúto podmienenosť plnenia v žalobnom návrhu

na plnenie nevyjadrila, vzhľadom na kontradiktórnosť sporového konania, je už len táto skutočnosť
dôvodom na zamietnutie žaloby v celom rozsahu (t. z. pre rozpor žalobného návrhu s § 457 OZ).

21. Žalobkyňa k odporu žalovaného uviedla, že zotrváva na tom, že zmluva o spotrebiteľskom úvere je
v rozpore so zákonom, resp. zákon obchádza. Poukázala najmä na rozpor s § 3 ods. 1 a § 39 zákona

č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len "OZ"), § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa, § 9 ods. 2 a § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. V nadväznosti
na rozsudok KS v Prešove, spisová značka 19Co/142/2016 žalobkyňa uviedla, že celková odplata
požadovaná žalovaným, je jednoznačne v rozpore s dobrými mravmi. Zároveň Krajský súd v Prešove
potvrdil názor žalobkyne, že vedľajšie cenové dojednania podliehajú (musia podliehať) súdnemu
prieskumu (viď bod 40. rozsudku KS v Prešove sp. zn. 19Co/142/2016 zo dňa 08.12.2016). Obchodný

zástupca neponúkol žalobkyni možnosť čerpať úver v inom režime ako v režime "Hotovostný režim",
a teda nemala žalobkyňa vedomosť o existencii iného režimu, žalobkyňa bola teda oboznámená iba s
možnosťoučerpaťúverprostredníctvom"hotovostnéhorežimu"(úverposkytnutývhotovostiažalobkyňa
bola povinná splácať iba do rúk obchodného zástupcu), s hotovostným režimom bol automaticky spojený
osobný výber pravidelných (najmä týždenných) splátok, ktoré uskutočňovala obchodná zástupkyňa

žalovanej, t.j. s hotovostným režimom došlo automaticky k podpisu zmluvy o zabezpečení splátok úveru
(možnosť nepodpísať zmluvu o zabezpečení splátok úveru nebola!) Pokiaľ si spotrebiteľ zvolil (ak vôbec
mal možnosť voľby) "hotovostný režim" automaticky bez možnosti ďalšej voľby musel podpísať "zmluvu
o zabezpečení splátok úveru (ďalej aj len ako "zmluva o doplnkovej službe"). Iná možnosť nebola a
poplatok za "službu sa mal jednoznačne premietnuť do RPMN". Žalobkyňa nebola reálne oboznámená

s dobrovoľným charakterom zmluvy o doplnkovej službe a zmluvu o doplnkovej službe podpísala iba
z dôvodu, že jej bola predložená ako povinná súčasťou zmluvnej dokumentácie, bez ktorej podpisu
by úver nedostala. Skutočný charakter zmluvy o doplnkovej službe jej ostal utajený. Z uvedeného
plynie, že uzatvorenie zmluvy o doplnkovej služby bolo nesporne nevyhnutnou podmienkou poskytnutia
spotrebiteľského úveru žalovaným.

22. Na základe podrobnej znalosti praxe a osobných informácií od cca 100 bývalých klientov žalovaného
z okresov Lučenec a Rimavská Sobota zastáva jednoznačne názor, že obchodní zástupcovia
žalovaného systematicky ponúkali klientom osobný výber splátok ako jedinú možnosť úhrady úveru.
Postup obchodných zástupcov žalovaného, opierajúc sa o jej známe vyjadrenia jeho klientov, hodnotí

ako hrubé zneužitie dôvery na úkor klientov žalovaného. O spomenutej praxi žalovaného pri uzatváraní
zmlúv svedčia čestné prehlásenia klientov žalovaného, ktoré predložila.

23. Má za to, že poplatky za výber splátok v hotovosti, ktoré mala žalobkyňa platiť na základe zmlúv
o doplnkovej službe (zmluva o poskytnutí zabezpečení splátok úveru), bolo nutné zahrnúť do RPMN,

pričom je potrebné vychádzať zo znenia § 19 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch, platného a účinného v čase podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Žalovaný argumentuje,
že údajne malo ísť o dobrovoľné rozhodnutie žalobkyne uzatvoriť predmetnú zmluvu o poskytnutí
služby komfort, pričom tvrdí, že ide o ekonomické dôvody na strane žalobkyne a iných spotrebiteľov.
Ekonomická motivácia je však v tomto prípade jedine na strane žalovanej spoločnosti a jej obchodných

zástupcov. Je praxou žalovaného dodávateľa, že si ako odmenu za doplnkovú službu (spočívajúcu v
osobnom inkasovaní splátok úveru zo strany obchodného zástupcu žalovaného) účtuje sumu, ktorá
je percentuálne vo výške 51,50 % zo sumy poskytnutého úveru. Je v rozpore s pravidlami logického
myslenia a uvažovania, aby bol poplatok (odmena) za túto službu závislý od výšky poskytnutého úveru.
Žalovaný s obľubou konštatuje (po minulých skúsenostiach so žalovaným), že tento poplatok (odmena)

za predmetnú doplnkovú službu je na prospech spotrebiteľa, ktorý je týmto spôsobom "odbremenený"
od platenia rôznych poplatkov bankám, ktoré si banky účtujú za vklad na spotrebiteľom želaný účet
resp. že tento poplatok ušetrí spotrebiteľovi transportné náklady na cestovné a pod. Pokiaľ by tomu
tak bolo, teda pokiaľ by bola skutočne pravdivá argumentácia žalovaného opísaná vyššie, potom by
mala byť odmena za doplnkovú službu nastavená vždy podľa objektívne preukázateľných, ale najmä

individuálnych okolností každého prípadu zvlášť. Už zo samotnej podstaty poplatku (odmeny) za túto
doplnkovú službu vyplýva, že pri jeho výške majú hrať rolu konkrétne kritéria, ovplyvňujúce jeho výšku.
Je nanajvýš absurdné, pokiaľ dodávateľ tento poplatok "stupňuje" od výšky poskytnutého úveru. Pre
takýto postup žalovaného neexistuje žiadny ospravedlniteľný a legitímne podložený dôvod.24. Snahu žalovaného obchádzať zákon pred spoločensky neudržateľnou výškou RPMN považuje za
neprijateľnú, a preto takéto právne úkony v žiadnom prípade nemôžu požívať v spoločnosti súdnu

ochranu. Súdny dvor EÚ vyslovil názor, že zavádzanie v otázke RPMN má vplyv na zrozumiteľnosť
ceny spotrebiteľského úveru (uznesenie C-76/10 POHOTOVOSŤ/D.). Nesprávne RPMN je zavádzaním
v podstatnej informácii pre spotrebiteľa a takúto prax označil Súdny dvor EÚ za klamlivú obchodnú
praktiku (nekalú). Konštatoval to v rozsudku C-453/10 Perenič/S.O.S. Financ.

25. Podľa názoru žalobkyne podnetom pre zákonodarcu na zaradenie zákazu v ust. § 9 ods. 10
zákonaospotrebiteľskýchúverochbolozneužívaniepoplatkovzasprávuúveruzostranyposkytovateľov
úverov tým, že dodávatelia dojednávali v zmluvách o úveroch všeobecné poplatky, ktoré sa "tvárili" ako
poplatky za správu úveru (avšak skutočné plnenie absentovalo), čím neúmerne navyšovali cenu úveru.
Zmenou praxe žalovanej spoločnosti, došlo iba k formálnej zmene pomenovania poplatku (na poplatok
za garantovanú službu nahradil administratívny poplatok) ako reakcia na spomínanú novelu. Žalovaný

mal síce snahu konkretizovať okruh plnení v obchodných podmienkach, ktoré majú byť poskytnuté
spotrebiteľovi za úhradu poplatku, avšak je potrebné sa zaoberať otázkou, či bola žalobkyňa, resp. jej
právny predchodca s jednotlivými obchodnými podmienkami skutočne oboznámení.

26. Má za to, že Súdny dvor EÚ je limitovaný vykladať výlučne právo EÚ. Výklad vnútroštátneho práva

prislúcha národným súdom. Ak sa žalovaný odvoláva na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15
zo dňa 09.11.2016, je potom potrebné mať uvedené na pamäti. Súdny dvor EÚ odpovedal na jemu
položené prejudiciálne otázky vo svetle znenia smernice, avšak sú to vnútroštátne súdy, ktoré vykladajú
právo členského štátu, a ktoré musia vždy súlad jednotlivých ustanovení zmluvy o spotrebiteľskom úvere
podrobiť kontrole v zmysle znenia slovenského zákona o spotrebiteľských úveroch. Na spomenutej

praxi nie je spôsobilý nič zmeniť ani rozsudok Súdneho dvoru EÚ. Prax slovenských súdov v otázke
rozhodovania o obligatórnych náležitostiach zmlúv o spotrebiteľských úveroch je pomerne ustálená, v
dôsledku čoho akékoľvek súdne rozhodnutia, ktoré by sa v rámci odôvodnenia odvolávali na predmetný
rozsudok, by išli proti platnej vnútroštátnej právnej úprave, ktorá je navyše potvrdená prevládajúcou
rozhodovacou činnosťou slovenských súdov. Pokiaľ by teda vnútroštátne súdy začali automaticky

vykladať vnútroštátne právo v súlade so smernicou a v nadväznosti na rozhodnutie ESD, išlo by zároveň
o výklad contra legem, ktorý tvorí prekážku priznania nepriameho účinku smernice, čiže prekážku
eurokonformného výkladu vnútroštátneho práva.

27. Žalobkyňa nenachádza dôvod, prečo by malo byť žalovaným namietané "opomenutie

synalagmatickejreštitúcie"dôvodomnazamietnutiežaloby.Uvedenúargumentáciupovažuje,vzhľadom
k uplatňovanému nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, za bezpredmetnú. Pokiaľ uváži, že
žalovaný v dôsledku absentujúcich obligatórnych náležitostí v zmluve o spotrebiteľskom úvere, nemal a
nemá nárok na odplatu zo spotrebiteľského úveru, zároveň konal spôsobom obchádzajúcim zákon a v
rozpore s dobrými mravmi, potom možno uzavrieť, že žalovaný nemá nárok ani na náhradu v súvislosti

so službami poskytovanými na základe zmluvy o doplnkovej službe, o ktorých službách tvrdíme, že tieto
boli podmienkou čerpania pôžičky, patria do réžie žalovaného a mali byť započítané do RPMN.

28. Žalovaný k vyjadreniu žalobcu zo dňa 14.07.2017 uviedol, že zotrváva na ním podanom odpore zo
dňa 26. júna 2017 v tejto veci (ďalej len "odpor"). Žalovaný naďalej trvá na tom, že žaloba je v celom

rozsahu nedôvodná a špekulatívna. Žalovaný sa bezdôvodne neobohatil. Žalobný návrh na plnenie je
tiež neprípustný, pretože opomína synalagmatickú reštitúciu podľa § 457, § 458 ods. 1 v spojení s § 560
zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len "OZ").

29. Žalobcom doposiaľ uplatnené prostriedky procesného útoku, vrátane žalobcom uplatnených

prostriedkov procesnej obrany sú absolútne nepoužiteľné pre rozhodnutie súdu v tomto spore. V prvom
rade, žiadne skutkové tvrdenie žalobcu alebo ním označený dôkaz sa netýka tohto konkrétneho sporu.
Žalobca tvrdí, že údajne v regióne (sídla jeho advokáta) vraj obchodný zástupcovia často porušovali
právne predpisy. S týmto tvrdením žalovaný samozrejme nesúhlasí, poznamenáva však, že predsa toto
súdne konanie sa týka konkrétnych Zmlúv o úvere a konkrétnych Zmlúv o doplnkových službách, tak

ak v konkrétnom prípade došlo (čo nedošlo) k porušeniu povinnosti konkrétneho obchodného zástupcu,
tak nech to žalobca v tomto konaní preukáže. Žalobca sa teda celkom zjavne bráni zostať v konkrétnej
rovine, zjavne preto, že žalobca opakovane dobrovoľne uzatváral zmluvy o doplnkových službách, a to
nie len Zmluvu o doplnkovej službe, ktoré je predmetom toho súdneho sporu. Žalobca tak činil zrejmepreto, že sám nemal zriadený bankový účet a preto pre neho bolo pohodlnejšie a lacnejšie (ušetril
náklady na cestovné, bankové poplatky a podobne) uzatvoriť Zmluvu o doplnkovej službe.

30. Žalobca je zastúpený advokátom, ktorý podáva formulárové žaloby s identickým znením v množstve
prípadov (koná tak zrejme bez toho, aby pred podaným žaloby konzultoval skutočný skutkový stav s jeho
klientom). Všetky údajné (teda nepriložené) prílohy k replike a všetky skutkové tvrdenia žalobcu uvedené
v Replike na tieto údajné prílohy sa odvolávajúce sú nepoužiteľné ako dôkaz v tomto konaní. Konkrétne
čestné vyhlásenia, zápisnice, ako aj skutkové tvrdenia žalobcu opierajúce sa o čestné vyhlásenia a

zápisnice, sú nielen vytrhnuté zo súvislosti iných súdnych konaní, ale ich použitiu v tomto konaní bránia
zásady a princípy civilného procesu, okrem iného zásada ústnosti (ČI. 12 CSP), zásada priamosti a
bezprostrednosti (ČI. 13 CSP), princíp legality (ČI. 16 CSP). Nepopreté skutkové tvrdenie žalovaného
o tom, že Zmluva o doplnkovej službe bola uzavretá vždy až po uzavretí Zmluvy o úvere. Uvedené
skutkové tvrdenie sa tak podľa § 151 ods. 1 CSP považuje za nesporné. Z uvedeného vyplýva, aj logický
záver, že uzavretie Zmluvy o úvere, predsa nemožno podmieňovať uzavretím Zmluvy o doplnkovej

službe, keď' Zmluva o úvere bola predsa uzavretá už skôr.

31. Žalovaný uviedol, že práve v uvedených súvislostiach Súdny dvor EÚ v Rozsudku HCS podal
záväzný výklad náležitostí, ktoré sú predmetom tohto konania. Počnúc rozsudkom Súdneho dvora,
C-453/00, Kühne & Heitz NV, Súdny dvor EÚ vysvetlil, že jeho judikatúra v konaniach o návrhoch

na začatie prejudiciálneho konania je záväzná pre všetky členské štáty a ich štátne orgány, vrátane
súdnych orgánov. /n concreto, v danom prelomovom rozsudku Súdny dvor túto všeobecnú záväznosť
odvodil zo zásady lojálnej spolupráce takto : "Ako už Súdny dvor rozhodol, je povinnosťou všetkých
orgánov členských štátov, aby v rámci výkonu svojich právomocí zabezpečili dodržiavanie pravidiel
práva Spoločenstva (pozri rozsudok z 12. júna 1990, Nemecko/Komisia, C -8/88, Zb. s. 1 -2321, bod 13).

21.VýkladpravidlaprávaSpoločenstva,ktorýpodávaSúdnydvorvrámcivýkonusvojejprávomocipodľa
článku 234 ES, objasňuje a v prípade potreby spresňuje význam a pôsobnosť tohto pravidla tak, ako sa
má alebo sa malo chápať a uplatňovať od okamihu, keď nadobudlo účinnosť (pozri najmä rozsudky z
27. marca 1980, Denkavit italiana, 61/79, Zb. s. 1205, bod 16, a z 10. februára 2000, Deutsche Telekom,
C -50/96, Zb. s. 1 -743, bod 43). 22 Z toho vyplýva, že správny orgán musí v rámci svojich právomocí

takto vyložené pravidlo práva Spoločenstva uplatňovať aj na právne vzťahy vzniknuté a založené pred
vyhlásením rozsudku Súdneho dvora rozhodujúceho na základe žiadosti o výklad.". Súdny dvor EÚ teda
dosahuje záväzné účinky svojej judikatúry cez svoju právomoc vykladať zmluvy a akty inštitúcií, orgánov
alebo agentúr EÚ, čím sa ním v rámci konania o prejudiciálnej otázke objasnený výklad pravidla práva
EÚ stáva imanentnou súčasťou tohto pravidla spätne od okamihu, keď takéto pravidlo - právna norma,

nadobudlo účinnosť.

32. Žalobca písomným podaním doručeným súdu dňa 04.10.2017 rozšíril žalobu o vydanie
bezdôvodného obohatenia aj o určenie neprijateľných zmluvných podmienok. V písomnom rozšírení
žaloby uviedol, že poukazuje na ustanovenie § 298 CSP, z ktorého vyplýva, že súd aj bez

návrhu vykonáva z úradnej povinnosti súdnu kontrolu neprijateľných zmluvných podmienok. Samotné
ustanovenie § 137 CSP uvádza demonštratívny, ale nie uzavretý okruh žalobných nárokov, čo zjavne
vyplýva z dikcie ustanovenia "žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o...". Spotrebiteľ,
rovnako ako v danej veci aj on, má z dôvodu a v záujme naplnenia čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS
vždy a priamo zo zákona naliehavý právny záujem na určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky a na

poskytnutí právnej ochrany pred jej ďalším používaním. Právo domáhať sa inter partes individuálneho
určenia neprijateľnej zmluvnej podmienky nemožno spotrebiteľovi odňať: poukázal na čl. 6 Smernice
Rady 93/13/EHS, poukázal na § 3 ods. 3 zák. č. 250/2007: "Každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred
neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách" a podľa § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007; proti
porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom, s cieľom ochrany spotrebiteľa, môže sa spotrebiteľ

proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva, bez akýchkoľvek pochybností, aj ochrany
pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami, a teda už samotný zákon č. 250/2007 Z. z. poskytuje
dostatočnú legitimitu na podanie určovacej žaloby na určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky, ale aj
na iné určovacie žaloby, s cieľom ochrany spotrebiteľa.

33. Uviedol, že sa môže domáhať určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky aj priamo podľa § 137
CSP. Samotné ustanovenie § 137 CSP uvádza demonštratívny, ale nie uzavretý okruh žalobných
nárokov,čozjavnevyplývazdikcieustanovenia"žaloboumožnopožadovať,abysarozhodlonajmäo...".
Aj pre prípad, že strana, ktorou je spotrebiteľ podá návrh na súd na vyslovenie neprijateľnosti zmluvnejpodmienky a nebude popritom uplatňovať ani žiaden iný nárok, potom súd v zmysle § 298 ods. 1 CSP, o
neprijateľnosti zmluvnej podmienky rozhodnúť musí, čo vyplýva zo znenia § 298 ods. 1 CSP; a contrario,
teda bez návrhu súd rozhodnúť môže, ak je návrh podaný, súd rozhodnúť musí.

34. Zmluvné ustanovenia spoločnosti Provident Financial, s.r.o. obsiahnuté v Zmluve o spotrebiteľskom
úvere č. 570236102 zo dňa 24.03.2014 (ďalej aj len ako Zmluva o úvere č. 570236102) a obsiahnuté
v súvisiacej Zmluve o zabezpečení splátok úveru č. 570236102 zo dňa 24.03.2014 (ďalej aj len ako
Zmluva o zabezpečení splátok úveru č. 570236102) obsahujú viaceré neprijateľné zmluvné podmienky.

35. Žalovaný v postavení obchodníka zámerne zahmlieval vo svojich zmluvných formulároch skutočnú
odplatu, ktorú bol povinný žalobca v postavení zákazníka za poskytnuté úvery zaplatiť. Odplata, ktorú
žalovaný požadoval od žalobcu je rozdelená do troch častí: úrok, poplatok za garantovanú službu,
poplatok za hotovostný výber splátok.

36. Tzv. služba, ktorá mala byť žalovaným poskytovaná za poplatok za garantovanú službu je
špecifikovaná v bode 4. oboch zmlúv o spotrebiteľskom úvere na strane č. 2. Podstatou takejto tzv.
služby bolo fakticky len to čo malo slúžiť záujmom žalovaného resp. sa malo jednať o plnenia, ku ktorým
nikdy zo strane žalovaného nepríde pokiaľ si žalobca plní svoje povinnosti riadne a včas. Teda sa jedná
o typický príklad fiktívnej služby, ktorá nie je nikdy poskytnutá resp. spadá do štandardnej povinnej

administratívy žalovaného spojenej s predajom úveru. Výška poplatku je v každom prípade zjavne
neprimeraná. Podmienkou získania úveru žalobcom bolo podpísanie všetkých listín vrátane aj zmlúv
o zabezpečení splátok úveru. Tzv. odmena za hotovostné inkasovanie splátok bola pre žalovaného
nástrojom jednak na odmeňovanie svojich obchodných zástupcov a súčasne na zvýšenie efektivity
výberov splátok prostredníctvom osobných návštev spravidla raz týždenne. Žalobca ako zákazník má

na dôvažok platiť za niečo, čo mu prináleží zo zákona (§ 567 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Kľúčové
u oboch týchto zmluvných dojednaní je to, že obchádzajú zákon nakoľko je zjavne neprijateľné, aby
žalovaný cielene uvádzal žalobcu (ako aj ďalších svojich zákazníkov) do omylu v otázke skutočnej
odplaty t.j. celkových nákladov za poskytnutie úveru.

37. V každom prípade je potrebné za daných okolností aplikovať ustanovenie § 11 zákona č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov (ďalej aj len ako zákon č. 129/2010 Z. z.), nakoľko žalovaný podľa nášho
názoru nesprávne uviedol v zmluvných dokumentoch výšku úroku (odplaty), resp. je úplne zjavné,
že údaj RPMN nezodpovedá skutočnosti, § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z. RPMN má a musí

zahŕňať všetky povinné náklady, ktoré sú podmienkou získania úveru. Porušenie resp. obchádzanie
tohto jednoznačného znenia zákona má za následok, že úver je považovaný za bezúročný a bez
poplatkov. V uvedenej súvislosti sú všetky vyjadrenia žalovaného o synalagme absolútne mimo reality
posudzovaného zmluvného vzťahu.

38. Podstatnou okolnosťou pre posúdenie neprijateľnosti špecifikovaných zmluvných dojednaní je
podľa jej názoru skutočnosť, že zmluvné dojednania o tzv. garantovanom poplatku a tzv. hotovostnom
inkasovaní splátok boli žalovaným využívané ako nástroj na zahmlievanie skutočnej odplaty a
obchádzanie zákona. V konečnom dôsledku práve existencia týchto neprijateľných dojednaní má za
následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť oboch úverov resp. existencia týchto neprijateľných dojednaní

môže viesť ku konštatovaniu úžernej odplaty a absolútnej neplatnosti zmlúv. Avšak pokiaľ by označené
zmluvné podmienky neboli neprijateľné, nebolo by možné ani uvažovať o neplatností zmlúv. Inak
povedané bezúročnosť a bezpoplatkovosť zmlúv resp. ich absolútna neplatnosť je možná iba za
predpokladu konštatovania neprijateľných zmluvných dojednaní.

39. Medzi neprijateľné zmluvné podmienky patrí podmienka uvedená v Zmluve o úvere č. 570236102,
konkrétne: Celkové náklady zákazníka podľa § 2 písm. g) zákona (ďalej len celkové náklady) sú tvorené
súčtom úroku a poplatku za garantovanú službu, pričom poplatok za garantovanú službu je vyjadrený
pevnou sumou 253,26 Eur. Medzi neprijateľné zmluvné podmienky patrí podmienka uvedená v Zmluve
o zabezpečení splátok úveru č. 570236102 v čl. I. bod 1.2, konkrétne: Zákazník sa zaväzuje, že

za poskytnutie služby podľa odseku 1 zaplatí poskytovateľovi celkovú odmenu vo výške 648,90 Eur.
Zákazník sa zaväzuje splácať túto odmenu v 60 pravidelných splátkach a to v 59 týždenných splátkach
(okrem poslednej splátky) vo výške 10,81 Eur a poslednú splátku vo výške 11,11 Eur počas doby
splácania spotrebiteľského úveru uvedenej v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Odmena je splatná vhotovosti pri prevzatí splátky poskytovateľom. Splatnosť prvej splátky nastáva 7. kalendárny deň po
uzavretí tejto zmluvy.

40. Žalovaný k rozšíreniu žaloby žalobcom o neprijateľné podmienky uviedol, že predmetné rozšírenie
žaloby predstavuje len snahu žalobcu ďalej živiť spor, v ktorom žalobca pre dôvodne vznesenú námietku
premlčania nemôže byť úspešný, a preto celý návrh na rozšírenie žaloby patrí len do kategórie spor pre
spor,ktorýneriešivôbecnič,apretosinezasluhujeaniprávnuochranu."Zjavnézneužitieprávanepožíva
právnu ochranu. Súd môže v rozsahu ustanovenom v tomto zákone odmietnuť a sankcionovať procesné

úkony, ktoré celkom zjavne slúžia na zneužitie práva alebo na svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie
alebo bránenie práva, alebo vedú k nedôvodným prieťahom v konaní." (§ čl. 5 CSP). Žalobca žiada, aby
sa okresný súd na základe žaloby doručenej okresnému súdu v roku 2017, zaoberal zmluvami z roku
2014, ktoré boli ukončené splnením ešte v roku 2015 a jedna z mnohých častí týchto zmlúv je alebo
nie je platná. Aká účinná ochrana práv má byť v tomto konaní a za tohto skutkového stavu žalobcovi
poskytnutá, tak to žalobca nijako nešpecifikuje. Predchádzajúca právna úprava § 80 OSP, normatívne

neupravovala všetky určovacie žaloby. Pokiaľ však išlo o určovacie žaloby o určení či tu právny vzťah
je alebo nie je alebo či tu právo je alebo nie je, tieto normatívne upravovala v § 80 písm. c) OSP spolu s
podmienkou ich procesnej prípustnosti, ktorou bol naliehavý právny záujem. Naproti uvedenému nová
právna úprava § 137 CSP normatívne obsiahla všetky určovacie žaloby, pričom:
§137písm.d)CSPsavzťahujenavšetkyurčovaciežaloby,čojevyjadrenétým,žesavzťahujenažaloby

o určenie právnej skutočnosti. Právnou skutočnosťou je totiž každá skutočnosť predvídaná hypotézou
právnej normy. Podmienkou procesnej prípustnosti takejto žaloby pritom je to, ak táto určovacia žaloba
vyplýva z osobitného predpisu;
§ 137 písm. c) CSP je špeciálnym ustanovením vo vzťahu k § 137 písm. d) CSP, vzťahuje sa
totiž iba na žaloby o určenie právnej skutočnosti, ktorou je iba určenie, či tu právo je alebo nie je.

Podmienkou procesnej prípustnosti takejto žaloby pritom je to, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Z uvedeného vyplýva, že určovacie žaloby, ktoré nespadajú pod špeciálne ustanovenie § 137 písm. c)
CSP, spadajú pod všeobecnú úpravu určovacích žalôb v § 137 písm. d) CSP. Záujmom zákonodarcu
bolo vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti/platnosti právnych úkonov
a iných právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu žaloby určovacej."

Uvedenú zmenu v prípustnosti klasických určovacích žalôb, zákonodarca vhodne doplnil o inštitút
konania o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach podľa § 301 a nasl. CSP, kde de facto,
došlo k pripusteniu osobitnej žaloby o určenie právnej skutočnosti, ktorou je neprijateľnosť zmluvnej
podmienky alebo nekalej obchodné praktiky, tieto však musia byť nezávislé od okolností konkrétneho
prípadu (požiadavka abstraktnosti). Oprávneným subjektom na jej podanie je však výlučne len právnická

osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa a orgán dohľadu podľa osobitného predpisu.
Zhrňujúco, žalobný návrh spadá do hypotézy právnej normy obsiahnutej v § 137 písm. d) CSP, ktorá ako
podmienku ich procesnej prípustnosti stanovuje, že ich prípustnosť je výslovne stanovená v osobitnom
predpise. Žalobcom podaná žaloba vo svojich určovacích bodoch petitu túto podmienku procesnej
prípustnosti nespĺňa, preto je neprípustná, a už len z tohto prednostného dôvodu by mala byť v tejto

časti zamietnutá. Žalovaný napriek uvedenému z opatrnosti zdôrazňuje, že žalobca by na podanom
určovacom žalobnom návrhu naliehavý právny záujem aj tak nemal. Neprijateľná podmienka ako
legislatívna skratka predstavuje ustanovenie zmluvy, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pričom musia byť kumulatívne splnené
nasledovné podmienky:

a) existencia zmluvy, ak zmluva nevznikla alebo medzičasom zanikla, táto podmienka splnená nie je;
b) konkrétne zmluvné ustanovenie, ktoré má spôsobovať značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa sa v zmluve musí nachádzať, ak sa takéto
ustanovenie v zmluve nenachádza nemôže sa jednať o neprijateľnú podmienku;
c) ustanovenie zmluvy sa netýka predmetu plnenia, ceny plnenia alebo bolo individuálne dojednané.

V danej právnej veci však zo skutkového stavu vyplýva, že medzi sporovými stranami viac ako 2 roky
neexistuje a ani v čase podania žaloby neexistoval žiadny zmluvný vzťah a žalobca sa domáha určenia
neprijateľnosti cien a to napriek tomu, že neprijateľnou podmienkou práve cena plnenia byť nemôže.
Práve predmet a cena sú totiž tie parametre, ktoré si vie ustrážiť každý (aj menej obozretný) spotrebiteľ.
Na základe vyššie uvedeného je zrejmé, že pre určenie neprijateľnosti označených zmluvných

ustanovení nebola vo všetkých prípadoch splnená ani jedna z troch kumulatívnych podmienok. Žalovaný
ani pri najlepšej vôli nevie, čo podľa žalobcu by malo byť neprijateľné na spojení "Celkové náklady
zákazníka podľa § 2 písm. g) zákona (ďalej len celkové náklady) sú tvorené súčtom úroku a poplatku
za garantovanú službu, pričom" a ani na spojení "poplatok za garantovanú službu je vyjadrený pevnousumou 253,26 Eur". V prvom rade treba v tejto súvislosti uviesť, že žalobca žiada určiť za neprijateľné
také zmluvné ustanovenie (singulár) v zmluve o spotrebiteľskom úvere, ktoré sa v nich nenachádza,
ale žalobca si túto koláž sám vytvoril. Okrem toho žalobca v tejto súvislosti postavil svoju argumentáciu

na vyjadreniach týkajúcich sa predmetu garantovanej služby, no za neprijateľné žiada určiť ustanovenia
týkajúce sa celkových nákladov a poplatku za garantovanú službu, čo je však v zrejmom rozpore
s argumentáciou samotného žalobcu. Ak sa žalobca vyjadruje k predmetu garantovanej služby, tak
žalovaný musí uviesť, že v rámci synalagmy práve jej predmet vyjadruje práva žalobcu, pričom žiadne
z týchto práv žalobcu nie je na prospech žalovaného, naopak všetky z nich predstavujú pre žalovaného

len povinnosti, ku ktorým sa v zmluve o spotrebiteľskom úvere zaviazal, pričom všetky svoje povinnosti
si voči žalobcovi aj riadne plnil. Ak žalobca tvrdí, že predmet garantovanej služby "spadá do štandardnej
povinnosti administratívy žalovaného spojenej s predajom úveru", tak k uvedenému je potrebné len
dodať, že garantovaná služba nemá s predajom úveru nič spoločné, pretože práva z nej plynúce
sa viažu vzhľadom na ich obsah na čas po predaji a tiež ak žalobca tvrdí, že uvedená služba je u
žalovaného štandardná tak má pravdu, pretože žalovaný si takto štandard svojich adhéznych zmlúv

o spotrebiteľskom úvere stanovil, pričom pri ňom riadne uviedol aj cenu, za ktorú tento štandard
zákazník môže dostať ak sa preň rozhodne, napríklad ako samotný žalobca. Snáď si však žalobca
nemyslí, že slovo štandard a zadarmo sú synonymami, alebo inak, že štandardné služby sú zadarmo
služby. Podstatné však je, že nič z bodu 4 zmluvy o spotrebiteľskom úvere nie je na prospech
žalovaného. To, či zákazník tieto svoje práva (či akékoľvek iné), ktoré mu z bodu 4 vyplývajú aj využije

je výsostne na ňom, no určite už v čase uzatvárania konkrétnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere zvažuje
aj ich vhodnosť. Okrem toho si žalovaný poukázal aj na zrejmú nesprávnosť žalobnej argumentácie,
podľa ktorej poplatky sú neprijateľné podmienky, pretože sú v neprospech spotrebiteľa, pričom pri
tejto argumentácii si žalobca očividne neuvedomil základné ekonomické pravidlo synalagmatických
kontraktov a to, že plnenie akejkoľvek povinnosti (vrátane finančného plnenia) nie je nikdy na prospech

povinného, ale vždy na prospech oprávneného, ktorým v tejto časti synalagmatického kontraktu bol
žalovaný. Uvedené však samozrejme nemá s neprijateľnosťou nič spoločné. Avšak v právoplatnom
rozsudku Okresného súdu Martin zo dňa 19. januára 2015, sp. zn. 15C/244/2014 súd už posúdil
právnu otázku ohľadne (ne)prijateľnosti poplatku za garantovanú službu v adhéznych zmluvách o
spotrebiteľskom úvere používaných žalovaným, pričom súd túto žalobu zamietol z meritórnych dôvodov,

keď konštatoval, že predmet garantovanej služby nie je neprijateľnou podmienkou z dôvodu, že
poplatok za garantovanú službu nie je "nárokom, ktorý by veriteľ poskytujúci peňažné prostriedky ako
úver vo vzťahu k dlžníkovi nemohol požadovať." Vzhľadom na precedentný charakter posudzovania
zmluvnýchpodmienokohľadneich(ne)prijateľnosti(zbierkastanovískNSasúdovSR1/2015,uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 9. októbra 2014 sp. zn. 3 Cdo 446/2013) je vzhľadom na

právoplatnýrozsudokOkresnéhosúduMartin,sp.zn.15C/244/2014zrejmé,žepoplatokzagarantovanú
službu nie je neprijateľnou podmienkou. Závery žalobcu o neprijateľnosti odmeny za doplnkovú službu
nemajú oporu v právnej úprave ani judikatúre Súdneho dvora EÚ. Žalovaný zdôraznil, že výška odmeny
podľa zmluvy o zabezpečení splátok úveru nepodlieha súdnemu prieskumu jej primeranosti podľa §
53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o cenové dojednanie, ktoré je vyjadrené v zmluve

určito, jasne a zrozumiteľne. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka "Spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné
podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky
sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané".

Podľa čl. 4 ods. 2 smernice 93/13 "hodnotenie nekalej povahy podmienok sa nevzťahuje ani k definícii
hlavného predmetu zmluvy ani na primeranú cenu a úhradu na jednej strane, ako aj tovar alebo služby
dodávané výmenným spôsobom na druhej strane, pokiaľ tieto podmienky sú zrozumiteľné". Odmena za
dojednanú doplnkovú službu je v zmluve o zabezpečení splátok úveru jediným cenovým dojednaním,
a to za jediné - hlavné zmluvné dojednanie. To vylučuje možnosť súdu posudzovať primeranosť ceny

tejto služby z pohľadu optiky prijateľnosti. Znamená to, že priamo zákon stanovuje, že ustanovenia o
predmete plnenia a o cene plnenia nemôžu nikdy vyvolávať "nerovnováhu", pretože ide o základné
ustanovenia spotrebiteľských zmlúv, ktoré si spotrebiteľ vie ustrážiť. Dojednanie o cene, preto nemôže
byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Napokon samotná koncepcia ochrany pred neprijateľnými
podmienkami slúži na ochranu pred nevyváženými vedľajšími dojednaniami, nie na ochranu pred

základnými dojednaniami týkajúcimi sa konkrétnej služby poskytovanej spotrebiteľovi. Žalovaný zastáva
názor, že je výhradne na zákazníkovi (v danom prípade žalobcovi), aký spôsob pre splnenie svojho dlhu
(či akejkoľvek inej povinnosti) využije. Je nesporné, že zákazník má viacero možností ako uhrádzať
jednotlivé splátky podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere, avšak každý spôsob, ktorý si zvolí si vyžadujez jeho strany vynaloženie určitých nákladov, či už za poplatky za prevod alebo vklad v prospech
bánk alebo pošty, cestovné náklady, stratu času etc. Za tohto objektívneho stavu poskytuje žalovaný
svojim zákazníkovi len ďalšiu možnosť, prostredníctvom ktorej môžu uhrádzať jednotlivé splátky, ktoré

im vyplývajú zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Na základe zmluvy o zabezpečení splátok úveru,
poskytuje žalovaný svojim zákazníkom, ktorí sa rozhodnú túto ponuku využiť, splácanie splátok úveru
priamo prostredníctvom žalovaného bez priamej interakcie s tretími osobami a to priamo v mieste ich
bydliska. Doplnková služba je nadštandardnou službou a je spoplatnená a keďže sa jedná o dobrovoľnú
službu,ktorániejepodmienkouzískaniaspotrebiteľskéhoúveru,nezapočítavasadoRPMN,aniodplaty.

Treba tiež zdôrazniť, že žalobca doplnkovú službu nenamieta, chcel by ju však zadarmo, tak ako sa
toho svojou žalobou aj domáha, čo je absurdné a neexistuje na to žiadny zákonný a ani zmluvný
dôvod. V slobodnom trhovom prostredí je zrejmé, prirodzené, ba až nevyhnutné, že tovary a služby
niečo stoja, a preto ich nemožno poskytovať "zadarmo", ako to žiada žalobca v tomto konaní, pretože
v takom prípade by žalovaný ako podnikateľský subjekt musel nevyhnutne zaniknúť. Rovnako tak,
žalovaný považuje dojednanú odmenu aj za plne súladnú s dobrými mravmi, pretože v plnej miere

zodpovedá náročnosti toho, že sa obchodný zástupca musí dostaviť 60- krát za žalobcom za účelom
plnenia zmluvy o zabezpečení splátok úveru, z čoho prirodzene vznikajú žalovanému aj značné náklady
spočívajúce najmä v cestovných nákladoch a amortizácii, rovnako tak aj náklady v súvislosti so stratou
času a zabezpečovaní úhrad ľudom, ktorí tieto činnosti v mene žalovaného vykonávajú, či úhrady
bankovýchpoplatkov.Akbyrovnakécestyvykonávalnapríkladadvokátalebojehokoncipientvsúvislosti

s poskytovaním právnych služieb jeho odmena, vrátane náhrad, by podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.
z., ktorú bežne priznávajú súdy, vysoko prevyšovala dojednanú odmenu podľa zmluvy o zabezpečení
splátok úveru. Žaloba bola podaná na okresný súd dňa 29. mája 2017 - žalovaný uplatnil námietku
premlčania z dôvodu, že plnenie poukázané žalobcom žalovanému bolo poukázané pred viac ako
dvoma rokmi pred podaním žaloby súdu, tzn. poslednú splátku zaplatil žalobca dňa 7. apríla 2015. Podľa

§ 107 ods. 1 OZ, "právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo
dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil."
Judikatúra ohľadne plynutia subjektívnej premlčacej doby práva na vydanie bezdôvodného obohatenia
ustálene uvádza, že "oprávnený sa dozvie o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom, kto sa na jeho
úkor obohatil vtedy, keď skutočne (preukázateľne) zistí skutkové okolnosti, na základe ktorých môže

podať žalobu o vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, t.j. keď nadobudne vedomosť o rozsahu
bezdôvodného obohatenia a o osobe obohateného, a to bez ohľadu na to, že sa o týchto skutočnostiach
mohol dozvedieť aj skôr. To, kedy sa oprávnený dozvedel (dospel k záveru), ako takýto jeho nárok,
vyplývajúci z týchto skutkových okolností, možno právne kvalifikovať, nie je pri posudzovaní okamihu
začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby vôbec relevantné. Ako vyplýva z obsahu spisu, žalobca

poukázal predmetnú finančnú čiastku na účet žalovanej 28. augusta 2006. Podľa názoru dovolacieho
súdu týmto dňom začala žalobcovi plynúť i dvojročná subjektívna premlčacia doba v zmysle § 107 ods. 1
OZ.Žalobcavkonanínepreukázalprávnydôvodposkytnutiatohtoplnenia,tedaodpočiatkušlooplnenie
bez právneho dôvodu, pričom v danom prípade niet pochýb o tom, že už v tomto okamihu boli žalobcovi
známe všetky skutkové okolnosti potrebné na podanie žaloby na vydanie bezdôvodného obohatenia, t.j.

komu plnil a v akej výške" (rozhodnutie sp. zn. 1Cdo/67/2011 z 25.03.2013, publikované v časopise Zo
súdnej praxe pod č. 22/2013). Podobné názory prezentujú rozsudky Najvyššieho súdu Českej republiky,
napr. so sp. zn. 33Odo 528/2006 zo dňa 29.03.2007, 28Cdo 685/2011 zo dňa 28.03.2012, 28Cdo
3977/2007 zo dňa 18.03.2008 a 26Cdo 785/2011 zo dňa 24.04.2012. V danom prípade sa žalobca
dozvedel o všetkých skutkových okolnostiach potrebných pre uplatnenie nároku na súde (t. j. kto sa

obohatil a tiež v akom rozsahu) najneskôr zaplatením poslednej plnenej splátky. Žaloba, preto bola
podaná oneskorene. S jeho názorom sa stotožňuje aj okresný súd, ako aj ostatné všeobecné súdy v
sporoch proti žalovanému: "Pokiaľ žalobkyňa tvrdila, že o bezdôvodnom obohatení sa dozvedela od
združenia, k tomuto tvrdeniu s prihliadnutím na ustanovenie § 2 zákona č. 1/1993 Z. z. nemožno priznať
právnu relevanciu. O prípadných dôvodoch, prečo je zmluva bezúročná, bezpoplatková, vzhľadom

na nevyvrátiteľnú právnu domnienku znalosti právnych predpisov, mala žalobkyňa podľa ustanovenia
§ 2 zákona č. 1/1993 Z. z. vedomosť už pri podpise zmluvy o úvere. Rovnako mala vedomosť
už pri podpise úverovej zmluvy o tom, kto je veriteľom zo zmluvy a o tom, komu a kedy jednotlivé
splátky úveru spláca. Žalobkyňa od združenia získala iba vedomosť o právnom posúdení veci, (pričom
sama vo svojej výpovedi dokonca uviedla, že informácie mala už skôr zo sociálnych sietí), čo však

nemožno stotožniť s dozvedením sa rozhodujúcich skutkových okolností, pre účely zistenia vzniku
bezdôvodného obohatenia. Vyššie uvedené znamená, že mala vedomosť o skutkových okolnostiach a
samotné oboznámenie s právnym posúdením nemalo vplyv na subjektívnu lehotu. Na základe týchto
skutočností súd uzatvára, že subjektívna lehota na vydanie prípadného bezdôvodného obohateniazačala plynúť zaplatením príslušnej splátky úveru nad rámec zákonom ustanovenej povinnosti a pretože
žalobkyňa poslednú splátku úveru zaplatila dňa 19. 11. 2011, subjektívna dvojročná premlčacia doba na
vydanie bezdôvodného obohatenia uplynula najneskôr dňa 20. 11. 2013, žaloba bola podaná dňa 17. 10.

2016." (rozsudok OS Žilina, sp. zn. 40Csp/59/2016-165 zo dňa 28. apríla 2017), (rozsudok OS Prešov,
sp. zn. 11Csp/121/2016 zo dňa 17. mája 2017), (rozsudok OS Prešov, sp. zn. 25Csp 86/2016-159 zo dňa
25. mája 2017), (rozsudok OS Prešov, sp. zn. 25Csp/108/2016 zo dňa 25. mája 2017), (rozsudok OS
Prešov, sp. zn. 8Csp/108/2019-93 zo dňa 2. júna 2017), (rozsudok OS Prešov, sp. zn. 8Csp/117/2016-93
zo dňa 2. júna 2017), (rozsudok OS Prešov, sp. zn. 12Csp/121/2016 zo dňa 6. júna 2017), (rozsudok

OS Lučenec, sp. zn. 13Csp/18/2017-269 zo dňa 7. septembra 2017).

41. Žalobca k vyjadreniu žalovaného k rozšíreniu žaloby o neprijateľné podmienky a k vznesenej
námietke premlčania uviedol, že tvrdenie žalovaného môže prameniť len v nepochopení podstaty a
zmyslu podanej žaloby, ktorou sa žalobca už pôvodne domáhal vydania bezdôvodného obohatenia
na určitom skutkovom a právnom základe, pričom ak by súd nakoniec priznal žalobcovi nárok na

vydanie bezdôvodného obohatenia, musel by povinne podľa zákona výslovne uviesť vo výroku rozsudku
znenie takej zmluvnej podmienky, na základe ktorej uložil žalovanému ako dodávateľovi povinnosť
vydať bezdôvodné obohatenie. Žalobca navyše už v žalobe vymedzil dôvody neplatnosti poplatku
za garantovanú službu z dôvodu jeho spôsobujúcej značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach
zmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľa,tedaužvžalobežalobcavymedzildôvodyprekonštatovanie

neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky. Žalobca však, nespoliehajúc sa na to, že súd sám iniciatívne
uplatní postup podľa § 298 CSP, realizoval svoj dispozičný procesný úkon so žalobou a žiadal pripustiť
zmenu žaloby v rozsahu určenia takých výrokov, ktoré by súd mal určiť aj sám ex offo. Je preto
z povahy veci vylúčené, aby žalobca týmto svojim postupom konal spôsobom zneužívajúcim právo.
Rozdiel medzi konaním o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach a konaním v individuálnych

spotrebiteľských sporoch, potom bude v tom, že v rámci konania o abstraktnej kontrole súd skúma
neprijateľnosťzmluvnejpodmienkynezávisleodokolnostíkonkrétnehoprípadu,kýmvprípadekonaniav
individuálnych spotrebiteľských sporoch, bude posúdenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky závislé od
okolností konkrétneho prípadu. Žalobca a žalovaný sú stranami individuálneho spotrebiteľského sporu,
kde sa skúmanie neprijateľných zmluvných podmienok realizuje s ohľadom na okolnosti konkrétneho

prípadu, čo koniec koncov potvrdzuje aj § 53 ods. 12 OZ, podľa ktorého Neprijateľnosť zmluvných
podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená,
a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné
podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí, resp. článok 4 ods. 1 Smernice Rady 93/13/
EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, podľa ktorého Bez toho, aby boli dotknuté

ustanovenia článku 7, nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo
služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v
dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
Žalobca si podanou žalobou uplatňuje jemu patriace právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami
v spotrebiteľských zmluvách. Naliehavý právny záujem, ktorý sa vyžaduje pri určovacej žalobe, v danej

veci vyplýva priamo zo zákona (§ 3 ods. 3 a 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa),
nakoľko sa týmto určením napĺňajú ciele smernice Rady 93/13/EHS - zabrániť neustálemu používaniu
neprijateľnej zmluvnej podmienky. Teda už samotný zákon č. 250/2007 Z. z. poskytuje dostatočnú
legitimitu na podanie určovacej žaloby na určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky. Žalobca musí
nesúhlasiť aj s tým právnym názorom žalovaného, podľa ktorého je údajne nárok uplatnený žalobcom

v tomto prejednávanom prípade, premlčaný. Je nesporným, že žalobca podal žalobu na súd dňa
29.05.2017. Spornosť medzi žalobcom a žalovaným je však v tom, ktorým okamihom začala plynúť
dvojročná subjektívna premlčacia lehota - žalovaný tvrdí, že začala plynúť najneskôr dňom 07.04.2015,
kedy žalobca uhradil poslednú úhradu zakladajúcu bezdôvodné obohatenie, kým žalobca vo svojej
žalobe uviedol, že o skutočnosti, že žalovaný sa bezdôvodne obohatil na úkor žalobcu, sa dozvedel

v priebehu mesiaca apríl 2017. Subjektívna premlčacia lehota nemohla začať plynúť už dňom úhrady
poslednej splátky žalobcu na predmetnú zmluvu o úveru, ktorá je predmetnom tohto sporu, pretože v
tomto momente ešte žalobca nemal vedomosť o tom, že k bezdôvodnému obohateniu došlo a kto sa
na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Uvedené odôvodňuje tým logickým argumentom, že zmluva o úvere,
uzatvorená medzi stranami sporu, ktorá je predmetom tohto súdneho sporu, nebola zmluvou posledne

uzatvorenou medzi žalobcom a žalovaným. Zmluva, ktorá je predmetom tohto sporu bola uzatvorená
dňa 24.03.2014, pričom poukázala na štyri ďalšie zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorené medzi
stranami tohto sporu - ide o zmluvy zo dňa 07.05.2014, 27.09.2014, 02.04.2015 a 16.07.2015.
Zmluva č. 571868276 zo dňa 07.05.2014:Žalobca čerpal od žalovaného úver vo výške 460,00 Eur. Žalobca si splnil záväzok zo zmluvy v plnom
rozsahu, t. j. hradil aj nad rámec poskytnutého úveru. Poslednú úhradu na danú zmluvu žalobca
realizoval dňa 05.06.2015.

Zmluva č. 610380305 zo dňa 27.09.2014:
Žalobca čerpal od žalovaného úver vo výške 360,00 Eur. Žalobca si splnil záväzok zo zmluvy v plnom
rozsahu, t. j. hradil aj nad rámec poskytnutého úveru. Poslednú úhradu na danú zmluvu žalobca
realizoval dňa 30.07.2015.
Zmluva č. 612166008 zo dňa 02.04.2015:

Žalobca čerpal od žalovaného úver vo výške 2.000,00 Eur. Žalobca uhradil na predmetný úver sumu
2.773,00 Eur, t. j. hradil aj nad rámec poskytnutého úveru. Poslednú úhradu na danú zmluvu žalobca
realizoval dňa 06.11.2016.
Zmluva č. 612233931 zo dňa 16.07.2015:
Žalobca čerpal od žalovaného úver vo výške 460,00 Eur. Žalobca si splnil záväzok zo zmluvy v plnom
rozsahu, t. j. hradil aj nad rámec poskytnutého úveru. Poslednú úhradu na danú zmluvu žalobca

realizoval dňa 15.02.2016.
Je vylúčené, aby sa žalobca dozvedel o tom, že v prejednávanom prípade došlo k bezdôvodnému
obohateniu na strane žalovaného už dňom vykonania poslednej úhrady žalobcu vykonanej v prospech
žalovaného, pretože ako uviedla, žalobca so žalovaným neskôr uzatvoril ďalšie štyri zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, na ktoré žalobca vždy hradil žalovanému viac, než bola výška poskytnutého

úveru. Pokiaľ by ale žalobca mal skutočne vedomosť o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu na
strane žalovaného v prejednávanej veci už dňom vykonania poslednej úhrady v prospech žalovaného,
zakladajúcej bezdôvodné obohatenie, logicky by žalobca neuzatváral ďalšie zmluvy so žalovaným a tiež
by logicky nehradil na tieto zmluvy viac ako mu bolo poskytnuté, ak by teda mala byť naozaj pravda, čo
tvrdí žalovaný. Okolnosti veci však jednoznačne svedčia v prospech toho, že žalobca v tom čase ešte

nevedel o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu, pretože žalobca sa aj neskôr správal spôsobom,
z ktorého je vylúčené, aby už skôr vedel, že žalovaný na určité úhrady nárok nemá, pretože inak by ich
neskôr ani žalovanému nepoukazoval (čo však ale robil). Žalobca si tak nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia uplatnil v rámci dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty, ktorá začala plynúť až v mesiaci
apríl 2017. Nárok žalobcu nie je premlčaný.

42. Žalobkyňa na pojednávaní súdu dňa 07.12.2017 uviedla, že od žalovaného mala 5-6 úverov, pričom
všetky pôžičky okrem jednej jej boli poskytnuté v hotovosti a jedna na kartu. Pri uzatváraní zmlúv jej
obchodná zástupkyňa nič nepovedala ohľadne zmlúv, len jej dala podpísať papiere s tým, že bude
ku nej chodiť domov vyberať splátky. Nepovedala jej ani to, že sú iné možnosti splácania úveru ako

vyberanie splátok v jej domácnosti. Zmluvy nečítala, nakoľko po slovensky dobre nerozumie. O úvery
sama nežiadala, oslovoval ju vždy žalovaný. O tom, že v zmluvách s Providentom je nejaký problém,
že sa na jej úkor mohli obohatiť sa dozvedela niekedy medzi decembrom 2016 a januárom 2017, keď
ľudia začali hovoriť o tom, že zmluvy majú nejaké nedostatky.

43. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, svedkyne A. X., prečítaním Zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, Zmluvy o zabezpečení splátok úveru, karty splátok k zmluve,
čestných prehlásení klientov žalovaného, podstatného obsahu zápisníc sp. zn. 13Csp/109/2016,
21Csp/196/2016, 13Csp/58/2017, 13Csp/18/2017, 13Csp/121/2016, 13Csp/30/2017, Manuálu pre
obchodných zástupcov, Stanoviska Európskej komisie vo veci C372/14, čestného prehlásenia K. D.,

Zmlúv uzatvorených so žalobkyňou a žalovaným č. 571868276 zo dňa 07.05.2014, č. 610380305 zo
dňa 27.09.2014, č. 612166008 zo dňa 02.04.2015, č. 612233931 zo dňa 16.07.2015 a zistil nasledovný
skutkový stav:

44. Žalobkyňa ako dlžník uzatvorila so žalovaným ako veriteľom dňa 24.03.2014 Zmluvu o

spotrebiteľskom úvere, predmetom ktorej bol spotrebiteľský úver vo výške 1 260,--Eur. Celkové náklady
žalobcu ako zákazníka podľa § 2 písm. g/ zákona č. 129/2010 sú tvorené súčtom úroku a poplatku
za garantovanú službu, pričom úrok je vyjadrený úrokovou sadzbou 28,38 % ročne zo sumy úveru, t.
j. vo výške 181,44 Eur a poplatok za garantovanú službu pevnou sumou 253,26 Eur. RPMN bola vo
výške 70,38 %, celková čiastka, ktorú je zákazník povinný zaplatiť Providentu je 1 694,70 Eur, priemerná

hodnota RPMN 46,30 %. Žalobkyňa ako zákazník mala splatiť Providentu dlžnú sumu v 60.týždenných
splátkach, pričom výška každej splátky dlžnej sumy od prvej po predposlednú je 28,25 Eur a výška
poslednej splátky dlžnej sumy je 27,95 Eur. Úver bol poskytnutý na dobu 60 týždňov, termín splatnosti
poslednej splátky a teda aj konečnej splatnosti úveru a dlžnej sumy je siedmy deň šesťdesiateho týždňapo dni uzavretia zmluvy. Plnenie z uvedenej zmluvy bolo v režime - hotovostný režim. Splatnosť prvej
splátkynastáva7.kalendárnydňompouzavretízmluvy, splatnosťkaždejsplátkynastane7.kalendárnym
dňom po splatnosti predchádzajúcej splátky.

45. Dňa 24.03.2014 medzi stranami sporu bola uzatvorená aj Zmluva o zabezpečení splátok úveru,
kde žalovaný ako poskytovateľ sa zaviazal žalobcovi ako zákazníkovi za odmenu počas splatnosti
zmluvy pravidelne poskytovať služby, v rámci ktorej okrem iného bude preberať od žalobcu ako
zákazníka peňažné sumy určené na úhrady splátok spotrebiteľského úveru, poskytnutému na základe

zmluvy o spotrebiteľskom úvere a žalobca ako zákazník sa zaviazal za poskytnutie tejto služby zaplatiť
žalovanému ako poskytovateľovi celkovú odmenu vo výške 648,90 Eur, ktorú sa zaviazal žalobca
splácať v 60.pravidelných splátkach, a to v 59.týždených splátkach vo výške 10,81 Eur a poslednú
splátku vo výške 11,11 Eur počas doby splácania spotrebiteľského úveru.

46. Z evidencie platieb má súd preukázané, že zo strany žalobkyne došlo z titulu poskytnutého úveru

zo Zmluvy č. 570236102 zo dňa 24.03.2014 k zaplateniu sumy 2 325,13 Eur.

47. Vypočutá svedkyňa A. X. uviedla, že pracovala u žalovaného ako obchodná zástupkyňa približne tri
roky. Pri uzatváraní zmlúv o úvere mali možnosť klienti dostať najprv peniaze na ruku, neskôr buď na
kartu, alebo na účet v banke. Keď chcel klient peniaze len na účet, čo bolo bez služby, v tom prípade

sa vypísali papiere a o tri týždne mal peniaze na účte. Boli dvojaké typy úverov, a to bez služby a so
službou. Čo bolo so službou, bola to zmluva Komfort. Keď chcel však klient dostať peniaze hneď, musel
podpísať zmluvu o doplnkovej službe. Za nových klientov dostali 16,--Eur, ale ak ten istý klient už mal
5-6 úverov, tak za ďalšie nedostali už nič. Keď si klient vybral úver so službou, tak za každý výber splátok
dostali 5,25 %.

48. Žalobca do súdneho spisu predložil ako listinný dôkaz čestné prehlásenia klientov žalovaného (č. l.
126 až 149 spisu), z ktorých je zrejmé, že sa jedná o čestné prehlásenia blanketné, rovnakého obsahu,
v zmysle ktorých označené subjekty menom, priezviskom, dátumom narodenia a bydliskom vyhlasujú,
že v určitý konkrétny deň uzatvorili so spoločnosťou Provident Financial, s.r.o., so sídlom Bratislava,

Mlynské nivy 49, prostredníctvom jej obchodného zástupcu, taktiež označeného menom, zmluvu o
spotrebiteľskom úvere, číslo vypísané v každom prípade vo vzťahu k tej ktorej zmluve. Osoby vyhlasujú,
že potom ako si obchodný zástupca overil, že spĺňajú podmienky na poskytnutie úveru, pripravil a
predložil im k podpisu zmluvu pozostávajúcu z viacerých formulárových listín. Pamätajú si, že k tomu,
aby úver dostali, museli podpísať viacero papierov, obchodný zástupca im nič nehovoril o tom, že by

bola aj iná možnosť ako čerpať daný spotrebiteľský úver ani im neponúkol lacnejšiu možnosť čerpania.
Bola iba jedna možnosť, a to podpísať všetky papiere a tak dostať pôžičku. Splátky úveru potom chodil
osobne pravidelne vyberať obchodný zástupca. Uvedené čestne prehlasujú podpísané osoby označené
podpisom a vo Fiľakove s uvedením konkrétneho dňa s tým, že tieto zodpovedajú skutočnosti a takto
si ju pamätajú. Čestné prehlásenia sú podpísané v slovenskom aj maďarskom jazyku osobami Z. I., W.

D., L. K., A. I., Š. J., W. D., U. O. J., W. O. J., X.Ó. K., L. D., W. G., B. I., C. Z., O. I., W. G., A. K., W. I., Š.
G. W. O. I.. Z vyššie uvedených osôb boli ako svedkovia vyslúchaní v konaní sp. zn. 21Csp/196/2016
nasledujúce osoby W. D., L.Š. K., A. K., O. I., W. I., Š. G., L. D., W. G., W. D., Z. I., Š. J., B. I..

49. Z výpovede svedkyne J. A. v spore sp. zn. 13Csp/58/2017 zo zápisnice o pojednávaní na Okresnom

súde Lučenec, obchodnej zástupkyne žalovaného, na pojednávaní dňa 15.06.2017 vyplynulo, že
tak úverovú zmluvu, ako aj zmluvu o dobrovoľnej doplnkovej službe zabezpečenia splátok úveru za
žalovanéhoakoobchodnázástupkyňasožalobkyňoupodpísala.Svedkyňakmechanizmudojednávania
zmluvy o dobrovoľnej doplnkovej služby zabezpečenia splátok úveru uviedla, že ak klient požadoval
peniaze vyplatiť ihneď, napr. v ten istý deň, tak mu bolo vysvetlené v čom táto služba spočíva a že to

bude zaplatené viac ako keby dohoda o dobrovoľnej doplnkovej službe dojednaná nebola, vtedy to bolo
síce lacnejšie, ale peniaze dostať ihneď klient nemohol. Ak teda klient chcel peniaze mať vyplatené
ihneď, musel podpísať dohodu o doplnkovej službe. Svedkyňa uviedla, že pokiaľ si spomína, žalobkyňa
potrebovala peniaze ihneď.

50. Z výpovede žalobkyne Y. Č. v spore sp. zn. 13Csp/58/2017 zo zápisnice o pojednávaní na
Okresnom súde Lučenec vyplynulo, že peniaze jej boli vyplatené v hotovosti "na ruku" pani A.. Zmluva
sa podpisovala doma u žalobkyne, túto vypísala pani A. podľa údajov z občianskeho preukazu a
ukázala čo treba podpisovať, podpisovalo sa viacero listín. Inkasovanie splátok prebiehalo pani A. domau žalobkyne, iný spôsob platenia obchodná zástupkyňa nenavrhla. Žalobkyňa uviedla, že pokiaľ si
spomína, tak mala tri spotrebiteľské zmluvy podpísané, inkasovať chodila pani A., či chodil niekto iný si
nespomína, všetky úvery podľa týchto zmlúv boli vyplatené v hotovosti.

51. Zo zápisnice Okresného súdu Lučenec sp. zn. 21Csp/196/2016 vyplýva, že súd vyslúchol v konaní
žalobkyňu W. G., ktorá uviedla, že mala viacero pôžičiek od spoločnosti Provident, k podpisovaniu
zmluvy o úvere došlo u nej doma, pričom zmluvu vypisovala obchodná zástupkyňa, naposledy pani W.
L.Á.. Papiere vypĺňala vždy obchodná zástupkyňa, ktorá jej ukázala kde a čo má podpísať. Stretnutie

keď sa podpisovala zmluva trvalo asi 15 minút a peniaze vždy dostala doma v hotovosti. Obchodná
zástupkyňa nezisťovala či má účet v banke, ktorý v skutočnosti aj mala a má ho aj doteraz. Peňažné
prostriedky vracala vždy v hotovosti obchodnej zástupkyni doma. Nikdy jej nebolo povedané, že môže
platiť aj inou formou, napr. poštou, len v hotovosti.

52.SvedokW.D.vkonanísp.zn.21Csp/196/2016uviedol,žebralpôžičkuodProvidentu,pričomzmluvy

o úvere uzatváral a podpisoval doma so zástupcom W. I. za spoločnosť Provident. Celkovo mal štyri
zmluvy, teda zobral štyri úvery. Keď podpisoval zmluvu, vie, že podpisoval niekoľko listín a ukazoval mu
obchodný zástupca kde sa má podpísať. Spísanie zmluvy trvalo tak 10-15 minút a obchodný zástupca
sa ho nepýtal či má účet v banke, hoci tento účet má. Úver splácal každý týždeň v hotovosti doma do rúk
obchodného zástupcu. O tom, že by mohol platiť inou formou poučený nebol. Svedok uviedol, že keby

mal vedomosť a možnosť platiť cez účet v banke, resp. poštou a úver by bol lacnejší ako oproti tomu, že
úver je drahší keď z pohodlia jeho domu inkasovanie uskutočňuje poskytovateľ pôžičky, svedok uviedol,
že by si vybral lacnejšiu formu.

53. Svedkyňa A. K. v konaní sp. zn. 21Csp/196/2016 uviedla, že rovnako ako manžel L. K. aj ona

mala úvery od spoločnosti Provident, a to viackrát. Zmluvu podpisovali doma, tu bola aj vypisovaná a
vypisoval ju obchodný zástupca. Zmluvy boli uzatvárané s viacerými obchodnými zástupcami, a to W.
L., pani J. a pani E.. Obchodná zástupkyňa ukazovala kde a čo sa má podpísať, pričom peniaze dostala
hneď od obchodnej zástupkyne na ruku pri podpise zmluvy. Svedkyňa uviedla, že má účet v banke,
ale obchodná zástupkyňa sa ju na túto skutočnosť nepýtala. K platbám dochádzalo každotýždenne,

peniaze sa vyplácali osobe, ktorá vypisovala zmluvu. Svedkyňa potvrdila, že je v spore so spoločnosťou
Provident Financial.

54. Svedok O. I. v konaní sp. zn. 21Csp/196/2016 uviedol, že popísal zmluvu o pôžičke s Providentom
viackrát. Zmluvy sa uzatvárali u neho doma, podpisovala ju zástupkyňa, vypisovalo sa viacero listín,

tak sedem alebo osem papierov, pričom zástupkyňa ukázala kde sa má podpísať. Peniaze mu boli
prinesené domov, účet v banke nemá, ani sa ho na to či má účet nikto nepýtal. Následne pôžičku splácal
doma. Svedok uviedol, že zástupkyňa mu povedala, že platenie funguje tým spôsobom, že sa platí
obchodnému zástupcovi do rúk, o inej možnosti platenia nebol upovedomený a nevedel, že keď k nemu
príde obchodná zástupkyňa, že bude úver drahší, pretože o tom informovaný nebol, rovnako ako aj o

tom, že si môže peniaze vybrať cez poštu, resp. banku a v tomto prípade by bol úver lacnejší. Svedok
potvrdil, že je v spore so spoločnosťou Provident, ktorú žaluje.

55. Svedkyňa Y. Č. v konaní sp. zn. 21Csp/196/2016 uviedla, že bola klietkou Providentu, pričom brala
od nich úver, zmluvu vypisovala obchodná zástupkyňa. Obchodná zástupkyňa jej ukazovala kde má

podpísať, všetko si to nečítala, pretože listín bolo viacero. Obchodná zástupkyňa pani A. poodkrývala
tie časti, kde bolo treba podpísať a tak to aj svedkyňa podpisovala. Peniaze jej boli donesené domov,
účet v banke nemá, obchodná zástupkyňa sa ju na túto skutočnosť pýtala. Úver splácala každotýždenne
priamo doma do rúk obchodnej zástupkyne. O možnosti iného splácania úveru nebola poučená, uviedla,
že obchodná zástupkyňa pani A. jej povedala, že bude chodiť pre peniaze k nej domov. V prípade, že

by si mala zvoliť inú formu splácania a úver by bol lacnejší, tak by si zvolila lacnejšiu formu splácania.

56. Svedkyňa W. I. v konaní sp. zn. 21Csp/196/2016 uviedla, že mala pôžičku od Providentu, pričom
zmluvu podpisovala doma a zástupkyňa si chodila k nej pre peniaze. Podpisovala niekoľko listín,
nepamätá si aké označenia tieto listiny mali, mohli ich byť tak tri či štyri. Osoba, ktorá ku nej prišla jej

ukázala kde má podpísať zmluvu a uzatvorenie zmluvy trvalo asi pol hodinku. Peniaze dostala do ruky,
pričom účet v banke šesť rokov. Obchodná zástupkyňa sa jej však nepýtala či účet má. Pôžičku splácala
každotýždenne doma, obchodný zástupca ku nej chodil, inú možnosť splácania nemala a nevedela, žemá aj takú možnosť, žeby mohla platiť v banke alebo na pošte. Svedkyňa uviedla, že je v spore so
spoločnosťou Provident Financial, ktorú žaluje.

57. Svedok Š. G. v konaní sp. zn. 21Csp/196/2016 uviedol, že mal pôžičku od spoločnosti Provident,
pričom zmluva bola uzatvorená u neho doma obchodnou zástupkyňou, ktorá vypísala všetky papiere čo
sa týka zmluvy a on to len podpísal. Bola to hromada papierov, niektoré ostali u neho musela zástupkyňa
vziať preč. Peniaze mu prišli na kartu, ktorú mu pani dala do ruky a s kartou vybral peniaze z bankomatu.
Svedok uviedol, že bez okuliarov dobre nevidí, ale zástupkyňa mu vysvetlila čo a kde má podpísať

a tak to podpísal. Potom si doma papiere prečítal. Zo zmluvy niečo porozumel, niečo nie. Pôžičku
splácal doma raz do mesiaca, pre peniaze chodila obchodná zástupkyňa. Svedok uviedol, že spoločnosť
Provident žaluje.

58. Svedok L. D. v konaní sp. zn. 21Csp/196/2016 uviedol, že v minulosti úver od Providentu zobral,
zmluvu podpísal doma so zástupcom obchodnej spoločnosti, ktorého meno nevie uviesť. Podpisovalo

sa viacero listín, obchodná zástupkyňa mu ukazovala kde má podpísať, tak to podpísal. S Providentom
mal uzatvorené dve zmluvy, obidve boli uzatvorené u neho doma rovnakým spôsobom. Raz bola
podpisovaná zmluva so ženou, druhýkrát s mužom, preto nevedel ktorá konkrétna zmluva bola s kým
podpisovaná. Uzatvorenie zmluvy trvalo asi 40 minút, peniaze dostal tak, že mu bola daná karta, s ktorou
vybral peniaze z bankomatu, úver splácal týždenne obchodnému zástupcovi doma. O inej možnosti

splácania nevedel, pričom účet v banke má, ale nevie či zástupca zisťoval skutočnosť či má účet v banke
alebo nie, myslí si, že nie. Nebol poučený o tom, že keď bude chodiť obchodný zástupca pre peniaze
k nemu domov je cena rozdielna ako keby platil bezhotovostne. So spoločnosťou Provident je v spore,
nakoľko ju žaluje a chce, aby mu bolo vrátené to čo zaplatil navyše. Svedok dodal, že všetko platil a
platí cez internet banking.

59.SvedkyňaW.G.vkonanísp.zn.21Csp/196/2016uviedla,žejeklientkouProvidentu,odktoréhomala
úver, pričom zmluva bola uzatvorená u nej doma v obci Studené prostredníctvom obchodnej zástupkyne
A. K.. Zmluvu podpisovala tak, že obchodná zástupkyňa jej ukázala čo má podpísať a trvalo to asi
hodinu. Pôžičku dostala v hotovosti a platila tak, že každý týždeň prišla obchodná zástupkyňa, ktorej to

platila do rúk doma. Obchodná zástupkyňa povedala pri uzatváraní zmluvy, že sa takto bude platiť. Účet
v banke nemá, ale ani obchodná zástupkyňa si to nezisťovala. Obchodná zástupkyňa ju nepoučila, že
je aj iná možnosť splácania ako to, že príde domov, nebola jej poskytnutá možnosť platiť poštou alebo
bankou a nevedela, že je iná cena úveru keď bude chodiť domov obchodná zástupkyňa ako keby to
platila inou formou. Uviedla, že obchodnú spoločnosť žaluje prostredníctvom advokátskej kancelária O..

T. z Fiľakova.

60. Svedkyňa W. D. v konaní sp. zn. 21Csp/196/2016 uviedla, že má pôžičky od spoločnosti Provident.
Zmluvy uzatvorila a spisovala doma, pri prvom uzatvorení zmluvy podpísala asi dve listiny, presne si to
nepamätá, pretože má dva úvery a pri druhej zmluve asi tiež dve listiny. Kde má podpísať, to jej ukázala

obchodná zástupkyňa C. L.. Uzatvorenie zmluvy netrvalo dlho, asi len 5 minút, pričom zástupkyňa ju
poučila koľko dostane, koľko má platiť a peniaze dostala v hotovosti. Podľa oboch zmlúv platila niekedy
týždenne, potom to bolo raz mesačne do rúk obchodnej zástupkyne, ktorá chodila inkasovať. Neskôr to
bola zástupkyňa D. Č. a na konci nejaká pani X.. O spôsobe platby sa dozvedela pri uzatvorení prvej
zmluvy a potom vždy keď prišla obchodná zástupkyňa, ktorá povedala kedy príde najbližšie. Či má účet v

banke zástupkyňa nezisťovala, ani ju nepoučila, že má inú možnosť splácania splátok ako tým, že bude
chodiť k nej domov. Svedkyňa ani nevedela, že bola iná možnosť, že je iná cena keď chodí inkasovať
obchodná zástupkyňa ako keby sa platilo formou pošty a pod.

61. Svedok Z. I. v konaní sp. zn. 21Csp/196/2016 uviedol, že mal úver od spoločnosti Provident, pričom

zmluva bola uzatváraná u neho doma. Zmluvu ako aj ďalšie listiny vypĺňala pani W. L., obchodná
zástupkyňa. Podpisoval niekoľko listín, nevie už koľko a zmlúv mal s Providentom uzatvorených viacero.
Pri uzavretí prvej zmluvu mu nebolo povedané, že môže platiť aj inou formou, napr. cez poštu, len to,
že musí platiť do rúk obchodnej zástupkyne. Obchodná zástupkyňa mu ukázala kde má čo podpísať,
peniaze v prvom prípade dostal pri podpísaní zmluvy, následne platil do rúk obchodnej zástupkyne,

ktorá mu pri uzavretí zmluvy povedala, že bude chodiť pre splátky pôžičky. Obchodná zástupkyňa myslí
si, že nezisťovala či má účet v banke, ktorý inak má asi už 20 rokov. Nevedel, že úver môže splácať
bezhotovostne pri prvej zmluve, pri druhej to už vedel, vtedy mu obchodná zástupkyňa povedala, že
tá možnosť tu je. Pri druhom úvere už zrefinancovával prvú pôžičku, tzn. splácal vlastne tým druhýmúverom úver prvý. Takto však zobral od Providnetu deväť alebo desať úverov, nie všetky však boli
použiténarefinancovaniepredchádzajúcehoúveru.Terazpriposlednejzmluveužsplácalnaúčetbanky,
predtým splácal vždy do rúk obchodnej zástupkyne, lebo len pri poslednej zmluve, ktorú uzatváral mu

obchodný zástupca povedal o možnosti splácať úver iným spôsobom ako do rúk obchodného zástupcu,
napr. cez bankový účet. Poslednú zmluvu uzatvoril pred necelými dvoma rokmi. Predtým nevedel, že
je iná cena úveru keď sa platí obchodnej zástupkyni alebo obchodného zástupcovi cez banku, ale pri
tejto poslednej zmluve to už vedel, že keď bude obchodný zástupca chodiť k nemu tak bude platiť za
túto službu a bol o tom poučený, preto si vybral tú možnosť, že nebude platiť obchodnému zástupcovi.

Svedok uviedol, že v súčasnosti Provident žaluje vo veci jednej zmluvy, nakoľko predchádzajúce zmluvy
už nemá.

62. Svedok Š. J. v konaní sp. zn. 21Csp/196/2016 uviedol, že pôžičku od spoločnosti Provident bral
v troch prípadoch, zmluva sa uzatvárala u neho doma a túto pripravovala a vypĺňala pani s ktorou
zmluvu uzatváral, išlo o pani D. Č.. Pri uzavretí zmluvy podpisoval asi 7-8 listín, presne už nevie. S

každou listinou nebol oboznámený, listiny si prezrel aj prečítal, pritom mal však pocit, že obchodná
zástupkyňa ho neoboznámila tak ako by mala s obsahom týchto listín. Ukázala mu kde má podpísať
a uzatvorenie zmluvy prebiehalo asi 20 minút. Peniaze dostal cez bankový účet, pretože mu prišla
poštou kartička, s ktorou si mohol vybrať peniaze z bankomatu, pričom bankový účet mal zriadený.
Obchodná zástupkyňa sa ho aj pýtala či má zriadený účet v banke, ale úver splácal v hotovosti doma,

kedy chodila k nemu obchodná zástupkyňa pani Č. pre peniaze a o inom spôsobe splácania ako do
rúk obchodnej zástupkyne nevedel. Nevedel ani o tom, že sú rozdielne ceny v prípade, že chodí si
pre peniaze obchodná zástupkyňa, ako keby platil povedzme internet bankingom. Preto vždy platil
hotovostne do rúk obchodnej zástupkyne, ani o inej možnosti platenia sa nerozprávali. Nevie ani aký
je rozdiel v cene medzi úverom keď chodil obchodný zástupca pre splátky úveru ako keby nechodil, o

rozdiele v platbách nevedel a ani nevie aký je v tom rozdiel, keby si však mohol vybrať, vybral by si úver
lacnejší. So spoločnosťou Provident je v spore, žaluje ju, pričom v konaní sa zastupuje sám.

63. Svedok B. I. v konaní sp. zn. 21Csp/196/2016 uviedol, že bral úvery od spoločnosti Provident, zmluvu
uzatváral doma, trvalo to asi dve hodiny. Zmluvu podpisovala obchodná zástupkyňa W. L., podpisovalo

sa viacero listín. Aké to boli listiny, k tomu sa nevedel vyjadriť, bolo to malým písmenom a zmluvy si
nečítal. Celé stretnutie trvalo asi pol hodinu. V prvom prípade peniaze dostal na ruku, druhýkrát dostal
kartičku a vybral si ich z bankomatu. Splácal do rúk obchodnej zástupkyne, ktorá chodila raz mesačne
k nemu pri oboch zmluvách. O tom, že splácanie úveru bude do rúk obchodnej zástupkyne sa dozvedel
pri uzatvorení zmluvy. O tom, že môže splácať aj inak nevedel, ale bolo to tak zrejme najjednoduchšie.

Nevedel o tom, že môže platiť napr. prostredníctvom pošty, ani že je iná cena úveru keď bude chodiť pre
peniaze obchodná zástupkyňa ako keď bude platiť inou formou. Spoločnosť Provident nežaluje. Dohodol
sa však so zástupkyňou, že ona podá žalobu.

64. Svedkyňa W. L., obchodná zástupkyňa žalovaného, v konaní sp. zn. 21Csp/196/2016 uviedla,

že pracovala ako obchodná zástupkyňa pre žalovaného Provident skoro päť rokov. Počas tejto doby
uzatvorila väčší počet zmlúv, približne asi tri zmluvy do týždňa, záležalo to od klientov. Zmluvy sa
uzatvárali vždy doma v domácnosti klienta a postupovala podľa toho ako bola poučená zo strany
spoločnosti Provident. Vždy musela u klienta zisťovať aký má príjem, aké má výdaje a podľa toho
postupovala. Mala postupne viacerých nadriadených, vedúceho, resp. vedúcu, a boli sústredení podľa

okresu. Klientov sa nepýtala či majú zriadený účet, pretože to nebola jej povinnosť, tak boli školení, že
na túto skutočnosť sa nemusia pýtať. Klienti mali ale možnosť dostať peniaze buď na účet alebo do ruky.
Ak chceli hneď peniaze tak do ruky a v tom prípade platili aj služby. Svedkyňa uviedla, že hneď musela
spísať zmluvu a samozrejme, že potom chodila pre tie peniaze raz do týždňa pre splátky, čo boli tie
služby. Čiže keď klienti dostali úver v hotovosti, tak chodila týždenne pre splátky, lebo to boli týždenné

splátky. V zmluve bolo uvedené, že možno od nej v 14-dňovej lehote odstúpiť, aspoň si to myslí, že to
bolo 14 dní. Svedkyňa uviedla, že vie, že keď klienti dostali peniaze v hotovosti, museli podpísať viacero
listín, jednak to bolo zmluva, jednak služba KOMFORT, presne už teraz nevie, ale to bolo viacero listín.
Neskôr mali takú inštrukciu, že nemôže dávať peniaze do rúk, ale len tak, že dostali bankovú kartu a
cez tú si mohli vybrať peniaze, čiže aj tam bola jedna listina, že dostanú bankovú kartu, a teda listín bolo

viacero. Keď klienti chceli peniaze hneď do ruky, tak museli podpísať zmluvu KOMFORT a to znamenalo,
že zástupkyňa bude chodiť každý týždeň pre peniaze. Ak chceli peniaze len na účet, mohli platiť do
banky, vtedy tá služba, že chodila pre peniaze nebola. Svedkyňa uviedla, že nemala prípad, kedy klienti
by dostali peniaze v hotovosti a platili by splátky na účet a ani o to klienti nežiadali. Uviedla, že klientovpoučila o tom, že môžu dostať peniaze na ruku, a to hneď, alebo na účet, ale to až po uplynutí určitej
doby. Toto každému vysvetlila, lebo to bolo jej povinnosťou. Na otázku súdu či svedkyňa poučila klientov,
že pokiaľ chcú peniaze na ruku musia vlastne zaplatiť doplnkovú službu, ktorá bude spočívať v tom, že

budú obchodní zástupcovia vyberať splátky osobne a poučila ich o tom, že sú rozdielne aj poplatky za
tieto služby, svedkyňa uviedla, že každého klienta o tom poučila. Úver so službou bol drahší, ale mali
okamžite tie peniaze. Odmenu obchodná zástupkyňa dostávala percentuálne podľa toho koľko mala
klientov. Je rozdiel či to bol nový klient alebo či bol zamestnaný alebo nie a rozdiel bol v odmeňovaní
aj v prípade, keď chodila vyberať peniaze a tým keď zmluvu uzatvorila, že sa neposkytovala doplnková

služba, čo je však pochopiteľné. Svedkyňa uviedla, že žalobkyňa W. G. chcela peniaze v hotovosti,
vedela, že má žalobkyňa účet, ale túto klientku "zdedila" od kolegyne a neverí, žeby okolnosti doplnkovej
služby jej kolegyňa nebola vysvetlila.

65. Zo zápisnice Okresného súdu Lučenec sp. zn. 13Csp/18/2017 strana 233 a nasl. (č. l. 179 a nasl.)
zo dňa 05.06.2017 vyplynulo, že žalobkyňa Ž. Z. uviedla, že uzatvorila celkom štyri zmluvy o pôžičke.

Všetky pôžičky boli poskytnuté v hotovosti, splácala týždenne doma obchodným zástupcom, ktorí chodili
peniaze vyberať. Pri podpise zmluvy uzatvárala viacero papierov a kde mala podpísať, v ktorej časti,
tak to jej povedala obchodná zástupkyňa a podpisovala tým spôsobom, že jej obchodnou zástupkyňou
bolo ukazované kde má podpisovať a okraj papierov bol nadvihovaný. Zástupkyňa nehovorila o ničom
takom či môže splácať v hotovosti alebo inou formou, ani sa ju výslovne nepýtala či má účet v banke,

hoci účet nemala, ale manžel ho mal. Žalobkyňa uviedla, že sa cíti byť podvedená, pretože Provident
žiadal, aby bolo splácané viac.

66. Svedkyňa W. L. v konaní 13Csp/18/2017 uviedla, že keď bol klient nový, tak si mohol pri pôžičke
vybrať či túto dostane v hotovosti alebo či ju chce na účet. Keď sa však už jednalo o tzv. refinancovanie,

tak tam už výber nebol. Tam už zmluva bola pripravená a už si vyberať nemohol či bude platiť v hotovosti
alebo na účet. V prípade, ak klient dostal peniaze už vyplatené v hotovosti, alebo dostal kartu, tak
už musel uhrádzať v hotovosti, už to zmeniť na bezhotovostnú platbu nemohol. Svedkyňa uviedla, že
rozdiel v tzv. bezhotovostnom splácaní oproti hotovostnému splácaniu bol v tom, že pri bezhotovostnom
poskytnutí pôžičky bol úrok nižší, pretože pri hotovostnom poskytnutí de facto sa muselo dôjsť aj k

zaplateniu obchodného zástupcu, preto to bolo rozpočítané.

67. Zo zápisnice Okresného súdu Lučenec sp. zn. 13Csp/96/2016 zo dňa 05.06.2017 vyplýva, že
žalobca X. F. uviedol, že zmluva, ktorá je predmetom sporu bola poslednou zo štyroch zmlúv, ktoré
uzatvoril s Providentom, prvé tri zmluvy uhradil. Každá zo zmlúv bola uzatváraná za Provident s inou

osobou, spôsob bol však stále rovnaký, zmluvy sa uzatvárali doma. Zmluva, ktorá je predmetom konania
bol vypisovaná obchodným zástupcom pánom D., ktorého žalobca kontaktoval, že súrne potrebuje
peniaze, zavolal ho, pričom zástupca prišiel, zmluvu spisoval doma a aj ju vypisoval pred ním. Nevie či
podpisoval aj nejaké iné papiere či tam boli, asi nie, podpisoval len tú zmluvu. Peniaze potreboval súrne
na rekonštrukciu domu, ktorý prerába, k vyplateniu peňazí došlo na pošte. U troch predchádzajúcich

mu peniaze boli vyplatené doma. Dostal aj nejakú poukážku, s tou šiel na poštu a tam mu to vyplatili.
Kým mu peniaze boli poskytnuté, tak to trvalo nejakých 5-6 dní, pretože bol medzitým víkend. Peniaze
splátok úveru platil každý týždeň, chodili ich inkasovať k nemu domov, bolo to tak dojednané a neboli
žiadne jednania o tom, že by mohol dlh splácať aj iným spôsobom, napr. na pošte alebo na účet. Splátky
splácal doma v hotovosti, bolo to tak povedané, že je treba platiť v hotovosti, nebola tu ponúkaná žiadna

iná možnosť.

68. Svedok O. D. v konaní 13Csp/96/2016 uviedol, že robil obchodného zástupcu firmy Provident od
novembra 2013 do mája 2015, mohol mať tak 100 až 140 klientov mesačne, pričom žalobcu pána F.
pozná, ale uzatváral s ním len jednu zmluvu, nakoľko menovaný už nejaké zmluvy uzatvorené mal.

Pri podpise zmluvy sa už peniaze nedávali do ruky, ale vydávala sa karta. Trvalo to taký týždeň, dva
kým klient peniaze dostal. Zmluvu vypisoval doma u pána F.. Bolo to viacero listín, okrem zmluvy si
už nespomína čo sa vlastne podpisovalo. Spôsob platenia bol dojednaný, napr. tak, že sa dohodla
každomesačnáinkasácia,akboldohodnutýspôsobKOMFORT,potomchodilinkasovaťdodomuklienta.
Podľa usmernenia manažérky zmluva KOMFORT bola dojednávaná len s takými "lepšími" klientmi, ktorí

brali väčší objem peňažných prostriedkov 1 000,--Eur a viac. Tak tam bola možnosť platenia ich splátok
aj na účet. Pri týchto klientoch, ktorí neboli vyhodnotení ako tzv. "lepší", tak sa dojednávala KOMFORT
služba. Obchodný zástupca na otázku uviedol, že keby chcel žalobca dostať pôžičku a nechcel by
zmluvu KOMFORT podpísať či by ju dostal, obchodný zástupca uviedol, že nevie, ale neverí tomu, žeby takúto pôžičku bol dostal. O tom kto dostane na podpis zmluvu o službe KOMFORT rozhodovala
podľa svedka vedúca.

69. Čestné prehlásenia boli predložené aj u osôb Y. Č. (č. l. 128 spisu), ktoré čestné prehlásenie
sa obsahovo aj formou líši od vyššie uvedených čestných prehlásení. Menovaná uvádza, že dňa
03.10.2014 uzatvorila s obchodnou spoločnosťou Provident Financial, s.r.o., prostredníctvom jej
obchodného zástupcu J. A. zmluvu o úvere č. 61038885 a to tým spôsobom, že na základe reklamnej
ponuky požiadala o úver a obchodná zástupkyňa prišla k nej domov, kde popisovali zmluvu. Obchodná

zástupkyňa nevysvetľovala čo sú jednotlivé listiny, ktoré treba podpísať, iba ukazovala "tu a tu sa
to má podpísať". Dokumenty boli položené na seba, obchodná zástupkyňa len odkrývala. Obchodná
zástupkyňa jej nedala na výber či budú splátky týždenné alebo mesačné, ale rovno určila, že podľa výšky
úveru, v konkrétnej výške bude splátka a bude splatná týždenne. Inú možnosť splácania, ako splácať len
doma, zástupkyňa nedala, pričom nemala možnosť neuzatvoriť zmluvu o zabezpečení splátok úveru,
listina ani jej obsah jej neboli vysvetľované. Peniaze jej boli poskytované dávnejšie v hotovosti, neskôr

na účet. V ten istý deň, keď bola podpísaná zmluva u nej doma si obchodná zástupkyňa vypýtal aj prvú
splátku úveru.

70. Žalobca do súdneho spisu doručil aj čestné prehlásenie K. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., I. XX,
z ktorého je preukázané, že v mesiacoch jún, júl a august 2009 pracovala ako obchodný zástupca

pre žalovaného a zúčastnila sa vstupných školení pre obchodných zástupcov a žalobcovi z tohto titulu
odovzdala aj listiny "Vstupné školenie pre obchodných zástupcov".

71. Žalobca do súdneho spisu taktiež doručil "Stanovisko Európskej komisie vo veci C-372/14, Y. S.
proti Provident financial, s.r.o., kde poukázal na bod 5 záverov návrhu Komisie Súdneho dvora, a to že

Smernica Rady 87/102/EEC sa má vykladať v tom zmysle, že súčasťou celkových úverových nákladov
pre spotrebiteľa na účely výpočtu RPMN je aj odmena za hotovostné preberanie splátok úveru, a to
bez ohľadu na výšku uvedeného poplatku ako aj na skutočnosť, či mal spotrebiteľ v tejto veci skutočnú
slobodu voľby.

72. Podľa § 2 písm. g/ zákona č. 129/2010 Z. z., účinný k 24.03.2014, na účely tohto zákona sa rozumie
g)celkovýminákladmispotrebiteľaspojenýmisospotrebiteľskýmúveromvšetkynákladyvrátaneúrokov,
provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o
spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov
patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä

poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal
spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.

73. Podľa § 9 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010, účinný k 24.03.2014, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí
mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe

alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka 18) musí
obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,

miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,

podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí
spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom
úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy

o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,

r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,

u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej

výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver

pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

74. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010, účinný k 24.03.2014, poskytnutý spotrebiteľský úver sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie

alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

75. Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 129/2010, účinný k 24.03.2014, na účely výpočtu ročnej percentuálnej

miery nákladov sa použijú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom s výnimkou
poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov ustanovených v zmluve
o spotrebiteľskom úvere, a iných poplatkov okrem kúpnej ceny, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť za
kúpu tovaru alebo uskutočnenie služieb bez ohľadu na to, či sa operácia vykoná v hotovosti alebo naúver. Náklady na vedenie účtu, na ktorom sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, náklady
na používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a ostatné náklady na platobné
transakcie sa zahrnú do celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom, ak otvorenie účtu nie je

dobrovoľné a náklady na účet neboli zrozumiteľne a samostatne uvedené v zmluve o spotrebiteľskom
úvere alebo v akejkoľvek inej zmluve uzavretej so spotrebiteľom.

76. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka, účinný k 24.03.2014, spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

77. Podľa § 52a ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, účinný k 24.03.2014, ak sú uzavreté viaceré
spotrebiteľské zmluvy pri tom istom rokovaní alebo sú zahrnuté do jednej listiny, posudzuje sa každá

z týchto zmlúv samostatne.
Ak však z povahy zmlúv alebo stranám známeho účelu zmlúv uvedených v odseku 1 pri ich uzavretí
zrejme vyplýva, že tieto zmluvy sú od seba vzájomne závislé, vznik každej z týchto zmlúv je podmienkou
vzniku ostatných zmlúv. Zánik jednej z týchto zmlúv iným spôsobom než splnením alebo spôsobom
nahrádzajúcim splnenie spôsobuje zánik ostatných závislých zmlúv, a to s obdobnými právnymi

účinkami.

78. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením

z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

79. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

80. Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení.

Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

81. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto

zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

82.Podľa§107ods.1,2Občianskehozákonníka,právonavydanieplneniazbezdôvodnéhoobohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto

sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí
za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

83. Z vykonaného dokazovania, po vyhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej
súvislosti v zmysle § 191 Civilného sporového poriadku má súd preukázané, že žaloba je dôvodná z

časti.

84. Súd posúdil zmluvu uzatvorenú medzi stranami sporu dňa 24.03.2014 o spotrebiteľskom úvere ako
spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka ako ajzákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení noviel. Medzi stranami sporu nebola sporná
skutočnosť, že dňa 24.03.2014 došlo k uzatvoreniu zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zároveň aj zmluvy
o zabezpečení splátok úveru a taktiež nebola sporná ani skutočnosť, že z titulu uzatvorenej Zmluvy o

úvere zo dňa 24.03.2014 bol žalobkyni poskytnutý úver vo výške 1 260,--Eur, ktorý splatila v celkovej
výške 2 325,13 Eur.

85. Spornou skutočnosťou medzi stranami sporu bolo to, či Zmluva o zabezpečení splátok úveru
uzatvorená ten istý deň ako Zmluva o spotrebiteľskom úvere, t. j. 24.03.2014 bola podmienkou

poskytnutia úveru a teda aj uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere a následne z toho plynúce
dôvody porušenia zákona č. 129/2010 Z. z. v časti správnosti uvádzania RPMN. Sporné medzi stranami
sporu taktiež bolo správne posúdenie toho, či zmluva o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č.
129/2010 Z. z. § 9 ods. 2 písm. f/, k/ obsahuje dobu trvania zmluvy a výšku, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

86. Keďže zo strany žalovaného bola vznesená námietka premlčania práva uplatneného žalobou,
súd z dôvodu hospodárnosti v prvom rade skúmal, či právo na vydanie bezdôvodného obohatenia je
premlčané alebo nie.

87. V zmysle uvedených ustanovení Občianskeho zákonníka premlčanie je inštitút hmotného práva a
jeho podstata spočíva v kvalifikovanom uplynutí času, v ktorom zo strany veriteľa nedošlo k vykonaniu
jeho subjektívneho práva. V dôsledku tohto márneho uplynutia času dlžníkovi vzniká právo vzniesť
na súde námietku premlčania a tým odmietnuť plnenie veriteľovi. Pri práve na vydanie bezdôvodného
obohatenia je subjektívna lehota 2 roky a objektívna lehota 3 roky a ak ide o úmyselné bezdôvodné

obohatenie, tak 10 rokov. Začiatok plynutia premlčacej lehoty pri nároku na vydanie bezdôvodného
obohatenia sa viaže na vedomosť o tom, kedy sa žalobca dozvie o tom, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto zaň zodpovedá. Obidve podmienky musia byť splnené kumulatívne. Základným
účinkom premlčania je, že v prípade, ak sa dlžník premlčania dovolá, premlčané právo veriteľovi
nemožno v súdnom konaní priznať. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa tak premlčí

uplynutím subjektívnej premlčacej lehoty, najneskôr však uplynutím objektívnej premlčacej lehoty. Z
uvedeného vyplýva, že dĺžka objektívnej premlčacej doby nemôže byť nikdy prekročená, a to ani v
prípade, ak by subjektívna doba mala ešte plynúť, prípadne ak plynúť nezačala. V konaní mal súd
preukázané, že žalobca zaplatil z titulu uzatvorenej Zmluvy o úvere zo dňa 24.03.2014 č. 570236102
poslednú splátku žalovanému dňa 30.03.2015. Z titulu Zmluvy o úvere zo dňa 24.03.2014 č. 570236102

tak subjektívna premlčacia lehota začala plynúť 30.03.2015 a uplynula 30.03.2017. Žalobca podal návrh
na súd dňa 29.05.2017. Z uvedeného je zrejmé, že k podaniu návrhu malo dôjsť po uplynutí subjektívnej
premlčacej lehoty. Súd sa však stotožňuje s tvrdením žalobkyne, že v danom konkrétnom prípade
jej právo premlčané nie je. Je nesporné, že žalobca podal žalobu na súd dňa 29.05.2017. Spornosť
medzi žalobcom a žalovaným je však v tom, ktorým okamihom začala plynúť dvojročná subjektívna

premlčacia lehota. Žalovaný tvrdí, že začala plynúť najneskôr dňom, kedy žalobca uhradil poslednú
úhradu zakladajúcu bezdôvodné obohatenie, kým žalobca vo svojej žalobe uviedol, že o skutočnosti,
že žalovaný sa bezdôvodne obohatil na úkor žalobcu, sa dozvedel v priebehu mesiaca apríl 2017.
Subjektívna premlčacia lehota nemohla začať plynúť už dňom úhrady poslednej splátky žalobcu na
predmetnú zmluvu o úveru, ktorá je predmetnom tohto sporu, pretože v tomto momente ešte žalobca

nemal vedomosť o tom, že k bezdôvodnému obohateniu došlo a kto sa na jeho úkor bezdôvodne
obohatil. Uvedené je odôvodnené tým logickým argumentom, že zmluva o úvere, uzatvorená medzi
stranami sporu, ktorá je predmetom tohto súdneho sporu, nebola zmluvou posledne uzatvorenou medzi
žalobcom a žalovaným. Zmluva, ktorá je predmetom tohto sporu bola uzatvorená dňa 24.03.2014,
pričom žalobkyňa poukázala na štyri ďalšie zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorené medzi stranami

tohto sporu - ide o Zmluvy zo dňa 07.05.2014, 27.09.2014, 02.04.2015 a 16.07.2015.
Zmluva č. 571868276 zo dňa 07.05.2014:
Žalobca čerpal od žalovaného úver vo výške 460,00 Eur. Žalobca si splnil záväzok zo zmluvy v plnom
rozsahu, t. j. hradil aj nad rámec poskytnutého úveru. Poslednú úhradu na danú zmluvu žalobca
realizoval dňa 05.06.2015.

Zmluva č. 610380305 zo dňa 27.09.2014:
Žalobca čerpal od žalovaného úver vo výške 360,00 Eur. Žalobca si splnil záväzok zo zmluvy v plnom
rozsahu, t. j. hradil aj nad rámec poskytnutého úveru. Poslednú úhradu na danú zmluvu žalobca
realizoval dňa 30.07.2015.Zmluva č. 612166008 zo dňa 02.04.2015:
Žalobca čerpal od žalovaného úver vo výške 2.000,00 Eur. Žalobca uhradil na predmetný úver sumu
2.773,00 Eur, t. j. hradil aj nad rámec poskytnutého úveru. Poslednú úhradu na danú zmluvu žalobca

realizoval dňa 06.11.2016.
Zmluva č. 612233931 zo dňa 16.07.2015:
Žalobca čerpal od žalovaného úver vo výške 460,00 Eur. Žalobca si splnil záväzok zo zmluvy v plnom
rozsahu, t. j. hradil aj nad rámec poskytnutého úveru. Poslednú úhradu na danú zmluvu žalobca
realizoval dňa 15.02.2016.

Je vylúčené, aby sa žalobca dozvedel o tom, že v prejednávanom prípade došlo k bezdôvodnému
obohateniu na strane žalovaného už dňom vykonania poslednej úhrady žalobcu vykonanej v prospech
žalovaného, pretože žalobca so žalovaným neskôr uzatvoril ďalšie štyri zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
na ktoré žalobca vždy hradil žalovanému viac, než bola výška poskytnutého úveru. Pokiaľ by ale
žalobca mal skutočne vedomosť o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného
v prejednávanej veci už dňom vykonania poslednej úhrady v prospech žalovaného, zakladajúcej

bezdôvodné obohatenie, logicky by žalobca neuzatváral ďalšie zmluvy so žalovaným a tiež by logicky
nehradil na tieto zmluvy viac ako mu bolo poskytnuté. Žalobca sa aj neskôr správal spôsobom, z ktorého
je vylúčené, aby už skôr vedel, že žalovaný na určité úhrady nárok nemá, pretože inak by ich neskôr
ani žalovanému nepoukazoval, čo však ale robil. Sama žalobkyňa na pojednávaní súdu uviedla, že o
bezdôvodnom obohatení sa dozvedala niekedy medzi decembrom 2016 a januárom 2017, kedy začali

o tom hovoriť ľudia.

88. Z uvedeného, vyššie zdôvodneného dôvodu súd právo na vydanie bezdôvodného obohatenia
nepovažoval za premlčané.

89. Z vykonaného dokazovania je nepochybné, čo medzi stranami sporu nebolo ani sporné, že zo
strany žalobkyne došlo z titulu poskytnutého úveru zo Zmluvy č. 570236102 zo dňa 24.03.2014 k
zaplateniu sumy 2 325,13 Eur, pričom úver jej bol poskytnutý vo výške 1 260,--Eur. Za doplnkovú
službu vyberania splátok v domácnosti žalobkyne, bola medzi účastníkmi zmluvného vzťahu dojednaná
osobitná zmluva vrátane odmeny za takúto službu, ktorú bola žalobkyňa povinná platiť osobitne, avšak

zahrnutú v jednotlivých splátkach úveru. Zmluva o doplnkovej službe zabezpečenia splátok úveru
bola podmienkou poskytnutia úveru za podmienok uvedených v úverovej zmluve, pokiaľ klient žiadal
vyplatenie úveru v hotovosti, resp. "v hotovostnom režime", čo vypočutá svedkyňa Y. X. potvrdila.
Žalobkyni iná možnosť platenia splátok úveru v zmysle úverovej zmluvy ako osobné vyberanie splátok
s poukazom na zmluvu o doplnkovej službe splátok ani daná nebola. Pri daných zmluvách, a to jednak

v zmluve o spotrebiteľskom úvere a zmluve o doplnkovej službe ide o prípad uvedený v ustanovení §
52a Občianskeho zákonníka, keď z povahy zmlúv, ako aj stranám známeho účelu týchto zmlúv pri ich
uzatváraní vyplýva, že tieto zmluvy od seba sú vzájomne závislé. Za takéhoto stavu, podľa názoru súdu
náklady spojené s doplnkovou službou mali byť započítané do RPMN, nakoľko sa jedná o dodatočné
náklady spotrebiteľa v súvislosti s poskytnutým úverom, uvedené v § 2 písm. g/ zákona č. 129/2010

Z. z. účinného ku dňu uzatvorenia, ako aj v zmysle § 19 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. účinného v
čase uzatvorenia zmluvy. Uvedené skutočnosti vyplývajú aj z výpovede svedkov vypočutých v iných
konaniach (viď odseky 48 až 68).

90. Keďže v zmluve o spotrebiteľskom úvere bola nesprávne určená ročná percentuálna miera nákladov

v neprospech spotrebiteľa, v zmysle § 11 ods. 1 písm. d/ zákona č. 129/2010 Z. z. sa spotrebiteľský
úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Keďže súd posúdil spotrebiteľský úver ako bezúročný a
bez poplatkov, a zo strany žalobkyne došlo k zaplateniu sumy 2 325,13 Eur, a úver jej bol poskytnutý
vo výške 1 600,--Eur, na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu vo výške rozdielu, t. j. 1
065,13 Eur, ktoré v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka je žalovaný povinný žalobkyni vydať.

91. Žalobkyni súd priznal aj úroky z omeškania zo žalovanej sumy počnúc od 27.05.2017, nakoľko
preukázala, že žalovaného na základe predžalobnej výzvy zo dňa 22.05.2017 vyzvala na úhradu
žalovanej sumy do 26.05.2017. Dňom nasledujúcim sa teda dostal žalovaný do omeškania. Žalobkyňa
z uvedeného dôvodu má právo na zákonné úroky odo dňa 27.05.2017 do zaplatenia. Súd podotýka, že

skutočnosť kedy sa dostal žalovaný do omeškania z jeho strany nebola namietaná a popretá.

92. Žalobca v žalobe ďalej namietal, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere nie je údaj o konečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru v zmysle § 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z. z., a taktiežabsentuje aj výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov v zmysle § 9 ods. 2 písm. l/
zákonač.129/2010Z.z.Ktomutosúduvádza,žejepravdou,žeslovenskésúdyvrámcisvojejjudikatúry
rozhodovali, že veriteľ je povinný určiť v zmluve presný rozpis, koľko sa z jednotlivých splátok započítava

na istinu a koľko na úroky a ostané náklady, vychádzajúc zo znenia Zákona o spotrebiteľských úveroch,
ktoré v ustanovení § 9 ods. 2 písm. l/ zákona č. 129/2010 Z. z. uvádza, že zmluva o spotrebiteľskom
úvere má obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, pričom uvedené
znenie zákona súdmi bolo interpretované ako prísnejšie v porovnaní so znením smernice Európskeho
parlamentuaRadyč.48/2008ozmluváchospotrebiteľskomúvere,ktoráhovorílenopovinnostiuvádzať

výšku, počet a frekvenciu splátok. V tomto smere súd poukazuje na rozsudok Súdneho dvora Európskej
únie vo veci C-42/15, z ktorého vyplýva, že smernica neustanovuje výpis vo forme amortizačnej tabuľky
akoobligatórnunáležitosťzmluvyospotrebiteľskomúvere,pričomsúdnydvorkonštatoval,žesohľadom
na úplnú harmonizáciu, ktorú smernica č. 48/2008 predstavuje, smernica bráni členským štátom, aby vo
svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovili ako povinnosť do zmluvy o úvere iné náležitosti, než sú tie,
ktoré vymenúva čl. ods. 2 tejto smernice. Súdy Slovenskej republiky pri výklade ustanovení právnych

predpisov, platných na území SR, sú povinné aplikovať eurokonformný výklad. V prípade amortizácie
istiny na základe zmluvy o úvere s dobou určitou má spotrebiteľ právo vyžiadať si výpis z účtu vo
forme amortizačnej tabuľky, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej dĺžky trvania zmluvy o úvere.
Amortizačná tabuľka uvádza splátky, ktoré sa majú zaplatiť, lehoty a podmienky ich úhrady, upravuje
rozpis každej splátky s uvedením amortizácie istiny a úrokov vypočítaných na základe úrokovej sadzby

úveru a prípadne i dodatočné náklady; ak úroková sadzba nie je fixná alebo ak sa dodatočné náklady
podľa zmluvy o úvere môžu meniť, amortizačná tabuľka zrozumiteľne a stručne uvádza, že údaje v nej
uvedené budú platné len do najbližšej zmeny úrokovej sadzby úveru alebo dodatočných nákladov v
súlade so zmluvou o úvere. Nie je teda potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala údaj
o tom, aká časť splátky bude započítaná na istinu a aká na úroky (právny názor Krajského súdu Banská

Bystrica, konanie 14Co/435/2016 zo dňa 26.07.2017).

93. Pre splnenie náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z. je postačujúce, že v
Zmluve o úvere bolo konkrétne definované, že : "Úver sa zo podmienok podľa tejto Zmluvy poskytuje na
dobu 100 týždňov. Termín splatnosti poslednej splátky a teda konečnej splatnosti úveru a dlžnej sumy je

siedmy deň 100. týždňa po dni uzavretia Zmluvy". Rozsudkom Súdneho dvora EÚ z 9. novembra 2016,
Home Credit Slovakia, a. s. proti D. I., C-42/15 ( ďalej len " Rozsudok HCS") Súdny dvor vo svojom
výroku záväzným spôsobom objasnil okrem iného aj článok 10 ods. 2 písm. h) smernice 2008/48, a to
nasledovne: "2. Článok 10 ods. 2 písm. h) Smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nie je
nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum,

pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy
týchto splátok.". Súdny dvor EÚ príslušné ustanovenie smernice 2008/48 jasne vyložil tak, že obsahom
danejnáležitostiniejenevyhnutneuvedeniekonkrétnehodátumu(deň,mesiac,rok).Dôležitýmpretento
spor je však práve spôsob, akým Súdny dvor EÚ k takémuto záveru dospel. V bode 48 Rozsudku HCS,
Súdny dvor EÚ poukázal na cieľ daného ustanovenia, ktorý uvádza generálna advokátka E. Sharpston,

a to zaručiť, aby spotrebiteľ poznal deň, v ktorý je splatná každá splátka úveru. Podľa Súdneho dvora
EÚ na naplnenie tohto cieľa postačí akákoľvek formulácia, ktorá umožňuje spotrebiteľovi bez ťažkostí a
s istotou identifikovať dátumy, veriteľovi sa však neukladá v zmluve uviesť presný dátum (deň, mesiac,
rok). V danom prípade bolo postačujúce, že v Zmluve o úvere bolo konkrétne definované, že počet
splátok je 100, bola definovaná výška každej splátky, bola určená splatnosť každej splátky, pričom je

potrebné zohľadniť, že úroky, ani istina nemali žiaden osobitný dátum splatnosti, ktorý by vyžadoval, aby
bolo potrebné popri splatnosti jednotlivých splátok definovať samostatne splatnosť jednotlivých zložiek
celkových nákladov žalobcu spojených s poskytnutým úverom. Naviac súd podotýka, že žalovaný mal
uzatvorenú zmluvu o poskytnutí doplnkovej služby Komfort, kde vedel, že každý týždeň ho navštívi
obchodný zástupca za účelom výberu splátok, mal jeho kartu splátok, kde sa značili zaplatené splátky,

takže žalobca ako spotrebiteľ bez ťažkostí a s istotou vedel identifikovať dobu trvania zmluvy a termín
konečnej splatnosti.

94. Žalobca v žalobe tvrdil, že v zmluve absentuje okruh plnení, ktoré majú byť spotrebiteľovi
poskytované ako protiplnenie za poplatok za garantovanú službu. K tomuto súd uvádza, že protiplnenie

za poplatok za garantovanú službu je špecifikované v bode 4 zmluvy o úvere. Poplatok za garantovanú
službu bol v čase uzatvorenia zmluvy o úvere prípustným a zákonom dovoleným poplatkom v zmysle §
2 písm. g/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Čo sa týka samotnej výšky poplatku za
garantovanú službu, jeho výška bola premietnutá do RPMN a je jednou zo zložiek odplaty za poskytnutiepeňažných prostriedkov. Dojednanie o poplatku za garantovanú službu nepodlieha v zmysle § 53 ods.
1 Občianskeho zákonníka ako aj článku 4 ods. 2 Smernice 93/13 samotnému súdnemu prieskumu
prijateľnosti ceny tohto poplatku. Citované ustanovenie neumožňuje skúmať prijateľnosť zmluvnej

podmienky, ktorou je cenové dojednanie, pokiaľ je vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne. Zákon síce
rozlišuje hlavný predmet plnenia, ale nerozlišuje cenové plnenia na hlavné cenové plnenia a vedľajšie
cenové plnenia. Z uvedených skutočností je zrejmé, že v podstate išlo o administratívny poplatok, ktorý
zákon dovoľuje, nevyžaduje jeho špecifikáciu, i napriek tomu v bode 4 zmluvy bol špecifikovaný, bol
vyjadrený určito, jasne a zrozumiteľne, a preto súd nepovažoval poplatok za garantovanú službu za

neplatný.

95. Požiadavka synalagmatickej reštitúcie, ktorú vzniesol žalovaný vo vzťahu k plneniu, ktoré na základe
zmluvy poskytol, a to že obchodný zástupca chodil inkasovať splátky, čím vznikli nepochybne náklady
spojené s týmto inkasovaním, a teda že žaloba opomína túto reštitúciu je potrebné uviesť, že je
to v prvom rade žalovaný, ktorý tento stav spôsobil kedy spotrebiteľovi podpis predmetnej zmluvy o

doplnkovej službe de facto nanútil bez možnosti dať mu inú možnosť voľby ako splácanie osobným
inkasovaním a tým spôsobom sumu úveru navýšil. Za takéhoto stavu by podľa § 3 OZ bolo rozporné
s dobrými mravmi, aby za takto nevyžiadanú službu, ktorá bola zo strany poskytovateľa de facto
spotrebiteľovi nanútená, spotrebiteľ ešte mal poskytnúť peňažnú refundáciu.

96. Žalobcom bola v priebehu konania doručená aj zmena žaloby - rozšírenie žaloby o určenie
neplatnostizmluvnýchpodmienok.OkresnýsúdLučenecuznesenímčíslokonania12Csp/151/2017-289
zo dňa 05.10.2017 pripustil zmenu žaloby, resp. rozšírenie žaloby o určenie neprijateľných podmienok.
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 09.10.2017. Neprijateľná podmienka predstavuje ustanovenia
zmluvy, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa. Súd je toho názoru, že, aby mohol skúmať neprijateľnosť nejakej zmluvnej podmienky,
ktorá sa nachádza v zmluve, táto zmluva by mala existovať a zaväzovať jej účastníkov, t. j. strany sporu.
V prejednávanej právnej veci má súd však preukázané, že Zmluva medzi stranami sporu uzatvorená
dňa 24.03.2014 ako Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 570236102 zanikla splnením, a to zaplatením
poslednej splátky dňa 30.03.2015. Žaloba bola na súd podaná dňa 29.05.2017. Z uvedeného je zrejmé,

keďže zmluva zanikla splnením, nespôsobuje práva a povinnosti medzi stranami sporu, nijako ich
nezaväzuje. Posúdením neprijateľnosti zmluvných podmienok v zmluve, ktorá nezaväzuje strany sporu
sa nemôže predísť protiprávnemu stavu, a porušeniu práv spotrebiteľa. Súd je toho názoru, že nie je
prípustné určovať práva do minulosti, ak tieto už zanikli. Platí, že rozsudkom sa má určiť existencia,
resp. neexistencia práva ku dňu jeho vyhlásenia (§ 217 CSP).

97. Súd túto časť žaloby o určenie neprijateľných zmluvných podmienok posúdil ako návrh v zmysle §
137 písm. c/ CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
c) určení, či tu právo je alebo nie, ak na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je
potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. Súd s poukazom na článok 6 Smernice Rady

93/13/EHSmázato,žesíceideokonanie,kdejepotrebnépreukazovaťnaliehavýprávnyzáujem,avšak
spoukazomnauvedenúsmernicuspotrebiteľmávždynaliehavýprávnyzáujemnaurčeníneprijateľných
podmienok. Účinná ochrana spotrebiteľa v danom prípade však nemôže byť dosiahnutá s poukazom
na zdôvodnenie žaloby v odseku 65, keďže zmluvný vzťah medzi stranami sporu zanikol a rozsudok
v danom prípade by bol záväzný len pre strany konania. Právne subjektívna záväznosť rozsudku

v individuálnom spotrebiteľskom spore bola dôvodom pre zavedenie osobitnej regulácie konania o
abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach (§ 301 až § 306 CSP). Rozsudok vydaný v konaní o
abstraktnejkontrolevspotrebiteľskýchveciachjezáväznýprekaždého.Vdanomprípade,keďženešloo
konanie o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach by bol rozsudok záväzný len pre strany sporu.
Súdvšakopätovnepoukazujenatúskutočnosť,ktorúzdôvodnilvodseku65,ževdanomprípadezmluvy

o spotrebiteľskom úvere, teda zmluvné vzťahy medzi stranami sporu zanikli splnením pred troma rokmi,
preto podľa názoru súdu už v týchto zmluvných vzťahoch nemožno chrániť žalobcu ako spotrebiteľa,
keďže v čase vyhlásenia rozsudku zmluvné vzťahy medzi stranami sporu už neexistovali.

98. Podľa § 255 ods. 1Civilného sporového poriadku, (ďalej CSP), súd prizná strane náhradu trov

konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

99. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštanciepo právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

100. Keďže v danom konaní bola žalobkyňa úspešná čo do zaplatenia sumy 1 065,13 Eur s
príslušenstvom, súd jej priznal z tejto sumy plnú náhradu trov konania.

101. Žalovaný bol úspešný v časti zamietnutia žaloby o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok,
preto mu súd z tejto časti žaloby priznal plnú náhradu trov konania.

102. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, ak je poplatník od poplatku
oslobodený a súd jeho žalobe alebo návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo
jeho pomernú časť žalovaný alebo odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však
žalovaný alebo odporca nemá v konaní o rozvod manželstva, o určenie neplatnosti alebo o určenie
neexistencie manželstva, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi, a v

konaní pred správnym súdom.

103. Podľa § 4 ods. 2 písm. u) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch od poplatku je oslobodený,
u) spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu.

104. Žalobca bol od povinnosti zaplatiť súdny poplatok oslobodený a súd žalobe vyhovel, preto
poplatková povinnosť v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení prešla na žalovaného, ktorý
je povinný zaplatiť súdu súdny poplatok vo výške 63,50 Eur, zo súdom priznanej sumy 1 065,13 Eur
(položka 1a Sadzobníka súdnych poplatkov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia
písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Ulica Dr. Herza 14, 984
37 Lučenec na Krajský súd Banská Bystrica, a to písomne.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis

zostal na súde, a aby každá strana sporu dostala jeden rovnopis odvolania. Ak strana sporu nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jej trovy.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Podľa § 367 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie,
nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.

Podľa § 367 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným
skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné
spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré
subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od

rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý
spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

Podľa § 367 ods. 3 Civilného sporového poriadku, právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá
ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej

splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti.

Podľa § 368 Civilného sporového poriadku, osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať.
Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.

Podľa § 369 ods. 1 Civilného sporového poriadku, dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať
späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.

Podľa § 369 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť
napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od

právoplatnostinapadnutéhorozhodnutia,plynúvtakomprípadeodprávoplatnostiuzneseniaozastavení
odvolacieho konania.

Podľa § 369 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo
späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.

Podľa § 369 ods. 4 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa
ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.