Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, June 4, 2018

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 14Csp/45/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4217202308
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Kováčová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2018:4217202308.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Kováčovou v právnej veci žalobcu:

Všeobecná úverová banka, a.s. (ďalej len „VÚB, a.s.") so sídlom Mlynské nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320
155, v konaní zastúpeného: Advokátska kancelária Gallo, s.r.o. so sídlom Jilemnického 4012/30, Martin,
IČO: 36 715 352, proti žalovanému: P. U., nar. XX.X.XXXX, bytom C. J. L. XXXX/X, W., o zaplatenie
927,46 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 927,46 € spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,25 % ročne zo sumy 927,46 € od 20.3.2014 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

Žalobca m á právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 15.2.2017 právny predchodca žalobcu (spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s.) doručil
súdu žalobu, ktorou sa domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 927,46 € spolu s
príslušenstvom (úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 927,46 € od 20.3.2014 do
zaplatenia) a náhradu trov konania na tom skutkovom základe, že so žalovaným uzatvoril dňa 6.5.2013
zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX, na základe ktorej mu boli poskytnuté finančné prostriedky vo výške
1.318,32 €, ktoré sa žalovaný zaviazal splatiť 24 mesačnými splátkami po 54,93 €. Žalovaný titulom

pôžičky uhradil len sumu vo výške 274,65 €. Keďže žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti, listom
zo dňa 26.2.2014 ho vyzval k úhrade dlžnej sumy s poučením o možnosti zosplatnenia úveru. Nakoľko
zo strany žalovaného k úhrade dlžnej sumy nedošlo, veriteľ ku dňu 19.3.2014 poskytnutý úver zosplatnil.
Dlh žalovaného ku dňu predčasného zosplatnenia (dňa 19.3.2014) predstavuje sumu 927,46 €. Okrem
zaplatenia tejto sumy si uplatnil na zaplatenie i sumu úroku z omeškania počnúc odo dňa 20.3.2014
do zaplatenia.

2. V priebehu konania pre zánik pôvodného žalobcu súd uznesením č.k. 14Csp/45/2017-52 zo dňa
13.2.2018 rozhodol o pokračovaní v konaní s obchodnou spoločnosťou VÚB, a.s. ako žalobcom.

3. Súd vo veci rozhodol v zmysle § 297 písm. b) CSP bez nariadenia pojednávania. Po oboznámení
sa s obsahom listín tvoriacich súdny spis a to žiadosťou o poskytnutie najľahšej pôžičky, všeobecnými
obchodnými podmienkami, oznámením veriteľa o schválení žiadosti, výzvou pred vyhlásením splatnosti,
prehľadom splátok a úhrad, uznesením č.k. 14Csp/45/2017-52 zo dňa 13.2.2018 ustálil nasledovný

skutkový a právny stav veci:

4. Ako vyplynulo z predloženej žiadosti o poskytnutie najľahšej pôžičky zo dňa 6.5.2013 a oznámením
veriteľa o schválení žiadosti, medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným došlo dňa 6.5.2013 kuzavretiu zmluvy o poskytnutí pôžičky č. 6144850. Predmetom tejto zmluvy bolo poskytnutie finančných
prostriedkov vo výške 1.000,- €. V zmluve bolo určené splácanie poskytnutej pôžičky v mesačných
splátkach po 54,93 € s dobou splácania 24 mesiacov. Ročná úroková sadzba bola v zmluve ustálená vo

výške 31,99 %, RPMN vo výške 31,99 % pri priemernej RPMN vo výške 47,29 %. Žalovaný mal celkove
titulomúveruuhradiťveriteľovisumu1.318,32€.Termínkonečnejsplatnostibolpodľadohodyzmluvných
strán v mesiaci máj 2015. Ako vyplynulo z podania právneho predchodcu žalobcu zo dňa 26.2.2014,
tento vyzval žalovaného na úhradu celej dlžnej sumy vo výške 236,19 € obratom pod následkom
možnosti zosplatnenia úveru. Z predloženého prehľadu splátok a úhrad vyplynulo, že žalovaný titulom

poskytnutej pôžičky do 31.12.2016 uhradil sumu vo výške 274,65 €. K predčasnému zosplatneniu úveru
došlo dňa 19.3.2014.

5. Žalobca si v tomto konaní uplatnil na zaplatenie sumu 927,46 € s príslušenstvom (uvedená suma
pozostáva z dlžnej istiny).

6. Žalovaný sa k podanej žalobe a jej prílohám nevyjadril, skutkové tvrdenia žalobcu nepopieral.

7. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné
prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľ.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník

povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právnej vzťahy,

ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré

spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia úverovej

zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.Podľa § 2 písm. a), b) citovaného zákona, na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel
ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania,

b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z., zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou
sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté

peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.
Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

8. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu so žalovaným

uzavrel dňa 6.5.2013 zmluvu č. 6144850, na základe ktorej poskytol žalovanému úver vo výške
1.000,- €. Poskytnutý úver sa žalovaný zaviazal splatiť 24 mesačnými splátkami po 54,93 €. Právny
predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili z hľadiska podstatných náležitostí zmluvu o úvere v zmysle
ustanovení Obchodného zákonníka, zároveň však má uzavretá zmluva charakter spotrebiteľského
úveru podľa zákona č. 129/2010 Z.z. v znení neskorších predpisov. Spotrebiteľským úverom je každé

dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy veriteľom spotrebiteľovi, a to za
odplatu bez ohľadu na právnu formu, s výnimkou zmlúv vymedzených v tomto zákone. Musí ísť
o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov, ktoré musí spotrebiteľ po uplynutí dohodnutej doby
vrátiť. Vzhľadom na povahu účastníkov zmluvy v danom prípade je potrebné zmluvu o pôžičke
považovať aj za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ust. § 52 Občianskeho zákonníka platného v čase

uzavretia zmluvy, nakoľko jej účastníci definične spĺňajú charakteristiku dodávateľa a spotrebiteľa. Pre
spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom
za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto
podmienky individuálne ovplyvniť. Úver poskytnutý žalovanému túto charakteristiku spĺňa. V danom
prípade bola uzavretá štandardná formulárová spotrebiteľská zmluva, kde text zmluvy bol vopred

pripravený veriteľom a žalovaný nemal možnosť žiadnym podstatným spôsobom zasahovať do obsahu
zmluvy a príslušných obchodných podmienok tvoriacich neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Hoci zmluva o
úvere je ako zmluvný typ upravená v Obchodnom zákonníku a jedná sa o absolútny obchodnoprávny
vzťah,idezároveňozmluvuspotrebiteľskú,pretožezmluvabolauzavretámedzidodávateľomkonajúcim
v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a spotrebiteľom, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej

zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a formulárový
obsah zmluvy pripravenej pre veľký počet spotrebiteľov nemohol podstatným spôsobom ovplyvniť.
Vzhľadom na uvedené súd pri právnom posúdení veci zmluvu posudzoval v zmysle ustanovení
zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý je lex specialis vo vzťahu k Obchodnému
zákonníku, ako aj príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú právne vzťahy

spotrebiteľského charakteru. Súd preskúmaním zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č.
129/2010 Z.z. ohľadom zákonných náležitostí zmluvy zistil, že preskúmavaná zmluva o spotrebiteľskom
úvere obsahuje všetky zákonné náležitosti a ide o platný právny úkon. Zo strany právneho predchodcu
žalobcu došlo pre neplnenie zmluvných podmienok zo strany žalovaného k predčasnému zosplatneniu
úveru k 19.3.2014.

9. Vychádzajúc z vyššie uvedeného právneho názoru súd podanej žalobe o zaplatenie dlžnej istiny
predstavujúcej rozdiel medzi sumou, ktorú mal žalovaný titulom poskytnutého spotrebiteľského úveru
uhradiť (1.202,11 €) a sumou, ktorú uhradil (274,65 €), t.j. o zaplatenie sumy 927,46 € vyhovel, keďžalovaný skutkové tvrdenia žalobcu ohľadne existencie a výšky pohľadávky nepopieral. Zároveň súd
priznal žalobcovi uplatnenú sumu úroku z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 927,46 € počnúc
dňom 20.3.2014 (odo dňa nasledujúceho po predčasnom zosplatnení úveru) a to až do zaplatenia.

Žalobcom uplatnený úrok z omeškania je v súlade s § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a § 3
nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z..

10. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP, keď žalobca bol v spore
plne úspešnou stranou. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny

úradník tunajšieho súdu osobitným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).

11. Lehotu na plnenie súd určil podľa § 232 ods. 3 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresnom súde Komárno v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozsudku vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozhodnutím, môže
žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.