Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, July 11, 2018

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 12C/16/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817208505
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Matulák

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2018:3817208505.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Róbertom Matulákom v právnej veci žalobcu: P. O., nar. XX.XX.

XXXX, bytom V., Š. S. XX/X, zast. JUDr. Pavlom Babiakom, advokátom so sídlom v Prievidzi, Ul. G.
Švéniho č. 6, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35
807 598, o určenie neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Konanie v časti, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti Zmluvy o zriadení záložného práva
č. 342/2007-BAL, uzavretej medzi žalovaným v postavení záložného veriteľa a manželom žalobkyne, E.
O., v postavení záložcu, dňa 10.7. 2017, zastavuje.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalovaná má voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou zo dňa 12.5. 2017, v priebehu konania upravenou (viď č.l. 21 a č. l.
33) aj podľa právneho názoru súdu druhej inštancie (uznesenie z č. l. 27) domáhala voči žalovanému,
aby súd určil, že Zmluva o zriadení záložného práva č. 342/2007 je neplatná a súčasne žiadala, aby súd
určil žalovanému povinnosť vymazať záložné právo k nehnuteľnostiam vzniknuté na základe záložnej
zmluvy zo dňa 10.7. 2007 - V 3995/07 - VZ 2715/07 z katastra nehnuteľností.

2. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Vo svojom elektronickom podaní vo veci samej zo dňa 23.4. 2018
uviedol, že žalobkyne tvrdenia nemajú žiadnu oporu v zákone ani v dôkazoch, pretože žalobu tvorí len
pár viet, v ktorých nie je namietaná platnosť, resp. neplatnosť právneho úkonu. Žalobkyňa neuviedla
žiaden relevantný dôvod neplatnosti právneho úkonu, žiadne porušenie všeobecne záväzných právnych
predpisov, nepreukázala ani zmluvný vzťah ani rozpor zriadenia záložného práva so zákonom, resp.
jej neplatnosť. V tejto súvislosti tiež poukázal na ust. § 149 a § 150 Civilného sporového poriadku.

Žalobkyňa neplatnosť zmluvy riadne nezdôvodnila a nepodložila relevantnými dôkazmi, pričom dôkazné
bremeno v tomto prípade spočíva na jej strane. Žalovaný by pristúpil k podaniu žiadosti o výmaz
záložného práva za predpokladu, ak by si žalobkyňa plnila riadne a včas svoje záväzky zo zmluvy.
Žalobkyňa síce uhradila výšku nesplateného úveru, avšak doposiaľ nedošlo k úhrade nákladov vo výške
176,20 eur, pozostávajúcich zo sprievodných nákladov, ktoré vznikli pri zriadení záložnej zmluvy na
kataster z dôvodu nedodržania splátkového kalendára. Až po úhrade čiastky vo výške 176,20 eur bude
nehnuteľnosť na katastrálnom úrade uvoľnená, teda žalovaný zašle žalobcovi kvitanciu so súhlasom o

výmaze záložného práva v prospech žalovaného.3. Zástupca žalovaného sa na pojednávanie neustanovil, neúčasť na pojednávaní ospravedlnil. S
poukazom na ust. § 180 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), pojednával súd vo veci v
neprítomnosti žalovaného.

4. Dokazovaním vykonaným na pojednávaní vypočutím žalobkyne a jej právneho zástupcu,
oboznámením s obsahom Zmluvy o úvere č. 3720072 zo dňa 3.11. 2006 (ďalej len „UZ“), Oznámením
o splatení úveru z 20.6. 2016, Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, Zmluvou o zriadení
záložného práva č. 342/2007-BAL zo dňa 10.7. 2007, Oznámením návrhu na vykonanie exekúcie z

28.10. 2007, Návrhom na vykonanie exekúcie z 28.10. 2007, výpisom z listu vlastníctva č. 7118 pre
k.ú. Prievidza, elektronickým podaním žalovaného z 23.4. 2018 a listom právneho zástupcu žalovanej
adresovaným žalovanému zo dňa 7.3. 2018, mal súd zistený tento skutkový a právny stav veci:

5. Dňa 3.11. 2006 uzavrel žalovaný v postavení veriteľa s manželom žalobkyne, Františkom Bukom
v postavení dlžníka UZ, na základe ktorej bol manželovi žalobkyne poskytnutý úver vo výške 14.000

Sk. V UZ si strany dohodli odplatu za poskytnutie úveru vo výške 13.360 eur, pričom úver mal byť
splatený v 12 mesačných splátkach po 2.280 Sk, pričom prvá splátka mala byť uhradená dňa 4.1.
2007. Manžel žalobkyne uzavrel UZ ako fyzická osoba spotrebiteľ, preto na predmetný zmluvný vzťah
bolo potrebné prednostne aplikovať normy spotrebiteľského práva, osobitne zákon č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch, ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane

spotrebiteľa. UZ celkom zjavne neobsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti podľa § 4 ods. 2
zákona č. 258/2001 Z.z. (úrokovú sadzbu, dátum splátok úveru, ročnú percentuálnu mieru nákladov...),
z dôvodu ktorého bol poskytnutý úver bezúročný a bez poplatkov (§ 4 ods. 3 cit. zákona). Keby tomu
tak aj nebolo, dohodnutá ročná úroková sadzba vo výške takmer 100% z poskytnutej istiny úveru je
celkom zjavne v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 Občianskeho zákonníka a teda v tejto časti je UZ

absolútne neplatným právnym úkonom (§ 39 Občianskeho zákonníka). Z vyššie uvedených dôvodov
bolo povinnosťou manžela žalobkyne v postavení dlžníka vrátiť žalovanému z poskytnutého úveru len
istinu, teda sumu 14.000 Sk. Z listu žalovaného adresovaného manželovi žalobkyne zo dňa 21.6. 2016
však celkom zrejme vyplýva, že z poskytnutého úveru bola vrátená nielen istina úveru ale i v UZ
dohodnuté úroky.

6. Na základe plnomocenstva obsiahnutého v UZ, uzavrel žalovaný v postavení záložného veriteľa, so
záložcom, E. O., Zmluvu o zriadení záložného práva č. 342/2007-BAL zo dňa 10.7. 2007, predmetom
ktorej bolo zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobkyne a
jej manžela v prospech žalovaného, zapísané na Správe katastra Prievidza na liste vlastníctva č. XXXX

pre k.ú. Prievidza. . Záložné právo v prospech žalovaného k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam je na
katastri v LV č. 7118 zapísané v časti „C“ ako ťarcha i v súčasnosti a to aj napriek listu právneho zástupcu
žalobkyne adresovaný žalovanému zo dňa 7.3. 2018.

7. Keďže žalobkyňa je bezpodielovou spoluvlastníčkou vyššie uvedených nehnuteľností, mala podľa

právneho názoru súdu v konaní aktívnu vecnú legitimáciu na podanie žaloby o určenie neplatnosti
zmluvy o úvere s príslušenstvom.

8. Na tomto mieste je potrebné uviesť, že plná moc daná manželom žalobkyne advokátovi Q.. S. „na
všetky právne úkony, potrebné na uzatvorenie príslušnej zmluvy, ktorou sa zabezpečí pohľadávka spol.

POHOTOVOSŤ, s.r.o., z vyššie uvedenej zmluvy o úvere“ je absolútne neplatným právnym úkonom
z viacerých dôvodov (§ 37 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka). Z obsahu splnomocnenia daného
manželom žalobkyne Mgr. Kušnírovi, ktoré bolo inkorporované do UZ, vyplýva, že toto splnomocnenie
malo byť dané na všetky právne úkony, ktoré boli potrebné vykonať za účelom zabezpečenia pohľadávky
spol. žalovaného z UZ. Plnomocenstvo predovšetkým vôbec neobsahuje špecifikáciu nehnuteľností,

ktoré majú byť predmetom zálohy. Formulácia plnomocenstva je neurčitá, vágna a nejasná a teda
predmet vo vzťahu k zabezpečeniu zmluvy je neurčitý. Obsahom splnomocnenia by mali byť tie
isté náležitosti označenia nehnuteľností, ako ich vyžaduje zákon pre zmluvu v súlade s ust. § 42
zákona č. 165/1992 Zb.. V predmetnom splnomocnení nehnuteľnosti, vo vzťahu ku ktorým by sa mala
uzavrieť záložná zmluva, nie sú identifikované a tak ani splnomocniteľ a ani splnomocnenec v čase

uzavretia UZ nemohli objektívne vedieť, čo by malo byť predmetom zálohu, čo spôsobuje nemožnosť
uzavretia platnej záložnej zmluvy. Je tiež sporné, či manžel žalobkyne mal možnosť prejaviť svoju
slobodnú vôľu pri výbere advokáta s poukazom na § 20 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii.
Je tiež pravdepodobné, keďže UZ spisoval žalovaný, že výber splnomocnenca bol v réžii žalovanéhobez ohľadu na vôľu manžela žalobkyne. Navyše, v UZ absentuje dátum udelenia splnomocnenia
splnomocnencovi splnomocniteľom. Dohoda o splnomocnení je neplatným právnym úkonom aj pre
rozpor záujmov zástupcu a zastúpeného podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“)

v spojení s § 39 OZ a pre nedostatok požadovaných náležitostí platného právneho úkonu podľa § 37
ods. 1 OZ. Právny úkon, urobený splnomocneným zástupcom na základe neplatného plnomocenstva,
spôsobuje, že aj zmluva o zriadení záložného práva je absolútne neplatná. Akékoľvek ďalšie úkony
záložného veriteľa sú preto neplatné a sú obmedzením práv žalobkyne. Na základe uvedeného, je
zrejmé, že žalovaná realizuje práva záložného veriteľa napriek tomu, že právny úkon, od ktorého svoje

práva odvodzuje, je neplatným.

9. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní pred súdom okrem iného uviedol, že v konaní na
strane žalobcu vystupuje len žalobkyňa. Takisto uviedol, že žalobkyňa sa v konaní domáha, aby súd
uložil žalovanému povinnosť vymazať záložné právo k nehnuteľnostiam zapísaným na Správe katastra
Prievidza na LV č. 7118, ktoré záložné právo bolo zriadené záložnou zmluvou zo dňa 10.7. 2007 a

bolo zavkladované pod č. V3995/2007. Pokiaľ ide o časť žaloby, ktorou sa žalobkyňa domáha určenia
neplatnosti Zmluvy o zriadení záložného práva č. 342/2007, na tomto určení žalobkyňa netrvá a v tejto
časti berie žalobu späť.

10. Akceptujúc dispozičné právo žalobkyne s predmetom sporu, súd konanie o žalobnom návrhu v časti,

ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti Zmluvy o zriadení záložného práva č. 342/2007-
BAL, uzavretej medzi žalovaným v postavení záložného veriteľa a manželom žalobkyne, E. v postavení
záložcu, dňa 10.7. 2017, podľa § 145 ods. 2 CSP zastavil.

11. V ďalšom priebehu konania súd pojednával o žalobnom návrhu žalobkyne, ktorým žiadala, aby súd

uložil žalovanému povinnosť vymazať záložné právo k nehnuteľnostiam zapísaným na Správe katastra
Prievidza na LV č. XXXX, ktoré záložné právo bolo zriadené záložnou zmluvou zo dňa XX.X. XXXX a
bolo zavkladované pod č. B

12. Žalobkyňa na pojednávaní pred súdom uviedla, že jej v konaní ide o to, aby v LV č.. nebolo v časti

„C“ vyznačené záložné právo k nehnuteľnostiam v prospech žalovaného.

13. Podľa § 60 CSP, stranami sú žalobca a žalovaný.

14. Vo všeobecnosti vecnou legitimáciou treba rozumieť stav vyplývajúci z hmotného práva, podľa

ktorého fyzická či právnická osoba je subjektom práva alebo povinnosti, ktoré sú predmetom konania.
Pokiaľ ide o dvojstranné právne vzťahy, v ktorých účastníci konania stoja svojimi návrhmi proti sebe,
môžeme hovoriť buď o vecnej legitimácii aktívnej (na strane žalobcu), alebo o vecnej legitimácii pasívnej
(na strane žalovaného). Nedostatok vecnej legitimácie znamená, že ten, kto tvrdí svoje hmotnoprávne
oprávnenie, alebo o kom sa tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, v skutočnosti toto

oprávnenie nemá, alebo nie je nositeľom tvrdenej povinnosti, o ktorú v konaní ide.

15. Podľa § 137 CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a/ splnení povinností, b/
nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu, c/ určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny

záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d/ určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

16.Podľa§151mdods.1,2a3Občianskehozákonníka,záložnéprávozanikáa/zánikomzabezpečenej
pohľadávky, b/ zánikom všetkých vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, na ktoré sa záložné právo

vzťahuje, c/ ak sa záložný veriteľ vzdá záložného práva, d/ uplynutím času, na ktorý bolo záložné
právo zriadené, e/ vrátením veci záložcovi, ak záložné právo vzniklo odovzdaním veci, f/ ak záložca
previedol záloh v bežnom obchodnom styku v rámci výkonu predmetu podnikania alebo ak bol v čase
prevodu alebo prechodu zálohu nadobúdateľ zálohu pri vynaložení náležitej starostlivosti dobromyseľný,
že nadobúda záloh nezaťažený záložným právom, g/ ak záložca previedol záloh a zmluva o zriadení

záložného práva určuje, že záložca môže záloh alebo časť zálohu previesť bez zaťaženia záložným
právom, h/ iným spôsobom dohodnutým v zmluve o zriadení záložného práva alebo vyplývajúcim z
osobitného predpisu, i/ ak sa vykonalo bez ohľadu na rozsah uspokojenia veriteľa. Po zániku záložného
práva sa vykoná výmaz záložného práva z registra záložných práv alebo z osobitného registra, ak sa navznik záložného práva vyžaduje podľa zákona registrácia v osobitnom registri; výmaz sa vykoná ku dňu
uvedenému v žiadosti o výmaz záložného práva, najskôr však ku dňu zániku záložného práva. Záložný
veriteľ je povinný podať žiadosť o výmaz záložného práva bez zbytočného odkladu po zániku záložného

práva; ustanovenia § 151g ods. 2 až 4 sa použijú primerane. Ak bolo zrušené záložné právo zriadené
rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, vykoná sa výmaz na základe rozhodnutia príslušného súdu
alebosprávnehoorgánu,ktorývydalrozhodnutieozrušenízáložnéhopráva.Žiadosťovýmazzáložného
práva je oprávnený podať aj záložca; záložca je povinný žiadosť doložiť písomným potvrdením o splnení
záväzku alebo inou listinou preukazujúcou zánik záložného práva vystavenou záložným veriteľom.

17. V predmetnej veci žalobkyňa, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, žiadala, aby súd
uložil žalovanému povinnosť vymazať záložné právo žalovaného k nehnuteľnostiam, patriacim do
bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne. Keďže manžel žalobkyne si svoje zmluvné povinnosti
z UZ voči žalovanej spoločnosti už celkom zjavne splnil (vyplýva to aj z elektronického podania
žalovaného adresovaného súdu) a žalovaný aj napriek tomu ako záložný veriteľ nepodal žiadosť

o výmaz záložného práva bez zbytočného odkladu po zániku záložného práva na Okresný úrad
Prievidza, katastrálny odbor, samotný výmaz záložného práva k nehnuteľnostiam možno docieliť len
rozhodnutím súdu (napr. že nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom v prospech žalovaného),
na základe ktorého rozhodnutia sa vykoná výmaz záložného práva. Z vyššie uvedeného vyplýva, že
žalovanému súd nemohol priamo uložiť povinnosť vykonať výmaz záložného práva k predmetným

nehnuteľnostiam. Žalovaný teda po čiastočnom späťvzatí žaloby nebol vo zvyšnej časti sporu pasívne
vecne legitimovaným subjektom, z dôvodu ktorého súd žalobu zamietol.

18. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 256 ods. 1 CSP. V
priebehukonaniavzalažalobkyňačasťžalobnéhonávrhubezakéhokoľvekzdôvodneniaspäťatedasúd

má za to, že i v tejto časti sporu bola žalobkyňa neúspešná. Žalovaný bol v konaní teda v celom rozsahu
úspešný, a preto súd rozhodol tak, že má voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným
uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie sa podáva na Okresný súd Prievidza v dvoch vyhotoveniach (§ 357
písm. d/ CSP v spojení s § 362 ods. 1 CSP). Odvolanie musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí
(označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisovú značku
konania, podpis) označenie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie

napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie môže byť odôvodnené len skutočnosťami uvedenými v
§ 365 ods. 1 a 2 CSP.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (Exekučný poriadok).