Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, April 4, 2018

Súd: Okresný súd Topoľčany
Spisová značka: 8Er/510/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4613205226
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dagmar Snopeková
ECLI: ECLI:SK:OSTO:2018:4613205226.2

Uznesenie

Okresný súd Topoľčany v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, 29. augusta č. 8-10, 813
63 Bratislava, IČO: 30 807 484, Pobočka Topoľčany, proti povinnému: H. J., nar. XX.XX.XXXX, Y. XX/X,
F., na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť sumu XXX,XX eur s prísl., vedenej u súdneho exekútora
Mgr. Stanislav Polák, sídlo exekútorského úradu Moyzesova 5, 949 01 Nitra, takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekúciu z a s t a v u j e.

II. Súd p r i z n á v a súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému.

III. Oprávnený a povinní n e m a j ú právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Topoľčany poverením zo dňa 24.7.2013 číslo 5406*048414 poveril súdneho
exekútora, na základe jeho žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zmysle § 45 ods. 1
zák. č. 233/1995 Z. z., vykonaním exekúcie na základe vykonateľného rozhodnutia Sociálnej poisťovne,
pobočka Topoľčany, č. 700-1511158409-GC04/09 zo dňa 24.9.2009 na vymoženie uloženej povinnosti
zaplatiť oprávnenému sumu 562,50 eur s prísl.

2. Dňa 2.3.2018 bol súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu
nemajetnosti povinného, nakoľko nebol zistený žiadny hnuteľný a nehnuteľný majetok, ani finančné
prostriedky povinného a jeho majetok nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súdny exekútor si uplatnil
trovy exekúcie.

3. Podľaprechodnýchustanoveníkúpravámúčinnýmod 1.novembra2013,§243bods.1Exekučného

poriadku, exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do
31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, exekúciu zastaví súd
na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí

ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.

4. Prvoradýmúčelomexekúciejenútenéuspokojenieprávoplatnejudikovanejpohľadávkyoprávneného
z majetku povinného spôsobom, ktorý určuje exekútor. Súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie
po uplynutí lehoty na vznesenie námietok proti exekúcii alebo po tom, keď sa mu doručí právoplatné

rozhodnutie súdu o námietkach, ktorým sa námietky zamietli, vydá príkaz na vykonanie exekúcie
niektorým zo spôsobov taxatívne ustanovených týmto zákonom v § 62 a 63 Exekučného poriadku.Ďalší postup súdneho exekútora v exekúcii, je však podmienený existenciou postihnuteľného majetku
povinného, umožňujúceho realizovať niektorý zo zákonom vymedzených spôsobov exekúcie. V
opačnom prípade totiž nie sú vytvorené objektívne podmienky umožňujúce ďalší postup súdneho

exekútora, smerujúci k uspokojeniu pohľadávky vymáhanej v exekučnom konaní a exekučný súd je
povinný aj bez návrhu prebiehajúcu exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastaviť.
Aj napriek tomu, že účelom exekúcie je uspokojiť pohľadávku oprávneného, samotná exekúcia nemôže
neprimeraným spôsobom zasahovať do práv povinného, čo je zvýraznené v samotnom Exekučnom
poriadku tým, že exekúciu možno vykonať len v rozsahu pohľadávky vyplývajúcej z exekučného

titulu, jej príslušenstva a trov exekúcie (§ 61b Exekučného poriadku), len primeraným spôsobom (§
69 Exekučného poriadku a pod.), nemožno ňou postihnúť majetok alebo práva, ktoré podľa zákona
exekúcii nepodliehajú (§ 61a Exekučného poriadku), že súdny exekútor je povinný predložiť vec sudu
bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie (§
57 ods. 4 Exekučného poriadku), že súd je povinný aj ex offo v každom štádiu exekúcie skúmať, či sú
splnené podmienky na jej pokračovanie (§ 57 ods. 1 v spojení s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku) a

podobne.
Ak teda čo i len jedna z podmienok na pokračovanie exekúcie splnená nie je, exekučný súd nemá
inú možnosť len prebiehajúcu exekúciu zastaviť. Môže pritom prihliadať len na skutočnosti vyplývajúce
z obsahu spisu, a nie na skutočnosti domnelé či tie, ktoré sa s určitou pravdepodobnosťou môžu v
budúcnosti vyskytnúť (porovnaj uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica 5CoE/133/2014 zo dňa

17.3.2015), t.j. pre rozhodovanie súdu o zastavení, resp. nezastavení exekúcie je určujúci stav a
majetkové pomery povinného ku dňu rozhodovania, resp. vydania rozhodnutia. Nie je preto možné vziať
do úvahy eventuálnu zmenu majetkových pomerov povinných v budúcnosti, ktorá je tu teoreticky možná
vždy.

5. Zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného nie je podmienené súhlasom oprávneného,
ktorý môže mať výlučný záujem na pokračovaní exekúcie, napr. i z dôvodu očakávania, že povinný
v budúcnosti nadobudne nejaký majetok. Ale takéto očakávanie musí mať reálny podklad. Takže
vyjadrenie oprávneného k podnetu exekútora nie je pre rozhodnutie exekučného súdu nevyhnutné bez
toho, aby hrozilo reálne porušenie práv oprávneného. Ústavný súd v podobnom prípade vo veci udáva

(IV. ÚS 452/11), že podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj
bez návrhu. Zatiaľ čo dôvody, na základe ktorých všeobecný súd obligatórne zastaví exekúciu (§ 57 ods.
1 Exekučného poriadku) alebo na základe ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ 57
ods. 2 Exekučného poriadku), upravuje Exekučný poriadok podrobne, ustanovenie okamihu, kedy tak
má alebo môže učiniť, nie je explicitne ustanovený. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že všeobecný

súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody
na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. To znamená, že všeobecný súd je povinný v priebehu
celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto
konania.

6. Na základe podnetu súdneho exekútora, po preskúmaní vykonaného šetrenia majetku povinného v
exekučnom spise EX 2709/2013, súd exekučné konanie zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného
poriadku pre nemajetnosť povinného. Z predloženého šetrenia súdneho exekútora mal súd preukázanú
nemajetnosť povinného: povinný nie je poberateľom žiadnej sociálnej dávky (dôchodok, dávka v
nezamestnanosti, úrazová dávka, nemocenská dávka), nie je vlastníkom nehnuteľností, má vedený

účet v banke (mBank), avšak s mínusovým zostatkom, voči povinnému je vedených niekoľko ďalších
exekúcií.

7. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,
kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

8. O trovách exekúcie súdneho exekútora súd rozhodol podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, §
256 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP tak, že súdny exekútor má voči oprávnenému nárok na náhradu trov

exekúcie. Exekúcia bola zastavená z dôvodu nemajetnosti povinného. Súd preto rozhodol, že súdny
exekútormáprávonanáhradutrovexekúcievočioprávnenému.Ovýškenáhradytrovexekúciesúdneho
exekútora rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).9. Trovy exekúcie sú osobitný inštitút upravený v § 200 a nasl. Exekučného poriadku, pričom Exekučný
poriadok odvolanie proti rozhodnutiu o nároku na náhradu trov exekúcie nepripúšťa. Ak by zákonodarca
chcel pripustiť proti uvedenému rozhodnutiu odvolanie, bol by to vyjadril v Exekučnom poriadku tak, ako

to je pri iných inštitútoch v exekučnom konaní uvedené priamo v Exekučnom poriadku. Ustanovenie §
200 Exekučného poriadku výslovne neupravuje možnosť podať odvolanie proti rozhodnutiu o nároku
na náhradu trov exekúcie.

10. Podľa § 256 ods. 1 zákona č. 150/2016 Z. z. Civilný sporový poriadok (CSP), ak strana procesne

zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez
návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

11. O trovách konania oprávneného a povinného súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP a 262 ods. 1
CSP tak, že títo nemajú nárok na náhradu trov konania, pretože ani jedna zo strán zastavenie konania
nezavinila. Keďže žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania, o výške náhrady trov konania
podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodované nebude.

Poučenie:

Proti výroku I. a III. uznesenia je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
Okresného súdu Topoľčany, písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Proti výroku II. uznesenia odvolanie nie je prípustné.

Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 127 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku (musí v ňom byť
uvedené ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané
a uvedená spisová značka tohto konania) a podľa § 363 Civilného sporového poriadku (musí sa v ňom

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v ktorom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.