Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, July 31, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/81/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116208384
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Solčányová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:8116208384.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Diany Solčányovej a členiek
senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a JUDr. Agnesy Hricovej vo veci starostlivosti súdu o maloletého
Š. Z. nar. X.X.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v M.
na návrh oprávneného L. Z. nar. XX.X.XXXX bývajúceho na W. ul. č. XX v P. za účasti povinnej R. Z.
nar. X.X.XXXX bývajúcej na Z. ul. č. XX v M. v konaní o výkon rozhodnutia o odvolaní oprávneného proti

uzneseniu Okresného súdu Košice II z 19.10.2016 č.k. 23Em/7/2016-67 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie a vec v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zastavil výkon rozhodnutie a o trovách účastníkov
rozhodol tak, že žiaden z nich nemá právo na ich náhradu.

2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že vzhľadom na to, že v konaní bolo nariadené
neodkladné opatrenie , ktorým bol otcovi zakázaný styk s maloletým, ktoré sa malo v tomto konaní
vykonať sa stalo nevykonateľným. Zdôraznil , že je povinnosťou konajúceho súdu rozhodnúť vo veciach
starostlivosti súdu o maloletých so zreteľom na záujem maloletého dieťaťa. Poukázal na to, že maloletý
sa otca bojí a odmieta sa s ním stretávať. Na základe týchto skutočností konštatoval, že nútený výkon
rozhodnutia nie je možné uskutočniť z dôvodu potreby ochrany maloletého.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie otec, v ktorom uviedol, že nesúhlasí so
zastavením konania o výkon rozhodnutia na základe nariadeného neodkladného opatrenia, ktorým
mu bol uložený zákaz styku s maloletým, pretože neodkladné opatrenie bolo nariadené na základe
nepravdivých informácií o skutočne prejavenej vôli maloletého. Zdôraznil, že samotná psychologička,
ktorá maloletého vyšetrovala uviedla, že nerozprávalo dieťa ale jeho matka. Vyslovil presvedčenie, že

je v záujme maloletého, aby sa so svojím otcom riadne stretával a vnímal ho ako súčasť svojho života.
Poukázal na to, že je povinnosťou matky dieťa na styk riadne pripraviť a nie ho negatívne ovplyvňovať
proti otcovi.

4. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne.
Zdôraznila, že od kedy sa maloletý s otcom nestretáva, dosahuje v škole lepšie výsledky, neprejavujú

sa u neho neurotické ani úzkostlivé stavy. Poukázala na to, že maloletý sa s otcom nechce stretávať a
je v jeho najlepšom záujme rešpektovať jeho vôľu a najlepší záujem. Tvrdenia otca označila za ničím
nepodložené a účelové.

5. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu matky poukázal na to, že Krajský súd v Košiciach uznesením č.k.
7CoP/263/2017-160 zmenil nariadené neodkladné opatrenie tak, že návrh zamietol, čím dal jasne

najavo, že zákaz styku otca s maloletým nie je opodstatnený. Poukázal na to, že matka mu napriek
tomu stretnutia s maloletým naďalej neumožňuje.6. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhol konanie o výkon rozhodnutia zastaviť.
Poukázal na to, že konajúcemu súdu odporučil v konaní o zákaze styku otca s maloletým vykonať

znalecké dokazovanie z odboru psychológie, pretože má za to, že závery znaleckého dokazovania budú
vychádzať z aktuálnych potrieb maloletého a budú v súlade s jeho záujmom.

7. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu kolízneho opatrovníka uviedol, že v konaní o úpravu styku otca
s maloletým už bolo raz nariadené znalecké dokazovanie, ktoré matka zmarila a následne zobrala

svoj návrh späť. Poukázal na to, že kolízny opatrovník o týchto skutočnostiach vedel. Zdôraznil,
že kontaktoval kolízneho opatrovníka, aby preveril správanie matky k maloletému, ktoré sa javilo
ako týranie blízkej a zverenej osoby, avšak v tejto veci kolízny opatrovník vôbec nekonal a tieto
skutočnostikonajúcemusúduzatajil.Nazákladetýchtoskutočnostídospelkzáveru,žepoverenákolízny
opatrovníčka sa snaží kryť závažné zlyhania matky.

8. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých a konania o výkone rozhodnutia vo veciach
maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa Zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok
(ďalej len „ CMP“).

9. Podľa ust. § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového

poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

10. Podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť

v konaní pred odvolacím súdom,

11. Podľa ust. § 389 ods. 1 písm. c) odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak
nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

12. Podľa ust. § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal,
aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci
vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil
podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a

ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal
ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax.
Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Podľa ods. 3 ak sa súd odkloní od ustálenej
rozhodovacej praxe, odôvodnenie rozsudku obsahuje aj dôkladné odôvodnenie tohto odklonu.

13. Odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné rozumieť taký postup súdu, ktorý účastníkovi
konania odníma tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. O uvedenú vadu ide najmä vtedy,
ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom a týmto postupom odňal účastníkovi konania
jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. Vady zakladajúce zmätočnosť súdneho
konania, ktoré zavinil súd svojím procesným postupom v rozpore so zákonom spravidla vždy účastníkovi

konania odnímajú možnosť konať pred súdom, pretože mu bránia v realizácii tých procesných
práv, ktoré CSP a CMP priznáva na účelné uplatnenie alebo bránenie práva proti druhej strane v
spore. Vady spôsobujúce zmätočnosť konania môžu nastať aj pri samotnom vydávaní rozhodnutia
ako dôsledok absencie niektorej jeho podstatnej časti. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia ako celku
môže byť dôsledkom obsahovej a gramatickej nezrozumiteľnosti, neurčitosti alebo neodôvodnenosti,

prípadne úplne chýbajúceho skutkového stavu a právneho posúdenia veci, ale rovnako aj diametrálnou
rozpornosťou výroku rozhodnutia s jeho dôvodmi, vecnou rozdielnosťou medzi vyhláseným rozhodnutím
a jeho písomným vyhotovením, ale aj rozpornosťou jednotlivých výrokov rozhodnutia. Vydanie
zmätočného rozhodnutia bez ďalšieho nemá svoje právne opodstatnenie a preto je potrebné vždy takéto
rozhodnutie zrušiť, najmä z hľadiska Ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu, na spravodlivé

súdne konanie (čl. 46 ods. 1 Ústavy SR) a práva na spravodlivé súdne konanie (čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd). Obsah práva na súdnu ochranu nespočíva len v
tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri ich uplatnení ale jeho
obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Konanie súdu v súlade so zákonom musívykazovať určitú kvalitu a v materiálnom ponímaní zabezpečovať tak právo na súdnu ochranu. Samotné
súdne rozhodnutie, ktorým sa završuje poskytovanie súdnej ochrany musí byť logickým a právnym
vyústením doterajšieho priebehu a výsledkov konania, pri jeho vydaní musia byť zachované formálne

a obsahové náležitosti s dôrazom na prvky vykonateľnosti, zrozumiteľnosti, určitosti, jasnosti a súladu
jeho skutkových a právnych dôvodov vo vzťahu k výroku rozhodnutia. Odôvodnenie má obsahovať
dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Neodôvodnené alebo nedostatočne odôvodnené
rozhodnutie nedovoľuje účastníkom konania posúdiť, ako si súd ich vec vyložil a ako aplikoval príslušné
hmotnoprávne a procesné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci samej.

14. Odvolací súd po dôslednom oboznámení sa s predloženým spisom a posúdení všetkých
relevantných skutočností vo vzťahu k predmetu odvolacieho konania dospel k záveru, že súd prvej
inštancie sa neriadil dôsledne ust. §-u 185 CSP a § -u 36 CMP, pretože nezistil všetky skutočnosti
významné pre rozhodnutie o zastavení konania o výkone rozhodnutia, najmä riadne nevykonal náležité
dokazovanie ohľadom skutočných dôvodov, pre ktoré sa maloletý odmieta stretávať s otcom ani jeho

skutočnú vôľu. Obmedzil sa len na všeobecné konštatovanie o tom, že vzhľadom na to, že maloletý
sa s otcom nechce stretávať, je v jeho záujme nenariadiť nútený výkon rozhodnutia bez toho, aby
uviedol akými úvahami sa pri rozhodovaní vo veci samej riadil a na základe akých skutočností dospel
k záveru, že boli splnené dôvody pre zastavenie konania o výkon súdneho rozhodnutia z dôvodu
ochrany najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa. Dopustil sa aj ďalšieho pochybenia, keď konanie o

výkon rozhodnutia zastavil z dôvodu, že bolo nariadené neodkladné opatrenie, ktorým konajúci súd
predbežne zakázal styk otca do rozhodnutia vo veci samej. Odvolací súd je toho názoru, že vzhľadom
na to, že v čase rozhodovania súdu prvej inštancie vo veci samej nebolo rozhodnutie o nariadení
neodkladného opatrenia právoplatné, so zreteľom na to, že neodkladné opatrenie bolo nariadené do
rozhodnutia vo veci samej v konaní o zákaze styku otca s maloletým, mal konajúci súd z týchto dôvodov

konanie o výkon rozhodnutia prerušiť a nie ho zastaviť. Poukazuje na to, že uznesením z 28.12.2016
č.k. 7CoP/263/2016 Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd zmenil nariadené neodkladné opatrenie
tak, že návrh na predbežný zákaz styku otca s maloletým zamietol z dôvodu, že v prejednávanom
prípade nebolo doposiaľ preukázané, alebo aspoň osvedčené, že by existovali skutočnosti na strane
otca spôsobujúce matkou udávaný stav, pričom je potrebné zdôrazniť, že úlohou rodiča, ktorý dieťa

vychováva, teda ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti, je zabezpečiť úspešnú realizáciu
styku dieťaťa s druhým rodičom a to vytváraním vhodných podmienok, ako aj psychickou prípravou
dieťaťa na stretnutie s druhým rodičom, motiváciou dieťaťa na stretnutie s druhým rodičom, ako aj
pozitívnym usmerňovaním dieťaťa pri vytváraní jeho citových väzieb s druhým rodičom.

15. Odvolací súd zdôrazňuje, že pri rozhodovaní o návrhu niektorého rodiča na obmedzenie styku
druhého rodiča s dieťaťom, prípadne zákaz styku s druhým rodičom je predovšetkým nevyhnutné
spoľahlivo odhaliť pravý dôvod, prečo bol takýto návrh na súd podaný. Dôvody, ktoré vedú jedného
z rodičov k podaniu návrhu nevyplývajú takmer nikdy z návrhu samotného a rodič sa vždy odvoláva
na záujem dieťaťa daný napr. tým, že sa dieťa s druhým rodičom nechce stretnúť, príp., že druhý

rodič má negatívny vplyv na dieťa. Judikatúra sa s týmto postojom vysporiadala už v roku 1967, keď
súdom uložila jednoznačnú povinnosť rozlíšiť, či realizácia styku rodiča s dieťaťom skutočne ohrozuje
zdravie, resp. záujem dieťaťa, alebo, či ide iba o predstieraný stav vyvolávaný zámerným pôsobením
rodiča, ktorému je maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. V zásade nemožno obmedzenie
alebo zákaz styku vysloviť v prípade, ak uvádzané dôvody vyplývajú zo vzťahu medzi rodičmi a nie zo

vzťahu medzi rodičom a dieťaťom. Akékoľvek (aj oprávnené) výhrady jedného rodiča voči druhému
rodičovi, ktoré sa týkajú jeho postoja ako bývalého partnera nemôžu byť dôvodom na zásah do styku s
dieťaťom. Tak isto nemôže byť dôvodom na obmedzenie alebo zákaz styku ničím neodôvodnená nechuť
dieťaťa stretnúť sa s rodičom najmä vtedy, ak indície smerujú k zámernému pôsobeniu preferenčného
rodiča s cieľom vyvolať takéto správanie dieťaťa. V prípade konfliktného vzťahu medzi rodičmi sa dieťa

stáva nástrojom na vysporiadanie tohto vzťahu a aj priemerne empatické dieťa sa za prítomnosti dvoch
znepriatelených rodičov nemôže cítiť dobre a jeho nechuť ublížiť čo i len jednému z rodičov kladie
na psychiku dieťaťa neúmerné požiadavky. Pre rozhodnutie súdu o úprave výkonu rodičovských práv
a povinností je podstatné posúdenie najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa, pričom nejde o otázku
skutkovú, ale o právne posúdenie veci. Záujem dieťaťa však nie je možné zamieňať so subjektívnymi

predstavami rodičov o realizácii výchovného pôsobenia, teda s ich predstavami o výkone rodičovských
práv a povinností. Z ustanovenia § 24 ods. 4 Zákona o rodine vyplýva povinnosť súdu pri rozhodovaní o
výkonerodičovskýchprávapovinnostírešpektovaťprávomaloletéhodieťaťanazachovaniejehovzťahu
k obidvom rodičom. Spôsobilosť rodičov dieťa vychovávať nie je daná len ich hmotnými podmienkami,ale aj ich prístupom k právam rodiča a k právu dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov. Neobstojí
preto argumentácia rodiča, že dieťa sa nechce s druhým rodičom stretávať, a že nemôže dieťa nútiť
do stretávania sa s týmto rodičom, pretože rodič má prvotnú zodpovednosť za prípravu dieťaťa na

stretávaniesdruhýmrodičomanemôženechávaťnadieťati,čimáalebonemáchuťsasdruhýmrodičom
stretnúť. Obaja rodičia si musia uvedomiť, že úloha druhého rodiča pri výchove má svoj význam a pokiaľ
jeden z rodičov nie je schopný zabezpečiť druhému rodičovi právo podieľať sa na výchove dieťaťa potom
možno dôvodne pochybovať o výchovnej spôsobilosti tohto rodiča. Do práva rodiča výchovne pôsobiť
na svoje dieťa možno obmedzujúco zasiahnuť len vtedy, ak na to existujú dôvody, ktoré by mohli viesť k

pozastaveniu,obmedzeniualebopozbaveniuvýkonurodičovskýchpráv.Pokiaľsavkonanípreukáže,že
dieťaodmietastretávaniesrodičom,jepotrebnédostatočnezistiťdôvodyavykonaťopatreniasmerujúce
knápraveaobnoveniunormálnehofungovaniarodinno-právnychvzťahov,napr.nariadenímvýchovných
opatrení a pokiaľ tieto nebudú úspešné, zasiahnuť do výkonu rodičovských práv a povinností v závislosti
od kvalifikácie stupňa ich porušovania rodičom. Musí byť ale jednoznačne preukázané, že ide o skutočnú
vôľu dieťaťa, ktorá je podložená konkrétnymi skutočnosťami a že dieťa neprezentuje navonok vôľu

druhého rodiča, ktorý v práve dieťaťa vyjadrovať sa ku všetkým skutočnostiam vidí príležitosť vyhrať nad
druhým rodičom súboj o dieťa. Rovnako je potrebné pripomenúť, že aj keď právo maloletého dieťaťa
slobodne vyjadriť svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú je jeho nepopierateľným právom,
konečné hodnotenie, resp. posúdenie záujmov maloletého dieťaťa patrí súdu, ktorý musí korigovať
predstavy a názory dieťaťa o tom, čo je pre neho v konkrétnej veci vhodné a čo nie, pričom pri zisťovaní

vôle maloletého dieťaťa tiež musí prihliadať na jeho vek, schopnosť vyjadriť svoj názor samostatne bez
vplyvu iných osôb na jeho prejavenú vôľu a to aj v tom smere, či názor dieťaťa nie je podmienený
psychickou manipuláciou dieťaťa zo strany rodičov alebo iných osôb. Zároveň je potrebné zdôrazniť,
že rodičovské práva a povinnosti sú koncipované na rovnoprávnom postavení oboch rodičov (§ 28
ods. 2 Zákona o rodine) a preto nie je ani pri plnom rešpektovaní práv samotných maloletých detí

žiadny zákonný dôvod, aby bol jeden z rodičov úplne obmedzený vo výkone svojich rodičovských práv
a povinností.

16. Odvolací súd konštatuje, že vzhľadom na dôsledky zákazu styku dieťaťa s rodičom, ktoré majú
vážny dopad na výkon rodičovských práv a povinností ako aj realizáciu práv maloletého v zmysle

Dohovoru o ochrane práv dieťaťa, je nevyhnutné, aby dôvody zákazu styku boli nepochybne preukázané
a ich existencia riadne odôvodnená nie len v konaní o zákaze styku povinného rodiča s maloletým,
ale aj v konaniach, ktorých výsledok priamo súvisí s rozhodnutím o zákaze styku. Zdôrazňuje, že
konanie o výkon rozhodnutia o úprave styku otca s maloletým je nepochybne takýmto konaním, preto
je povinnosťou konajúceho súdu skôr ako konanie o výkon rozhodnutia zastaví z dôvodu zákazu styku

povinného rodiča s mal. dieťaťom, dôsledne vykonať dokazovanie o relevantnosti a trvácnosti dôvodov
zákazu styku tak, aby bolo jednoznačne preukázané, že zastavenie výkonu rozhodnutia o úprave styku
povinného rodiča s mal. dieťaťom je v jeho najlepšom záujme. Z týchto dôvodov odvolací sú napadnutý
uznesenie podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) a c) zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

17.Povrátenívecibudepovinnosťousúduprvéhostupňavykonaťdôslednédokazovanievnaznačenom
smere, prípadne v širšom rozsahu, ak sa ukáže byť potrebným, najmä riadne vykonať dokazovanie
ohľadom skutočností, či nariadenie výkonu súdneho rozhodnutia je v záujme maloleté dieťaťa, za
tým účelom riadne zistiť skutočnú vôľu maloletého, ktorá nie je sprostredkovaná tretími osobami. Na
základe vykonaného dokazovania posúdiť zistený skutočný stav veci a vyhodnotiť dôvodnosť výkonu

predmetného rozhodnutia so zreteľom na najlepší záujem maloletého dieťaťa s dôrazom na jeho
práva obsiahnuté v Dohovore o právach dieťaťa, garantované Ústavou Slovenskej republiky ako aj na
rodičovsképrávaapovinnostipovinnéhorodiča. Vprípade,ak konajúcisúdzistí,žemaloletýsaodmieta
stretávať s otcom, zistiť a vyhodnotiť dôvody odmietania stretnutí, najmä preskúmať, či maloletý styk
odmieta z dôvodu zjavne nezákonného konania matky alebo z iných objektívnych dôvodov. Opäť vo veci

rozhodnúť a svoje rozhodnutie odôvodniť podľa ust. § 220 ods. 2 CSP tak, aby jeho závery vyplývali
zo zisteného skutkového stavu a úvahy, ktorými sa riadil pri rozhodnutí boli preskúmateľné a logicky
správne.

18. Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z.z.).

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je :

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolanieniejeprípustnéprotirozsudku,ktorýmsavyslovilo,žesamanželstvorozvádza,žejeneplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania.