Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, June 14, 2016

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 36C/133/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7211230365
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Pella

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2016:7211230365.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II samosudcom JUDr. Rastislavom Pellom v právnej veci žalobkyne: O. Š., bytom:

Š.H. Č.. XX, G., narodená: X.XX.XXXX, zastúpená advokátom: Mgr. Ing. Peter Holéczy, sídlo: Vojenská
č. 5, Košice, proti žalovaným: 1. Mesto Košice, sídlo: Tr. SNP č. 48/A, Košice, IČO: 00 691 135, 2. Bytový
podnik mesta Košice, s.r.o., sídlo: Južné nábrežie 13, Košice, IČO: 44 518 684, v konaní o určenie, že
obvinenie zo strany odporcu v 2. rade, že žalobkyňa porušila ustanovenie Nájomnej zmluvy a Domového
poriadku je nepravdivé a nemôže byť ako také samé použité ako dôvod na nepredĺženie Nájomnej
zmluvy medzi účastníkmi s príslušenstvom

r o z h o d o l :

I. Žalobu v plnom rozsahu zamieta.

II. Žalobkyňa nemá právo na nahradenie trov konania a žalovaným v 1. a 2. rade náhradu trov konania
nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa svojou žalobou zo dňa 27.10.2011 doručenou súdu dňa 28.10.2011 domáhala, aby súd
vydal nasledovný rozsudok: „Obvinenie navrhovateľky zo strany odporcu v 2. rade zo dňa 6.5.2011, že
navrhovateľka porušila ustanovenie Nájomnej zmluvy a Domového poriadku je nepravdivé. Nepravdivé
obvinenie zo dňa 6.5.2011 nemôže byť ako také samé osebe použité ako dôvod na nepredĺženie
Nájomnej zmluvy medzi účastníkmi.“ V rámci príslušenstva žalobkyňa požadovala, aby bol žalovaný v

2. rade zaviazaný nahradiť jej trovy konania.

Svoju žalobu žalobkyňa odôvodnila tak, že medzi ňou a žalovaným v 1. rade vznikla Zmluva o nájme
bytu na adrese v G. D. Š. X. Č.. XX a to na dobu určitú od 3.5.2010 do 2.5.2011 s možnosťou predĺženia.
Žalobkyňa ďalej uviedla, že žalovaný v 2. rade sa svojvoľne rozhodol a oznámil žalobkyni, že porušuje
článok 6 bod 2 nájomnej zmluvy, podľa ktorého navrhovateľka nesmie poskytovať akýkoľvek pobyt
inýmosobámvbyte.Podľatvrdeniažalobkynebolototoobvinenievymyslené,účelovéajehodôsledkom

je, že žalovaní s ňou nechcú predĺžiť zmluvu o nájme ako je to inak zvykom na ďalší rok.

Žalovaný v 1. rade navrhol žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť. Svoje stanovisko
odôvodnil tak, že konkrétna nájomná zmluva už zanikla a žalobkyňa od 3.5.2011 užíva byt bez právneho
titulu a z tohto dôvodu sa žalovaný obráti na príslušný súd so žalobou o vypratanie bytu. Ďalej poukázal
na skutočnosť, že nájomná zmluva je dvojstranný právny úkon, na ktorý je potrebný súhlasný prejav
obidvoch zmluvných strán. Tiež uviedol, že podľa jeho názoru domáhať sa určenia práva tak, ako

to uviedla žalobkyňa vo svojom petite je neúčelné a irelevantné, pretože v čase rozhodovania súdu
už žalobkyňa nie je nájomkyňou predmetného bytu, t.j. nájomný vzťah medzi sporovými stranami už
neexistuje, a preto nie je možné domáhať sa jeho ochrany podľa návrhu žalobkyne. Žalovaný v 1. rade
tiež poukázal na znenie § 710 ods. 2 Občianskeho zákonníka o zániku nájmu dohodnutého na určitý časa tiež uviedol, že § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka neplatí pre nájom bytu. Žalovaný v 1. rade ďalej
uviedol, že pravidlá prenajímania predmetných malometrážnych bytov upravuje Všeobecne záväzné
nariadenie žalovaného v 1. rade č. 44 z roku 1999 a pokiaľ si žalobkyňa podá žiadosť o prenajatie bytu

a bude spĺňať podmienky určené nariadením, tak v tom nevidí nejaký problém. Podľa žalovaného v 1.
rade si žalobkyňa môže takúto žiadosť podať. Na pojednávaní dňa 12.9.2012 žalovaný v 1. rade doplnil,
že voči žalobkyni už medzičasom podal žalobu o vypratanie predmetného bytu a toto konanie sa vedie
na Okresnom súde Košice II pod spisovou značkou 29 C 134/2012.

Žalovaný v 2. rade navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Svoje stanovisko odôvodnil tvrdením, že
mu nie je jasné, čo chce žalobkyňa touto žalobou dosiahnuť. Podľa názoru žalovaného nemá žalobkyňa
na požadovanom určení naliehavý právny záujem, pretože takéto určenie by žiadnym spôsobom
nezmenilo právny stav medzi účastníkmi tohto konania. Žalovaný v 2. rade ďalej poukázal na to, že
nájom predmetného bytu skončil uplynutím doby, na ktorú bol dojednaný a prenajímateľovi ani zo zmluvy
a ani zo Všeobecne záväzného nariadenia mesta Košice č. 44 o prenajímaní malometrážnych bytov

pre dôchodcov na území mesta Košice nevyplýva povinnosť opätovne s nájomcom uzatvoriť nájomnú
zmluvu. K spornému obvineniu žalobkyne, že porušuje domový poriadok tým, že porušuje nočný kľud,
žalovaný v 2. rade uviedol, že bol upozornený inými nájomcami predmetného domu a z tohto dôvodu
vykonal žalovaný v 2. rade v predmetnom dome náhodnú kontrolu, pričom zo 6 oslovených nájomcov
sa 2 k veci nechceli vyjadriť a ostatní uviedli, že v byte sa stretávajú bezdomovci, ktorí sú často pod

vplyvom alkoholu a často tam prespávajú.

Žalobkyňa sa k stanovisku žalovaných ohľadne nedostatku právneho záujmu na vydaní predmetného
rozsudku prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadrila tak, že pokiaľ nebude vydaný navrhovaný
rozsudku, tak môže dôjsť k jej vysťahovaniu z bytu (na pojednávaní dňa 4.5.2012), neskôr tvrdila, že jej

ide o očistenie jej mena za účelom podania novej žiadosti o pridelenie nájomného bytu pre dôchodcov
(na rovnakom pojednávaní) a podaním zo dňa 10.9.2012 žalobkyňa odôvodnila svoj naliehavý právny
záujem tak, že v prípade úspechu v tomto spore sa bude môcť účinne brániť inej žalobe, ktorou sa budú
(zrejme žalovaný v 1. a 2. rade) domáhať ukončenia nájomného vzťahu.

Konajúci prvostupňový súd prvýkrát vo veci rozhodol svojim Rozsudkom zo dňa 12.9.2012 tak, že
žalobu ako neoprávnenú v plnom rozsahu zamietol, pričom ako hlavný dôvod uviedol nedostatok
naliehavého právneho záujmu žalobkyne, pretože navrhovaný rozsudok žiadnym spôsobom nemôže
zmeniť existujúci skutkový stav - skončenie nájomného vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade.

Citovaný prvostupňový rozsudok bol neskôr na základe odvolania žalobkyne zrušený Uznesením
Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 11Co/410/2012 zo dňa 28.2.2014. Ako dôvod zrušenia uviedol
skutočnosť, že nebolo namieste skúmanie naliehavosti právneho záujmu žalobkyne, pretože nejde o
určovaciu žalobu v zmysle § 80 písm. c) O.s.p., ale ide o žalobu o určenie, že určitým spôsobom sa
zasiahlo do práv osobnosti žalobkyne, t.j. ide o žalobu o ochranu osobnosti a preto je potrebné po

hmotnoprávnej stránke skúmať, či došlo k porušeniu osobnostných práv žalobkyne.

Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní dňa 23.9.2014 na otázku súdu uviedol: Žalobný nárok
žalobkyne predstavuje viac nárokov: Jednak ide o nárok na ochranu osobnosti a to z dôvodu, že
žalovaný v 2. rade prostredníctvom pani Ž.X. verejne osočil a ohovoril žalobkyňu a taktiež ju osočil aj

pred žalovaným v 1. rade. V prípade, že sa preukáže, že prvá časť navrhovaného petitu je opodstatnená,
tak trvá na tom, aby bola vydaná aj druhá navrhovaná časť petitu (Nepravdivé obvinenie zo dňa
6.5.2011 nemôže byť ako také samé osebe použité ako dôvod na nepredĺženie Nájomnej zmluvy medzi
účastníkmi).

Žalovaný v 1. rade ohľadom nároku žalobkyne na ochranu osobnosti uviedol, že žiadnym spôsobom
nevstúpil do osobnostných práv žalobkyne a žalobkyňa niečo také ani nepreukázala.

Žalovaný v 2. rade ohľadom nároku žalobkyne na ochranu osobnosti uviedol, že navrhuje žalobu ako
nedôvodnú zamietnuť. Poukázal na to, že žalobkyňa neuniesla svoje dôkazné bremeno, nepreukázala,

kedy a akým spôsobom mal žalovaný v 2. rade zasiahnuť do jej osobnostných práv.

Dňa 13.2.2010 uzavreli žalobkyňa a žalovaný v 1. rade Zmluvu o nájme malometrážneho bytu č.
NZ/395/2010/MB, predmetom ktorej bol prenájom jednoizbového bytu č. 25 v bytovom dome na Š. X.Č.. XX S. G.. V Článku 3 (Doba platnosti a zánik) sa účastníci tohto vzťahu dohodli, že byt sa prenajíma
na dobu určitú od 3.5.2010 do 2.5.2011. Žiadne ustanovenie predmetnej zmluvy neobsahuje dohodu o
možnosti predĺženia nájomnej zmluvy. Tieto skutočnosti súd zistil z citovanej nájomnej zmluvy.

Žalovaný v 1. rade s účinnosťou od 6.8.1999 vydal svoje Všeobecne záväzné nariadenie č.44, ktorým
bližšie upravuje pravidlá prenajímania malometrážnych bytov pre dôchodcov na území mesta Košice.
Zo žiadneho ustanovenia citovaného nariadenia žalovaného v 2. rade nevyplýva povinnosť, podľa ktorej
by mal žalovaný v 2. rade automaticky predĺžiť dobu nájomného vzťahu k malometrážnemu bytu. Tieto

skutočnosti súd zistil zo Všeobecne záväzného nariadenia mesta Košice č.44 z roku 1999.

Žalobkyňa na pojednávaní dňa 12.9.2012 uviedla k veci nasledovné skutočnosti. Bolo mi naznačené,
že robím v byte nejaký cirkus, ale ja neviem ako môžem robiť ten cirkus, keď chodím do práce na 6.10
hod. a domov sa vraciam neskoro večer. Teda nemám kedy v byte niekoho prijímať a robiť tam nejaký
cirkus. V byte žiadny cirkus nerobím, nenosím si tam žiadnych bezdomovcov, akurát, keď ku mne príde

syn alebo moja dcéra s vnúčatami, tak vtedy je tam väčší hluk. Obvinenie voči mne vzniesol žalovaný
v 2. rade s tým, že ma predvolali a obvinili, že tam robím nejaký bodrel a preto mi nepredĺžia nájomnú
zmluvu, konkrétne to bola pani Ž..

Na pojednávaní dňa 23.9.2014 uviedla žalobkyňa nasledovné. Neviem kto o mne začal rozprávať, že

si do bytu nosím bezdomovcov, nie je to pravda, lebo v práci som od 6.15 hod. a domov prichádzam
o 23.00 hod. Ja neviem, kto konkrétne ma toho 6.5.2011 obvinil, ja len hovorím, že som nemala kedy
sa správať tak, ako to bolo povedané. Ja neviem, že kto, kedy a ako ma obvinil. V čase, keď sa
končila platnosť nájomnej zmluvy som išla na Bytový podnik mesta Košice k pani Ž., kde som si chcela
dohodnúť predĺženie nájomnej zmluvy, ona mi povedala, že zmluva nebude predĺžená, pretože sú tam

na mňa nejaké sťažnosti. Ja som sa jej pýtala, že kto sa na mňa sťažoval, ale ona mi povedala, že
ona túto povinnosť nemá, to bolo dňa 6.5.2011. Pri rokovaní s pani Ž. tam vtedy nebol nikto iný. Ja
som brigádovala na Furči v P., kde som pracovala od 6.30 hod. do 22.00 hod., mala som tam krátky a
dlhý pracovný týždeň, keď bol ten krátky, tak som mala 3 dni voľna a vtedy som chodila na návštevu
ku svojej dcére do G..

Dňa 23.9.2014 bol vo veci vypočutý svedok L. B.. Svedok uviedol nasledovné. So žalobkyňou sme
dlhoroční priatelia. Viem, od žalobkyne a aj od ostatných ľudí bývajúcich v rovnakom dome, že žalobkyňa
bola neprávom obvinená z toho, že k nej chodia často návštevy a robia tam hluk. Zrejme ju obvinila
nejaká suseda, ale neviem o koho ide. Chodím ku žalobkyni tak raz za týždeň alebo dva týždne a viem

len toľko, že ku žalobkyni chodí na návštevu občas jej dcéra s vnúčatami. Viem, že žalobkyňa pracovala
od 8.00 hod. do 22.00 hod. alebo až 23.00 hod., dokonca do 24.00 hod.. Neviem o tom, že by žalobkyňa
mala nejaké návštevy vo svojom byte. Neviem o tom, že by žalobkyňa vo zvýšenej miere požívala
alkoholické nápoje alebo že by sa nejako zle správala, ja som ju nikdy nevidel opitú. Ja som ku žalobkyni
chodil buď ráno alebo poobede a o tom, kedy chodí z práce viem od nej.

Na pojednávaní dňa 3.3.2015 bola vo veci vypočutá svedkyňa O. Ž., ktorá k veci uviedla nasledovné
skutočnosti. Som bývalou pracovníčkou žalovaného v 2. rade a v rámci svojej práce som mala na starosti
malometrážne byty, ktoré žalovaný v 2. rade spravoval. Žalobkyňa mala uzavretú nájomnú zmluvu na
dobu určitú a fungovalo to tak, že pokiaľ bolo všetko v poriadku, tak sa zvykli uzatvárať aj nové nájomné

zmluvy. V tomto prípade však mám vedomosť, že tam bola sťažnosť od iných nájomcov, že žalobkyňa
si vodí do bytu bezdomovcov a sú v podnapitom stave a pod.. Z toho dôvodu sme upozornili žalobkyňu
ešte v čase trvania zmluvy, že pokiaľ neprestane jej porušovanie domového poriadku, tak jej nebude
obnovená nájomná zmluva. V čase, keď prišla tá sťažnosť, tak som to išla vyšetriť priamo do toho bytu,
žalobkyňu som nezastihla, dvere mi otvoril jeden pán, ktorého som poznala z videnia. Viem, že určité

osoby (bezdomovci) sa začali stretávať u žalobkyne. Viem, že žalobkyňa napísala sťažnosť primátorovi,
ktorý nariadil vykonanie vyšetrovania a podľa mojich vedomostí výsledky toho vyšetrovania
urobené žalovaným v 1., rade boli rovnaké ako sa sťažovali nájomníci, t.j. bolo potvrdené, že sa v byte
žalovanej stretávajú cudzie osoby. Viem, že žalobkyňa predmetný byt užíva aj po skončení nájmu a tiež
viem, že žalobkyňa sa zmenila k lepšiemu, má stáleho priateľa a prestala aj piť. Nájomníci mi hovorili, že

sa žalobkyňa zlepšila, ja som vtedy oslovila zamestnankyňu Magistrátu mesta Košice, v tom zmysle, že
správaniežalobkynesazlepšiloaonamipovedala,žejepotrebnépodaťnovúžiadosťoznovupridelenie
toho istého bytu. Či si žalobkyňa tú žiadosť podala a ako to dopadlo neviem, pretože ja som potom odišla
do dôchodku. Verejne a ani pred žiadnou inou osobou som žalobkyňu nijako neobvinila, iba som jejnapísala dva listy (skôr spomínanú výzvu) a druhýkrát som jej písomne oznámila, že dôjde k ukončeniu
zmluvy a odpojeniu elektriny. Nájomné zmluvy ohľadom bytov spravovaných žalovaným v 2. rade
boli bytmi osobitného určenia pre seniorov a k predlžovaniu nájmu dochádzalo v zásade neformálnym

spôsobom, pokiaľ bolo všetko v poriadku, tak zhruba mesiac pred ukončením nájmu prišli nájomníci k
žalovanému v 2. rade, kde sme ich poslali na právne oddelenie, kde bola nachystaná nová zmluva a
tam ju podpísali. Pokiaľ bolo všetko v poriadku, tak sa v zásade uzatvárali nové nájomné zmluvy. Od
nájomníkov bola na žalobkyňu jedna sťažnosť a to krátko po tom, ako začala v tom byte bývať. Po
tom ako sme upozornili žalobkyňu na porušovanie domového poriadku došlo k tomu, že žalobkyňa sa

sťažovala Mestu Košice, ktoré to začalo riešiť. V období január 2011 až máj 2011 dochádzalo aj naďalej
k porušovaniu domového poriadku, pretože bezdomovci tam chodili stále.

Na pojednávaní dňa 3.3.2015 bola vo veci vypočutá svedkyňa V. U., ktorá k veci uviedla nasledovné
skutočnosti. Som susedkou žalobkyne, ona býva podo mnou. Keď sa žalobkyňa nasťahovala, tak tam
začali vznikať problémy a to v tom zmysle, že tam začalo chodiť viacej ľudí, stále tam bol večer hluk

a popíjali tam alkohol. Ja osobne som napísala na Bytový podnik mesta Košice sťažnosť, že sú s ňou
takétoproblémyačosatamdeje.Vpodstatetovyzeralotak,žekeďsomsivečerchcelapozrieťtelevízne
noviny, tak som ich pre hluk od žalobkyne nemohla ani sledovať. Ja som to začala riešiť až po polnoci
a zaklopala som na dvere jej bytu, ktoré mi otvoril mne neznámy pán, ktorý bol opitý a žalobkyňu mi
nezavolal, ja som ju len počula z bytu rozprávať a pochopila som, že je opitá. Bola to pravidelná situácia,

pretože to bolo takmer každý deň. Ja som dokonca volala aj policajtov, ale nikto im neotvoril dvere a tak
to nevyriešili. Ja som napísala sťažnosť na Mesto Košice a kópiu som poslala Bytovému podniku mesta
Košice na vedomie. Viem, že potom to riešilo Mesto Košice, ktoré mi aj odpísalo, že dňa 17.6.2010
urobili so žalobkyňou pohovor, ale aj tak sa nič nezmenilo. Raz sa dokonca z bytu žalobkyne začal šíriť
dym a ja som zavolala hasičov, tí vstúpili do bytu a povedali mi, že žalobkyňa si niečo varila a zaspala

pri tom, a potom ako bol byt zadymený tak údajne z bytu odišla, aby to nebolo na ňu. Žalobkyňa v tom
byte už asi 3 roky nebýva a od vtedy je v dome pokoj. Kým u nás žalobkyňa bývala, tak do domu púšťala
hocijakých bezdomovcov.

Na pojednávaní dňa 3.3.2015 bol vo veci vypočutý svedok B. V., ktorý k veci uviedol nasledovné

skutočnosti. Žalobkyňu poznám ako susedu. Neviem, či ku žalobkyni niekto domov chodil a či tam
porušoval domový poriadok a podobne. Ja o tom ani nemôžem mať vedomosť, pretože môj byt je od
jej bytu vzdialený asi na 50 metrov, takže keď večer pozerám televíziu ani nemôžem nič počuť. Ja som
sa na žalobkyňu nikdy nesťažoval.

Na pojednávaní dňa 3.3.2015 bol vo veci vypočutý svedok F. O.. Som susedom žalobkyne, ja bývam
na 1. poschodí a ona na 2. poschodí, nebývam priamo pod ňou, ale v byte, ktorý je vedľa. Keby sa v
byte žalobkyne diali také veci ako bolo napísané, čo je blud, tak by som musel mať o tom vedomosť.
Vo svojom byte bývam od januára 2005, mal som uzavretú zmluvu na 1 rok, po roku si ma predvolávali
a dávali nám podpisovať nové nájomné zmluvy, tak som mal zmluvu obnovenú asi 9 krát. Neviem o

tom, že by niekomu inému ako žalobkyni nebol predĺžený nájom, to by sa vedelo, niekto by to rozhlásil.
Prekvapilo by ma, keby sa pán V. na žalobkyňu nesťažoval, on je sťažovateľ.

Na pojednávaní dňa 3.3.2015 bola vo veci vypočutá svedkyňa C. O., ktorá k veci uviedla nasledovné
skutočnosti. Som susedou žalobkyne, bývam na rovnakom poschodí ako ona, o tri alebo štyri byty vedľa,

medzi našimi bytmi sa ešte nachádza výťah. Pokiaľ viem, tak žalobkyňa vstávala okolo piatej a domov
chodila neskoro večer, keď mala voľno, tak chodila k svojej dcére na vidiek. Ja som nikdy nevidela, že
by ku žalobkyni chodil niekto cudzí. O tom ako chodí do práce viem od nej, povedala mi to, keď sme
sa stretli. V dome bývam od roku 2009, dostala som nájomnú zmluvu na 1 rok a neskôr mi bola vždy
predĺžená, naposledy to bolo na dva roky.

Na pojednávaní dňa 3.3.2015 bola vo veci vypočutá svedkyňa G. H., ktorá k veci uviedla nasledovné
skutočnosti.Somsusedoužalobkyne,jabývamna1.poschodíaonana2.poschodí,nemôžempovedať,
že by som ju videla niekedy nejakú spitú. Viem, že žalobkyňa chodila do práce. V dome bývam od
roku 2008, dostala som nájomnú zmluvu na 1 rok, každý rok nám predlžujú nájomnú zmluvu, dajú nám

podpísať novú zmluvu. Nikdy mi nebola doručená nejaká sťažnosť na žalobkyňu.

Na pojednávaní dňa 13.11.2015 bola vo veci vypočutá svedkyňa A. T., ktorá k veci uviedla nasledovné
skutočnosti. Od roku 1979 som zamestnankyňou žalovaného v 2. rade a pracujem tam v pozíciiprevádzkový technik a energetik. Žalobkyňu som poznala ešte skôr ako sa stala nájomníčkou v
malometrážnom byte a síce v tej súvislosti, že sa dosť často zdržiavala v bytoch, ktoré sme spravovali,
pričom to bolo u rôznych osôb, s ktorými boli problémy. Po tom ako bol žalobkyni pridelený byt, tak

tam začali problémy v tom zmysle, že si tam vodila dosť často návštevy, chodili tam rôzne osoby a
navštevovali ju asociáli. Sťažovali sa na ňu iní nájomníci, napr. pán V., ktorý býval na tom istom poschodí
ako ona a dosť často nám volal a informoval nás o tom, že tam chodia iní ľudia a pýtal sa, či oni budú
platiť elektrinu, pretože používali výťah, pálili svetlo a podobne. Viem to aj z vlastnej skúsenosti, pretože
často som tam videla iné osoby v podnapitom stave. Bolo tam dosť telefonátov, aj anonymných a často

sa nás pýtali, do kedy to tak bude trvať. So žalobkyňou som bola vždy pri vykonávaní odpočtov, ktoré
sa robili, to bolo asi tak raz za štvrťrok. Bolo tam viacero sťažností od viacerých nájomníkov, môžem
spomenúť napr. pani U..

Na pojednávaní dňa 14.6.2016 bol vo veci vypočutý svedok O. W.. Svedok uviedol nasledovné
skutočnosti. Žalobkyňu poznám z krčmy Ondava, kde ona pracovala a ja som tam chodieval ako

zákazník. Viem, že tam pracovala od 7.00 hod. do 21.00 hod., to zariadenie bolo tak otvorené. Po
záverečnej bolo potrebné upratať a pokiaľ viem, tak ona tam upratovala tak do 22.30 hod.. Mala
tam krátke a dlhé týždne, keď mala krátky, tak tam robila dva dni a pokiaľ mala dlhý týždeň, tak tam
robila 3 dni. Ja som tam bol každý večer od rána do večera. To, že tam robila do 22.30 hod., viem z toho
dôvodu, že ja som sa po záverečnej vždy premiestnil do baru o poschodie vyššie a odtiaľ som videl,

kedy ona odchádza z práce.

Na pojednávaní dňa 14.6.2016 bola vo veci vypočutá svedkyňa V. N., ktorá k veci uviedla nasledovné
skutočnosti. Žalobkyňa je moja mama a chodila som ju občas navštevovať, keď som ku mame prišla na
návštevu, tak sa tam nenachádzali žiadne iné osoby. K mame som prichádzala s deťmi okolo 9.00 hod.

do obeda a v tichosti sme si zapli televízor, potom nám mama urobila kávu, nejaký obed a po obede
sme šli na vychádzku, domov sme šli okolo 15.00 hod.. Keď sme prišli k mame a zapli sme televízor,
nie veľmi nahlas, aj napriek tomu začali susedia okamžite búchať na radiátor, že je tam hluk a keď sme
televízor vypli, tak búchali aj ďalej aj napriek tomu, že my sme žiadny hluk nerobili.

Podľa § 11 Občianskeho zákonníka: „Fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života
a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.“

Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka: „Fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo
od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto

zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.“

Žalobkyňa sa svojou žalobou v 1. výroku navrhovaného petitu domáhala vydania tohto rozsudku:
„Obvinenie navrhovateľky zo strany odporcu v 2. rade zo dňa 6.5.2011, že navrhovateľka porušila
ustanovenie Nájomnej zmluvy a Domového poriadku je nepravdivé.“

Vo veci bolo na základe návrhov žalobkyne, ako aj žalovaných vykonané pomerne rozsiahle
dokazovanie (bolo vypočutých celkovo 9 svedkov), avšak aj napriek rozsiahlosti vykonaného
dokazovania žalobkyňa nijako nepreukázala, že by ju žalovaný v 2. rade dňa 6.5.2011 obvinil tak, že
porušilaustanovenieNájomnejzmluvyaDomovéhoporiadku,respektíve,žebyjutakto„verejneobvinila

osočil pred žalovaným v 1. rade“ (ako upresnil žalobný návrh právny zástupca žalobkyne na pojednávaní
dňa 23.9.2014 ). Z uvedeného dôvodu (nepreukázanie obvinenia) súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Pokiaľ sa žalobkyňa domáha určenia, že ju žalovaný v 1. rade dňa 6.5.2011 nepravdivo obvinil a
toto svoje tvrdenie nijako nepreukázala (nepotvrdil ho žiadny zo svedkov a v tomto smere ani nebol

predložený žiadny listinný dôkaz), je v zásade pre rozhodnutie vo veci samej nepodstatné, či žalobkyňa
skutočne domový poriadok porušovala alebo nie.

V súvislosti s porušovaním domového poriadku súd vykonal rozsiahle dokazovanie výsluchom vyššie
uvedených svedkov. Svedecké výpovede boli rozporné, keď na jednej strane svedkovia O.V. Ž. a A. T.

(zamestnankyne žalovaného v 2. rade) a V. U. (priama susedka
žalobkyne) tvrdili, že žalobkyňa porušoval domový poriadok, pričom ostatní svedkovia tvrdili, že to tak
nebolo.Z vykonaného dokazovania (výsluchy svedkov) si však súd urobil záver, že žalobkyňa domový poriadok
skutočne porušovala (minimálne v 1 prípade, to potvrdil dokonca aj právny zástupca žalobkyne v
rámci svojej záverečnej reči). Z obsahu výpovede priamej susedky žalobkyne (A. U.Á.) vyplýva, že k

porušovaniu poriadku skutočne dochádzalo a potvrdzujú to aj výpovede zamestnancov žalovaného v 2.
rade. Ostatní svedkovia iba vo všeobecnosti konštatovali, že nemajú vedomosť o porušovaní poriadku
žalobkyňou, čo v zásade odôvodnili tvrdením, že žalobkyňa na to ani nemala čas, pretože chodila do
práce, respektíve, že ju nikdy nevideli opitú a podobne. Súd ich výpovede v zásade nepovažuje za
nepravdivé, ale tieto výpovede nie sú dostatočne relevantné, pretože ide o výpovede z druhej ruky,

respektíve ide o výpovede susedov, ktorí nie sú priamymi bezprostrednými susedmi žalobkyne. Zistená
skutočnosť, že žalobkyňa pracovala, tiež nie je podstatná, pretože žalobkyňa nepracovala 24 hodín
denne a 7 dní v týždni. Jej dlhší pracovný týždeň trval 3 dni, t.j. na prípadné porušovanie domového
poriadku tu bol ešte dostatočný časový priestor.

S ohľadom na nepreukázanie sporného obvinenia zo strany žalovaného v 1. rade, t.j. na

neopodstatnenosť žaloby v tomto smere je namieste zamietavo rozhodnúť aj o druhom žalobkyňou
navrhovanom výroku petitu (Nepravdivé obvinenie zo dňa 6.5.2011 nemôže byť ako také samé osebe
použité ako dôvod na nepredĺženie Nájomnej zmluvy medzi účastníkmi).

Na každý pád však konajúci súd ohľadom 2. navrhovaného výroku žalobného petitu opätovne poukazuje

na nižšie uvedené skutočnosti.

Podľa § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka: „Nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ
prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby
užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je

chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.“

Podľa § 686 Občianskeho zákonníka: „(1) Nájomná zmluva musí obsahovať označenie predmetu
a rozsahu užívania, výšku nájomného a výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo
spôsob ich výpočtu. Mala by tiež obsahovať aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Ak sa nájomná

zmluva neuzavrela písomne, vyhotoví sa o jej obsahu zápisnica. (2) Ak doba nájmu nie je dohodnutá,
predpokladá sa, že zmluva o nájme sa uzavrela na dobu neurčitú.“

Podľa § 710 ods. 2 Občianskeho zákonníka: „Ak bol nájom bytu dohodnutý na určitý čas, zanikne tiež
uplynutím tohto času. Ustanovenie § 676 ods. 2 neplatí pre zánik nájmu bytu.“

Podľa § 80 Občianskeho súdneho poriadku: „Návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa
rozhodlo najmä: a) o osobnom stave (o rozvode, o neplatnosti manželstva, o určení, či tu manželstvo je
alebo nie je, o určení rodičovstva, o osvojení, o spôsobilosti na právne úkony, o vyhlásení za mŕtveho);
b) o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva; c) o

určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.“

Na základe vyššie uvedených skutočností súd zistil, že medzi žalobkyňou v postavení nájomcu a
žalovaným v 1. rade ako prenajímateľom v období od 3.5.2010 do 2.5.2011 existoval nájomný vzťah
podľa § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka, predmetom ktorého bol prenájom malometrážneho bytu č.

25 v bytovom dome na Š. X. Č.. XX S. G.. Súd tiež zistil, že tento nájom podľa § 710 ods. 2 Občianskeho
zákonníka skončil uplynutím doby ku dňu 3.5.2011, teda viac ako 5 mesiacov pred podaním žalobného
návrhu v tejto veci.

V rozpore s tvrdením žalobkyne súd zistil, že predmetná nájomná zmluva neobsahovala žiadne

ustanovenia, z ktorých by vyplývala možnosť predĺženia nájomného vzťahu. Všeobecne záväzné
nariadenie mesta Košice č.44 z roku 1999 a ani žiadna zákonná norma neukladá povinnosť
prenajímateľovi v obdobnom vzťahu predĺžiť dĺžku dohodnutej doby nájmu.

Skutočnosť, že došlo k zániku nájmu ešte pred podaním žaloby sama osebe vyvracia tvrdenie žalobkyne

o jej naliehavom právnom záujme na vydaní požadovaného rozsudku, pretože fakticky nie je možné
predĺžiť niečo, čo už zaniklo.Zo stanoviska žalovaného v 1. rade je zrejmé, že nemá záujem na ďalšom uzavretí novej nájomnej
zmluvy so žalobkyňou a keďže ani neexistuje žiadna právna povinnosť na uzavretie novej zmluvy so
žalobkyňou, je bezpredmetné z akého dôvodu sa žalovaný v 1. rade rozhodol neuzavrieť ďalšiu nájomnú

zmluvu.

Žalobkyňa tvrdila, že pokiaľ nebude vydaný navrhovaný rozsudok, tak môže dôjsť k jej vysťahovaniu
z bytu, neskôr uviedla, že jej ide o očistenie jej mena za účelom podania novej žiadosti o pridelenie
nájomného bytu pre dôchodcov a napokon uviedla, že v prípade úspechu v tomto spore sa bude môcť

účinne brániť inej žalobe, ktorou sa budú (zrejme žalovaní v 1. a 2. rade) domáhať ukončenia nájomného
vzťahu.

Aj v prípade, že by konajúci súd vyhovel žalobnému návrhu, tak tento navrhovaný petit žaloby by nemal
reálny význam pre rozhodnutie vo veci žaloby o vypratanie, nemal by žiadny význam pre podanie novej
žiadosti žalobkyne na prenajatie malometrážneho bytu (podľa obsahu VZN mesta Košice č. 44 z roku

1999 nič nebráni žalobkyni podať novú žiadosť) a ani by jej to nepomohlo v rámci konania o ukončenie
nájomného vzťahu, pretože jednoducho už žiadny nájomný vzťah neexistuje.

Určovacia žaloba podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku má preventívny charakter.
Predovšetkým prichádza do úvahy vtedy, keď jej prostredníctvom možno eliminovať stav ohrozenia,

neistoty alebo práva v právnom vzťahu, pričom k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť iným
spôsobom. Táto funkcia určovacej žaloby korešponduje s predpokladom naliehavého právneho záujmu
a ak nemožno v konkrétnom prípade očakávať splnenie tejto funkcie, tak nie je daný naliehavý právny
záujem. Na základe vyššie uvedených skutočností súd konštatuje, že u žalobkyne nebol v tomto spore
daný naliehavý právny záujem a preto bola žaloba ako nedôvodná zamietnutá.

Podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku: „Účastníkovi, ktorý mal vo veci
plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.“

Podľa ustanovenia § 150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku: „Ak sú tu dôvody hodné osobitného
zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä
na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri
prvomúkone,ktorýmupatril;toneplatí,akúčastníkkonanianemoholtietoskutočnostiadôkazyuplatniť.“

O trovách konania bolo rozhodnuté v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami § 142 ods. 1 a §
150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Žalobkyňa, ktorá nebola vo veci úspešná nemá právo na
nahradenietrovkonania.Žalovanýmpodľa§142ods.1Občianskehosúdnehoporiadkuvznikloprávona
nahradenie trov konania, pretože boli v plnom rozsahu vo svojej obrane úspešní. S poukazom na dôvod
hodný osobitného zreteľa (konkrétne rozhodnutie žalovaných nahradenie trov konania nepožadovať)

súd podľa citovaného § 150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku žalovaným právo na nahradenie ich
trov konania nepriznal.

V zmysle vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je
to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Ďalšie žalobkyňou navrhnuté dokazovanie (konfrontácia

svedkyne T. a žalobkyne) nebolo vykonané z dôvodu, že súd považoval zistený skutkový stav veci za
dostatočnýnavydanietohtorozsudku,pretoakékoľvekďalšiedokazovaniebybolovrozporesozásadou
hospodárnosti občianskeho súdneho konania.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie musí popri

všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) obsahovať údaje o tom, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť iba nasledovnými
skutočnosťami: 1, v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. ( 1 ) O.s.p., 2, konanie má inú vadu,
ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, 3, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový

stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, 4, súdprvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, 5, doteraz
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré neboli doteraz
uplatnené (§ 205a O.s.p.), 6, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní svoju povinnosť uvedenú vo výrokovej časti tohto
rozsudku, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.