Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, July 24, 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/75/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3118010296

Dátum vydania rozhodnutia: 24. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Kováč

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3118010296.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Kováča a sudcov JUDr.
Beáty Javorkovej a JUDr. Ondreja Samaša na verejnom zasadnutí konanom dňa 24. júla 2018 prejednal
odvolania prokurátora Krajskej prokuratúry v Trenčíne a obžalovaného

K. C.,

nar. X.X.XXXX v X., trvale bytom X., ul. C. č. XXX/XX, t.č. vo väzbe v ÚVV a ÚVTOS Ilava,

ktoré podali proti rozsudku Okresného súdu Trenčín sp. zn. 3Tk/1/2018 zo dňa 3.4.2018 a takto

r o z h o d o l :

I.

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Tr. por. z r u š u j e sa v napadnutom rozsudku celý výrok o treste
odňatia slobody u obžalovaného K. C..

Pri nezmenenom výroku o vine sa obžalovaný podľa § 322 ods. 3 Tr. por. o d- s u d z u j e podľa § 276
ods. 4 Tr. zák., § 36 písm. l), n) Tr. zák., § 37 písm. m) Tr. zák. za použitia § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák.
k trestu odňatia slobody na 7 (sedem) rokov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. sa pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Výrok o treste zákazu činnosti zostáva týmto zrušením nedotknutý.

II.

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Obžalovaný K. C. bol rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 3Tk/1/2018 zo dňa 3.4.2018
uznaný vinným z pokračovacieho zločinu skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 2 písm.
c), ods. 4 Tr. zák. s poukázaním na § 138 písm. i) Tr. zák. pretože od presne nezisteného obdobia
roka 2015 do mesiaca január 2016 sa sformovala na presne nezistenom mieste v Slovenskej republikeorganizovaná skupina osôb zložená z obvinených K. C., K. C., H. S., H. P., H. F. a H. J., ktorí po spolčení,
predchádzajúcej vzájomnej dohode, plánovaní, koordinácii postupu a deľbe úloh, ktoré spočívali u
obvineného K. C., obvineného K. C. a obvineného H. S., spoločníkov a konateľa spoločnosti, C., s.r.o.,

v tom čase so sídlom X., H. č. XX, IČO: 46 444 726 (ďalej len C., s.r.o.) v zabezpečení slovenských
daňových subjektov a to spoločnosti G., s.r.o., so sídlom Y. Z., Y. O. IČO: 44 384 807 (ďalej len G., s.r.o.)
a Y., s.r.o., so sídlom L., P. č. XX, IČO: 36 690 350 (ďalej len Y., s.r.o.), ktorú na podnet obvineného K.
C. zabezpečil obvinený H. P. u ktorých zneužili ich obchodné meno a identifikačné údaje k tomu, aby
ich použili ako tzv. „nárazníkové firmy“ umiestené na začiatku tuzemského obchodného reťazca firiem

za účelom nákupov repkového oleja z Českej republiky, následne obvinený H. S. na podnet obvineného
K. C. zabezpečili ďalšiu spoločnosť H., s.r.o. so sídlom P. R. č. XX, IČO: 44 669 224 (ďalej len H.,
s.r.o.), ktorej konateľom a jediným spoločníkom bol obvinený H. J. a ktorej úlohou bolo vystupovať
ako reálny dodávateľ spoločnosti C. s.r.o., u ktorej nemalo vzniknúť podozrenie z nákupu predmetu
fakturácie od nárazníkových firiem, pričom všetky objednávky a prepravu od českej spoločnosti O. M.,
s.r.o. so sídlom J. X - E., B. XXX/XX, O. republika, IČO: 242 73 295 až ku konečnému odberateľovi,

ktorým bola slovenská spoločnosť J., s.r.o., so sídlom V., M. č. XXXX, IČO: 45 553 033 zabezpečoval
po vzájomnej dohode a so súhlasom obvineného K. C. a obvineného K. C. obvinený H. S., ktorý
následne dal pokyn na vystavenie odberateľských faktúr za spoločnosť H., s.r.o. od spoločností G.,
s.r.o. a Y. s.r.o., ktorých doručovanie konateľovi spoločnosti H., s.r.o. obvinenému H. J. zabezpečoval
obvinený H. P., avšak spoločnosť H. s.r.o. zastúpená obvineným H. J. neuhrádzala dodanie tovaru

svojím dodávateľom, ale na základe pokynu spoločníkov a konateľa spoločnosti C. s.r.o., spoločnosť
H., s.r.o. zasielala finančné prostriedky na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX, patriaci bulharskej spoločnosti
A. S. M., IČO: 203070707, ktorého disponentmi bol obvinený K. C. a obvinený H. F., ktorý uvedenú
bulharskú spoločnosť založil na pokyn obvineného K. C. za účelom prevodov finančných prostriedkov
pochádzajúcich z obchodov s repkovým olejom a za uvedené založenie účtu dostával obvinený H. F.

na podnet obvineného K. C. províziu z poukazovaných platieb a až z tohto účtu obvinený K. C. uhrádzal
platby na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX patriaci prvotnému dodávateľovi, ktorým bola česká spoločnosť
O. M., s.r.o., taktiež obvinený H. J. ako spoločník a konateľ spoločnosti H., s.r.o. na podnet
obvineného H. S. zabezpečil spoločnosť C. D., s.r.o., IČO: 46 928 413 (ďalej len
C. D., s.r.o.) a uvedenú spoločnosť obvinený H. S. a obvinený H. J. použili ako tzv. „nárazníkovú

firmu“ umiestenú na začiatku tuzemského obchodného reťazca firiem za účelom nákupov repkového
oleja z O. republiky a jeho následného predaja slovenskej spoločnosti H., s.r.o., ktorá figurovala ako
druhý odberateľ v tuzemskom obchodnom reťazci a zároveň dodávateľ konečného odberateľa, ktorým
bola spoločnosť L., a.s. L., IČO: 47 748 788, pričom spoločnosť H., s.r.o. neuhrádzala faktúry za dodaný
repkový olej spoločnosti C. D., s.r.o., ale ich uhrádzala na účet spoločnosti H. D., s.r.o., A.: 46 777 369,

v ktorej bol konateľom a spoločníkom obvinený H. J. a z tohto účtu následne odchádzali platby na účet
č. XXXXXXXXXX/XXXX patriaci prvotnému dodávateľovi, ktorým bola česká spoločnosť O. M., s.r.o.,
ako aj na účet, ktorého disponentom bol obvinený H. S. a z takto formálne vytvorených odberateľsko
- dodávateľských vzťahov v rámci ktorých spoločnosti G., s.r.o., Y., s.r.o. a C., s.r.o. neodviedli daň z
pridanejhodnotyzpredajarepkovéhoolejanaúzemíSlovenskejrepublikyvcelkovejsume1.069.097,41

EUR si spoločnosť H., s.r.o. neoprávnene odpočítala daň z pridanej hodnoty nasledovným spôsobom:

-dňa03.04.2016naDaňovomúradeTrenčínbolozadaňovýsubjektH.,s.r.o.podanédodatočnédaňové
priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie mesiaca január 2016, ktorým obvinený H. J.
za spoločnosť H., s.r.o. deklaroval vlastnú daňovú povinnosť vo výške 48,58 EUR a to napriek tomu, že

dopredmetnéhodaňovéhopriznaniazahrnul53ksdodávateľskýchfaktúrč.XXXXXXXXažXXXXXXXX,
z ktorých daň z pridanej hodnoty predstavovala sumu 169.930,18 EUR od spoločností G., s.r.o. a keďže
obchody deklarované na predmetných faktúrach nikdy medzi uvedenými subjektmi reálne neprebehli,
došlo u daňového subjektu H., s.r.o. k skráteniu dane z pridanej hodnoty v rozsahu 169.930,18 EUR,

- dňa 26.03.2016 na Daňovom úrade Trenčín bolo za daňový subjekt H., s.r.o. podané riadne daňové
priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie mesiaca február 2016, ktorým obvinený H. J.
za spoločnosť H., s.r.o. deklaroval vlastnú daňovú povinnosť vo výške 284,27 EUR a to napriek tomu, že
dopredmetnéhodaňovéhopriznaniazahrnul29ksdodávateľskýchfaktúrč.XXXXXXXXažXXXXXXXX,
z ktorých daň z pridanej hodnoty predstavovala sumu 92.413,39 EUR od spoločností Y., s.r.o. a keďže

obchody deklarované na predmetných faktúrach nikdy medzi uvedenými subjektmi reálne neprebehli,
došlo u daňového subjektu H., s.r.o. k skráteniu dane z pridanej hodnoty v rozsahu 92.413,38 EUR,- dňa 25.04.2016 na Daňovom úrade Trenčín bolo za daňový subjekt H., s.r.o. podané riadne daňové
priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie mesiaca marec 2016, ktorým obvinený H. J.
za spoločnosť H., s.r.o. deklaroval vlastnú daňovú povinnosť vo výške 431,20 EUR a to napriek tomu, že

dopredmetnéhodaňovéhopriznaniazahrnul50ksdodávateľskýchfaktúrč.XXXXXXXXažXXXXXXXX,
z ktorých daň z pridanej hodnoty predstavovala sumu 158.470,83 EUR od spoločností Y., s.r.o. a keďže
obchody deklarované na predmetných faktúrach nikdy medzi uvedenými subjektmi reálne neprebehli,
došlo u daňového subjektu H., s.r.o. k skráteniu dane z pridanej hodnoty v rozsahu 158.470,84 EUR,

- dňa 24.05.2016 na Daňovom úrade Trenčín bolo za daňový subjekt H., s.r.o. podané riadne daňové
priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie mesiaca apríl 2016, ktorým obvinený H. J. za
spoločnosť H., s.r.o. deklaroval vlastnú daňovú povinnosť vo výške 441,69 EUR a to napriek tomu, že do
predmetného daňového priznania zahrnul 49 ks dodávateľských faktúr č. XXXXXXXX až XXXXXXXX,
z ktorých daň z pridanej hodnoty predstavovala sumu 155.929,54 EUR od spoločností Y., s.r.o. a keďže
obchody deklarované na predmetných faktúrach nikdy medzi uvedenými subjektmi reálne neprebehli,

došlo u daňového subjektu H., s.r.o. k skráteniu dane z pridanej hodnoty v rozsahu 155.929,56 EUR,

- dňa 22.06.2016 na Daňovom úrade Trnava bolo za daňový subjekt H., s.r.o. podané riadne daňové
priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie mesiaca máj 2016, ktorým H. J. za
spoločnosť H., s.r.o. deklaroval vlastnú daňovú povinnosť vo výške 728,79 EUR a to napriek tomu, že do

predmetného daňového priznania zahrnul 75 ks dodávateľských faktúr č. XXXXXXXX až XXXXXXXX,
z ktorých daň z pridanej hodnoty predstavovala sumu 240.560,58 EUR od spoločností Y., s.r.o. a 7 ks
dodávateľských faktúr č. XXXXXXXX až XXXXXXXX od spoločnosti C. D., s.r.o., z ktorých daň z pridanej
hodnoty predstavovala sumu 22.162,65 EUR a keďže obchody deklarované na predmetných faktúrach
nikdy medzi uvedenými subjektmi reálne neprebehli, došlo u daňového subjektu H., s.r.o. k skráteniu

dane z pridanej hodnoty v rozsahu 262.723,23 EUR,

- dňa 25.07.2016 na Daňovom úrade Trnava bolo za daňový subjekt H.,
s.r.o. podané riadne daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie mesiaca jún
XXXX, ktorým H. J. za spoločnosť H., s.r.o. deklaroval vlastnú daňovú povinnosť vo výške 970,88 EUR

a to napriek tomu, že do predmetného daňového priznania zahrnul 67 ks dodávateľských faktúr č.
XXXXXXXX až XXXXXXXX, z ktorých daň z pridanej hodnoty predstavovala sumu 206.927,90 EUR
od spoločností Y., s.r.o. a 7 ks dodávateľských faktúr č. XXXXXXXX až XXXXXXXX a č. XXXXXXXX,
č. XXXXXXXX od spoločnosti C. D., s.r.o., z ktorých daň z pridanej hodnoty predstavovala sumu
22.702,32 EUR a keďže obchody deklarované na predmetných faktúrach nikdy medzi uvedenými

subjektmi reálne neprebehli, došlo u daňového subjektu H., s.r.o. k skráteniu dane z pridanej hodnoty v
rozsahu 229.630,22 EUR,čím konaním obvinených č. 1.) až 6.) došlo u daňového subjektu H., s.r.o. so
sídlom P. R. č. XX, IČO: 44 669 224 k skráteniu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január
2016 až jún 2016 v celkovom rozsahu 1.069.097,41 EUR.

Bol za to odsúdený podľa § 276 ods. 4 Tr. zákona, § 36 písm. l), § 37 písm. m) Tr. zákona za použitia
§ 38 ods. 2 Tr. zákona, § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zákona per analogiam k trestu odňatia slobody
na 6 rokov a 6 mesiacov nepodmienečne. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona súd obžalovaného
pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 6 Tr. zákona súd obžalovanému zároveň uložil trest zákazu činnosti vykonávania

podnikateľskej činnosti na dobu 7 rokov.

Tento rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože bol napadnutý odvolaniami prokurátora krajskej
prokuratúry a obžalovaného. Prokurátor v dôvodoch odvolania namietal, že sa nestotožňuje so závermi
súdu prvého stupňa ohľadne ukladania trestu obžalovanému, najmä, že súd síce postupoval v súlade

so stanoviskom Trestno-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. Tpj55/2016, avšak
pre takýto postup zo strany súdu nebol dôvod a nemôže byť automatický. V prípade obžalovaného
neexistujú žiadne mimoriadne pomery páchateľa, ktoré by odôvodňovali postup podľa ustanovenia §
39 Tr. zák. Súd prvého stupňa neuviedol prečo a z akých dôvodov nebolo možné uložiť obžalovanému
trest v zákonnej trestnej sadzbe a z jeho rozhodnutia ani nie je zrejmé, prečo by práve obžalovaný mal

pociťovať uloženie takéhoto trestu podstatne citeľnejšie. Poukazoval na funkciu generálnej prevencie
a na to, že použitie zmierňovacieho ustanovenia podľa § 39 ods. 4 Tr. zák. per analogiam bolo v
posudzovanej trestnej veci nedôvodné, v dôsledku čoho je uložený trest odňatia slobody neprimeraný
a nezákonný, lebo je mimo zákonnej trestnej sadzby. Žiadal preto, aby odvolací súd podľa § 321 ods.1 písm. d), e) Tr. por. zrušil napadnutý výrok o treste a obžalovanému uložil podľa § 276 ods. 4 Tr.
zák. trest odňatia slobody v hornej polovici trestnej sadzby so zaradením do ústavu pre výkon trestu
s minimálnym stupňom stráženia a trest zákazu činnosti vykonávať podnikateľskú činnosť.

Obžalovaný svoje odvolanie ústne odôvodnil na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu a uviedol, že
jeho dôvody odvolania spočívajú v tom, že nakoľko sa priznal k trestnému činu a trestný čin oľutoval a
dalvyhlásenieovine,zdásamuvýška uloženéhotrestu vysoká.Obhajkyňaobžalovaného vkonečnom
návrhu namietala, že súd prvého stupňa pochybil, pokiaľ nepriznal obžalovanému aj poľahčujúcu

okolnosť podľa § 36 písm. n) Tr. zák. a žiadala preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil vo
výroku o treste a rozhodol sám tak, že obžalovanému uloží trest odňatia podľa § 276 ods. 4 Tr. zák., §
36 písm. l), n), § 38 ods. 2, 3 Tr. zák. a § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. pod hranicu trestnej sadzby
6 rokov a 6 mesiacov, so zaradením na výkon trestu odňatia slobody do ústavu s minimálnym stupňom
stráženia, pričom trest zákazu činnosti vykonávať podnikateľskú činnosť navrhuje ponechať v platnosti.

Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolaní podľa § 316 ods.
1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., na podklade
podaných odvolaní vykonal verejné zasadnutie a postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť odvolaniami napadnutého výroku rozsudku, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré mu predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že čiastočne dôvodné je iba odvolanie

prokurátora. Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaniami vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie
dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní pred súdom prvého stupňa vydal vyhlásenie o vine, ktoré súd
prvého stupňa prijal a odvolací súd v tomto smere nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by vylučovala takýto

postup. V spisovom materiáli sa nachádza celá rada dôkazov preukazujúcich spáchanie skutku
obžalovaným, a teda jeho vyhlásenie o vine má oporu v dôkaznej situácii a bolo ho možné prijať.

Nadruhejstraneodvolacísúdzistil,žesúdprvéhostupňa,ktorýsícesprávnepriukladanítrestuprihliadol
na vyhlásenie obžalovaného o vine pochybil, pokiaľ u tohto pri ukladaní trestu aplikoval aj ustanovenie §

39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. per analogiam a uložil obžalovanému mimoriadne znížený trest odňatia
slobody pod spodnou hranicou trestnej sadzby § 276 ods. 4 Tr. zák. Ku skutočnosti, že na hlavnom
pojednávaní bolo súdom prijaté vyhlásenie obžalovaného o vine, súd môže resp. musí pri rozhodovaní
o treste prihliadnuť najmä jedným z troch nasledovných spôsobov, pričom ich kumulácia neprichádza
do úvahy.

Po prvé, na predmetné vyhlásenie bude súd prihliadať ako na poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm.
n) Tr. zák., pretože obžalovaný významne napomohol súdu na hlavnom pojednávaní pri rozhodovaní o
vine (dokazovanie k výroku o vine sa nevykonáva a výrok o vine nie je možné napadnúť odvolaním).
Po druhé, súd môže v zhode so Stanoviskom trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp.zn. Tpj 55/2016 zo dňa 27.6.2017 uverejnené pod č. 44/2017 na predmetné vyhlásenie
prihliadnuť, ako na okolnosť odôvodňujúcu mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 2 písm. d), ods.
4 Tr. zák. per analogiam, tak ako je to uvedené v konaní o dohode o vine a treste. Napokon môže
súd pri rozhodovaní o treste na predmetné vyhlásenie prihliadnuť ako na jednu z viacerých okolností
odôvodňujúcich mimoriadne zníženie trestu podľa §39 ods. 1 Tr. zák. z dôvodu neprimeranej prísnosti

použitia trestnej sadzby ustanovenej Trestným zákonom.

Súdy samozrejme nemajú ľubovôľu pri výbere jedného z vyššie uvedených postupov pri rozhodovaní o
treste. Použitie jednej z troch uvedených variant je podmienené dodržaním zásad pre ukladanie trestov
podľa § 34 Tr. zák. To znamená, že výberom jednej z týchto variant nebude narušený ani záujem ochrany

spoločnosti ani záujem na výchove páchateľa.

Vychádzajúc z týchto zásad dospel odvolací súd k záveru, že u obžalovaného K. neprichádza do úvahy
pri ukladaní trestu aplikovať ani jednu z dvoch zásad umožňujúcich uloženie mimoriadne zníženého
trestu odňatia slobody pod spodnú hranicu trestnej sadzby. Je potrebné uviesť, že tento páchateľ sa

už v minulosti dopustil úmyselne majetkovej trestnej činnosti, v súvislosti s ktorým odsúdením vykonal
nepodmienečný trest odňatia slobody. Skutkov, ktoré sú predmetom tohto konania sa pritom dopustil ako
člen organizovanej skupiny a spôsobená škoda takmer osemnásobne presiahla kvalifikačný znak škodyveľkého rozsahu. Podľa názoru odvolacieho súdu by u tohto páchateľa prichádzalo do úvahy uloženie
trestu odňatia slobody okolo hranice 10 rokov.

Na druhej strane však bolo potrebné zohľadniť práve predmetné vyhlásenie obžalovaného o vine na
hlavnom pojednávaní, ale nie spôsobom umožňujúcim uloženie trestu odňatia slobody pod spodnú
hranicu trestnej sadzby tak, ako to urobil súd prvého stupňa. Podľa názoru odvolacieho súdu si
obžalovaný vydaním vyhlásenia o vine vytvoril podmienky len pre priznanie poľahčujúcej okolnosti podľa
§ 36 písm. n) Tr. zák., čím nastala u neho prevaha poľahčujúcich okolností a možnosť ukladania trestu

na spodnej hranici trestnej sadzby § 276 ods. 4 Tr. zák.

Zuvedenýchdôvodovpretoodvolacísúdpodľa§321ods.1písm.d), ods.2 Tr.por. zrušilvnapadnutom
rozsudku celý výrok o treste odňatia slobody u obžalovaného K. C. a pri nezmenenom výroku o vine
uložil obžalovanému podľa § 322 ods. 3 Tr. por. a podľa § 276 ods. 4 Tr. zák., § 36 písm. l), n) Tr.
zák., § 37 písm. m) Tr. zák. za použitia § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. trestu odňatia slobody na 7 rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. Pre výkon trestu odňatia slobody zaradil obžalovaného do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Výrok o treste zákazu činnosti zostal týmto zrušením
nedotknutý.

S poukazom na hore uvedené závery nepovažoval odvolací súd odvolanie obžalovaného ktorým sa

domáhal uloženia ešte nižšieho trestu odňatia slobody, ako mu uložil súd prvého stupňa za dôvodné a
toto podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.