Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, July 2, 2018

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 5C/5/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6618200834
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 07. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Šupenová
ECLI: ECLI:SK:OSLC:2018:6618200834.4

Rozhodnutie

Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Luciou Šupenovou v spore žalobcu: A. Č., nar. XX.XX.XXXX,
bytom: S. O., XXX XX A., štátny občan SR proti žalovanému: O. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom: R. R. XXX,
XXX XX H., štátny občan SR, v konaní o zaplatenie 1870,60 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1870,60 Eur, to všetko v lehote do 15 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd p r i z n á v a žalobcovi trovy konania v plnom rozsahu s tým, že o výške tejto náhrady bude
rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením, po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobou zo dňa 18.02.2018, doručenou tunajšiemu súdu dňa 22.02.2018, sa žalobca domáhal, aby
súd zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu 1870,60 Eur do 15 dní od

právoplatnosti rozsudku.

2.Svoju žalobu odôvodnil tým, že Rozsudkom Okresného súdu Lučenec č.k. XT/
XX/XXXX-XXX zo dňa 31.05.2016, právoplatným a vykonateľným dňa 31.05.2016 bol žalovaný uznaný
vinným zo spáchania zločinu ublíženia na zdraví podľa § 14 ods. 1 k § 155 ods. 1 zákona
č. 300/2005 Z.z. Trestného zákona v štádiu pokusu a prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/,

ods. 2 písm. b/ zákona č. 300/2005 Z.z. Trestného zákona v znení neskorších predpisov
na tom skutkovom základe, že dňa 30.08.2015 okolo 3.00 hod. v blízkosti mestskej knižnice na ulici
E. v A.epeľou orezávacieho noža o dĺžke 12 cm porezal žalovaný žalobcu na pravej strane hrudníka
pod krkom, pričom útok smeroval na oblasť krku, kde prebiehajú pod kožou veľké krčnicové cievy. Pri
ich poškodení by mohlo dôjsť k ťažkej ujme na zdraví až k smrti, následne žalobca chytil žalovaného a
spadli na kolená, čím žalovaný spôsobil žalobcovi zranenie, a to povrchovú reznú ranu

pravej prednej hrudnej steny a pomliaždenie pravého kolena ťažšieho stupňa s krvnou podliatinou, ktoré
si vyžiadali liečenie a práceneschopnosť od 30.08.2015 do 16.09.2015, t.j. 18 dní. Žalobca bol
v súlade s dikciou § 288 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z.z. Trestného poriadku v znení neskorších
predpisov odkázaný so svojím nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. Žalovaný sa
následne po vyhlásení rozsudku vzdal odvolania.

3.Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril, aj napriek tomu, že si ju spolu s uznesením zo
dňa 01.03.2018, ktorým bol vyzvaný na písomné vyjadrenie k žalobe, na uvedenie ďalších
skutočností, na označenie dôkazov na preukázanie svojich tvrdení v lehote 15 dní, ako aj vzhľadom na
poučenie súdu v súlade s dikciou § 149, § 153, § 154 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný
sporový poriadok v znení neskorších predpisov ( ďalej len „CSP“) prevzal osobne na
súde, a to dňa 04.04.2018.4.Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, obžalobou sp.zn. XT/XX/XXXX, zo
dňa18.04.2016,RozsudkomOkresnéhosúduLučenec, sp.zn.XT/XX/XX,zodňa31.05.2016,
Žalobou, sp.zn. 5C/5/18 zo dňa 18.02.2018, bodovým ohodnotením bolestného a trvalých následkov

žalobcu, výzvou právneho zástupcu žalobcu na mimosúdne vyrovnanie adresovanej žalovanému,
zo dňa 03.11.2017, mailovou komunikáciou medzi právnym zástupcom žalobcu a žalovaným, ohľadne
mimosúdneho vyrovnania, zo dňa 16.11.2017 a zo dňa 10.01.2018,

5.Ako vyplýva z Odborného vyjadrenia číslo XX/XXXX E.. E. T., znalca z odboru zdravotníctvo a

farmácia, odvetvie chirurgia, traumatológia, zo dňa 16.10.2015, ktoré je súčasťou spisu Okresného súdu
Lučenec, sp.zn. XT/XX/XXXX doba liečby a PN v trvaní 18 dní poškodeného - žalobcu bola adekvátne
dlhá jeho zraneniam po napadnutí, povrchová rezná rana ramena si vyžadovala dobu liečby a PN
7 dní od vzniku zranenia a pomliaždenie pravého kolena ťažšieho stupňa si vyžadovalo dobu liečby
a PN 18 dní od vzniku zranenia. Zranenia poškodeného - žalobcu, zo dňa 30.08.2015
po napadnutí ho ovplyvňovali v bežnom spôsobe života v zmysle bolesti a obmedzenej

pohyblivosti pravého kolena, poškodený mohol vykonávať všetky bežné domáce práce s miernym
obmedzením do 10 dní od vzniku zranenia, potom už bez obmedzenia, do 10 dní od vzniku zranenia
si nemohol močiť pravú prednú hrudnú stenu a krk, t.j. bol ovplyvnený vo
vykonávaní osobnej hygieny, nemohol sa sprchovať a kúpať, do 18 dní od vzniku zranenia nemohol
vykonávať ťažšiu fyzickú prácu. Po 18 dňoch od vzniku zranenia zo dňa 30.08.2015 po napadnutí už

nebol poškodený - žalobca ovplyvnený zraneniami žiadnym spôsobom. K trvalým následkom zranení sa
znalec v dobe vypracovania odborného vyjadrenia jednoznačne ako uvádzal nemohol vyjadriť, uvedené
zranenia však zanechajú trvalý následok aspoň v zmysle keloidnej jazvy pravej prednej hrudnej steny,
ovšem iné trvalé následky nepredpokladá. K mechanizmu vzniku zranenia poškodeného konštatoval,
že bolo spôsobené pôsobením ostrého predmetu s ostrým hrotom alebo ostrou hranou na oblasť pravej

prednej hrudnej steny, čo spôsobilo poruchu integrity kože v zmysle povrchovej reznej rany zasahujúcej
len minimálne do podkožia veľkosti 5 cm, - pomliaždenia pravého kolena ťažšieho stupňa s krvnou
podliatinou je následkom pôsobenia tupého predmetu bez výstupkov a hrán na oblasť pravého kolena,
čím došlo k pomliaždeniu kože a podkožia a zakrvácaniu do podkožia pravého kolena. Charakter
zranenia poškodeného - žalobcu môže zodpovedať podľa znalca mechanizmu vzniku zranenia udaného

poškodeným, teda jeho napadnutie orezávacím nožom, pričom útočník držal nôž v ľavej ruke a útočil
smerom na krk poškodeného so snahou porezať poškodeného na krku vpravo. K zraneniu kolena
poškodeného došlo nepriamo pri vzájomnom naťahovaní sa poškodeného s útočníkom v dôsledku pádu
poškodeného na zem na pravé koleno, čím došlo k poraneniu - pomliaždeniu pravého kolena ťažšieho
stupňa,zdôvodu,žedopadolnapravékolenováhousvojhotela.Ďalejjevodbornomvyjadreníuvedené,

že poškodený - žalobca nemal po napadnutí dňa 30.08.2015 poškodený žiadny dôležitý orgán,
smer útoku ostrým predmetom na poškodeného však smeroval presne na oblasť krku, kde
prebiehajú relatívne povrchovo pod kožou veľké krčnicové cievy, pri poškodení ktorých by mohlo dôjsť
k ťažkej ujme na zdraví až k smrti poškodeného. Aby však došlo k poškodeniu uvedených ciev muselo
by sa jednať o predmet s ostrou hranou - čepeľou, resp. s ostrým hrotom. Na záver znalec konštatuje,

že zranenia poškodeného boli stredne ťažké, zo súdnolekárskeho hľadiska sa jednalo o „Ublíženie na
zdraví“ podľa § 123 ods. 2 zákona č. 300/2005 Z.z. Trestného zákona v znení neskorších predpisov.

6.Bodové hodnotenie bolestného pre úraz zo dňa 30.08.2015 vypracované E.. A. E., chirurgom
R. A., dňa 03.08.2016 inkorporuje položku č. 74 - Tržnú ranu prednej strany hrudníka - 10 bodov a

položku č. 167b - Podvrtnutie pravého kolenného kĺbu - 35 bodov. Spolu bodové
hodnotenie bolestného bolo vyjadrené vo výške 45 bodov.

7.Bodové hodnotenie trvalých následkov úrazu, zo dňa 30.08.2015 vypracované E.. A. E.,
chirurgom R. A., dňa 03.08.2016 inkorporuje položku č. 433a - Keloidná jazva prednej strany hrudníka

vpravo - 50 bodov.

8.Žalovaný vyjadril na pojednávaní svoj kategorický nesúhlas s obodovaním trvalých následkov ako
aj bolestného žalobcu, čo odôvodňoval evidentnou zaujatosťou lekára, ako aj vedomosťou o tej
skutočnosti, že v danom období žalobca každodenne navštevoval fitnescentrum aj napriek vyššie

uvedenému,preukázaťtoalenevie.Okremtohonavýzvusúdunapojednávanívzhľadomktomu,žesak
žalobe žalobcu žalovaný písomne nevyjadril, neuviedol dôkazy na preukázanie svojich tvrdení v súdom
stanovenej lehote, aby uviedol, resp. poprel skutkové tvrdenia žalobcu a preukázal tieto svoje tvrdenia
relevantnými dôkazmi, žalovaný tak neučinil. Opakovane len zdôrazňoval likvidačný dopad rozhodnutiasúdu o povinnosti náhrady škody ním vo výške nárokovanej žalobcom, vzhľadom na jeho nepriaznivú
finančnú situáciu a početné exekučné konania, ktoré sa voči nemu vedú. Žalovaný navrhol žalobcovi,
na základe uvedeného splatenie žalovaného nároku žalobcu formou mesačných splátok vo výške 20,-

Eur, čo žalobca kategoricky odmietol, zdôrazňujúc jeho snahu sa so žalovaným opakovane mimosúdne
dohodnúť, na čo žalovaný nereflektoval.

9.Žalobca na pojednávaní zotrval na svojej žalobe in extenso. Súdom bol ale upozornený na
nepreukázanie a nedoloženie dôkazov na časť žalovanej náhrady škody, in concreto sumy

305 Eur, ktorá pozostáva ako vyplýva zo spisu Okresného súdu Lučenec, sp.zn. XT/XX/XXXX
č.l. 38 z ceny pracovného odevu a síce zo sumy 80,-Eur za bundu a 25,-Eur za nohavice,
ktoré boli následkom činu žalovaného poškodené, ako aj z uplatňovanej
straty na zárobku vo výške 200,-Eur.

10.Podľa § 420 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov,

každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

11.Z uvedeného ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka explicitne vyplýva všeobecná
zodpovednosť fyzických, ale aj právnických osôb za škodu, ktorú spôsobili iným osobám. Uvedená
povinnosť vzniká ako sekundárna, hoc est následná povinnosť tomu subjektu, ktorý porušil povinnosť

primárnu, ktorá mu vyplýva tak zo zákona, ako aj z inej právnej skutočnosti. Pri uplatnení si práva na
náhradu škodu je nevyhnutné, aby boli splnené predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu.

12.Tak ako vyplýva z dikcie ustanovenia § 415 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení
neskorších predpisov je každý povinný počínať si tak, aby v dôsledku jeho konania nedochádzalo ku

škodám na zdraví, majetku, prírode a životnom prostredí. Uvedená povinnosť sa vzťahuje na všetkých
účastníkov občianskoprávnych vzťahov a má formu generálnej prevencie.

13.Pokiaľ dôjde k porušeniu povinnosti predchádzať vzniku škody, vzniká zodpovednosť za škodu
spôsobenú takýmto porušením, pričom dôležitá je práve príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti

a vzniknutou škodou. V zmysle už vyššie uvedeného ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka
každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Základnou podmienkou vzniku
zodpovednostného vzťahu je príčinná súvislosť medzi konaním škodcu a vzniknutou škodou.
Základnou podmienkou vzniku zodpovednostného vzťahu je príčinná súvislosť medzi konaním škodcu
a vzniknutou škodou. Vzniknutá škoda musí byť spôsobená porušením právnej povinnosti. Príčinná

súvislosť musí byť nielen tvrdená, ale aj preukázaná, pričom dôkazné bremeno zaťažuje poškodeného.

14.Žalovaný dňa 30.08.2015 približne o 03.00 hod ráno v blízkosti mestskej knižnice na ulici E. v A.,
čepeľou orezávacieho noža o dĺžke 12 centimetrov porezal žalobcu na pravej strane hrudníka pod
krkom, pričom útok smeroval na oblasť krku, kde prebiehajú pod kožou veľké krčnicové cievy, pri

poškodení ktorých by mohlo dôjsť k ťažkej ujme na zdraví až k smrti. Následne po tomto útoku žalobca
chytil žalovaného dôsledkom čoho obaja spadli na kolená, pričom žalobcovi bola spôsobená konaním
žalovaného rezná rana pravej prednej hrudnej steny a pomliaždenie pravého kolena ťažšieho stupňa
s krvnou podliatinou, ktoré si vyžiadali liečenie a práceneschopnosť od 30.08.2015 do 16.09.2015,
hoc est 18 dní. Následne bol žalovaný uznaný za vinného Rozsudkom Okresného súdu Lučenec č.k. XT/

XX/XXXX-XXX za spáchanie pokusu zločinu ublíženia na zdraví podľa § 14 ods. 1 k § 155 ods. 1
Trestnéhozákonaa z prečinuvýtržníctvapodľa§364ods.1písm.a/,ods.2písm.b/ Trestnéhozákona.
Po vynesení rozsudku sa žalovaný vzdal svojho práva podať odvolanie voči predmetnému rozsudku.
Ako vyplýva zo spisu XT/XX/XXXX žalovaný sa k spáchaniu skutku priznal, tento oľutoval a zároveň
vyjadril svoju ochotu vo vzťahu náhrady škody spôsobenej žalobcovi spáchaním trestného činu.

Existencia škody ako aj príčinná súvislosť s konaním žalovaného bola v trestnom konaní preukázaná.

15.Podľa § 441 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, ak bola
škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená
výlučne jeho zavinením znáša ju sám.

16.Podľa § 442 ods. 1, ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších
predpisov, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Škoda sa uhrádza vpeniazoch, ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením
do predošlého stavu.

17.Podľa § 444 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, pri škode
na zdraví sa jednorazové odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

18.Podľa § 446 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, náhrada
za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti poškodeného sa posúdi a suma tejto náhrady sa

určí rovnako ako úrazový príplatok podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení.

19. Podľa § 447 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, náhrada
za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti poškodeného alebo pri invalidite sa posúdi a
suma tejto náhrady sa určí rovnako ako suma úrazovej renty podľa všeobecných predpisov o sociálnom
poistení.

20.Podľa § 447b zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov,
poškodený má nárok na jednorazové vyrovnanie, ktoré sa posúdi, a suma jednorazového vyrovnania
sa určí podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení.

21.Podľa ustanovenia § 5 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a za
sťaženie spoločenského uplatnenia v platnom znení pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady
za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo
sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7, § 8).

22.Podľa ustanovenia § 5 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a
za sťaženie spoločenského uplatnenia v platnom znení výška náhrady za bolesť a výška náhrady za
sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2% z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v
hospodárstve Slovenskej republiky zistenej štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok
predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa ods. 1, za jeden bod a výsledná

suma sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor.

23.Podľa ustanovenia § 5 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a za sťaženie
spoločenského uplatnenia v platnom znení Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky ustanoví
výšku náhrady za bolesť a výšku náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia určenú podľa ods. 2

opatrením vyhláseným v Zbierke zákonov Slovenskej republiky uverejnením oznámenia o jeho vydaní
najneskôr do 31. mája príslušného kalendárneho roka.

24.Bolesťou sa podľa uvedeného zákona rozumie ujma spôsobená poškodením na zdraví, jeho
liečení alebo odstraňovaní jeho následkov. Aj keď je bolesť kategória subjektívna, vzhľadom na liečbu

a opakovanú hospitalizáciu, je možné na základe uvedených diagnóz dospieť k určitému objektívnemu
záveru o intenzite bolesti, ktorú hodnotí lekár v zmysle overených odborných poznatkov.

25.Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a za sťaženie spoločenského
uplatnenia v platnom znení náhrada za bolesť sa poskytuje jednorázovo, musí byť primeraná zistenému

poškodeniu na zdraví, priebehu liečenia alebo odstraňovaniu jeho následkov.

26.Podľa§3ods.2zákonač.437/2004Z.z.onáhradezabolesťazasťaženiespoločenskéhouplatnenia
v platnom znení náhrada za bolesť sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7, § 8). Sadzby
bodového hodnotenia za bolesť sú ustanovené v prílohe č. 1 v I. a III. časti.

27.Podľa § 141 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z.z. Trestného poriadku v znení neskorších predpisov, ak sú
na objasnenie skutočnosti dôležitej pre trestné konanie potrebné odborné znalosti, vyžiada orgán činný
v trestnom konaní a v konaní pred súdom predseda senátu odborné vyjadrenie mimo znaleckú činnosť
vykonávanú podľa osobitného zákona.

28.Žalobca si v konaní uplatnil náhradu za bolesť ako aj náhradu za trvalé následky úrazu spôsobené
mu konaním žalovaného dňa 30.08.2015. Súd vychádzal z hodnoty platnej pre rok 2014, vo výške 16,48
Eur. Žalovaný nesúhlasil pôvodne s uvedenými náhradami a bodovým hodnotením z dôvodujeho podozrenia na zaujatosť lekára, ktorý bodové hodnotenie vypracoval, čo ale na dotaz súdu nevedel
racionálne zdôvodniť.

29.Súd nepovažoval za spornú skutočnosť, že žalovaný spáchal tak zločin ublíženia na zdraví podľa
§ 14 ods. 1 k § 155 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z.z. Trestného zákona v štádiu pokusu a prečin
výtržníctvapodľa§364ods.1písm.a/,ods.2písm.b/Trestnéhozákonatakakojeuvedenév Rozsudku
Okresného súdu Lučenec č.k. XT/XX/XXXX - 152 ako ani to, že predmetné trestné činy spáchal
žalovaný, ktorý sa k ich spáchaniu v trestnom konaní priznal a svoj čin oľutoval. Podľa názoru súdu

nesporná je aj výška uplatnenej škody žalobcom v časti výšky bolestného v sume 741,60 Eur na základe
bodového hodnotenia, ako ani výšky trvalých následkov úrazu v sume 824,00 Eur taktiež na základe
bodového hodnotenia. Súd za sporné ale považoval žalobcom uplatnenú sumu 305,00 Eur, z dôvodu jej
nekonkretizovania v žalobnom návrhu in hoc casu a nepreukázania dôvodnosti jej uplatnenia. Zo spisu
sp.zn. XT XX/XXXX in concreto č.l. 36 vyplynulo, že táto suma inkorporuje hodnotu pracovnej bundy
v sume 80,00 Eur a pracovných nohavíc v hodnote 25,00 Eur, ako aj stratu na zárobku vo výške

200,00 Eur. Žalobca však ani v tomto konaní nepredložil doklady, ktoré by preukazovali dôvodnosť takto
uplatnenej sumy v tejto časti. Žalovaný ale tento nárok žalobcu ani v tejto časti relevantným spôsobom
v konaní nenamietal.

30.Pokiaľ ide o existenciu príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním žalovaného a vznikom škody

u žalobcu tento predpoklad bol v konaní preukázaný.

31.O vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak škoda vznikla následkom protiprávneho úkonu škodcu hoc
est, ak jeho konanie a škoda je vo vzájomnom pomere príčiny a následku. Musí byť teda preukázané,
že nebyť protiprávneho úkonu, ku škode by nedošlo. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť,

zodpovednosť za škodu nenastáva. Atribútom príčinnej súvislosti je „priamosť“ pôsobenia príčiny na
následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny
a následku musí byť z tohto dôvodu priamy, bezprostredný, neprerušený, nestačí ak
je len sprostredkovaný. Škodlivý následok nemusí byť vyvolaný vždy jedinou príčinou. Môže ísť len
o jednu z príčin, ktorá sa podieľa na nepriaznivom následku o odškodnenie ktorého ide, vždy však

musí ísť o príčinu podstatnú. V takomto prípade už z pôsobenia prvotnej príčiny sa musí dať vyvodiť
existencia vecnej súvislosti so vznikom škodlivého následku. Nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale
vecná súvislosť príčiny a následku.

32.Už v trestnom konaní v rámci skutkovej vety, ktorou súd v tomto sporovom konaní v zmysle § 193
CSP je viazaný sa konštatovalo, že dňa 30.08.2015 okolo 3.00 hod. v blízkosti
mestskej knižnice na ulici E. v A.epeľou orezávacieho noža o dĺžke 12 cm porezal žalovaný žalobcu na
pravej strane hrudníka pod krkom, pričom útok smeroval na oblasť krku, kde prebiehajú pod kožou veľké
krčnicové cievy. Pri ich poškodení by mohlo dôjsť k ťažkej ujme na zdraví až k smrti, následne žalobca

chytil žalovaného a spadli na kolená, čím žalovaný spôsobil žalobcovi zranenie, a to povrchovú reznú
ranu pravej prednej hrudnej steny a pomliaždenie pravého kolena ťažšieho stupňa s krvnou podliatinou,
ktoré si vyžiadali liečenie a práceneschopnosť od 30.08.2015 do 16.09.2015, t.j. 18 dní.

33.Žalovaný v rámci tohto konania nepreukázal a dokonca ani substancovane nepoprel tvrdenia

žalobcu. Na základe čoho súd nemá čo dokazovať, pokiaľ tvrdenie nie je
substancovanéanaprocesnúobranužalovanéhoz tohtodôvoduneprihliadol.Žalovaný navýzvu
inkorporovanú v uznesení in hoc casu, zo dňa 01.03.2018, aby sa písomne vyjadril k žalobe,
uviedol ďalšie skutočnosti a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení písomne nereflektoval, i
napriek tomu že bol o právnych dôsledkoch takéhoto konania poučený súdom. Na

pojednávaní na výzvu súdu na uplatnenie procesnej obrany žalovaným a na predloženie dôkazov na
preukázanie svojich tvrdení, okrem svojho podozrenia zo zaujatosti prokurátora v trestnom konaní,
zaujatosti lekára pri obodovaní bolestného a trvalých následkov žalobcu, ako aj opisu svojej nepriaznivej
finančnej situácie, nič v rámci procesnej obrany relevantné neuviedol, ako ani neoznačil dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení. Súd považuje za nutné zdôrazniť, že strany sporu nie sú oprávnené vykonať

niektoré procesné úkony kedykoľvek v priebehu konania, ale len v určitom štádiu konania. Pokiaľ
procesný úkon strany, ktorý podlieha koncentrácii konania, nie je vykonaný včas, nespôsobuje luxta
legem procesnoprávne účinky, čo má za následok , že súd na procesný úkon neprihliada. Procesné
úkony strán sporu, ktoré podliehajú koncentrácii konania, sú prostriedky procesného útoku a prostriedkyprocesnej obrany. Účelom sudcovskej koncentrácie konania je zabrániť tomu, aby strany zdržiavali spor
neskoro vykonanými procesnými úkonmi. Strana sporu má procesnú povinnosť predložiť
prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Procesný úkon nie je vykonaný

včas, ak ho strana sporu mohla vykonať skôr, ak by konala starostlivo. Uvedené pravidlo je
pravidlom lex generalis. Pokiaľ neexistujú osobitné dôvody, ktoré in hoc casu súd nevzhliadol, v zásade
platí že predloženie skutkových tvrdení alebo dôkazných návrhov až na pojednávaní nie je včasné.

34.Koncentrácia konania vyžaduje aby strana sporu vykonala špecifikované procesné úkony v určitej

fáze konania. Omeškané procesné úkony sú neúčinné, na tieto súd nemusí prihliadnuť. Ide o diskrečnú
právomoc súdu, na základe ktorej súd podľa okolností konkrétneho prípadu nie je povinný prihliadnuť
na procesné úkony, ktoré neboli uplatnené včas. Úspech v spore závisí od správnej a včasnej procesnej
aktivity strany sporu. Základnou procesnou povinnosťou strán sporu je povinnosť tvrdenia, stranu
sporu totiž zaťažuje bremeno tvrdenia (onus dicendi) spolu s dôkazným bremenom (onus probandi),
ktoré sú predpokladom pre úspech v spore. Nesplnenie povinnosti relevantne tvrdiť,

t.j. uviesť tvrdenia z hľadiska ich kvality pravdivé, úplné, podstatné a rozhodujúce má pre stranu sporu
procesnoprávnu sankciu v podobe prehry sporu, čo sa prejaví v meritórnom rozhodnutí in
re. V sporovom konaní je súd totiž limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu. Rozsudok v sporovom
konaní zodpovedá v zásade tomu, čo strany sporu zhodne tvrdili a zásadne nezohľadňuje to, čo žiadna
zo strán sporu netvrdila. Strana sporu je povinná tvrdiť skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného

práva spôsobilé privodiť jej úspech v spore. Každý má v zásade tvrdiť tie právne skutočnosti, ktoré
spôsobujú vznik jeho nároku alebo zánik jeho povinnosti. Procesnej povinnosti strany sporu uviesť
skutkové tvrdenia zodpovedá procesná povinnosť protistrany poprieť tvrdené skutočnosti, t.j. bremeno
tvrdenia je v korelácii s bremenom popretia tvrdení protistrany. Strana sporu má povinnosť predložiť
skutkové tvrdenia pravdivo a úplne, to znamená že nesmie zamlčať skutkové tvrdenia, o ktorých vie.

Právnym následkom porušenia povinnosti tvrdiť pravdivo a úplne je prehra sporu.

35.Podľa § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedky procesnej obrany sú najmä skutkové
tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne
námietky.

36.Podľa § 150 ods. 1, ods. 2 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a
rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností
môže súd strany sporu požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

37.Podľa § 151 ods. 1, ods. 2 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania,
uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

38.Podľa § 153 ods. 1, ods. 2, ods. 3 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a

prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú
uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana
nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania
alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Ak súd na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej

obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

39.Podľa § 154 CSP, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

40.Žalovaný v rámci tohto konania nepreukázal relevantným spôsobom neoprávnenosť žalobného
nároku žalobcu in extenso, tak v rámci prostriedku procesnej obrany, ako ani nepredložil žiadne dôkazy.
Porušenie povinnosti tvrdenia sa považuje za procesnú pasivitu strany sporu, ktorá má
za následok procesnú sankciu vo forme buď nespornosti nepopretých skutkových tvrdení protistrany (§
151 ods. 1 CSP), alebo neúčinnosti nekvalifikovaného popretia skutkového tvrdenia protistrany ( § 151

ods. 2 CSP).

41.Hoc sensu súd ustálil existenciu príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním žalovaného a
škodou, ktorá vznikla žalobcovi.42.Posledným predpokladom zodpovednosti za škodu je preukázanie existencie zavinenia škodcu, t.j.
žalovaného.Itotozavinenienastranežalovanéhojedanéipsoiure,vzhľadomktomu,žebolprávoplatne

odsúdený za úmyselný trestný čin, ktorý spočíval v poškodení zdravia u poškodeného a teda zavinenie
minimálne v podobe nepriameho úmyslu na jeho strane bolo dané, keďže toto je imanentnou súčasťou
skutkovej podstaty trestného činu, bez ktorej by k jeho odsúdeniu v rámci trestného konania nebolo
možné.

43.Dokazovanie v sporovom konaní je naďalej ovládané prejednacou zásadou. Civilný sporový poriadok
zvyšuje procesnú zodpovednosť strán v dokazovaní a obmedzuje aktivitu súdu pri navrhovaní a teda,
aj vykonávaní dôkazov. Hoc tempore pri klasických sporoch súd nemôže dôkazy navrhovať zásadne
nikdy. Dôkazné bremeno možno charakterizovať, ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok
konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. V rámci dokazovania platí zásada, že
účastník musí uniesť dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia, kto tvrdí, dokazuje (affirmanti incumbit

probatio). Hoc est, účastník musí preukázať to, čo tvrdí, len potom môže súd zobrať jeho
tvrdenie za základ svojho rozhodnutia.

44.Žalovaný v rámci svojej procesnej obrany neuviedol súdu relevantné skutočnosti na svoju obranu
a ani nenavrhol žiadne dôkazy, ktoré by spochybnili žalobný návrh a v ňom uplatnený nárok žalobcu

a to ani v spornej časti.

45.Súd preto žalobe žalobcu in extenso vyhovel.

46.Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,

ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

47.Podľa § 255 ods. 1, ods. 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

48.Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

49.O trovách konania súd rozhodol v súlade s dikciou § 255 ods. 2 CSP a žalobcovi priznal plnú náhradu
trov konania, nakoľko mal plný úspech in re.

50.Vzhľadom k tomu, že rozhodnutie o trovách konania priznávajúce ich náhradu musí byť vykonateľné,

súd tiež vyslovil, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným
uznesením, nakoľko len takouto formuláciou výroku o náhrade trov konania je splnená požiadavka
zákona, aby rozhodnutie súdu o nároku na náhradu trov konania v spojení s rozhodnutím o výške tejto
náhrady bolo vykonateľné, hoc est aby bolo spôsobilým exekučným titulom pre prípadné vynútenie
ním uloženej povinnosti. (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR z 23. marca 2017, sp.zn. 6Cdo

222/2016).

51.O výške náhrady trov konania bude v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté po právoplatnosti
tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo
dňa doručenia písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Ulica Dr.
Herza 14, 984 37 Lučenec na Krajský súd Banská Bystrica, a to písomne.Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde, a aby každá strana sporu dostala jeden rovnopis odvolania. Ak strana sporu nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jej trovy.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno

odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní
použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Podľa § 367 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie,
nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.

Podľa § 367 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so
samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o

samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na
niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí,
ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo
ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

Podľa § 367 ods. 3 Civilného sporového poriadku, právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá
ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej
splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti.

Podľa § 368 Civilného sporového poriadku, osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať.

Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.

Podľa § 369 ods. 1 Civilného sporového poriadku, dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať
späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.Podľa § 369 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť
napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od

právoplatnostinapadnutéhorozhodnutia,plynúvtakomprípadeodprávoplatnostiuzneseniaozastavení
odvolacieho konania.

Podľa § 369 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo
späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.

Podľa § 369 ods. 4 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa
ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( z.č. 233/1995 Z.z.).

Podľa § 63 ods. 1 Exekučného poriadku ak podkladom na exekúciu je exekučný titul, v
ktorom sa ukladá povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, exekúciu možno vykonať:
a) zrážkami zo mzdy a z iných príjmov,
b) prikázaním pohľadávky,

c) predajom hnuteľných vecí,
d) predajom cenných papierov,
e) predajom nehnuteľnosti,
f) predajom podniku,
g) príkazom na zadržanie vodičského preukazu.