Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, July 4, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/121/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4617205225
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Kálmánová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4617205225.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvNitrevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.AdrianyKálmánovejPhD.asudcovu

JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Jarmily Pogranovej, v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko,
a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: P. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom
1. mája XXX/XXX, X., o zaplatenie 1 144,67 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Topoľčany, č. k. 8Csp/49/2017-121 zo dňa 15.02.2018 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej zamietajúcej časti m e n í tak, že
žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 970,06 Eur s 28 % úrokom ročne zo sumy 1.436,84 Eur od
05.07.2017 do 11.07.2017, zo sumy 1.144,67 Eur od 12.07.2017 do 07.08.2017 zo sumy 1.135,42 Eur

od 08.08.2017 do 11.09.2017, zo sumy 1.066,29 Eur od 12.09.2017 do 12.09.2017, zo sumy 1.046,17
Eur od 13.09.2017 do 09.10.2017 a zo sumy 970,06 Eur od 10.10.2017 do zaplatenia, a to všetko do
30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške
ktorého nároku rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie istiny 174,61 eur zastavil a
vo zvyšku žalobu zamietol. Žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v zmysle § 255

ods. 1 CSP nepriznal, nakoľko žalovanému podľa obsahu spisu žiadne trovy nevznikli.

1.2. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 2 písm. a), písm. b) bod 1 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa, § 52 ods. 1 - 4, § 53 ods. 1 - 3 , 5 Občianskeho zákonníka v znení platnom do 31.12.201
(ďalej OZ), § 54 ods. 1- 2 OZ, § 2 písm. e) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a pôžičkách
v znení platnom do 31.12.2014, § 9 ods. 1, 2 písm. g), i cit. zák., § 261 ods. 3 písm. d) , § 708 ods. 1,
ods. 2, § 273 ods. 1, § 710, § 497 Obchodného zákonníka.

1.3. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že strany sporu uzavreli dňa 15.10.2013 zmluvu č.
9147946002, na základe ktorej žalobca zriadil a viedol účet žalovanému č. X o spolupráci pri poskytovaní
bankových služieb a produktov, predmetom ktorej bolo zriadenie a vedenie osobného účtu, vydanie
platobnej karty MAESTRO a poskytovanie služieb elektronického bankovníctva. Keďže pri uzavretí
uvedenej zmluvy žalobca konal v rámci svojej obchodnej resp. podnikateľskej činnosti a žalovaný
zmluvu uzatváral ako fyzická osoba - spotrebiteľ, súd vyhodnotil, že išlo o spotrebiteľský právny

vzťah. Žalobca poskytol žalovanému spotrebiteľský úver vo forme prekročenia, nakoľko mu bez
dojednaniapovolenéhoprečerpanianaúčte(ktoré žalobcanetvrdilaninepreukázal)umožnildisponovať
peňažnými prostriedkaminadrámecaktuálnehozostatkunaúčte.Súdžalobuzamietol,nakoľkožalobca
nepreukázal zmluvné dojednanie strán sporu o povinnosti žalovaného platiť poplatky a úroky, ktorému boli zaúčtované na ťarchu bežného účtu a ich výške. Sadzobník poplatkov prípadne úrokových
sadzieb, nepredstavuje zmluvné dojednanie účastníkov zmluvy, nebolo so žalovaným individuálne
dojednané,apretojeneplatnéajakoneprijateľnázmluvnápodmienkavzmysle§53ods.5Občianskeho

zákonníka. V zmysle zákona č. 129/2010 Z.z., od spotrebiteľa nie je možné požadovať úroky a poplatky,
ktoré nie sú individuálne dojednané v zmluve a takýto úver je potrebné považovať za bezúročný a
bez poplatkov. Predložené výpisy z účtu žalovaného preukazujú, že žalovaný reálne vyčerpal sumu
(za preukazované obdobie) vo výške 998,20 eur, zvyšok žalobcom tvrdeného debetného zostatku
predstavujú bez právneho dôvodu zaúčtované poplatky a úroky, v sume, ktorá výrazne presahuje

záporný rozdiel medzi výškou výberov z účtu a platieb z účtu a vkladov na účte, ako je špecifikovaný
aj v písomnom vyjadrení žalobcu zo dňa 13.10.2017, podľa ktorého výška kreditných operácií na účte
žalovaného bola 7 071,56 eur. Navyše, žalovaný preukázal, že za obdobie od 11.07.2017 do 08.02.2018
splatil žalobcovi dokonca ďalších 980 eur. Je teda zrejmé, že žalovaný žalobcovi nedlhuje žiadnu sumu,
keďže vyššie špecifikované úroky a poplatky mu boli účtované bez právneho dôvodu a tieto len umelo
navyšovali debetný zostatok na účte.

1.4. Ďalej uviedol, že vedenie účtu nepredstavuje samostatnú odplatnú službu banky klientovi, ale
slúži výhradne záujmom banky. Súd poukázal na nález Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS 3512/11
z 11.11.2013, podľa ktorého náležitosti spotrebiteľských zmlúv týkajúce sa úrokov, poplatkov a iných
vedľajších dojednaní týkajúcich sa ceny, nemôžu byť súčasťou všeobecných obchodných podmienok,

ale musia byť priamo súčasťou spotrebiteľskej zmluvy (listiny, na ktorej spotrebiteľ pripája teda svoj
podpis). Súd preto vo zvyšku podanú žalobu ako nedôvodnú zamietol.

1.5. Pred začatím pojednávania vzal žalobca žalobu v časti o zaplatenie sumy 174,61 eur späť, preto
súd prvej inštancie konanie v tejto časti zastavil v zmysle § 145 ods. 2 a § 146 ods. 1, veta druhá CSP.

1.6.K návrhužalobcu narozhodnutierozsudkompreuznanie súduviedol,že podľa§558Občianskeho
zákonníka, akniektouznápísomne,žezaplatísvojdlhurčenýčododôvoduajvýšky,predpokladása,že
dlhvčaseuznaniatrval;pripremlčanomdlhumávšaktakéuznanietentoprávnynásledok,lenakten,kto
dlh uznal, vedel o jeho premlčaní. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva potreba preukazovania

poučení (napr. už v žalobe) alebo existencie takého vzdelania, pri ktorom by na žalovaného bolo treba
nazerať ako na nadpriemerného spotrebiteľa, u ktorého poučovanie o právnych aspektoch veci, vrátane
napr. uznania dlhu nemá opodstatnenie. Je známou skutočnosťou (bez potreby dokazovania), že v
spotrebiteľských vzťahoch je náležitá orientácia sa spotrebiteľa často v množstve zmluvných dojednaní
skôr výnimkou, čo je aj dôvodom, pre ktorý úprava normami tzv. spotrebiteľského práva v širšom slova

zmyslenaúrovninadnárodnej(tzv.komunitárneprávo)inárodnej(právovnútroštátne)pracujespojmom
priemerného spotrebiteľa (či so synonymami k takémuto pojmu) a takýmto spotrebiteľom je osoba, ktorá
(spravidla na rozdiel od druhej strany spotrebiteľského vzťahu či osôb formulujúcich prejavy vôle za túto
druhú stranu) potrebným právnym vzdelaním nedisponuje. Žalovaný na pojednávaní potvrdil, že nevie
ako žalobca dospel k výpočtu dlžnej sumy, ani z čoho táto pozostáva. S poukazom na uvedené preto

podľa názoru súdu uvedené písomné vyjadrenie žalovaného na č.l. 84 nemožno považovať za uznanie
dlhu a už vonkoncom nie za uznanie dlhu, na základe ktorého by mohol byť v tomto konaní vydaný
rozsudok pre uznanie zo strany žalovaného.

2. Proti zamietajúcej časti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol rozsudok v

tejto časti zmeniť a žalobe vyhovieť. Namietal nesprávne právne posúdenie pokiaľ ide o záver súdu, že
Sadzobník poplatkov nepredstavuje zmluvné dojednanie úrokov a poplatkov. Poukázal na § 31 ods. 2, 4
zák. o platobných službách, z ktorých nevyplýva, že poplatky za poskytovanie platobných služieb musia
byť individuálne dojednané. V zmysle 25.5 sú VOP súčasťou zmluvy o vkladovom účte a Sadzobník je
neoddeliteľnou súčasťou VOP, teda aj rámcovej zmluvy. Zároveň v bode 25.4 VOP sú uvedené dôvody,

podľa ktorých je banka oprávnená meniť VOP, takže nie je naplnená podmienka neprijateľnej zmluvnej
podmienky, jednostranná zmena. Zákon č. 129/2010 Z.z. neustanovuje, že všetky náležitosti zmluvy
musia byť uvedené v jednom dokumente, čo potvrdil aj rozsudok Súdneho dvora vo veci C-42/15 Home
Credit/Bírová, v ktorom súd ustálil, že zmluva o úvere nemusí byť vyhotovená ako jediný dokument.
Ďalej uviedol, že nepovolené prečerpanie je prekročením v zmysle zák. o spotrebiteľských úveroch a

ustanovenie bodu 3.12 VOP, podľa ktorého pri zaúčtovaní úrokov, poplatkov, operácií prostredníctvom
platobných kariet a iných prípadoch môže dôjsť k nepovolenému prečerpaniu bežného účtu, iba
reflektuje ustanovenia relevantných právnych predpisov upravujúcich vedenie bežného účtu bankou.Poukázal na uznanie dlhu žalovaným a na dôvodnosť aplikácie § 282 CSP rozhodnutie rozsudkom pre
uznanie nároku.

3. Žalovaný k odvolaniu písomné vyjadrenie nepodal.

4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané stranou, v
ktorej neprospech bolo rozhodnuté, v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 CSP,362
ods.1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi

odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§
383 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.1 CSP), pretože
nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval si to dôležitý verejný
záujem, s následným verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že
odvolanie žalobcu v odvolaním napadnutej zamietajúcej časti je dôvodné. Rozsudok v zastavujúcej časti
odvolaním napadnutý nebol, preto nadobudol právoplatnosť.

5. Podľa § 282 CSP ak žalovaný uzná nárok uplatnený žalobcom alebo jeho časť, rozhodne súd na
návrh žalobcu rozsudkom pre uznanie nároku.

6. Podľa § 285 CSP odôvodnenie rozsudku pre uznanie nároku obsahuje len stručnú identifikáciu

procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre uznanie nároku.

7. Predmetom konania je žaloba, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia nesplatenej časti úveru na
účte povoleného prečerpania, ktorú poskytol na základe zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových
produktov a služieb uzatvorenej dňa 15. 10. 2013; súčasťou zmluvy bolo dojednanie o vydaní

a používaní medzinárodnej platobnej karty Maestro s výškou denného limitu 1000 euro. Súd prvej
inštancie žalobu zamietol po prijatí záveru, že žalobca nepreukázal zmluvné dojednanie o povinnosti
žalovaného platiť úroky a poplatky, a žalovaný reálne vyčerpal sumu 998,20 eur, pričom žalobcovi
zaplatil vyššiu sumu, preto voči žalobcovi nemá žiadny dlh.

8. V priebehu konania pred súdom prvej inštancie žalovaný v podaní doručenom súdu dňa 25. 09. 2017
uznal žalobou uplatnený nárok v celom rozsahu a žiadal povoliť dlžnú sumu splácať v splátkach po
100 euro mesačne.

9. Odvolací súd preskúmal odvolanie žalobcu a po prejednaní veci dospel k záveru, že odvolacie

námietky žalobcu sú dôvodné. Je potrebné prisvedčiť žalobcovi, že v posudzovanej veci boli splnené
podmienky pre rozhodnutie rozsudkom pre uznanie nároku. Žalovaný v písomnom podaní uznal nárok,
ktorý žalobca v tomto konaní uplatnil a súčasne žalobca navrhol rozhodnúť uvedeným spôsobom.

10. Odvolací súd sa nestotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie s aplikáciou ust. § 558

Obč. zákonníka a jeho dôsledkami pre spotrebiteľa. Zákon č. 160/2015 Z.z. - CSP má osobitnú úpravu
týkajúcu sa úpravy sporov slabšej zmluvnej strany, ktorou je spotrebiteľ, a to v ust § 290 až 306.
Z týchto ustanovení nevyplýva, že by v týchto sporoch bola vylúčená aplikácia ust. § 282 CSP, a
keďže ide o systémový prvok procesnej ekonómie sporového konania, nie je vylúčená jeho aplikácia
ani v spotrebiteľských sporoch, na rozdiel napr. od rozsudku pre zmeškanie. Ak žalovaný uzná nárok

uplatnený žalobcom alebo jeho časť, súd je povinný rozhodnúť rozsudkom pre uznanie nároku, ak
žalobca navrhol tento osobitný procesný postup. Touto právnou úpravou, teda, že súd môže rozhodnúť
rozsudkom pre uznanie nároku len na návrh žalobcu, sa má prehĺbiť dispozitívny princíp sporového
konania.

11. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil
a rozhodol rozsudkom pre uznanie nároku tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, s tým že
žalovanému uložil povinnosť zaplatiť priznané plnenie do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaný
netvrdil a ani nepreukázal dôvody pre plnenie v splátkach po 100,- euro mesačne, preto odvolací súd
jeho návrhu nevyhovel; na zaplatenie celej sumy určil dlhšiu lehotu 30 dní namiesto zákonnej lehoty

3 dni.12. V konaní úspešnému žalovanému odvolací súd priznal náhradu trov celého konania
( prvoinštančného a odvolacieho) v zmysle § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP v plnom rozsahu, o
výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 CSP.)

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421
CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na

súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).