Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 27, 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/546/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110234199
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adela Unčovská

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1110234199.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adely Unčovskej a členov

senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a JUDr. Mariany Harvancovej, v právnej veci žalobkyne: F. Y., nar.
XX.XX.XXXX,bytomH.XXXX/XX,L.,zastúpenej:AdvokátskakanceláriaBugala-Ďurček,s.r.o.,IČO:36
731 544, so sídlom Miletičova 5B, Bratislava proti žalovaným: 1/ KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s., Vienna
InsuranceGroup,IČO:31595545,sosídlomŠtefánikova17,Bratislava,2/K.J.,nar.XX.X.XXXX,bytom
H. XX, L. a 3/ E. F., nar. X.XX.XXXX, bytom H. XX, L. o náhradu škody, na odvolanie žalobkyne proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 21.11.2013, č.k. 26C/141/2010-70, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa potvrdzuje.

Žalovaným 1/, 2/ a 3/ sa proti žalobkyni priznáva nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala uloženia
povinnosti žalovaným 1/, 2/ a 3/ zaplatiť jej spoločne a nerozdielne 11 617,87 eur titulom náhrady škody,
ktorá bola spôsobená na motorovom vozidle vo vlastníctve žalobkyne z dôvodu rozšírenia požiaru z
osobného motorového vozidla vo vlastníctve žalovaného 3/ na osobné motorové vozidlo vo vlastníctve
žalovaného 2/, z ktorého sa následne požiar rozšíril na osobné motorové vozidlo žalobkyne. Zároveň
žalovaným 1/, 2/ a 3/ nepriznal právo na náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil § 420 ods. 1, § 427 ods. 1, 2 a § 428 zákona
č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) a vecne tým, že z vykonaného
dokazovania, najmä zo záverov znaleckého dokazovania dospel k záveru, že ku škode došlo nie v
dôsledku prevádzky motorového vozidla, resp. v dôsledku osobitnej povahy prevádzky motorového
vozidla, ale v dôsledku konania neznámej osoby, ktorá svojim úmyselným konaním vyvolala požiar
motorového vozidla žalovanej 3/, z ktorého sa tento následne preniesol na motorové vozidlo žalovaného

2/ a potom aj na motorové vozidlo žalobkyne. Konštatoval, že je nepochybné, že práve konanie
neznámeho páchateľa bolo tým, čo spôsobilo vznik škody, a že táto nevznikla v dôsledku osobitnej
povahy prevádzky motorových vozidiel žalovaného 2/ a 3/, ktoré boli v čase škodovej udalosti riadne
odstavené a zaparkované pred obytným domom na H. N.. Y. L.. Uviedol, že žalovaní nezodpovedajú
za vzniknutú škodu ani podľa ust. § 420 Občianskeho zákonníka, nakoľko predpokladom všeobecnej
zodpovednosti za škodu podľa citovaného ustanovenia je porušenie právnej povinnosti, vznik škody
a existencia príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti a vznikom škody. V danom prípade

konštatoval, že nebolo preukázané porušenie právnej povinnosti žalovanými 1/, 2/ a 3/, t.j. neboli
preukázané základné predpoklady zodpovednosti za škodu, preto sa nezaoberal sa uplatnenou výškou
škody. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok(ďalej len „O.s.p.“) a úspešným žalovaným 1/, 2/ a 3/ nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko
si ju neuplatnili.

3. Proti rozhodnutiu podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa z dôvodov podľa § 205
ods. 2 písm. c), d) a f) O.s.p., t.j. súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedla, že s poukazom na zákon č.

725/2004 Z.z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách je pod
pojmom prevádzka motorového vozidla nevyhnutné rozumieť možnosť použitia vozidla v premávke
na pozemných komunikáciách s tým, že jeho skutočné použitie je len následkom tohto stavu, resp.
existencie možnosti, a to prevádzky motorového vozidla na pozemných komunikáciách. Namietala, že
ani v priebehu vyšetrovania ani v priebehu súdneho konania sa neskúmalo, v akom technickom stave
boli predmetné vozidlá, a teda nie je možné vylúčiť, že požiar, jeho rozsah a následky nemohli byť

spôsobené aj zlým stavom niektorých predmetných motorových vozidiel. Zároveň namietala, že v konaní
pred súdom nebolo preukázané, že prevádzateľ nemohol škode zabrániť ani pri vynaložení všetkého
úsilia, ktoré možno požadovať. Uviedla, že na mieste samom v čase šetrenia predmetnej udalosti žiadny
z príslušných orgánov nepreskúmal, či boli predmetné vozidlá vybavené hasiacimi prístrojmi, či bolo
možnéškoduodvrátiť,príp.zmenšiťjejnásledky.VtejtosúvislostipoukázalanaformulárORHasičského

azáchrannéhozboruvBratislaveopodmienkachvznikupožiaru,vktoromsauvádza,žeúčasťznalcana
objasnenie príčin požiaru v predmetnej veci nebola, z toho dôvodu má za to, že predmetný prípad nebol
riadne objasnený a nie je možné s určitosťou tvrdiť, že požiar, resp. jeho rozsah a následky nemohli byť
spôsobené aj zlým technickým stavom niektorých vozidiel (v Úradnom zázname OR PZ v Bratislave zo
dňa 7.2.2008 je uvedené, že kpt. O. nevedel s presnosťou uviesť spôsob založenia požiaru). Napadnutý

rozsudok považovala za nepreskúmateľný a žiadala, aby ho odvolací súd zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie.

4. Žalovaná 1/ sa k odvolaniu žalobkyne vyjadrila písomným podaním doručeným súdu prvej inštancie
dňa 12.8.2014, v ktorom uviedla, že výklad pojmu osobitná povaha prevádzky je judikatúrou ustálený

a prevádzkou sa rozumie príprava na jazdu, udržiavanie vozidla v stave spôsobilom na jazdu a úkony
potrebné po skončení jazdy. Neakceptovala výklad uvedeného pojmu prezentovaný žalobkyňou ani
jej tvrdenie, že v priebehu súdneho konania sa neskúmalo, v akom technickom stave boli predmetné
motorové vozidlá. Uviedla, že ak žalobkyňa spochybňuje závery odborných posudkov vypracovaných
na príčiny požiaru, má povinnosť nárok na náhradu škody preukázať. Stotožnila sa so závermi súdu

prvej inštancie, že ku škode nedošlo v dôsledku osobitnej povahy prevádzky motorového vozidla, ale
v dôsledku konania neznámej osoby. Na základe uvedeného žiadala, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok potvrdil.

5. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a 378

ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo
potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý
verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je podané dôvodne. Súd prvej inštancie
riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich

skutočností (§ 185 C.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti uplatneného nároku, výsledky
vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 ods. 1 C.s.p.) a na ich základe dospel k správnym
skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí náležite a dostatočne odôvodnil (§ 220
ods. 2 C.s.p.).

6. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistil v
postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods.2 C.s.p.),
pričom v napadnutom rozhodnutí dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené otázky majúce pri
rozhodovaní o uplatnenom nároku podstatný význam a v rozhodnutí sa vysporiadal i s podstatnými
vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie (§ 387 ods.2,3 C.s.p.).

7. K doplneniu dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie a v záujme dôsledného vyporiadania sa s
odvolacími námietkami odvolací súd udáva nasledovné.8. Odvolací súd ako prvoradé konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval v
konaní a pri rozhodovaní s použitím ustanovení Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do
30.6.2016. O odvolaní žalobkyne rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí účinnosti zák.č. 160/2015

Z.z., viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.).

9. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

10. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

11. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

12. Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu
zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

13. Podľa § 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového
vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

14. Podľa § 428 Občianskeho zákonníka svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola

škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak
preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

15. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie postupoval správne,
ak skúmal, či v danom prípade možno vyvodiť zodpovednosť žalovaných 2/ a 3/ za škodu vyvolanú

osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla. Odvolací súd konštatuje, že zodpovednosť za
náhradu škody podľa § 427 Občianskeho zákonníka neprichádza do úvahy pri každom spôsobení
škody dopravným prostriedkom, ale len vtedy, keď je vyvolaná osobitnou povahou prevádzky. Pokiaľ
ide o výklad pojmu „osobitná povaha prevádzky“, je potrebné vychádzať z toho, že v osobitnej povahe
prevádzky sa prejavujú typické vlastnosti prevádzky, ktoré spočívajú v jej určitej nebezpečnosti a ktoré

sú spôsobilé vyvolať škodu, pričom prevádzkou sa rozumie aj príprava na jazdu, udržiavanie vozidla
v stave spôsobilom na jazdu a úkony potrebné po skončení jazdy. Z dokazovania vykonaného pred
súdom prvej inštancie jednoznačne vyplynulo, že príčina vzniku požiaru stanovená na zapálenie vozidla
zn. G. U. (vo vlastníctve žalovaného 3/) bola v kriminalistickom ohnisku pri manipulácii s otvoreným
ohňom fyzickou osobou, pričom nie je vylúčené použitie ľahkohorľavej kvapaliny ako akcelerátora

horenia (z kriminalisticko-technického hľadiska prípad nesie znaky úmyselného konania fyzickej osoby).
Uvedený záver bol konštatovaný v Znaleckom posudku vypracovanom dňa 5.5.2008 kriminalistickým
a expertíznym ústavom Policajného zboru v rámci trestného konania vo veci prečinu poškodzovania
cudzej veci; tento záver bol potvrdený aj v rámci výsluchu znalcov, ktorí posudok vypracovali. Na
základe uvedeného potom nemožno vyvodiť, že škoda bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky

motorového vozidla. Ak žalobkyňa dôvodila zodpovednosťou žalovaného 2/ a 3/ za škodu vyvolanú
osobitnou povahou prevádzky a povinnosťou žalovaného 1/ ako poisťovateľa nahradiť uplatnenú škodu,
jej argumentácii nemožno priznať úspech.

16. V prípade, ak škoda nebola spôsobená osobitnou povahou prevádzky alebo ak škoda nebola

spôsobená dopravným prostriedkom, prevádzateľ by za škodu zodpovedal podľa všeobecného princípu
zodpovednosti za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie následne správne
vyvodil, že v danom prípade nebolo preukázané porušenie právnej povinnosti zo strany žalovaných, čo
je jedným zo základných predpokladov zodpovednosti za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka.

17. V súvislosti s námietkou žalobkyne, že súd prvej inštancie neskúmal, či prevádzateľ nemohol
škode zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať v zmysle § 428 druhá
veta Občianskeho zákonníka, odvolací súd poznamenáva, že uvedené ustanovenie upravuje liberačný
dôvod, v zmysle ktorého sa prevádzateľ môže zbaviť zodpovednosti ak preukáže, že sa škode nemohlozabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno považovať. Odvolací súd však dáva do
pozornosti, že uvedené sa vzťahuje iba na prípady, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré
nemajú pôvod v prevádzke dopravného prostriedku (tzv. vonkajšie okolnosti), ale škoda bola zároveň

spôsobená osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku, čo nie je prípad prejednávanej veci.
Z tohto dôvodu (keď škoda nebola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky), nebolo potrebné uvedenú
skutočnosť (možnosť zabránenia škode pri vynaložení všetkého úsilia) skúmať.

18. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p.

ako vecne a právne správny potvrdil.

19. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 378 ods. 1 a § 396 ods.
2 C.s.p. , a v konaní plne úspešným žalovaným 1/, 2/ a 3/ priznal voči žalobkyni nárok na plnú náhradu
trov odvolacieho konania s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa
§ 262 ods. 2 po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý

vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).