Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, January 4, 2018

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 1Er/3728/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6113233363
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Ing. Mgr. Zuzana Dinková
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2018:6113233363.2

Uznesenie

OkresnýsúdBanskáBystricavprávnejvecivýkonuexekúcievprospechoprávneného:Stredoslovenská
vodárenská prevádzková spoločnosť, a.s., so sídlom Partizánska cesta 5, 974 01 Banská Bystrica, IČO:
36 644 030, proti povinnému: E. K., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom F. XX, XXX
XX L. Bystrica, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Ján Debnár, Exekútorský úrad so sídlom Krné 84,
962 12 Detva, pod sp. zn. EX 1473/2013, o vymoženie sumy 193,32 eur s príslušenstvom, rozhodujúc

o podnete na zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekúciu z a s t a v u j e.

II. Oprávnený je p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v sume 50,03 eur, a
to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Poverením Okresného súdu Banská Bystrica bol súdny exekútor poverený podľa § 45 ods. 1
zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti vykonaním exekúcie na základe
vykonateľného rozhodnutia vydaného Okresným súdom Banská Bystrica č.k. 13RO/17/2012-19 zo
dňa 21.02.2012, č.k. 13RO/44/2012-20 zo dňa 24.02.2012 a č.k. 9C/58/2013-61 zo dňa 03.07.2013.
Exekučné konanie sa začalo na návrh oprávneného, ktorý bol súdnemu exekútorovi doručený dňa
6.11.2013.

2. Syn povinného doručil súdu dňa 21.6.2017 podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný dňa
28.12.2015 zomrel, pričom dedičské konanie po povinnom bolo zastavené pre nemajetnosť.

3. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje

inak,exekučnékonaniazačatépred1.aprílom2017sadokončiapodľapredpisovúčinnýchdo31.marca
2017.

4. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení do 31.03.2017 (ďalej len „Exekučný
poriadok“) exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

5. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

6. Podľa § 7 ods. 1, 2 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a
povinnosti vzniká narodením. Smrťou táto spôsobilosť zanikne.

7. Súd je v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania povinný skúmať, či tu nie je prekážka, pre ktorú

by exekúcia ďalej prebiehať nemala, pretože opak by bol v rozpore s platným právom. Na podnet syna
povinného súd z rozhodnutia Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 24D/9/2016-139, Dnot 4/2016 zodňa 28.10.2016 zistil, že povinný zomrel, pričom zanechal iba nepatrný majetok, čo s poukazom na
ustanovenie § 7 ods. 1 Občianskeho zákonníka znamená, že spôsobilosť povinného, fyzickej osoby,
mať práva a povinnosti zanikla jeho smrťou, pričom povinný zomrel ako nemajetný. V dedičskom

rozhodnutí mal súd za preukázanú nemajetnosť povinného. Keďže z dôvodu zastavenia dedičského
konania povinného pre jeho nemajetnosť neprešla vymáhaná povinnosť z exekučného titulu na jeho
právnych nástupcov (dedičov), súd exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z a s t
a v i l.

8. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,
kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

9. V zmysle § 37 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, ak súd rozhoduje o trovách exekúcie,
účastníkom konania je aj poverený súdny exekútor.

10. Podľa § 203 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

11. Keďže v exekučnom konaní bola preukázaná nemajetnosť povinného, súd v zmysle citovaného
ustanovenia § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku zaviazal oprávneného na náhradu trov

exekúcie súdnemu exekútorovi. Súdny exekútor má nárok na náhradu trov potrebných na účelné
vymáhanie nároku. Súdny exekútor žiadal priznať trovy exekúcie v zmysle § 14 ods. 1 a § 22 ods. 1
vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov
(ďalej len „vyhláška“).

12. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu
súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za
jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.

13. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov

účelne vynaložených v súvislosti s vykonaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné
náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

14. Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej

hodnoty podľa zákona o dani z pridanej hodnoty, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto
zákona o daň z pridanej hodnoty.

15. Súdny exekútor vyčíslil a žiadal priznať trovy exekúcie v celkovej výške 51,23 eur tak, že v zmysle
§ 14 ods. 1 vyhlášky žiadal priznať minimálnu paušálnu odmenu za výkon exekučnej činnosti v sume

33,19 eur, v zmysle § 22 ods. 1 vyhlášky žiadal priznať náhradu hotových výdavkov za poštovné v sume
8,50 eur, náhradu kancelárskych hotových výdavkov v sume 1 euro a DPH z odmeny a náhrad v sume
8,54 eur.

16. Súd priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v celkovej výške 50,03 eur pozostávajúce z

minimálnej odmeny za výkon exekučnej činnosti v sume 33,19 eur, z náhrady hotových výdavkov za
poštovné v sume 8,50 eur, keďže poštovné bolo v spise súdneho exekútora preukázané pripojenými
doručenkami a z 20 % DPH z odmeny a náhrad v sume 8,34 eur. Predpokladom na priznanie hotových
výdavkov nie je len ich vyčíslenie, ale aj ich preukázanie a to takým spôsobom, ktorý nevyvoláva
pochybnosti jednak čo do výšky, a jednak ich dôvodnosti a účelnosti. V časti rozhodovania súdu

o priznaní náhrady hotových výdavkov podľa § 22 vyhlášky súd skúmal, či vynaloženie a reálna
výška hotových výdavkov boli dostatočne preukázané v exekučnom spise, pričom ich vynaloženie súd
posudzoval z hľadiska účelnosti a hospodárnosti. Súd vychádzal výlučne z obsahu spisu súdneho
exekútora. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu kancelárskych výdavkov v sume 1 euro,
nakoľko vznik ani výška takýchto výdavkov nebola v spise súdneho exekútora preukázaná, súdny

exekútor nepredložil žiadne faktúry ani iné doklady preukazujúce vznik takýchto výdavkov, a preto
súd považuje tieto hotové výdavky za nepreskúmateľné. Niet pochýb o tom, že súdnemu exekútorovi
vznikajú v súvislosti s exekučnou činnosťou aj iné výdavky, napríklad aj materiálne výdavky na
kancelárske vybavenie. Súd je však toho názoru, že za tieto potreby náhrada neprináleží, nakoľko anipri extenzívnom výklade § 22 vyhlášky ich nemožno priradiť k ostatným výdavkom demonštratívne
uvedeným vo vyhláške. Na základe výkladu § 22 vyhlášky má súd za to, že normotvorca nezahrnul
vyššie spomenuté náklady vrátane nákladov za kancelárske potreby do výpočtu nákladov, nakoľko

zrejme pri vzniku vyhlášky predpokladal, že hodnoverné preukazovanie takýchto výdavkov by bolo
obtiažne a v niektorých prípadoch exekúcie až nemožné a preto si súdna exekútorka náhradu za
kancelárske potreby hradí práve z odmeny za svoju činnosť. Súd v tejto súvislosti poukazuje na
uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo 301/2009 zo dňa 17.12.2009, ktoré vychádza z
ustanovenia § 25 vyhlášky č. 288/1995 Z.z., v zmysle ktorého výdavky na drobný kancelársky materiál

sú súčasťou odmeny súdneho exekútora.

17. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti výroku I. tohto uznesenia je prípustné podať odvolanie v lehote 15
dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Banská Bystrica.

Proti výroku II. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať účastník, v ktorého

neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné
náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie
spisovej značky tohto konania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné,
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.