Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, July 31, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41CoSr/4/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716213587
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Boborová Sninská

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6716213587.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Miriam Boborovej Sninskej a členiek JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej, v právnej
veci žalobcu: M. L., nar. XX.XX.XXXX, S. XXXX/XX, XXX XX C., štátny občan SR, zast. JUDr. Ľubomír
Ivan, advokát so sídlom Dukelských hrdinov 22, 960 01 Zvolen, proti žalovanému: EOS KSI Slovensko,
s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so
sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Zvolen, č.k. 9Csp/95/2016-71 zo dňa 26. októbra 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Zvolen, č.k. 9Csp/95/2016-71 zo dňa 26. októbra 2017, p o t v r d z u j e.

II. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie odvolaním napadnutým rozsudkom prvým výrokom zamietol žalobu a druhým
výrokom priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni vo výške 100 %.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhala voči
žalovanému zrušenia rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii
pre arbitráž, sp. zn. SRSAspA 12542/16 zo dňa 04.08.2016. Z predložených listinných dôkazov súd

zistil, že pôvodný veriteľ - V. V., a.s. na základe zmluvy o kreditnej karte zo dňa 07.10.2008 č. XXX XXX
XXX poskytla žalobkyni kreditnú kartu W. P. s celkovým úverovým rámcom 3.319,39,- Eur. Pôvodný
veriteľ zmluvou o postúpení zo dňa 23.10.2015 postúpil na žalovaného pohľadávku vo výške 3.470,80,-
Eur. Podľa názorom súdu prvej inštancie nebola preukázaná dôvodnosť podania žaloby o zrušenie
rozhodcovského rozsudku v zmysle § 45 ods. 1 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Z
predloženého spisu stáleho rozhodcovského súdu mal súd prvej inštancie za preukázané, že všetky
listiny, a teda zmluva o kreditnej karte, dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávok v splátkach,

ako aj spotrebiteľská rozhodcovská zmluva a dotazník k dohode o uznaní záväzku boli uzatvorené
na samostatnej listine. Uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy zároveň nebolo podmienkou uzatvorenia
dohody o uznaní záväzku. Podľa názoru súdu prvej inštancie mal stály rozhodcovský súd právomoc
spor rozhodnúť. V závere uviedol, že žalobkyňa sa vlastným pričinením dostala do zlej finančnej
situácie,ktorúsasnažilanapraviťnapadnutímaspochybňovanímdotknutéhorozhodcovskéhorozsudku
v úmysle zbaviť sa povinnosti uhradiť predmetnú sumu. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v
zmysle ustanovení § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku v spojení s § 262 Civilného sporového

poriadku tak, že priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni vo výške 100 %.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa, ktorá
navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštanciena ďalšie konanie alebo aby rozsudok zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a žalovaného
zaviaže na náhradu trov konania. Odvolanie podala z dôvodu porušenia práva na spravodlivé
súdne konanie, za ktoré možno považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia

rozhodnutia, čo napadnutý rozsudok robí nepreskúmateľným. Namietala aj, že súd prvej inštancie sa
s dôvodmi uvedenými v žalobe a v jej vyjadreniach nevysporiadal. Uviedla, že je spotrebiteľom a na
spotrebiteľskú zmluvu mali byť aplikované ustanovenia § 52 - 60 Občianskeho zákonníka. Poukázala
aj na § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, ktoré má podľa jej názoru povahu kogentnej
právnej normy, ktorá dodávateľom výslovne zakazuje použiť v spotrebiteľských zmluvách dojednania,

ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán na úkor spotrebiteľa.
Namietala, že dodávateľom sa zakazuje zneužívať svoje postavenie pri uzatváraní spotrebiteľských
zmlúv a pri tvorbe zmluvných formulárov a všeobecných obchodných podmienok. Uviedla, že tak to
bolo aj v jej prípade, kedy s pôvodným veriteľom došlo k podpisu zmluvy o kreditnej karte, súčasťou
ktorej boli aj všeobecné obchodné podmienky ako predtlačený formulár bez možnosti ovplyvniť obsah
tohto dokumentu. Poukázala aj na skutočnosť, že neprijateľná podmienka v spotrebiteľskej zmluve je

absolútne neplatná, na čo súd musí prihliadať z úradnej povinnosti. Uviedla aj, že celú žalobu ako aj
vyjadrenia opierala o ustanovenia Občianskeho zákonníka, nakoľko má za to, že uzatvorením zmluvy
o kreditnej karte nepriamo musela súhlasiť aj so všeobecnými obchodnými podmienkami, pričom o
nich nebola poučená, informovaná a boli jej predložené na podpis ako súčasť zmluvy, obsah ktorých
nemohla ovplyvniť. Z ustanovenia § 3 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní je podľa

názoru žalobkyne možné vyvodiť, že súčasťou každej spotrebiteľskej zmluvy musí byť spotrebiteľská
rozhodcovská zmluva. Uviedla, že v priebehu celého konania sa snaží preukázať, že spotrebiteľská
zmluva je neplatná, nakoľko obsahuje neprijateľné podmienky, a preto aj spotrebiteľská rozhodcovská
zmluvamusíbyťneplatná.Pôvodnáspotrebiteľskázmluvaobsahovalavšeobecnéobchodnépodmienky
predtlačené na formulári, obsah ktorých ako spotrebiteľ nemohla ovplyvniť, preto je aj uvedená zmluva

neplatná, čím došlo aj k zneplatneniu spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy. Mala za to, že súd sa
nesprávne, nezákonne a svojvoľne venoval len tvrdeniam žalovaného a opomenul vyjadriť sa k jej
tvrdeniam. Namietala, že súd prvej inštancie vzal za správne len vyjadrenia žalovaného, čo aj sám súd
prezentoval v rozsudku. V dôsledku nesprávneho výroku vo veci samej považuje za nesprávny aj výrok
o náhrade trov konania.

4. K odvolaniu žalobkyne podal vyjadrenie žalovaný. Uviedol, že súd prvej inštancie sa vysporiadal so
všetkými námietkami žalobcu a jeho rozhodnutie je správne a náležite odôvodnené. Poukázal aj na
to, že žalobkyňa sama na pojednávaní uviedla, že finančné prostriedky z poskytnutej karty vyberala aj
napriek tomu, že mala vedomosť o tom, že po mesiaci alebo po dvoch sa dlžná suma bude navyšovať a

nebude schopná dlžnú sumu uhradiť. Je podľa jeho názoru zrejmé, že žalobkyňa podstatným spôsobom
porušila zmluvné dojednania a dlžnú sumu neuhradila. Uviedol, že po postúpení pohľadávky vstúpil
do práv a povinností veriteľa a pokúsil sa o mimosúdne vyrovnanie. Súd prvej inštancie sa podľa
názoru žalovaného vysporiadal s platnosťou zmluvy ako aj s platnosťou spotrebiteľskej rozhodcovskej
zmluvy a dohody o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach. Z listinných dôkazov a výsluchu

žalobkyne je zrejmé, že mala možnosť sa s ich obsahom oboznámiť, boli vyhotovené na samostatných
listoch papiera a ich platnosť nebola vzájomne ovplyvnená alebo podmienená. Žalobkyňa pri svojej
výpovedi zároveň uviedla, že jej bol poskytnutý úverový rámec, ktorý na základe vlastného uváženia
čerpala, a teda zmluva je podľa jeho názoru platná. Žalobkyňa v zmysle dohody zo dňa 21.12.2015
riadne uznala svoj splatný dlh čo do dôvodu a výšky, a teda na základe prejavenej vôle došlo k

založeniu vyvrátiteľnej právnej domnienky o tom, že dlh v čase uznania trval. Žalobkyni bola doručená
žaloba spolu s prílohami, avšak ku dňu vydania rozhodcovského rozsudku sa žalobkyňa v tomto
konaní k žalobe nevyjadrila. Žalovaný zastáva názor, že v konaní preukázal nedôvodnosť podanej
žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, právomoc rozhodcovského súdu rozhodnúť predmetný
spor na základe individuálne dojednanej spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, ako aj platný uznávací

prejav vôle žalobkyne týkajúci sa vzniknutej pohľadávky a jej záväzok uhradiť dlžnú sumu v splátkach.
Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.
Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.

5. K vyjadreniu žalovaného podala vyjadrenie žalobkyňa. Opätovne uviedla, že spotrebiteľská

rozhodcovská zmluva, zavedená ako nový inštitút, je len súčasťou každej spotrebiteľskej zmluvy podľa
§ 3 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a pokiaľ je neplatná spotrebiteľská zmluva, potom
je neplatná aj jej súčasť, a teda spotrebiteľská rozhodcovská zmluva. Tvrdenie žalovaného o platnosti
spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy preto nemôže byť podľa jej názoru pravdivé. Opätovne uviedlaaj to, že neplatnou je aj spotrebiteľská zmluva, pretože obsahuje neprijateľné podmienky. K vyjadreniu
žalovaného ohľadom doručovania písomností z rozhodcovského súdu uviedla, že „nejakú písomnosť“
z rozhodcovského súdu obdržala, avšak v tom čase bola v zlom zdravotnom stave. Má za to, že

podaná žaloba bola v celom rozsahu dôvodná, rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za nesprávne,
nezákonné a nespravodlivé.

6. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie v rozsahu danom § 379 CSP, rešpektujúc svoju viazanosť

odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP, nenariadil pojednávanie, pretože nepovažoval za potrebné
zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie
je dôvodné, preto v zmysle § 387 ods. 1 CSP rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

7. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (ďalej aj „zákon č.
335/2014 Z.z.“ alebo „zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní“), spotrebiteľská rozhodcovská

zmluva je dohoda medzi dodávateľom a spotrebiteľom o tom, že spory, ktoré medzi nimi vznikli
alebo vzniknú zo spotrebiteľskej zmluvy alebo s touto spotrebiteľskou zmluvou súvisia, rozhodne v
spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní určený stály rozhodcovský súd zapísaný v zozname podľa § 18
a určený v tejto spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluve. Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva zaväzuje
aj právnych nástupcov zmluvných strán.

8. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 335/2014 Z.z., spotrebiteľská rozhodcovská zmluva musí byť písomná,
obsahovo a formálne oddelená od spotrebiteľskej zmluvy a nesmie obsahovať dojednania, ktoré
nesúvisia so spotrebiteľským rozhodcovským konaním. Písomná forma spotrebiteľskej rozhodcovskej
zmluvy je zachovaná aj vtedy, ak bola uzavretá elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie

jej obsahu a identifikáciu zmluvných strán, ktoré spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu uzavreli.

9. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z.z., spotrebiteľská rozhodcovská zmluva musí obsahovať
a) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu obchodné meno, sídlo, identifikačné číslo dodávateľa
a meno, priezvisko, bydlisko spotrebiteľa,

b) označenie spotrebiteľskej zmluvy alebo spotrebiteľských zmlúv, na spory z ktorých sa vzťahuje
spotrebiteľská rozhodcovská zmluva,
c) označenie stáleho rozhodcovského súdu s uvedením názvu a sídla,
d) webové sídlo stáleho rozhodcovského súdu, na ktorom je zverejnený rokovací poriadok stáleho
rozhodcovského súdu (ďalej len "rokovací poriadok"), ako aj aktuálne údaje podľa § 18 ods. 3 a adresu

pre elektronickú komunikáciu a
e) poučenie podľa vzoru uvedeného v prílohe č. 1.

10. Podľa § 3 ods. 4 zákona č. 335/2014 Z.z., spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nesmie obsahovať
dohodu o osobe konkrétneho rozhodcu.

11. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 335/2014 Z.z., uzavretím spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy nesmie
byť podmienené uzavretie spotrebiteľskej zmluvy.

12. Podľa § 3 ods. 6 zákona č. 335/2014 Z.z., spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobmedzuje právo

spotrebiteľa obrátiť sa na súd. Spotrebiteľ sa napriek uzavretej spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluve
môže domáhať svojho práva podaním žaloby na súd a dodávateľ ani jeho právny nástupca sa nemôžu
účinne dovolávať nedostatku právomoci súdu podľa osobitného predpisu, ibaže vo veci už skôr začalo
spotrebiteľské rozhodcovské konanie; na tento účel je spotrebiteľské rozhodcovské konanie začaté
okamihom doručenia návrhu na začatie spotrebiteľského rozhodcovského konania spotrebiteľovi.

13. Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z., účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania
sa môže žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského
rozsudku, ak
b) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nebol riadne upovedomený o ustanovení

rozhodcu alebo o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo mu nebolo umožnené sa zúčastniť na
spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní,
e)spotrebiteľskározhodcovskázmluvaneobsahujenáležitostipodľa§3alebojetuinýdôvodneplatnosti
spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy,g) v konaní nebol správne zistený skutkový stav tým, že stály rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil
predložené dôkazy, nevykonal navrhované dôkazy alebo neumožnil spotrebiteľovi predložiť dôkazy, a
toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,

i)stályrozhodcovskýsúdrozhodolvrozporesustanoveniamivšeobecnezáväznýchprávnychpredpisov
na ochranu práv spotrebiteľa, a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,
k) výkon rozhodcovského rozsudku by bol v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky,
l) rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

14. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

15. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré umožňujú, aby bol spor medzi stranami
riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok ustanovených osobitným zákonom.

16. Z predloženého spisu odvolací súd zistil, že dňa 09.11.2016 bola súdu prvej inštancie doručená

žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku zriadeného pri Asociácii pre arbitráž, sp. zn. SRSAspA
12542/16 zo dňa 04.08.2016 spolu s návrhom na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku.
Žalobkyňa v žalobe uviedla, že pôvodný veriteľ V. V., a.s. jej poskytla na základe zmluvy o kreditnej karte
zo dňa 07.10.2008 č. XXX XXX XXX kreditnú kartu W. P. elektronickú s úverovým rámcom 3.319,39,-
Eur. Dňa 23.10.2015 uzatvoril žalovaný zmluvu o postúpení s pôvodným veriteľom, na základe ktorej

mu bola postúpená pohľadávka vo výške 3.470,80,- Eur. K zmluve o kreditnej karte uviedla, že išlo o
predtlačený formulár, ktorý obsahoval rozhodcovskú doložku v znení „Všetky spory, ktoré vzniknú zo
zmluvy o kreditnej karte, pri poskytovaní produktu/služby na základe tejto zmluvy alebo v súvislosti s
nimi, vrátane sporov o platnosť zmluvy, výklad alebo zrušenie, bude prejednávať a rozhodovať Stály
rozhodcovský súd Slovenskej bankovej asociácie zriadený podľa § 67 ods. 1 zákona č. 510/2002

Z.z. o platobnom styku Slovenskou bankovou asociáciou“. Namietala, že o predmetnej rozhodcovskej
doložke nebola vopred poučená ani informovaná a bola obsiahnutá v návrhu na uzatvorenie zmluvy, v
ktorej absentuje jej podpis. Zo žaloby ďalej vyplýva, že dňa 21.12.2015 žalovaná obdržala k podpisu
uznaniedlhuaspotrebiteľskúrozhodcovskúzmluvu,pričomnebolaindividuálneinformovanáapoučená,
aké následky ich uzatvorenie má. Z uvedeného dôvodu považuje rozhodcovskú zmluvu za absolútne

neplatnú, v rozpore s ustanovením § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, nakoľko vyžaduje, aby
všetky spory riešila výlučne v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovský súd zároveň ignoroval predpisy
určenénaochranuprávspotrebiteľa.Navrhlapreto,abysúdrozhodoloodkladevykonateľnostirozsudku
Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž, sp. zn. SRSAspA 12542/16 zo dňa
04.08.2016 (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“), a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej a

aby následne zrušil rozhodcovský rozsudok v celom rozsahu. V druhej časti žaloby žalobkyňa uviedla,
že až z rozhodcovského rozsudku zistila, že žalovaný podal žalobu na rozhodcovský súd, s ktorou sa
však nemala možnosť oboznámiť, nakoľko jej nebola doručená. Z uvedeného dôvodu nemohla zaujať
stanovisko, reagovať na podanú žalobu a namietať nedostatok právomoci rozhodcovského súdu.

17. K žalobe žalobkyne podal dňa 22.12.2016 vyjadrenie žalovaný, ktorý mal za to, že na zrušenie
rozhodcovského rozsudku neboli dané dôvody, nakoľko ich žalobkyňa nijakým spôsobom nepreukázala.
Keďže nemal v úmysle zbytočne navyšovať pohľadávku o trovy súdneho, prípadne exekučného
konania a žalobkyňa pohľadávku čo do dôvodu a výšky uznala, poskytol jej žalovaný možnosť uhradiť
pohľadávku v splátkach a zaslal jej dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach

(ďalej len „dohoda“), rozhodcovskú zmluvu a dotazník. Žalovaná mala možnosť prezrieť si jednotlivé
dokumenty, oboznámiť sa s nimi a podľa svojej vôle tieto dokumenty vyplniť v prípade, že súhlasila
s ich obsahom. Žalobkyňa tieto dokumenty podpísala dňa 21.12.2015. Uviedol aj, že právomoc
rozhodcovského súdu bola založená práve spotrebiteľskou rozhodcovskou zmluvou podpísanou vyššie
uvedeného dňa. Žalovaný vo vyjadrení poukázal aj na skutočnosť, že žalobkyňa sa mohla slobodne

rozhodnúť, či so žalovaným rozhodcovskú zmluvu uzavrie, pritom táto bola samostatným dokumentom
a jej uzavretie nebolo podmienkou uzavretia dohody. V závere opätovne uviedol, že s podaním žaloby
nesúhlasí, pretože neboli splnené dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku.18. Žalobkyňa vo vyjadrení doručenom súdu prvej inštancie dňa 13.04.2017 konštatovala, že žalovaným
predložený dotazník a dohoda o uznaní záväzku nemajú s prejednávanou vecou žiadny súvis, pretože
predmetom konania je žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku vydaného na základe neplatnej

rozhodcovskej doložky.

19. Žalovaný podal k vyššie uvedenému vyjadreniu žalobkyne vyjadrenie, ktoré bolo súdu prvej
inštancie doručené dňa 23.06.2017. V tomto uviedol, že žalobkyňa vyplnila dotazník, v ktorom vyjadrila
jednoznačné súhlasné stanovisko aj s tým, že v prípade nesplnenia záväzku podľa dohody je ochotná

podrobiť sa rozhodcovskému konaniu a vyhlásila, že rozhodcovskú zmluvu chce uzavrieť. Vyslovil
názor, že všetky predložené dokumenty s prejednávanou vecou súvisia. V závere uviedol, že je
neakceptovateľné, aby v čase, kedy sa zmluvné záväzky žalobkyne postúpili do stavu vymáhania, táto
začala namietať samotné uzatvorenie a nepochopenie obsahu podpísaných zmlúv a pripisovať to na
ťarchu žalovaného.

20. Z predloženého spisu mal odvolací súd za preukázané, že dňa 25.09.2017 sa na súde prvej
inštancie uskutočnilo pojednávanie, na ktorom právny zástupca žalobkyne uviedol, že súčasťou dohody
bola rozhodcovská doložka uvedená v čl. 5 predmetnej dohody. Samotná žalobkyňa uviedla, že si je
vedomá podlžnosti voči právnemu predchodcovi žalovaného, pričom mala ochotu splácať predmetnú
pohľadávku, avšak jediným zdrojom jej príjmu bol invalidný dôchodok. Uviedla aj, že dokumentom, ktoré

jej žalovaný zaslal, nerozumela.

21. Odvolací súd po preskúmaní rozhodcovského rozsudku sp. zn. SRSAspA 12542/16 zo dňa
04.08.2016 zistil, že tento bol vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Asociácii pre
arbitráž, zriadeným záujmovým združením právnických osôb Asociácia pre arbitráž. V žalobe žalobkyňa

namietala, že rozhodcovský súd ignoroval predpisy určené na ochranu práv spotrebiteľa. S týmto
názorom žalobkyne sa však odvolací súd nestotožnil. Stály rozhodcovský súd totiž v odôvodnení svojho
rozhodnutia konštatoval, že v konaní aplikoval zákon o spotrebiteľských úveroch a mal za to, že v
prejednávanej veci bol žalobkyni poskytnutý spotrebiteľský úver a zmluvu o kreditnej karte posúdil ako
zmluvu spotrebiteľskú s poukazom na ustanovenia Občianskeho zákonníka. V závere rozhodcovského

rozsudku bola žalobkyňa (v konaní pred rozhodcovským súdom v procesnom postavení žalovanej)
v zmysle zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní poučená o možnosti podať žalobu na
všeobecný súd.

22. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na tvrdenie žalobkyne v žalobe, ktorá uviedla, že až z

rozhodcovského rozsudku zistila, že žalovaný podal na rozhodcovskom súde žalobu, s ktorou nemala
možnosť sa oboznámiť, nakoľko jej nebola doručená, a preto k nej ani nemohla zaujať stanovisko
a reagovať na ňu. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku, ako aj z pripojených doručeniek, však
vyplýva, že žaloba spolu s výzvou na predloženie žalobnej odpovede boli žalobkyni riadne doručené,
avšak táto na uvedené nijako nereagovala. Až následne žalobkyňa potvrdila, že jej listiny doručené boli,

alenevyjadrilasaknimzdôvoduzléhozdravotnéhostavu.Uvedenépretonemožnopripisovaťnaťarchu
žalovanéhoaleborozhodcovskéhosúdu,ktorísisvojupovinnosťsplnili,akotosprávneuviedolžalovaný.

23. Súčasťou súdneho spisu je aj návrh na uzatvorenie zmluvy o kreditnej karte zo dňa 07.10.2008, na
základe ktorej bola žalobkyni vydaná kreditná karta W. P. elektronická s výškou celkového úverového

rámca 3.319,39,- Eur. Predmetnú zmluvu žalobkyňa podpísala. Svojím podpisom v celom rozsahu
a bez výhrad prijala návrh na uzatvorenie zmluvy, neoddeliteľnou súčasťou ktorej boli aj obchodné
podmienky. Odvolací súd v súvislosti s rozhodcovskou doložkou, znenie ktorej žalobkyňa citovala v ňou
podanej žalobe, dodáva, že také znenie rozhodcovskej doložky, na aké žalobkyňa odkazuje, sa v spise
nenachádza. Odvolací súd však dáva žalobkyni za pravdu, že rozhodcovská doložka v spotrebiteľskej

zmluve je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ak nebola osobitne dojednaná a podpísaná, avšak
uvedené nemá za následok neplatnosť celej spotrebiteľskej zmluvy, ale len predmetného ustanovenia.
Z uvedeného je možné vyvodiť, že zmluva o kreditnej karte obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku
- rozhodcovskú doložku, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Avšak, je
potrebné dodať, že Stály rozhodcovský súd zriadený pri Asociácii pre arbitráž odvodil svoju právomoc

vo veci konať a rozhodnúť od rozhodcovskej zmluvy (nie od rozhodcovskej doložky uvedenej v návrhu
na uzatvorenie zmluvy), ktorú žalobkyňa dobrovoľne podpísala dňa 21.12.2015, pričom v konaní
pred rozhodcovským súdom sa tento zaoberal aj posúdením neprijateľnosti predmetnej rozhodcovskejzmluvy, a teda jej platnosťou, v zmysle § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Odvolací súd na
základe uvedeného zastáva názor, že rozhodcovský súd mal právomoc konať a rozhodnúť.

24. Odvolací súd preskúmal aj ostatné ustanovenia zmluvy o kreditnej karte a s ňou súvisiace obchodné
podmienky, pričom nezistil, že by obsahovali iné neprijateľné zmluvné podmienky ako uvádza žalobkyňa
v odvolaní, ktorá považuje za neplatnú celú zmluvu. Je pritom zaujímavé, že pri podpise zmluvy a
počas čerpania finančných prostriedkov, resp. počas využívania služieb poskytovaných bankou, sa
žalobkyňa prípadnými neprijateľnými podmienkami v zmluve nezaoberala a zmluvu o kreditnej karte

začala považovať za neplatnú až v čase, kedy mala plniť svoje povinnosti z nej vyplývajúce.

25. Súčasťou súdneho spisu je aj dohoda o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach,
spotrebiteľská rozhodcovská zmluva a dotazník k týmto listinám. Tieto dokumenty žalobkyňa podpísala
dňa 21.12.2015. Žalobkyňa namietala, že uvedené listiny nemajú s prejednávanou vecou žiaden súvis,
avšak ani s týmto názorom sa odvolací súd nemohol stotožniť. Ako už bolo uvedené vyššie, konkrétne v

bode 22, rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc práve od spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy zo
dňa 21.12.2015. V priebehu konania vyplynulo, a teda odvolací súd mal za preukázané, že predmetné
listiny mala žalobkyňa možnosť preštudovať si vo svojom bydlisku, pretože jej boli doručené poštou,
mohla si ich obsah nechať vysvetliť, ak jednotlivým ustanoveniam nerozumela ako tvrdí, prípadne mala
možnosť tieto listiny nepodpísať. Z bodu 4.1 dohody o uznaní záväzku vyplýva, že táto bola uzatvorená

vážne, zrozumiteľne a určite, nie v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok a že pred jej podpisom
si ju strana v celosti prečítala, porozumela jej obsahu a na znak súhlasu ju podpísala. V zmysle bodu
5 dohody sa zmluvné strany dohodli na mediačnej doložke. Na spodnej strane dohody sa nachádza
podpis žalobkyne, ktorým vyjadrila súhlas s predmetnou dohodou. Právny zástupca žalobkyne zároveň
na pojednávaní namietal, že v bode 5 tejto dohody je ustanovená rozhodcovská doložka. Odvolací súd

v tejto súvislosti len poznamenáva, že právny zástupca žalobkyne by si mal byť vedomý rozdielu medzi
rozhodcovskou doložkou a doložkou o mediácii.

26. Odvolací súd preskúmal aj spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu. V čl. I bode 1 tejto zmluvy je
uvedený rozhodcovský súd oprávnený vo veci konať a rozhodnúť, a to Stály rozhodcovský súd zriadený

pri Asociácii pre arbitráž, zriaďovateľom ktorého je záujmové združenie právnických osôb Asociácia
pre arbitráž, a teda ide o rozhodcovský súd, ktorý vydal aj rozhodcovský rozsudok predložený v
prejednávanej veci. Z čl. III bodu 2 vyplýva, že zmluvná strana má právo obrátiť sa na všeobecný súd,
na ktorom sa môže domáhať vyslovenia neplatnosti predmetnej zmluvy. V čl. IV bode 1 je uvedené, že
zmluvu je možné meniť prípadne zrušiť písomnou dohodou zmluvných strán. Odvolací súd síce vo svojej

rozhodovacej praxi zastáva názor, že takéto ustanovenie zmluvy je pre spotrebiteľa nevýhodné, avšak
vždy ide o prípady, kedy je rozhodcovská zmluva uzatvorená v ten istý deň ako zmluva spotrebiteľská,
a to na prevádzke banky alebo inej spoločnosti poskytujúcej úvery, kedy je možné predpokladať, že
zmluvná strana nemá možnosť dôkladne si preštudovať a porozumieť jednotlivým ustanoveniam zmluvy
z časových dôvodov. V prejednávanom prípade však ide o situáciu, kedy spotrebiteľská rozhodcovská

zmluva bola uzatvorená viac ako 7 rokov po uzatvorení zmluvy o kreditnej karte, a, ako už bolo uvedené
vyššie, žalobkyňa mala možnosť si uvedenú listinu prečítať vo svojom bydlisku a rozhodnúť sa či ju
podpíše alebo nie, pričom jej podpísanie, resp. nepodpísanie by nemalo vplyv na samotnú existenciu
spotrebiteľskej zmluvy. Svojim podpisom na spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluve žalobkyňa vyhlásila,
že je spôsobilá na právne úkony a uzatvorila ju slobodne a vážne, oboznámila sa s jej obsahom a

porozumela jej. Pri takto dojednanej rozhodcovskej zmluve mal odvolací súd za to, že táto neobsahuje
neprijateľné podmienky v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka.

27. Odvolací súd k ustanoveniu § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, na ktorý sa odvolávala
žalobkyňa v odvolaní, na doplnenie uvádza, že za neprijateľné podmienky sa v zmysle tohto ustanovenia

považujú také dojednania v spotrebiteľskej zmluve, ktoré umožňujú, aby bol spor medzi stranami
riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok ustanovených v zákone č. 335/2014 Z.z. o
spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. K hlavným požiadavkám v zmysle zákona o spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní, konkrétne v zmysle § 3 ods. 2, patrí to, že spotrebiteľská rozhodcovská zmluva
musí byť písomná, obsahovo a formálne oddelená od spotrebiteľskej zmluvy a nesmie obsahovať

dojednania, ktoré nesúvisia so spotrebiteľským rozhodcovským konaním. V zmysle ustanovenia § 3 ods.
4 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní zároveň nesmie rozhodcovská zmluva obsahovať
dojednanie o osobe konkrétneho rozhodcu. Podľa § 3 ods. 6 uvedeného zákona nie je možné v
rozhodcovskej zmluve vylúčiť možnosť spotrebiteľa po uzatvorení rozhodcovskej zmluvy obrátiť sa navšeobecný súd Slovenskej republiky. Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva zo dňa 21.12.2015, ktorá
bola založená do súdneho spisu a na základe ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok, všetky vyššie
uvedené zákonom vyžadované podmienky spĺňa, preto ju nemožno považovať za neplatnú, prípadne

obsahujúcu neprijateľné podmienky.

28. Podľa názoru žalobkyne vyjadreného v odvolaní, z ustanovenia § 3 zákona o spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní vyplýva, že súčasťou každej spotrebiteľskej zmluvy musí byť spotrebiteľská
rozhodcovská zmluva. Odvolaciemu súdu však vôbec nie je zrejmé, z ktorého ustanovenia by uvedené

tvrdenie žalobkyne, resp. jej právneho zástupcu, malo vychádzať. Je len možné predpokladať, že
žalobkyňa mala na mysli odsek 5 predmetného ustanovenia, avšak z uvedeného vyplýva, že uzatvorenie
spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy nesmie byť podmienené uzavretím spotrebiteľskej zmluvy a
nie že spotrebiteľská zmluva musí obsahovať spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu. Odvolací súd
zároveň uvádza, že spotrebiteľská rozhodcovská zmluva podpísaná žalobkyňou dňa 21.12.2015 nebola
podmienkou uzatvorenia spotrebiteľskej zmluvy, pretože spotrebiteľskú zmluvu uzatvorili zmluvné strany

o 7 rokov skôr, tak ako už bolo uvedené v bode 26.

29. Žalobkyňa sa žalobou podanou súdu prvej inštancie dňa 09.11.2016 domáhala zrušenia
rozhodcovského rozsudku v zmysle ustanovenia § 45 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní, v zmysle ktorého sa zrušenia rozhodcovského rozsudku môže domáhať

účastník rozhodcovského konania, ak nebol upovedomený o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a
o ustanovení rozhodcu. Uvedeným sa už odvolací súd zaoberal vyššie, pričom sama žalobkyňa neskôr
uviedla, čo preukazuje aj doručenka ňou osobne podpísaná, že o uvedenom informovaná bola.

30. Ďalším dôvodom na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa názoru žalobkyne bolo, že

rozhodcovská zmluva neobsahovala náležitosti podľa § 3 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom
konaní (§ 45 ods. 1 písm. e/ zákona o spotrebiteľských úveroch). Aj uvedenému tvrdeniu sa odvolací
súd podrobne venoval a dospel k názoru, že rozhodcovská zmluva v znení, v akom bola založená
do súdneho spisu, spĺňa náležitosti podľa ustanovenia § 3 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom
konaní.

31. Žalobkyňa poukázala aj na ustanovenie § 45 ods. 1 písm. g) zákona o spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní, v zmysle ktorého je dôvodom na zrušenie rozhodcovského rozsudku aj
skutočnosť, že v konaní nebol správne zistený skutkový stav tým, že rozhodcovský súd nesprávne
vyhodnotil predložené dôkazy, nevykonal navrhované dôkazy alebo neumožnil spotrebiteľovi predložiť

dôkazy.Suvedenýmsaodvolacísúdnestotožnil,pretožemalzapreukázané,žežalobkyňabolavkonaní
pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Asociácii pre arbitráž nečinná, a teda nepredložila
žiadne dôkazy na svoju obranu.

32. Odvolací súd k namietanému ustanoveniu § 45 ods. 1 písm. i) zákona č. 335/2014 Z.z., v

zmysle ktorého je dôvodom na zrušenie rozhodcovského rozsudku skutočnosť, že stály rozhodcovský
súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv
spotrebiteľa, uvádza, že stály rozhodcovský súd nerozhodol v rozpore s takýmito právnymi predpismi,
pretože v konaní postupoval v zmysle zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní ako aj v zmysle
Občianskeho zákonníka.

33. Odvolací súd sa nestotožnil ani s dôvodom na zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle § 45 ods.
1 písm. k) zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, v zmysle ktorého súd zruší rozhodcovský
rozsudok, výkon ktorého by bol v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky. Odvolací súd
na základe už uvedeného dospel k názoru, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný v súlade s právnym

poriadkom Slovenskej republiky, nie je zároveň v rozpore s dobrými mravmi, prípadne so zásadami
spravodlivosti, preto ani jeho výkon nemôže byť v rozpore s verejným poriadkom.

34. Posledným dôvodom zrušenia rozhodcovského rozsudku, na ktorý žalobkyňa poukázala, bolo jeho
zrušenie v zmysle § 45 ods. 1 písm. l) zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, a teda ide

o zrušenie v prípade, že rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolací súd podrobne preskúmal rozhodcovský rozsudok a dospel k názoru, že stály rozhodcovský
súd venoval dostatočnú pozornosť listinám predloženým žalovaným (v konaní pred rozhodcovským
súdom v procesnom postavení žalobcu) a na ich základe dospel k správnym zisteniam a vec správneprávne posúdil. Žalobkyni pritom bolo umožnené brániť sa v rozhodcovskom konaní, avšak svoje právo
nevyužila.

35. Odvolací súd k uvedenému dodáva, že nie je možné generalizovať, resp. automaticky posudzovať
každý rozhodcovský rozsudok za neplatný, zaväzujúci na nedovolené plnenie, prípadne odporujúci
dobrým mravom len z dôvodu, že ide o rozsudok, ktorý nebol vydaný štátnym súdom a popri tom sa
brániť opomenutím tohto súdu prihliadnuť na ochranu práv spotrebiteľa. Je potrebné si uvedomiť, ako
uviedol aj rozhodcovský súd, že ochrana spotrebiteľa nemôže byť absolútna, zbavujúca ho akýchkoľvek

povinností plniť si svoje záväzky, a to len z titulu, že ide o spotrebiteľa. Európsky súd pre ľudské práva
definuje spotrebiteľa ako osobu v rozumnej miere dobre informovanú, vnímavú a obozretnú. Z takejto
dikcie je potom možné vyvodiť, že spotrebiteľ by si mal byť vedomý svojho konania, a teda reflektujúc
na prejednávanú vec, ak žalobkyňa rozhodcovskej zmluve, dohode o uznaní záväzku alebo dotazníku
k týmto listinám nerozumela, mohla ich odmietnuť podpísať. Podpísaním rozhodcovskej zmluvy však
žalobkyňa prejavila súhlas s prípadným rozhodcovským konaním, pričom uzavretie rozhodcovskej

zmluvy nevylučuje ani samotný zákon.

36. Na základe uvedeného dospel odvolací súd k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie, a teda, že
nebol splnený žiaden z dôvodov na zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle § 45 ods. 1 zákona
o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a jednotlivé dôvody zrušenia nekonkretizovala ani samotná

žalobkyňa.

37. Žalobkyňa v odvolaní namietala, že súd prvej inštancie sa svojvoľne a nezákonne venoval len
tvrdeniam žalovaného a k jej tvrdeným skutočnostiam sa nevyjadril, pričom za správne zobral len
tvrdenia žalovaného. K uvedenému odvolací súd uvádza, že je práve na uvážení súdu, ktoré tvrdenia

bude považovať za relevantné, pravdivé a v súlade s právnym poriadkom, pričom dôvod, že za správne
považuje súd len tvrdenie protistrany nemožno považovať za svojvôľu súdu. V sporovom konaní proti
sebe vystupujú strany sporu - žalobca a žalovaný - a vždy z konania vzíde len jedna strana, v ktorej
prospech bude rozhodnuté.

38. Odvolací súd sa na základe vyššie uvedeného s názorom súdu prvej inštancie v celom rozsahu
stotožnil, a preto odvolaním napadnutý rozsudok v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

39. Odvolací súd potvrdil aj výrok, ktorým súd priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania voči
žalobkyni vo výške 100 %. Keďže je odvolací súd viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania, preskúmal

výrok o nároku na náhradu trov konania len v tomto rozsahu.

40. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

41. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

42. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

43.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

44. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP tak, že žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný, priznal nárok

na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %. O výške trov konania rozhodne súdny úradník
súdu prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samostatným uznesením.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).