Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, October 17, 2017

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 10C/205/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5616206549
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Marcián
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2017:5616206549.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudcom JUDr. Danielom Marciánom v spore žalobkyne U.. D. I.,
nar.XX.X.XXXX, bytom O., Ž. XXX, zastúpenej Advokátskou kanceláriou AGM partners s.r.o., IČO: 47
258 586, so sídlom Bratislava - Staré Mesto, Ventúrska 14, proti žalovaným: 1.) K. C., nar.XX.X.XXXX,
bytom O., Ž. XXX a 2.) D. C., nar. XX.X.XXXX, bytom O., Ž. XXX, obaja zastúpení JUDr. Dušanom
Jančim, advokátom, so sídlom Garbiarska 695, Liptovský Mikuláš, o vypratanie nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaní v 1. a 2. rade s ú p o v i n n í vypratať nehnuteľnosť žalobkyne -pozemok na parcele
číslo 318/4, parcela registra „C“, trvalé trávne porasty, vo výmere 525 m2, vedenom Okresným úradom
Liptovský Mikuláš, katastrálnym odborom, okres Liptovský Mikuláš, obec Žiar, katastrálne územie Ž., na
liste vlastníctva č. XX, a to v časti vyznačenej vo vytyčovacom náčrte vyhotovenom 21.3.2016 geodetom
W. Q., v lehote 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalovaní v 1. a 2. rade s ú p o v i n n í odstrániť plot nachádzajúci sa na nehnuteľnosti
žalobkyne - pozemku parcely číslo 318/4, parcela registra „C“, trvalé trávne porasty, vo výmere 525 m2,

vedenom Okresným úradom Liptovský Mikuláš, katastrálnym odborom, okres Liptovský Mikuláš, obec
Žiar, katastrálne územie Ž., na liste vlastníctva č. XX, v lehote 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti
tohto rozsudku.
III. Žalobkyňa m á proti žalovaným v 1. a 2. rade právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu,
pričom o výške tejto náhrady trov konania bude súdom rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku
samostatným rozhodnutím.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou na tunajší súd 19.9.2016 sa žalobkyňa domáhala vydania rozhodnutia, v zmysle
ktorého by boli žalovaný 1.), žalovaný 2.) a žalovaný 3.) povinní vypratať nehnuteľnosť žalobkyne
- časť pozemku na pozemku na parcele č. 318/4, parcela registra „C“, trvalé trávne porasty vo
výmere 525 m2 tak, ako je táto vedená Okresným úradom Liptovský Mikuláš, katastrálnym odborom,
okres Liptovský Mikuláš, Obec Žiar, katastrálne územie Ž., na liste vlastníctva č. XX, ktorá časť je
vyznačená vo vytyčovacom náčrte z 21.3.2016, vyhotovenom geodetom W. Q., v lehote 30 dní odo
dňa právoplatnosti rozsudku. Predmetný žalobný návrh žalobkyňa odôvodnila nasledovnými skutkovými

a právnymi tvrdeniami. Žalobkyňa je vlastníčkou parcely č. 318/4, trvalé trávnaté porasty vo výmere
525 m2, par. registra C, evidovanej Okresným úradom Liptovský Mikuláš, katastrálnym odborom, okres
Liptovský Mikuláš, obec Žiar, katastrálne územie Ž., na liste vlastníctva č. XX (ďalej len „pozemok
318/4“). Predmetný pozemok žalobkyňa nadobudla na základe darovacej zmluvy V 1985/2012 z
30.7.2012. S pozemkom žalobkyne susedí pozemok v podielovom spoluvlastníctve žalovaných v 1. až
3. rade parcela č. 323/2, záhrady, o výmere 923 m2, parc. registra „C“, evidované Okresným úradom

Liptovský Mikuláš, katastrálnym odborom, okres Liptovský Mikuláš, obec Žiar, katastrálne územie Ž.,
na liste vlastníctva č. XX. Obe predmetné parcely sú oddelené plotom. Právny predchodca žalovaných
(otec žalovaného v 1. rade) ako hranicu deliacu tieto pozemky postavil plot, ktorý však nezodpovedáskutočnej hranici uvedených pozemkov, tak ako to vyplýva z katastrálnej mapy, čím došlo k svojvoľnému
zabratiu časti parcely 381/4, ktorej vlastníkom je žalobkyňa. Žalobkyňa si nechala vypracovať vytyčovací
náčrt hranice medzi uvedenými dvoma parcelami, ktorý vyhotovil geodet W. Q. 21.3.2016. Z uvedeného

vytyčovacieho návrhu vyplýva, že plot je postavený na parcele žalobkyne č. 318/4, a to tým spôsobom,
že žalovaní v dôsledku toho neoprávnene užívajú 28 m2 z parcely č. 318/4, ktorá patrí žalobkyni. Geodet
W. Q. vo svojom náčrte jasne znázornil tú časť parcely žalobkyne, ktorú užívajú žalovaní, a ktorá je za
skutočnou hranicou uvedených dvoch parciel vyplývajúcou z katastrálnej mapy. Žalovaní spornú časť
parcely č. 381/4 nenadobudli do svojho vlastníctva nijakým právnym úkonom, pričom svoje vlastnícke

právo odvodzujú iba od chybného vytýčenia plotu v teréne. Plot stojí na nesprávnom mieste a zasahuje
tak do vlastníckych práv žalobkyne. Na preukázanie uvedených skutkových tvrdení žalobkyňa navrhla
vykonať dokazovanie výpisom z listu vlastníctva č. XX a č. XX, vytyčovacím náčrtom vyhotoveným
geodetom W. Q. z 21.3.2016, a predžalobnými výzvami žalobkyne adresovanými žalovaným v 1. až 3.
rade.
2. Žalovaní vo svojom písomnom vyjadrení doručenom na tunajší súd 8.3.2017 uviedli, že petit žaloby je

nevykonateľný, nakoľko žalovaný v 3. rade 28.10.2008 zomrel. Ďalej v tomto podaní vyjadrili nesúhlas so
žalobou predovšetkým preto, že časť pozemku na parcele č. 318/4, parcely registra „C“, trvalé trávnaté
porasty, o výmere 525m2, tak ako je táto vedená Okresným úradom Liptovský Mikuláš, katastrálnym
odborom, okres Liptovský Mikuláš, obec Žiar, katastrálne územie Ž., na liste vlastníctva č. XX, ktorá
časť je vytýčená vo vytyčovacom náčrte vyhotovenom geodetom W. Q. 21.3.2016, je ich vlastníctvom,

a nie vlastníctvom žalobkyne. Preto sú presvedčení, že predmetný plot je umiestnený správne, tak ako
bol vytýčený stavebnou komisiou v roku 1972. Žalovaní, keďže sa domnievajú, že sú vlastníkmi tejto
časti vyššie uvedeného pozemku, ju užívajú v dobrej viere a dobromyseľne. Na záver svojho písomného
podania žalovaní navrhli, aby sa vyriešila otázka, kto je vlastníkom tejto časti pozemku, a až následne
aby sa riešila otázka vypratania nehnuteľnosti, resp. by sa vec mohla tiež vyriešiť mimosúdne, napr.

zmierom.
2. V replike žalobkyne doručenej na tunajší súd 24.4.2017 táto poprela, že sporná časť pozemku je vo
vlastníctve žalovaných, pretože títo odvodzujú svoje vlastníctvo spornej časti pozemku iba z nesprávne
vytýčeného plota, čím však nenadobudli k spornej časti pozemku vlastnícke právo. Odmietli posudzovať
otázku vlastníckeho práva k danej časti parcely, ako predbežnú otázku, ako to navrhli žalovaní, nakoľko

vlastnícke právo k parcele č. 318/4, ani jej spornej časti, nie je vôbec pochybné. Dobromyseľnosť
držby spornej časti pozemku žalovanými neprichádza do úvahy, nakoľko žalobkyňa sa domáha nápravy
už po dobu viac ako 30 rokov, avšak neúspešne, čo vyústilo k aktuálnemu konaniu pred súdom.
Žalobkyňa sa domáha svojho práva najmä z dôvodu, že pre posunutie plota nie je možné opraviť fasádu
domu, ktorý stojí pri okraji pozemku žalobkyne, a riadne ho udržiavať, a tak jej hrozia aj ďalšie škody.

Pokiaľ by žalovaní naďalej spochybňovali správny priebeh hranice, žalobkyňa navrhuje súdu nariadiť
znalecké dokazovanie a ustanoviť v konaní znalca z odboru geodézie, kartografie a katastra, ktorý by
opätovne zameral a vytýčil priebeh hranice medzi parcelami č. 318/4 a č. 323/2, avšak tento eventuálny
návrh na vykonanie znaleckého dokazovania a z neho vyplývajúcim zvýšeným trovám konania by
žalobkyňa chcela v takom prípade skôr predísť a vyriešiť vec zmierom. Vo vzťahu k argumentácií o úmrtí

žalovanéhov3.radeuviedla,ževprípadesmrtistranysporuprechádzapovinnosťnadedičovporučiteľa,
ktorí po skončení dedičského konania vstupujú do konania namiesto svojho právneho predchodcu. Na
záver vyjadrila názor, že svoje vlastnícke právo považuje žalobkyňa za preukázané, a že teda žalovaní
časť tejto parcely neprávom zadržujú. K replike žalobca ako listinný dôkaz pripojil mail z 12. apríla 2017 o
komunikácií zástupcu žalobkyne so zástupcom žalovaných, ktorého obsahom je návrh zástupcu žalobcu

na možné vyriešenie veci zmierom a možné zvolenie si nestranného geodeta, ktorý by vymeral hranicu
pozemku v teréne.
3. V písomnej duplike žalovaných doručenej na tunajší súd 5.6.2017 žalovaní len zopakovali svoje
vyjadrenia obsiahnuté vo vyjadrení k žalobe s doplnením, že mail, ktorý bol prílohou žalobcu k jeho
replike mu ako zástupcovi žalovaných nebol doručený a oboznámil sa s ním až pri doručení repliky.

4. Uznesením tunajšieho súdu sp.zn.: 10C/205/2016 z 31.8.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť
22.9.2017, bolo konanie voči žalovanému v 3. rade zastavené z dôvodu, že žaloba smerovala voči
žalovanému v 3. rade, ktorý v čase začatia konania nemal procesnú subjektivitu, teda z dôvodu takého
nedostatku podmienky konania, ktorý existoval už na začiatku konania, a ktorý nebolo možné odstrániť.
5. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom strany sporu len zopakovali svoje skutkové a právne

tvrdenia už obsiahnuté v ich dovtedajších písomných podaniach, pričom zhodne dodali, že navrhujú
vykonať znalecké dokazovanie ohľadne vytýčenia hranice medzi pozemkami žalobkyne a žalovaných.6. Na základe skutkových tvrdení obsiahnutých v písomných podaniach a ústnych prednesoch strán na
pojednávaní súd ustálil, že nebolo sporné, že časť pozemku, nachádzajúcom sa na parcele č. 318/4,
ktorá je graficky vyznačená vo vytyčovacom náčrte geodeta W. Q., je užívaná žalovanými v 1. a 2. rade.

Keďže ide o zhodné tvrdenie strán sporu (podľa § 186 ods. 2 Civilného sporového poriadku), tak toto
skutkovétvrdenienebolopredmetnomdokazovania(pretosúdnevykonalakodôkazanivytyčovacínáčrt
geodeta W. Q..)
7. Sporné bolo to, kto je vlastníkom predmetnej časti pozemku parc.č. 318/4, pretože kým žalobkyňa
tvrdila, že ona je výlučnou vlastníčkou tejto časti pozemku, žalovaní zase výslovne tvrdili, že táto časť

pozemku (parc. č. 381/4), je v ich podielovom spoluvlastníctve, pričom na podporu tohto svojho tvrdenia
uviedli argument, že stavebná komisia v roku 1972 rozhodla o umiestnení plotu medzi pozemkami
žalobkyne a žalovaných (resp. ich právnymi predchodcami) tak, ako ten plot dnes stojí.
8. Z výpisu z listu vlastníctva č. XX, vedenom pre okres Liptovský Mikuláš, obec Žiar, katastrálne územie
Ž.z8.9.2016súdzistil,ževlastníkomceléhopozemkunaparc.č.318/4,trvalétrávnatéporasty,ovýmere
525 m2 je žalobkyňa, a to na základe titulu nadobudnutia - darovacej zmluvy V 1985/2012 z 30.7.2012.

9. Na základe výpisu listu vlastníctva č. XX pre okres Liptovský Mikuláš, obec Žiar, katastrálne územie
Ž. súd zistil, že podielovými spoluvlastníkmi pozemku - parc.č. 323/2, záhrady, o výmere 923 m2 sú
žalovaný v 1. rade, žalovaný v 2. rade a žalovaný v 3. rade.
10. Z uznesenia Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp.zn.: 6D/2035/2008 z 9.2.2010 súd zistil, že
dedičský podiel na pozemku parcely č. 323/2 nebol predmetom dedenia po žalovanom v 3. rade.

11. Takto zistený skutkový stav súd podrobil svojmu právnemu posúdeniu.
12. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka (zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov)
vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä
sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
13. Podľa § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na

to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady
toho, kto stavbu zriadil (ďalej len „vlastník stavby“.)
14. Vlastníctvo k pozemku (objektívne) patrí tomu, komu svedčí zápis v katastri nehnuteľností, a
kto súčasne disponuje platným právnym titulom, na základe ktorého nadobudol vlastnícke právo
(napr. darovacou zmluvou.) Súčasne v zmysle § 70 katastrálneho zákona platí, že údaje katastra

nehnuteľností treba považovať za hodnoverné, kým nie je preukázaný opak. Opak by mohol byť
žalovanými preukázaný napr. keby bola spochybnená platnosť právneho titulu (darovacej zmluvy), na
základe ktorého žalobkyňa nadobudla vlastnícke právo k pozemku, teda dôkazom spochybňujúcim
druhý predpoklad nadobudnutia vlastníckeho práva žalobkyňou k nehnuteľnosti (právny titul.) K
tomu však poukazom žalovaných na vydané rozhodnutie stavebnom komisiou v roku 1972, teda na

individuálny správny akt vydaný v správnom konaní (pre účely výstavby plota), nedošlo. Okrem toho
toto rozhodnutie stavebnej komisie malo v čase jeho vydania ako individuálny správny akt vychádzať a
byť v súlade so zapísaným stavom o vlastníckych vzťahoch vyplývajúcom z evidencie nehnuteľností.

15. Z katastra nehnuteľnosti vyplýva, že vlastníkom celého pozemku - parcelné číslo 318/4 je žalobkyňa,

pričom žalovaní výslovne tvrdili, že užívajú časť tohto pozemku - parc. č. 318/4, teda že užívajú časť
pozemku, ktorý v zmysle zápisu v katastri nehnuteľností patrí žalobkyni, a súčasne tento zápis o jej
vlastníctve právne relevantným spôsobom nespochybnili. Z uvedeného dôvodu súd vyhovel žalobe a
rozhodol podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, že žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní vypratať
predmetnú časť pozemku, pričom im na to určil paričnú lehotu zodpovedajúcu povahe ukladanej

povinnosti a obvyklej súdnej praxi.
16. Vzhľadom na uvedené právne posúdenie veci súd nevykonal ostatné stranami sporu navrhnuté
dôkazy.
17. Súd v tejto súvislosti považuje za potrebné sa osobitne vyjadriť k zamietnutému návrhu na vykonanie
znaleckého dokazovania ohľadne určenia hranice medzi pozemkami žalobkyne a pozemku žalovaných.

18. Tak predovšetkým z procesného hľadiska treba povedať, že zo strany žalovaných vo vyjadrení k
žalobe a ani v duplike, nebol podaný návrh na vykonanie znaleckého dokazovania v tomto smere. V
týchto písomných podaniach sa uvádza iba právny názor žalovaných, že najprv treba ako predbežnú
otázku vyriešiť otázku vlastníctva k spornej časti pozemku, a až potom riešiť otázku vypratania resp.
zmieru, čo však nemožno podľa názoru súdu považovať za návrh na vykonania dôkazu znalcom na

určenie priebehu hranice pozemku. Takýto návrh na vykonanie znaleckého dokazovania bol urobený
žalovanými (až) v rámci ich ústnych prednesov na pojednávaní. Avšak keďže ide o konanie začaté
po 1.7.2016, súd uplatnil sudcovskú koncentráciu podľa § 167 Civilného sporového poriadku vo
vzťahu k možnosti strán navrhovať dôkazy (o ktorej možnosti boli žalovaní vo výzvach podľa tohtoustanovenia poučení.) Žalovaní mali teda označiť dôkazy na svoju obranu a na preukázanie svojich
tvrdení (vrátane návrhu na znalecké dokazovanie o určenie hranice medzi pozemkami) najneskôr v
lehotách vyplývajúcich z výziev súdu v zmysle § 167 Civilného sporového poriadku, a takýto návrh

prednesený žalovanými až na pojednávaní považoval súd za oneskorený a neprihliadal na neho, keďže
je zrejmé, že takýto návrh mohli žalovaní urobiť už v priebehu svojho vyjadrenia k žalobe resp. v
duplike. Rovnaký záver platí pre návrh na vykonanie znaleckého dokazovania ohľadne určenia hranice
pozemkov prednesený žalobcom na pojednávaní.
19. Pokiaľ ide o návrh na vykonanie znaleckého dokazovania o priebehu hranice medzi pozemkami

prednesenom žalobcom v replike, súd poukazuje na to, že tento návrh bol síce v replike uvedený, avšak
bol formulovaný eventuálnym spôsobom, a navyše na záver tohto podania, rovnako ako v jeho časti pred
týmto eventuálnym návrhom, bolo žalobcom tvrdené, že otázku vlastníctva považuje za jednoznačnú,
a že vlastne určovať hranice nie je potrebné. Preto tento návrh na vykonanie znaleckého dokazovania
súd vyhodnotil ako, že nebol jednoznačne podaný. Keďže súd v lehote vyplývajúcej z § 167 CSP
nemal relevantný návrh na vykonanie dokazovania, pričom vychádzajúc z § 185 CSP nemohol vykonať

znalecký dôkaz ex offo, neprichádzalo znalecké dokazovanie na určenie priebehu hranice pozemku (z
procesného hľadiska) do úvahy.
20. Ak by aj prípadne bol názor súdu v tomto smere vyhodnotený ako nesprávny, vzhľadom na
uvedené právne posúdenie veci by bolo vykonanie znaleckého dokazovania ohľadne určenia hraníc
pozemkov pre rozhodnutie sporu nepotrebné (a preto bolo správne tento návrh zamietnuť), pretože z

výslovného vyjadrenia žalovaných predsa vyplynulo, že užívajú časť pozemku parc. č. 318/4, teda, že
plot je postavený na pozemku parc. č. 318/4, a teda, že žalovaní užívajú časť pozemku, ktorý v zmysle
zápisu v katastri nehnuteľnosti, ktorý právne relevantným spôsobom nespochybnili, patrí žalobkyni, teda
neoprávnene.
21. Z uvedeného tiež vyplýva, že žalovaní vlastne nespochybňovali priebeh hranice medzi pozemkami

parc. č. 418/4 a 323/3, a preto keď žalovaní alebo žalobca žiadali vykonať znalecké dokazovanie na
určenie hranice medzi pozemkami žalobkyne a žalovaných, nie je súdu ani zrejmé, o čo im vlastne išlo.
22. Žalovaní výslovne netvrdili, že nadobudli vlastníctvo k predmetnej časti pozemku vydržaním, hoci v
ich vyjadrení k žalobe a v duplike sa spomína aj skutočnosť oprávnenej a dobromyseľnej držby k tejto
častipozemku,vzhľadomnačoakotvrdia,žesadomnievali,žesújejvlastníkom,avšakajkebyvýslovne

namietali vydržanie, nebolo by možné uvažovať o vydržaní ako spôsobe nadobudnutia vlastníckeho
práva k tejto časti pozemku žalovanými, pretože dobromyseľnosť žalovaných by bola po celú dobu ich
držby narúšaná zapísaným stavom vyplývajúcim z evidencie nehnuteľností, ktorý bol verejne známym
údajom.
23. Takisto bola bez významu námietka týkajúca sa úmrtia žalovaného v 3. rade v čase pred

podaním žaloby s poukazom na nevykonateľnosť žalobného petitu, pretože právoplatným uznesením o
čiastočnom zastavení konania vo vzťahu k žalovanému v 3. rade sa súd s touto námietkou vysporiadal.
Navyše pasívne vecne legitimovanými v rámci tohto konania (v zmysle § 126 ods. 1 Občianskeho
zákonníka a § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka) sú tí, ktorí fakticky neoprávnene zasahujú do
vlastníckeho práva vlastníka nehnuteľnosti, a tí nemusia byť zhodní s tými, ktorí sú z právneho hľadiska

vlastníkmi susediaceho pozemku. Zo skutkových tvrdení strán sporu nevyplynulo, že by sa dopúšťali
neoprávneného zásahu do vlastníckeho práva žalobkyne formou zabratia pozemku oplotením iné osoby
ako žalovaní v 1. a 2. rade, preto bol okruh pasívne vecne legitimovaných subjektov ustálený správne.
24. Keďže sporná časť pozemku je vo vlastníctve žalobkyne, pričom túto spornú časť pozemku žalovaní
v 1. a 2. rade užívali neoprávnene, žalobkyňa mala právo domáhať sa vypratania tejto časti pozemku

žalovanými v 1. a 2. rade., teda odstránenia hnuteľných vecí žalovaných v 1. a 2. rade z tejto spornej
časti pozemku týmito žalovanými. Keďže však plot je v zmysle stavebného zákona nehnuteľná vec,
a nie je možné sa voči žalovaným domáhať vypratania plotu zo spornej časti pozemku v zmysle §
126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ale iba odstránenia plotu ako nehnuteľnosti v zmysle § 135c ods.
1 Občianskeho zákonníka, súd v záujme predídenia formalistickému chápaniu obsahu žaloby (ako

býva často vytýkané súdmi vyššej inštancie), posúdil žalobný návrh žalobkyne z hľadiska obsahu ako
zahŕňajúci v sebe aj návrh na odstránenie plota ako nehnuteľnosti v zmysle § 135c ods. 1 Občianskeho
zákonníka a upravil formuláciu výroku rozsudku o ďalší výrok, ktorým rozhodol podľa § 135c ods. 1
Občianskeho zákonníka o povinnosti žalovaných odstrániť plot z pozemku žalobkyne, pričom im na to
určil paričnú lehotu zodpovedajúcu povahe ukladanej povinnosti a obvyklej súdnej praxi.

25. Vzhľadom na to, že žalobkyňa bola v konaní plne úspešná, má proti žalovaným v zmysle § 255 ods.
1 Civilného sporového poriadku v spojení s § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku právo na náhradu
trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške tejto náhrady trov konania bude v zmysle § 262 ods. 2
rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným rozhodnutím.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom
súde Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že :

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez

svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.