Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, April 5, 2018

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 12C/176/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4311211798
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Pintová
ECLI: ECLI:SK:OSLV:2018:4311211798.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice v spore žalobcu: I., T. proti žalovanému: T., v zastúpení : Mgr. Mária Ághová,
advokátka, so sídlom kpt. Nálepku 31, 934 01 Levice, o vydanie hnuteľného majetku a náhradu škody,
sudkyňou JUDr. Miriam Pintovou, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému s a p r i z n á v anárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100
%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie, po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 18.8.2011 žiadal, aby súd po vykonanom dokazovaní vydal
rozsudok, ktorým zaviaže žalovaného vydať hnuteľný majetok žalobcovi a nahradiť škodu spôsobenú
za znemožnenie výroby.

2. Okresný súd Levice uznesením č.k. 12C/176/2011-17 vyzval žalobcu na doplnenie podania pod
následkom odmietnutia podania. Žalobca doplňujúcim podaním čl. 27, 28 žiadal, aby súd po vykonanom
dokazovaní vyhlásil rozsudok, ktorým zaviaže žalovaného žalobcovi vydať odcudzený majetok podľa
súpisu, zároveň žiadal, aby súd zaviazal žalovaného v lehote do 14 dní od právoplatnosti rozsudku
žalobcovi zaplatiť amortizačnú hodnotu strojového zariadenia vo výške 13.307 eur s tým, že táto suma
za uplynutých 5 rokov predstavuje 66.535 eur, zároveň žiadal zaviazať žalovaného v lehote do 14 dní

zaplatiť žalobcovi ušlý zisk za odcudzenie, nevydanie výrobných prostriedkov vo výške 74.868 eur,
zaviazal žalovaného zaplatiť v lehote 14 dní od právoplatnosti rozsudku hodnotu materiálových zásob
vo výške 3.592 eur a zároveň zaviazal žalovaného v lehote do 5 dní od právoplatnosti rozsudku zariadiť,
abyhnuteľnýveci,ktorénebolimajetkomspoločnostiN.abolizahrnutédodražby,bolimajiteľovivrátené.
12C/176/2011

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe čl. 68-70 uviedol, že žiada žalobu zamietnuť a to z dôvodu, že žalobca

podáva na jeho osobu návrhy a žaloby a podnety na trestné stíhanie a to napr. uznesením Okresného
súdu v Leviciach zo dňa 24.9.2007 vedeného pod č.k. 11C/116/2007, ktorým súd zakázal žalovanému
nakladať s hnuteľnými vecami a to : stroje a zariadenie: filter diskový l ks, čerpadlo VIEP120 1 ks,
plniaci stroj na nápoje l ks, dopravnú linku l ks, baličku výrobkov l ks, oplachovačku fliaš l ks, hadicu
PVC 50 m l ks, miešaciu nádobu l ks, umývačku VAP l ks, zásoby materiálu : PET fľaše 2 L 2.500 ks,
kartóny na fľaše 5000 ks, cukor kryštálový 1000 ks, ENDOZYN couf l0 kg, ENDOZYN rouge l0 ks,

kyselinu vínnu 30 kg, Zimasyl aromatic 10 kg, zátky korkové 5000 ks. Predbežné opatrenie však
zaniklo, pretože žalobca nepodal žalobu vo veci samej. Vo vyjadrení ďalej žalovaný uviedol, že priložené
listinnédôkazykžalobenímpodanejnepreukazujú,žerealizácioudobrovoľnejdražbybyspáchaltrestnýčin - neoprávnené vniknutie do výrobných priestorov spoločnosti, že úmyselne mal odcudziť majetok
žalobcu, tiež nepreukázal neoprávnené užívanie cudzej veci a spôsobenie škody. Žalovaný ďalej
uviedol, že žalobca síce predložil dohodu o nájme uzatvorenú dňa 20.12.2004 medzi prenajímateľom

N., predmetom ktorej je nájom kompletnej výrobnej budovy v G. s celkovou výmerou 412 m2, za
účelom vytvorenia závodu na plnenie hroznového vína a nealkoholických nápojov, pričom prenajímateľ
prenajal predmetnú budovu pre spoločnosť I. na dobu neurčitú a podmienkou nájmu je, že spoločnosť
I.. svoju technológiu na plnenie nápojov umiestni v predmetnej budove a celú kapacitu využitia pre
spoločnosť N. Uviedol, že dohoda o nájme nehnuteľností však nepreukazuje, že on sám prišiel do

styku s hnuteľnými vecami alebo že v čase výkonu dražby až do dátumu vydraženia a odovzdania
nehnuteľnosti vydražiteľovi sa v nehnuteľnosti sporné hnuteľné veci nachádzali. Ďalej uviedol, že pri
uvedenej dražbe, ako vyplýva zo znaleckého posudku č. 4/2006 bolo preukázané, že v draženej
nehnuteľnosti sa nenachádzali hnuteľné veci, ktoré žalobca eviduje v súpise majetku spoločnosť a
tento súpis ničím nepreukazuje, že majetok vedené v súpise spoločnosti sa tam aj reálne nachádzal
pred dražbou alebo v čase dražby a znalecký posudok preukazuje, že žiadne nehnuteľné veci okrem

rozvodného potrubia, smaltovanej nádrže 24500 litrová na stojanoch s prípojkou a smaltované nádrže
25200 litrová na stojanoch s prípojov sa v nehnuteľnosti nenachádzali. Ani čestné prehlásenie, ktoré
predložil nepreukazuje, že žalovaný odcudzil hnuteľný majetok patriaci žalobcovi. Zároveň uviedol, že
žaloba podaná žalobcom je zmätočná.

4. Žalovaný zaslal vyjadrenie čl. 93-96, v ktorom uviedol, že žalovaný porušil zákon, keďže svojím
konaním mu spôsobil viactisícové škody a to vniknutím do výrobnej budovy, ktoré žalobca užíval na
základe nájomnej zmluvy. Do výrobnej budovy v G. ako uviedol mimo neho a bez jeho súhlasu nemal
nikto právo na vstup a iba konateľ majiteľa Z. mal kľúče od vchodu do areálu na možnosť odvozu dreva.
Uviedol, že majiteľ budovy mu oznámil, že budova v G. bude pravdepodobne predaná na dobrovoľnej

dražbe, avšak nikto spoločnosť nevyzval, aby umožnil vstup do výrobnej budovy a T. - žalovaný a
dobrovoľný dražiteľ bez súhlasu zástupcu žalobcu prvýkrát vnikol do budovy v septembri 2006 a viackrát
následne došlo bez jeho vedomia k vstupu do areálu. Uviedol, že bol spísaný súpis majetku, ktorý
bol uložený vo výrobnej budove, ktorú prílohu priložil k žalobe, uviedol, že nikdy netvrdil, že žalovaný
ukradol majetok spoločnosti I. nakoľko toto tvrdenie by nikdy nevedel dokázať. Uviedol, že žalobu

nepodáva voči žalovanému na T. ako dobrovoľného dražiteľa za porušenie zákona o dobrovoľnej dražbe
ale za porušenie súkromného vlastníctva, keďže nikto

12C/176/2011

nemá právo zasahovať do súkromného vlastníctva inej osoby alebo spoločnosti. Jedinou osobou, ktorá
zodpovedá za daný stav a za škody spoločnosti spôsobené.

5. Na pojednávanie sa žalobca nedostavil, doručenie mal riadne vykázané, neúčasť neospravedlnil,
nepožiadal o odročenie pojednávania.

6. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že trvá na písomnom vyjadrení, žalobu žiadal zamietnuť v celom
rozsahu, nakoľko žalobca žiadnymi relevantnými dôkazmi nepreukázal neoprávnené užívanie cudzej
veci, ako aj spôsobenie škody zo strany žalovaného, pričom trval na tom, že žiadnu škodu žalobcovi
nespôsobil a hnuteľné veci, ktoré žiada žalobca vydať, nikdy neužíval, keďže tieto sa počas dobrovoľnej

dražby v budove vôbec nenachádzali, nachádzali sa budove len hnuteľné veci, ktoré boli riadne spísané
v notárskej zápisnici. Zároveň sa vyjadril, čo sa týka ďalšieho nároku, že by mal zaplatiť žalobcovi nejakú
škodu, táto nie je nijak špecifikovaná, len je vyčíslená, aj ušlý zisk, pričom žalobca nepreukázal vznik
škody ani jej výšku, poznamenal, že túto škodu, ktorú si žalobca uplatnil, nikdy nespôsobil, poznamenal,
že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, čo sa týka jeho tvrdenia, že neoprávnene užíva hnuteľné veci

žalovaný, ktoré sú v jeho vlastníctve, nepreukázal ani výšku škody ani ušlého zisku, ani skutočnosť, že
túto škodu mal žalovaný spôsobiť. Ďalej uviedol, že samotný žaloba ho nikdy nevyzýval na prípadné
vrátenie hnuteľných vecí, osobne sa s ním nikdy nekontaktoval, čo sa týka prípadných rokovaní pred
podaním žaloby.

7. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový a právny stav:
Žalobca písomnou žalobou a násl. doplnením žaloby sa domáhal viacerých nárokov a to vydanie
hnuteľných vecí špecifikovaných na súpise majetku čl. 7, spísaného dňa 20.3.2007, zároveň žiadal,
aby bol žalovaný zaviazaný titulom náhrady škody mu zaplatiť škodu a teda amortizačnú hodnotustrojového zariadenia - ušlý zisk , hodnotu materiálových zásob a zároveň žiadal, aby žalovaný zariadil,
aby hnuteľné veci, ktoré neboli majetkom spoločnosti N.. a boli zahrnuté do dražby, boli majiteľovi
vrátené.

8. Podľa § 126 ods. 1 O.Z. vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje., najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávnom zadržuje.

9. Žalobca sa domáhal vydania hnuteľných vecí, v ktorých podľa vyjadrenia v žalobe, na ktoré

poukázal v súpise majetku mal neoprávnene užívať žalovaný. Žalobca v tejto časti uplatneného nároku
poukázal len na súpis majetku, ktorý mal byť v rámci dobrovoľnej dražby sa nachádzať v budove, v
ktorej bol nájomcom. V tejto časti nároku žalobca nijakým relevantným spôsobom však nepreukázal,
že by uvedené hnuteľné veci neoprávnene užíval, resp. mal v držbe žalovaný, ktorý je základným
predpokladom na uplatnenie nároku na vydanie hnuteľných vecí. Z uvedeného dôvodu preto žalobu v
časti vydania hnuteľných vecí, teda uplatnením v žalobe vo výroku II. a IV. súd žalobu zamietol. V ďalšej

častižaloby,akouvádzalžalobcasiuplatňoval titulomnáhradyškodyakozdôvodnilvpredmetnejžalobe
a to hodnotu amortizačnú strojového zariadenia, ušlý zisk za dobu odcudzenia - nevydanie výrobných
prostriedkov, a zároveň žiadal zaplatenie hodnotu materiálových zásob.

10. Podľa § 420 ods. 1 O.Z. každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

12C/176/2011

11. Podľa § 420 ods. 3 O.Z. zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

12. Povinnosť nahradiť škodu je osobitným právnym dôvodom vzniku záväzkového vzťahu. To platí

najmä a predovšetkým vtedy, ak medzi škodcom a poškodením neexistoval pred vznikom škody
žiadny záväzkový vzťah. Dôvodom vzniku záväzku na náhradu škody je protiprávne konanie škodcu.
obsahom tohto záväzku je povinnosť subjektu, ktorý škodu spôsobil inému, škodu nahradiť a právo
subjektu, ktorému bola škoda spôsobená ( poškodený) uplatniť právo na náhradu
škody. Zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti možno uplatniť, ak sú splnené

predpoklady zodpovednosti za škodu, a/ porušenie právnej povinnosti, b/ vznik škody, c/ existencia
príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody ako majetkovej ujmy, d/
zavinenietoho,ktoškodusvojimprotiprávnymúkonomspôsobil.Protiprávnosťúkonuspočívavporušení
právnej povinnosti, t.j. úkon je v rozpore s objektívnym právom. Porušením právnej povinnosti má zákon
namysli, objektívne vzniknutý rozpor medzi tým, ako fyzická ( právnická) osoba skutočne

konala ( prípadne opomenula konať) a tým, ako konať mala, aby splnila povinnosti jej uložené právnym
predpisom alebo inou právnou skutočnosťou. Dôkazné bremeno preukázania protiprávnosti úkonu
spočíva na poškodenom, keďže protiprávnosť zákon nepredpokladá. protiprávne konanie tak teda musí
preukázať poškodený, rovnako musí preukázať aj vznik škody, ako aj príčinnú súvislosť ( kauzálny
nexus) medzi porušením právnej povinnosti ( príčinou vzniku škody) a škodou, resp. rozsahom škody

( následkom tejto príčiny). Pre náhradu škody má zásadný význam samotný pojem škoda, keďže
vznik škody je ďalším nevyhnutným predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu. Dôkazné bremeno
o tom, že škoda vznikla a aký je jej rozsah, teda výška, zaťažuje poškodeného. Ďalším nevyhnutných
predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je aj existencia príčinnej súvislosti medzi samotnou
škodovou udalosťou ( protiprávnym konaním škodcu) a vzniknutou škodou. Otázka príčinnej súvislosti

medzi konaním alebo opomenutím škodcu a vznikom škody je otázkou skutkovou. Dôkazné bremeno
ohľadne príčinnej súvislosti tiež zaťažuje poškodeného.

13. Na základe vykonaného dokazovania v ďalšej časti uplatneného nároku zo strany žalobcu,
ktorým si uplatnil náhradu škody, považoval súd žalobu za nedôvodnú z dôvodu tiež neunesenia

dôkazného bremena ani v tejto časti, nakoľko žalobca ( poškodený) v rámci konania nepreukázal
relevantnými dôkazmi základné predpoklady zodpovednosti za škodu, nepreukázal, že škoda vôbec
vznikla, nepreukázal relevantne ani skutočnú výšku škody ani samotného ušlého zisku, ktorý si uplatňuje
žalobou, nepreukázal príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a škodou, ktorú si uplatňuje a v konaní
nebolo preukázané ani porušenie právnej povinnosti, ktoré dôkazné bremeno je tiež na poškodenom.

Z dôvodu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno v žiadnej časti uplatnenej žaloby, súd žalobu ako
nedôvodne podanú v celom rozsahu vyhovel.

14. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.15. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

12C/176/2011

16. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po

právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

17. Žalovaný bol v konaní procesne úspešný v celom rozsahu, súd mu tak priznal nárok na náhradu trov
konania v plnej výške, o ktorej výške náhrade trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle citovaného ustanovenia § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa
jeho doručenia v 2-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísa-
ného súdu na Krajský súd v Nitre ( § 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie; proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ) (§ 363 CSP).

Podľa 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky
procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a
dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

12C/176/2011

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie

podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútorocha exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení
- Exekučný poriadok).