Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 20, 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3Tos/37/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3117012181
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Hargaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3117012181.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov JUDr.
Michala Antalu a JUDr. Ondreja Samaša v trestnej veci proti odsúdenému V. K., nar. X.X.XXXX v Z. Z.,
trvale bytom Z. Z., G. XXXX/XXX, t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia
slobody Dubnica nad Váhom, na neverejnom zasadnutí, konanom dňa 20. marca 2018, prejednal
sťažnosť prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 14.

decembra 2017, sp.zn. 6Pp/351/2017 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sa sťažnosť prokurátora z a m i e t a , pretože nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 14. decembra 2017, sp.zn. 6Pp/351/2017, bolo rozhodnuté
tak, že podľa § 66 ods. 1, 2 Tr.zák. v spojení s § 415 ods. 1 Tr.por. sa odsúdený V. K. podmienečne
prepúšťa z výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Zvolen, sp.zn.

1T/50/2013, zo dňa 11.12.2013 a rozsudkom Okresného súdu Ružomberok, sp.zn. 8T/56/2014 zo dňa
6.8.2014. Podľa § 68 ods. 1 Tr.zák. súd odsúdenému určil skúšobnú dobu v trvaní 3 roky a súčasne
nariadil probačný dohľad nad odsúdeným. Podľa § 51 ods. 3 písm. b/ Tr.zák. súd odsúdenému ustanovil
obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania omamných a psychotropných látok a podľa § 51 ods. 4
písm. j/ Tr.zák súd ustanovil povinnosť spočívajúcu v príkaze zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo sa
uchádzať preukázateľne o zamestnanie.

Citované uznesenie nenadobudlo právoplatnosť, pretože proti nemu v zákonnej lehote zahlásil sťažnosť
prokurátor do zápisnice o verejnom zasadnutí ihneď po vyhlásení uznesenia. Následne prokurátor
sťažnosť písomne odôvodnil. V úvode odôvodnenia sťažnosti poukázal na výrokovú časť napadnutého
uznesenia a podstatu jeho odôvodnenia. Prokurátor s uvedeným rozhodnutím okresného súdu sa
nestotožňuje. Hodnotenie ústavu zo dňa 10.11.2017 podrobne a komplexne charakterizuje odsúdeného

z hľadiska jeho správania sa vo výkone trestu, pričom záverom sa konštatuje, že odsúdený iba čiastočne
preukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie a odporúča ho podmienečne prepustiť,
a to s dohľadom. Pri rozhodovaní o žiadosti odsúdeného bolo potrebné brať do úvahy tiež fakt, že
odsúdený doposiaľ bol 4-krát súdne trestaný pre trestnú činnosť majetkového charakteru, ako aj inú
závažnú drogovú trestnú činnosť, z čoho možno usudzovať, že predchádzajúce odsúdenia nemali na
neho takmer žiadny prevýchovný účinok, odsúdený sa opakovane dopúšťa trestnej činnosti, za ktorú

bol právoplatne odsúdený aj k nepodmienečnému trestu odňatia slobody. Podľa názoru prokurátora
je potrebné tiež podotknúť, že resocializačná prognóza je hodnotená ako menej priaznivá, pričom
rizikovými faktormi sú opakované páchanie trestnej činnosti, závažnosť spáchaných skutkov, absencia
legálneho zamestnania pred výkonom trestu a tiež problémy s užívaním drog, ktoré skutočnosti
okresný súd pri rozhodovaní náležitým spôsobom nevyhodnotil. Z tohto pohľadu je preto vysoká
pravdepodobnosť, že v prípade podmienečného prepustenia odsúdeného na slobodu bude opätovne

páchať trestnú činnosť. Neexistuje teda dostatočná záruka k tomu, že v budúcnosti povedie riadny život.Preto prokurátor navrhol, aby krajský súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a zároveň
mu uložil, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

Krajský súd v Trenčíne, ako nadriadený súd, na neverejnom zasadnutí podľa § 192 ods. 1 písm. a/, b/
Tr.por. preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré im predchádzalo.
Na základe svojej prieskumnej povinnosti dospel k záveru, že sťažnosť prokurátora nie je dôvodná.

Krajský súd v rámci preskúmania konania, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého uznesenia, nezistil

v postupe okresného súdu chyby procesného charakteru, ktoré by samé osebe opodstatňovali zrušenie
napadnutého uznesenia. V konečnom dôsledku prokurátor v dôvodoch jeho sťažnosti ani nenamietal
existenciu takýchto procesných vád v konaní okresného súdu.

V rámci preskúmania správnosti samotných výrokov napadnutého uznesenia, krajský súd skúmal, či je
napadnuté uznesenie v súlade so zákonom.

Podľa § 66 ods. 1 písm. a), b) Tr. zákona môže súd odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu,
ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a
môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a ak ide o osobu odsúdenú za prečin
po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta

Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody, ak ide o osobu odsúdenú
za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím
prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Podľa § 66 ods. 2 Tr. zákona pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na to, v

akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.

V súvislosti s posudzovaním splnenia podmienok na podmienečné prepustenie každého odsúdeného,
krajský súd považuje za potrebné zdôrazniť, že o dĺžke trestu, a teda aj o dĺžke pôsobenia výchovného
účinku tohto trestu na odsúdeného rozhoduje súd, ktorý vydal právoplatný odsudzujúci rozsudok. Na

druhej strane zákonodarca dobrodením, zakotveným v ustanoveniach o podmienečnom prepustení z
výkonu trestu odňatia slobody, zakotvil možnosť podmienečného prepustenia odsúdeného z výkonu
trestu odňatia slobody za splnenia zákonom stanovených podmienok. Z právnej úpravy tohto inštitútu
nepochybne vyplýva, že zákonodarca prezumuje možnosť nápravy páchateľov trestných činov v rámci
výkonu trestu odňatia slobody do takej miery, že i výkonom tohto trestu po dobu kratšiu, než ju stanovil

súd v odsudzujúcom rozsudku, je možné pri správnom výchovnom pôsobení dosiahnuť výchovný
účel trestu, teda nápravu páchateľa trestného činu v tom smere, aby sa do budúcna už nedopúšťal
trestnej činnosti aj pri jeho pobyte na slobode. Zákonodarca pritom neurčil povinnosť súdu podmienečne
prepustiť každého odsúdeného, ale ponecháva na úvahu súdu posúdiť, či výchovný účel trestu odňatia
slobody aj kratšieho trvania zapôsobil na toho ktorého odsúdeného v takom rozsahu, že z hľadiska

zabezpečenia ochrany spoločnosti nie je potrebné, aby odsúdený vykonal celý uložený trest odňatia
slobody. V tejto súvislosti považuje krajský súd tiež za potrebné zdôrazniť, že z hľadiska naplnenia
výchovného účelu trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. u osoby, ktorá je vo výkone trestu odňatia slobody
prvýkrát, vystupuje do popredia výchovná zložka trestu, na rozdiel od osoby, ktorá je opakovane vo
výkone trestu odňatia slobody, u ktorej vystupuje do popredia represívna zložka trestu, keďže u takejto

osobydošlokopakovanémupáchaniutrestnejčinnostinapriekpredchádzajúcemuvýkonutrestuodňatia
slobody.

Na základe preskúmania správnosti výrokov samotného uznesenia okresného súdu, napadnutého
sťažnosťou prokurátora, krajský súd dospel k záveru, že okresný súd rozhodol správne a zákonne,

keď návrhu odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody vyhovel. Krajský
súd považuje za správne závery okresného súdu v odôvodnení napadnutého uznesenia, na obsah
ktorého týmto v podrobnostiach poukazuje v zmysle jednoty rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa,
podľa ktorých záverov, majúcich úplnú oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania, u odsúdeného
sú splnené všetky zákonné podmienky pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu podľa ustanovenia

§ 66 ods. 1, 2 Tr.zák. Okresný súd správne poukázal na to, že uvedené ustanovenie podmieňuje
podmienečné prepustenie odsúdeného splnením troch podmienok, a to vykonaním trestu v predpísanej
dĺžke, preukázaním polepšenia plnením svojich povinností a svojím správaním vo výkone trestu apreukázaním dôvodnej možnosti (nie však nevyhnutnosti) očakávania, že v budúcnosti povedie riadny
život, pričom sa prihliada aj na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.

Podľa názoru krajského súdu, okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia správne dospel k
záveru, že odsúdený splnil formálnu zákonnú podmienku, ktorou je vykonanie zákonom vyžadovanej
časti trestu.

Pokiaľ ide o splnenie ďalších dvoch podmienok pre podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu

trestu odňatia slobody, krajský súd považuje za potrebné poukázať na nasledovný obsah odôvodnenia
napadnutého uznesenia:

„Čo sa týka druhej zákonnej (materiálnej) podmienky, že odsúdený vo výkone trestu plnením svojich
povinností a správaním preukázal polepšenie sa v danom prípade javí ako splnená. Hodnotenie
správania odsúdeného je vyslovene pozitívne, neobsahuje žiadne negatíva. Odsúdenému bolo

udelených 5 disciplinárnych odmien.

Pokiaľ ide o tretiu (materiálnu) podmienku, že sa môže od odsúdeného očakávať, že v budúcnosti
povedieriadnyživot,t.j.ženeexistujeprespoločnosťprílišveľkérizikojehorecidívy,súddospelkzáveru,
že aj táto je splnená.

Hoci je resocializačná prognóza odsúdeného hodnotená ako menej priaznivá na základe stredného
rizika sociálneho zlyhania, pričom rizikovými faktormi sú opakované páchanie trestnej činnosti,
závažnosť spáchaného trestného činu, absencia legálneho zamestnania pred výkonom trestu a s
tým spojená nepriaznivá ekonomická situácia a problémy s užívaním drog, z hodnotenia odsúdeného

vyplýva, že k svojej trestnej činnosti má kritický postoj. Na základe prejaveného záujmu o zvýšenie
úrovne vzdelania bol zaradený do vzdelávania, jeho študijné výsledky boli veľmi dobré a štúdium ukončil
výučným listom v odbore stolár. Má rodinné zázemie a je možné od nich očakávať pomoc so začlenením
sa do spoločnosti po výkone trestu. Uvedomenie si potreby získavania finančných prostriedkov na život
legálnym spôsobom. Stanovené ciele programu zaobchádzania sa plnia vo všetkých bodoch. Ústav

odporúča odsúdeného podmienečne prepustiť s dohľadom.

Pokiaľ ide o trestnú minulosť súd poukazuje na skutočnosť, že v dvoch prípadoch sa na odsúdeného
hľadí ako by nebol odsúdený a jeden trest je spoločný. Vo výkone trestu odňatia slobody je odsúdený
prvý krát.

Súd vzhľadom k týmto uvedeným skutočnostiam a tiež s prihliadnutím na charakter spáchanej trestnej
činnosti, pre ktorú odsúdený vykonáva trest odňatia slobody, ako aj na ústav, v ktorom vykonáva uložený
trest odňatia slobody, dospel k záveru, že u odsúdeného nie je dané príliš vysoké riziko recidívy.

Podľa názoru krajského súdu v tejto časti odôvodnenia napadnutého uznesenia okresný súd dal všetky
odpovede na otázky rozhodné z hľadiska posúdenia splnenia zákonných podmienok pre podmienečné
prepustenie odsúdeného, ako aj odpovede na otázky nastolené v dôvodoch sťažnosti prokurátora,
pričom argumentácia okresného súdu nielenže má úplnú oporu v obsahu spisového materiálu, ale dáva
jasné a zrozumiteľné odpovede aj na argumentáciu prokurátora v dôvodoch jeho sťažnosti.

Z dôvodov sťažnosti prokurátora podľa názoru krajského súdu vyplýva, že prokurátor nenamieta
správnosť záveru okresného súdu ohľadne možnosti očakávať, že odsúdený v budúcnosti povedie
riadny život s poukazom na záznamy uvedené v odpise registra trestov k osobe odsúdeného. Krajský
súd v tejto súvislosti poukazuje v podrobnostiach na vyššie citovaný obsah odôvodnenia napadnutého

uznesenia, v ktorom okresný súd správne a v súlade so zákonom vysvetlil svoje závery, vyplývajúce z
odpisuzregistratrestov,pričomdaljasnúazrozumiteľnúodpoveď,prečoniejemožnéztohtodôkazného
prostriedku vyvodiť záver, podľa ktorého mal byť odsúdený v minulosti 4-krát súdne trestaný.

Podľa názoru krajského súdu okresný súd v danom prípade správne zistil a vyhodnotil aj skutočnosť,

že na odsúdeného je prvýkrát pôsobené výkonom trestu odňatia slobody, kedy do popredia vystupuje
prevýchovná zložka výkonu trestu tak, ako to má na zreteli aj účel inštitútu podmienečného prepustenia z
výkonu trestu odňatia slobody. Preto podľa názoru krajského súdu bez zistenia konkrétnych skutočností,
svedčiacich o nerešpektovaní noriem správania odsúdeným počas jeho prvého výkonu trestu odňatiaslobody, by záver o nemožnosti očakávať, že tento odsúdený v budúcnosti povedie riadny život, úplne
popieral výchovný účel výkonu uloženého najprísnejšieho druhu trestu, ktorým trest odňatia slobody,
prezumovaný v ustanovení § 34 ods. 1 Tr. zák.

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr.por. nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná. Keďže s
poukazom na vyššie uvedené, krajský súd dospel k záveru, že sťažnosť prokurátora nie je dôvodná,
rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.