Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, June 28, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/114/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316208014
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8316208014.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov

senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr Karola Krochtu v spore žalobcu: Slovak Telecom, a.s., Bajkalská 28,
Bratislava, IČO: 35 763 469, zast. Mgr. Veronika Navrátilová, advokátka so sídlom Zámocká 10, 811 01
Bratislava, IČO: 50 842 897, proti žalovanému: C. P., nar. XX.XX.XXXX, Y. XX, o zaplatenie 374,45 eur
s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. 5Csp/64/2016-50
o dňa 09.03.2017 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v jeho napadnutej časti, t. j. vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej
časti a v súvisiacom výroku o trovách konania.

Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 162,54
eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % z dlžnej sumy od 30.03.2016 do zaplatenia, v lehote 15 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.

2. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

3. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

4. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. §§ 44 ods. 1, 2; 43 ods. 12 zák. č. 351/2011 Z. z. o
elektronických komunikáciách, §§ 34; 37; 39; 52 ods. 1; 53 ods. 1, 2; 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2; 544
Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995.

5. Konštatoval, že mal za dostatočne preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená

zmluva o poskytovaní verejných služieb, ktorá je svojím charakterom spotrebiteľskou zmluvou.
Vzhľadom na povahu účastníkov tejto zmluvy predmetný zmluvný vzťah je vzťahom spotrebiteľským,
keďže žalobca ako dodávateľ pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej
činnosti a uzavrel predmetnú zmluvu so žalovaným, ktorý je fyzickou osobou - nepodnikateľom (čo
vyplýva z označenia žalovaného v tejto zmluve identifikačnými znakmi typickými pre nepodnikateľa -
menom, priezviskom, bydliskom, rodným číslom a číslom občianskeho preukazu). Predmetná zmluva
je zmluvou spotrebiteľskou, a preto je nutné na ňu aplikovať i príslušné ustanovenia o spotrebiteľských

zmluvách upravené v Občianskom zákonníka, ako aj Zákon o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z., a
Smernicu Rady 93/13/EHS. Žalobca postavenie žalovaného ako spotrebiteľa ani nespochybňoval. Na
túto zmluvu je tak potrebné aplikovať prednostne špeciálne spotrebiteľské právo.6. Súd prvej inštancie žalobe žalobcu vyhovel v časti o zaplatenie 162,54 eur, keďže žalobca dodal
žalovanémuslužbya žalovanýjepovinnýplatiťcenuzaposkytnutéslužby.Žalovanýcenuzaposkytnuté
služby vo výške 162,54 eur neuhradil, preto súd v tejto časti žalobe vyhovel. Uvedenú sumu priznal

žalobcovi z týchto faktúr:
- z faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 8. 5. 2015 splatnej dňa 25. 5. 2015 sumu 20,48 eur;
- z faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 8. 6. 2015 splatnej dňa 25. 6. 2015 sumu 29,33 eur;
- z faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 8. 7. 2015 splatnej dňa 27. 7. 2015 sumu 33,97 eur;
- z faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 8. 8. 2015 splatnej dňa 25. 8. 2015 sumu 27,48 eur;

- z faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 8. 9. 2015 splatnej dňa 25. 9. 2015 sumu 51,28 eur.

7. Keďže žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením svojho záväzku vo výške 162,54 eur, súd
prvej inštancie priznal žalobcovi úrok z omeškania, ktorého výška je v súlade s ustanovením § 3 ods.
1 nariadenia vlády SR č. 87/95 Z.z..

8. V danej veci si žalobca uplatnil i zmluvné pokuty vo výške 177,14 eur (faktúra č. XXXXXXXXXX zo
dňa 08.03.2016 splatná dňa 29.03.2016). Tieto zmluvné pokuty mali byť písomne dohodnuté v Dodatku
k zmluve o poskytovaní verejných služieb. Súd prvej inštancie dohodu o zmluvnej pokute tak, ako
je vyjadrená, považoval za nedostatočne určitú. Tak, ako bolo dohodnuté znenie zmluvnej pokuty,
vôbec nerozlišuje závažnosť porušenia tej ktorej zmluvnej povinnosti a z tohto hľadiska aj primeranosť

zmluvnej pokuty k porušeniu tej ktorej zmluvnej povinnosti. Nerozlíšenie medzi porušením zmluvnej
povinnosti a výškou pokuty znamená neurčitosť dohody o zmluvnej pokute. Znenie zmluvnej pokuty
vôbec nerozlišuje, akú cenu služieb žalovaný neuhradí, či neuhradí cenu za dohodnuté služby alebo
cenu nad dohodnuté služby a v akej výške. Takúto neurčitosť znamená aj nejednoznačnosť vyjadrenia
toho, ktoré porušenie zmluvnej povinnosti znamená nárok na zmluvnú pokutu v uvedenej výške.

9. Na základe uvedeného mal súd prvej inštancie za to, že v danej veci dohoda o zmluvnej pokute
pre neurčitosť je neplatná, preto žalobu v tejto časti, vrátane úroku z omeškania, zamietol. Navyše
uplatnenie práva na zmluvnú pokutu ako právny úkon, ak má byť relevantný, musí zodpovedať kritériám,
ktoré právna norma vyžaduje pre platný právny úkon. Uplatnenie práva na zmluvnú pokutu musí byť

realizované určito a zrozumiteľne tak, že subjekt uplatňujúci právo na zmluvnú pokutu musí definovať,
ktoré konkrétne porušenie zmluvných povinností sankcionuje a predovšetkým musí preukázať aj to,
že k porušeniu zmluvných povinností skutočne došlo. Žalobca v danej veci súdu nepredložil žiadny
dôkazný prostriedok, z ktorého by vyplynulo, že zmluvný vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu
a žalovaným bol ukončený z dôvodov na strane žalovaného. Pri nepreukázaní tohto základného

predpokladu nezostávalo iné než hodnotiť nárok žalobcu v časti sumy uplatnenej ako zmluvná pokuta,
za nedôvodný. V tejto časti žalobca dôkazné bremeno neuniesol.

10. Súd prvej inštancie zamietol nárok žalobcu na zmluvnú pokutu tiež z dôvodu, že zmluvná pokuta
je súčasťou formulárovej zmluvy, obsah ktorej žalovaný ako spotrebiteľ nemohol ovplyvniť a zmluvnú

pokutu si osobitne nevyjednal. Ide o podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V spotrebiteľskej veci už pri samotnom
uzatváraní zmluvy by nemal byť prísnejšie alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden
účastník zmluvy, a to spotrebiteľ, teda výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy. Tak, ako je
dojednaná zmluvná pokuta v zmluve o pripojení je neprimeranou sankciou. Dodávateľ vôbec nerozlišuje

situáciu, akú cenu služieb spotrebiteľ nezaplatí, t.j. či nezaplatí napríklad len cenu dojednaného
mesačného poplatku alebo nezaplatí cenu v dôsledku prekročenia tejto sumy aj niekoľkonásobne
vyššiu (v tomto smere dodávateľ až do prerušenia služby spotrebiteľa nijako neobmedzuje). Ďalším
aspektom je aj samotná výška zmluvnej pokuty, ktorá je neprimerane vysokou sankciou za nesplnenie
povinností, ku ktorým sa zaplatenie zmluvnej pokuty dojednalo. Žalobca odvíja právo na zaplatenie

zmluvnej pokuty od nesplnenia povinnosti zaplatiť splatné faktúry za poskytnuté služby. Po vyčerpaní
služieb v rámci zvoleného účastníckeho programu pritom dodávateľ už neposkytuje spotrebiteľovi
služby za tak zvýhodnené ceny, ako je to v rámci dojednaného programu, preto zmluvná pokuta v
tomto rozsahu pôsobí ešte neprimeranejšie. Zmluvná pokuta bola dojednaná pre prípad nezaplatenia
splatnej ceny za služby, resp. porušenia povinností upravených vo vymedzených článkoch dodatku,

ktoré nesúvisia s predajom mobilného telefónu alebo iného koncového zariadenia, ktorým užívateľ
prijíma služby. Prípadná predajná cena takéhoto koncového zariadenia a výška zľavy nemajú žiadny
vplyv na posúdenie primeranosti zmluvnej pokuty.11. Z obdobných dôvodov súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol aj v časti požadovaných poplatkov
za upomienky a obmedzenie služby - neplatenie, a to aj vrátane úrokov z omeškania z uvedenej sumy.
Žalobca nepreukázal účelnosť týchto vzniknutých nákladov a ani individuálnu dohodu so žalovaným o

týchtopoplatkochaanizaakéslužbybysamaliúčtovať,resp.aképrotiplneniežalovanýmalbydostaťza
úhradu uvedených poplatkov. Navyše upomienky boli súčasťou faktúr a teda žalobcovi nevznikli žiadne
zvýšené náklady v súvislosti s upomienkami. Čo sa týka poplatkov za obmedzenie služby - neplatenie,
žalobca uviedol, že tu musel vykonať viacero úkonov, s ktorými sú spojené náklady. Tieto úkony však ani
nepopísal a ani nepreukázal, aké náklady mu vznikli v súvislosti s obmedzením služieb pre žalovaného.

12. Zmluvné dojednanie týkajúce sa poplatkov, ak sa toto nachádza vo Všeobecných podmienkach,
resp. Cenníku, považoval súd prvej inštancie za neprijateľné zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje
nerovnováhuvprávachapovinnostiach zmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľa.Vsúvislostistýmito
poplatkami uviedol, že pri týchto poplatkoch podľa Cenníka sa jedná o poplatky za porušenie zmluvy,
pričom spotrebiteľ nemá v ďalšom možnosť využívať služby pôvodne mu poskytované žalobcom.

Teda žalovaný ako spotrebiteľ bol povinný platiť sankciu za to, že dodávateľ mu nebude dodávať
služby. Zaplatením poplatku za obmedzenie služby, ako aj poplatkov za upomienky, žalovanému ako
spotrebiteľovinebolaposkytovanážiadnaslužba.Právenaopak,prerušenímposkytovaniaslužieb,resp.
obmedzením poskytovaných služieb, bol mu znemožnený prístup k službám zo strany žalobcu. Preto
takéto dojednanie ohľadne vyššie uvedených poplatkov spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a

povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa, ako ich predpokladá
ustanovenie § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, čím sa zároveň prieči dobrým mravom v zmysle
ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka a tento nárok žalobcu súd prvej inštancie považoval za
nedôvodný v celom rozsahu. Preto žalobu žalobcu v časti týchto poplatkov zamietol a to aj spolu s úrokmi
z omeškania z týchto súm.

13. Súd prvej inštancie tiež konštatoval, že kritériu prijateľnosti zmluvnej podmienky a rovnovážnosti
práv a povinností strán spotrebiteľského vzťahu nezodpovedá podmienka o poplatku, ktorý nemá pre
spotrebiteľa žiaden preukázateľný prínos a za ktorý sa mu nedostáva žiadneho protiplnenia. Uvedené
poplatky slúžia výlučne záujmu zmluvného partnera spotrebiteľa na maximalizácii zisku spojeného

s existenciou zmluvného vzťahu (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 13.08.2014
sp. zn. 10Co/27/2013, 10Co/325/2014, rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Karlsruhe sp. zn.
AZ17U 192/2010 zo dňa 3. 5. 2010). Čo sa týka konkrétne poplatku za upomienku a poplatku
za obmedzenie služby - neplatenie, na tento niet zákonného nároku a nemôže veriteľovi patriť za
stavu, ak tento uplatňuje paušálnu náhradu ujmy za omeškanie. Poplatok za obmedzenie služieb

a poplatky za upomienky sa javia iba ako ďalšia sankcia za oneskorenie sa s platením žalovaného
za dodané služby, pričom takáto sankcia má charakter zmluvnej pokuty. Žalobca nepreukázal, že by
dojednanie o zmluvnej pokute a sankciách bolo súčasťou listiny, na ktorej spotrebiteľ pripája svoj podpis.
Vymedzenie vo Všeobecných obchodných podmienkach, resp. v Cenníku, súd nemôže považovať za
platné dojednanie zmluvnej pokuty, ako to vyžaduje ustanovenie § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

V rámci spotrebiteľských zmlúv dojednanie zakladajúce právo na zmluvnú pokutu, rovnako ako aj
rozhodcovská doložka, zásadne nemôžu byť súčasťou tzv. všeobecných obchodných podmienok, ale
len súčasťou samotnej spotrebiteľskej zmluvy, teda listiny, na ktorej spotrebiteľ pripája svoj podpis (nález
ÚS ČR z 11.11.2013, sp. zn. I.ÚS 3512/2011 ). V danom prípade tak nie je splnený zákonný predpoklad
platného dojednania poplatku za obmedzenie služieb a poplatku za upomienky ako zmluvnej pokuty v

písomnej forme, nesplnenie ktorej má za následok jej absolútnu neplatnosť v zmysle ustanovenia § 40
ods. 1 Občianskeho zákonníka.

14. Výrok o trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ustanovenia § 255 ods. 1 Civilného
sporového poriadku. Konštatoval, že v danej veci žalobca žiadal žalovaného zaviazať na zaplatenie

sumy 374,45 eur. Súd tejto žalobe vyhovel v časti o zaplatenie 162,54 eur (43,41% žalovanej sumy), čo
na jednej strane predstavuje úspech žalobcu a na druhej strane neúspech žalovaného. V prevyšujúcej
časti o zaplatenie 211,91 eur (56,59% žalovanej sumy) súd žalobu žalobcu zamietol, čo predstavuje
úspech žalovaného a neúspech žalobcu. Aby sa predišlo vzájomného plateniu náhrady trov konania,
z uvedeného vyplýva, že v konečnom dôsledku bol v konaní úspešnejší žalovaný. Teda žalovanému

by patrila náhrada trov konania Žalovanému však preukázateľne v konaní žiadne účelne vynaložené
výdavky ako trovy konania nevznikli, preto súd prvej inštancie rozhodol tak ako je to uvedené vo
výrokovej časti rozsudku a žalovanému náhradu trov konania nepriznal.15. Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a súvisiacemu
výroku o trovách konania podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca.

16. V odvolaní namietal, že z Dodatku nepochybne vyplýva, že dohoda o zmluvnej pokute obsahuje
všetky zákonné náležitosti podmieňujúce jej platnosť. Pokiaľ ide o zmluvnú povinnosť, ktorej splnenie
zmluvná pokuta zabezpečuje, táto je jednoznačne a určito vyjadrená v bode 3. Dodatku. Žalovaný
sa uzavretím Zmluvy o pripojení č. XXXXXXX spolu s Dodatkom zaviazal, že po dobu viazanosti
bude riadne a včas uhrádzať cenu za poskytované Služby (záväzok viazanosti). Porušením záväzku

viazanosti je okrem iného nezaplatenie ceny za poskytnuté služby do 45 dní po splatnosti, pričom pre
prípad porušenia záväzku viazanosti bola dojednaná zmluvná pokuta. Podmienkou platnej dohody
o zmluvnej pokute je určitý spôsob vymedzenia povinnosti, ktorú zmluvná pokuta zabezpečuje, čo v
tomto prípade aj bolo dodržané. Žalobca nebol povinný preukazovať ukončenie zmluvného vzťahu
z dôvodov na svojej strane, nakoľko jeho právo na zaplatenie zmluvnej pokuty vzniklo nezávisle od
toho, či sa žalobca rozhodol neskôr zmluvný vzťah ukončiť. Podľa dojednania o zmluvnej pokute v

bode 3. Dodatku vzniklo žalobcovi právo na zaplatenie zmluvnej pokuty porušením záväzku viazanosti,
ktorým je nezaplatenie ceny za poskytnuté služby do 45 dní po splatnosti. Žalobca plnil svoj zmluvný
záväzok a poskytoval žalovanému dojednané služby, pričom žalovaný si svoje zmluvné dohodnuté
povinnosti neplnil už od prvého fakturačného obdobia (tzn. ihneď po uzavretí zmluvy), keď neuhrádzal
žalobcom vystavené faktúry za dodané služby. Z dôvodu nezaplatenia ceny za poskytnuté služby do

45 dní po splatnosti bola žalovanému vyúčtovaná zmluvná pokuta. Žalobca odvíja právo na zmluvnú
pokutu od Dodatku, ktorý sa uzatvára vždy na základe slobodnej voľby spotrebiteľa, a to buď s kúpou
mobilného telefónu za zvýhodnenú akciovú kúpnu cenu alebo bez kúpy mobilného telefónu. Podmienky
poskytovania programu služieb a prípadnej kúpy mobilného telefónu za zvýhodnenú akciovú kúpnu
cenu (mesačná cena programu služieb, akciová kúpna cena mobilného telefónu, doba viazanosti)

sú verejné dostupné v ktorejkoľvek predajni žalobcu v písomnej forme, a zároveň aj v elektronickej
forme prostredníctvom webovej stránky žalobcu (cenník). Spotrebiteľ teda vždy uzatvára dodatok k
zmluve na základe vopred dostupných informácii o ponuke žalobcu s vedomím svojich záväzkov.
Zmluvná pokuta, ako štandardný prostriedok pre zabezpečenie zmluvných záväzkov, sa dojednáva iba
vtedy, keď zákazník prejaví záujem a rozhodne sa využiť ponuku žalobcu so záväzkom viazanosti,

t.j. záväzkom využívať určitú službu po určitú dobu a tomu zodpovedajúcej povinnosti žalobcu túto
službu zákazníkovi po určitú dobu riadne poskytovať. Zmluvná pokuta, ako paušalizovaná náhrada
škody, sa dojednáva vzhľadom na to, že žalobca pri uzatváraní zmluvy má výrazne obmedzenú možnosť
odmietnuť poskytnutie elektronických komunikačných služieb (§ 43 ods. 1 písm. c) zákona č. 351/2011
Z. z. o elektronických komunikáciách), pričom spotrebiteľovi ihneď po uzatvorení zmluvy/dodatku k

zmluve začne poskytovať dojednaný program služieb, prípadne odovzdá zakúpený nový mobilný telefón
za symbolickú akciovú kúpnu cenu s rizikom, že zákazník po prvých 45 dňoch neuhradí ani len prvú
faktúru za riadne poskytnuté služby. Pokiaľ zákazník nemá záujem o poskytovanie elektronických
komunikačných služieb za zvýhodnených podmienok, resp. o kúpu nového mobilného telefónu s
prevzatím záväzku viazanosti, má vždy možnosť uzavrieť so žalobcom len zmluvu o poskytovaní

verejných služieb bez záväzku viazanosti. Spotrebiteľ výlučne svojou slobodnou vôľou rozhoduje o tom,
či uzavrie dodatok k zmluve alebo nie, a tým priamo rozhoduje o tom, či bude dojednaná zmluvná
pokuta alebo nie, a svojim rozhodnutím o výbere programu služieb, prípadne o type mobilného telefónu
rozhoduje o tom, v akej výške bude dojednaná zmluvná pokuta čo do jej základu. Čím obsahovo vyšší
program služieb alebo kvalitnejší mobilný telefón si zákazník vyberie, tým vyšší je základ zmluvnej

pokuty. Pokiaľ zákazník nesúhlasí s primeranou zmluvnou pokutou, ktorá je výlučne zabezpečovacím
a nie sankčným prostriedkom, nemusí zmluvu/dodatok k zmluve uzatvoriť, resp. má vždy možnosť
uzatvoriť zmluvu alebo dodatok k zmluve bez záväzku viazanosti a bez zmluvnej pokuty. Uzavretie
dodatku k zmluve je vždy výsledkom individuálneho dojednania, resp. individuálneho rozhodnutia
zákazníka, ktorú z ponúk žalobcu si vyberie. Spotrebiteľ pri výbere konkrétneho programu služieb a

uzatvorení zmluvy robí vždy vopred uvážené rozhodnutie. Žalobca je verejný poskytovateľ služieb a ako
taký je zo zákona povinný vstúpiť do zmluvného vzťahu s každým záujemcom, ktorý o to požiada a vo
vzťahu ku každému záujemcovi dodržiavať zásadu rovnakého zaobchádzania. Zmluva a dodatok, ktoré
žalobca so svojimi zákazníkmi uzatvára, majú podobu štandardnej typovej zmluvy, ktorej používanie má
svoje opodstatnenie. Používaním tohto typu zmluvy sa zabezpečuje tak dodržiavanie zásady rovnakého

zaobchádzania vo vzťahu k všetkým zákazníkom žalobcu bez výnimky, ako aj efektívnosť a plynulosť
poskytovania služieb žalobcu. Žalobca uzatvára denne na každom predajnom mieste rádovo stovky
zmlúv o poskytovaní verejných služieb. Rovnako ako aj iní dodávatelia, ktorí uzatvárajú enormné
množstvo zmlúv rovnakého typu, prijali sa aj u žalobcu tzv. štandardné typové zmluvy. To, že zmluvaa dodatok majú podobu typovej zmluvy však nevylučuje individuálnosť ich dojednania. Každá jedna
zmluva a dodatok sa uzatvárajú po individuálnom prerokovaní všetkých zmluvných podmienok. Zmluva,
ktorá bola uzavretá so žalovaným, pozostáva zo všeobecnej časti, ktorá je v zmysle zásady rovnakého

zaobchádzania povinne rovnaká pre všetkých zákazníkov. Ostatná časť zmluvy je individualizovaná.
Uvedené náležitosti boli so žalovaným individuálne dojednané a vpisovali sa do zmluvy za jeho
účasti, s jeho výslovným súhlasom a na základe jeho slobodnej vôle. So žalovaným sa rovnakým
spôsobom uzatvoril dodatok k zmluve, v ktorom sú individualizované: označenie účastníka, tabuľka
č.l v časti program služieb, typ mobilného telefónu/dátového zariadenia, akciová kúpna cena za, doba

viazanosti, základ zmluvnej pokuty (ktorá bude klesať). Tieto náležitosti boli špecifikované a individuálne
dojednané v závislosti od toho, o aký program služieb (resp. mobilný telefón) mal žalovaný záujem.
Zmluva a dodatok sú v časti individuálnych zmluvných podmienok výsledkom spoločného konsenzu
žalobcu a žalovaného, dosiahnutého v procese rokovania, čo potvrdzujú ich podpisy na zmluvných
dokumentoch. V ostatnej časti sú zmluvné podmienky rovnaké pre všetkých zákazníkov v zmysle
zásadyrovnakéhozaobchádzania,ktorúježalobcaakoverejnýposkytovateľslužiebpovinnýdodržiavať.

Zmyslom zmluvnej pokuty ako zabezpečovacieho inštitútu je zabezpečiť splnenie povinnosti zmluvnej
strany - žalovaného, pričom touto povinnosťou je riadne a včas platiť za služby poskytnuté žalobcom.
Bolo by absurdné, aby žalobca rozlišoval akú cenu služieb spotrebiteľ nezaplatí - žalobca je povinný
poskytovať služby či už v rámci základného zvoleného programu služieb, ako aj služby nad jeho rámec.
Zmluvná pokuta bola dojednaná v súlade s rozhodovacou praxou slovenských súdov ako degresívna so

zohľadnením počtu dní, ktoré uplynuli žalovanému zo záväzku viazanosti. Z faktúry č. XXXXXXXXXX
vyplýva, že poskytovanie služieb bolo žalovanému prerušené po 137 dňoch t.j. dňa 06.09.2015, preto
si žalobca uplatnil zmluvnú pokutu v zníženej (degresívnej) výške 177,14 EUR oproti dohodnutému
základu v počiatočnej výške 218 EUR. Žalobca pri uplatnení zmluvnej pokuty zohľadnil počet dní, ktoré
uplynuli od uzavretia dodatku do času, kedy bolo poskytovanie služieb prerušené z dôvodu neplatenia

za žalobcom poskytované služby. Takto dojednaná zmluvná pokuta teda úplne zohľadňuje reálnu výšku
spôsobenej škody. Hodnota zabezpečovaného záväzku v čase uzavretia dodatku bola v celkovej výške
619,72 EUR oproti dojednanému základu zmluvnej pokuty vo výške 218 EUR. Argumenty súdu prvej
inštancie, podľa ktorých je zmluvná pokuta neprijateľná zmluvná podmienka, nemajú oporu v zákone
ani vo vykonanom dokazovaní a zmluvnú pokutu nesprávne právne posúdil ako neprijateľnú. Súd prvej

inštancie nerozhodoval podľa skutkového stavu, pretože inak by žalobcovi nárok na zmluvnú pokutu
priznal. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záverom, že: žalovaný cenu za poskytnuté
služby vo výške 162,54 EUR neuhradil, a preto v tejto časti žalobe vyhovel; vo veci nie je potrebné
nariaďovaťpojednávanievzhľadomnasplneniepodmienokpodľaust.§177ods.2písm.a)CSP(pričom
v rozsudku úplne absentuje postoj žalovaného k podanej žalobe, t. j. či sa k žalobe vyjadril/nevyjadril,

a pod.), preto sa žalobca len môže domnievať, že žalovaný sa k doručenej žalobe nevyjadril. Pokiaľ
by išlo o poctivého spotrebiteľa, na výzvu súdu by reagoval, prípadne, ak by si nebol vedomý svojich
záväzkov (vrátane povinnosti na zaplatenie zmluvnej pokuty), nárok uplatnený žalobcom by rozporoval.
Od žalovaného však žiadna reakcia neprišla, čo vypovedá o tom, že ide o nepoctivého spotrebiteľa,
ktorý si zabezpečil mobilný telefón za akciovú kúpnu cenu 1 €, využíval služby žalobcu od uzavretia

Dodatkuažpodobu,kýmžalobcanepristúpilkprerušeniuposkytovaniaslužieb(celkom137dní),pričom
nezaplatil ani jednu faktúru za poskytnuté služby, a teda už od uzavretia zmluvného vzťahu si musel byť
vedomý neschopnosti plniť si svoje záväzky.

17. Pokiaľ ide o poplatky za upomienky a poplatok za obmedzenie služby, podľa ust. § 121 ods. 3

Občianskehozákonníkasúpríslušenstvompohľadávkyajnákladyspojenésjejuplatnením.Výškatýchto
nákladov je v cenníku žalobcu vyjadrená jednotnou sadzbou vo výške 4,99 EUR bez DPH ako „poplatok
za upomienku". Poplatok za upomienku predstavuje náhradu nevyhnutne potrebných administratívnych
a monitorovacích nákladov, ktoré žalobcovi vznikajú pri kontrole dodržiavania zmluvných záväzkov. Sú
to najmä náklady na vedenie evidencie pohľadávok a náklady súvisiace s telefonickou alebo písomnou

urgenciou dlžníka. Ide o reálne vynaložené náklady, ktoré sú neraz vyššie ako ustanovená sadzba. Ako
vyplýva z predložených faktúr, upomienky sú zasielané zákazníkom v omeškaní ako súčasť samotnej
faktúry, pričom samotné spracovanie upomienky tak, aby bola súčasťou faktúry, si vyžaduje viacero
úkonov a činností, a to tak po personálnej ako aj technickej stránke. Poplatok za upomienku je dojednaný
v Cenníku - časť B na str. 10 s označením „Upomienka oneskorenej platby" vo výške 4,99 EUR.

18. Poplatky za prerušenie a obmedzenie poskytovania služieb pre neplatenie, tak ako sú stanovené v
cenníku žalobcu, predstavujú náhradu nevyhnutne potrebných nákladov, ktoré vznikajú žalobcovi tým,
že pre dlhodobé neplnenie si povinností zákazníkom, musia pracovníci žalobcu zabezpečiť množstvodátových úkonov za účelom dosiahnuť prerušenie alebo obmedzenie poskytovania služieb zákazníkovi,
ktoré sa môžu vykonať len za pomoci techniky a odborne fundovaných IT pracovníkov tak, aby boli
riadne dodržané všetky záväzky žalobcu voči zákazníkovi. Samotné vyradenie SIM karty zákazníka z

prevádzky (úplná deaktivácia SIM karty) v prípade, že zákazník dlhodobo neplatí za služby žalobcu a
všetky pokusy žalobcu o pokonávku so zákazníkom zlyhajú, má tri fázy, a to 1.obmedzenie poskytovania
služieb, 2. prerušenie poskytovania služieb a 3. úplná deaktivácia SIM karty. Zrealizovanie týchto fáz
si vyžaduje viacero úkonov administratívneho a technického charakteru, na dosiahnutie ktorých je
potrebný odborný zásah do technologických zariadení. Zrealizovaniu týchto fáz predchádzajú úkony

ako zaznamenanie neplatenia zákazníkom, upozorňovanie zákazníka formou SMS správ, písomných
upozornení v nasledujúcich faktúrach, až po vyradenie SIM karty z prevádzky. Úkony sa realizujú
postupne spravidla niekoľko týždňov až mesiacov.

19. V prvej fáze - obmedzenie poskytovania služieb pre neplatenie - zákazník ešte môže prijímať hovory,
realizovať núdzové hovory a prijímať SMS správy. Po zaplatení vzniknutého dlhu môže byť zákazníkovi

dodávka služieb obnovená, čo si však vyžaduje odborné zásahy do SIM karty zákazníka, s čím sú
spojené ďalšie náklady žalobcu.

20. V druhej fáze - prerušenie poskytovania služieb pre neplatenie - zákazník už nemôže prijímať
hovory, ani SMS správy. Po zaplatení vzniknutého dlhu ešte stále môže byť zákazníkovi dodávka služieb

obnovená, čo si však vyžaduje odborné zásahy do SIM karty zákazníka s čím sú spojené ďalšie náklady
žalobcu.

21. Tretia fáza - deaktivácia SIM karty zákazníka - nastupuje vtedy, keď všetky pokusy žalobcu o
pokonávku sú bezúspešné a zákazník nezaplatí vzniknutý dlh ani do uplynutia dodatočne poskytnutej

lehoty. V takomto prípade, aj keby zákazník zaplatil celý vzniknutý dlh po uplynutí dodatočne poskytnutej
lehoty, obnova dodávky služieb už v tejto fáze nie je možná.

22.Počasrealizácietýchtofázjepotrebnémonitorovaťsprávaniesazákazníkaapreprípad,žezákazník
vzniknutý dlh zaplatí, zabezpečiť všetky administratívne a technické úkony pre obnovenie dodávky

služieb žalobcu. Oba poplatky - poplatok za obmedzenie a poplatok za prerušenie poskytovania služieb
pre neplatenie vo výške 16,50 EUR bez DPH (resp. 19,80 EUR s DPH) sú uvedené v Cenníku -
časť B, kde je zároveň uvedené, že poplatok za obmedzenie poskytovania služieb pre neplatenie
sa účtuje pri realizácii obmedzenia poskytovania služieb prostredníctvom SIM karty. Obmedzením
nastane stav, keď sú na danej SIM karte aj naďalej účtované mesačné poplatky a poskytované

služby, avšak len v obmedzenom rozsahu - dostupné sú iba prichádzajúce hovory a prichádzajúce
SMS správy a ostatné služby nie sú dostupné, a to až do doby uhradenia dlžných faktúr účastníka.
K obmedzeniu žalobca pristúpi, ak úhrada za poskytnuté služby nebola napriek predchádzajúcemu
upozorneniu zo strany žalobcu pripísaná na jeho účet ani po uplynutí dodatočnej lehoty piatich dní odo
dňa upozornenia. Poplatok za prerušenie poskytovania služieb pre neplatenie sa účtuje pri realizácii

prerušenia poskytovania služieb prostredníctvom SIM karty. Prerušením nastane stav, keď nie sú služby
na danom pripojení dostupné vôbec, a to až do doby uhradenia dlžných faktúr účastníka. K prerušeniu
žalobca pristúpi v prípade SIM karty, ak úhrada za poskytnuté služby nebola pripísaná na účet žalobcu
ani po uplynutí minimálne dvoch kalendárnych dní po realizácii Obmedzenia. Cenník žalobcu je verejne
dostupný, či už na jeho internetovej stránke, ako aj na všetkých predajných miestach. Žalobca si

uvedené poplatky uplatňuje na základe tej skutočnosti, že žalovaný sa dostal do omeškania s platením
faktúr za služby, ktoré využíval. Preto žalobca v súlade so zákonom pristúpil najprv k obmedzeniu a
potom k prerušeniu poskytovania služieb pre neplatenie a oprávnene vyúčtoval žalovanému poplatok
za obmedzenie poskytovania služieb pre neplatenie vo výške 19,80 EUR s DPH. Žalobca je zo
zákona povinný pristúpiť k náležitému upozorneniu zákazníka - neplatiča ešte skôr, než dočasne

obmedzí poskytovanie služieb. Cieľom a zámerom zavedenia ochrany spotrebiteľa súdnym prieskumom
neprijateľnostizmluvnýchpodmienoknikdyneboloobmedzovaniezmluvnejslobodyavoľnostivovzťahu
k cenám služieb, ale ani poplatkov za vynaložené úkony v prípade nedodržania záväzku, ktoré si
účastnícislobodnedohodli,leboonitiežmajúcharakterceny,ktorúvšakspotrebiteľnikdynebudemusieť
zaplatiť, ak dodrží svoje záväzky, pretože vtom prípade dodávateľovi žiadne náklady nevzniknú. To, že

niekto, kto nesplní povinnosť, ku ktorej sa zmluvne zaviazal, čím vyvolá jeho zmluvnému partnerovi
náklady zahrnuté do vopred dohodnutého poplatku, nemôže byť neprijateľnou podmienkou, pokiaľ tieto
predpokladané náklady sú vyjadrené určite, jasne a zrozumiteľne, čo v predmetnej veci bolo náležíte
splnené. Argumentácia súdu prvej inštancie, že poplatky slúžia výlučne záujmu zmluvného partneraspotrebiteľa na maximalizácii zisku spojeného s existenciou zmluvného vzťahu je nepravdivá. Žalobca,
ako poctivý podnikateľ (v porovnaní s nepoctivým spotrebiteľom) v súlade s dohodnutými podmienkami
uzavretej Zmluvy a Dodatku si riadne a včas plnil povinnosti vyplývajúce z nich, t. j. riadne a včas

poskytovať dohodnuté služby, a okrem iného zabezpečiť žalovanému predaj mobilného telefónu za
akciovú kúpnu cenu. Žalobca teda vstupuje do zmluvného vzťahu s očakávaním, že tak ako on, aj druhá
strana zmluvného vzťahu bude plniť svoje povinnosti riadne a včas. Preto je priam absurdné tvrdenie,
že poplatky (ktoré okrem iného nedosahujú desiatky eur, ale ich výška je priamo závislá od nákladovosti
jednotlivých úkonov a určená v Cenníku služieb, a takmer o 1/3 nižšia ako reálne vynaložený náklad

zo strany žalobcu) pomáhajú žalobcovi maximalizovať jeho zisk. Žalobca nie je odkázaný na „zisk zo
symbolických poplatkov", na ktoré je zákazník riadne upozornený, a ktoré sú účtované len z jediného
dôvodu - a to z dôvodu vzniku ďalších nákladov žalobcu pre neplatenie za poskytované služby. Z
uvedeného teda jednoznačne vyplýva, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav a vec
nesprávne právne posúdil. Uvedené malo za následok nesprávne rozhodnutie súdu prvej inštancie o
náhrade trov konania a trov právneho zastúpenia.

23. Na základe uvedeného žalobca žiadal, aby odvolací súd rozsudok v ním napadnutej časti zrušil a
vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Žalobca si zároveň uplatnil náhradu trov právneho
zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 34,51 € za jeden úkon právnej pomoci - odvolanie - á 19,92
€ + paušál á 8,84 € + 20% DPH).

24. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

25. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu,

proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v jeho napadnutej
časti ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez
nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil
na úradnej tabuli aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 08.06.2018 a dospel k záveru, že
odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

26. Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii
práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny
právny predpis, ale ho nesprávne vyložil.

27. Oboznámením sa s obsahom spisu, ako aj odôvodnením napadnutého rozsudku odvolací súd
zistil, že súd prvej inštancie správne rozhodol, pokiaľ žalobu žalobcu nad sumu 162,54 eur s úrokom z
omeškania vo výške 5,05 % z dlžnej sumy od 30.03.2016 do zaplatenia zamietol.

28. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením uvedeným súdom prvej inštancie a na

doplnenie správnosti napadnutého rozhodnutia uvádza:

29. Podľa ustanovenia § 44 ods. 1 Zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, zmluvou
o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej
sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú

súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby,
poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových
bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou,
ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho
zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

30. Podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, zmluva o
poskytovaní verejných služieb musí obsahovať
a.) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu podľa § 15 ods. 2,
b.) popis poskytovaných služieb, najmä informácie o

1. prístupe k službám tiesňového volania a lokalizačným údajom vrátane obmedzení pri poskytovaní
služieb tiesňového volania,
2. obmedzeniach týkajúcich sa prístupu k službám a aplikáciám alebo ich používania v súlade s
osobitnými predpismi,3. minimálnej ponúkanej úrovni kvality služieb, najmä lehotu prvého pripojenia k sieti alebo iné
ukazovatele, ak tak určí úrad podľa § 46,
4. postupoch podniku pri meraní a riadení prevádzky zameraných na zamedzenie preťaženia sieťového

spojenia a informácie o tom, ako môžu tieto postupy vplývať na kvalitu služieb,
5. druhoch servisných služieb, podporných služieb a kontaktné údaje na tieto služby,
6. obmedzeniach, ktoré podnik zavedie na používanie dodaných koncových zariadení,
c.) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a
informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa

§ 59 ods. 2,
d.) podrobnosti o cenách vrátane prostriedkov, ktorými je možné získať aktuálne informácie o platných
cenách, servisných poplatkoch, ponúkané spôsoby platby a rozdiely v nákladoch účastníka súvisiace
so spôsobom platby,
e.) informácie o termínoch a spôsobe fakturácie za poskytnuté služby,
f.) čas trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podmienky jej predĺženia a ukončenia vrátane

minimálnych podmienok používania alebo trvania služby, ktoré sa musia splniť v záujme využívania
výhod z akcií na podporu predaja, poplatkov súvisiacich s prenosom čísel a iných identifikátorov,
poplatkovsplatnýchpriukončenízmluvyoposkytovaníverejnýchslužiebanáhradynákladovsúvisiacich
s koncovými zariadeniami,
g.) spôsoby odškodnenia a systémy úhrad, ktoré sa uplatnia v prípade nesplnenia zmluvne dohodnutej

úrovne kvality služieb,
h.) spôsob urovnávania sporov podľa § 75,
i.) druhy opatrení, ktoré môže podnik prijať v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity siete, alebo
v prípade jej ohrozenia alebo poškodenia.

31. Podľa ustanovenia § 43 ods. 12 Zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, účastník
je povinný
a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb,
b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha
služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry,

c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov.

32. Podľa ustanovenia § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k
vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom
spájajú.

33. Podľa ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a
vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

34. Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva

bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

35. Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,

ktorésatýkajúhlavnéhopredmetuplneniaaprimeranosticeny,aktietozmluvnépodmienkysúvyjadrené
určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

36. Podľa ustanovenia § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné
ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom

zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

37. Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník ktorý svoj dlh riadne a
včas nesplní, je v omeškaní.

38. Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného
dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.39. Podľa ustanovenia § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak si strany dohodnú pre prípad porušenia
zmluvných povinností zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, povinný pokutu zaplatiť,

i keď oprávnenému účastníkovi porušením povinností nevznikne škoda.

40. Podľa ustanovenia § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu je možné dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo spôsob jej určenia.

41. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995, ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

42. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 23.04.2015 Zmluvu o poskytovaní

verejných služieb č. XXXXXXX s dátumom aktivácie 23.04.2015, na základe ktorej bola žalovanému
poskytnutá aktivovaná užívateľská SIM karta s prideleným telefónnym číslom. K tejto Zmluve bol so
žalovaným dňa 23.04.2015 uzavretý Dodatok, v ktorom si žalovaný dohodol balík služieb „Happy XL
volania NAJ“ s cenou služieb 25,8217,- eur bez DPH/mesiac na dobu 24 mesiacov.

43. Žalobca si poskytované služby vyúčtoval faktúrami, a to s dátumom splatnosti 25.05.2015 na sumu
20,48 eur, s dátumom splatnosti 25.06.2015 na sumu 34,32 eur, s dátumom splatnosti 27.07.2015 na
sumu 58,76 eur, s dátumom splatnosti 25.08.2015 na sumu 32,47 eur, s dátumom splatnosti 25.09.2015
na sumu 51,28 eur, s dátumom splatnosti 29.03.2016 na sumu 177,14 eur.

44. Žalobca v žalobe uviedol, že žalovaný si už od prvého fakturačného obdobia (08.04.2015 -
07.05.2015) neplnil svoje zmluvne dohodnuté povinnosti, keď neuhrádzal žalobcom vystavené faktúry
za dodané služby. Žalobcovi vznikla voči žalovanému pohľadávka vo výške 374,45 eur.

45. Žalobca si žalobou uplatnil aj zmluvnú pokutu vo výške 218,- eur, pričom mal za to, že táto

zmluvná pokuta nebola neprimerane vyšším zabezpečením, oproti výške zabezpečenej povinnosti v
čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute, a teda nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

46. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd konštatuje:

47. Zmluvná pokuta je zmluvou určená peňažná suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi alebo
veriteľ dlžníkovi, ak dôjde k porušeniu povinností, ktoré na seba zmluvou prevzali a to aj v prípade, ak
porušením zmluvných povinností nevznikne druhej strane škoda. Jej funkcia spočíva v hrozbe zaplatiť
určitú dohodnutú sumu, keď povinný svoj záväzok nesplní riadne a včas. Úlohou zmluvnej pokuty je viesť
k splneniu povinností zo strany účastníkov. Zmluvnú pokutu možno dohodnúť pre prípad, že k splneniu

záväzku dohodnutého v zmluve nedôjde vôbec alebo iba čiastočne, prípadne ak dôjde k porušeniu
akejkoľvek zmluvnej povinnosti. Keďže záväzok z dohody o zmluvnej pokute je akcesorickým záväzkom,
jeho existencia a dôsledky sa viažu na hlavný záväzok. Za predpokladu, že ku vzniku hlavného záväzku
nedôjde, nemôžu nastať účinky záväzku akcesorického.

48. Odvolateľ sa domáha zaplatenia sumy 177,14 eur titulom zmluvnej pokuty. Ohľadne zmluvnej pokuty
uviedol, že na zabezpečenie záväzku viazanosti bola medzi zmluvnými stranami dojednaná výhradne
podľa ust. § 544 až 545a OZ zmluvná pokuta, ktorá je vypočítaná podľa vzorca, ktorý vyjadruje denné
klesanie zo základu pre výpočet doby viazanosti do dňa prerušenia poskytovania služieb. Za každý deň
plnenia zmluvy sa teda základ pomerne ponižuje. Žalobca namietal, že dojednaná zmluvná pokuta nie

je neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa ust. § 53 ods. 4 písm. s) OZ, keďže nebola neprimerane
vyšším zabezpečením oproti výške zabezpečenej povinnosti v čase uzavretia dohody.

49. Odvolací súd vo vzťahu k zmluve o poskytovaní verejných služieb uzatvorenej medzi žalobcom
a žalovaným udáva, že má charakter spotrebiteľskej zmluvy podľa ust. § 52a nasl. Občianskeho

zákonníka.

50. Z obsahu spisu má odvolací súd za preukázané, že ustanovenia o zmluvnej pokute tvorili predtlač
Dodatku k zmluve bez možnosti voľby jej prijatia alebo odmietnutia. Zmluvná pokuta je dojednaná vbode ZMLUVNÁ POKUTA Dodatku k Zmluve o poskytovaní verejných služieb uzavretého podľa zákona
č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách (ďalej len „Dodatok“) .

51. Vzhľadom na charakter dojednania a jeho začlenenia v texte právneho úkonu - Dodatku
zmluvy, nemôžu byť žiadne pochybnosti, že zmluvná pokuta nebola dojednaná individuálne. O takéto
individuálne ustanovenie by sa jednalo vtedy, keď by práve takáto časť dohody bola výsledkom
dojednania zmluvných strán. O individuálnom dojednaní však nemožno hovoriť v prípade, keď si
zákazník zvolí určitú formu záväzku (jednu z ponúkaných možností), avšak musí prijať celý súbor

opatrení a dojednaní ustanovených v zmluve, všeobecných podmienkach a cenníku, minimálne ich
nemôže vylúčiť. Táto skutočnosť vyvracia aj neustále odvolateľom opakované tvrdenia, že žalovaný mal
možnosť voľby zobrať si mobilný telefón a s akým záväzkom. V tomto kontexte je zrejmé, že takáto
domnelá voľba je len iluzórna a zároveň vytvárajúca „efekt bludiska ďalších záväzkov“. Odvolateľ vôbec
nepreukázal opak v zmysle § 53 ods. 3 OZ, teda platí prezumpcia predpokladaná zákonom, že sa
nejedná o individuálne dojednanú podmienku.

52. Odvolací súd považuje za nepochybné, že odvolateľ právo na zmluvnú pokutu odvíja od ustanovenia
§ 544 ods. 1 OZ a od spotrebiteľských zmlúv (Zmluvy o pripojení a Dodatku k zmluve), ktoré ako
typové zmluvy sú uzatvárané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy a teda
i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje.

53. V žiadnom prípade teda nemožno tvrdiť, že sa jedná o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie
(§ 53 ods. 2 OZ). Žalobca ako dodávateľ zmluvnú pokutu so žalovaným ako spotrebiteľom osobitne
nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok vo všetkých zmluvách či
dodatkoch. Zmluvná pokuta, ktorá nebola individuálne dojednaná, lebo sa jedná o štandardnú typovú

zmluvu, a ktorá spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa, je v rozpore s ochranou práv spotrebiteľa, ako aj v rozpore s Chartou základných práv
Európskej únie (čl. 98), podľa ktorého v záujme naplnenia jedného zo základných práv Európskej únie
politiky štátov je zabezpečiť vysoký stupeň ochrany spotrebiteľa, a preto je potrebné využiť všetky
efektívneprostriedkyochranyspotrebiteľa,abysazvyšovaladôveraspotrebiteľovvtrh,abyneprimerané

postupy spotrebiteľov na trhu nezaťažovali. Žalobca ako osoba podnikajúca na trhu elektronických
komunikácií má odbornú prevahu nad spotrebiteľmi, ktorým svoje služby poskytuje, a preto možno od
neho očakávať, že vo vzťahu k spotrebiteľom sa bude správať s náležitou odbornou starostlivosťou.
Dojednaná zmluvná pokuta je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. V zmysle ust. § 53 ods. 5 OZ je
neplatná. Z neplatnej zmluvnej podmienky tak nevzniklo žalobcovi právo na plnenie a žalovanému

povinnosť plniť. Pre posúdenie dojednania zmluvnej pokuty ako zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej
zmluve z hľadiska jej neprijateľnosti nie je podstatné, či reálne dôjde k porušeniu povinnosti.

54. Odvolací súd sa ďalej zaoberal posúdením nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty v súlade s
judikatúrou súdov s prihliadnutím na judikatúru Súdneho dvora európskej únie (ESD). S ohľadom na

relevantnú judikatúru Súdneho dvora Európskej únie by nemali byť žiadne pochybnosti o povinnosti
súdu zbaviť spotrebiteľa neprijateľnej zmluvnej podmienky a jej poškodzujúcich účinkov: „Členské
štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany
predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby
zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez

nekalých podmienok.“ (čl. 6 ods. 1 smernice).Ustanovenie čl. 6 ods. 1 sa má považovať za kogentné
ustanovenie a ochrana pred neprijateľnými podmienkami sa má poskytnúť v režime pravidiel verejného
poriadku (uznesenie Súdneho dvora C-76/10 POHOTOVOSŤ/Korčkovská, bod 50), teda pravidiel,
na ktorých rešpektovaní musí štát bezvýhradne trvať a ktorých rešpektovanie je povinný vždy a za
každých okolností vyžadovať. Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských

zmluvách vychádza z predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej
pozície v slabšom postavení a má spravidla na výber buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom
akceptovať so všetkými formulárovými klauzulami alebo ju odmietnuť. Možnosť zmeny štandardných
podmienok zo strany spotrebiteľa je len iluzórna a je zrejmé, že ide o rovnosť len formálnu. Aby sa
dosiahla faktická rovnosť, je to možné dosiahnuť len vonkajším zásahom (porov. rozsudky Mostaza

Claro, C 168/05, bod 25,Océano Grupo Editorial SA C 240/98-C 244/98).
55. Nakoľko bolo viacej krát judikované a právoplatne rozhodnuté o neprijateľnosti zmluvnej podmienky,
ktorou bola dohodnutá zmluvná pokuta v pevnej ale aj čiastočne degresívnej výške bez ohľadu na
charakter a závažnosť porušenia povinnosti ako aj dôležitosť zabezpečovanej povinnosti, odvolací súdsa vo svojom rozhodnutí musí vyrovnať aj s rozhodnutiami, v ktorých došlo k právoplatnému rozhodnutiu
o neprijateľnosti zmluvnej podmienky.

56. V obdobných právnych veciach (zmluvných pokút) žalobcu už opakovane rozhodli súdy o
neprijateľnosti zmluvnej pokuty v dodatkoch k zmluvám o pripojení. Ohľadne čiastočne degresívnej
zmluvnej pokute súd poukazuje aj na rozhodnutie Okresného súdu Prešov sp. zn. 25C/300/2014 u
iného operátora a potvrdzujúce rozhodnutie Krajského súdu v Prešove vo veci sp. zn. 6Co/164/2015 zo
dňa 29.11.2016 ako aj na rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/118/2015, 6Co/103/2015,

21Co/99/2015, 7Co/36/2015. Nie je pritom významné, či iný súd by v rámci súdnej kontroly bol k
dodávateľovi zhovievavejší alebo dokonca by priznal plnenie z takejto podmienky. Pri neexistencii
databázy vyhlásených neprijateľných podmienok sa môže bežne stať, že iný súd plnenie pre zmenu
prizná. Každopádne však ide o protiprávny stav, za ktorý je zodpovedný dodávateľ, ktorý na súdoch
sústavne (čl. 7 Smernice 93/13/EHS) plnenia z judikovaných neprijateľných zmluvných podmienok
uplatňuje a doslova „skúša", ktorý súd mu plnenie prizná. Aj Ústavný súd Slovenskej republiky v

rozhodnutí č. k. IV.ÚS 55/2011-19 zo dňa 24.02.2011 vyslovil, že pokiaľ je zmluvná podmienka až
v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo
štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória i prax navyše označujú za fakticky nerovný,
nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým
mravom.

57. Odvolací súd vo vzťahu k vyššie uvedenému poukazuje aj na rozhodnutia a závery ESĽP vyslovené
v súvislosti s rozdielnym rozhodovaním súdov v obdobnej veci. Všeobecne ESĽP priznal, že možnosť
existencie kolidujúcich súdnych rozhodnutí je prirodzenou črtou každého súdneho systému, ktorý je
založený na systéme súdov prvej inštancie a odvolacích súdov s právomocou na území ich teritoriálnej

jurisdikcie a takéto rozchádzanie sa judikatúry môže vzniknúť aj na tom istom súde. Samo osebe to
nemôže byť považované za rozpor s dohovorom s poukazom na rozhodnutie vo veci Santos Pinto
v. Portugal, č.39005/04, § 41, 20. máj 2008. ESĽP však poukázal na to, že kolidujúce rozhodnutia
nesmú porušovať požiadavku spravodlivosti konania obsiahnutého v čl. 6 ods. 1 dohovoru. Okrem
„vážnej a dlhodobej“ povahy takejto rozdielnosti za porušenie práva na spravodlivé konanie boli

považované taktiež právna neistota vyplývajúca z nejednotnosti praxe dotknutých súdov a nedostatočný
mechanizmus na riešenie kolidujúcich rozhodnutí (vec Tudor Tudor, Ştefănică and Others). Považoval
za dôležitú povinnosť štátov organizovať ich právne systémy tak, aby sa predišlo prijímaniu rozdielnych
(nesúhlasných) rozsudkov(Vrioni and Others v. Albania, č. 2141/03, § 58, 24. marec 2009; Mullai and
Others v. Albania, č. 9074/07,§ 86, 23. marec 2010, a Brezovec v. Croatia, č. 13488/07, § 66, 29.

marec 2011). Rozhodnutia súdov musia byť založené na princípe právnej istoty, ktorý je zahrnutý vo
všetkých článkoch dohovoru a predstavuje jeden zo základných aspektov panstva práva. Neistota - nech
je právna, administratívna alebo vyplývajúca z aplikovaného postupu orgánov - je faktorom, ktorý musí
byť braný do úvahy pri skúmaní postupu štátu a v tejto súvislosti ESĽP niekoľko krát zopakoval, že právo
na spravodlivé súdne konanie sa má vykladať vo svetle preambuly k dohovoru, v ktorej je panstvo práva

vyhlásené za súčasť spoločného dedičstva zmluvných štátov. Teda jedným zo základných aspektov
panstva práva je princíp právnej istoty (pozri Brumărescu v. Romania [Veľká komora], č. 28342/95, §
61, ECHR 1999-VII), ktorý okrem iného garantuje určitú stabilitu právnej situácie a prispieva k dôvere
verejnosti k súdom. Pretrvávajúca existencia kolidujúcich súdnych rozhodnutí môže naopak vytvoriť
stav právnej neistoty, pravdepodobne znížiť dôveru verejnosti voči súdnemu systému, pretože dôvera je

nepochybne jedným zo základných komponentov štátu založeného na panstve práva. Prvok súdneho
výkladu práva pri obdobných skutkových okolnostiach a právnom posúdení nemôže byť svojvoľne a
neodôvodnene odlišný.

58. Z vyššie uvedených dôvodov ako aj vzhľadom na odvolateľom citované spisové značky rozhodnutí

iných okresných súdov súd považoval za nevyhnutné, aby zaujal stanovisko k aktuálnej rozhodovacej
činnosti súdov a vysporiadal sa s otázkou prijateľnosti alebo neprijateľnosti zmluvnej podmienky, ktorou
došlo k dohode o degresívnej zmluvnej pokute. Pokiaľ sa týka poukazu odvolateľa na rozhodnutia iných
súdov, resp. senátu rovnakej inštancie, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že dané rozhodnutie by
bolo zohľadniteľné, len ak by došlo k rozhodnutiu v dovolacom konaní pred súdom vyššej inštancie.

59. Zmluva o pripojení v zmysle § 43 zákona elektronických komunikáciách je svojim charakterom
občianskoprávnou zmluvou, hoci v Občianskom zákonníku nie je výslovne, ako spotrebiteľská zmluva
upravená. Vzťah medzi Občianskym zákonníkom a zákonom elektronických komunikáciách má povahuvzťahu všeobecného predpisu (lex generalis) a osobitného predpisu (lex specialis). Je nepochybné, že
žalobca pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ s poukazom na predmet podnikania (viď výpis
z Obchodného registra na spoločnosť žalobcu a vymedzený predmet činnosti) a žalovaný vystupoval

ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 3, 4 OZ). Vzťahy medzi účastníkmi na základe zmlúv vznikli v dobe,
kedy Slovenská republika už transformovala do právneho poriadku Smernice EÚ v oblasti ochrany
spotrebiteľa.

60. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky
nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza
ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva
a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosti stanovovať zmluvné
podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet
ku zmluvnému jednaniu prichádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na všetky zmluvné

dojednania pripravený a skúsený. Spoločným znakom tejto novej úpravy je teda snaha cestou práva
vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou aj prípadného obmedzenia autonómie vôle. Základným
princípom spotrebiteľských zmlúv je zásada, podľa ktorej nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku,
teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto

podmienky. Z hľadiska posúdenia nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách Smernica Rady
93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách si stanovila práve za cieľ vyvážiť faktickú
nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu.

61. Nepochybne je právom žalobcu ako poskytovateľa služieb zabezpečiť splnenie povinnosti

odberateľa služieb - zákazníka, pričom zmluvná pokuta je jedným z vhodných inštitútov. Predmetom
zabezpečenia v prejednávanej veci bola povinnosť žalovaného riadne a včas uhrádzať odplatu za
poskytnuté služby ako aj povinnosť zákazníka po určitú dobu zostať v právnom vzťahu s poskytovateľom
služieb a využívať dohodnutý rozsahu služieb. Je však potrebné si uvedomiť, že všetky „výhody“
ponúkané poskytovateľom telekomunikačných služieb či už zvýhodnená cena zariadení pre príjem

služby, odlišné ceny elektronických služieb, určitý vyhradený objem hovorov a dátových služieb,
prípadne hovorov za paušálnu sadzbu alebo voľných hovorov, tvoria bez pochyby ofenzívnu obchodnú
politiku telekomunikačných operátorov v snahe získať zákazníka a zabezpečiť odbyt služieb minimálne
po stanovenú dobu. Zákazník sa riadi na základe snahy získať určité výhody pri predpokladanej
spotrebe. Nie však každý zákazník si dokáže riadne vyhodnotiť aj povinnosti vyplývajúce z voľby

a viazanosti. Poskytovateľ služieb pritom kalkuluje s návratnosťou poskytnutých výhod využívaním
služiebzákazníkomminimálnevrozsahustanovenéhopaušáluanazabezpečenienávratnostiinvestície
„výhod“ vo forme určitých zliav v cene služby alebo telefonických prístrojov požaduje zotrvanie určitú
dobu v záväzkovom vzťahu a práve túto povinnosť zabezpečuje zmluvnou pokutou.

62. Odvolací súd však má za to, že aj pri takomto vzťahu je potrebné zachovať korektný prístup k právam
zákazníka ako spotrebiteľa a sankcie zabezpečujúce splnenie povinnosti nesmú mať taký charakter, že
znemožňujú uplatnenie akejkoľvek inej voľby. Viazanosť zotrvať v zmluvnou vzťahu po dobu 18, 24 až
36 mesiacov je pomerne rozsiahly záväzok, najmä s ohľadom na rôzny vývoj cien, technológie ale aj
ekonomickej a sociálnej situácie. Počas tejto doby môže nastať situácia, že spotrebiteľ nechce alebo

nemôže využívať dohodnutý rozsah služieb, či už pre sociálnu situáciu, napr. strata zamestnania, zmena
sociálnej situácie rodiny, zmena celkovej finančnej situácie na strane zákazníka alebo aj z dôvodu,
že konkurencia alebo aj samotný operátor po určitom období poskytuje výhodnejšie služby. Vysoká
sankcia za porušenie povinnosti zotrvať v zmluvnou záväzku, v danom prípade 218,- eur teda nesmie
znemožňovať zákazníkovi - spotrebiteľovi možnosť voľby, a to ani možnosť ukončiť zmluvný vzťah, či

odmietnuť poskytnutie tej ktorej poskytnutej služby, o to viac, ak o jej aktiváciu ani nežiadal.

63. Sankcia spočívajúca v degresívnej zmluvnej pokute vždy musí zodpovedať nielen času a rozsahu
porušenej povinnosti, ale aj charakteru porušenia povinnosti a závažnosti porušenej povinnosti a
zároveň sa odvíjať aj od skutočnej a reálnej ujmy, ktorá porušením povinnosti vznikne. Sankcia

dohodnutá počas celej platnosti zmluvy a jej hrozby nesmie byť v žiadnom jej štádiu zjavne neprimeraná
a prípadným nárokom na sankciu nemôže vzniknúť bezdôvodné obohatenie. Uvedené platí aj preto,
že neposkytnutím služby v určitom rozsahu dôjde aj k úsporám na strane poskytovateľa služby (ten
ušetrí v rozsahu následného zníženého objemu dát a pod.), teda zmluvná pokuta nemôže nahrádzaťjeho očakávané príjmy. Takáto Zmluvná pokuta zároveň nesmie slúžiť ako jediný nástroj a prostriedok
na neprimerané zabezpečenie prípadných benefitov a výhod, ktoré v istých prípadoch javia výrazné
znaky potenciality, porovnávajúc v konkrétnom časovom úseku ofenzívnu obchodnú politiku iných

telekomunikačných operátorov.

64. Rozdiel spočíva aj v tom, či spotrebiteľ koná tak, že si zabezpečí mobilný telefón a využíva služby s
tým, že už od počiatku vie, že za služby nezaplatí, alebo spotrebiteľa ekonomická alebo sociálna situácie
donúti ukončiť využívanie služieb počas plynutia doby viazanosti. Povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu

hoci aj v degresívne stanovenej výške, ktorá nie je zanedbateľná, spravidla presahuje cenu „zľavy“ pri
mobilnom telefóne a niekoľkonásobku paušálnej mesačnej platby, určite znemožňuje možnosť voľby,
deformuje obchodné prostredie a pôsobí v určitom rozsahu monopolne a sankcia pôsobí disproporčne.
Uvedené platí aj preto, že neposkytnutím služby v určitom rozsahu dôjde aj k úsporám na strane
poskytovateľaslužby,tenzjavneušetrívrozsahuzníženéhoobjemudát,hlasovejanehlasovejspotrebe,
teda zmluvná pokuta nemôže nahrádzať jeho očakávané príjmy, opätovne aj so sadzbami DPH.

Popri tom má žalobca ako operátor mnoho iných možností ako zabezpečiť prípadné „vrátenie výhod“
nedodržaním zmluvných povinností, či už odkladacou alebo rozväzovacou podmienkou poskytnutia
zľavy, odstúpením od kúpnej ceny zvýhodneného mobilného zariadenia, stanovením pomernej alebo
pohyblivej zmluvnej pokuty a pod., pričom ekonomické a účtovné komplikácie nesmú prevažovať pred
ochranou poctivých obchodných stykov, mravov a zvyklostí v podobe dodatočného účtovania DPH, či

vymáhanie nárokov.

65. Odvolací súd poukazuje aj na historický vývoj zmluvnej pokuty. Kým v prvopočiatkoch
si poskytovatelia služieb nárokovali iba na zmluvnú pokutu vo výške poskytnutej zľavy z
telekomunikačného zariadenia, zmluvné pokuty v čase uzavretia právneho úkonu takúto výšku výrazne

prekračujú. Zmluvná pokuta nesmie slúžiť ako jediný nástroj a prostriedok zabezpečenie prípadných
benefitov a výhod. Pri dojednávaní ceny je možné uplatniť rozväzovacie alebo odkladacie podmienky,
dokonca pri vyúčtovaní DPH z predajnej ceny mobilných telefónov by výrazne získal aj štát, pretože zo
zmluvnej pokuty DPH nie je účtovaná. Pri zmluvnej pokute predajcovi tak prináleží aj časť ceny, ktorú
by inak odviedol štátu na dani.

66. Odvolací súd nijako nespochybňuje význam zmluvnej pokuty a uznáva účelnosť, pokiaľ ide však o
spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú dohodu o zmluvnej pokute, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej
kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu,
so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i

so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy.

67. Odvolací súd nemôže sám rozlišovať medzi konaniami jednotlivých zákazníkov žalobcu, najmä
rozlišovať pri posudzovaní neprijateľnosti zmluvných podmienok pohnútky spotrebiteľov, ktorí od
počiatku mali v úmysle porušiť povinnosti od tých, ktorých okolnosti donútili porušiť zmluvnú povinnosť,

pretože takéto uplatnenie nárokov musí rozlíšiť a rozdeliť už samotná formulácia zmluvných ustanovení,
nakoľko takýmto postupom by porušoval zásadu rovnakého prístupu k stranám a preberal by rolu
určitého zástupcu žalobcu, ale musí vždy posudzovať charakter zmluvných dojednaní v súvislosti s
aplikáciou na neurčitý okruh spotrebiteľov. Ak je zmluvná podmienka neprijateľná voči určitému počtu
spotrebiteľov, musí sa absolútna neplatnosť zmluvnej podmienky vzťahovať na všetkých účastníkov

právneho úkonu, v ktorom je takáto neplatná zmluvná podmienka použitá.

68. Vzhľadom k tomu, že zmluvná pokuta je dojednaná ako súčasť spotrebiteľskej zmluvy či dodatku
k nej, na ktoré sa vzťahuje okrem iných predpisov i osobitná úprava v Občianskom zákonníku, a to v
§ 52 a nasl. ustanovení OZ a neprimerane vysoká zmluvná pokuta nereflektujúca na charakter, rozsah

a závažnosť porušenej povinnosti je sankcionovaná absolútnou neplatnosťou takéhoto dojednania ako
neprijateľná zmluvná podmienka v spotrebiteľských zmluvách, preto nie je možné využiť tzv. moderačné
právo upravené v § 545aOZ. Neprijateľná podmienka je neplatná ako taká, preto nemožno znižovať -
moderovať neplatne dojednanú zmluvnú pokutu. Moderačné právo je možné používať výnimočne len pri
mimoriadne tvrdom a neadekvátnom dopade zmluvnej pokuty, výhradne však len pri platných úkonoch.

V tejto súvislosti súd poukazuje aj na Rozsudok ESD vo veci C-618/10 Banco Espanol de Crédito SA/
Joaquín CalderónCamino podľa ktorého, vnútroštátny súd nemôže zmeniť obsah nekalej podmienky
uvedenej v zmluve uzatvorenej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom a ak vnútroštátnysúd konštatuje, že ide o takú podmienku, je povinný ju iba neuplatniť. Rozsudky ESD a ESĽP sú pre
súd záväzné a tvoria súčasť materiálneho práva.

69. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája
1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší
proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-
I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací

súd so zreteľom na žalobcom uplatňované nároky, vyplývajúce z neplatných právnych úkonov, teda
neprijateľných zmluvných ustanovení vo vzťahu k takto dojednanej zmluvnej pokute, nepovažoval
za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami, ktoré nemohli spôsobiť zmenu právneho
posúdenia veci.

70. Hoci odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že nespochybňuje význam zmluvnej pokuty v občiansko-

právnych vzťahoch a ani nemá v úmysle chrániť bezbrehé a nezodpovedné správanie sa spotrebiteľov,
nezistil okolnosti, ktoré by ho prinútili zmeniť názor, ktorý bol vyjadrený vo viacerých rozhodnutiach s
obdobnými nárokmi zo strany súdov prvej inštancie, ale aj zo strany odvolacích súdov, napríklad aj
ohľadne čiastočne degresívnej zmluvnej pokute.

71. V súvislosti s uvedeným, odvolací súd považuje za vecne správny aj výrok súdu prvej inštancie o
náhrade trov konania.

72. So zreteľom na vyššie konštatované, odvolací súd rozsudok v jeho napadnutej časti ako vecne
správny potvrdil postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1,2 CSP.

73. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté postupom podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 1 CSP tak, že stranám sporu nebol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. V
odvolacomkonaníbolúspešnýžalovaný,ktorémuvšakzospisužiadnepreukázateľnétrovyodvolacieho
konania nevyplývajú. V odvolacom konaní neúspešnému žalobcovi nemohol byť priznaný nárok na

náhradu trov odvolacieho konania. O odvolaní súd preto vyslovil, že stranám sporu nárok na náhradu
trov odvolacieho konania nepriznáva. Správnosť takého rozhodnutia vyplýva aj z rozhodnutia NS SR
sp. zn. 6Cdo/544/2015.

74. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP).