Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, June 28, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 24Co/135/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114229990
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Wagshalová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8114229990.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členov

senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Martina Barana, v spore žalobcu: Slovenská sporiteľňa, a.s.,
so sídlom Tomášikova 48, 832 387 Bratislava, IČO: 00 151 653, právne zastúpená Havel, Holásek &
Partners s.r.o., advokátska kancelária, IČO: 36 856 584, so sídlom Mlynské Nivy 49, Bratislava, proti
žalovaným: X/ D. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Ž., X..Č.. Ú. N. Ú. E., 2/ A. Z., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom A. D. XX, XXX XX E., o zaplatenie 4.096,37 € s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Prešov sp. zn. 10C 120/2015-102 zo dňa 31.8.2016 takto

r o z h o d o l :

I. Pripúšťa, aby do konania namiesto doterajšieho žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom

Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00151653, vstúpila spoločnosť Silverside, a.s., so sídlom
Plynárenská 7/B, 821 09 Bratislava, IČO: 50 052 560.

II. Potvrdzuje rozsudok vo výroku II.

III. Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Predmet konania
1. Žalobca sa uplatnenou žalobou domáha od žalovaných nárokov súvisiacich s úverovou zmluvou

uzavretou medzi stranami sporu dňa 11.7.2005.
Obsah napadnutého rozhodnutia
2. Okresný súd Prešov ako súd prvej inštancie (ďalej len ,,súd“) rozhodol, že cit.
„ Žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni sumu vo výške
2.184,34 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 2.184,34 € od 25.6.2014 do
zaplatenia a to v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

III. Žiadna zo strán n e m á p r á v o na náhradu trov konania.“
3. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že skutkovo mal za preukázané, že žalobkyňa, ako veriteľ, a
žalovaní, ako dlžníci, uzavreli dňa 11.7.2005 Zmluvu o splátkovom úvere č. 0503443575 podľa § 497
až 507 Obchodného zákonníka. Podľa čl. I. zmluvy bolo jej k predmetom poskytnutie splátkového
úveru bankou dlžníkom, podľa podmienok dohodnutých v tejto zmluve na kúpu rodinného domu. Dlžníci
boli povinní za podmienok dohodnutých v zmluve poskytnutý úver splatiť, platiť úroky a plniť ďalšie
podmienky dohodnuté v úverovej zmluve. Výška úveru predstavovala 200.000,-Sk, úroková sadzba

bola určená ako premenlivá vo výške 8,10 % ročne. Výška splátky bola určená v sume 2.521,-Sk,
splatnosť prvej splátky bola určená na deň 20.8.2005, splatnosť ostaných splátok bola určená k 20.
dňu kalendárneho mesiaca, konečná splatnosť bola stanovená na deň 20.6.2015. Splatnosť úrokov
bola určená v posledný deň kalendárneho mesiaca. Poplatok za poskytnutie úveru činil sumu 4.000,-Ska poplatok za správu úveru bol dohodnutý vo výške 50,-Sk/mesiac. V zmysle ďalšieho všetky právne
vzťahy vyslovene neupravené v tejto zmluve sa budú riadiť ustanoveniami Všeobecných obchodných
podmienok (ďalej len „VOP“). Slovenskej sporiteľne, a.s. účinnými od odo dňa 1.8.2002 a Obchodným

zákonníkom. Žalovaní prestali splácať úver riadne a včas a preto žalobkyňa podaním zo dňa 27.6.2014
oznámila žalovaným, že dňa 24.6.2014 vyhlásila mimoriadnu splatnosť poskytnutého úveru, čím sa
pohľadávka zo zmluvy o úvere stala splatnou v celom rozsahu. Pred dňom 15.10.2014 boli v omeškaní
s úhradou 13. splátok v plnej výške a 14. splátky čiastočne, celkom vo výške 1.145,15 €. Pred podaním
žaloby žalovaní uhradili sumu v celkovej výške 7.773,80 €.

4. Na zistený skutkový stav prijal právny záver, podľa ktorého žaloba žalobkyne je čo do sumy
2.184,34 € dôvodná. Žalovaní mali pri riadnom splácaní úveru s úrokovou sadzbou 8,10 % p.a. a
výškou splátky 2.521,-Sk (83,68 €) uhradiť sumu v celkovej výške 9.958,14 €, pričom konečná splatnosť
mala nastať dňa 20.6.2015. Keďže žalovaní nesplácali úver riadne a včas žalobkyňa pristúpila k jeho
predčasnému zosplatneniu. Nakoľko žalovaní uhradili sumu v celkovej výške 7.773,80 €, zostatok dlhu
činí 2.184,34 € (9.958,14 € - 7.773,80 €). Splátky splatné v období od 20.11.2011 až do 24.6.2014 (t.j.

do zosplatnenia zvyšku dlhu) nemôžu byť vzhľadom na deň začatia konania (14.11.2014) premlčané v
3-ročnej všeobecnej premlčacej dobe, pričom sa jedná sumu v celkovej výške 3.681,92 € (32 + 12 =
44 splátok x 83,68 €), teda vyššiu ako zostatok dlžnej sumy. Vo vzťahu k ostatným splátkam splatným
pred 14.11.2011, resp. dlžnej sume splatnej pred týmto dátumom, je nutné konštatovať premlčanie
a to v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka. K uvedenej skutočnosti je súd povinný prihliadnuť v

zmysle § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti
súd zaviazal žalovaných na zaplatenie sumy 2.184,34 € spolu s úrokom z omeškania v uplatnenej
výške 5,00 % ročne od 25.6.2014 do zaplatenia, t.j. počnúc dňom nasledujúcim po dni zosplatnenia
zostávajúcich 12. splátok. Vzhľadom na aplikáciu ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa súd zamietol žalobu v prevyšujúcej časti, keďže došlo k oslabeniu nároku veriteľa z

dôvodu jeho premlčania. Nakoľko súd nemal k dispozícii vyčíslenie dlžnej istiny s príslušenstvom,
ktorá sa stala splatnou po 14.11.2011, súd pri určení výšky priznanej sumy vychádzal z výšky a počtu
splátok, ktoré mali žalovaní pri riadnom a včasnom splácaní úveru uhradiť a sumou, ktorú zaplatili.
Pokiaľ ide o aplikáciu všeobecnej trojročnej premlčacej doby podľa Občianskeho zákonníka a nie
štvorročnej podľa Obchodného zákonníka na daný vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, súd považuje

za potrebné poukázať na to, že prednosť majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú
súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52 až § 54
Občianskeho zákonníka. Dualistický systém záväzkového práva (dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava
premlčania, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy a pod.) v našom právnom poriadku síce dlhodobo
funguje, avšak niet rozumného dôvodu na skonštatovanie, že na premlčanie v spotrebiteľsko-právnej,

a teda typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi
podnikateľmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má
a je pre nepodnikateľov výhodnejšia. Popretím úveru ako absolútneho obchodu sa nemôže rozumieť
stav, ak súd aplikuje ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré má svoj obsah a ktorým
zákonodarca sledoval dôležitý cieľ v spotrebiteľských zmluvách bez ohľadu na typ zmluvy, teda aj v

prípade absolútnych obchodov (absolútne obchody sú vzťahy regulované Obchodným zákonníkom bez
ohľadu na povahu účastníkov zmluvy). Zo žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva, že by z pôsobnosti
ustanovenia § 54 ods. 1 OZ boli vylúčené niektoré typy spotrebiteľských zmlúv. Teda ustanovenie § 54
ods. 1 OZ reguluje aj absolútne obchody. Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať

svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie (§ 54 ods.
1 Občianskeho zákonníka). Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ je ustanovením lex specialis s dopadom na
všetky spotrebiteľské zmluvy, a teda aj na odložené platby v spotrebiteľských vzťahoch vrátane úverov.
Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ preto treba vykladať tak, že v prípade dualistickej právnej úpravy inštitútov
súkromného práva sa na spotrebiteľské právne vzťahy nepoužije obchodné právo (Obchodný zákonník),

ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky by sa postavenie spotrebiteľa oproti občianskoprávne
úprave zhoršilo. Ustanovenie § 54 ods. 1 je dôsledkom transpozície čl. 8 smernice podľa, ktorej, členské
štáty môžu prijať alebo si ponechať prísnejšie opatrenia kompatibilné so Zmluvou v oblasti riadenej
touto smernicou za účelom zabezpečenia maximálneho stupňa ochrany spotrebiteľa. Smernica síce
neharmonizuje dualistické právne úpravy inštitútov súkromného práva, no na druhej strane nebráni ani

regulácii, akú predstavuje ustanovenie § 54 ods. 1 OZ a ktoré bráni akémukoľvek zhoršeniu postavenia
spotrebiteľa oproti Občianskemu zákonníku. Súd je toho názoru, že ust. čl. II. bodu 4 a 5 zmluvy
o úvere je v rozpore s § 54 ods. 1 OZ, pretože zhoršuje postavenie žalovaných ako spotrebiteľov,
keďže výlučnou aplikáciou Obchodného zákonníka sa prakticky vylučuje použitie ust. Občianskehozákonníka o premlčaní. Paušálne uprednostnenie Obchodného zákonníka by malo na spotrebiteľov
nepriaznivé následky hraničiace až s neprístupnosťou k občianskym právam, ktoré priznáva Občiansky
zákonník na rozdiel od Obchodného zákonníka. Súd ďalej uvádza, že úrok pri poskytnutí peňažnej

pôžičky predstavuje odmenu za užívanie požičanej istiny. Veriteľovi patria dohodnuté zmluvné úroky z
poskytnutých prostriedkov iba do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný
platiť iba úroky z omeškania. Z uvedeného dôvodu má preto žalobkyňa ako veriteľ právo na zaplatenie
dohodnutého úroku z úveru iba do 24.6.2014, t.j. do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti s tým, že po tomto
termíne žalobkyni nevzniká právo na zaplatenie dohodnutého úroku z úveru, ale iba úroku z omeškania

v súlade s ust. § 517 Občianskeho zákonníka.
5. Aplikoval ust. § 499, § 502, ods. 1 Obch.Z, § 52, ods. 1,2,3,4, § 53, ods. 1,5,9, § 54, ods. 1,2 , §
100, § 101, § 111 OZ.
6. O trovách konania rozhodol s poukazom na ustanovenie § 255, ods. 1,2, § 262, ods. 1,2 CSP
tak, že vyslovil, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania vzhľadom na rovnaký pomer
úspechu v konaní.

Obsah odvolania
7. Proti výroku I. rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný v 1. rade. Uviedol,
že splátkový úver prestal splácať z tohto dôvodu, lebo od 8.5.2014 bol v CPZ, kde bol následne vzatý
do väzby ÚVTOS Prešov, tak som bol preradený do ÚVTOS Sabinov a teraz je momentálne v ÚVTOS
Hrnčiarovce nad Parnou - Trnava, kde súdom vykonáva protialkoholické liečenie. Je si vedomý svojej

pohľadávky voči Slovenskej sporiteľni, jeho prvoradou povinnosťou je platiť si vyživovaciu povinnosť
voči svojim deťom, aby nebol trestne stíhaný, a keďže nie je pracovne zaradený, nemá z čoho platiť.
Splatil sumu 7.773,81 eur a keďže je zatvorený a nemá možnosť sa dostaviť na súd, nevie prečo sa
nedostavila jeho manželka A. Z. na daný termín a neinformovala ho. Prosí, aby zvyšnú sumu doplatila
ona alebo to bude splácať ja po mojom prepustení z výkonu trestu.

Hodnotenie odvolacieho súdu
8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods.
1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozsudok v jeho napadnutej časti, ako aj
konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia

pojednávania (§ 385 CSP a contrario) tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej
tabuli súdu Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k
záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
9. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav

správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

10. Žalovaný namieta, že súd nesprávne právne posúdil splnenie podmienok pre priznanie možnosti
žalovanému v 1.rade plniť dlh v splátkach.
Podľa ust. § 232, ods. 3 C.s.p., lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
Podľa ust. § 232, ods. 4 C.s.p., ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky

a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne
inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť
celého plnenia.
11. Ak má súd za to, že v prejednávanom prípade je namieste určiť na plnenie dlhšiu lehotu alebo
určiť, že plnenie sa má uskutočniť v splátkach, táto časť výroku rozhodnutia súdu musí byť podložená

zistením všetkých potrebných skutočností, ktoré by presvedčivo zdôvodnili záver súdu, že vzhľadom
na povahu prejednávanej veci, na povinný nárok a osobné pomery účastníkov je vhodné určiť na
splnenie lehotu dlhšiu než tri dni od právoplatnosti rozsudku, alebo určiť, že peňažné plnenie možno
uskutočniť v splátkach. Hľadiskami pre úvahu súdu, či má žalovanému, ktorého platobnú povinnosť určil,
priznať výhodu splátok, bude najmä výška priznaného plnenia, platobná schopnosť žalovaného aj v

konaní prejavená snaha o plnenie záväzku, možnosť žalobcu domáhať sa plnenia jednotlivých splátok
v prípade ich nedodržania a skutočnosť, či by prípadné zdržanie v plnení súdom ustanovenej povinnosti
nedodržaním jednotlivých splátok nebolo v riešenom prípade vzhľadom na osobné pomery žalobcu príliš
ťaživé.12. Krajský súd rovnako ako okresný súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že skutočnosti, ktoré
žalovaný uvádza vo svojom odvolaní nespochybňujú opodstatnenosť a dôvodnosť samotnej povinnosti
uloženej rozsudkom. Tvrdenie, že žalovaný v 1. rade je ochotný dlh hradiť v splátkach, resp. navrhuje,

aby si žalobca dlh vymáhal od žalovanej v 2. rade, môže byť predmetom skúmania v prípadnom
exekučnom konaní, avšak na správnosť a opodstatnenosť rozsudku nemá žiaden vplyv.
13. Keďžeodvolacienámietkyžalobcunespochybnilivecnúsprávnosťrozsudkuvjehonapadnutejčasti,
odvolací súd ho postupom podľa §387 ods. 1 CSP potvrdil.
14. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust.

§ 255 ods. 1 C.s.p. tak, že úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania
proti žalobcovi v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).