Rozhodnutie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Friday, January 12, 2018

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 10Csp/60/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4217203295
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Melišek
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2018:4217203295.5

Rozhodnutie

Okresný súd Komárno sudcom JUDr. Ondrejom Meliškom v spore žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
Pribinova 25, Bratislava, IČO:35 807 598, právne zastúpený: JUDr. Barbora Korenecová, advokát, AK
Malinovo, Slnečná 765/3, proti žalovanému: D. I., nar.X.X.XXXX, bytom E. XXX, I. H., zastúpený: S. I.,
nar.XX.X.XXXX, bytom E. XXX, I. H. o zaplatenie 103,84 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Žalovaný nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil povinnosť
žalovanému zaplatiť sumu 103,84 €, ako zostatok poplatku spolu s poplatkom za upomienky vo výšky 48
€, úrok vo výške 32% ročne zo sumy 300 € od 21.3.2013 do 15.4.2013 v sume 6,58 €, zo sumy 251 € od

16.4.2013 do 7.6.2013 v sume 11,44 €, zo sumy 202 € od 8.6.2013 do 21.6.2013 v sume 2,30 €, zo sumy
153 € od 22.6.2013 do 20.8.2013 v sume 7,91 €, zo sumy 104 € od 21.8.2013 do 10.9.2013 v sume 1,82
€, zo sumy 55 € od 11.9.2013 do 4.11.2013 v sume 2,60 € a zo sumy 6€ od 5.11.2013 do 11.12.2013
v sume 0,19 € a úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 103,84 € od 25.3.2014 do zaplatenia.
Žalobu postavil na tých skutkových tvrdeniach, že žalobca so žalovaným mali uzavrieť zmluvu o úvere
dňa 21.3.2013, podľa ktorej mal žalobca poskytnúť žalovanému úver vo výške 300 € a žalovaný sa ho

zaviazal splatiť navýšený o príslušný poplatok vo výške 288 €, celkovo mal teda uhradiť sumu 588€,
a to 1 splátkou po 588 €. Žalovaný doposiaľ podľa vyjadrenia žalobcu uhradil iba 392 € a o zaplatenie
zvyšnej sumy ho žaluje. Ako prostriedky procesného útok použil skutkové tvrdenia a označil dôkazy.

2. Zástupca žalovaného sa na pojednávaní k žalobe vyjadril tak, že je pravdou, že so spoločnosťou
POHOTOVOSŤ,s.r.o.uzavrelúverovúzmluvu,nakoľkomuseliriešiťzlúfinančnúsituáciupočaschoroby

žalovaného, úver pre zhoršenú finančnú situáciu rodiny nevedeli splácať.

3. Súd nariadil pojednávanie na 12.1.2018, na ktoré pojednávanie sa nedostavil právny zástupca
žalobcu, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil. Súd v zmysle § 180 CSP pojednával v jeho neprítomnosti.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou spisu ako i dôkazy
vyplývajúce z verejných registrov (§ 185 ods. 2 CSP).

4. Z činnosti súdu je známe ako i z obchodného registra vyplýva, že žalobca je právnická osoba, ktorá v
rámci predmetu svojho podnikania poskytuje úvery z vlastných zdrojov a poskytuje spotrebiteľské úvery.
Žalovaný je fyzická osoba, ktorý dňa 21.3.2013 uzavrel so žalobcom zmluvu o úvere, na základe ktorej
mu žalobca ako veriteľ poskytol úver vo výške 300 €. Žalovaný sa ho zaviazal vrátiť navýšený o poplatok
vo výške 288 €, teda celkovo mal vrátiť sumu 588 €. Uvedenú sumu sa dlžník zaviazal vrátiť jednou

splátkou po 588 € do 20.3.2014. V zmluve bolo ďalej stanovené, že Celkový poplatok dlžníka spojený
s úverom je tvorený súčtom úroku vo výške 39,15% ročne z poskytnutého úveru, čo predstavuje sumu117,45 € a administratívnych nákladov na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou
administratívou s tým spojenou a je vo výške 170,55 €. V zmluve bola RPMN stanovená na 96%.

Podľa bodu 4 všeobecných obchodných podmienok sa dlžník zaväzuje uhradiť veriteľovi za každú
zaslanú l upomienku v prípade porušenia podmienok tejto zmluvy čiastku 4 EUR ako paušálnu úhradu
nákladov a administratívy s tým spojenej do 5 dní od doručenia písomnej výzvy na úhradu.

Z dôkazov zistených vo verejných registroch- priemerné úrokové miery z úveru, ktorá je voľne dostupná

na internete rámci verejných registrov, vyplýva, že úroková sadzba v 1. Štvrťroku roku 2013 (t.j. doba
kedy bola uzavretá úverová zmluva- marec 2013) bola pri nových spotrebiteľských úveroch do 1 roka
poskytovaných v bankovom sektore vo výške 9,19 % a v 1.polroku bola priemerná úroková sadzba vo
výške 8,24% ročne.

Z dôkazov zistených na internete vo verejných registroch - súhrnné informácie o údajoch o

novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 1. štvrťrok 2013, ktorá je voľne dostupná na
internete rámci verejných registrov vyplýva, že RPMN pre úvery od 6 do 12 mesiacov bola vo výške
39,20%

5. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník spotrebiteľskou zmluvou je každá

zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých

obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa § 52 ods. 3, ods. 4 občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti

Podľa § 53 ods. 6 občianskeho zákonníka ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie

peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od
spotrebiteľapriposkytnutípeňažnýchprostriedkovpožadovať.Odplatu,podrobnostiostanoveníodplaty,
kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 39 občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 2 písm. a), písm. b), písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinný k dátumu
uzavretia zmluvy (ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch) na účely tohto zákona sa rozumie

a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,
b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti
d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové

náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom

Podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa§9ods.2zákonaospotrebiteľskýchúverochzmluvaospotrebiteľskomúvereokremvšeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom

finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa

okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo

ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové

sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek

počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie

platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred

lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť

čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;

platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnotaročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok

Podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie

alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku

predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa § 1a ods. 1 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, odplata pri poskytnutí peňažných
prostriedkovspotrebiteľovinesmieprevýšiťdvojnásobokpriemernejročnejpercentuálnejmierynákladov
podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia vlády sa obdobným
úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia
peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety.

6. Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom- práve
uvedený aspekt je rozhodujúci pre materiálne posúdenie povahy spotrebiteľskej zmluvy, ktorú možno z
tohtodôvodunazvaťajzmluvouorientovanounasubjekty.Ibazapredpokladu,žeideovzťahdodávateľa
a spotrebiteľa, možno hovoriť o spotrebiteľskej zmluve, keďže z uvedeného vyplýva, že spotrebiteľ do

právneho vzťahu vstupuje s cieľom obstarať resp. získať tovary a služby pre svoju osobnú spotrebu
alebo pre potreby svojej domácnosti a členov rodiny. Práve povaha spotrebiteľa ako zmluvnej strany
a účastníka právneho vzťahu má zásadný právny význam aj pre účelové určenie obsahu a zamerania
právneho vzťahu smerom k zabezpečovaniu osobných potrieb. Je zrejmé, že kumulatívne musí byť
splnená podmienka zmluvnej účasti tak spotrebiteľa ako i dodávateľa.

7. V danom prípade súd uvedenú úverovú zmluvu zo dňa 21.3.2013 hodnotil ako zmluvu spotrebiteľskú
v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka, nakoľko žalovaný ako dlžník vystupoval pri uzatváraní zmluvy
ako spotrebiteľ, keďže túto zmluvu uzatváral ako fyzická osoba nekonajúca v rámci svojej podnikateľskej
činnosti a uzatváral ju s dodávateľom, t.j. spoločnosťou, ktorá ako veriteľ uzatvárala zmluvu v rámci

svojej podnikateľskej činnosti (vyplýva zo zmluvy o úvere a z výpisu z OR). Súd ďalej zmluvu hodnotil i
podľa zákona 129/2010 Z.z. účinného v čase uzavretia zmluvy.

K uvedenému súd dodáva nasledovné a v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že dňa 01. 04.
2015 nadobudla účinnosť novela ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ku ktorému bola

pripojená veta, že na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne
použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Táto novela bola prijatá zákonom č. 102/2014 Z. z. a v podstate reagovala na ustálenú rozhodovaciu
prax súdov pri použití noriem Občianskeho zákonníka v spotrebiteľských zmluvách. Tento záver súdu
je v súlade so záverom rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21. apríla 2015 sp.

zn. 3MCdo 14/2014, podľa ktorého ustanovenia § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, sa
prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, toto ustanovenie sa vzťahuje
aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou. Je potrebné tiež uviesť, že ochranu spotrebiteľa
v súčasnom právnom poriadku zabezpečuje celý komplex právnych noriem ako verejného práva, tak i

práva súkromného. Verejnoprávnu ochranu spotrebiteľa garantuje najmä zák.č.250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa, ktorý od 01.07.2007 zrušil predtým platný zákon č. 634/1992 Zb., ktorého predmetom je
úprava práv spotrebiteľov a povinností výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť
orgánov verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebozriadených na ochranu spotrebiteľa a označovanie výrobkov cenami. Naproti tomu súkromnoprávna
ochrana spotrebiteľa náleží Občianskemu zákonníku a samostatným zákonom, ktoré boli prijaté v
nadväznostinaniektorésmerniceEurópskejúnie,týkajúcesaspotrebiteľov.Právnaúpravaspotrebiteľov

bola výrazným spôsobom posilnená v dôsledku prijatia zák. č. 150/2004 Z.z. počínajúc dňom 01.
04. 2004, kedy bola prvá časť Občianskeho zákonníka doplnená V. Hlavou, ktorá v ust. § 52 - §
60 upravovala spotrebiteľské zmluvy a osobitný typ spotrebiteľskej zmluvy, spotrebiteľskú zmluvu o
práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch. V pôvodnom znení ust. § 52 ods. 1 OZ
platnom do 31. 12. 2007 sa zákonodarca pokúsil o vymedzenie spotrebiteľskej zmluvy a podľa tohto

spotrebiteľská zmluva musela spĺňať nasledovné pojmové znaky: a) ide o niektorú zo zmluvných typov
uvedených v 8. časti OZ, b) zmluvnými stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ a c) spotrebiteľ nemohol
individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. K zmene
vymedzenia spotrebiteľskej zmluvy došlo následne zák. č. 568/2007 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa
zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona SNR č. 323/1992 Zb. o notároch
a notárskej činnosti v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorým

bolo novelizované ust. § 52 ods. 1 OZ tak, že spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Zmyslom zavedenia osobitnej úpravy
spotrebiteľských zmlúv do právnej úpravy bola teda zvýšená ochrana slabšieho účastníka záväzkových
vzťahov, ktoré vznikajú pri predaji tovarov alebo pri poskytovaní služieb, pričom pre spotrebiteľskú
zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je

najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určí dodávateľ a spotrebiteľ nemá
možnosť tieto zmluvné podmienky individuálne ovplyvniť s tým, že ide o zmluvu, ktorá sa uzatvára
za rovnakých zmluvných podmienok s väčším počtom spotrebiteľov. Spotrebiteľské zmluvy sa preto
označujú ako štandardné zmluvy, typové zmluvy alebo zmluvy adhézne, v ktorých zmluvnými stranami
sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ. Zákon č. 568/2007 Z.z. v novom ods.

2 § 52 OZ zakotvil pravidlo o spôsobe aplikácii ustanovení občianskeho zákona o spotrebiteľských
zmluvách a predpísal povinnú aplikáciu tých ustanovení zákona, ktoré upravujú právne vzťahy, v ktorých
je účastníkom spotrebiteľ, za podmienky, že tieto ustanovenia sú v jeho prospech s tým, že odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Uvedený zákon, ktorý s účinnosťou od 01. 01. 2008 nahradil ust. § 52 OZ novým znením,

v prechodnom ustanovení § 879j OZ zaviedol nepravú spätnosť pôsobnosti tohto zákona. Doterajšie
ustanovenie § 52 ods. 2 OZ bolo však nejasné a vyvolávalo viacero otázok o dôvode jeho zaradenia
do zákona, keďže tento nie je uvedený ani v dôvodovej správe, ktorá len konštatuje, že „zavádza
absolútnu neplatnosť dojednaní, ktoré obchádzajú ustanovenie o spotrebiteľských zmluvách“. Ako to
potvrdila nejednotná rozhodovacia prax súdov, zostalo preto sporné, či zákon pod formuláciou „všetky

ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ“ má na mysli len ustanovenia
Občianskeho zákonníka alebo aj ustanovenia Obchodného zákonníka a iných zákonov, v ktorých
vystupuje v zmluvnom vzťahu spotrebiteľ. Zvlášť vo vzťahu k ust. § 53 OZ, ktoré obsahuje výpočet
zmluvných podmienok, ktoré majú za účel ochraňovať spotrebiteľa tým, že zakotvenie neprijateľnej
zmluvnej podmienky do zmluvy je sankcionované absolútnou neplatnosťou takéhoto ustanovenia a

vzťahuje sa na všetky druhy a typy zmlúv, v ktorých ako účastníci vystupujú spotrebiteľ a dodávateľ
bez ohľadu na to, či daný zmluvný typ upravuje Občiansky zákonník, Obchodný zákonník alebo iný
zákon. Jednoznačnú odpoveď prináša až zák. č. 102/2014 Z.z., ktorým sa s účinnosťou od 01. 05.
2014 dopĺňa ustanovenie § 52 ods. 2 OZ o vetu tretiu, podľa ktorej na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa

inak mali použiť normy Obchodného práva. Zákonodarca tak definitívne odstránil doterajšie pochybnosti
o tom, ustanovenia ktorého právneho predpisu sa použijú prednostne v právnych vzťahoch, týkajúcich
sa spotrebiteľa. Nakoľko právny predpis, ktorého súčasťou uvedené ustanovenie je, nemá prechodné
ustanovenia, znamená to, že od jeho účinnosti sa predmetné ustanovenie vzťahuje aj na právne vzťahy
založené pred týmto dňom (porovnaj rozsudok NS SR 3 MCdo 12/2014 z 21. 04. 2015, 8 MCdo

1/2014 z 30. 03. 2015). Posudzujúc prejednávanú vec vo svetle zhora popísaných hľadísk súd dospel k
záveru, že i keď sporom dotknutá zmluva je zmluvou úverovou, na ktorú dopadá tretia časť Obchodného
zákonníka je tiež zmluvou spotrebiteľskou, na ktorú je potrebné aplikovať normy spotrebiteľského práva
a to zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, Smernicu rady č. 93/13/EHS z 05. 04. 1993
a Zákon o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase vzniku právnych vzťahov ako lex specialis a

všeobecnú úpravu obsiahnutú v ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách.
Nepochybnejetotižzmluvoutypovou,uzatvorenoumedzipôvodnýmveriteľom,ktorýbolpodnikateľoma
predmet konania sa týkal jeho podnikateľskej činnosti (dodávateľ) a žalovaným ako spotrebiteľom, ktorý
nemá možnosť jej predformulovaný obsah ovplyvniť a teda pri vzájomnej kontrakcii bola zjavná faktickánerovnosť medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Za danej situácie tak na právne vzťahy strán konania
je dôvodné použiť ustanovenie Občianskeho zákonníka a to aj pokiaľ ide o posúdenie tak samotnej
úverovej zmluvy, ako i ďalšie právne inštitúty z toho vyplývajúce.

Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že i na predmetnú úverovú zmluvu je potrebné primárne použiť
ustanovenia Občianskeho zákonníka v spojitosti s ustanoveniami zákona o ochrane spotrebiteľa a
ďalšími.

8.Vdanomprípademalsúdvykonanýmdokazovanímpreukázané,žedňa21.3.2013žalobcaakoveriteľ
uzatvoril so žalovaným ako dlžníkom úverovú zmluvu, na základe ktorej vznikol medzi nimi záväzkovo
právny vzťah. Na jeho základe žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 300 €, ktorú skutočnosť
potvrdil i zástupca žalovaného priamo na pojednávaní. Ďalej mal súd preukázané a stotožnil sa so
skutkovými tvrdeniami žalobcu v tom, že žalovaný zaplatil 392 €, nakoľko žalovaný potvrdil, že uhrádzal
sumu a nenamietal výšku uvedenú žalobcom, teda možno konštatovať, že sa stotožnil s tým, že uhradil

392 €.

Ďalej mal súd vykonaným dokazovaním preukázané, že úverovú zmluvu zo dňa 21.3.2013 je nutné
považovať za zmluvu bez úročnú a bez poplatkov, nakoľko RPMN v nej uvedené je v rozpore so
zákonom, odporuje dobrým mravom, a teda v tejto časti je v rozpore s ustanovením § 39 OZ. Rovnako

tak v rozpore s ustanovením § 39 OZ je i požadovaný 32% úrok, nakoľko tento taktiež odporuje zákonu
a dobrým mravom.

Uvedený rozpor vzhliadol súd najmä v tom, že podľa zákona odplata a teda RPMN môže byť maximálne
2 násobkom priemernej ročnej miery nákladov. Tá v danom období, ako vyplýva zo súhrnných informácií

o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 1. štvrťrok 2013, ktorá je voľne
dostupná na internete rámci verejných registrov bola pre úvery od 6 do 12 mesiacov vo výške 39,20%.
Z daného teda vyplýva, že maximálna miera nákladov, t.j. maximálna RPMN mohla byť vo výške
78,4%. Ak teda žalobca dojednal so žalovaným úver, ktorého RPMN je 96%, je nutné konštatovať,
že takto dojednaná časť zmluvy odporuje zákonu, prieči sa dobrým mravom, a preto je neplatná. Ak

je teda údaj o RPMN neplatný, môže sa konštatovať, že tento údaj absolútne absentuje v zmluve a
tým zmluva postráda náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý
nedostatok esenciálnej náležitosti robí zmluvu bezúročnú a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. b) zákona
o spotrebiteľských úveroch).

Taktiež v zmluve nie je uvedená úroková sadzba, iba v obchodných podmienkach sa konštatuje, že
časť poplatku predstavuje dohodnutý úrok a zvyšná časť náklady na vypracovanie zmluvy (bod 10
VOP). Uvedené konštatovanie nepostačuje na naplnenie esenciálnej náležitosti zmluvy podľa § 9 ods.
2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch, kedy musí byť jasne a striktne uvedená úroková sadzba
ako i ďalšie náležitosti týkajúce sa úrokov podľa zákona. Uvedený nedostatok taktiež sankcionuje

zmluvu a robí ju bez poplatkov a bezúročnú (§ 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch).
Žalobca nepreukázal žiadnym skutkovým tvrdením a dôkazom, že údaj o úroku by bol súčasťou zmluvy,
a preto sa súd prikláňa i v tomto bode k absencii náležitosti zmluvy, ktorá absencia je sankcionovaná
bezúročnosťou zmluvy.
Ani dohoda o úroku v úvodných častiach zmluvy, ktorá obsahuje určenie úroku vo výške 39,15% ročne,

čo predstavuje sumu 117,45 € z poplatku nepostačuje na určenie a platné dojednanie úrokovej sadzby
a teda úroku. I keby takéto dojednanie platné bolo, je nutné konštatovať, že úrok vo výške 39,15%
ročne je v rozpore s dobrými mravmi a v zmysle § 39 OZ je takéto dojednanie neplatné, nakoľko
úrokové sadzby pri spotrebiteľských úveroch v 1.štvrťroku 2013 boli vo výške 9,19% , a teda dojednanie
vo výške 39,15% ročne je v podstate viac ako štvornásobkom priemeru úrokovej sadzby k úverom

poskytovaným v bankovom sektore, a teda takéto dojednanie nemôže požívať ochranu, a musí byť
sankcionované neplatnosťou, a teda ak je dojednanie neplatné možno konštatovať, že toto dojednanie
v zmluve absentuje, a i pre tento dôvod je zmluva bezúročná a bezpoplatkov. (§ 11 ods. 1 písm. b) k §
9 ods. 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch)

Z uvedeného teda vyplýva, že ak žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 300 €, pri bezúročnosti a
bezpoplatkovosti zmluvy platí, že žalovaný mal vrátiť len toľko, koľko mu bolo poskytnuté, to znamená
mal vrátiť sumu 300 €, pričom žalovaný vrátil sumu 392 €, ktorá pokrýva i všetky ďalšie uplatnené nároky
žalobcu v konaní.K ďalším uplatneným nárokom žalobcu v konaní, t.j. k úroku, úroku z omeškania, poplatkom za
upomienku, súd dodáva nasledovné:

Ako vyplýva z odôvodnenia vyššie žalobca nemal nárok na žiadny poplatok, nakoľko zmluvu je potrebné
hodnotiť za zmluvu bez poplatkov, a preto nárok na zaplatenie 103,84 €, ako zostatok poplatku je
nedôvodný.

Čo sa týka zaplatenia úroku vo výške 32% súd poznamenáva, že tento je nedôvodný, keďže zmluva je

bezúročná, a navyše úrok v takejto výške odporuje zákonu a dobrým mravom, a preto je v zmysle § 39
OZ neplatný. Uvedené vyplýva z toho, že podľa dôkazu dostupného z verejných registrov- priemerné
úrokové miery z úveru bola úroková sadzba pri nových spotrebiteľských úveroch do 1 roka v 1. Štvrťroku
roku 2013 (t.j. doba kedy bola uzavretá úverová zmluva- marec 2013) pri nových spotrebiteľských
úveroch poskytovaných v bankovom sektore vo výške 9,19%, teda požadovaný úrok vo výške 32%
prevyšuje dané hodnoty takmer štvornásobne, a preto je potrebné ho považovať za úrok v rozpore s

dobrými mravmi a zákonom, a preto takéto plnenie nie je možné priznať.

K uplatneným trovám mediačného konania súd uvádza, že vznik týchto trov nebol žalobcom v konaní
žiadnym spôsobom preukázaný. Žalovaný poprel, že by ho bol niekto za účelom mediácie kontaktoval, a
teda žalobca v danom smere neuniesol dôkazné bremeno, bremeno tvrdenia a svoje skutkové tvrdenie

nepreukázal. Okrem toho dohoda o mediácii (bod 13 VOP) bola vopred dohodnutá vo formulárovej
zmluve, a žalovaný nemal právo ovplyvniť žiadnym spôsobom jej text, nemal právo odmietnuť a zabrániť
tak vzniku trov. Podľa § 53 OZ je táto dohoda neplatným dojednaním, nakoľko nebola individuálne
dojednaná.

K uplatnenému nároku na zaplatenie poplatku za upomienku súd udáva, že vznik tohto poplatku nebol
žalobcom v konaní žiadnym spôsobom preukázaný, a teda žalobca v danom smere neuniesol dôkazné
bremeno, bremeno tvrdenia a svoje skutkové tvrdenie nepreukázal. Okrem toho dohoda o mediácii (bod
4 VOP) bola vopred dohodnutá vo formulárovej zmluve, a žalovaný nemal právo ovplyvniť žiadnym
spôsobom jej text, nemal právo odmietnuť a zabrániť tak vzniku trov. Podľa § 53 OZ je táto dohoda

neplatným dojednaním, nakoľko nebola individuálne dojednaná. Ak mal podľa VOP žalovaný platiť 4
€ za upomienku, znamenalo by že žalobca by mu musel zaslať 12 upomienok, pričom žalobca však
vôbec nepreukázal v konaní dôkazmi, že by mu vznikli takéto výdavky, že by žalovaného vyzýval na
zaplatenie dlhu. Okrem toho sa javí byť daný poplatok za upomienky neprimerane vysoký a spotrebiteľa
neprimerane sankcionuje.

K uplatnenému úroku z omeškania súd dodáva, že tento priznať nie je možné, keďže žalobcovi nevznikol
nárok na zaplatenie istiny (sumy poplatku vo výške 103,84 €), tak nemohol vzniknúť ani nárok na
zaplatenie príslušenstva, ktoré môže žalobca požadovať iba zo sumy s platbou ktorej sa dostal do
omeškania resp. ktorý súvisí s nárokom žalobcu, ktorý je dôvodný a zákonný.

9. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 k § 255 ods. 1 CSP a žalovanému
úspešnému v konaní súd náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu v konaní žiadne nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší

súd, písomne, v 2 vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,

že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávneobsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.