Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, June 28, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21Co/113/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316211730
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8316211730.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov

senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana v spore žalobkyne: P. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom
B. XX, XXX XX S., zast. JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, AK ul. Sov. Hrdinov 153/66, 089 01
Svidník, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava 824 96,
IČO: 35 792 752, zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811
04 Bratislava, o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky a o vydanie bezdôvodného obohatenia, o
odvolaní žalobkyne a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 17.05.2017, č. k.
21Csp/169/2016 -49 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok vo vyhovujúcom výroku.

II. Mení rozsudok v zamietajúcej časti tak, že určuje, že zmluvná podmienka v Zmluve o revolvingovom
úvere č. XXXXXXXXXX, z 26.4.2013, uvedená v článku 8, bod 8.1., v znení: „Predmetom tejto Dohody o
poskytnutí služby je záväzok Veriteľa poskytnúť Dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení nižšie uvedených
podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru resp.
revolvingu poskytnutého na základe Žiadosti/Zmluvy, uzavretej medzi Veriteľom a Dlžníkom (ďalej ako

„úver/revolving) a záväzok Dlžníka zaplatiť Veriteľovi odplatu a) za poskytnutie služby spočívajúcej v
možnosti odkladu splatnosti splátok úveru vo výške 124,74 EUR a b) zo poskytnutie služby spočívajúcej
v možnosti odkladu splatnosti splátok revolvingu vo výške 64.80 EUR v prípade ak bude Dlžníkovi
revolving poskytnutý. Odplatu je veriteľ oprávnený na základe vlastného uváženia jednostranne znížiť,
k čomu Dlžník udeľuje Veriteľovi svoj súhlas. Veriteľ je povinný písomne oznámiť Dlžníkovi stanovenú
zníženúvýškuodplaty,pričompísomnéoznámeniebudetvoriťprílohutejtoDohodyoposkytnutíslužby.“,
je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

Určuje,žezmluvnápodmienkavZmluveorevolvingovomúvereč.XXXXXXXXXX,z26.4.2013,uvedená
v článku 8, bod 8.4., v znení: „Odplata za poskytnutie odkladu splatnosti splátok úveru, je splatná
dňom uzavretia tejto Dohody o poskytnutí služby. Veriteľ a Dlžník sa dohodli na započítaní vzájomných
pohľadávok a to pohľadávky Dlžníka voči Veriteľovi na poskytnutie schválenej výšky úveru podľa článku
2.3. Zmluvných dojednaní Žiadosti/Zmluvy oproti pohľadávke Veriteľa voči Dlžníkovi na zaplatenie
odplaty podľa ods. 8.1. písm. a) tejto Dohody o poskytnutí služby (resp. zníženej výšky odplaty) a to
ku dňu poskytnutia úveru Dlžníkovi podľa článku 2.3. Zmluvných dojednaní Žiadosti/Zmluvy Odplata

za poskytnutie odkladu splatnosti splátok revolvingu je splatná dňom poskytnutia revolvingu Dlžníkovi.
Veriteľ a Dlžník sa dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok a to pohľadávky Dlžníka voči Veriteľovi
na poskytnutie schválenej výšky revolvingu podľa článku 4.1. Zmluvných dojednaní Žiadosti/Zmluvy
oproti pohľadávke Veriteľa voči Dlžníkovi na zaplatenie odplaty podľa ods. 8.1. písm. b) tejto Dohody o
poskytnutí služby (resp. zníženej výšky odplaty) a to ku dňu uskutočnenia revolvingu podľa článku 4.3.
Zmluvných dojednaní Žiadosti/Zmluvy. Rozdiel bude uhradený na účet Dlžníka uvedený v či 2 Žiadosti/
Zmluvy“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

III. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e :

Obsah napadnutého rozhodnutia

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Humenné (ďalej len ,,súd prvej inštancie“) uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 628,40 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
628,40 eur od 14.02.2017 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšnej časti žalobu
zamietol a žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie aplikoval ustanovenie § 137 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok,

ustanovenia § 261 ods. 3 a § 497 Obchodného zákonníka, ustanovenia § 1 ods. 2, § 9 ods. 2, § 11 ods.
1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov,
ustanovenia § 3 ods. 3, § 8 ods. 3 a 4 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a ustanovenia
§ 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1 a 3, § 53 ods. 5, § 54 ods.1 a 2, § 451 ods. 1 a 2, § 456, § 458 ods. 1
a § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka.

3. Skutkovo mal za preukázané, že medzi žalobkyňou a žalovaným bola uzatvorená zmluva o
revolvingovom úvere, ktorá je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalobcovi bol
poskytnutý úver vo výške 870 eur, ktorý sa zaviazal splatiť v 42 splátkach vo výške 46,62 eur mesačne. V
prospech žalovaného žalobkyňa uhradil sumu 1.417,28 eur, vrátený jej bol preplatok vo výške 43,62 eur.

4. Prijal záver, že zmluva ktorá bola medzi stranami uzavretá je zmluvou o spotrebiteľskom
úvere, teda spotrebiteľská zmluva. Žalobkyňa pri uzatváraní zmluvy bola v pozícii fyzickej osoby,
ktorá potrebovala finančné prostriedky na osobné účely a úver bolposkytnutý fyzickej osobe ako
spotrebiteľovi. Konštatoval, že zmluvný vzťah založený žalobkyňou a žalovaným neobsahuje údaj o

dobe trvania zmluvy a termíne konečnej splatnosti úveru (§ 9 ods. 2 písm. f) Zákona o spotrebiteľských
úveroch). Vychádzal z názoru, že pokiaľ je súčasťou dojednanie, že dlžník je povinný splácať úver do
okamihu úplného uhradenia čerpaného úveru vrátane príslušenstva, takéto dojednanie nezodpovedá
zákonnej požiadavke. Na základe uvedeného možno konštatovať, že údaj o konečnej splatnosti úveru
v zmluve absentuje. Údaj o termíne konečnej splatnosti úveru má byť uvedený presne, a to uvedením

konkrétneho dňa, mesiaca a roku, kedy spotrebiteľský úver nadobudne konečnú splatnosť. Súd prvej
inštancie mal ďalej za preukázané, že v zmluve o úvere absentuje údaj požadovaný zákonom o
spotrebiteľských úveroch v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) a to údaj o termínoch splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov. V zmluve je uvedený iba počet splátok a výška mesačnej splátky. Takéto znenie
zmluvy je pre bežného spotrebiteľa nejasné, neurčité a nie je ani v súlade s uvedeným zákonným

ustanovením. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že poskytnutý spotrebiteľský
úver je potrebné podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. považovať za bezúročný a bez
poplatkov. V súvislosti s namietaným premlčaním uviedol, že na strane žalovaného v predmetnej veci
došlo k vzniku úmyselného bezdôvodného obohatenia, v dôsledku čoho sa inak 3 - ročná objektívna
premlčacia doba predlžila na 10 rokov odo dňa, kedy k bezdôvodnému obohateniu došlo. Ignorovanie

právnej úpravy zameranej na ochranu spotrebiteľa zo strany žalovaného považoval za úmyselné
konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu. Zmluva o úvere bola
uzavretá dňa 26.04.2013. Žalobca právo na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatnil žalobou na súde
dňa 20.12.2016. Z uvedeného vyplýva, že desaťročná premlčacia doba neuplynula ani od uzavretia
zmluvy o úvere. Poukázal na tvrdenie žalobkyne, že sa o bezdôvodnom obohatení dozvedela v mesiaci

júl 2016 od Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS. Žalovanému tak vznikol nárok iba na
vráteniefinančnýchprostriedkovktorézjehostranyboližalobkynireálneposkytnutéatovovýške745,26
eur a keďže žalobca v prospech žalovaného uhradil celkovo sumu 1373,66 eur na strane žalovaného
došlo k bezdôvodnému obohateniu vo výške 628,40 eur a súd ho preto zaviazal na zaplatenie tejto
sumy žalobkyni spolu s úrokom z omeškania v zákonnej výške 5 % ročne zo sumy 628,40 eur až

do jej zaplatenia. Návrh žalobkyne na určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky uvedenej v čl. 8,
bod. 8.1 a bod 8.4 Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8300049495 z 26.04.2013 zamietol s poukazom
na skutočnosť, že zmluvná podmienka v takomto znení používaná zo strany žalovaného už bola
rozhodnutiami súdov a to nie len prvoinštančných, ale súdov odvolacích, určená za neprijateľnú zmluvnú
podmienku z dôvodu, že spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán sporu na

úkor spotrebiteľa. Žaloba, ktorou sa domáha žalobca určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky nieje formulovaná ako žaloba na určenie, či tu právo je alebo nie je, ale je formulovaná ako žaloba o
určenie právnej skutočnosti (neprijateľnosti), ktorej prípustnosť je založená osobitným predpisom. V
tomtoprípadevšakzožiadnehoosobitnéhopredpisunevyplývavýslovnámožnosťtakútožalobupodaťa

takýtovýkladsúdu§137C.s.p.jeodôvodnenýajobsahomdôvodovejsprávykucitovanémuustanoveniu
C.s.p.

5. O trovách konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a 2 Civilného sporového
poriadku. V danej právnej veci boli predmetom konania dva samostatné nároky žalobcu. Súd žalobe

v časti o zaplatenie bezdôvodného obohatenia vyhovel, v tejto časti bola úspešná žalobkyňa a žalobu
ohľadom nároku na určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky zamietol a v tejto časti bol úspešný
žalovaný. Vzhľadom na čiastočný úspech žalobkyne a žalovaného v konaní rozhodol tak, že žiadna zo
strán nemá na náhradu trov konania právo.

Obsah odvolaní strán sporu

6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie a to proti výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni
sumu 628,40 eur s príslušenstvom podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Záver
súdu prvej inštancie o nedostatku náležitosti zmluvy v zmysle § 9 ods. 2 písm. O zákona č. 129/2010
Z.z. nepovažoval za vecne správny a dôvodný. Zdôraznil, že zmluva o revolvingovom úvere je

tvorená ustanoveniami nachádzajúcimi sa na jej lícnej strane listiny, a tiež zmluvnými dojednaniami
nachádzajúcimi sa na rubovej strane tej istej listiny. Zároveň obsah zmluvy tvoria aj prílohy, ktoré
sa v zmysle článku 7., ods. 7.1 zmluvných dojednaní sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. V zmysle
uvedeného Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi predstavuje nielen potvrdenie akceptácie
predloženého návrhu na uzavretie zmluvy (v podobe žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru), ale je

neoddeliteľnou súčasťou zmluvy ako takej. Údaj o dni splatnosti poslednej splátky vyplýva z Oznámenia
veriteľa o schválení úveru dlžníkovi (ktoré bolo súdu predložené spolu so zmluvou). Zmluva údaj o
termíne konečnej splatnosti úveru obsahuje. V súvislosti so závermi súdu o nedodržaní požiadavky na
rozpisovanie splátky uviedol, že rozhodnutie Súdneho dvora EÚ v rozhodnutí C- 42/15 týkajúceho sa
výkladu smernice 2008/48/ES potvrdilo skutočnosť, že slovenská prax niektorých súdov ohľadne údajnej

povinnosti rozlišovať splátku na časť istina, úroky a iné poplatky je nesprávna. Súd prvej inštancie podľa
názoru odvolateľa neoprávnene nerešpektoval výklad podaný Súdnym dvorom EU, hoci ide o povinnosť
každého súdu členského štátu EU. Ustanovenia článku 10 ods. 2 písmeno h) smernice 2008/48/ES
(ktorému vo vnútroštátnom právnom poriadku Slovenskej republiky zodpovedá ustanovenie § 9 ods. 2
písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch) sa má podľa Súdneho dvora EU vykladať v

tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť každej zo splátok spotrebiteľa
odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkosti a s
istotou identifikovať dátumy týchto splátok. Napokon žalovaný namietal závery súdu o vyporiadaní sa
s námietkou premlčania. Krajský súd v Prešove v rozsudku č.k. 13Co 111/2014 - 116, čí rozhodnutie
Súdneho dvora EÚ legitimizujú spôsob uvádzania náležitosti v zmluve o revolvingovom úvere ako

správny a v súlade so zákonom č. 129/2010 Z.z., príp. smernicou 2008/48/ES. Za týchto okolností nie
je potom zrejmé, v čom má spočívať úmysel žalovaného získať bezdôvodné obohatenie, ak uvedené
súdne rozhodnutia určujú, že aj taký spôsob uvádzania údajov v zmluve, ako je v prípade zmluvy o
revolvingovom úvere číslo 8300059495, je v poriadku. Záver súdu o l0- ročnej premlčacej lehote a teda
o úmysle žalovaného získať bezdôvodné obohatenie je nesprávny a nemá oporu v žiadnom dôkaze.

Vzhľadom k vyššie uvedenému navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý' rozsudok v napadnutom
rozsahu a rozhodol sám o veci tak, že žalobu zamietne alebo aby po zrušení napádaného rozsudku
vrátil celú vec na ďalšie konanie súdu prvej inštancie.

7. Proti rozsudku a to proti výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a výroku o trovách

konania podala odvolanie žalobkyňa. Považovala rozhodnutie súdu o zamietnutí žaloby za prekvapivé,
pretože sa zásadným spôsobom vymyká a protirečí ustálenej rozhodovacej praxi, bez toho aby
súd vysvetlil dôvod pre ktorý k takému zásadnému odklonu, ktorý v konečnom dôsledku znamená
odopretie spravodlivosti, došlo. Uviedla, že zo žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva, že ak súd
rozhodoloneprijateľnostizmluvnejpodmienky,obsiahnutejvindividuálnejformulárovejúverovejzmluve,

uzatvorenej žalovaným, s konkrétnym spotrebiteľom, tak súd už nemusí o neprijateľnosti rovnakej
zmluvnej podmienky, ale obsiahnutej v inej individuálnej formulárovej úverovej zmluve, uzatvorenej
žalovaným, ktorý túto zmluvnú podmienku v inom právnom vzťahu naďalej používa, už rozhodovať.
Rozsudokvydanývindividuálnomspotrebiteľskomspore,jezáväznýinterpartes-lenprestranykonaniaa len v prejednávanej veci. V žiadnom prípade nie je záväzný pre každého. Za nesprávny považovala
aj výklad § 137 C.s.p., súdom prvej inštancie. Súd prvej inštancie v podstate vykladá ustanovenie § 137
C.s.p. tak, ako keby tento uzákoňoval taxatívny výpočet možných žalôb, brániac spotrebiteľovi podať

žalobu o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok. Zdôraznil, že C.s.p. ponechal, rovnako ako tomu
bolo počas účinnosti OSP, exemplatívny výpočet druhu možných žalôb, teda prípustné sú aj iné žaloby,
ako sú vymenované v § 137 C.s.p. Poukázal na ustanovenia § 53a Občianskeho zákonníka, čl.3 ods.
1 § 298 ods. 2 C.s.p. ako aj čl. 169 Lisabonskej zmluvy. Už samotný zákon č. 250/2007 Z. z. poskytuje
dostatočnú legitimitu na podanie určovacej žaloby na určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky, ale

aj na iné určovacie žaloby, s cieľom ochrany spotrebiteľa. Ďalej poukázala na § 298 ods. 2 C.s.p. a
skutočnosť, že súd prvej inštancie jej priznal proti žalovanému zaplatenie bezdôvodného obohatenia aj
z dôvodu, že žalovanému plnila na základe poplatku, ktorý predstavuje neprijateľnú a teda absolútne
neplatnú zmluvnú podmienku. Podľa jej názoru platnej právnej úpravy vyplýva, že súd môže žalobu o
určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky zamietnuť len v jednom prípade, a to v prípade, keď zistí,
že sa v súdenej veci nejedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Ak súd zistí, že v súdenej veci o

neprijateľnú zmluvnú podmienku ide, žalobu o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky zamietnuť
nemôže, a to bez ohľadu na to, či sa spotrebiteľ domáha určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky
samostatnou žalobou, alebo pri podmienkach, aké sú obsiahnuté v § 298 ods. 2 C.s.p. a tiež bez ohľadu
na to, či žaloba smeruje proti obchodníkovi, ktorý je autorom neprijateľnej zmluvnej podmienky, alebo
protijehoprávnemunástupcoviabezohľadunato,žeoneprijateľnostitejtozmluvnejpodmienky,užbolo

v inom súdnom konaní, ale z iného právneho vzťahu, založenom iným právnym úkonom rozhodnuté,
a to aj v prípade, ak by sa súdne konania týkali tých istých strán a bez ohľadu na to, čí v prípade
úverového právneho vzťahu, už úver splatený bol, alebo nebol. Z uvedených dôvodov navrhla rozsudok
v napadnutých výrokoch zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Hodnotenie odvolacieho súdu

8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), v zmysle zásad uvedených v § 470 ods.
1 a 2 C.s.p., vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu

predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§
385C.s.p.acontrario)stým,žemiestoačasvyhláseniarozhodnutiaoznámilnaúradnejtabuliKrajského
súdu v Prešove a na jeho webovej stránke, najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že boli splnené
podmienky pre potvrdenie rozhodnutia v časti (§387 ods. 1 C.s.p a v časti pre jeho zmenu (388 C.s.p).

9. Podľa § 9 odsek 2, ods. 9 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zmluva o spotrebiteľskom
úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
písm. f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského
úveru, písm. k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v

ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

10. Podľa § 11 ods.1 písm a) zákona č. 129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1

a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

11. Je nepochybné, že zmluva o revolvingovom úvere č. 8300059495 uzatvorená medzi stranami
sporu dňa 26.04.2013 je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka, keďže
žalovaný vystupoval v postavení dodávateľa, pretože pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v

rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalobkyňa je spotrebiteľ, keďže pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti. Predmetná zmluva je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle
zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov.

12. Zákon o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.z. v § 9 presne definuje, aké náležitosti, okrem
všeobecných (§ 43 Občianskeho zákonníka), musí spotrebiteľská zmluva obsahovať.13. V súvislosti s údajom podľa ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. a rozsudkom
Súdneho dvora vo veci C-42/2015 Home Credit Slovakia, a.s. a Klára Biróová odvolací súd poukazuje
na priamy účinok smerníc. Otázka priameho účinku smerníc sa vo všeobecnosti v podstate týka

vymedzeniapodmienok,zaktorýchvnútroštátneorgánymôžuurčitúnormuprávaÚnieaplikovaťpriamo,
bezprostredne, na prípad, ktorý riešia.

14. Vzhľadom na existenciu ustálenej judikatúry SD EÚ na otázku priameho účinku smerníc v
spore medzi jednotlivcami (v tomto konkrétnom prípade veriteľ verzus spotrebiteľ) v zásade platí

zákaz horizontálneho priameho účinku spočívajúci v tom, že žiadne ustanovenie smernice zaručujúce
jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti ako také sa nemôže použiť v rámci sporu, v ktorom stoja
proti sebe výhradne jednotlivci.

15. Z uvedeného vyplýva, že priamy účinok je tak v zásade možný len v spore medzi jednotlivcom
a štátom, kedy sa jednotlivec dovolá svojho práva vyplývajúceho zo smernice priamo voči štátu ako

subjektu zodpovednému za nesprávne implementovanie smernice.

16. Problém nastal v súvislosti s pochybnosťami, kde sú hranice nepriameho účinku smernice. Súd
totiž na jednej strane má za cieľ v zmysle rozsudku C-42/15 dosiahnuť plný účinok smernice pri využití
všetkýchaplikačnýchmetódaustanoveníceléhoprávnehoporiadku,nonadruhejstrane existujúobavy,

aby nedošlo v sporoch medzi jednotlivcami k aplikácii nepriameho účinku smernice contra legem a
navyše aj proti princípom súkromného práva akými je aj princíp právnej istoty.

17. Dôležitý je tiež výklad rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 a smernice 2008/48/ES, pretože
sa zdá, že súdny dvor mal ,,eurovýhradu“ len k amortizačnej tabuľke ako povinnej náležitosti zmluvy a

len vo vzťahu k istine. Prejednávaná vec sa však netýka amortizačnej tabuľky, ale špecifikácie splátok
úveru podľa jednotlivých zložiek, čo je v konečnom hľadisku relevantné aj na účely transparentnosti
vstupných údajov pre výpočet RPMN.

18. Slovenský právny poriadok definuje v porovnaní so smernicou Európskeho parlamentu a Rady č.

2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere precíznejšie a širšie podmienky, ktoré musí spĺňať
zmluva o spotrebiteľskom úvere tak, aby nebola postihnutá sankciou spočívajúcou v tom, že bude
úver z nej vyplývajúci posudzovaný a kvalifikovaný ako úver poskytnutý bez úrokov a bez poplatkov.
Takýto výklad nie je v rozpore s komunitárnym právom a príslušnou smernicou a takýto výklad nie
je ani arbitrárny, pretože slovenský zákon (zákon č. 129/2010 Z.z.) rozširuje z dôvodov ochrany

spotrebiteľa podmienky, stanovené základnou normou komunitárneho práva a poskytuje širšiu mieru
ochrany spotrebiteľovi.

19. SD EÚ vo veci Home Credit Slovakia, a. s. c/a Klára Bíróová judikoval, že zmluva o úvere na dobu
určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej

tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tak explicitne
presné ustanovenie akým je § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. však cez prizmu eurokonformného
výkladu nemožno ignorovať a tolerovať absenciu údajov o výške, počte a termíne splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov v žiadnej zmluve o úvere. Zákonodarca v citovanom ustanovení jasne deklaroval, aké
následky sú spojené s absenciou obligatórnych náležitostí uvedených v § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010

Z. z. a odvolací súd nevidí dôvod na odklon od vnútroštátneho predpisu, ktorý bol v čase vydania
napadnutého rozsudku a aj stále je platný a účinný.

20. Klauzula objasňujúca špecifikáciu splátok úveru nielen podľa istiny ale aj úrokov a poplatkov má
význam, aby bol jasný údaj, (i) z čoho splátka pozostáva, (ii) či splátka obsahuje aj poplatky, (iii) či

neobsahuje poplatky, ktoré nemajú byť zaradené do RPMN, (iiii) či ide o amortizované splácanie alebo
bez amortizácie alebo (iiiii) údaj o tom, v ktorých splátkach je výlučne istina a v ktorých len poplatky (pri
niektorých typoch úverov sú zmluvy formulované tak, že najprv sa splácajú výlučne úroky a v poslednej
splátke istina ) a pod .

21. Podľa názoru odvolacieho súdu špecifikácia splátok úveru má svoj význam aj v tom, že spotrebiteľ
má možnosť v prípade sankcie bezpoplatkovosti priamo zistiť, ktorej časti splátky sa táto sankcia týka.
Spotrebiteľ má tiež možnosť kontroly, či v splátke použitej na účely výpočtu RPMN nie je uvedený
poplatok, ktorý sa do RPMN nesmie započítať. RPMN pritom predstavuje dôležitý údaj o celkovýchnákladoch na úver. Špecifikácia splátok úveru môže odhaliť aj nekalé obchodné praktiky, ak by nedošlo
k naplneniu predzmluvných informácií o splátkach úveru (cieľ podľa II. bod 2 smernice 2008/48/ES).

22. Zákon o spotrebiteľských úveroch v § 9 odsek 2 presne definuje, aké náležitosti, okrem všeobecných
(§ 43 Občianskeho zákonníka), musí spotrebiteľská zmluva obsahovať. Okrem iného v § 9 odsek 2 písm.
k) uvádza, že zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä výšku,
počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky
priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru

na účely jeho splatenia. Z uvedeného je zrejmé, že povinnými náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom
úvere podľa úpravy platnej v čase uzavretia zmluvy medzi stranami sporu bolo aj suma, počet a termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, pričom slová suma, počet a termíny splátok sa viažu ku každej
z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru, teda tak k istine, ako aj k úrokom a iným poplatkom.
Je teda jednoznačné, že v každej zmluve musí byť uvedená tak výška istiny, ako aj úrokov a iných
poplatkov, taktiež aj ich počet a termíny splátok. V danom prípade zmluva o úvere, ktorá bola uzatvorená

medzi stranami sporu (č. l. 7 spisu) obsahovala len výšku, počet a termíny anuitnej splátky, a to v sume
46,62 eur v počte 42 splátok.

23. Odvolací súd konštatuje, že zo zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.04.2013
v spojení so Zmluvnými dojednaniami zmluvy o revolvingovom úvere nie je možné zistiť termín konečnej

splatnosti úveru. Oznámenie o schválení úveru, na ktoré poukazuje žalovaný, a v ktorom je uvedený
termín splatnosti prvej splátky - 20.06.2013 a poslednej splátky - 20.11.2016 bolo vyhotovené dňa
26.04.2013, t.j. v deň podpisu zmluvy žalovaným. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa podpísal
zmluvu dňa 17.04.2013, t.j. skôr, odvolací súd konštatuje, že v čase kedy žalobkyňa zmluvu podpisovala
nemala vedomosť o tom, ako je stanovená splatnosť prvej a poslednej splátky úveru. Údaj o termíne

splatnosti prvej splátky, z ktorého by v spojení s údajom o tom, že úver má byť splatený v 42 mesačných
splátkach bolo možné vyvodiť termín konečnej splatnosti úveru a konkrétne termíny následných splátok
je uvedený len v Oznámení o schválení revolvingového úveru, nijako nevyplýva zo samotnej zmluvy
resp. Zmluvných dojednaní. Nie je zrejmé, kedy sa Oznámenie o schválení revolvingového úveru reálne
dostalo do dispozičnej sféry žalobkyne, žalovaný nepreukázal, že by žalobkyňa vyjadrila s predmetným

Oznámením súhlas a toto na znak súhlasu podpísala. Za splnenie povinnosti uviesť údaj o konečnej
splatnostiúveru,termínochsplátokvzmluveoúverejemožnépovažovaťlenprípad,kedymáspotrebiteľ
vedomosť o údajoch uvedených v ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z v čase, kedy zmluvu na znak
súhlasu podpisuje a vyjadruje vôľu byť ňou viazaný.

24. Za daného stavu sa odvolací súd stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o absencii údaja o
konečnej splatnosti úveru a údaja o termínoch splátok v zmluve o úvere v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) a
k) zákona č. 129/2010 Z.z., čo má s poukazom na ust. § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. za následok,
že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

25. Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí musí obohatenie vydať.

26. Podľa § 451 ods. 2 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

27. Z výsledkov vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že žalovaný v prospech žalobkyne
titulom predmetného úveru vyplatil čiastku 745,26 eur, pričom žalobkyňa v prospech žalovaného
poukázala úhradu vo výške 1417,27 eur. Žalovaný vrátil žalobkyni 43,62 eur a 3 eura si započítal ako
poplatok. Za tejto situácie správne postupoval súd prvej inštancie, ak zaviazal žalovaného k zaplateniu

sumy 628,40 eur predstavujúcej jeho bezdôvodné obohatenie v dôsledku plnenia bez právneho dôvodu
podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka.

28. Podľa § 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému

obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.29. Pokiaľ ide vyriešenie otázky, či na prejednávaný prípad je potrebné aplikovať 3 alebo 10 ročnú
premlčaciu dobu, odvolací súd konštatuje, že žalovaná obchodná spoločnosť je poskytovateľom
spotrebiteľských úverov na profesionálnej báze, preto sa predpokladá u takýchto spoločností vyššia

odborná úroveň a aj zodpovednosť za porušenie zmluvných povinností. V zmysle § 2 ods. 1 zákona
č. 1/1993 Zb. o zbierke zákonov platnom a účinnom do 31.12.2015, o všetkom čo bolo v zbierke
zákonov uverejnené, platí domnienka, že dňom uverejnenia sa stalo známym každému koho sa to
týka; domnienka o znalosti vyhlásených všeobecne záväzných právnych predpisov je nevyvrátiteľná (od
01.01.2016 túto problematiku upravuje § 15 zákona č. 400/2015 Z.z.). Žalovaný ako nebankový subjekt

má dlhodobo v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov, a teda jeho povinnosťou bolo poznať
a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie úverov. Zmluvné podmienky sú tvorené
poskytovateľom úveru aj s dôsledkami pre navrhovateľa zmluvných podmienok. Žalovaný ako odborná
organizácia, nebankový subjekt, pri uzatváraní zmluvy koná evidentne úmyselne so snahou dosiahnutia
zisku, preto takýto subjekt nesie aj väčšiu zodpovednosť za férové pravidlá pri poskytovaní úveru a
dôsledky z porušenia zákonných povinností. Z hľadiska doterajšej praxe je nesporné, že nebankové

subjekty majú svoje podmienky upravené menej korektne ako banky z hľadiska dojednávania odplaty
za poskytnutie úveru či úrokových sadzieb i následkov porušenia zmluvnej povinnosti, čo je predmetom
súdnych sporov z vymáhania záväzkov zo zmlúv, ktoré často nerešpektujú dobré mravy a odporujú
pravidlám poctivého obchodného styku. V čase uzatvorenia zmluvy už niekoľko rokov platili ustanovenia
o spotrebiteľských úveroch. Aj keby súd pripustil, že žalovaný nechcel dojednať zmluvu so žalobkyňou

v snahe získať prospech, ťažko možno uveriť, že žalovaný nevedel čo môže takýmto konaním spôsobiť
a pre prípad, že sa tak stane, že s tým nebol uzrozumený. Konanie žalovaného nemožno hodnotiť
inak, ako konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu, minimálne s
nepriamym úmyslom získať majetkový prospech. Zákonodarca pri úmyselnom bezdôvodnom obohatení
počíta s 10 ročnou objektívnou premlčacou dobou, ktorá sa počíta odo dňa, keď k nemu došlo. Zmluva

bolauzatvorená26.04.2013.Žalobkyňasiprávonavydaniebezdôvodnéhoobohateniauplatnilažalobou
na súde 20.12.2016. Z uvedeného vyplýva, že 10 ročná premlčacia doba neuplynula ani od uzavretia
zmluvy o úvere. O to viac je odôvodnený záver, že 10 ročná premlčacia doba nemohla uplynúť odo
dňa, kedy sa žalovaný voči žalobkyni bezdôvodne obohatil (od okamihu kedy prijal od žalobkyne plnenie
prevyšujúce sumu skutočne čerpaného úveru). Odvolací súd zároveň odkazuje na výpoveď žalobkyne

o tom kedy sa dozvedela o bezdôvodnom obohatení, čím preukázala dodržanie subjektívnej premlčacej
lehoty (október 2016 prostredníctvom Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, č.l. 17) .

30. Majúc na zreteli uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo vyhovujúcom výroku ako
vecne správny potvrdil podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 C.s.p.

31. Žalobkyňa vo svojej žalobe okrem vyslovenia povinnosti zaplatiť bezdôvodné obohatenie navrhla,
aby súd určil neprijateľnosť zmluvných podmienok v Zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX,
z 26.04.2013 čl. 8 bod 8.1 a 8.4.

32. V článku 8, bod 8.1. Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, z 26.4.2013, je uvedená
zmluvnápodmienkavznení:„PredmetomtejtoDohodyoposkytnutíslužbyjezáväzokVeriteľaposkytnúť
Dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení nižšie uvedených podmienok službu spočívajúcu v možnosti
odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru resp. revolvingu poskytnutého na základe Žiadosti/
Zmluvy, uzavretej medzi Veriteľom a Dlžníkom (ďalej ako „úver/revolving) a záväzok Dlžníka zaplatiť

Veriteľovi odplatu a) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru
vo výške 124,74 EUR a b) zo poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok
revolvingu vo výške 64.80 EUR v prípade ak bude Dlžníkovi revolving poskytnutý. Odplatu je veriteľ
oprávnený na základe vlastného uváženia jednostranne znížiť, k čomu Dlžník udeľuje Veriteľovi svoj
súhlas. Veriteľ je povinný písomne oznámiť Dlžníkovi stanovenú zníženú výšku odplaty, pričom písomné

oznámenie bude tvoriť prílohu tejto Dohody o poskytnutí služby.“,

33. V článku 8, bod 8.4., Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, z 26.4.2013, je uvedená
zmluvná podmienka v znení: „Odplata za poskytnutie odkladu splatnosti splátok úveru, je splatná dňom
uzavretia tejto Dohody o poskytnutí služby. Veriteľ a Dlžník sa dohodli na započítaní vzájomných

pohľadávok a to pohľadávky Dlžníka voči Veriteľovi na poskytnutie schválenej výšky úveru podľa článku
2.3. Zmluvných dojednaní Žiadosti/Zmluvy oproti pohľadávke Veriteľa voči Dlžníkovi na zaplatenie
odplaty podľa ods. 8.1. písm. a) tejto Dohody o poskytnutí služby (resp. zníženej výšky odplaty) a to
ku dňu poskytnutia úveru Dlžníkovi podľa článku 2.3. Zmluvných dojednaní Žiadosti/Zmluvy Odplataza poskytnutie odkladu splatnosti splátok revolvingu je splatná dňom poskytnutia revolvingu Dlžníkovi.
Veriteľ a Dlžník sa dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok a to pohľadávky Dlžníka voči Veriteľovi
na poskytnutie schválenej výšky revolvingu podľa článku 4.1. Zmluvných dojednaní Žiadosti/Zmluvy

oproti pohľadávke Veriteľa voči Dlžníkovi na zaplatenie odplaty podľa ods. 8.1. písm. b) tejto Dohody o
poskytnutí služby (resp. zníženej výšky odplaty) a to ku dňu uskutočnenia revolvingu podľa článku 4.3.
Zmluvných dojednaní Žiadosti/Zmluvy. Rozdiel bude uhradený na účet Dlžníka uvedený v či 2 Žiadosti/
Zmluvy.“

34. Podľa čl. 7 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách majú členské štáty zabezpečiť v záujme spotrebiteľov a konkurentov
existenciu adekvátnych a účinných prostriedkov na prevenciu neustáleho používania nečestných
podmienok v zmluvách, ktoré predávajúci alebo dodávatelia uzatvárajú so spotrebiteľmi.

35. Podľa § 298 ods. 1, 2 C.s.p. súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez

návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v
iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade
súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej
zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou. Ak súd určil
niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich

so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky, nepriznal
plneniedodávateľovizdôvodutakejzmluvnejpodmienkyalebomunazákladetakejzmluvnejpodmienky
uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané
finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej
podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch

súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

36. Ustanovenie § 298 C.s.p. obsahuje právnu úpravu doteraz upravenú v ustanovení § 153
ods. 3 a 4 O.s.p. Táto úprava zostala v novej právnej úprave zachovaná aj napriek zavedeniu
tzv. abstraktnej kontroly v spotrebiteľských veciach (pozri § 301a nasl. C.s.p.), t.j. súd môže aj v

individuálnom spotrebiteľskom spore s účinkami inter partes vysloviť neprijateľnosť zmluvnej podmienky
v spotrebiteľskej zmluve alebo v inom zmluvnom dokumente súvisiacim so spotrebiteľskou zmluvou.
Takýmto tzv. iným zmluvným dokumentom súvisiacim so spotrebiteľskou zmluvou sú všeobecné
obchodné podmienky, všeobecné zmluvné podmienky a pod.

37. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať' ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvne podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvne podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

38. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

39. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

40. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

41. Podľa § 54 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné
postavenie. Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona

vneprospechspotrebiteľa.Spotrebiteľsanajmänemôževopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákon
priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje postavenie.42. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na
ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

43. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, proti porušeniu práv a povinností
ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde
domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa
porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie
porušiteľapoškodzujezáujmyspotrebiteľov,ktoréniesúlenjednoduchýmsúhrnomzáujmovjednotlivých

spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované
voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde
úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi,
má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

44. Spotrebiteľ má právo, aby jeho právne postavenie nebolo spochybňované trvajúcou existenciou
neprijateľnej zmluvnej podmienky v právnom vzťahu k dodávateľovi. Z tohto pohľadu nie je rozhodné, či
dochádza k uplatneniu práv na plnenie, alebo či sa spotrebiteľ obráti na súd za účelom zabezpečenia
stavu právnej istoty, t.j. aby nebol obťažovaný hrozbou použitia podmienky, ktorej neplatnosť nikto
neurčil. Naliehavý právny záujem je daný, pretože len určovacou žalobou sa môže odstrániť stav

neistoty, v ktorom sa žalobca nachádza, pretože len deklarovaným vyslovením neplatnosti neprijateľnej
zmluvnej podmienky môže následne argumentovať vo vzťahu k žalovanému. Práve žalobkyňa a jej
majetková sféra je v ohrození, a preto žalobkyňa v postavení spotrebiteľa má zákonné právo na ochranu
pred neprijateľnými podmienkami a nekalými obchodnými praktikami v spotrebiteľských zmluvách
vyplývajúcich z ust. § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z., z čoho taktiež vyplýva naliehavý právny záujem

na požadovanom určení. Tento výklad je v súlade s judikatúrou Európskeho súdneho dvora, ktorej
charakteristickou črtou je ochrana spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany.

45. Naliehavý právny záujem spotrebiteľa na určení neprijateľnej zmluvnej podmienky je daný priamo
zákonom, a to v ustanovení § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého

každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách,
ako aj v ustanovení § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a vyplýva aj zo zákonného ustanovenia § 3
ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z.

46. Podľa ustálenej judikatúry vychádza systém ochrany zavedený smernicou 93/13/EHS z myšlienky,

že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení,
pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na
podmienky vopred pripravené predajcom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah (rozsudky Súdneho
dvora Európskej únie z 27. júna 2000, Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až C-244/98,
Zb. s. I-4941, bod 25, a z 26. októbra 2006, Mostaza Claro, C-168/05, Zb. s. I-10421, bod 25, ako aj

uznesenie Pohotovosť,bod37).

47. Pri predmetnom zmluvnom dojednaní súd vidí jeho neprijateľnosť nie v samotnom predmete tohto
dojednania a jeho cene, ale v okolnostiach aplikácie tohto ustanovenia. Je zrejmé, že táto zmluvná
podmienka platí aj v prípade, ak počas zmluvného vzťahu nedôjde zo strany dlžníka k požiadavke o

vykonanie odkladu maximálne 3 akýchkoľvek splátok úveru. To znamená, že v konečnom dôsledku
môže nastať situácia, že dlžník poskytne plnenie bez toho, aby obdržal za to protiplnenie. Súd
považuje za samozrejmé, že v spoločnosti založenej na trhovej ekonomike je vyžadovanie plnenia bez
reálneho poskytnutia protiplnenia minimálne rozporné s dobrými mravmi, pretože svojím spôsobom
ide o poskytnutie daru zo strany dlžníka - spotrebiteľa, s ktorým tento nepočíta a nebyť úverovej

zmluvy, takáto vec by ho určite ani nenapadla. Súd takúto dohodu o poskytnutí služby napriek
deklarácii, že jej podpisom nie je podmienený podpis úverovej zmluvy, považuje za neprijateľnú zmluvnú
podmienku sofistikovane umiestnenú do zmluvy samotnej. Ide podľa názoru súdu o nekalú obchodnú
podmienku, ktorej cieľom nie je nič iné ako znížiť sumu úveru vyplácanú dlžníkovi nachádzaním spôsobu
neoprávneného obohacovania sa spôsobom navonok neutrálnym. Takýto postup súd v žiadnom prípade

s ohľadom na ochranu spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany nemôže aprobovať. Túto podmienku by
súd aproboval v prípade, ak by platba za odklad splátok mala prebehnúť až potom, ako k samotnému
odkladu splátok dôjde. V takomto prípade by bola naplnená premisa, že za plnenie spotrebiteľa, teda
dlžníka, bolo reálne poskytnuté plnenie veriteľa, teda dodávateľa.48. Zo súdnej kontroly by bola vylúčená sporná dohoda, ak by bola individuálne dojednaná. Tento názor
je však spochybnený už tým, že ide o formulárovú dohodu. Podľa názoru súdu je logické, že v čase, keď

podpisovala žalobkyňa žiadosť o poskytnutie úveru, výška sporného poplatku v tlačive danej úverovej
zmluvy ešte nemohla byť uvedená, nakoľko nebolo známe, v akej výške bude žalobkyni úver schválený.
Sporný poplatok nepredstavuje celé číslo a nepochybne ide o určitý podiel z poskytnutého úveru,
takže poplatok musel byť do zmluvy dopísaný až po schválení úveru, a teda rozhodne nemohol byť
odsúhlasený žalobkyňou. Súd preto dospel k záveru, že sporná zmluvná podmienka nebola individuálne

dojednaná. Súd pritom zdôrazňuje, že platí prezumpcia práve o tom, že neprijateľná zmluvná podmienka
nebola individuálne dojednaná, ako to vyplýva z § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Dôkazné bremeno
o opaku je na žalovanom, ktorý však toto dôkazné bremeno neuniesol.

49. Pri posudzovaní neprijateľnosti zmluvnej podmienky je potrebné si uvedomiť, že žalovaný žalobkyni
strhol z úveru sumu 124,74 eur ako poplatok za to, že ak by snáď niekedy v budúcnosti žiadal o odklad

splátok, aj to až pri splnení ďalších podmienok (stanovenej doby práceneschopnosti alebo skončenie
pracovného pomeru) povolí mu odklad, ale maximálne troch splátok a to všetko za uvedený poplatok.
Zmluvné dojednanie nie je formulované tak, že ak spotrebiteľ skutočne chce odklad splátok, môže si ho
aktivovať, ale je formulované tak, že službu napriek tomu, že ju spotrebiteľ ešte nepotrebuje a zjavne
ani nechce, zaplatí poplatok vo výške 124,74 eur, čo je takmer 15 % z úveru.

50. Súd na záver pripomína, že existujú viaceré právoplatné súdne rozhodnutia, ktorým bola vyslovená
neprijateľná zmluvná podmienka totožná s predmetom tejto žaloby, ale z inej úverovej zmluvy uzavretej
s iným klientom (napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 19Co 80/2017 zo dňa 21.11.2017,
ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu v Prešove č. k. 12C/219/2016 zo dňa 07.02.2017 alebo

rozsudok tohto súdu 10C/326 /2014 zo dňa 10.01.2017 potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove
3Co/40/2017 zo dňa 04.05.2017).

51. Podmienky zmluvy o revolvingovom úvere týkajúce sa dojednaní predmetnej služby spočívajúcej v
možnosti odkladu splatnosti splátok úvere (ods.8.1 a 8. 4 zmluvy o revolvingovom úvere), považuje súd

za neprijateľné a preto v zmysle § 388 C.s.p. zmenil rozsudok v zamietajúcej časti tak, že vyslovil ich
neprijateľnosť vo výroku rozsudku v zmysle § 298 ods. 1 C.s.p.

52. Odvolací súd súčasne rozhodol aj o trovách celého konania postupom podľa § 396 ods. 2 C.s.p., §
262ods.1C.s.p.a§255ods.1C.s.p. Žalobkyňabolavkonanívcelomrozsahuúspešná,máteda nárok

na náhradu trov konania v celom rozsahu, pričom o výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

53. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. (§ 3 ods. 9 zákona číslo
757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov§ 393 ods. 2 C.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 C.s.p., v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).