Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, June 20, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1To/20/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317010618
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Pirkovská

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8317010618.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Evy Pirkovskej a sudcov JUDr.

Vladimíra Monoka a Mgr. Iva Maruščáka na verejnom zasadnutí konanom dňa 20.06.2018, v trestnej
veci proti obžalovanému X. A., pre pokračovací zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, 2,3 písm. c/ Tr. zák.
o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn. 3T108/2017 zo dňa
22.02.2018 takto

r o z h o d o l :

Podľa 321 ods. 1 písm. d/, e/, ods. 2 Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku

Obž. X. A., nar. XX.XX.XXXX v E., trvale bytom E., J. slobody XXXX/XX,

u k l a d á

podľa § 221 ods. 3 Tr. zákona, s použitím § 36 písm. l/, § 38 ods. 3 Tr. zákona trest odňatia slobody
vo výmere 3 (troch) rokov.

Podľa § 51 ods. 1 Tr. zákona obžalovanému výkon uloženého trestu podmienečne o d k l a d á a
určuje probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Tr. zákona s t a n o v u j e skúšobnú dobu vo výmere 3 (troch) rokov.

Podľa § 51 ods. 4 písm. c/ Tr. zákona mu u k l a d á povinnosť spočívajúcu v príkaze nahradiť v
skúšobnej dobe spôsobenú škodu.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom uznal okresný súd obžalovaného X. A. vinným z pokračovacieho zločinu
podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2, ods.3 písm. c/ Trestného zákona s poukazom na ustanovenie §
138 písm. b/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
- v období od novembra 2015 do novembra 2016 na ul. O. č. XXXX v E. na prevádzke dodávateľa-
spoločnosti K., a.s., J., I. XX, F.:XX XXX XXX, bez oprávnenia a splnomocnenia zrealizoval v

mene odberateľa-spoločnosti P., s.r.o. G., G. č. X/XX, P. republika, F.: B. 38 XXX, nákup tovaru
- rôzneho stavebného materiálu, ktorého dodanie mu bolo fakturované faktúrami č. XXXXXXXXX
zo dňa XX.XX.XXXX, č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, č.XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX,
č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, č. XXXX/XX/XXX zo dňa XX.XX.XXXX, č. XXXXXXXXX zodňa XX.XX.XXXX, č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX,
č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, č. XXXXXXXXX zo
dňa XX.XX.XXXX, č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX,

č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, č. XXXXXXXXX zo
dňa XX.XX.XXXX, č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX,
č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, č. XXXXXXXXX zo
dňa XX.XX.XXXX, č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX,
č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, č. XXXXXXXXX zo

dňa XX.XX.XXXX, č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX a
č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX celkovo na sumu XX.XXX,XX € bez DPH, pričom následne
potvrdením medzinárodných nákladných listov deklaroval jeho dodanie do Českej republiky, a to aj
napriek tomu, že tento tovar do Českej republiky nedodal, ale ho použil pri realizácii svojich obchodných
aktivít na území Slovenskej republiky, čím tak spoločnosti K., a.s. J., spôsobil škodu vo výške najmenej
4.539,96 €, ktorá predstavuje sumu nefakturovanej dane z pridanej hodnoty v dôsledku oslobodenia od

dane podľa ustanovenia § 43 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších
predpisov.

Za to mu podľa § 221 ods. 3 Tr. zákona za použitia § 36 písm. j/, l/, n/, § 38 odsek 2,3 § 39 odsek 1,
odsek 3 písm. e/ Tr. zákona uložil trest odňatia slobody v trvaní jedného roka.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona mu výkon uloženého trestu podmienečne odložil a podľa § 50 ods.
1 Tr. zákona určil skúšobnú dobu v trvaní 20 mesiacov.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku mu uložil povinnosť nahradiť poškodenej strane K. a. s. J. I. XX, F.

XXXXXXXX škodu vo výške 4 539,96 EUR.

Proti tomuto rozsudku podal zákonom v stanovenej lehote okresný prokurátor odvolanie, pričom v
dôvodoch odvolania konkretizoval, že uvedené odvolanie smeruje proti výroku o treste v neprospech
obžalovaného. Ďalej uvádza, že má za to, že trest uložený obžalovanému je nesprávny a nezákonný,

nakoľko je uložený mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby a v rozpore so zásadami ukladania
trestov. Nie je zrejmé, čo považoval súd za dôvod hodný osobitného zreteľa pre ktorý pristúpil k tak
výraznému zníženiu trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby pri preukázanom pokračovacom zločine
podvodu podľa § 221 ods.1,2,3 písm. c/ Tr. zákona, kde je základná trestná sadzba 3 až 10 rokov.
Uvedenú trestnú činnosť obžalovaný úmyselne a cieľavedome páchal po dlhší čas. Súd poukázal na

skutočnosť, že motívom trestnej činnosti obžalovaného bolo ušetriť 20 percent ceny tovaru na dani z
pridanej hodnoty, pričom tento motív je pri majetkovej trestnej činnosti predpokladaný, preto ho nemožno
považovať za prijateľný a s poukazom naň odôvodňovať mimoriadne zníženie trestu. Rovnako je otázne,
či je dôvodné obžalovaného považovať za osobu, ktorá viedla pred spáchaním činu riadny život, keďže
v minulosti bol dvakrát obvinený z trestného činu a jeho trestné stíhanie bolo podmienečné zastavené.

Rovnako z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov je zjavné, že od 25.07.2013 do 01.06.2017 sa
dopustil trinástich priestupkov, väčšinou na úseku dopravy, avšak dňa 24.10.2015 priestupku podľa § 49
ods. 1 písm. d/ zákona o priestupkoch za fyzické napadnutie. Ak doterajší spôsob života obžalovaného
súd posúdil ako poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j/ Tr. zákona, ktorá sa odrazila pri znížení
hornej hranice ustanovenej trestnej sadzby podľa § 38 ods. 3 Tr. zákona, podľa názoru odvolateľa

nemožno vyššie uvedeným spôsobom života obžalovaného odôvodňovať ešte aj mimoriadne zníženie
trestnej sadzby. Nakoľko je preukázané, že obžalovaný sa v minulosti opakovane dopúšťal protiprávnej
činnosti,nemožnonaňhopritomnazeraťrovnakoakojenazeranénaosobu,ktorásapočassvojhoživota
nedopúšťalažiadnehoprotiprávnehokonania.Sohľadomnaspôsobspáchaniaskutku,osobupáchateľa
a jeho doterajší spôsob života má za to, že je potrebné uložiť prísnejší trest, aby bola zachovaná

výchovná a ochranná funkcia uloženého trestu a tak splnený účel trestného konania. Navrhol preto, aby
krajský súd zrušil výrok o treste v napadnutom rozsudku a obžalovanému uložil trest odňatia slobody
minimálne vo výmere troch rokov s podmienečným odkladom a skúšobnou dobou v trvaní troch rokov
v probačným dohľadom.

Na základe podaného odvolania preskúmal krajský súd napadnutý rozsudok v intenciách ustanovenia
§ 317 ods. 1 Tr. poriadku, podľa ktorého ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoréim predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by
odôvodňovali podanie dovolanie podľa § 371 ods. 1 a dospel k záveru, že odvolanie prokurátora je
dôvodné.

V posudzovanej veci nezistil krajský súd také odvolaním nevytýkané chyby, ktoré by odôvodňovali
podanie dovolania z niektorého dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 Tr. poriadku, a preto preskúmaval
len napadnutý výrok, teda výrok o treste.

Len pre úplnosť je potrebné uviesť, že pokiaľ ide o výrok o vine v tomto smere ani v konaní pred súdom
1. stupňa nebolo vykonávané dokazovanie, vzhľadom na to, že obžalovaný potom čo bol poučený o
možnosti urobiť niektoré z vyhlásení uvedených v § 257 ods. 1 Tr. poriadku vyhlásil, že je vinným zo
spáchania skutku a po tom čo kladne zodpovedal na otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/
-4-

h/ Tr. poriadku, prvostupňový súd podľa § 257 ods. 7 Tr. poriadku vyhlásenie obžalovaného prijal a
podľa § 257 ods. 8 Tr. poriadku rozhodol, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný spáchanie
skutku priznal, sa nevykoná a vykoná iba dôkazy súvisiace s výrokom o treste a náhrade škody.

Rozsah dokazovania, ktoré bolo v tomto smere vykonané je zrejmý z obsahu zápisnice o hlavnom

pojednávaní a prvostupňový súd uvedené dôkazy uvádza aj v odôvodnení napadnutého rozsudku.

Závery, ku ktorým prvostupňový súd na základe vykonaných dôkazov dospel vo vzťahu k výroku o treste
v súlade s tým, ako to namieta v dôvodoch odvolania aj odvolateľ, však podľa názoru krajského súdu
nie sú správne.

Okresný súd podľa dôvodov rozhodnutia pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadal najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok zavinenie pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery, ako aj možnosť nápravy /teda zjavne kritéria pre určovanie
druhu a výmery trestu vymedzené ustanovením § 34 ods. 4 Tr. zákona/.

Okresný súd ďalej v odôvodnení svojho rozsudku tvrdí, že u obžalovaného akceptoval prítomnosť troch
poľahčujúcich okolností a to, že pred spáchaním trestného činu viedol riadny život, (teda okolnosť
uvedenú v § 36 písm. j/ Tr. zákona), že sa k spáchaniu trestného činu priznal a oľutoval ho (teda okolnosť
uvedenúv§36písm.l/Tr.zákona)ažepriobjasňovanítrestnejčinnostinapomáhalpolicajnýmorgánom,
(teda okolnosť uvedenú v § 36 písm. n/ Tr. zákona) a žiadnu priťažujúcu okolnosť nezistil.

Krajský súd sa stotožňuje s tvrdením súdu prvého stupňa, že v uvedenom prípade nebola zistená žiadna
z priťažujúcich okolností uvedených v § 37 Tr. zákona. Stotožňuje sa aj so záverom, že obžalovanému
je možné priznať poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písm. l/ Tr. zákona teda, že sa k spáchaniu
trestného činu priznal a jeho spáchanie oľutoval.

Nemožno sa však stotožniť s tvrdením prvostupňového súdu, že obžalovanému je potrebné priznať aj
poľahčujúcuokolnosťuvedenúv§36písm.j/Tr.zákonateda,žepredspáchanímčinuviedolriadnyživot.
Na priznanie uvedenej poľahčujúcej okolnosti totiž nepostačuje to, že páchateľ nebol pred spáchaním
trestného činu odsúdený, resp. že sa naňho hľadí akoby odsúdený nebol. Pod pojmom vedenie

riadneho života je totiž potrebné rozumieť nielen to, že sa v minulosti nedopúšťal trestných činov, /to
sa najmä vzťahuje na trestné činy úmyselné/, ale aj to, ako dodržiaval základné normy občianskeho
spolunažívania, plnil si svoje povinnosti, riadne sa staral o rodinu, nedopúšťal sa priestupkov a pod.
Priznať uvedenú poľahčujúcu okolnosť je na druhej strane možné aj páchateľovi, ktorý už síce bol
súdený, ale jeho odsúdenie je zahladené, v tom prípade, ak svojim životom preukázal schopnosť

napraviť sa teda vždy je potrebné posudzovať osobu páchateľa komplexne vrátane toho, či svojim
životom preukazuje schopnosť napraviť sa.

Uvedený záver však podľa názoru krajského súdu vo vzťahu k osobe obžalovaného nie je možné urobiť.
Aj keby sa odhliadlo od skutočnosti, že v minulosti sa už dvakrát dopustil úmyselnej trestnej činnosti a

to v prvom prípade trestného činu krádeže podľa § 247 ods. 1 Tr. zákona č. 140/1961 Zb. a v druhom
prípade v roku 2009 trestných činov ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 a výtržníctva podľa § 364
ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, pretože v oboch prípadoch došlo k podmienečnému zastaveniu trestného
stíhania, pričom sa v skúšobnej dobe osvedčil, nie je možné neprihliadať aj na priestupky, ktorých sadopustil. Vo výpise z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky má totiž
za obdobie od 25.07.2013 do 01.06.2017 evidovaných 13 priestupkov, z ktorých je 12 na úseku cestnej
dopravy /čo tiež nesvedčí o kladnom postoji obžalovaného k rešpektovaniu zákonných pravidiel/, ale

zvýrazniť je potrebné najmä skutočnosť, že 24.10.2015, teda len krátku dobu pred začatím páchania
súdenej trestnej činnosti sa dopustil priestupku podľa § 49 ods. 1, písm. d/ zákona o priestupkoch tým,
že fyzický napadol dve osoby.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti podľa názoru krajského súdu obžalovanému rozhodne nie je možné

priznať poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písm. j/ Tr. zákona tak, ako to urobil prvostupňový súd.

Rovnaký záver prezentuje krajský súd aj vo vzťahu k priznaniu poľahčujúcej okolnosti uvedenej v § 36
písm. n/ Tr. zákona, teda, že mal obžalovaný napomáhať pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným
orgánom. Priznanie tejto poľahčujúcej okolnosti je založené na aktívnej spolupráci páchateľa pri
objasňovaní svojej trestnej činnosti a to najmä vo forme uvádzania dôkazov, ktoré slúžia na objasnenie

skutkových okolností trestného činu a možnosť jej priznania závisí od toho do akej miery sa obžalovaný
sám zúčastňuje svojim aktívnym prístupom k objasňovaniu týchto skutočností.
Je pravdou, že obžalovaný sa k spáchaniu svojej trestnej činnosti priznal avšak vo svojej výpovedi
neuvádzal žiadne skutočnosti, ktoré by neboli zistené iným spôsobom a naviac odmietol vyjadrovať
sa k ďalším s vecou súvisiacim skutočnostiam, napríklad neuvádzal meno osoby cez ktorú sa dostal

k spoločnosti P. s. r. o. G., nechcel sa vyjadrovať k tomu, ako sa na ňu nakontaktoval, ani k iným
podrobnostiam týkajúcim sa tejto osoby, napriek tomu, že podľa svojho tvrdenia od nej má názov firmy,
pečiatku aj ďalšie údaje, ktoré bolo potrebné uvádzať pri odbere tovaru.

Aj keď to súd o dôvodoch rozhodnutia výslovne neuvádza, zrejme vzhľadom na existenciu viacerých

poľahčujúcich okolností, ktoré obžalovanému priznal, pri nezistení okolnosti priťažujúcich dospel k
záveru, že sú splnené zákonné podmienky na mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 1 Tr. zákona.
To však krajský súd vyvodzuje len ako možnosť, pretože okresný súd konkrétne použitie ustanovenia
§ 39 ods. 1Tr. zákona teda konkrétne okolnosti, vzhľadom na existenciu ktorých dospel k záveru o
možnosti mimoriadneho zníženia trestu podľa § 39 ods. 1 Tr. zákona neuvádza.

Podľa§39ods.1Tr.zákonaaksúdvzhľadomnaokolnostiprípadualebovzhľadomnapomerypáchateľa
má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej
-6-

týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti
postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu
ustanoveného týmto zákonom.

Podmienky uvedené v tomto ustanovení musia byť splnené kumulatívne, to znamená, že buď vzhľadom

na okolnosti prípadu alebo pomery páchateľa (a keďže ide o mimoriadne zníženie trestu musí ísť o
také okolnosti, ktoré sa bežne v ostatných porovnateľných prípadoch nevyskytujú) sa má za to, že
použitie trestnej sadzby stanovenej zákonom je pre páchateľa neprimerane prísne a súčasne, že na
zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania.

Okolnosťami prípadu sa rozumejú také skutočnosti, ktoré môžu ovplyvniť povahu, charakter a iné
objektívne okolnosti spáchaného trestného činu, môžu byť nimi i zákonné znaky skutkovej podstaty, ak
charakterom spáchania vybočujú z obvyklých prípadov.

V posudzovanej veci žiadna takáto okolnosť prípadu podľa názoru krajského súdu neexistuje a

skutočnosti na ktoré poukazuje prvostupňový súd ju rozhodne nezakladajú.

Za pomery páchateľa je potrebné považovať osobné a osobnostné hodnotenie obžalovaného, ktoré ho
charakterizujú ako objekt trestu a tiež okolnosti, pre ktoré je rovnaký trest pre rôznych páchateľov rôzne
citeľný.

Ani v tomto smere nie je možné zistiť žiadne také výnimočné skutočnosti na strane obžalovaného,
vzhľadom na existenciu ktorých by mal byť pre neho trest citeľnejší v porovnaní s inými páchateľmi
rovnakého trestného činu.Vzhľadom na neexistenciu týchto skutočností nie je možné konštatovať, že by použitie trestnej sadzby
ustanovenej zákonom bolo pre obžalovaného neprimerane prísne, a teda ani uvedená základná

podmienka pre použitie ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zákona splnená nie je.

Pokiaľ okresný súd uvedené ustanovenie aplikoval konal tak v rozpore so zákonom a z uvedeného
dôvodu bolo preto potrebné napadnutý výrok rozsudku teda výrok o treste zrušiť.

Keďže krajský súd vzhľadom na obsah vykonaných dôkazov v konaní pred súdom prvého stupňa mohol
uvedené pochybenie okresného súdu napraviť sám, po zrušení napadnutej časti rozsudku, teda výroku
o treste, sám na podklade ustanovenia § 322 ods. 3 Tr. poriadku rozhodol a to tak, že s prihliadnutím
na všetky skutočnosti rozhodujúce pre určenie druhu a výmery trestu tak, ako už boli vyššie rozpísané,
vzhľadom na osobu obžalovaného, okolnosti prípadu, prihliadajúc na osobné pomery obžalovaného
a možnosť jeho nápravy obžalovanému pri priznaní poľahčujúcej okolnosti uvedenej v § 36 písm. l/

Tr. zákona (a v dôsledku toho prevahy poľahčujúcich okolnosti a zníženia hornej hranice zákonom
stanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu podľa § 38 ods. 3 Tr. zákona) uložil trest odňatia slobody na
úplne dolnej hranici trestnej sadzby, vo výmere troch rokov.
Výkon uloženého trestu obžalovanému podľa § 51 ods. 1 Tr. zákona podmienečne odložil a určil
probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe, pričom skúšobnú dobu stanovil na tri roky.

V zmysle ustanovenia § 51 ods. 1 písm. c/ Tr. zákona uložil obžalovanému povinnosť spočívajúcu v
príkaze nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu. Túto povinnosť uložil obžalovanému aj vzhľadom
na jeho tvrdenie, že je ochotný škodu uhradiť, avšak v zimnom období nemal dostatok finančných
prostriedkov, čo považuje krajský súd skôr za výhovorku vzhľadom na to, že v priebehu obdobia kedy

bolo trestné stíhanie vedené, sa ročné obdobia menili a ani ku dňu rozhodovania krajského súdu
obžalovaný žiadnu časť spôsobnej škody neuhradil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.