Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, August 23, 2018

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 5Obo/10/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1001899810
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Marková

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:1001899810.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Markovej a

členiek senátu JUDr. Andrei Moravčíkovej PhD. a JUDr. Miroslavy Janečkovej, v právnej veci žalobcu:
JUDr. Katarína Cibulková, správkyňa konkurznej podstaty úpadcu MANAZ, spol. s r. o., Veľký dvor 12,
Želiezovce, IČO: 34 124 756, zast.: Lion Law Partners, s. r. o., advokátska kancelária, Komenského
14A, Banská Bystrica, proti žalovanému: PRAN, a. s., Hraničná 55, Bratislava, IČO: 35 734 906, zast.:
JUDr. Peter Kubík, advokát, s. r. o., Staré Grunty 162, Bratislava, o určenie neúčinnosti kúpnej zmluvy
a zaplatenie sumy 165.969,59 eur, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo
6. apríla 2017, č. k. 55Cbi/309/2001-602, takto

r o z h o d o l :

I. Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo 6. apríla 2017,
č. k. 55Cbi/309/2001-602 p o t v r d z u j e.

II. Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo 6. apríla 2017, č. k. 55Cbi/309/2001-602, zamietol žalobu a
žalovanému priznal právo na plnú náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že zistený skutkový stav posudzoval podľa § 15 ods. 1, ods. 2 a ods.

4 zákona o konkurze a vyrovnaní č. 328/1991 Zb. /ďalej len ZKV/. Vyslovil názor, že z gramatického
výkladuustanovenia§15ods.4ZKVvyplýva,žezákonvyžadujekapitálovéalebopersonálneprepojenie
v čase uskutočnenia právneho úkonu len v prípadoch pod bodom c/ a e/. Pre prípad uvedený pod
písmenom d/ sa nevyžaduje prepojenie v čase uskutočnenia právneho úkonu, pretože v tomto prípade
zákonodarca vypustil slovné spojenie „v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon“. To znamená,
že Mgr. B. O. nemusel byť členom štatutárneho orgánu úpadcu a žalovaného v tom istom období,
kedy sa uskutočnil právny úkon, ale postačuje existencia tejto jeho pozície, v ktoromkoľvek časovom

období. Mgr. B. O. je spoločníkom a konateľom úpadcu od 22.06.1996 po súčasnosť, pričom členom
štatutárneho orgánu žalovaného bol v období od 31.03.1999 do 26.07.2001. Tým je prezumovaná
personálna prepojenosť oboch spoločností v zmysle § 15 ods. 4 písm. d/ ZKV, čo znamená, že nie je
potrebné preukazovať úmysel úpadcu ukrátiť svojich veriteľov. Zákon je v tomto prípade prísnejší a pre
úspešnú odporovateľnosť stačí:1. preukázať ukrátenie veriteľovej vymáhateľnej pohľadávky,
2. včasnosť uplatnenia nároku,
3. prepojenie dlžníka a druhej zmluvnej strany niektorým zo spôsobov uvedených v zákone. Zákon

umožňuje druhej zmluvnej strane v konaní namietať, že nemohol ani pri náležitej starostlivosti poznať
úmysel dlžníka ukrátiť konkurzného veriteľa. Dôkazné bremeno ohľadom tejto skutočnosti je v takomto
prípade na žalovanom.3. Súd nepovažoval za potrebné vypočuť Mgr. O. ako svedka, preto návrh žalobcu na vykonanie tohto
dôkazu zamietol. Toto rozhodnutie odôvodnil tým, že Mgr. Pribilinec je spoločníkom a konateľom úpadcu
od 22. júna 1996 po súčasnosť a členom predstavenstva žalovaného bol v období od 31. marca 1999

do 26. júla 2001, čo mal preukázané výpisom z obchodného registra oboch spoločností a keďže v
čase predaja nehnuteľnosti nezastával túto funkciu, nemohol by sa relevantne k posudzovanej veci
vyjadriť. Žalobca ani neuviedol, k akým konkrétnym okolnostiam má byť tento svedok vypočutý, lebo sa
nezúčastnil rokovaní o zmluve.

4. K námietke premlčania peňažného nároku súd neprihliadol s odôvodnením, že veriteľ musí najprv
svojou žalobou dosiahnuť vyslovenie odporovateľnosti právneho úkonu dlžníka a až potom môže žiadať
náhraduvočitomu,ktomalztohtoúkonuprospech.Pretopodľajehonázorunemohlodôjsť kpremlčaniu
peňažného nároku, nakoľko premlčacia doba nezačala plynúť. Peňažný nárok žalovaného môže
vzniknúť až po právoplatnosti rozsudku o určení neúčinnosti právneho úkonu. Námietku premlčania
preto súd vyhodnotil ako nedôvodnú, lebo predmetný nárok si žalobca uplatnil predčasne.

5. Pokiaľ ide o preukázanie ukrátenia veriteľov, súd uzavrel, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno,
že cena prevádzaných nehnuteľností nebola ekvivalentná jej skutočnej hodnote. Návrh žalobcu na
vykonanie znaleckého dokazovania zamietol s odôvodnením, že či bola cena adekvátna alebo nie,
závisí od množstva okolností, napr. od technického stavu nehnuteľnosti, od množstva finančných

prostriedkov, ktoré bolo potrebné do nej investovať. Odstupom času takmer dvadsiatich rokov nie
je možné vykonať adekvátne znalecké dokazovanie na zistenie trhovej ceny nehnuteľností v čase
ich predaja. Znalecký posudok, pri ktorom by súdny znalec pri oceňovaní nehnuteľností vychádzal
z informácií v znaleckých posudkoch, vyhotovených v relevantnom období znalcami Ing. Františkom
Doktorom a Ing. Jánom Almanom, by nebol presný, lebo znalec by nemohol sám posúdiť predmet

ocenenia a nemal by k dispozícii informácie, potrebné na ohodnotenie nehnuteľností podľa súčasne
platnej vyhlášky o oceňovaní nehnuteľnosti. Úpadca pri prevode nehnuteľností vychádzal z hodnoty
určenej znaleckým posudkom, pričom nadobudnutie nehnuteľností za vyššiu cenu neznamená, že
automaticky si mal byť vedomý, že nehnuteľnosť ďalej prevádza podhodnotenú. Znalecké určenie
všeobecnej trhovej ceny nehnuteľností právne predpisy v čase uskutočnenia právneho úkonu nepoznali.

Kúpna cena bola znaleckým posudkom stanovená podľa vtedy platných predpisov o oceňovaní
nehnuteľností a znalec cenu určil ku dňu vypracovania posudku.

6. Súd prvej inštancie zdôraznil, že predmetná nehnuteľnosť v stave, v akom bola v čase prevodu,
už neexistuje, lebo bola prestavaná a zmenená, čo nepopiera ani žalobca. Žalobca dokonca v určitom

štádiu konania sám uznal nadbytočnosť znaleckého dokazovania vzhľadom na dlhé časové obdobie
a prestavbu nehnuteľností. Súd vyslovil názor, že nie je možné v súčasnosti dokázať výšku trhovej
hodnoty nehnuteľností, akú mali v roku 1998 a samotná skutočnosť, že trhová hodnota nehnuteľností
by bola vyššia, než za akú ju úpadca predal, sama osebe neznamená, že úpadca si bol vedomý jej
skutočnej hodnoty, keďže pri jej stanovení vychádzal zo znaleckého posudku. Nestačia všeobecné

tvrdenia žalobcu o lukratívnosti nehnuteľností. Bolo na žalobcovi, aby preukázal, v ako rozsahu sa
majetok úpadcu v čase uskutočnenia právneho úkonu zmenšil a aký majetok mu ostal na uspokojenie
veriteľov.Vyslovilnázor,ževrozhodnomobdobísamajetokúpadcunezmenšil,žalobcaaninepreukázal,
že dlžník pred vykonaním konkrétneho odporovateľného úkonu majetok na uspokojenie veriteľov mal
a po jeho vykonaní už majetok na uspokojenie veriteľov nepostačoval. Z toho vyvodil, že uvedenými

právnymi úkonmi nedošlo k ukráteniu uspokojenia vymáhateľných pohľadávok konkurzných veriteľov
dlžníka.

7. Napokon uviedol, že odporovateľnými nemôžu byť nikdy tzv. ekvivalentné právne úkony, pri ktorých
nedochádza k objemovému zmenšeniu majetku dlžníka. Je dôležité, aby išlo o reálne ekvivalentné

právne úkony. Porovnaním kúpnej ceny obsiahnutej v kúpnej zmluve a hodnoty určenej znaleckým
posudkom č. 85/98 vypracovaným znalcom Ing. B. Q., dospel súd k záveru, že kúpna cena bola
ekvivalentná hodnote zistenej znalcom. Kúpna cena podľa zmluvy o prevode vlastníctva bola stanovená
vo výške 2,100.000 Sk, pričom vychádzala zo znaleckého posudku, v ktorom bola použitá vyhláška č.
265/1993 Zb., ktorá bola platná a účinná v čase prevodu predmetných nehnuteľností.

8. Súd prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že žalovanému
priznal plnú náhradu trov konania.9. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. Žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odvolaní namietal, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam /§365 ods.1 písm. f/ C.s.p./ a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci /§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p./. Predovšetkým súdu prvej inštancie vytýkal, že jeho
myšlienkové postupy a úvahy v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nerešpektovali zistený skutkový
stav a individuálne okolnosti prípadu. Tvrdil, že súd odôvodnenie rozhodnutia oprel výlučne o formálne
hodnotenie v otázke ne/primeranosti kúpnej ceny a tiež o prekvapivé a predčasné hodnotenie v
otázke ukrátenia uspokojenia vymáhateľných pohľadávok veriteľov. Podľa odvolateľa súd prvej inštancie

rozhodol predčasne a bez toho, aby sa plnohodnotne vysporiadal s argumentáciou žalobcu, pričom
jednostranné hodnotenie zisteného skutkového stavu sa prispôsobilo zaujatému právnemu názoru.

10. Za neudržateľný a nezodpovedajúci zisteniam skutkového stavu považoval žalobca predovšetkým
hodnotiaci úsudok súdu v otázke, že odporovanou kúpnou zmluvou z 27.10.1998 kúpna cena je
reálne ekvivalentným právnym úkonom, t. j., že zmluvne dohodnutá kúpna cena zodpovedá hodnote

prevádzanej nehnuteľnosti, obvykle dosiahnuteľnej v danom mieste a čase. Súd neprihliadol na
nevysvetliteľné a logickými argumentami nezdôvodniteľné znižovanie kúpnej ceny v neprípustnom
intervale 9,5 mil. Sk - 2,1 mil. Sk. Tvrdí, že súdu známa skutková informácia o počiatočnej kúpnej
cene 9,5 mil. Sk nebola začlenená do objektívneho a vecného hodnotenia posudzovania primeranosti
kúpnej ceny ako ekvivalentného právneho úkonu v rámci hodnotenia dôkazov. Všetky kúpne ceny v

intervale 08/1994 - 9,5 mil. Sk, 08/1997 - 5 mil. Sk, 10/1998 - 2,1 mil. Sk podliehali režimu oceňovacej
vyhlášky č. 265/1993 Zb., napriek tomu boli dosiahnuté evidentne diametrálne odlišné ceny. Podľa
odvolateľa v prípade, že štátny podnik pri nadobúdaní nehnuteľností akceptoval 3x vyššiu kúpnu cenu,
ako bola stanovená znalcom, ide o jednoznačný signál, že znaleckým posudkom určená vyhlášková
cena nezodpovedá skutočnej/trhovej hodnote predmetnej nehnuteľnosti. Ak vychádzal z predpokladu,

že v mesiaci august 1994 bola reálna hodnota predmetnej nehnuteľnosti 9,5 mil. Sk potom považuje
za nepravdepodobné, že by nehnuteľnosť v mesiaci august 1997 stratila 50% svojej hodnoty tento
prípad nevysvetliteľného znižovania kúpnej ceny vyhodnotil ako ukracujúci právny úkon, ktorý by mal
odôvodniť žalovaný. Takýto reťazec znižovania kúpnej ceny smeruje k záveru o diametrálne odlišnej
trhovej hodnote nehnuteľného majetku ako 2,1 mil. Sk, ktorú súd považuje za reálne ekvivalentný právny

úkon.

11. Poukázal na znalecký posudok č. 76/1997 Ing. Y. V., ktorý bol podkladom pre prevod vlastníctva v
prospech žalobcu, ktorým znalec stanovil reprodukčnú zostatkovú cenu v sume 7,531.940 Sk a ktorú
možno považovať za ekvivalent trhovej ceny v danom období. Ďalej poukázal na znalecký posudok Ing.

Q., č. 85/1998, ktorý v závere posudku konštatoval že zistená cena nie je cenou všeobecnou trhovou.
Hodnotenie skutkového stavu v tejto kruciálnej skutkovej otázke je v priamom obsahovom nesúlade,
v rozpore s oboma znaleckými posudkami ako listinnými dôkazmi žalobcu, predloženými v konaní.
Znalecké posudky Ing. V. a Ing. Q. uvádzali pojem všeobecnej/trhovej hodnoty nehnuteľnosti a tieto
listiny majú podľa žalobcu vyvolávať potrebu overiť v merite veci rozhodujúci skutkový údaj. Žalobca

ďalejpovažovalzapotrebnépredložiťďalšíznaleckýposudokč.126/2017z13.06.2017znalcaIng.V.R.,
ktorý dal vyhotoviť a ktorým preukazuje svoje tvrdenia v otázke trhovej ceny predmetných nehnuteľností.

12. Tvrdí, že v čase prevodu 27.10.1998 hodnotu nehnuteľností, vyplývajúca zo znaleckého posudku
Ing. Q., nie je možné považovať za ekvivalent jej skutočnej hodnoty. Zistený rozdiel vo všeobecnej

trhovej cene 270.000 eur a skutočne dosiahnutej predajnej cene 69.707 eur = 2,1 mil. Sk, je 170.000
eur až 200.000 eur a o túto sumu sa mal podľa odvolateľa zmenšiť majetok úpadcu. Poukázal na
zmluvu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zo 07.03.2002, ktorou
obchodná spoločnosť J & T Fnce group, a. s. nadobudla spornú nehnuteľnosť do vlastníctva za
ekvivalent poskytnutých pôžičiek, spolu v sume 9 mil. Sk. Z čl. III bodu 2. tejto zmluvy vyplýva, že

predmetné nehnuteľnosti boli ocenené znaleckým posudkom č. 30/2002 z 28.02.2002 Ing. Z. R. vo
výške 3,709.602 Sk. Tento posudok bol tak, ako znalecké posudky Ing. V. a Ing. Q. urobený za účinnosti
vyhlášky č. 265/1993 Zb. Súd na tento dôkaz neprihliadol a nevyhodnotil ho. Odvolateľ namieta aj
správnosť vyhodnotenia zisteného skutkového stavu v otázke preukázania zákonného predpokladu
- ukrátenia uspokojenia vymáhateľných pohľadávok s poukazom na zdokumentovaný stav majetku

úpadcu. Ďalej poukázal na správu úpadcu z 12.12.2008, ktorú doručil súdu podaním zo 6. februára
2009 a na pojednávaní konanom dňa 18. marca 2009 žalobca argumentoval, že zo zoznamu veriteľov
je možné identifikovať konkrétne pohľadávky konkrétnych veriteľov, ktorými je možné deklarovať
namietané otázky odporovateľnosti. Okrem správy o stave konkurzu z 12.12.2008 boli žalobcomopakovane predkladané správy z 21.10.2014 a 21.07.2015. Žalobca na pojednávaní 07.04.2017
navrhol vypočuť svedka Mgr. O. tiež na otázku, za akých vtedy zistených majetkových pomerov
došlo k vyhláseniu konkurzu. Odvolateľ tvrdí, že nevykonaním tohto dôkazu došlo k predčasnému

ukončeniuprocesudokazovanianaťarchuavneprospechžalobcu.Výsluchtohtosvedkabolodôvodený
predložením listinného dôkazu - návrhu na vyhlásenie konkurzu, ktorý bol ním osobne podpísaný. Podľa
žalobcu predloženým zoznamom prihlásených veriteľov preukázal a zdokumentoval splnenie zákonnej
požiadavky.

13. Žalobca vyslovil názor, že v dôsledku vytýkaných vád v otázke nesprávnych skutkových zistení,
súd nesprávne a nevhodne aplikoval ustanovenia § 15 ods. 1, ods. 2 v spojení s § 15 ods. 4 ZKV.
Žalobca sa cíti byť ukrátený na svojom základnom práve na spravodlivé a efektívne súdne konanie
procesným postupom podľa § 181 ods. 2 C.s.p. Zo zápisnice z pojednávania zo 06.04.2017 nie
je možné zistiť konkrétny rozsah predbežne zaujatého právneho posúdenia, absentuje konkretizácia
sporných a nesporných skutkových tvrdení. Súd neuviedol, že za skutkovo spornú považuje otázku

nepreukázania ukrátenia veriteľovej vymáhateľnej pohľadávky. Verdikt súdu hodnotí ako prekvapivý a
predčasný, bez možnosti reagovať na predbežné skutkové a právne hodnotenie súdu. Procesný postup
súdu na pojednávaní 07.04.2017 na efektívne a predvídateľné pokračovanie v dlhoročnom súdnom
spore hodnotí ako nesprávny, nakoľko neumožnil stranám sporu spravodlivo a rovnocenne využiť nové
procesné inštitúty.

14. Napokon poukázal na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky, obsahom ktorých je
riešenie otázky riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia, ktoré požiadavky napadnuté rozhodnutie
podľa odvolateľa nespĺňa.

15. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že žalobca nepreukázal jednu zo základných podmienok
úspešného uplatnenia neúčinnosti odporovateľného právneho úkonu, a to ukrátenie veriteľov. Žalobca
uvedený záver súdu hodnotí ako „prekvapivý“ a to napriek tomu, že žalovaný opakovane vo svojich
podaniach poukazoval na to, že žalobca nielenže nepreukázal, že by k ukráteniu veriteľov v dôsledku
sporného právneho úkonu došlo, ale dokonca v celej histórii viac než 15 rokov trvajúceho sporu, ani len

skutkovo netvrdil, k akému ukráteniu veriteľov došlo. Úlohou žalobcu bolo preukázať, že kúpna cena
nezodpovedala hodnote nehnuteľností a tým boli veritelia ukrátení, čo nepreukázal. Ďalej uviedol, že
nebolo úlohou súdu vysvetliť, prečo štátny podnik SLKP kúpil tú istú nehnuteľnosť v roku 1994 za viac
ako trojnásobnú cenu. Bolo úlohou žalobcu dokázať, že kúpna cena v napadnutom úkone nezodpovedá
hodnote predmetu prevodu a jej dojednaním došlo k úmyselnému ukráteniu veriteľov. Žalobca v konaní

preukázal jedinú relevantnú skutočnosť a to, že úpadca kúpil nehnuteľnosť drahšie, ako ju predal.
Domnienka, že viac ako trojnásobná kúpna cena pri nákupe tej istej veci štátnym podnikom, je tá
„správna“ cena, nie je ničím iným, než irelevantnou domnienkou. Úvahu, že „reprodukčná zostatková
cena“ v znaleckom posudku Ing. Doktora má byť považovaná za „ekvivalent trhovej ceny v danom
období“ považuje za mylnú, lebo strany pri uzavretí kúpnej zmluvy vychádzali zo znaleckého posudku

Ing. Almana, ktorý bol vypracovaný v súlade s vtedy platnými predpismi, čo je skutočnosť, ktorú v konaní
nikto nespochybnil. Nikto v konaní netvrdil, že úpadca mal v čase predaja možnosť predať nehnuteľnosť
drahšie. Odvolateľ vytýka súdu, že vo veci nenariadil znalecké ocenenie neexistujúcej budovy, ktorú
znalec nemohol vidieť. Súd správne poukázal na praktickú nemožnosť vykonania takého dôkazu a
irelevantnosť možných záverov znalca. Pokiaľ ide o znalecký posudok Ing. Csenkeho, ktorým znalec

oceňuje budovu, ktorá dnes už neexistuje a podľa všetkého, ktorú nikdy ani nevidel, k dátumu takmer
pred dvadsiatimi rokmi, s použitím právnych predpisov, ktoré vtedy neplatili, tento dôkaz neprichádza do
úvahy v odvolacom konaní. Žalobca ho mohol predložiť kedykoľvek v konaní na súde prvej inštancie. K
námietkeodvolateľaohľadomnevypočutiasvedkaMgr.O.uviedol,žesúdtosprávnevysvetlilvrozsudku
tak, že Ing. O. sa napadnutého úkonu nezúčastnil, o zmluve nerokoval a ani žalobca zrozumiteľne v

návrhoch nevysvetlil, aké skutkové tvrdenia by mal jeho výsluch preukázať.

16. Nad rámec vyjadrenia k odvolaniu zaujal stanovisko k právnemu názoru súdu prvej inštancie,
uvedenému v bode 33 rozsudku. Právny názor v tomto bode považuje za nesprávny. Tvrdenie o tom,
že zákonodarca slovné spojenie výslovne vyžadujúce splnenie podmienok k času úkonu z textu normy

v prípade pod písm. d/ vypustil, nie je správne. Ustanovenie § 15 ods. 4 ZKV obsahujúce podmienky
odporovateľnosti osobitne pre právnické osoby, bolo novozavedené novelou ZKV s účinnosťou k
01.02.1998. V texte prvotného zavedenia podrobnej úpravy odporovateľnosti v ust. § 15 ZKV boli
výslovné zmienky o „čase uskutočnenia úkonu“, uvádzané iba v ust. písm. c/ a e/ a k času uskutočneniaúkonu /október 1998/ nedošlo v tomto smere k žiadnej textovej zmene ust. § 15 ods. 4 ani novelou
účinnou 01.04.1998, ani nikdy neskôr až do zrušenia ZKV v roku 2005. Teda nedošlo k žiadnemu
„vypusteniu“ časti textu pôvodnej úpravy, ktorá by priamo indikovala úmysel zákonodarcu vyžadovať

splnenie podmienok odporovateľnosti k času úkonu iba v prípadoch c/ a e/ a v iných nie. Ďalej poukázal
komentár ZKV /M. Ďurica/, ktorý k predmetnej problematike uvádza: „V prípadoch pod písm. b/ a d/
vyžaduje zákon výslovne, aby kapitálové, resp. kapitálové aj personálne prepojenie medzi dlžníkom a
druhým účastníkom právneho úkonu existovalo v čase, keď sa uskutočnil tento právny úkon. V prípade
pod písm. a/ a c/ nie je takáto podmienka stanovená, z čoho by vyplynul problematický záver, že táto

podmienka môže byť splnená aj pred, alebo po vykonaní odporovaného právneho úkonu. Z formulácie
jednotlivých ustanovení však vyplýva, že odporovacou žalobou možno úspešne napadnúť právny úkon,
ktorý bol urobený dlžníkom s určitou osobou špeciálne zákonom charakterizovanou, to znamená, že
úkonurobilatakátoosoba,ktorábolapersonálnealebokapitálovoprepojenásdlžníkom.Ztohojemožné
vyvodiť,ževovšetkýchprípadochmusiabyťuvedenépodmienkysplnenéprivykonaníprávnehoúkonu.“

17. Podľa ustanovenia § 470 ods. 1, 2, 4 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

18. Konanie začaté do 30.06.2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa
predpisov účinných do 30.06.2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo.

19. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd funkčne príslušný na prejednanie odvolania v zmysle
ustanovenia § 470 ods. 4 C.s.p. ( konanie sa začalo vecne príslušnom krajskom súde v roku 2001)
prejednal odvolanie z dôvodov uvedených odvolateľkou (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.) a dospel k záveru,
že odvolanie nie je dôvodné.

20. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie neúčinnosti kúpnej zmluvy, uzavretej medzi
spoločnosťou MANAZ, spol. s r. o. /t. č. úpadcom/ a žalovaným 27. októbra 1998, predmetom ktorej
bol prevod vlastníctva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat. úz. O. a zapísaných v katastri
nehnuteľností vedenom Okresným úradom Piešťany na LV č. XXXX.

21. Odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi /§ 380 ods. 1 C.s.p./ predovšetkým preskúmal napadnuté
rozhodnutie súdu prvej inštancie pokiaľ ide o odvolací dôvod -nesprávne skutkové zistenia, z ktorých
súd vychádzal pri rozhodnutí. Odvolateľ k tomuto dôvodu tvrdí, že súd formálne hodnotil otázku „ne/
primeranosti kúpnej ceny“ a tiež je prekvapivo a predčasne hodnotená otázka „ukrátenia uspokojenia

vymáhateľných pohľadávok veriteľov“.

22. Odvolací súd po oboznámení sa s dôkazmi, ktoré účastníci produkovali v priebehu pätnásťročného
konania na súde prvej inštancie dospel k záveru, že napriek množstvu dôkazov, ani jedným z nich
nie je možné jednoznačne zistiť, aká bola trhová hodnota predmetných nehnuteľností. Boli predložené

znalecké posudky vypracované pri prevode vlastníctva predmetných nehnuteľností znalcami: Ing. W.
Uherík,Ing.Y.V.aIng.JánQ..Predmetnénehnuteľnostibolivobdobíod1994do1998predanétrikrátza
rôznu kúpnu cenu. V prvom prípade bolo prevedené vlastníctvo na základe kúpnej zmluvy z 9. augusta
1994, predávajúcimi: Ing. C. A. a Dr. I. C. na kupujúceho štátny podnik Slovenské liečebné kúpele,
za kúpnu cenu 9,5 mil. Sk. V druhom prípade bolo prevedené vlastníctvo na základe kúpnej zmluvy

zo 7. augusta 1997 predávajúcim Slovenské liečebné kúpele Piešťany, a. s. na kupujúceho Manaz,
spol. s r. o., za kúpnu cenu 5 mil. Sk a v treťom prípade bolo prevedené vlastníctvo na základe kúpnej
zmluvy z 27. októbra 1998 predávajúcim Manaz, spol. s r. o. /t.č. úpadca/ na kupujúceho PRAN, a. s.,
Bratislava /žalovaného/ za kúpnu cenu 2,1 mil. Sk. Z uvedených skutočností je nesporné, že kúpna cena
nehnuteľností od roku 1994 do roku 1998 značne klesla. Táto skutočnosť však sama osebe nedokazuje,

že veritelia boli ukrátení, pretože to môže znamenať aj to, že kupujúci zaplatili nadhodnotenú cenu,
teda cenu za ktorú by ju iní záujemcovia nekúpili. Bolo úlohou žalobcu a nie súdu prvej inštancie
preukázať, že kúpna cena predmetných nehnuteľností nezodpovedala ich trhovej hodnote. Žalobca mal
dostatok času /15 rokov/, aby v konaní na súde prvej inštancie preukázal svoje tvrdenie napr.: za akú
kúpnu cenu sa za obdobných podmienok predávali nehnuteľnosti v k.ú. Piešťany, ďalej by za relevantnú

skutočnosť považoval súd, ak by žalobca preukázal, že o kúpu v rozhodnom období mali záujem aj iní
záujemcovia/záujemca a ponúkal vyššiu kúpnu cenu, alebo by v čase podania žaloby žalobca pripojil
do súdneho spisu znalecký posudok na predmetné nehnuteľnosti, nachádzajúce sa v takom stave,
ako pri predaji v roku 1998, z ktorého by vyplývali iné závery, ako zo znaleckého posudku Ing. Q..Teda mal preukázať skutočnosť, že úpadca mal možnosť predmetné nehnuteľnosti predať za vyššiu
kúpnu cenu, ale tak neurobil a svojim konaním poškodil svojich veriteľov. V tejto súvislosti odvolací súd
podotýka, že neušlo jeho pozornosti v znaleckom posudku uvedená skutočnosť, že v čase predaja mala

nehnuteľnosť poškodenú strechu, čo tiež mohlo negatívne ovplyvniť prípadných záujemcov o kúpu
takejto nehnuteľnosti a nepochybne to malo vplyv na jej hodnotu.

23. Pokiaľ žalobca vytýka súdu prvej inštancie, že nenariadil znalecké dokazovanie, túto námietku
odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú a v celom rozsahu odkazuje na dôvody, uvedené v napadnutom

rozhodnutí súdu prvej inštancie. Aj podľa názoru odvolacieho súdu ide prakticky o nemožnosť vykonania
znaleckého dokazovania po takmer dvadsiatich rokoch na cenu nehnuteľnosti, ktorú by mohla mať
pred dvadsiatimi rokmi zvlášť potom, ako táto nehnuteľnosť prešla rekonštrukciou. Takýto posudok by
mal svoju váhu, ak by bol vypracovaný bezprostredne po predaji a bol by pripojený k žalobe. Navyše
navrhovaný dôkaz podľa názoru odvolacieho súdu by len nehospodárne predlžil aj tak už zdĺhavé
konanie. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca mal v priebehu konania možnosť predkladať návrhy na

vykonanie dokazovania, mal možnosť sa vyjadrovať k obrane žalovaného, preto odvolací súd námietke
nevyhovel. Taktiež za nedôvodnú považoval aj námietku nezrozumiteľnosti, resp. nedostatočnosti
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Rozsudok súdu prvej inštancie je riadne a vyčerpávajúco
odôvodnený, dáva odpoveď na všetky podstatné otázky pre rozhodnutie veci. Súd prvej inštancie
v napadnutom rozhodnutí presvedčivo a logicky vysvetlil, že žalobca nepreukázal základ žaloby,

zmenšenie majetku úpadcu a následne ukrátenie vymáhateľných pohľadávok konkurzných veriteľov.

24. Na znalecký posudok Ing. R., predložený žalobcom v odvolacom konaní, odvolací súd neprihliadol
ako na novotu v odvolacom konaní podľa ustanovenia § 366 písm. d/ C.s.p. neprípustnú. Tak ako
odvolací súd uvádza už v bode 23., takýto dôkaz mohol žalobca predložiť kedykoľvek v konaní pred

súdom prvej inštancie.

25. Odvolací súd aj námietku nevypočutia Mgr. B. O. ako svedka vyhodnotil ako nedôvodnú, nakoľko
Mgr. O. sa nezúčastnil rokovania o uzavretí odporovanej kúpnej zmluvy a ani ju nepodpisoval a
predovšetkým žalobca nevysvetlil, aké skutkové okolnosti by mal výsluch svedka preukázať. Postup

súdu prvej inštancie nevykonaním tohto navrhovaného dôkazu bol v súlade s procesným predpisom.

26. Pokiaľ žalobca namieta procesný postup súdu na pojednávaní 6. apríla 2017 s odôvodnením,
že zo zápisnice nie je možné zistiť konkrétny rozsah predbežne zaujatého právneho posúdenia a
konkretizáciu sporných a nesporných skutkových tvrdení, odvolací súd poukazuje znovu na dĺžku

konanianasúdeprvejinštancie,počasktorejsavprejednávanejveciskúmalazákladnáspornáotázka,a
to či odporovaným úkonom došlo k ukráteniu veriteľov. Predovšetkým táto otázka bola medzi účastníkmi
sporná a žalobca mal dostatok času a možností na uplatnenie skutkových tvrdení a na ich preukázanie,
čo aj využil. Preto na postupe súdu prvej inštancie odvolací súd nič prekvapivé nezistil.

27. Napokon odvolací súd považuje za potrebné vysloviť svoj stručný výklad k ustanoveniu § 15 ods.
4 ZKV. Nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že ZKV vyžaduje kapitálové alebo personálne
prepojenie v čase uskutočnenia právneho úkonu len v prípadoch pod bodom c/ a e/, pre prípad
uvedený pod písmenom d/ sa prepojenie v čase uskutočnenia právneho úkonu nevyžaduje. Z tohto
výkladu potom súd vyvodil záver, že uvedená podmienka môže byť splnená pred, alebo po vykonaní

odporovateľného právneho úkonu. Odvolací súd zastáva názor, že vo všetkých skutkových podstatách
odporovateľnosti sa personálne alebo kapitálové prepojenie vyžaduje v čase vykonania právneho
úkonu, nie pred, ani po jeho vykonaní, bez ohľadu na to, či to zákon výslovne uvádza. Opačný výklad
nepochybne zákonodarca nesledoval. Avšak uvedený právny výklad súdom prvej inštancie nemal v
danom prípade vplyv na výsledok jeho rozhodnutia.

28. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie je vecne správny, čím bola splnená podmienka na potvrdenie rozhodnutia súdu prvej inštancie
podľa § 387 ods. 1 C.s.p.

29. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (ust. § 3
ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom
od 01.05.2011).Poučenie:

Protirozhodnutiuodvolaciehosúdujeprípustnédovolanie,aktozákonpripúšťa(§419C.s.p.).Dovolanie
je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní

proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom
rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia
rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak
bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu

vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na
príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ
domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods.
1 neplatí, ak je:
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).